Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne a kolegovia,

nechcem dlho zdržiavať, ale rád by som nadviazať na to, čo povedal kolega Orosz a, samozrejme, musím sa stotožniť s ním vyslovenými názormi. Zároveň mi ale nedá, aby som sa troška nepozastavil nad tým, o čom tu vlastne začali moji predrečníci diskutovať. Kolegyne a kolegovia, stojíme pred otázkou zmeny základného zákona Slovenskej republiky a vy sa púšťate do žabomyších diskusií. Vráťme sa k podstate veci. Dovoľte mi preto pokračovať v otázkach, ktoré sú z môjho pohľadu skutočne relevantné.

Oceňujem, že sa nám dostal na stôl návrh HZDS na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa vlastne konštatuje alebo priznáva to, že je potrebné riešiť určité nedostatky. Na druhej strane ale musím s celou vážnosťou konštatovať, že aj tento návrh neprekračuje tieň, ktorý by prekročiť mal. Obsahuje množstvo nedoriešených, nezodpovedaných a otvorených otázok, ktoré vlastne by neposunuli spoločnosť dopredu, ale ktoré by ostali ako časované bomby tikať v našom ústavnom systéme. Môžem na tomto mieste iba veľmi stručne poukázať, pretože o tom by sa dali hodiny hovoriť, na skutočnosť, že tento návrh napríklad nedefinuje postavenie hlavy štátu nanovo, čo je nevyhnutné pre priamo voleného prezidenta. Návrh nerieši otázku vzdania sa hlavy štátu, ktorá je neriešená v Ústave Slovenskej republiky. Návrh neupravuje novým spôsobom sľub hlavy štátu. Návrh zachováva príliš dlhé obdobie, počas ktorého prezident nie je vo funkcii, jednoročné. Odvolanie prostredníctvom petície 350 podpisov je absolútne nevhodným riešením, ktoré by som mohol argumentačne veľmi dlho obhajovať, ale nebudem to teraz robiť. Chcem iba povedať, že máme pred sebou aj tlač 58, druhý návrh. Bol by som veľmi rád, keby sme sa sústredili na tento návrh, pretože ten svojím obsahom rieši všetky...

(Ozval sa zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lexa.

Poslanec I. Lexa:

Pán predsedajúci, chcem ešte doplniť a nadviazať na vystúpenie pána poslanca Orosza a povedať to, čo nepovedal.

Po parlamentných voľbách v roku 1998 všetky strany súčasnej koalície niekoľko nocí strávili nad tým, aby sa zhodli na voľbe prezidenta v parlamente. Podpora tohto zákona a vôbec jeho prerokúvanie i predmet na dnešnej schôdzi nevyplýva z vašej veľkej snahy vyhovieť občanom, 80 percentám, ako ste uviedli, ktorí túžia po priamej voľbe prezidenta, ale predovšetkým preto, že ste sa neboli schopní dohodnúť na osobe kandidáta. Váš vytypovaný kandidát potom, ako bolo zistené vo vnútri dnešnej vládnej koalície, že nemá priechodnosť zabezpečenú v niektorých politických fragmentoch alebo subjektoch, predovšetkým fragmentu Demokratickej strany, Kresťanskodemokratického hnutia, to znamená, že nemá dostatočný počet hlasov, ktorý by mu garantoval zvolenie prezidenta v parlamente, až potom ste sa rozhodli takýmto ústavným zákonom i novelizáciou ústavy sa zaoberať. A to považujem za podstatnú vec. Keď sa odvolávate na vôľu občanov, 80 percent občanov, tak treba zároveň druhým dychom dodať, že pred niekoľkými dňami, dá sa povedať, pretože dnes je december a diskutovali ste o tom takmer celý október, keď ste jednoznačne diskutovali v noci a po nociach v rámci vašich koaličných dohovorov o tom, že zvolíte pána Rudolfa Schustera v priamej voľbe, a až keď ste zistili, že jednoducho to nie je priechodný variant, tak ste sa rozhodli takzvane vyslyšať vôľu občanov. A to treba povedať takisto, keď sa púšťate do politiky namiesto poriadnych argumentov, tak treba to povedať celé.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Lexa, musím konštatovať, že ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby máte mizerné informácie.

Pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

celý tento problém má vlastne dve hľadiská. Jedno je odborné, ústavnoprávne, a ja by som sa v tejto veci len stotožnil s tým, čo tu hovoril pán predseda Orosz a pán poslanec Kresák. Ale to, čo je asi dôležitejšie, a preto sa o tom toľko debatuje, je vlastne politický rozmer celého problému. Jednoducho, bez ohľadu na to, že referendum bolo zmarené a najmä že to takto pociťovali, vnímali a zakúsili občania Slovenskej republiky, je tu jeden fakt, o ktorom sa tu vlastne do tejto chvíle nehovorilo, že Hnutie za demokratické Slovensko sa vlastne veľmi ostro postavilo v čase ešte pred referendom proti vôbec akejkoľvek možnosti priamej voľby prezidenta, čím vlastne len chcelo nejakým spôsobom zabetónovať ten ústavný stav, ktorý by vlastne znemožnil voliteľnosť prezidenta v parlamente. Pre mňa je nepochopiteľné alebo možnože naopak veľmi pochopiteľné, že z tohto účelového hľadiska, z ktorého HZDS vychádzalo, sa dnes úplne otočilo o 180 stupňov a zrazu sa tvári, ako keby bolo vlastne jediným zástancom priamej voľby prezidenta. Nehnevajte sa, je to iba rovnako účelový postoj, ako bol rovnako účelový politický postoj ten predchádzajúci, a občan si nemusí ani vyberať, ktorý z tých dvoch postojov bol účelový, pretože účelové sú obidva.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážení páni poslanci, žiadam vás, aby sme sa vrátili k meritu veci.

Nech sa páči, pán poslanec Lexa, máte slovo.

Poslanec I. Lexa:

Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár, nechcem povedať nič viac ani nič menej, len toľko, že si vyprosujem, aby ste komentovali moje vystúpenia v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Dodržiavajte ho. Keď ste sa už zhodou nešťastných náhod ocitli na poste, na ktorom sa v súčasnosti nachádzate, nekomentujte...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Lexa, nevystupujete k pánu poslancovi Oroszovi ako predrečníkovi.

Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcem pánu poslancovi Oroszovi povedať dve veci. Tá prvá je, čo sa týka komentovania vystúpenia poslancov, týka sa to aj predsedajúceho, že nemá komentovať, a tá druhá je, konkrétne k jeho vystúpeniu, čo sa týka zákona o priamej voľbe prezidenta. Mňa, povedal by som, veľmi teší táto diskusia, ktorú tu rozvíjate, páni poslanci z vládnej koalície, pretože jasne dokazuje, ako sa bojíte tohto zákona. Pretože odvádzate reč, aj pán poslanec Orosz, na všetko možné iné, len nie na meritum, o ktorom sa tu diskutuje. A prečo? To je veľmi jednoduché. Stačí porovnať obidva návrhy, ktoré sú predložené v Národnej rade, jeden, o ktorom teraz diskutujeme, a ten druhý, ktorý je z dielne vládnej koalície. Každý, kto si ho prečíta, ten z dielne vládnej koalície, tak pochopí, že omnoho lacnejšie bude kúpiť figurínu v obchode, na tú navliecť jeden drahý oblek, pretože to je presná kompetencia prezidenta podľa vášho návrhu - chodiť po recepciách, nosiť drahé obleky, a tým skončil. Takže, dámy a páni, vy nechcete prezidenta, vy chcete jednoducho figúru, a keď je tu predložený reálny návrh zákona na priamu voľbu prezidenta, prezidenta, ktorý bude mať aj kompetencie prezidenta, nebude to len názov funkcie, tak hľadáte všetky možné dôvody na to, aby sa o tom vôbec nediskutovalo a budete rozprávať o nejakom referende a ja neviem o čom všetkom inom. Vráťte sa láskavo k meritu veci. Pokiaľ máte pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, tak ich predkladajte.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Ako posledný prihlásený do rozpravy bol predseda výboru pán poslanec Šebej, ktorý sa ale vzdal slova. Tým môžem konštatovať, že rozprava je skončená, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

Chce k rozprave zaujať stanovisko pani poslankyňa Tóthová?

Nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vyjadrila svoje rozčarovanie nad tým, čo som počula tu v snemovni. Počula som predovšetkým politické úvahy a ja som predkladala legislatívny návrh na zmenu a doplnenie nášho základného zákona. A vás vôbec nezaujímalo, či tento text je dobrý alebo... Ja som uviedla, že je terminologicky, systémovo súladný, nebolo to predmetom rokovania. Uviedla som určitý variant, teda predkladáme tu určitý variant riešenia. Veľmi málo bolo o ňom povedané. Boli tu viaceré politické úvahy, ako zmarené referendum. Vážení, pozrite si platné právo. Platné právo situáciu zmareného referenda absolútne nepozná. Pozná referendum platné a pozná referendum neplatné. Teda vytvárať niečo mimo práva je absolútne scestné, je to čisto politická demagógia.

A pokiaľ sa tu hovorilo o tých otázkach, ktoré načrtol pán poslanec Kozlík, dovolím si ho doplniť, že v Maďarsku dokonca Ústavný súd rozhodol, že je neprípustné, aby v referende boli na jednom lístku dve otázky. Ale ja sa nebudem vyjadrovať k tým politickým úvahám, ktoré tu boli, pretože ja som ich v začiatku svojho vystúpenia akosi odmietla a je mi ľúto, že hlavne poslanci vládnej koalície akosi nechceli rokovať o tom, čo bolo predložené, ale chceli hovoriť o inom.

Pán predseda ústavnoprávneho výboru ocenil, že predložený návrh upravuje tie tri okruhy problémov, ktoré upravuje. Ďalej mal pripomienku ku kontrasignácii, že nie je jasná kontrasignácia, o ktoré akty ide. Pravdepodobne pán predseda ústavnoprávneho výboru si nie dobre pozrel predložený návrh o kontrasignácii, pretože tam jasne uvádzame, ktoré akty z článku 2 prichádzajú do úvahy. Je to písmeno a). Predsa nie je možné, aby nebolo jasné, že prichádza dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady, je to presne v ústave uvedené, ďalej predsa nemôže byť nejasné, že ide o písmeno b), kde sa hovorí: prijíma a poveruje veľvyslancov. Tu nemôže byť nejasné, o ktoré akty ide. Ďalej uviedol, že písmeno g) je veľmi problematické, no ako čítam, tak čítam, nezdá sa mi písmeno g) problematické, pretože už samotná v súčasnosti platná ústava jasne hovorí: Vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov - my vieme, čo je vedúci, aj vieme, čo je ústredný orgán -, vyšších štátnych funkcionárov - príslušné predpisy o tom hovoria -, v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon. Čiže je to tu jasne povedané.

Ďalej predložený návrh jasne hovorí, že sa to netýka vymenúvania a odvolávania profesorov a rektorov vysokých škôl. Takže neviem. A úplne som ostala zarazená, keď hovoril o písmene h), že to bude vytvárať problémy, hoci v našom návrhu kontrasignácia pri písmene h) vôbec nie je navrhovaná. Takže, dovoľte mi, aby som opätovne zduplikovala to, čo som už povedala. Z návrhu nemožno vyvodiť, že by bol nejasný okruh kontrasignácie, ktorá prichádza do úvahy. Bola som veľmi rada, že aj odvolávanie ľudovým hlasovaním považoval pán predseda ústavnoprávneho výboru za správnu zásadu, ale nemôžem súhlasiť, a nemajte mi to za zlé, že by takéto odvolávanie napomáhalo politické zneužívanie. Neviem, keď ľudia, nadpolovičná väčšina občanov príde a vyjadrí svoj názor, že treba odvolať prezidenta, v čom je politické zneužívanie. Ale, nechajme to na posúdenie aj ďalším.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

predložený návrh formuluje voľbu a odvolávanie prezidenta Slovenskej republiky veľmi jasne, podľa mňa konštruktívne a takým spôsobom, že prezident Slovenskej republiky by bol subjekt výkonnej moci, ktorý má náležité, dôstojné postavenie, aké prezidentovi suverénneho a zvrchovaného štátu prislúcha. Pokiaľ tu bol spomínaný ďalší návrh, nemôžem inak, ako súhlasiť s názorom pána poslanca Prokeša, že robiť celoštátny cirkus na zvolenie bábky je veľkým otáznikom. Preto mi opätovne dovoľte, aby som vás požiadala o sympatie k tomuto návrhu a hlavne k vyjadreniu súhlasu, aby mohol prejsť do druhého čítania, aby sme dali šancu poslancom vo výboroch sa bližšie oboznámiť s týmto návrhom, rozdiskutovať ešte vo výboroch oba návrhy, pretože predpokladám, že návrh vládnej koalície dozaista odsúhlasíte do druhého čítania a ja si myslím, ak sa budú vo výboroch oba návrhy prediskutúvať, pomôže to len k vyriešeniu veci v tom zmysle, že riešenie novely a doplnenia Ústavy Slovenskej republiky vyjde z tejto snemovne na takej úrovni, s ktorou budeme nielen my spokojní, ale bude variant, ktorý bude zvolený, prínosom pre kvalitu našej slovenskej ústavy.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pani poslankyni.

Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Vážené dámy,

vážení páni,

vážený pán predsedajúci,

nebyť veľmi konfrontačného vystúpenia pána predsedu ústavnoprávneho výboru, nebolo by potrebné reagovať a ozrejmiť niektoré súvislosti či už politické, alebo odborné. Východiskový stav je taký, že sú tu dva návrhy ústavných zákonov o priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Ten jeden je opozičný, ten druhý je vládny, teda koaličný, ktorý podala pätica právnikov vládnych politických strán. Teda je celkom logické, že pán predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý je podpísaný na vládnom návrhu, je veľmi nestranný sudca, aby robil oponentúru tohto návrhu, pretože vládna väčšina má 93 poslancov a odhlasuje si ten druhý.

Ale nezaškodí trochu anamnézy. Pán predseda ústavnoprávneho výboru začal s historickou anamnézou. Áno, Ústava Slovenskej republiky sa rodila nie v ľahkých pomeroch. Bol som účastník tohto procesu, a preto viem, ako sa Ústava Slovenskej republiky rodila. Bolo päť návrhov Ústavy Slovenskej republiky. K nim bola vyhlásená celonárodná diskusia. Parlament vtedy vedený pánom predsedom Mikloškom dostal okolo 2 700 pripomienok. Bola vymenovaná komisia, ktorá mala tieto pripomienky spracovať a vypracovať správu pre pána predsedu Mikloška. Mal som tú česť, že som v tej komisii bol, takže som dobre informovaný, aké pripomienky boli. Z týchto návrhov, ktorých bolo päť, podotýkam, iba návrh, ktorý som spracoval s pánom poslancom Brňákom a ktorý pán Brňák predložil do vtedajšej Slovenskej národnej rady, obsahoval priamu voľbu prezidenta, a druhý bol návrh SNS. Podotýkam, návrh, vtedajší návrh KDH obsahoval voľbu prezidenta v parlamente, a dokonca jeho politickú zodpovednosť parlamentu. To predosielam preto, že prerod v roku 1996, ku ktorému sa ešte dostanem, bol o 180 stupňov v otázke voľby prezidenta zo strany vtedajšieho KDH.

Môžem podotknúť, že po spracovaní výsledkov vtedajšej diskusie alebo pripomienok občanov jednoznačne vyplývalo z týchto 2 700 pripomienok, že drvivá väčšina vtedajších ľudí, ktorí pripomienkovali návrhy ústavy, si želalo voľbu prezidenta v parlamente. Aj to je zaujímavý poznatok, ako sa verejná mienka v priebehu šiestich alebo siedmich rokov v tejto otázke zmenila.

V deväťdesiatom šiestom, myslím, pred Vianocami, istá naša poslankyňa z poslaneckého klubu si v kuloároch vypočula rozhovor tu prítomného pána poslanca Šimka a pána Trimaja, ktorý prišiel za pánom Šimkom a povedal, že Prezidentská kancelária si želá, aby sa spustila akcia - priama voľba prezidenta Slovenskej republiky. Podotýkam, že pán predseda ústavnoprávneho výboru aj preto nie je objektívnym sudcom, lebo bol vedúcim Prezidentskej kancelárie v Košiciach, a preto je objektívne, alebo bol objektívne zainteresovaný na tom, aby bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky vtedajší prezident Michal Kováč. Spustila sa teda akcia referendum o priamej voľbe prezidenta.

Samo osebe referendum nebolo protiústavné, ale pán autor tohto návrhu a dúfam, že nie je jediný, zrejme spolupracoval na tom aj pán Orosz a pán Trimaj, pripojili k ústavnému zákonu, teda k referendovej otázke aj návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. A otázka bola tak formulovaná, že sa v priamom referende mal schváliť ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta. Pán Kresák iste so mnou bude súhlasiť, že takáto zmena Ústavy Slovenskej republiky by bola protiústavná a vari jediný štát na svete, kde sa bez parlamentu môže ústava zmeniť priamo len v referende, je štát Kalifornia v Spojených štátoch. Možno, že ich je ešte niekoľko ďalších, ale, samozrejme, s tým, že aj vo Francúzsku musí predchádzať hlasovanie v parlamente, alebo v niektorých iných krajinách. Ale to necháme na diskusiu alebo na ďalšie vedecké semináre.

Takže, pán Šimko, nie to bolo chybou, že bolo vypísané referendum v tejto otázke, chybou bolo to, že ste k tomu priložili ústavný zákon, teda chceli ste obísť ústavu. Nie je pravdou, že my sme boli proti priamej voľbe prezidenta, ako to tu bolo tlmočené, ako Hnutie za demokratické Slovensko. My sme boli proti tomu, aby sa týmto spôsobom porušovala Ústava Slovenskej republiky. A ona sa porušiť chcela.

Čo sa týka toho zmareného referenda, nebudem hovoriť o tom, že rozhodnutie Ústavného súdu vo svojej výrokovej časti nehovorilo o tom, že by bolo možné uskutočniť referendom zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Takže minister vnútra konal v súlade so základnými princípmi právneho štátu a vypísal alebo teda nechal vytlačiť lístky s tromi otázkami, ktoré Ústavný súd v nijakom prípade nespochybnil, kdežto štvrtá otázka bola spochybnená Ústavným súdom, a preto sa o nej hlasovať v referende nedalo.

Nebudem už hovoriť o tom, akým spôsobom boli vtedajšie opozičné politické, dnes vládne strany zainteresované na tom, aby občania v referende nehlasovali. Ba dokonca v niektorých mestách Slovenskej republiky sa naozaj hrubým spôsobom porušoval zákon o vykonaní referenda. Občania tohto štátu neboli vpustení do referendových miestností, bolo im znemožnené hlasovanie. Ja sám som zažil prednášku od jedného zástupcu KDH v referendovej komisii, keď sa mi snažil obšírne vykladať, prečo nemôžem dostať hlasovací lístok s tromi otázkami. Až potom, keď som povedal, že si ho želám, aby mi ho dal, okamžite som ho dostal. Ale tých telefonátov, keď si občania sťažovali, že neboli otvorené volebné, referendové miestnosti, bolo nesmierne veľa.

Aby sa tomu dal aj medzinárodný rozmer, predseda KDH robil obsiahle kroky na zahraničnopolitickej scéne. S pánom Slobodníkom by sme mohli rozprávať o tom veľmi dlho, ako sa postupovalo na zasadnutí Organizácie o bezpečnosti a spolupráci vo Varšave, keď prostredníctvom vedúceho americkej delegácie bol na nás robený hrubý nátlak na to, aby sme hlasovali alebo aby boli tieto odsudzujúce uznesenia schválené Organizáciou o bezpečnosti a spolupráci. Mohol by som hovoriť o tom, o vystúpení francúzskeho delegáta, ktorý túto aktivitu delegácie Spojených štátov zásadne odmietol, a mohol by som hovoriť aj o tom, ako sa vyjadrovali ďalší delegáti.

Takže, pán Šimko, nijaké medzinárodnopolitické odsúdenie tu nebolo. Bola tu snaha presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že vy ste mali pravdu. V konečnom dôsledku sa vám divím, že to ešte aj teraz obhajujete, pretože vám to v podstate vylomilo politický krk a dnes sedíte v laviciach tu, a nie na vládnych postoch. To je odmena pána Čarnogurského, ktorý túto akciu celú, samozrejme, riadil.

(Hlasy v sále.)

Pán Kováč, odpustite si tie hlúpe poznámky, veď to nemá nijakú dôstojnosť od jedného lekára, ktorým ste vy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Páni poslanci, pokoj.

Poslanec J. Cuper:

Teraz k odborným veciam.

Nie je veľmi podstatný rozdiel medzi návrhom, ktorý predkladá pani poslankyňa Tóthová, a návrhom, ktorý je za skupinu vládnych poslancov. Aj v jednom, aj v druhom chýba zásadná vec, a to konštatovanie, či prezident Slovenskej republiky, alebo budúci prezident je politicky zodpovedný, alebo nie je politicky zodpovedný z výkonu svojej funkcie. Takže jeho postavenie ani po schválení tohto zákona sa nedefinuje jednoznačne a bude možné naďalej jeho postavenie, alebo pán prezident, ak bude zvolený priamo, bude môcť politicky lavírovať, aj akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do politiky a neniesť za ňu nijakú zodpovednosť. Môžem povedať, že práve naopak situácia sa skomplikuje, pretože jeho priamy mandát ho bude robiť voči vláde oveľa silnejším a bude sa môcť odvolávať na to, že aj on má priamy, dokonca priamy mandát na rozdiel od vlády, ktorá má svoj mandát k vládnutiu iba od parlamentu.

Čo sa týka aktov kontrasignácie, nemyslím si, že by náš rozsah aktov kontrasignácie bol oproti iným ústavám alebo susedných krajín širší, práve naopak, myslím si, že je zhodný s českým základným zákonom alebo Ústavou Českej republiky. Viem, že pánu Oroszovi prekáža to, že by pán prezident musel konzultovať vymenovanie ministrov alebo vyšších štátnych úradníkov s pánom prezidentom, pretože je tu už to nešťastné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré bolo vydané Ústavným súdom v spolupráci s vtedajšou opozíciou, keď pán Kováč dostal takmer neobmedzené právomoci rozhodovať o vymenovaní ministrov a štátnych úradníkov ako absolútny vládca. V tomto smere teda náš návrh je, pán Kresák, oveľa lepší ako váš, pretože zjednoznačňuje vzťah medzi vládou a prezidentom. Samozrejme, vy musíte obhajovať ten váš návrh, pretože ten by po prípadnej zhode vo vládnej koalícii, že sa tým prezidentom zvolí pán Schuster, bol výhodnejší pre politické postavenie vašej politickej strany.

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

taká je stručná anamnéza histórie voľby druhého prezidenta, ak chcete tretieho prezidenta Slovenskej republiky, prvej aj druhej. Veľa sa o tom pohovorilo, bolo by načase, aby sa naozaj prijali konkrétne kroky, aby bola prijatá ústavnoprávna zmena, ktorá by vyriešila s definitívnou platnosťou, ktorá by vyriešila vzťahy, teda post prezidenta v slovenskej ústave tak, aby došlo k zjednoteniu vládnej moci, aby nedochádzalo k rozdeľovaniu v rámci vládnej moci na moc prezidentskú a vládnu, aby ústavné vzťahy v tomto smere fungovali bezproblémovo. Preto vás prosím, aby ste hlasovali za to, aby návrh bol zaradený do druhého čítania.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďkujem pánu spravodajcovi.

Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

Prosím spravodajcu, aby návrh uviedol.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci, keďže je tu jeden pozmeňujúci návrh predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, v zmysle § 37 ods. 1 musí sa dať hlasovať najprv o tomto pozmeňujúcom návrhu. Nebudem ho čítať, pán Orosz ho predniesol. Pán predseda ústavnoprávneho výboru žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z., ktorú ste dostali ako tlač 50.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Počuli ste, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh.

Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 117 poslancov.

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona v druhom čítaní.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci, toto je ústavný zákon.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Áno, je to ústavný zákon, máte pravdu, ale to je procedurálny návrh, to znamená, že tu nepotrebujete 90 hlasov. To je podľa rokovacieho poriadku.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci, máte pravdu.

Ďakujem za spoluprácu. (Potlesk a smiech v sále.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem ešte raz.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z.

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 58. Návrh na pridelenie návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 30.

Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uvedie poslanec Ivan Šimko.

Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

Poslanec I. Šimko:

Vážený pán predseda Národnej rady,

milé poslankyne,

ctení poslanci,

dámy a páni,

skupina poslancov predkladateľov ma splnomocnila uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač číslo 58), na schôdzi Národnej rady. Týmto návrhom znova navrhujeme zmeniť spôsob voľby hlavy štátu tak, aby si prezidenta mohli občania v našej vlasti vybrať a zvoliť priamo. Nie je to nová myšlienka. Do širokej spoločenskej diskusie sme ju nastolili už pred dvoma rokmi. Podporilo ju viac ako pol milióna občanov v petičnej akcii v roku 1997, malo sa o nej uskutočniť referendum. Zo všetkých prieskumov verejnej mienky, ale i z priameho stretávania sa s občanmi po celom Slovensku je nad slnko jasnejšie, že ľudia v našej vlasti si priamu voľbu želajú. Pozitívne sa k tejto myšlienke vyjadrili pred voľbami prakticky všetky politické strany. Prišiel teda čas prejsť od slov k činom. Skúsme sa však na úvod zamyslieť, prečo je dobre, aby sa ďalší ústavný orgán dostal pod priamu kontrolu občanov.

Dovoľte mi, dámy a páni, venovať tejto otázke trochu viac pozornosti. Veď podaktorí zdanlivo celkom oprávnene ukazujú na to, že demokratický režim s priamo voleným parlamentom je postačujúci. Vláda i ostatné orgány výkonnej moci získavajú sprostredkovaný, ale legitímny mandát založený na mechanizme ústavnej zodpovednosti voči parlamentu. Od tohto voleného orgánu sú odvodené spravidla i ďalšie orgány štátu. Táto ústavná logika sa pre parlamentnú formu demokratického režimu ukazovala byť dlho postačujúcou. Nebudem sa vracať do minulosti, keď sa koncom minulého a začiatkom tohto storočia utvárali v zápasoch o rozširovanie volebného práva jeho fundamenty.

Slovenská republika devädesiatych rokov 20. storočia zdedila tradičnú ústavnú formu jedného zvrchovaného ústredného orgánu štátu s mandátom občanov celkom prirodzene a samozrejme. Nebol to rozmar, veď táto forma fungovala dobre v mnohých demokratických krajinách po desaťročia. Zdanlivo iba kuvici v západných štátoch vyjadrovali pochybnosti. Hovorili o nových megatrendoch vývoja spoločnosti. Hovorili o tom, že súdobé politické i ekonomické štruktúry založené v slobodnom svete na individuálnej politickej a ekonomickej aktivite a rozhodovaní miliónov ľudí sa postupne stávajú stále viac oddelenými od týchto ľudí, odcudzujú sa im a začínajú sa vymykať spod ich kontroly. Len globálne rozdelenie sveta na dve superveľmoci s veľmi reálnou obavou pred zničujúcou svetovou vojnou bolo akýmsi stabilizátorom, ktorý spomaľoval a akoby reguloval nástup týchto nových megatrendov.

Rozpad sovietskeho impéria však pre ne definitívne uvoľnil priestor. To, čo sa v tejto dekáde valí na ľudskú spoločnosť, to v histórii našej planéty nemá obdobu. Starý svet stabilných štruktúr sa rúca, valí sa na nás kvalitatívne nová doba. Zbigniew Brzezinski vo svojej knižke Bez kontroly to vystihuje už jej názvom. Hoci sa víťazmi celosvetového zápasu stali sily demokracie, upozorňuje, že zároveň sa naštartovali procesy, ktoré sa tradičnými demokratickými štruktúrami a mechanizmami stále ťažšie zvládajú. Píše, že pád totalitarizmu a osobitne zrútenie sa komunistického modelu znamenali, že sa takmer celý celosvetový dialóg predbieha v ostentatívnych a horlivých vyhláseniach vernosti demokratickým ideálom. Dokonca i súčasné autoritatívne režimy majú sklon definovať sa ako demokratické a vymýšľajú demokratické slogany. Brzezinski zdôrazňuje, že praktické uskutočňovanie demokracie je ale vo väčšine štátov veľmi povrchné a demokratické inštitúty sú veľmi zraniteľné. Verejná moc sa i pri existencii tradičných demokratických inštitútov stále viac vymyká spod kontroly. Navyše naša doba prináša podstatné rozšírenie a prehĺbenie moci, ktorá priamo nepodlieha žiadnemu z tradičných systémov ústavnej zodpovednosti.

Po mojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády, kde som venoval značnú časť práve tradičnému systému ústavnej zodpovednosti parlamentu, vo faktickej poznámke podľa mňa oprávnene upozornil pán poslanec Húska, že je tu napríklad i moc masovokomunikačných prostriedkov. Áno, už v tradičnej demokracii, ako sa zrodila začiatkom tohto storočia, sa žurnalistom hovorilo siedma veľmoc. Úžasným rozšírením hlavne televízie, vedeckým rozpracúvaním podprahového pôsobenia na podvedomie, informačnou explóziou, možnosťou vytvárania virtuálnej, umelej skutočnosti, ktorá potom pôsobí na utváranie tej reálnej, táto moc získava obrovský potenciál, a to absolútne mimo systému akejkoľvek ústavnej zodpovednosti v tradičnom zmysle slova.

Ale pozor, to zďaleka nie je všetko. Čo možno povedať o tom, akú nesmiernu moc majú vedci, ktorí vymysleli, ako sa dá uvoľniť energia postačujúca na mnohonásobné zničenie všetkého živého? Alebo sú schopní zasahovať do tajomstva zrodenia človeka, do jeho genetickej výbavy. Toto všetko sa zdanlivo vymyká akejkoľvek kontrole. A vôbec najväčšiu moc majú zrejme tvorcovia ideí, kedysi to boli jednotlivci, ktorí ovplyvňovali epochy: Platón, Aristoteles či Machiavelli, alebo Marx. Komunikovali s generáciami potomkov v knihách, ktorými menili svet. Ale aspoň ich bolo možné pomenovať, hodnotiť, polemizovať s nimi. Dnes sú to často anonymní manipulátori, ktorí vnikajú do vedomia človeka on line. Čo s tým?

Majú pravdu pesimisti, ktorí hovoria, že náš svet speje k nevyhnutnej záhube? Alebo azda majú pravdu tí, čo by tomu chceli zabrániť tak, že to, čo nás ohrozuje a nezapadá do tradičných kontrolných mechanizmov, to jednoducho postavíme mimo zákona? Veľmi inšpirujúca je úvaha známeho fyzika a filozofa Karla Friedricha von Weizsäckera, brata bývalého nemeckého prezidenta, z ktorej si dovolím odcitovať niekoľko slov: "Atómová bomba ma vlastne prinútila, aby som asi desaťročie váhal, či sa smiem ďalej venovať svojej obľúbenej fyzike. Od Galileiho vedie priama cesta k atómovej bombe. Kde by ju bolo možné prerušiť?"

Dürrenmattova tragikomédia Fyzici opisuje tento problém: Schovaj sa so svojím objavom do blázinca a vedúca lekárka ťa oň oberie a bude ho verejne a s radosťou používať. Dürrenmatt má pravdu. Individuálna zdržanlivosť nerieši problém, ktorý na svete vyvstal existenciou vedy. A je nutné dodať, ani by nepomohlo, keby onen vedec neučinil svoj objav, niektorý iný by najneskôr za 10 rokov objavil to isté. Nie je to problém indivídua a jeho prípadného uspokojovania svedomia. Je to problém určitej kultúry.

Weizsäcker si pre svoj život napokon vyvodil odpoveď. Rozhodol sa naďalej venovať sa vede, ale súčasne vedome vzal na seba i politickú zodpovednosť za jej následky v plnom rozsahu. Niet zrejme inej cesty. Dynamika zmien valiacich sa na nás sa nedá zastaviť. Je to čosi, čo už nie je iba vecou odborníkov, úzkej skupiny politických vodcov. Kantár týmto novým silám už nenasadia zákazy a už vôbec nie zavieranie očí či dverí. Jedinou cestou je cesta cieľavedomého rozširovania vedomej zodpovednosti ľudí za osud svojej krajiny a za osud svojej zeme. Preto je potrebné hľadať cesty na rozšírenie a prehlbovanie kontroly ústavného systému verejnej moci občanmi štátu. Viem, že to ešte nerieši mnoho z problémov, ktoré som pripomenul, aspoň nie priamo, ale vyššia účasť na správe štátu bude viesť jeho občanov k zvyšovaniu ich vedomia politickej zodpovednosti. A to je už cesta správnym smerom.

Občas sa objavia námietky, že i politické rozhodovanie je odborným rozhodovaním a mali by ho preto robiť odborníci. Stretol som sa s názorom, že poslanci mohli zvoliť hlavu štátu oveľa zodpovednejšie než občania. Ba zaznelo, že priama voľba prezidenta povedie k tomu, že rozhodovať budú populistické sľuby, a nie skutočná kvalita kandidátov. Nemám obavu. Iste i v politike treba brať ohľad aj na odborné stanoviská. Ku všetkému môžu a majú hovoriť aj experti. Samotná politická voľba je však vždy ľudskou voľbou, nie odbornou. Poeticky o tom píše anglický esejista a filozof Chesterton: "Demokracia tvrdí, že vládnuť, zúčastňovať sa na správe obce je niečo, ako sa zamilovať. Nie je to ako hra na organe, maľovanie hodvábu, objavovanie severného pólu, letecká akrobacia, pestovanie astronómie a podobne, lebo nechceme, aby tieto veci robil niekto, kto to dobre nevie. Naproti tomu s demokraciou je to obdobné ako s písaním ľúbostných listov alebo utieraním nosa. Tieto veci si človek chce robiť sám, i ak ich robí zle. Nechcem sa hádať, ale viem, že niektorí progresivisti chcú, aby im manželku vyberali vedci a možno, čo ja viem, budú čoskoro žiadať, aby im nos utierali odborne školené ošetrovateľky. Tvrdím len, že demokratické krédo je v tom, že práve najzávažnejšie a najdôležitejšie veci sa musia prenechať ľuďom samotným - výber partnera, výchova detí, štátne zákony. To je demokracia a v tú som vždy veril." S Chestertonom v tomto úplne súhlasím.

Nová doba, ktorá vtrhla do nášho života, uvoľňuje sily, o ktorých sa našim predkom ani nesnívalo. Aby nás tieto sily neovládli či neprevalcovali, treba si podobne ako Weizsäcker uvedomiť svoju politickú zodpovednosť za svoju krajinu a za svoj svet. Už to nebude povinnosťou iba politických elít. Postaviť veľké sily do služieb človeka a zabrániť im, aby pôsobili proti človeku, to je už dnes úlohou, ktorá presahuje schopnosti a možnosti akýchkoľvek politických elít. Tie budú vždy v pokušení pokúsiť sa využiť tieto sily vo svoj prospech. Nádej prináša východisko, ku ktorému dospel citovaný nemecký atómový fyzik - rozširovanie osobnej politickej zodpovednosti. Dominancia jedného priamo voleného orgánu štátu dnes už nepostačuje. Moderné ústavné systémy ho postupne prekonávajú. Parlamenty drvivej väčšiny demokratických štátov majú dnes už dve komory volené rôzne a v inom čase, plniace rozličné funkcie. Stále viac krajín priamo volí i hlavu štátu. Posilňujú sa kompetencie územnej samosprávy, stále viac a reálnejšie sa využívajú nástroje priamej demokracie, hlavne referendum. Skrátka, rozširuje sa priestor na rozhodovanie, ale i osobnú politickú zodpovednosť miliónov ľudí. Je to podľa môjho názoru jediná cesta, ako dostať pod kontrolu sily nového veku.

Toto je zásadný dôvod, prečo je podľa môjho názoru žiaduce zaviesť v našej krajine priamu voľbu prezidenta. Návrh ústavného zákona, ktorým sa zavádza priama voľba prezidenta, je preto krokom k rozšíreniu zodpovednosti našich občanov, teda nás všetkých, za osud tejto krajiny.

Keďže sme dnes v prvom čítaní návrhu zákona, nebudem hovoriť o jeho jednotlivostiach. Tým sa budem venovať pri uvedení druhého čítania. Návrh obsahuje okrem zmeny spôsobu voľby prezidenta i niektoré úpravy v jeho postavení a pôsobnosti. Nejde o zásadné zmeny. Nejde o posun ani k silnému, ani k slabému prezidentovi. Všetky úvahy tohto typu sú nedorozumením. Prezident, ktorého si zvolí ľud, nemôže byť slabým prezidentom, hoci by na papieri nemal žiadne výkonné právomoci, a to nie je náš prípad. Samozrejme, vždy je to vec konkrétnej osobnosti.

Pokiaľ ide o navrhované úpravy v postavení hlavy štátu, ambíciou navrhovateľov bolo upraviť ich tak, aby lepšie, prehľadnejšie a účelnejšie zodpovedali postaveniu prezidenta republiky v ústavnom systéme parlamentnej demokracie. Podrobnejšiu analýzu týchto ustanovení prednesiem na začiatku druhého čítania.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme jedinečnú príležitosť urobiť mimoriadne dôležitý krok a prispôsobiť náš ústavný systém novým podmienkam života spoločnosti. Druhý, priamo volený ústavný orgán bude väčšou zárukou kontroly nad silami, ktoré generuje dnešná spoločnosť. Dnes sa s priamo voleným prezidentom môžeme stretnúť v mnohých demokratických republikách. Ba aj v tých, kde ešte nezaviedli priamu voľbu, prezidenta volia spravidla širšie volebné zhromaždenia. Čistá parlamentná voľba sa stáva v súčasnosti už skôr výnimkou a anachronizmom. Všade ide predovšetkým o to, aby sa prezident stal čo najviac oddelený od zápasu politických strán a aby sa pri jeho voľbe zatiahla do zodpovednosti za svoju vlasť celá spoločnosť.

Verím, že Slovensko je spôsobilé a pripravené na takúto vážnu ústavnú zmenu. Odporúčam preto, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po vykonanej rozprave uzniesla tak, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

Žiadam vás a prosím vás o podporu takéhoto uznesenia.

Ďakujem za vypočutie. (Potlesk.)