Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközyovej.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366/1997 Z. z. (tlač 51), ako spravodajkyňa určená výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Úvodom si dovoľujem informovať, že predložený návrh zákona z formálnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.
Na úvod mi dovoľte pripomenúť, že vláda 2. decembra vyslovila nesúhlas s predloženým návrhom zákona. Súčasne sa zaviazala, že v 1. polroku 1999 pripraví vládny návrh novely zákona o minimálnej mzde. Tento poslanecký návrh zákona o minimálnej mzde by znamenal zvýšenie minimálnej mzdy na 4 000 korún, čo by mesačne predstavovalo 33,3 %. To by vyvolalo reťazové problémy v poistných systémoch.
V prípade, že by sa v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999 zvýšil vymeriavací základ na platenie poistného štátom v poistných systémoch z 2 700 na 4 000 Sk, dosah na štátny rozpočet by predstavoval pri nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a zdravotnom poistení v mesačnom vyjadrení sumu 462,4 mil. korún. Obdobne dosah na rozpočet Národného úradu práce by z toho istého dôvodu predstavoval v mesačnom vyjadrení sumu 64,6 mil. korún. Z dôvodu zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. základu na určenie podpory v nezamestnanosti, by takéto zvýšenie minimálnej mzdy predstavovalo ďalší dosah na rozpočet Národného úradu práce, a to mesačne vo výške 18,8 mil. korún. Vzhľadom na zásadné protichodné stanoviská sociálnych partnerov je potrebné túto problematiku úpravy výšky minimálnej mzdy riešiť na tripartitnej úrovni, čím sa vytvorí priestor na prerokovanie a opätovné všestranné posúdenie danej problematiky v čo najširších súvislostiach.
S ohľadom na oprávnenia vyplývajúce z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. c).
Pán predseda, ďakujem, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Marián Mesiarik.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne, poslanci,
vážení hostia,
vo svojom krátkom vystúpení by som chcel len zvýrazniť dôležitosť a význam problému, o ktorom sme začali teraz rokovať, pretože ide o cenu práce a každému je jasné - a nikoho netreba presviedčať -, že cena práce, žiaľ, v tejto etape transformácie je nízka, čo pôsobení veľmi vážne sociálne dosahy. Iba niekoľkými vetami: Ak je cena práce nízka, je nízka nákupná sila, je slabý odbyt, čo má dosah na výrobu, na zamestnanosť, ale máme tu teda začarovaný kruh, ktorý - či chceme, alebo nechceme - musíme začať riešiť a musíme začať toto klbko odvíjať. Druhý faktor je veľmi vážny, že za cenu práce, ktorá je dnes, sa jednoducho neoplatí robiť. A to nehovorím o minimálnej mzde. Je ekonomickejšie a lacnejšie byť doma na podpore, na nezamestnanosti, ako chodiť do práce, platiť si náklady, dopravu atď. Teda nie je tu motivácia. Samozrejme, to plodí nízku životnú úroveň. A, žiaľbohu, musím konštatovať, že je mnoho zamestnancov-občanov, ktorí jednoducho zo mzdy, ktorú dostávajú, vyžiť nemôžu.
Je dobré, že všetky politické subjekty pred voľbami tento problém vo svojich programoch mali a majú, je dobré, že tento problém je zahrnutý aj v programovom vyhlásení vlády, a chcel by som touto cestou ubezpečiť občanov, že chceme, budeme a musíme riešiť tento problém, aj keď azda nie dnes. Cena práce musí dať jednoducho možnosť každému občanovi aspoň ľudsky žiť.
Základom ceny práce, ako tu predkladateľ povedal, je kategória minimálna mzda, od nej sa odvíjajú ďalšie tarify. A myslím si, že ona by mohla trošku roztočiť aj nárast ceny práce. Ani tu netreba poslancov a poslankyne presviedčať, že minimálny mzda, ktorá je dnes 3 000 korún, je skutočne veľmi slabá alebo nízka, nezodpovedá tým ekonomickým a sociálnym podmienkam, ktoré sú. A čo je horšie, že vlastne nie je tu žiadny rozdiel medzi sociálnym minimom a cenou práce. To len chcem zdôrazniť, že aj navrhovaná minimálna mzda 4 000 korún nevyrieši tento rozdiel. Ak by sme ju prijali, bude zhruba 400 Sk rozdiel medzi životným minimom a cenou práce. Oplatí sa za to robiť, ak zaplatíš za autobus, za dopravu ďalšie náklady? Takže nevyrieši ani táto výška tento problém. Čo je horšie, a to je pozostatok z minulosti, že na minimálnu mzdu sme naviazali, ako tu bolo povedané, viaceré odvodové povinnosti, jednoducho sme ju zablokovali, zablokovali sme veci, ktoré nás držia a nepustia dopredu, a toto treba prehodnotiť.
Škoda, že poslanecký návrh - vážim si iniciatívu poslancov, kolegov a kolegýň -, škoda, že nerieši tento problém komplexne, pretože hovorí iba o jednej časti, prípadne o dvoch častiach. Takže aj napriek tomu, že návrh má svoju racionalitu, nie je, žiaľbohu, komplexný, nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi, a to je vážna vec, pretože nemôžeme podceniť ani odborárov, ani zamestnávateľov.
A chcel by som vyzvať všetkých poslancov, i pána navrhovateľa, aby nepoužíval pojem "nedoštudovaný odborár". My sme nikdy neskúmali, či člen vlády vychodil školu, alebo nevychodil, a boli tam aj takí, ktorí neukončili školu. Takže odpustime si, to je aj pozostatok tých partnerských vzťahov z minulosti, na to zabudnime a poďme spoločne riešiť cenu práce spolu. Preto sa prikláňam k tomu, aby sme nerokovali o tomto probléme, aby sme uložili ministrovi práce, to môžeme vo výbore, aby pripravil komplexný návrh na riešenie. A potom sa so sociálnymi partnermi veľmi rýchlo a v určitej zhode môžeme dostať v parlamente k tomu znovu. To neznamená, že Strana občianskeho porozumenia a vonkoncom už nie ja odmietame riešiť tento problém. Sľúbili sme to občanom aj voličom, ale sľubili sme im to riešiť komplexne, nie iba jednostranne. A myslím si, že toto splniť dokážeme.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Keltošová, ďalej pán poslanec Bohunický, pán poslanec Kováč. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine. Dnes by sme skončili rokovanie o 16.00 hodine.
Pán Harach, nech sa páči - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem.
Chcel by som požiadať členov výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, aby o 12.30 hodine prišli do zasadačky výboru na rokovanie výboru.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Rád by som oznámil členom poslaneckého klubu SDK, že o 13.00 hodine, ale nie pôvodne o 12.00 hodine, ale o 13.00 hodine bude stretnutie členov klubu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ešte raz sa pýtam, pán poslanec Kováč, vy ste sa prihlásili ústne do rozpravy?
Poslanec R. Kováč:
Áno.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže je to tak, ako som to zapísal.
Nasleduje prestávka. Pokračujeme o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Do rozpravy sa ústne prihlásili pani poslanci: Keltošová, Bohunický a Kováč.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Prosil by som, aby poslanci zaujali svoje miesto, budeme rokovať.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som hneď na úvod povedala, že moje vystúpenie bude rýdzo pragmatické, a preto vás prosím, aby ste ho brali teraz nie ako ideologický alebo politický príspevok do diskusie.
Chcela by som hneď na úvod uviesť niekoľko faktov k tomu, čo odznelo pred obedňajšou prestávkou, že jedným z dôvodov, prečo nepodporíte tento návrh na zvýšenie minimálnej mzdy, je aj to, že nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi. Ja som si zistila, že bol, pretože v rámci riadneho medzirezortného pripomienkového konania bol tento návrh zaslaný Konfederácii odborových zväzov na prerokovanie. Takže chcem to uviesť na správnu mieru, že toto by nemuselo byť na prekážku, ak to teda Strana občianskeho porozumenia uzná.
Druhý dôvod, rýdzo pragmatický, prečo chcem hovoriť o minimálnej mzde v tejto výške 4 000 korún, je takýto. Súčasná úroveň životného minima je 3 000 korún, ako všetci viete, a úroveň minimálnej mzdy je takisto 3 000 korún. Som presvedčená o tom, panie poslankyne a páni poslanci, že aj vás sa voliči pýtali nielen počas predvolebnej kampane, ale aj za uplynulé obdobie, prečo nie je väčší rozdiel medzi životným minimom, z ktorého sa vypočítavajú dávky sociálnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, a prečo nie je väčší rozdiel voči minimálnej mzde. Pôsobí to demotivujúco.
Ďalší argument, ktorý uvádzam na podporu predkladaného návrhu zákona, je ten, že bývalá vláda premiéra Mečiara nepredložila tento návrh v predvolebnom období ako svoj politický ťah, predložila ho až po voľbách s tým, že aj tento návrh zákona bol zakomponovaný v tom časovom slede, v akom bol aj potom prijatý v rámci všeobecnej koncepcie transformácie sociálnej sféry. Takže nemožno mu vyčítať ani populizmus zo strany HZDS alebo bývalej vlády. Išli sme na to pragmaticky.
V dôvodovej správe, nebudem to opakovať, máte uvedené počty zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií.
Myslím si, že je tu dostatočný časový predstih, a na to by som chcela upozorniť najmä nových pánov poslancov a panie poslankyne pred prijatím návrhu zákona o štátnom rozpočte. Totiž môžem povedať z vlastných šesťročných skúseností pôsobenia na ministerstve práce, že ak sa takéto zákony nepresadia v parlamente pred prijatím definitívneho návrhu na štátny rozpočet, už teraz nový rokovací poriadok zakazuje meniť v štátnom rozpočte legislatívu, povedzme aj úpravu minimálnej mzdy. To je technický problém. Všetky tieto návrhy, ktoré by mali meniť štátny rozpočet, treba prijať pred prijatím návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Pozorne som sledovala vystúpenie, myslím, že to bol pán Mesiarik, ktorý povedal, že nová vláda chce po prerokovaní so sociálnymi partnermi predložiť tento návrh zvýšenia minimálnej mzdy v 1. polroku 1999. V praxi to pre mňa znamená, že vtedy už bude prijatý, predpokladám, aj štátny rozpočet na riadny kalendárny rok 1999, môže vstúpiť do platnosti až v roku 2000. Takže aj tie predvolebné sľuby, ktoré boli zapracované do volebných programov jednotlivých politických strán o výške príspevkov do rôznych fondov, treba potom dešifrovať a povedať, že bude to reálne, ale až v roku 2000. Technicky to nebude možné skôr prijať. Toto sú legislatívnotechnické podmienky, prečo sme to prijali v tom čase, keď to bolo navrhnuté vládou Vladimíra Mečiara, prečo sme to navrhovali v tejto výške 4 000 oproti 3 000 životného minima.
A teraz by som sa chcela dostať k financovaniu fondov, či už sú to zdravotné poisťovne, sociálna, Národný úrad práce, bývalý Fond zamestnanosti, prepáčte. Všetci tu rozprávame už niekoľko dní, ak nie týždňov o katastrofálnej situácii v zdravotníctve, kde netvrdím, že toto by bol všeliek, ale treba sa aspoň nad tým zamyslieť. To isté môžeme hovoriť o motivácii k práci, máte to aj vo vašom volebnom programe, pardon, vo vládnom programe, kde zacitujem: "Sociálna politika musí motivovať k práci a solidarite a musí zabrániť sociálnemu vylúčeniu a chudobe."
Suma 4 000 korún minimálnej mzdy znamená v praxi, momentálne je to 157 zamestnancov v príspevkovej a rozpočtovej sfére, ktorí poberajú minimálnu mzdu. 4 000 korún zároveň znamená, že pri kolektívnom vyjednávaní odborári by toto mali podporiť. Budú mať ľahšiu situáciu pri vyjednávaní so zamestnávateľmi. 4 000 korún minimálnej mzdy znamená, že tí občania, ktorí, žiaľ, naleteli, ak to tak musím tvrdo povedať, tzv. podnikateľom, ktorým platia len 4 000 korún a ostatné im platia cash, budú mať aspoň o niečo vyššiu životnú úroveň, pretože v praxi už na to mnohí časom aj prišli, že v praxi ten zamestnávateľ platí odvody len zo 4 000 korún, teraz 3 000 korún, pardon, a z tých 3 000 korún sa im potom vypočítavajú všetky dávky, či sú to dávky v chorobe, v materstve, prípadne ďalšie.
Netvrdím, že toto je všeobecný jav, nechcem to zovšeobecňovať, ale stretávame sa aj s takýmto javom. Česť všetkým slušným podnikateľom, ktorí tieto praktiky neuznávajú. To je ďalší dôvod, prečo vám dávam na zváženie 4 000 korún minimálnej mzdy. Mala som taký prípad, keď som to naozaj riešila cez všelijaké výnimky, ale nakoniec to nešlo - úmrtie, pracovný úraz, zostala mladá vdova a dve deti. Zamestnávateľ jej vyplatil sirotské aj vdovské z 3 000 korún minimálnej mzdy. Žiadala o výnimku, nešlo to. To sú extrémne prípady. Nechcem znova paušalizovať. Takže prosím aj o zváženie tohto sociálneho rozmeru minimálnej mzdy, ktorá v tomto štádiu, keď sa de facto rovná 3 000 a 3 000 korún sa rovná životnému minimu, skutočne nemotivuje k práci. Bolo to predmetom kritiky, myslím, všetkých našich voličov. Máme teraz možnosť toto zmeniť.
A na záver by som chcela povedať len toľko. Je vo volebnom programe, vo vládnych programoch, teda vo vládnom programe a volebných programoch jednotlivých politických strán návrh na zmenu, aby minimálna mzda sa nahradila iným koeficientom pre účely odvodových povinností do fondov. Zatiaľ žiaden takýto návrh nie je. Takže sa pýtam: Je reálne, že v priebehu budúceho roka táto vláda navrhne iný systém výpočtu do fondov zdravotných, sociálnych a ďalších? Alebo vyčkáme prvý polrok a v roku 2000, pretože skôr sa to asi nedokáže, zvýšime minimálnu mzdu? Som za to, aby sme dnes prijali čiastkové riešenie, aby sme zvýšili minimálnu mzdu na prechodné obdobie roku 1999 a pripravili legislatívu tak, ako to navrhujete vo vašom vládnom programe, nahradili minimálnu mzdu iným koeficientom.
Môžeme o tom diskutovať, môžeme sa o tom sporiť, môžeme hovoriť o iných alternatívach, ale pre toto obdobie roku 1999 nebude motivačným 3 000 korún, aby ľudia, ktorí sú nezamestnaní, hľadali prácu. A máme predsa spoločný cieľ, či koalícia, alebo opozícia, postupne znižovať nezamestnanosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Ako ďalší vystúpi v rozprave poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde bol prijatý v I. volebnom období. Bol predložený na 14. schôdzi Národnej rady ako vládny návrh. Zákon bol schválený 21. 3. 1996 s dátumom účinnosti od 1. 4. 1996. V § 2 ods. 1 písm. b) bola stanovená výška minimálnej mzdy za mesiac 2 700 Sk. Odvtedy bola jediná novela tohto zákona, bola to opäť vládna novela, s dátumom schválenia 4. 12. 1997, s dátumom účinnosti 1. 1. 1998. V § 2 ods. 1 písm. b) sa suma 2 700 nahradila sumou 3 000 Sk.
Vážená snemovňa,
vážení občania,
vláda Vladimíra Mečiara za dva roky zvýšila minimálnu mzdu o 300 Sk, a ak ma pamäť neklame, za štyri roky o 550 korún. V predvolebnom období v roku 1998 vláda Vladimíra Mečiara sa odhodlala vypracovať volebne motivovaný vládny návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý uvažoval s minimálnou mzdou 3 600 Sk. Vtedajšie ministerstvo financií odporučilo novelu odsúhlasiť pod podmienkou, že z hľadiska finančných dôsledkov na štátny rozpočet pre štátom platené poistné za zákonom určené kategórie osôb bude výška vymeriavacieho základu určená vždy zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok v nadväznosti na zdrojové možnosti štátneho rozpočtu. Podľa záverov vtedajšej Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rokovať osobitne aj s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, čo sa však nikdy neuskutočnilo. Po voľbách už odchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara dňa 20. 10. 1998 schválila návrh zákona o minimálnej mzde, ale div sa svete, už nie vo výške 3 600 Sk, ale 4 000 Sk. A pretože túto mínu pod novú vládu nestačila položiť už odchádzajúca vláda, položili ju poslanci za HZDS.
Nechcem polemizovať o legislatívnych iniciatívach poslancov, je však podľa mňa minimálne neobvyklé, že novelu zákona o minimálnej mzde podávajú poslanci, keď v predchádzajúcom období to boli vždy vládne návrhy. Zaváňa to tak trošičku politickým populizmom. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy predloženého návrhu sa odporúča zvýšiť minimálnu mzdu o 33,3 %. V priebehu dvoch mesiacov má teda nová vláda Mikuláša Dzurindu splniť záväzky, ktoré navrhuje HZDS.
Ja sa však pýtam: Prečo vláda Vladimíra Mečiara zvýšila minimálnu mzdu za 2 roky len o 11,11 % z 2 700 na 3 000 Sk? Ak by pravidelne vzhľadom na životné náklady vláda novelizovala zákon o minimálnej mzde, za 4 roky by navrhovaná hranica 4 000 Sk bola možno už splnená. I keď je Strana demokratickej ľavice stranou ľudí práce vlastných rúk a umu, musí sa stotožniť s nesúhlasným stanoviskom vlády Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona. Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy by nevyhnutne vyvolalo problémy v jednotlivých poistných systémoch a vyžiadalo by si aj zvýšenie nárokov na štátny rozpočet.
Pozitívnym posolstvom v programovom vyhlásení, ale aj v zámeroch novej vlády je to, že vláda počíta s prípravou vládneho návrhu novely zákona o minimálnej, a to v priebehu 1. polroka 1999. Stotožňujem sa pritom s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Mesiarikom, aby začal otvorený odborný dialóg medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi o cene práce, aby sme mohli spolu s Hviezdoslavom povedať: "Ó, práci všetka česť, česť práci všetka." (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážený pán kolega, uvádzali ste hneď od začiatku nepresné a skreslené údaje. Inštitút minimálnej mzdy bol zavedený v roku 1990 a prijatý 1. 2. 1991 zákonom ešte vo federácii. Samozrejme, tento zákon bol platný aj pre Slovenskú republiku a bol vo výške 2 000 Sk. Tak nie až vtedy, ako to uvádzate vy.
Čo sa týka tých úprav minimálnej mzdy, nie je to jednoduché, nie je určené, o koľko percent by sa mala minimálna mzda zvyšovať. Podarilo sa to počas ostatných štyroch rokov dvakrát a potom bol pripravený už po voľbách, čiže neboli to žiadne populistické sľuby. My sme vo voľbách s týmto ani nevystupovali, vláda v rámci prípravy, pretože skutočne nie je jednoduché zmeniť takýto zákon, musia sa urobiť podrobné výpočty. Tento zákon vláda podala v septembri, resp. v októbri už išiel do Legislatívnej rady vlády a bol pripomienkovaný aj sociálnymi partnermi, ktorí vtedy žiadali, áno, pôvodne uvedenú výšku 3 600 zvýšiť minimálne na 3 800. Sú o tom písomné záznamy, tak ako ste si našli toto vaše vysvetlenie, dá sa aj toto nájsť. A fondy by vôbec nemali s tým problémy, práve naopak, pri zvýšení minimálnej mzdy sa viac finančných prostriedkov dostane do fondov. Takže zvýšenie minimálnej mzdy by prospelo aj zdravotným, aj sociálnym fondom, aj úradom práce, pretože by mali viac finančných prostriedkov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktická poznámka - pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem len doplniť a podporiť pána poslanca Bohunického. Skutočne, ja si myslím, že minimálna mzda 3 000 Sk je žalostným ohodnotením práce. Takisto si myslím, že za 3 000 Sk dnes žiť, jednoducho je to hranica biedy, či chceme, alebo nechceme. Napriek tomu som o tom presvedčený, že treba tieto veci riešiť, ale komplexne. Bol by som nerád, keby sa riešila len minimálna mzda. Tak ako to povedal pán poslanec Mesiarik, je skutočne obrat v tom, aby sme riešili celú túto stránku. Sám si myslím, že práca by mala byť skutočne tou základnou životnou istotou, sociálnou istotou a mala by byť aj motivujúcim prvkom. Preto je hádam len na potvrdenie tých slov, ktoré povedal pán Bohunický, fakt, že 4 roky ste takto vehementne nepristupovali k týmto veciam. Dobre, pani Aibeková, je to váš názor. Mne sa to vidí asi takto, že ak by som niekoho zobral a 2 minúty by som ho držal pod vodou, potom ho vytiahol, oživil ho a potom by som rozprával, ako som mu pomohol. Myslím si, že toto je ten prípad. A myslím si, že nie je fér, ak sa teraz snažíme zbierať politické body na úkor tých, ktorí 4 roky žili na hranici biedy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
chcela by som povedať znova niekoľko faktov. Minimálna mzda v roku 1991, keď bola realizovaná, bola 2 000, v roku 1992 bola 2 200, v roku 1993 2 450, v roku 1996, pán kolega, 2 700 a v roku 1998 3 000 Sk. Ak si pozorne prečítate náš návrh, tak zistíte, že tak či tak odborové zväzy mali dohodnuté v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa viac ako tých 3 000 Sk.
O čo nám ide? Keď už dnes Odborový zväz potravinárov mal dohodu, že minimálne mzdové tarify budú od 3 000 do 3 600 Sk, ďalej Odborový zväz zamestnávateľov obchodu, cestovného ruchu má najnižšiu mesačnú mzdovú tarifu 3 250, pracovníci textilného, odevného a kožiarskeho priemyslu 3 300, tak vidíte, že ak chceme posunúť aj v rámci kolektívneho vyjednávania celý vývoj ďalej, tak už dnes tých 3 000 Sk nie je adekvátnych. Ale ak necháme zamestnávateľom znova len tých 3 000 Sk, tak to kolektívne vyjednávanie nepokročí ďalej.
Ja sa vám čudujem ako ľavicovej strane, že takto rozmýšľate. 4 000 Sk je odrazový môstik na kolektívne vyjednávanie zamestnancov aj v tých odborových zväzoch, kde mali najnižšie mzdy, o ktorých som teraz hovorila, v rozpätí od 3 000 do 3 600 dohodnuté. Takže vás prosím, aby ste ešte raz zvážili, pretože ak sa teraz neposunie hranica minimálnej mzdy, na budúci rok technicky nebudete mať na to šancu, pri príprave štátneho rozpočtu už bude neskoro a môžete zvyšovať minimálnu mzdu, tým aj odvody do poisťovne a do fondov až v roku 2000.
Toto je skutočnosť. Prosím, aby sme hovorili k veci, aby sme tu nepúšťali populistické heslá o tom, čo sa mohlo, malo, a sa neurobilo. Zvážte sami, ľavica.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Prakticky to už povedali moje kolegyne pani Aibeková a pani Keltošová, že sme v podstate dva razy upravovali minimálnu mzdu a tretíkrát bezprostredne pred odstúpením z funkcie. Dôvody vysvetlila pani Keltošová. To znamená, že opäť tu prichádza k určitej dezinformácií, opäť tu prichádza k tomu, že niektorí poslanci vystupujú neinformovaní. Bolo by dobre, keby sme sa skutočne vyvarovali týchto otázok.
Náš dôvod vychádza aj z ďalšej požiadavky. Za pôsobenia našej vlády reálna mzda každý rok rástla približne okolo 7 %. Terajší predpoklad, pripravovaný balíček ekonomických opatrení nezakladá predpoklad rastu reálnej mzdy na nastávajúce obdobia. Naopak, predpokladá úpadok alebo minimálne udržanie tejto hladiny, skôr úpadok ako zmrazenie. Aj z tohto pohľadu je nevyhnutné, aby sa minimálna mzda zvýšila a tým určitým spôsobom, minimálnym spôsobom sa zabezpečil určitý rast miezd v nastávajúcom období.
To, čo hovoril aj pán Mesiarik, aby sme čakali a vyjednávali o ďalších nadväznostiach v súvislosti s minimálnou mzdou, to sa dá robiť, o tom môžeme vyjednávať a o tom sa môže vyjednávať na tripartite s ďalšími sociálnymi partnermi, ale mzdu treba upraviť teraz. Niet na čo čakať, pretože kým sa pripraví nový inštitút, ktorý ste si dali do programového vyhlásenia vlády, alebo kým sa dohodne nový systém a nové nadväznosti, môže uplynúť veľmi dlhý čas, na ktorý môžu doplatiť len a len naši občania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Mňa veľmi prekvapuje táto demagógia poslancov SDĽ. Pri predchádzajúcich rokovaniach o týchto návrhoch zákona, resp. keď sa zvyšovali dávky životného minima, vtedy vždy požadovala SDĽ aj zvýšenie minimálnej mzdy. Ale nikdy to nedala ako samostatný poslanecký návrh zákona. Nikto im nebral túto iniciatívu, boli by sme sa tým zaoberali rovnako ako teraz. Čiže myslím si, že je trošku nefér a rana pod pás, keď nám tu niekto vytýka, že sme dali takýto návrh, a sám za 4 roky nevyužil takúto možnosť.
A ešte ma prekvapuje, že si páni poslanci neprečítali dôvodovú správu, pretože tam je jasne napísané, že v rozpočtovej a príspevkovej sfére iba 0,06 zamestnancov poberá minimálnu mzdu, celkove je to 0,16 zamestnancov. Čiže na tejto minimálnej mzde je skutočne iba minimum zamestnancov. Ale dôležitá je okrem iného, že je dávkou, od ktorej sa odvádzajú príspevky do fondu a že nezamestnaní dostávajú najvyššiu sadzbu, ktorú môžu dostať, najvyššiu výšku podpory v nezamestnanosti od násobku tejto sumy. Dôležitá je preto, že je to vlastne základ, minimálna mzdová tarifa. Takže samu ako takú skutočne poberá iba minimum pracovníkov. Takže takéto reči, že koľko sa tu krivdí a ako sa krivdí... Zvýši sa reálne iba týmto minimálna, ale zvýšia sa mzdové tarify. Tak prosím vás pekne, preštuduje si aj tú dôvodovú správu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predseda.
Pred dvomi týždňami som zložil funkciu riaditeľa jedného podniku, ktorý mal trojciferné číslo zamestnancov, a nikdy v živote som si nedovolil niekomu dať minimálnu mzdu.
Myslím si, že to je dehonestujúce a ten človek, samozrejme, nemôže podávať výkony, keď má minimálnu mzdu. To je na jednej strane. A mrzí ma, keď takí zamestnávatelia sú, to ma osobne veľmi mrzí. A na druhej strane, aj počas volebnej kampane, aj teraz sa stretávam s drobnými živnostníkmi, ktorí sú tak zaťažení dnešným obdobím, že si často nevytvoria podmienky ani na to, aby boli schopní zarobiť si minimálnu mzdu ako živnostníci. A teraz si zoberme jedno, že platia odvody do všetkých poisťovní, sociálne, nemocenské, zdravotné z minimálnej mzdy a my ich ešte viacej zaťažíme. Oni si naozaj povedia, ja zložím túto živnosť a radšej pôjdem robiť nezamestnaného, lebo to nemôžem zniesť. Tak prosím, aby sme zvažovali aj toto a je potrebné zvážiť celý balík tých problémov, to znamená, musíme ich brať do úvahy a potom sa vrátiť a riešiť tento problém komplexne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán predseda,
vážená snemovňa,
prepáčte mi, vážení páni koaliční poslanci, za výraz, ale správate sa ako chameleóni. Na jednej strane plačete spolu s občanom, že je nízka cena práce. Nie ste ochotní podporiť náš návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. Apelujete na to, že táto minimálna, súčasne platná minimálna mzda nemotivuje občanov k práci, ale na druhej strane robíte všetko pre to, aby sa tento návrh zákona nestal realitou. Ak vláda otvorene deklaruje už v súčasnosti, že je pripravená zvyšovať okrem iného i tarify cestovného, potom váš krok je proti občanovi tohto štátu.
My sa snažíme aj takýmto partikulárnym riešením vytvárať priestor a pozíciu i pre vašu vládu na globálne, alebo na komplexnejšie riešenie problému zamestnanosti. Stále operujete a oháňate sa termínom komplexného riešenia otázky minimálnej mzdy, ale ani jeden z vás ani náznakom nepriblížil nám, poslancom opozície, čo toto riešenie bude v krátkom čase, alebo v budúcnosti predstavovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Prepáčte, pán predsedajúci, že si ešte raz beriem slovo.
Chcela by som povedať k inštitútu minimálnej mzdy len toľko. Informačný systém ceny práce funguje od roku 1992. Funguje tripartitne, okrem odborných konzultácií aj s inými politickými stranami, myslím teraz expertmi týchto strán, čiže nie je to výmysel výlučne HZDS alebo bývalej vlády.
Vy sami hovoríte v programovom vyhlásení vlády, že chcete pokračovať v začatej koncepcii určovania ceny práce, ktorá vychádza a je úzko spojená s informačným systémom ceny práce. Takže sú to empirické poznatky z tohto informačného systému, v ktorom dnes ministerstvo spoločne so sociálnymi partnermi pokračuje ďalej. Len vás znova upozorňujem, najmä ľavicových poslancov, že kým sa nový inštitút minimálnej mzdy legislatívne pripraví, bude polrok. To znamená, že v roku 1999 nepristúpime ku zmene. Dovtedy bude platiť tento starý. To znamená 3 000 korún minimálnej mzdy a 3 000 korún životného minima. Veľmi sa obávam, že pri propagovaní konkurzného konania voči nesolventným podnikom, keď hovoríme na jednej strane o garančnom fonde pre zamestnancov, ktorí nebudú dostávať mzdu, budete mať veľké problémy aj s už dnes existujúcou podporou v nezamestnanosti. Takže zvážte aj tieto širšie okolnosti, pretože skutočne, ak ohlasované masové prepúšťania budú nasledovať tak, ako ich avizujú zamestnávatelia, budeme mať všetci veľké problémy, a tam už ťažko budeme rozlišovať, či tí nezamestnaní volili vás, alebo nás.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Vážená Národná rada,
chcel by som reagovať na pána Bohunického, poslanca Národnej rady, a chcel by som podporiť jeho slová a zároveň aj doplniť o niektoré ďalšie otázky, ktoré súvisia s prijímaným zákonom o minimálnej mzde.
Je skutočne dojímavé, ako sa bývalí predstavitelia vlády v súčasnosti starajú práve teraz, alebo presnejšie, až teraz o verejné blaho. Akosi mi pri tých všetkých vystúpeniach chýba to, prečo tak, ako teraz často navrhujú, nekonali v uplynulých rokoch. Veď ste rozhodovali, mali ste možnosti. Namiesto zvyšovania minimálnej mzdy či životnej úrovne svoje úsilie venovali ekonomickej, ale, žiaľ, i morálnej devastácii tejto spoločnosti. Namiesto starania sa o ľud tejto krajiny rozkrádali alebo umožnili rozkrádať jeho majetok. A teraz, keď za sebou zanechali ekonomickú spúšť, akože chcú zvýšiť minimálnu mzdu. Hovorím preto akože, lebo je evidentné, že je to len bohapustá politická propaganda zo strany HZDS. Nič iné, vážení priatelia.
A pokiaľ bývalí odborári, ktorí prispeli k rozpadu vzťahov vlády s odbormi, ešte napomáhajú tomuto procesu, tak som z toho veľmi prekvapený.
Tiež by som vás chcel ubezpečiť v tom, že ak nás poúčajú terajší predstavitelia opozície, poúčajú terajšiu koalíciu o tom, ako má plniť predvolebné sľuby, my poslanci za Stranu demokratickej ľavice to vieme aj bez vás. My predstúpime s našimi návrhmi na riešenie sociálnych problémov občanov, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy, v čo najkratšom termíne, najneskôr však do konca 1. polroka 1999. Som preto proti prijatiu navrhovaného zákona. Ubezpečujem občanov, že SDĽ bola, je a bude tá, čo bude na čele presadzovania ich životných záujmov. Na to však nepotrebujeme rady tých, čo dostali túto spoločnosť tam, kde je.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.
Poslankyňa O. Keltošová:
Dovoľte mi, pán predseda, aby som doplnila, zrejme som sa nevyjadrila dosť jasne, predchádzajúceho rečníka v tom, že inštitút minimálnej mzdy, tak ako bol uzákonený, nezakotvuje presne podmienky valorizácie tak, ako je to napríklad pri valorizácii dôchodkov. To treba vedieť. Čiže podľa rozhodnutia jednotlivých politických strán a subjektov bola zvyšovaná minimálna mzda od roku 1993...
Predseda NR SR J. Migaš:
Zapnite pani poslankyňu Keltošovú.
Poslankyňa O. Keltošová:
Páni poslanci, od roku 1992, odkedy som bola vo vláde, bola minimálna mzda zvýšená trikrát. A vždy v určitých časových obdobiach tak, aby prevyšovala životné minimum. Teraz sme v situácii, keď podľa informačného systému ceny práce treba rozlíšiť rovnakú úroveň životného minima a minimálnu mzdu. O nič iné nejde. Ak by sme to chceli robiť populisticky, mohli sme to urobiť pred voľbami. Neviem, či by ste boli s tým spokojní, ale myslím si, že nič iné nevymyslíte a takisto minimálnu mzdu budete musieť zvýšiť. Otázka je, či to bude stačiť občanom Slovenskej republiky v roku 2000.