Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu ústavného zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Ladislavovi Oroszovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v rámci prvého čítania k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z., ktorú ste dostali ako parlamentnú tlač číslo 58.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa pre prípad prerokúvania tohto ústavného návrhu v druhom čítaní navrhuje, aby bol pridelený všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru a aby ako gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s týmto rozhodnutím ústavnoprávny výbor určil ako spoločného spravodajcu výborov poslanca Roberta Fica. Vzhľadom na jeho neprítomnosť na dnešnom rokovaní dovoľte mi, aby som ho v rámci prvého čítania zastúpil.
Dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu.
Po prvé, dovoľte mi konštatovať, že predkladaný návrh spĺňa formálnoprávne náležitosti, ktoré vyžaduje § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Čo sa týka vecnej stránky, treba konštatovať, že rieši minimálne dva okruhy problémov.
Po prvé, na základe vyjadrenej vôle občanov mení spôsob voľby prezidenta. Voľbu hlavy štátu Slovenskej republiky mení z parlamentnej voľby na voľbu občanmi v priamych voľbách. V tejto súvislosti mení aj spôsob eventuálneho odvolania hlavy štátu z funkcie na základe novozavedeného inštitútu ľudového hlasovania o odvolaní hlavy štátu z funkcie.
Po druhé, tento predkladaný návrh koncipuje principiálne iné postavenie hlavy štátu v štruktúre ústavných orgánov Slovenskej republiky. Posúva ho zo sféry výkonnej moci do sféry moci neutrálnej, respektíve integrujúcej, vyvažujúcej, čomu zodpovedá aj zmena niektorých ústavných právomocí hlavy štátu. Úpravou právomocí hlavy štátu v tomto návrhu by sa malo postavenie prezidenta Slovenskej republiky priblížiť k takému ústavnému modelu, ktorý je charakteristický pre parlamentnú formu vlády.
Podľa môjho názoru sú navrhnuté zmeny žiaduce a prispejú k skvalitneniu ústavného textu Ústavy Slovenskej republiky. Predpokladám, že návrh bude podrobený konštruktívnej kritike a jeho konečná podoba by mohla za určitých okolností predstavovať široký konsenzus všetkých parlamentných subjektov. Bolo by to veľmi pozitívnym signálom pre ďalší vývoj v našej krajine.
Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla na tom, že parlamentná tlač číslo 58 bude prerokovaná v druhom čítaní.
Zároveň v súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že tento návrh ústavného zákona v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokujú všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a osobitných kontrolných výborov na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva a zároveň, aby ako gestorský bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň, aby boli určené lehoty na prerokovanie tohto poslaneckého návrhu ústavného zákona vo výboroch do 30 dní, čo by v súlade s harmonogramom schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky mal predstavovať termín 8. január 1999, a gestorskému výboru aby bola určená lehota 35 dní odo dňa pridelenia, čo by znamenalo 11. január 1999.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam vážených pánov poslancov a paní poslankýň, či sa hlási niekto ústne do rozpravy.
Pán poslanec Prokeš. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Ďakujem. Pán poslanec Krumpolec, žiadam vás, aby ste v budúcnosti boli rýchlejší, lebo ináč nebudete mať možnosť vystúpiť.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň dávam slovo pánu poslancovi Prokešovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
veľmi oceňujem vystúpenie predkladateľa pána poslanca Šimka, ktorý veľmi široko zdôvodnil návrh tohto zákona, dokonca zabruslil až ďaleko za hranice nášho štátu. Myslím to ale v pozitívnom zmysle slova.
Pri vystúpení spoločného spravodajcu pána poslanca Orosza som pochopil, prečo dal návrh na to, aby bol predchádzajúci návrh zákona stiahnutý z rokovania, teda, aby nebol odsúhlasený do druhého čítania. Zrejme by bol prišiel o toto svoje vystúpenie, a to je asi tak jediný dôvod. Pretože, ak porovnáte obidva návrhy zákonov, tak zistíte, že podľa tohto návrhu zákona, pokiaľ by naozaj mal byť schválený, tak nás naozaj vyjde lacnejšie to, čo som povedal predtým vo faktickej poznámke, ak kúpime jednu figurínu, navlečieme na ňu drahý oblek a budeme ju všade ukazovať, prípadne ju počítačovo oživíme, pretože všetky kompetencie, ktoré bude mať tento prezident, sa v podstate dajú zhrnúť do veľmi krátkej vety: chodiť po recepciách a potriasať rukou. To sú celé kompetencie prezidenta podľa tohto návrhu zákona.
Dámy a páni, preto navrhujem, dávam taký procedurálny návrh, aby tento zákon nebol odsúhlasený do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
nedá mi, aby som nezareagoval na toto krátke expozé kolegu Prokeša.
Chcem iba konštatovať, že zrejme nie je nám všetkým jasné, ako má vyzerať hlava štátu v parlamentnej forme vlády. Keď sa vyjadrujeme takými silnými slovami, ako je figurína, oblek, bábka, diaľkové ovládanie, veľmi by som prosil, keby sa tí ľudia, ktorí sa takto vyjadrujú, pozreli do ústavných systémov, pozreli sa na kompetencie hlavy štátu v Nemeckej spolkovej republike, pozreli sa na kompetencie hlavy štátu v Talianskej republike, pozreli sa na kompetencie ďalších hláv štátov v európskych demokraciách, a potom azda by nevyslovovali také súdy.
Myslím si, že návrh, ktorý vám bol v súčasnosti predložený, obsahuje konštrukciu hlavy štátu, ktorá sa blíži k ideálnemu postaveniu. Samozrejme, dá sa o nej diskutovať, dá sa skvalitňovať. Len bol by som veľmi nerád, keby bez znalosti vecí sa takéto súdy vyslovovali práve na pôde Národnej rady.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Ďalší pán poslanec, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Krumpolec.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
chcem vo svojom vystúpení podporiť predkladaný návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta nielen preto, že sme to sľúbili občanom na predvolebných mítingoch, ale hlavne preto, že veľká väčšina občanov si želá, aby o hlave štátu mohli rozhodovať v priamych voľbách.
O zmarenom referende z mája 1997 sme aj dnes počuli takzvané odborné stanovisko od právnikov pána Cupera i pani Tóthovej. Ako občan, ktorý som na základe zákona bol ustanovený, aby som viedol referendovú komisiu, chcem k tomu, aj keď nie som právnikom, povedať niekoľko poznámok.
V deň, keď členovia referendovej komisie, myslím si, že to bolo 17. apríla, skladali sľub do rúk ministra vnútra Gustava Krajčiho s tým, že budú referendum riadiť v súlade s platnými právnymi normami, dostali od pracovníkov ministerstva vnútra z volebného oddelenia materiály, ktorými sa mali riadiť. Bola to tlač Zbierky zákonov, v ktorom bolo uvedené rozhodnutie prezidenta o vykonaní referenda so štyrmi otázkami, teda aj o priamej voľbe prezidenta. Zároveň členovia komisie dostali od pracovníkov ministerstva vnútra spracované metodické pokyny, v ktorých bolo doslovne uvedené, že za hlasovací lístok je možné považovať iba takú tlačovinu, ktorá je v súlade s vyhláseným referendom, to znamená, že hlasovacie lístky, ktoré sa objavili v urnách a ktoré na osobnú zodpovednosť pána ministra Krajčiho boli distribuované do obcí, nemohli byť považované za hlasovacie lístky.
Aj z týchto dôvodov musela referendová komisia konštatovať, že referendum bolo zmarené. Ako k tomu vlastne došlo. Hneď na druhom rokovaní referendovej komisie nás pán minister vnútra presviedčal, aby sme štvrtú otázku, ktorá bola uvedená v Zbierke zákonov, stiahli. Teda prakticky nás presviedčal, aby sme porušili alebo nerešpektovali zákon, alebo inak povedané, aby sme hlasovali, keď je úplne jasná obloha, že práve prší. Je jasné, že referendová komisia na takéto praktiky pristúpiť nemohla. Po tomto neúspešnom pokuse presvedčiť referendovú komisiu zasadala vláda Slovenskej republiky pod vedením premiéra, kde prijala uznesenie, ktorým de facto uložila ministrovi Krajčimu, aby zákon porušil, teda aby štvrtú otázku nedistribuoval do obcí.
(Hlasy z pléna.)
Nemienim o tom s vami teraz diskutovať.
Vážení, tak sa stalo, že občania napriek hlasovaciemu lístku, ktorý schválila Ústredná referendová komisia, nemali možnosť sa vyjadriť v referende o priamej voľbe prezidenta a prakticky sa nemohli ani vyjadriť k prvým trom otázkam o NATO. Kto vlastne je za tento stav zodpovedný?
Referendum stálo zhruba 140 miliónov Sk. Ja som hneď po skončení referenda na základe uznesenia referendovej komisie podal generálnemu prokurátorovi trestné oznámenie na pána ministra Krajčiho. Viete, ako to celé dopadlo. Podanie bolo odložené, nikomu sa nič nestalo. Keď nejaký obyčajný človek, ktorý je v biede, ukradne vrecko cementu, tak ho naháňajú po súdoch, má hanbu v celej dedine. 140 miliónov korún zrejme nikomu nechýba a nakoniec ústami premiéra aj ústami pána ministra Krajčiho bola referendová komisia obvinená, že pri referende porušila a dehonestovala zákony tejto republiky až na hranici trestnej stíhateľnosti. Nikto mi zatiaľ neukázal, akým spôsobom som porušil a dehonestoval zákon, keď som sa riadil tým, čo vyšlo v Zbierke zákonov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
K vystúpeniu pána poslanca Krumpolca by som chcel poznamenať len toľko, že rokujeme o zákone o priamej voľbe prezidenta. Zrejme nemal ešte možnosť zistiť, o čom je parlament, ale to je druhá vec.
Chcel by som len podotknúť, že bola to terajšia vládna koalícia, ktorá sľubovala národu, že priamo volený prezident bude mať silnejšie postavenie a väčšie kompetencie. Tak zdá sa, že s tými kompetenciami ste to mysleli trošku naopak, pretože ich prezidentovi uberáte. Ak referendum stálo 140 miliónov, tak toľko bude zhruba stáť aj priama voľba prezidenta, odhliadnuc od toho, čo ešte pôjde do volebnej kampane, ale to je už z iných zdrojov. Zo štátnych zdrojov však pôjde približne toľko isto, čo išlo na referendum. Myslím si, že to je bohapusté plytvanie štátnymi prostriedkami, a teda prostriedkami, ktoré sú z daní občanov tohto štátu na to, aby bola zvolená osoba do pozície figúrky, opakujem znovu do pozície figúrky, ktorá nebude mať žiadne kompetencie.
A ešte by som rád poznamenal pre tých pánov poslancov, je to stále k vystúpeniu pána poslanca Krumpolca, že pokiaľ nemajú v sebe suveneritu, tak ťažko môžu zastupovať kohokoľvek iného. Pokiaľ si myslia, že robíme ústavu pre Nemeckú spolkovú republiku alebo pre Rakúsku republiku, alebo že chceme voliť prezidenta pre Rakúsko, alebo pre Nemecko, chcem ich ubezpečiť, že nie, že ide o voľbu prezidenta Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nechcel som sa zapájať do tejto debaty, pretože som vždy vystavovaný kritike za referendum, ktoré vy voláte zmarené, ale vzhľadom na to, že pán Krumpolec je pamätník, a zrejme nielen referendovej komisie, ale pamätník aj bývalých čias, musím reagovať na to, ako to vlastne v skutočnosti bolo.
Pán Krumpolec, vy dobre viete, kým ste nemali politickú prevahu v referendovej komisii, že ste sa správali ako ľudia. Len čo ste získali prevahu 8:7, keď v hlasovaní vám prechádzali všetky návrhy, namiesto právnej roviny ste prešli na rovinu politickú. Urobili ste si z toho politický orgán, ktorý rozhodoval o tom, ako to má byť v rozpore so zákonom. Vám to tu už právnici vysvetlili niekoľkokrát. Až do 21. mája, kým nerozhodol Ústavný súd, absolútne žiadne konania v referendovej komisii neboli toho druhu, že by sa mali meniť hlasovacie lístky, a vy pán Krumpolec ako člen komisie musíte veľmi dobre vedieť, že až po náleze Ústavného súdu 21. mája nastal tento problém, ako riešiť vzniknutú situáciu. Zo zákona to prislúcha ministrovi vnútra, preto sa to tak aj udialo. Pán Krumpolec, zabudnite už na to a dívajte sa dopredu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Hovorilo sa tu, hoci neviem prečo, pri predkladaní zákona o priamej voľbe prezidenta o zmarenom referende. Kto je zodpovedný, keď už to takto nazývame? Podľa mňa je to bývalý prezident, v súčasnosti samokandidát na funkciu prezidenta Michal Kováč. Ale o tom, o čom menej hovoríte, je, že hráte veľmi podivnú hru s voličmi. Nosili ste kilogramy a kilogramy petičných listín. Chceli ste, aby sa občan vyjadril. Občan sa vyjadril, že chce priamu voľbu prezidenta, hovoríme to všetci, ale to, čo ste mu nepovedali, asi tak ako v iných predvolebných sľuboch, napríklad to zvýšenie platov, nepovedali ste mu, že to bude prezident s minimálnymi kompetenciami. Ak už sa označujete za demokratov, a ak volia voliči prezidenta priamo, majte k nim úctu natoľko, a k ich rozhodnutiu tiež, že to bude prezident so silnými kompetenciami, a nie bábka v rukách politických strán bez vážnosti u občanov, ktorí ho zvolili, pretože nebude môcť reálne veľa toho ovplyvniť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Šimko?
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem povedať len niekoľko poznámok hlavne k vystúpeniu pána poslanca Prokeša a taktiež sa dotknem aj vystúpenia pani poslankyne Malíkovej. Nechcem už hovoriť o referende, tu sme, myslím si, o tom hovorili dosť a nedotýka sa to priamo návrhu ústavného zákona. Chcem povedať, že to je nedorozumenie, pokiaľ hovoríte o tom, že prezident podľa tohto návrhu ústavného zákona bude mať malé kompetencie, či dokonca, pokiaľ ste použili taký expresívny výraz, že bude iba figurínou. Len ako príklad môžem povedať, že predseda vlády prakticky nemá skoro žiadne iné výkonné kompetencie, než tú jedinú na začiatku, po svojom vymenovaní, že môže navrhnúť ostatných členov vlády a rovnako môže navrhovať aj odvolávanie členov vlády. Samotný predseda vlády vlastne sám nemá žiadne kompetencie a napriek tomu, ak by sme o tom diskutovali, istotne nikto nemáte pocit, že predseda vlády je slabý politický funkcionár alebo politický činiteľ, ústavný činiteľ.
Prezident má veľmi významné právomoci, aj prezident v parlamentných republikách, dokonca jednu z týchto významných právomocí návrh ústavného zákona veľmi zásadným spôsobom rozširuje. Je to právomoc rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, samozrejme, za veľmi jasných a presne stanovených ústavných podmienok. A obdobným spôsobom ako predseda vlády má možnosť navrhovať členov svojej vlády, prezident má ešte zásadnejšiu právomoc, on vymenuje predsedu vlády, a potom na jeho základe aj celú vládu. V podstate nie je viazaný ničím iným len vlastnou úvahou, aby vymenoval predsedu vlády tak, aby potom po mesiaci mohol tento predseda vlády so svojou vládou získať väčšinu v parlamente. Je to obrovská právomoc a prezident, ktorý navyše má mandát občanov štátu, bude vždy silnou politickou osobnosťou a bude mať silné ústavné postavenie.
Pokiaľ ide o ostatné právomoci, tam, kde navrhujeme úpravu jeho postavenia a jeho právomocí, ide vlastne o úpravu, ktorá má smerovať k tomu, aby prezident Slovenskej republiky mal postavenie, ktoré je tradičné pre ústavný systém parlamentnej demokracie. Samozrejme, je to prvé čítanie, to, o čom dnes rokujeme, a my budeme veľmi pozorne načúvať a budeme veľmi aktívne diskutovať so všetkými členmi tohto parlamentu a, samozrejme, aj s odbornou a širokou verejnosťou v tom období, ktoré je stanovené zákonom o rokovacom poriadku a ktoré je vymedzené na to obdobie medzi prvým a druhým čítaním tak, aby sme v prípade, že sa dohodneme na niektorých zmenách v tomto návrhu, tieto zmeny aj naozaj uskutočnili. Ide nám však o to, aby sme nemali z nášho ústavného systému hybrid, ktorý vytvorí niečo medzi prezidentským režimom a režimom parlamentnej demokracie, ale aby sme vytvorili taký demokratický ústavný systém, ktorý bude aj dobre fungovať. O to nám ide a pre toto prosím aj podporu tohto parlamentu pri hlasovaní o návrhu, ktorý navrhol pán spravodajca a ktorý som navrhol ja.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi.
Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca.
Áno. Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, budem veľmi stručný, ale považujem za potrebné reagovať na niektoré vystúpenia, ktoré zazneli v rozprave, osobitne na vystúpenie pána poslanca Prokeša.
Veľmi ľutujem, ale musím konštatovať, pán poslanec, že ste nemali zrejme času pozorne si čítať oba návrhy na zmenu Ústavy Slovenskej republiky. To platí svojím spôsobom aj o pani poslankyni Tóthovej, ktorá predkladala parlamentnú tlač číslo 50, a možno aj o niektorých ďalších opozičných poslancoch. Možno ste ma pozorne nepočúvali vtedy, keď som vystupoval k parlamentnej tlači číslo 50.
V oboch týchto návrhoch základom určitého oslabenia ústavného postavenia prezidenta Slovenskej republiky je zavedenie inštitútu kontrasignácie aktov prezidenta republiky predsedom, prípadne príslušným členom vlády. Zdôrazňujem, že to je klasický inštitút parlamentnej formy vlády. Ak si porovnáte z tohto pohľadu parlamentnú tlač číslo 50 a 58, je to diametrálny rozdiel a diametrálny rozdiel v prospech tlače číslo 58.
Opakujem, že parlamentná tlač číslo 50 navrhuje zaviesť inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu aj k článku 102 písm. a). Tam sa nehovorí len o dojednávaní medzinárodných zmlúv, tam sa hovorí aj o zastupovaní Slovenskej republiky navonok. Opakujem, že existujú stovky, možno tisíce stránok odbornej literatúry k tejto problematike a tie sa viac-menej prikláňajú k tomu, že ak kontrasignácii podlieha zastupovanie hlavy štátu navonok, tak tá kontrasignácia sa dotýka aj verejných prejavov prezidenta republiky v zahraničí. Takže bábkou by bol prezident podľa opozičného návrhu ústavného zákona, a nie podľa koaličného.
Chcem zdôrazniť to, čo zdôraznil aj predkladateľ pán poslanec Šimko...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Páni poslanci, pokoj.
Poslanec L. Orosz:
... že veľmi výrazným spôsobom sa posilňuje ústavné postavenie prezidenta republiky v koaličnom návrhu najmä tým, že sa výrazne rozširujú jeho možnosti rozpustiť parlament a pôsobiť ako arbiter medzi výkonnou mocou, medzi vládou a parlamentom, čo je jedna z hlavných funkcií prezidenta Slovenskej republiky, teda prezidenta v parlamentnej forme vlády.
K ostatným veciam sa nebudem vyjadrovať, nebudem zneužívať svoje postavenie na to, aby som mohol teraz reagovať. K otázke referenda je zbytočné sa vracať, myslím si, že je potrebné si preštudovať veľmi podrobne rozhodnutia Ústavného súdu k týmto otázkam a, myslím si, že to plne platí aj pre pána poslanca Brňáka, pána poslanca Cupera, ktorí vystúpili v rozprave k predchádzajúcemu bodu.
Vážený pán predsedajúci, na základe diskusie, ktorá prebehla, zotrvávam na tom návrhu, ktorý som predložil vo svojom úvodnom vystúpení, to znamená, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením v zmysle § 73 ods. 3 odporučila rokovanie o tomto návrhu zákona v druhom čítaní a aby bol tento návrh pridelený výborom v súlade s rokovacím poriadkom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň ale chcem upozorniť na to, že pán poslanec Prokeš predložil v rámci svojho vystúpenia návrh, aby Národná rada rozhodla o tom, aby sa o tomto návrhu nerokovalo v rámci druhého čítania. O tomto návrhu by sme mali hlasovať najprv.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spravodajcovi.
Pristúpime k hlasovaniu.
Ešte predtým pán Prokeš má procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Pán predseda,
vzhľadom na to, že rozprava bola taká krátka, tak by sme vlastne dvakrát hlasovali o tom istom, jedenkrát o mojom návrhu, aby sa nerokovalo ďalej, a druhýkrát o návrhu, že sa má rokovať ďalej. Takže sťahujem tento môj procedurálny návrh napriek tomu, že som presvedčený, že to bol pán Orosz, ktorý nemal čas si prečítať obidva návrhy zákonov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi Prokešovi.
Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec L. Orosz:
Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla, že tento ústavný zákon prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem.
Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že návrh ústavného zákona (parlamentná tlač číslo 58) bude pridelený v súlade s § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ďalej, aby Národná rada určila k tomuto návrhu ústavného zákona ako gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a aby určila lehotu na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona vo výboroch do 30 dní, to znamená do 8. januára 1999, a v gestorskom, to znamená ústavnoprávnom výbore vrátane prerokovania a schválenia spoločnej správy výborov do 35 dní odo dňa pridelenia, to znamená do 11. januára 1999.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne pánu spravodajcovi.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto ústavného zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spravodajcovi a pánu poslancovi Šimkovi.
Pán poslanec Kováč - procedurálny návrh.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
rád by som požiadal o 15-minútovú prestávku na poradu klubu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V mene poslaneckého klubu SMK sa pripájam k tomuto návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na základe návrhu dvoch parlamentných klubov vyhlasujem 15-minútovú prestávku a zároveň prosím členov grémia, aby sme sa zišli na 10-minútovú poradu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní.
Ďalším bodom programu je
návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 79.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pána Pála Farkasa, aby návrh výboru uviedol.
Pán poslanec Farkas, nech sa páči.
Poslanec P. Farkas:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uviedol predložený návrh výboru (tlač číslo 79).
Zákon číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 4 ustanovuje, že poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky patria technické prostriedky potrebné na výkon jeho mandátu. Rozsah a podmienky podľa uvedeného paragrafu sa majú ustanoviť uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Vychádzajúc z tejto skutočnosti Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby prijala uznesenie, ktorým schvaľuje zakúpiť pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na výkon ich mandátu technické prostriedky, ako sú uvedené v predloženom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa zákona o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác zakúpenie týchto technických prostriedkov sa má zabezpečiť formou výberového konania. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh uznesenia schváliť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal určené miesto.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomné prihlášky som nedostal, a preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ďakujem, nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána poslanca Farkasa, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec P. Farkas:
Vzhľadom na to, že nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia ako o celku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu Farkasovi.
Teraz pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 56. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, aby návrh odôvodnila.
Pán poslanec, dobre som videl, že ste sa hlásili?
Pán poslanec Bárdos má procedurálny návrh.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mám procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní dnes aj po 19.00 hodine, aby sme prerokovali aspoň body 4, 5, 6 aj 7.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Význam tohto návrhu je, že zajtra by mali zasadať výbory práve k týmto bodom. Ak ich dokončíme dnes, tak zajtra doobeda môžu výbory zaujať stanovisko k týmto dvom návrhom zákona na skrátenie legislatívneho konania. Doobeda by rokovali výbory a poobede by sme začali hodinou otázok a interpeláciami, a potom by sme mohli pokračovať.
Nech sa páči, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Tento návrh vzhľadom na to, že nie je dostatok poslancov v Národnej rade, nedostal zatiaľ podporu. Navrhujem, aby sa pani ministerka ujala slova a prípadne neskoršie, keď bude viac poslancov, by sme mohli toto hlasovanie zopakovať.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som zdôvodnila návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998.
Vláda Slovenskej republiky zdedila zložitú situáciu v rozpočtovom hospodárení štátu, ktorú komplikovali a dodnes ešte komplikujú čiastkové krízy napríklad v školstve, zdravotníctve, ale i legislatívne normy, ktoré boli prijaté v priebehu roka 1998, ktoré zakladali zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu ešte do roku 1998. Môžem napríklad uviesť niektoré sociálne dávky a tak ďalej. Z tohto hľadiska bolo potrebné predložiť na rokovanie Národnej rady niektoré legislatívne opatrenia, ktorými by sa vytvoril priestor na urýchlené riešenie tejto nepriaznivej situácie.
Jedným z týchto legislatívnych návrhov, cieľom ktorých je vytvoriť podmienky na zabezpečenie chodu štátu v období do konca roka 1998, je aj návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Novelou sa navrhuje vytvoriť legislatívny priestor na krytie zvýšeného schodku štátneho rozpočtu v rozsahu neplnenia príjmov. Súčasne sa navrhuje umožniť v roku 1998 prevziať štátnu záruku za úvery pre niektoré zdravotné poisťovne. Použitím takto získaných prostriedkov by sa vytvoril priestor aspoň na čiastočnú stabilizáciu situácie v zdravotných poisťovniach a vytvoril by sa priestor aj pre začiatok ich konsolidácie na nasledujúci kalendárny rok.
Nevyhnutnosť urýchlene riešiť tieto úlohy viedli vládu k tomu, aby požiadala o skrátené legislatívne konanie pri posudzovaní predloženého návrhu zákona. Ak by Národná rada nepristúpila na tento návrh, mohla by sa opakovať situácia, ktorú sme, žiaľbohu, zažili aj na prelome mesiacov september a október. Vtedy Národná banka Slovenskej republiky uvoľňovala platobné poukazy v zásade len do výšky rozpočtovaného schodku, to znamená 8 miliárd korún. Došlo vlastne k ohrozeniu uhrádzania miezd, sociálnych dávok, štát si neplnil svoje mnohé ďalšie povinnosti, podnikatelia nepochybne mali veľmi zlé skúsenosti napríklad s vratkami daní. Ak by takýto stav pokračoval, bol by ohrozený chod štátu a dôsledky nielen na štátny rozpočet by boli značné. Inými slovami, pokiaľ by sme neschválili zvýšenie schodku na tento rok, Národná banka by neuvoľňovala prostriedky, ktoré sú potrebné na udržanie chodu štátu.
To je teda hlavný dôvod, prečo vláda Slovenskej republiky požiadala Národnú radu o skrátené legislatívne konanie pri posudzovaní novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Samozrejme, že v úvodnom slove k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie nebudem hovoriť konkrétne o tom, kde sa nachádzame, kde sú príčiny a aké sú aj spôsoby riešenia, to by som sa rada k tomu vrátiť pri prerokúvaní zákona.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, na základe uvedených argumentov vás žiadam o vyslovenie súhlasu s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky posudzovala návrh novely zákona o štátnom rozpočte v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem vám za pozornosť.