Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.
Nedá mi však, pán poslanec Brňák, aby som nezareagoval na vaše vystúpenie. Škoda, že ste tieto procedurálne námietky nevznášali ohľadne tých, ktorí mali zastupovať vládu alebo Kanceláriu prezidenta republiky aj v minulom volebnom období. Boli sme svedkami pri prerokúvaní mnohých vládnych návrhov v našom ústavnoprávnom výbore, keď nie štátni tajomníci, ale dokonca ich referenti prišli odôvodňovať niektoré návrhy. Pokojne sme s tým súhlasili, lebo sme vtedy vedeli zvážiť, že ministri alebo štátni tajomníci nemajú veľa času, sú zaneprázdnení. Preto som akosi rozčarovaný z tejto vašej výčitky, keď namietate procedurálny spôsob prerokúvania tohto návrhu vo výbore.
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Myslím si, že sa zhodneme, pán poslanec Brňák, v tom, že by právo malo mať svoju logiku, a teda svoju logiku by mali mať jednotlivé zákony, teda aj rokovací poriadok. Hovorili sme o tom aj vo výbore a myslím si, že je logické, pokiaľ vláda vracia zákon, tak by ho mal odôvodňovať ten, kto vlastne s týmto návrhom prichádza. Preto aj rokovací poriadok v tom istom paragrafe v odseku 3 hovorí o tom, že na schôdzi pri vrátení zákona zo strany vlády odôvodňuje alebo môže odôvodňovať tento návrh aj poverený člen vlády, čo sa deje aj dnes. Je nenormálne, keď na schôdzi odôvodňuje tento návrh člen vlády, ale mali by sme trvať na tom, aby ho vo výbore odôvodňoval akýsi anonymný predstaviteľ prezidentskej kancelárie, ktorý nebol ani autorom tejto myšlienky a v podstate o tom vôbec nič nevie.
Navyše vieme, aká je u nás situácia, že prakticky nemáme prezidenta, prezidentská kancelária funguje veľmi redukovane a formálne, prezidenta zastupuje čiastočne vláda, čiastočne predseda parlamentu. Myslím si, že je celkom normálne, keď vláda prichádza s návrhom, aby výbor - a tak sme to aj hlasovaním rozhodli -, umožnil zástupcovi predkladateľa toho návrhu, aby návrh aj odôvodnil. Myslím si, pán poslanec Brňák, že pokiaľ vznikne niečo, čo sa vymyká logike v rokovacom poriadku, nemalo by to viesť k tomu, že budem spochybňovať to, čo sa odohralo vo výbore, ale budem sa iniciatívne snažiť o to, aby tento rokovací poriadok nadobudol logiku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Dovolím si upozorniť rečníka poslanca Brňáka opäť na meritum veci, o ktorej dnes hovoríme. Zámer vlády je dvojaký. Zrušenie zákona o revitalizácii je zrušenie korupčného zákona, zákona zlého a nespravodlivého. Hovoril som o tom pred rokom v rozprave, keď Mečiarova vláda predkladala tento zákon do snemovne. Tento zákon umožnil exministrom Bacovi a Maxonovi vybrať 34 privilegovaných podnikov. Vláda chce, naopak, zrušením tohto zákona pomôcť ostatným 34 tisíc výrobným a poľnohospodárskym podnikom, ktoré stoja pred bankrotom a ktoré sú vykradnuté. Ten zostatok novely chce zabrániť ďalšiemu tunelovaniu veľkých peňažných ústavov: Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne a Všeobecnej úverovej banky. Konkrétne v týchto dňoch predchádzajúce alebo ešte stále dnešné predstavenstvo alebo správna rada Slovenskej poisťovne pripravila celý rad zmlúv, ktorými má previesť takmer pol miliardy cudzích peňazí, peňazí poistencov, do zahraničia, a o tom je ten zostatok novely.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
mám jeden procedurálny návrh. Chcem vás poprosiť, aby ste si zabezpečili účasť ďalšieho funkcionára Národnej rady. Vy môžete mať faktickú poznámku, len ste povinný podľa rokovacieho poriadku odovzdať vedenie inému predsedajúcemu. A keďže tu nikoho nemáte, bohužiaľ, nemôžete vystupovať v rozprave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj, faktickou poznámkou sa vystupuje z miesta a ja som to tak spravil. V prípade, že predseda Národnej rady, podpredsedovia, členovia vlády, prezident republiky chcú vystúpiť, môžu vystúpiť kedykoľvek, prihlásia sa. Ja som to využil.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, porušili ste rokovací poriadok, pretože ste si sám sebe neudelili slovo ani v rámci faktickej poznámky, ani v rámci rozpravy. Pokiaľ tak spravíte, vedenie schôdze musí prebrať ktosi iný. Tak nás tu nepoučujte o niečom, o čom dobre viete, ako má fungovať. Pretože ryba smrdí od hlavy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
iba veľmi stručne zas raz musím reagovať na nezmysly, ktoré tu odznievajú. Musím reagovať na to, čo povedal pán kolega Brňák vo svojom príspevku a láskavo si ho dovolím upozorniť na veci, ktoré zámerne a úmyselne obchádza. Ustanovenia, ktoré cituje z rokovacieho poriadku a ktoré hovoria o tom, čo sa deje, keď prezident vráti návrh zákona Národnej rade Slovenskej republiky, obsahuje v odseku 3 zmieneného § 90 aj ustanovenie o tom, že na prezidenta platia primerané ustanovenia o navrhovateľovi. A on dobre vie, že pokiaľ sa prezident nedostaví osobne alebo nevyšle svojho zástupcu, nie je to procesná prekážka v tom, aby sa pokračovalo. Tak sa aj pokračovalo v danom výbore, čiže dávať teraz takú nesprávnu interpretáciu tomu zmätkovému predpisu, ktorý on sám prijímal, pokladám v súčasnosti za viac ako trápne.
Po ďalšie. Dovolím si ho poprosiť, aby ma nezaraďoval medzi právnych expertov svojej kategórie. Netrúfam si pôsobiť v tomto kolektíve, a zároveň sám veľmi rád by som sa ho chcel opýtať, kde sa on venoval, akým spôsobom štúdiu ústavného práva, keď sa za takého ústavného právnika on - a niektorí ďalší - sústavne tituluje. Bol by som veľmi povďačný, keby mi povedal, aké veci v tejto oblasti publikoval, kde a na akých konferenciách sa zúčastnil a kde bol jeho prínos v rozvoji ústavného práva, keď sme pri tom.
A na záver ešte jedna drobná poznámka k obsahu samotného predloženého návrhu. Vytýka sa mu protiústavnosť a dôvodí sa, že ten kvalitný legislatívny odbor Úradu vlády ho vrátil. Áno, vrátil ho, ale sú tam iba technické pripomienky, o ktorých sme vedeli. Nie tam jeden poukaz na protiústavnosť. Tak neviem, o čom hovoríme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som sa krátko vrátiť k môjmu predrečníkovi. Môj predrečník vo svojom príspevku naznačil, že v KDH sa stalo niečo dramatické, čo sa týka agrárnej politiky. Nestalo sa nič dramatické. Vychádzame z princípov, na ktorých sme ju budovali v rokoch 1991 a 1992, iba volíme pragmatickejší a dynamickejší prístup. A chcem povedať jedno. Nebojíme sa zodpovednosti v prípade, že sa dostaneme do situácie, že budeme mať na starosti vidiek. Zodpovedne vyhlasujem, že si trúfame tento vidiek zvládnuť. A chcem povedať jedno. Musíme voči sebe korektne vychádzať, sme otvorení aj smerom k HZDS, aj ostatným politickým stranám, aby sme našli riešenie, ktoré bude pragmatické a slovenský vidiek sa dostane dopredu, lebo slovenský vidiek je na tom veľmi zle.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Poprosila by som vás, ak príspevok neobsahuje argument, ale osobný útok voči tomu, kto mal príspevok, aby ste to zarazili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pripájam sa k názorom pána doktora Brňáka z oblasti ústavného práva. Publikovala som niektoré články a pripájam jam sa k jeho názorom ako k správnym názorom. A dovolím si vyjadriť svoje stanovisko, že pokiaľ by kritériom vyjadrenia právneho názoru v tomto parlamente bola podmienka, či k tej otázke niekto niečo publikoval, alebo vystúpil na medzinárodnej konferencii, tak si myslím, že je to absolútne neprijateľné, ak nechcem povedať, že je to úplný nezmysel. Preto by som prosila, keby takéto kritériá na vystúpenia poslancov tu neboli vnášané. Sú v rozpore s ústavou a postavením poslanca v slovenskom parlamente.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem sa tiež vyjadriť k tej časti vystúpenia pána Brňáka, ktorou reagoval na faktickú poznámku pána kolegu Slaného. Doviedlo ma k tomu predovšetkým následné vystúpenie pána Slaného, čo otvorene priznávam. Veľmi som čakal, ako a v akom čísle, či v jednotnom, či v množnom bude svoju úvahu a vystúpenie formulovať. Povedal zrozumiteľne: My chceme, my zabezpečíme, my zrealizujeme. Domnieval som sa, že hovorí svoje vlastné myšlienky, ktoré môžu byť jeho myšlienkami.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán kolega, nemôžete reagovať faktickou poznámkou.
Poslanec S. Husár:
Prepáčte mi, pokračujem v tom, o čom hovoril pán poslanec Brňák vo svojom vystúpení.
Ak je základným dôvodom neúspechu poľnohospodárskych družstiev...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O tom pán poslanec Brňák nehovoril.
Poslanec S. Husár:
Pán poslanec Brňák reagoval na toto vystúpenie pána poslanca Slaného. Prerušujete ma.
Ak je rozptýlená koncentrácia dôvodom neúspechu družstevníctva, treba upozorniť aj na skutočnosť, že okrem poľnohospodárskeho existuje spotrebné, bytové, výrobné. Sú to desaťtisíce zamestnaných ľudí a milión členov na Slovensku. Ak je teda programom KDH likvidácia družstevníctva, treba to povedať družstevníkom nahlas.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Pán poslanec Maxon, ešte chcete reagovať faktickou poznámkou?
Poslanec M. Maxon:
Procedurálnym návrhom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Rokovací poriadok hovorí, že poslanci spravidla sedia na svojom mieste.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Spravidla, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
skôr než budem hovoriť k novele zákona o strategických podnikoch, mám dve poznámky.
Pánu Volfovi chcem povedať, že z logiky ústavy a rokovacieho poriadku vyplýva, že návrh zákona nevracia vláda Slovenskej republiky, ale zásadne prezident. Vláda môže dať iba návrh prezidentovi Slovenskej republiky. Taká je logika veci.
Pánu docentovi Kresákovi chcem odcitovať § 90 rokovacieho poriadku ods. 4, v ktorom je jasne stanovenou, kogentnou normou, že na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastupovať len vedúci Kancelárie prezidenta republiky. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta. Takáto bola prax v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu a vždy sme sa jej pridržiavali.
Takže, pán Volf, z logiky právneho poriadku nevyplýva, že by mohol prezidenta republiky zastupovať nejaký iný poverený člen vlády alebo nejaký pracovník ministerstva. Prezidentská kancelária funguje, je vedúci kancelárie, mohol zastúpiť prezidenta republiky, teda zastupujúceho prezidenta republiky. Možno logickejšie by bolo, ak by zastupujúci prezident republiky využil svoje právo ako zároveň predsedajúci parlamentu a poveril niekoho zastupovaním z legislatívneho odboru Národnej rady, ale rozhodne nie z vlády Slovenskej republiky. V niektorých veciach zastupuje pán predseda parlamentu, je to rozdelené. Zastupujúcim prezidentom je predseda parlamentu v danom prípade, pretože on vrátil zákon. Pán Švec, ak si chcete pozrieť vrátený zákon, tak zistíte, že je tam podpísaný predseda parlamentu pán Migaš, nie vláda Slovenskej republiky, pretože vláda tak urobiť alebo inou formou zrealizovať toto vrátenie nemôže.
Dostanem sa ale k meritu veci. Vládna koalícia chce dosiahnuť novelou zákona o strategických podnikoch istý zámer - zmocniť sa niektorých strategických podnikov, v ktorých bolo využité právo, ktoré je dané v Obchodnom zákonníku, teda, že odvolávanie riadiacich orgánov v správnych radách týchto orgánov sa môže uskutočňovať alebo môžu upraviť aj stanovy toho-ktorého podniku. V niektorých podnikoch došlo k takým úpravám v zmysle § 186 Obchodného zákonníka v tom, že valné zhromaždenie upravilo stanovy v tom zmysle, že sa o voľbe a odvolávaní členov správnych rád a riaditeľov týchto podnikov alebo iných riadiacich pracovníkov rozhoduje dvojtretinovou väčšinou. Vládna väčšina obišla toto ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré je striktné a nedá sa obísť, pretože jednoducho hovorí, že iný zákon niečo iné nemôže ustanoviť. Môžem to ešte prejsť, odcitovať, § 186 Obchodného zákonníka hovorí jednoznačne: "Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu."
Aj v akciovej spoločnosti Slovenská sporiteľňa sa stalo to, že boli upravené v tomto zmysle stanovy. Nie je nijakou tajnosťou, že vládna koalícia sa chce zmocniť Slovenskej poisťovne, chce nastoliť také poriadky, ktoré tam boli pred rokom 1995, keď predchádzajúce vedenie blízke istému subjektu KDH vytunelúvalo Slovenskú poisťovňu. Na to sú dôkazy a myslím si, že budú aj súdne procesy a pravda vyjde najavo. Boli tu snahy podriadiť, lepšie povedané, predať Slovenskú poisťovňu zahraničnému strategickému partnerovi, trebárs aj Česku. Však, pán Volf? Takže preto tá vaša snaha manipulovať so Slovenskou poisťovňou.
Žiaľ, opakujem to ešte raz, žiaľ, na dosiahnutie týchto politických cieľov vládna koalícia nezvolila ten najšťastnejší právny postup. Ono sa totiž nedá, ako tu už bolo povedané predrečníkmi, zrealizovať novelizovanie Obchodného zákonníka, teda tejto normy 186 ods. 1 v zákone o strategických podnikoch, lebo takto vzniknú vedľa seba dve kontroverzné právne úpravy. A som hlboko presvedčený, že akýkoľvek súd, ak by sa zrealizovala a bola schválená novela zákona o strategických podnikoch a boli tieto správne orgány Slovenskej poisťovne alebo iných strategických podnikov, kde boli takto upravené stanovy, som presvedčený, že každý súd takéto rozhodnutie zruší.
Chcem ubezpečiť tých, ktorí hovorili o tom, že až povie Ústavný súd, že je táto novela protiústavná, chcem povedať, že také rozhodnutie Ústavný súd už urobil. Ústavný súd urobil výklad článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď vo svojom rozhodnutí, ktoré sa dotýkalo Vojenských lesov Javorina, ktoré sme chceli, teda zákon o vojenských lesoch novelizovať a dali sme iný obsah vlastníckemu právu vlastníkov vojenských lesov. Ústavný súd jednoznačne konštatoval, že vlastnícke právo aj štátu ako vlastníka musí mať rovnaký zákonný obsah. A zákon o strategických podnikoch zjavne vyníma kategóriu strategických podnikov ako štátnych akciových spoločností a dáva ich vlastníckemu oprávneniu iný zákonný obsah, ako má Obchodný zákonník. A myslím si, v každom prípade Ústavný súd svoje stanoviská nemení a táto norma, ak bude daná na Ústavný súd, Ústavný súd jednoznačne musí skonštatovať, že jej obsah je protiústavný.
Tak sa netvárme, že je všetko v poriadku. Nedivím sa, pán Maňka, že tu nesedia vaši právnici z SDĽ, pretože určite by túto právnu normu s čistým svedomím ako čistú legislatívnu prácu neobhajovali. A to už ľutujem bývalého poslanca pána Benčíka, pretože on, ak je v ňom to svedomie, ktoré mal predtým, musel by v každom prípade konštatovať, že je to naozaj prinajlepšom nie tradičné riešenie v našom právnom poriadku. Je to jednoducho nepodarok a nedivím sa, že ho prišla obhajovať ministerka financií pani Schmögnerová, pretože jej najviac záleží na tom, aby sa Slovenská poisťovňa dostala do rúk SDĽ. A možno sa zase KDH postará o to, že Slovenská poisťovňa ešte bude dlhší čas predmetom nielen legislatívneho, ale aj politického sváru, pretože podstata zákona nie je absolútne o ničom inom. Nič sa ňou, pani Sabolová, nechce naprávať. Práve naopak, všetko sa ňou kriví.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Pán poslanec Cuper, neviem, prečo sa tak strašne stále oháňate Ústavným súdom, ústavou, rokovacím poriadkom. Veď sú veľmi dobre známe vaše slová o Ústavnom súde. To po prvé.
Po druhé, vy ste neboli za celý rok schopný riadne odpovedať na môj podnet, ktorý sa týkal nezákonného predaja bytov fondu jednotlivým pánom ministrom a štátnym tajomníkom. Vy ste porušovali rokovací poriadok, keď ste sa ma snažili dostať von z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. A vy sa tu stále oháňate ústavou.
Takže, najskôr sa pozrite, ako ste porušovali ústavu a rokovací poriadok vy, a potom hovorte o druhých.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem za slovo.
Pán doktor Cuper, súhlasím s vami, že zákony treba dodržovať a rovnako treba dodržovať aj zákon o poriadku tejto rokovacej sály, teda o rokovacom poriadku. Akékoľvek porušenie tohto zákona môže mať neblahé dôsledky na prijímanie zákonov a diskusiu, ktorá sa pri snahe o prijatí týchto zákonov v tejto snemovni vedie. Preto by som vás rád upozornil na text vráteného zákona, na jeho úvodné ustanovenia, ktoré podpísal pán Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády, vlády, ktorá v dnešnom, bohužiaľ, nie práve ideálnom stave bez prezidenta Slovenskej republiky zastupuje právomoci prezidenta Slovenskej republiky. Takže, ak tento zákon predkladá minister, vlastne ho predkladá prezident, pretože minister ako člen vlády zastupuje prezidenta i v jeho právomociach predkladať vrátené zákony do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cuper, chcem sa na vás obrátiť ako na skúseného parlamentného matadora a znalca rokovacieho poriadku. Vy veľmi dobre viete, že predmetom opätovného prerokúvania vráteného návrhu zákona by mali byť pripomienky, ktoré nám doručil navrhovateľ. Nebol som pri vystúpení pána poslanca Brňáka, ale mám taký dojem, že obidvaja ste hovorili nad rámec toho, o čom by sa malo hovoriť. Veľmi dobre viete, že predmetom rokovania sú v podstate legislatívnotechnické nedostatky, ktoré sa podarili vyrobiť spoločnými silami...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pokoj, páni poslanci.
Poslanec L. Orosz:
... minulý týždeň a ide o to, aby sme tento legislatívnotechnický nedostatok dnes odstránili a v podstate neotvárali diskusiu o tom, o čom sme už rozprávali dva týždne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, chcem doplniť slová predrečníka pána poslanca Cupera v tom, že, samozrejme, za istých okolností sa má rozprava viazať na veci, kvôli ktorým bola zvolaná. Ale v danom prípade, keďže zastupujúci prezident vrátil zákon s konkrétnymi pripomienkami, predsa nerokujeme iba o týchto konkrétnych pripomienkach, rokujeme aj o hlasovaní o zákone ako o celku, čiže každá rozprava, dotýkajúca sa zákona ako celku, je legitímna, je legálna.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
vážená pani ministerka,
tento zákon, ktorý vrátila vláda, som si našiel včera na svojom stole alebo mieste a bol som zvedavý, z akého pohľadu bol tento zákon vrátený do parlamentu v mene prezidenta. Očakával som a nádejal som sa, že bude posúdenie toho, čo bolo prijaté v tejto snemovni približne pred týždňom a niekoľkými dňami, predsa len dôkladnejšie, kvalifikovanejšie a že nepôjde len o číre technické chyby alebo o odstránenie chýb v tej administratívnej mašinérii, ktorá, ako sa zdá, ešte v tomto parlamente celkom čisto nefunguje. Preto akosi zo svojho pohľadu vznášam námietku aj voči tomu, čo sa uvádza v spoločnej správe, kde, pravda, je napísané, že poslanci nedali svoje pripomienky do výborov, ktoré to prerokúvali. Hovorím, že som nemal možnosť, pretože som sa s týmto vráteným zákonom zoznámil len včera na svojom mieste v parlamente, nenašiel som ho ani v skrinke, ani vo výbore, na mieste, kde máme dostávať zákony.
A ďalší moment bol ten, že tento zákon prerokúval aj výbor pre pôdohospodárstvo, vyžiadal si ho, pretože ho z hľadiska vecnej podstaty považoval za veľmi dôležitý moment dosahu práve na tento rezort, na podniky, ktoré v ňom hospodária, ale aj na ľudí, ktorí tam pracujú. Preto som si myslel, že rozhodne predseda Národnej rady, aby sme aj vo výbore pre pôdohospodárstvo opätovne posúdili to, čo predkladá vláda opätovne do parlamentu. Nestalo sa tak, a preto je môj nesúhlas s tým, že som sa nemohol zúčastniť na rokovaniach výborov, ktoré to prerokúvali, a nemohol som si v rozprave vypočuť, aký je námet najmä k retroaktivite tohto zákona, ktorú tento zákon má. Myslel som si, že vláda ju znova posúdi, pretože dosah v tom procese, ktorý bol takmer za rok a pol rozbehnutý v príprave na revitalizáciu podnikovej sféry, najmä v rezorte poľnohospodárstva, je, či chceme, alebo nechceme. Pri rozprave alebo diskusii o vecnej podstate tohto dosahu aj vo výbore, aj tu v snemovni dôvodia poslanci vládnej koalície tým, že majú pripravené ďalekosiahlejšie a účinnejšie námety alebo, povedal by som, zákony či postupy, ktoré spôsob revitalizácie dokážu uviesť čo najrýchlejšie do života.
Včera sme dostali programové vyhlásenie vlády, nenašiel som v ňom, ani predseda vlády neinterpretoval, že bude zrušený exekučný zákon, s ktorým sa tu tak operuje, že ten najviac pôsobí na poľnohospodárske podniky. Nenašiel som tam ani spôsob, či budú oddlžené podniky, tie staré dlžoby z rokov 1990, 1991. Je tam síce jedna veta, že vláda to bude posudzovať. Tak iste, posudzovať to môže, nevieme odkedy dokedy, má na to jedno volebné obdobie. Ale myslím si, že je to skutočne veľmi neskoro a neúčinné. Teraz nejde len o tých 34 poľnohospodárskych podnikov, pretože ten, kto dôvodí, že ide len o tieto, hovorí nepravdu. Je to rozbehnutý proces, tak ako hovoril pán Baco, tých podnikov, ktoré stačili pripraviť svoje programy, ktoré stačili podľa zákona naplniť svoje predstavy alebo svoje stratégie a predložili svoju analýzu, a tá sa posudzuje, má svoje, povedal by som, dimenzie a podmienky, ktoré sa podľa tohto zákona pripravovali.
Takže z tohto pohľadu nesúhlasím alebo vyslovujem svoj nesúhlas s tým, že dnes znovu, keď prerokúvame tento zákon, z vecnej podstaty sme sa vlastne nemohli k nemu vrátiť, k tomu, že dosah práve retroaktivity a toho, že vláda ponecháva aj naďalej v článku II to, že časť zákona číslo 211/1997 bude vypustená a zvyšná časť zostane v platnosti, je vlastne taká polovičatá práca, také, povedal by som, nedopečené cesto, ktoré zostane v ďalšom procese u nás v národnom hospodárstve.
Samozrejme, že sú tu rôzne prestrelky a rôzne názory. Zdá sa, a myslel som si, že keď sa tak stane - a ono sa stalo -, že tí, ktorí boli minule v opozícii, sú dnes v koalícii, že sa budú držať aj hesla: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Ale tu to vyzerá tak, že ak dôvodia, že vtedy boli kamene, tak teraz sú kameňolomy. Čiže ten, kto do teba kameňom, teraz ten druhý do nás kameňolomom. To by som chcel zdôrazniť.
V záujme slušnosti rokovania skutočne poďme k tomu, ako veci pomôcť. A preto som rozmýšľal, či dať znovu návrh s podpismi 15 poslancov - mám ho pripravený -, aby sme skutočne napravili okrem technickej záležitosti aj tú kvalifikovanú a odbornú záležitosť. Bohužiaľ, aj kolegovia ma presvedčili a presvedčujete ma aj vy všetci, že je to neúčinné a bezpredmetné, tak teda nebudem znovu čítať svoj návrh, aby bol vypustený z tohto zákona bod, ktorý hovorí o zákone o revitalizácii a o jeho retroaktivite. Ale v každom prípade chcem v tejto snemovni prejaviť svoju nespokojnosť s tým, že to takto zostáva a chcel by som veľmi rád počuť od pani ministerky, či skutočne sú vo vnútri vládnej, alebo rezortnej kuchyne pripravené také účinné zásahy voči poľnohospodárstvu, že budú plošne oddlžené poľnohospodárske subjekty, a teda, ako si to predstavujú okrem toho, čo je krásne napísané v programovom vyhlásení.
Vážené dámy a páni, znovu by som chcel nástojiť, aby aj vedenie parlamentu zabezpečilo pri prerokúvaní pre nás, všetkých poslancov, dostatok času, aby sme sa mohli zúčastniť na tomto prerokúvaní. A na druhej strane, aby sme potom skutočne operovali aj vecnými a veľmi dôležitými argumentmi. Toľko som chcel povedať a návrh, ktorý som mal pripravený s podpismi 15 poslancov, nepodávam, pretože to vidím z hľadiska rokovacieho poriadku ako nepriechodné.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Naše poľnohospodárstvo patrilo medzi najlepšie a najvyspelejšie na svete, kde v súčasnosti skutočne nepatrí. Ako poľnohospodár som presvedčený, že poľnohospodárstvu nepomôže a nevyvedie ho zo súčasnej krízy revitalizácia 34 ani revitalizácia ďalších 100 alebo 200 podnikov, ktoré predložili revitalizačný projekt približne za 100 tisíc korún. Veď do dnešného dňa ani jeden z tých 34, eventuálne ďalších, nebol zrealizovaný. Revitalizáciu potrebuje celý poľnohospodársky rezort a návod na riešenie, ako ho možno revitalizovať, je zakotvený v programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.
Ešte predtým, pani poslankyňa Kadlečíková - faktická poznámka.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Chcela by som reagovať na vystúpenie predrečníka.
Naozaj sa ma dotkli otázky exekúcií v poľnohospodárskych podnikoch a s pánom ministrom Koncošom sme už hovorili o otázke, že bude pripravený v skrátenom legislatívnom konaní návrh na zrušenie zákona o exekúciách alebo jeho zásadná novelizácia. Lebo ak nebudeme konať urýchlene, tak z nášho poľnohospodárstva potom zostane len torzo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
dámy a páni,
hneď na úvod by som sa chcel prihovoriť všetkým tým, ktorí ste v parlamente svoje prvé volebné obdobie.
V ostatnom parlamente som bol najmladší poslanec. Dnes to už tak nie je. Pozorne som počúval a veľa vecí som sa naučil od svojich starších kolegov. Po skúsenostiach, ktoré mám - a viem prečo to hovorím - by som vás "nových poslancov" chcel požiadať, aby ste nezahadzovali myšlienky opozície.
Novela zákona o strategických podnikoch je jednoznačne účelová úprava zákona číslo 192/1995. Všetci veľmi dobre vieme prečo. Bohužiaľ, zavádzame precedens, že sa takto môže postupovať i v budúcnosti voči ktorejkoľvek akciovej spoločnosti, kde bude zo strany vlády záujem o ovplyvnenie spôsobu rozhodovania akcionárov na valnom zhromaždení.
V celej tejto novele, a to je veľmi dôležité, dámy a páni, mi chýba nejaká nadväznosť na Obchodný zákonník. Táto novela je v rozpore s Obchodným zákonníkom, ktorý jednoznačne ponecháva v právomoci akciových spoločností, aby na valnom zhromaždení mohli rozhodnúť o spôsobe rozhodovania a tento si zakotvili v stanovách. Čiže, jednoducho povedané, predstaviteľov vrcholných orgánov akciových spoločností nemusí zaujímať novela zákona číslo 192 o strategických podnikoch, lebo sa môžu riadiť Obchodným zákonníkom. Očakával som od vlády, keď stiahla túto novelu, že si je vedomá problémov, ktoré z nej vyplývajú. Opak je však pravdou. Dostali sme sedem legislatívnotechnických pripomienok, ktoré tento problém neriešia.
Chcel by som poprosiť pani ministerku, aby nám skutočne vysvetlila alebo pouvažovala nad tým, akým spôsobom budú riešiť tento zásadný rozpor, na ktorý som ja a moji predrečníci upozornili.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka. Predtým ešte, pardon, pán poslanec. Nie.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k rozprave, ktorá odznela k návrhu vlády na vrátenie novely zákona o zabezpečení záujmov štátu v strategických podnikoch a v akciových spoločnostiach.
Na úvod by som chcela povedať, že fakt, že sa vláda vlastne v zastúpení prezidenta rozhodla vrátiť tento zákon, je potvrdením toho, čo tu odznelo včera z úst pána predsedu vlády. Vláde ide skutočne o legislatívnu čistotu zákonov. Práve preto sme sa na rokovaní vlády rozhodli vrátiť tento zákon, aby neobsahoval formálne nedostatky, ktoré sa do neho v procese schvaľovania v Národnej rade dostali. Myslím si, že ste to skôr mali prijať s porozumením a s ocenením, ale vy ste to postavili presne naruby. Je to skutočne tak, že procesné nedostatky vznikať, bohužiaľ, môžu a naším zámerom je, aby sa minimalizovali, ale keď k nim dôjde, treba sa snažiť veci naprávať.
Toto bol aj zámer vlády v zastúpení prezidenta, prečo dospela k tomu, že treba vrátiť tento návrh zákona poslaneckej snemovni, a to napriek tomu, že je mimoriadne potrebné, aby táto novela zákona uzrela svetlo sveta čím skôr. Samozrejme, že vysvetlím aj prečo, pokiaľ ešte podaktorí páni poslanci z opozície vlastne nechápu, prečo táto novela vznikla.
Prevažná časť rozpravy k neprocesným otázkam, to znamená k obsahovým otázkam, sa dotýkala práve tej časti zákona, ktorým sa ruší revitalizačný zákon. Všetci, čo tu sedíme, veľmi dobre chápeme prečo. Týmto činom sa vlastne dáva veľmi jednoznačný signál, že odzvonilo klientelizmu. A myslím si, že všetci tí, ktorých sa to dotýka, celkom prirodzene musia proti tomuto protestovať. Chcem ale potvrdiť, že zámerom vlády na nasledujúce štyri roky je, aby boli jednoznačne známe kritériá. Podľa týchto kritérií sa bude rozhodovať a nebude sa rozhodovať podľa čiastkových skupinových záujmov, ktoré v predchádzajúcom volebnom období diktovali tejto poslaneckej snemovni a diktovali dokonca celej vláde Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Často tu odznievali slová, že krok, ktorý sa transformoval do niektorých paragrafov, resp. v jednom paragrafe novely zákona, bude spochybnený na Ústavnom súde. Možno bolo chybou, nedostatkom, ktorý sa dá ešte napraviť, že opozícia, minulá opozícia, mala predložiť zákon ako taký na Ústavný súd, pretože on je v rozpore s duchom Ústavy Slovenskej republiky. Myslím si, že je nám jasné, že v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky zákon o revitalizácii vytváral možnosti zvýhodňovať jedných na úkor druhých. Prosím, nalistujte si Ústavu Slovenskej republiky, ktorá to jednoducho zakazuje.
Chcela by som podotknúť, že v žiadnom prípade nemôžeme interpretovať zrušenie zákona o revitalizácii ako krok proti pôdohospodárstvu. Naopak, do dnešného dňa bolo podpísaných, pokiaľ viem, asi 34 revitalizačných projektov, z ktorých asi polovicu podpísal pán minister Maxon tesne pred odchodom. Myslím si, že poskytujem správnu informáciu. Znamená to, že zámer bol pomôcť 34 poľnohospodárskym podnikom. A čo s tými ďalšími, ktorých počet je možno vyše 2 000? Naším zámerom nie je však pomôcť ani trom desiatkam, ani štyrom desiatkam poľnohospodárskych podnikov, ale vytvoriť prostredie na to, aby sa riešila situácia v poľnohospodárstve pre všetky poľnohospodárske podniky.
Ak ste pozorne čítali programové vyhlásenie vlády - ale ešte budete mať na to priestor -, myslím si, že každý súdny človek, ktorý si ho chce pozorne prečítať, sa dočíta, akým spôsobom to vláda chce robiť. Náš návod nenájdete iba v tejto časti, ktorá sa týka poľnohospodárstva, ale prístup, ktorý chce zvoliť vláda, nebude zvolený len pre sektor poľnohospodárstva, ale pre celú podnikateľskú sféru. Chcela by som upozorniť, že vláda Slovenskej republiky ako jednu hlavnú z priorít pokladá urýchlene realizovať reštrukturalizáciu bankového sektora a finančnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry. Chcem vás ubezpečiť, že v tomto smere sme už podnikli prvé kroky. Činnosť začína komisia, resp. dve subkomisie, ktoré urýchlene pripravia komplexný návrh opatrení.
V bankovom sektore sme zdedili situáciu, ktorá je kritická. Chcela by som položiť otázku bývalej vládnej koalícii: Čo ste robili predchádzajúce štyri roky, keď ste neboli schopní riešiť, ani o kúsok posunúť v pozitívnom smere situáciu v bankovom sektore? To, čo zabíja poľnohospodárstvo, sú predovšetkým drahé úvery. Dokonca ste nerešpektovali zákon o bankách, ktorý v § 44a zaväzoval vládu pripraviť smernicu o tom, ako postupovať v prípade tých finančných inštitúcií, ktoré mali byť zahrnuté do reštrukturalizačného programu.
Situácia v pôdohospodárstve je výsledkom politiky, ktorú ste v agrosektore robili celé štyri roky. Mám tu na mysli tak dotačnú politiku, ako cenovú politiku, exportnú politiku, trhovú politiku a tak ďalej. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme veľmi detailne analyzovali situáciu v rezorte pôdohospodárstva, ale aj to, čo sa odohralo v jednotlivých fondoch, v Štátnom fonde trhovej regulácie a tak ďalej a tak ďalej, aby sme sa znovu pozreli na kauzu obilie a vyvodili v každom prípade trestnoprávnu zodpovednosť. (Potlesk.)
Vláda Slovenskej republiky prikladá sektoru poľnohospodárstva vážnosť. Aj preto sme pri prehodnocovaní situácie do konca tohto roku v rozpočte išli práve voči rezortu pôdohospodárstva maximálne ústretovo.
Onedlho dostanete, vážená poslanecká snemovňa, návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Nie my, ale vy ste vytvorili situáciu, že sme nútení zvýšiť schodok štátneho rozpočtu v tomto roku o 11,2 mld. korún. Presne to je predpokladaný výpadok z príjmov v príjmovej časti štátneho rozpočtu. V tejto zložitej situácii napriek tomu vychádzame v ústrety pôdohospodárstvu a pôdohospodárstvo dostane do konca roku prostriedky jednak na riešenie zložitej situácie spôsobenej živelnými pohromami, ale aj tie najnevyhnutnejšie dotácie na založenie úrody na budúci rok. Dnešné skoré ranné rokovanie s rezortom pôdohospodárstva ukázalo, že vláda Slovenskej republiky bude maximálne ústretovo v rámci daných možností pristupovať k rezortu pôdohospodárstva aj v provizóriu, to znamená v prvom štvrťroku 1999. Škoda, že ste takto ústretovo nepristupovali k rezortu pôdohospodárstva za štyri roky aj vy vážení opoziční poslanci.
Chcela by som sa vrátiť k ďalším otázkam, ktoré sa tu otvorili. Bola to terajšia opozícia v pozícii vládnej koalície, keď ste predložili návrh zákona o zabezpečení záujmov štátu v strategických podnikoch a akciových spoločnostiach. Opakovane sa musím opýtať, načo ste ten zákon predložili, keď ste nevytvorili žiaden mechanizmus, ako reálne zabezpečiť záujmy štátu v týchto podnikoch. Nechcem opakovať argumentáciu, ktorú som tu už uviedla. Čo sa stalo, že jeden deň sa zákon schválil a o dva dni jeden z najstrategickejších podnikov, VSŽ, bol stopercentne súkromnou spoločnosťou? Nechcem opakovať, čo som hovorila o Investičnej a rozvojovej banke, o tom, ako dobrý návrh, aby medzi strategické podniky boli zaradené aj finančné inštitúcie Investičná a rozvojová banka a Všeobecná úverová banka, nebol vtedajšou vládnou koalíciou podporený.
Výsledky tohto žneme my všetci a obávam sa, že najviac ich budú pociťovať nie tí, ktorí sedia v týchto poslaneckých laviciach, ale tí diváci alebo tí, ktorí dnes sú v zamestnaní a budú musieť doplácať na to, čo ste vy urobili za predchádzajúce štyri roky. (Potlesk.)
Beriem každú kritiku, ktorá má svoje opodstatnenie, a myslím si, že skutočne treba zlepšiť, zdokonaliť legislatívny proces. Je to kritika do našich radov, ale aj do vašich radov, pretože, ak by ste boli vzniesli konkrétne pripomienky k tomu, čo potom rozporovala vláda, poslanci vládnej koalície by to určite boli počúvali. Ale toto sa napraviť dá.
Je však pre mňa vonkoncom nepochopiteľné, vážení opoziční poslanci, vaše rozhorčovanie, udeľovanie lekcií, vaše zdvíhanie prsta, keď nesiete zodpovednosť za degradáciu spoločnosti, ku ktorej došlo za posledné štyri roky. Kde je vaša zodpovednosť za to, čo ste tu urobili?
Ak mi dovolíte, chcela by som pokračovať v odpovedi na niektoré pripomienky, ktoré sa dotýkajú tej časti zákona, kde sa vlastne chce vytvoriť priestor na to, aby sa mohli realizovať záujmy štátu. Je to tá časť, kde sa novelizujú podmienky na kvórum pri rozhodovaní na valnom zhromaždení. Zdá sa, že ste spokojní so situáciou, ktorá sa vytvorila v strategickom podniku Slovenská poisťovňa. Chcem vám len pripomenúť, že krajným úsilím vtedajšej opozície sa zabránilo tomu, aby sa definitívne Slovenská poisťovňa neovládla súkromnou spoločnosťou VSŽ. Ak sa dnes pozeráme na situáciu, ktorá je vo VSŽ, ak sa dnes pozeráme na to, čo sa odohralo v Investičnej a rozvojovej banke, rovnaký model ste pripravovali aj v Slovenskej poisťovni. Je toto zodpovedný prístup k štátu? (Potlesk.)
Ak je Slovenská poisťovňa a bude Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa strategickým podnikom, akým spôsobom má štát zabezpečovať strategické záujmy v týchto spoločnostiach, ak je možné, že on ako majoritný vlastník nemá vlastne za takýchto okolností možnosť rozhodovať o zásadných otázkach? Vysvetlite mi to, prosím! Dnes je dokonca taká situácia, že už netreba len ochraňovať minoritných vlastníkov, ale vo veľmi špecifických prípadoch dokonca väčšinového vlastníka. Má to nejakú logiku?
Je len samozrejmé, že bolo nevyhnutné, aby sa táto novelizácia zákona pripravila, aby čo najskôr bola aj účinná. Nejde teda o to, že by Slovenskú poisťovňu chcela ovládnuť Strana demokratickej ľavice. Vážení, to je váš spôsob, váš prístup. Pripomeňte si jún 1996, vládnu krízu, ktorá bola iniciovaná konfliktom záujmov vtedajších vládnych strán v Slovenskej poisťovni. Naším záujmom je, aby sa v Slovenskej poisťovni realizovali záujmy štátu, nie jedného politického subjektu. (Potlesk.)
Uisťujem vás, že budeme pokračovať v hĺbkovej kontrole Slovenskej poisťovne a pôjdeme od začiatku. Nezastavíme túto kontrolu tak, ako to urobil vtedajší pán podpredseda vlády a minister financií, keď prikázal, aby kontrola končila rokom 1995. V každom prípade tam, kde bol porušený zákon, či to bol človek blízky tej alebo inej politickej strane, bude z toho vyvodený trestnoprávny dôsledok.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vás na záver opakovane požiadala, aby ste vzali do úvahy pripomienky, ktoré predložila vláda v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky a aby ste týmto spôsobom vylepšili novelu zákona, ktorú schválila poslanecká snemovňa 11. novembra 1998.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)