Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Nikto viacej sa neprihlásil do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Má niekto faktické poznámky?
Pani poslankyňa Mušková má faktickú poznámku.
Nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážení kolegovia,
chcem upozorniť, že oháňať sa sledovanosťou, resp. nízkou sledovanosťou Slovenskej televízie a porovnávať ju, nebodaj, s časom pred rokom 1989, je neseriózne a svedčí skutočne o neznalosti problematiky. Chcem upozorniť, že tu vznikol duálny systém. Navyše, cez satelity môžu naši občania sledovať ďalšie televízne stanice zo zahraničia. Verejnoprávna inštitúcia by sa skutočne nemala porovnávať so súkromnou televíziou, lebo verejnoprávna inštitúcia slúži štátu a musí pracovať presne podľa zákona, musí plniť jeho úlohy. O tom by mohla povedať televízna rada, čo všetko pre verejnoprávnu televíziu vyplýva.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Do rozpravy ústne sa prihlásili nasledujúci poslanci: pán poslanec Hudec, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Zajac, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Ako prvému dám slovo pánu poslancovi Hudecovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
priznám sa, že pred dvomi hodinami som mal celkom dobrý pocit, lebo vystúpil pán predseda vlády, ktorý poďakoval bývalej vláde za všetko dobré, čo táto vláda urobila. Treba však povedať aj inú vec, že pán poslanec Ballek vyslovil niekoľko myšlienok, ktoré ma, mierne povedané, šokovali. Ak má byť toto, alebo takýto prístup k veciam, o ktorých budeme hovoriť, že sú dohodou, rozumnou dohodou, povedzme aj vážnym dialógom, ktorý má vyústiť do nejakých reálnych a skutočne dobrých výsledkov, tak je ťažko o tom vážne hovoriť.
Pán poslanec Ballek je človek, ktorého si vážim. Napísal prinajmenšom dva dobré romány, napísal niekoľko dobrých esejí. Aj keď sme mali spory, ktoré sme mali, verím, že to boli spory väčšmi priateľské. Ale, žiaľbohu, zabudol na podstatu celého politického pozadia našej situácie. Zapamätajme si jednu vec: Kto si bude pamätať ktorých ľudí z tejto dnešnej našej doby? Budú to ľudia, ktorí sa budú môcť prirovnať k Bernolákovi, Štúrovi, budú to ľudia, ktorí sa budú môcť prirovnať napríklad k Mečiarovi. Aj keď to neradi počujete. A budú to ľudia, ktorí jednoducho odídu do zabudnutia.
Vážené dámy, vážení páni, tu sa hrá o oveľa väčšie veci, než sa nám možno v prvom momente zdá. Môžeme tu rozprávať o verejnoprávnosti, ktorú, samozrejme, nikto nedefinoval a ťažko ju vie definovať niekto aj v Európe, môžeme hovoriť o všeličom inom. Čo je podstatou našej existencie, pán poslanec Ballek? Načo píšete v slovenčine svoje romány a svoje poviedky, keď na druhej strane možnože aj poviete, že je to zbytočné, keď ste v tom istom politickom zoskupení, ktoré popiera podstatu a základ našej existencie?
To nie je drzosť, pán poslanec Mikloško, my sa dobre poznáme, ale musím povedať, že je to tak! Jednoducho to tak bude. Nikto nevymaže ľudí, ktorí sa zastali tejto kultúry, ktorí ju budovali, a ani tých, ktorí nič iné nerobia, len ju búrajú, kopú do nej, deštruujú ju, ktorí nie sú ochotní ani diskutovať o veciach, pretože majú zrejme iné záujmy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, možnože sa nám zdá táto vec už dávno rozhodnutá. Aj tak to asi aj je. Ja sa len pýtam, tak tichučko, každého z vás: Nezabudnite na to, ako budú na vás spomínať vaše vnúčatá, vaši vnuci. Čo si pomyslia o vás tí, ktorí budú úplne bez záťaží rozmýšľať o tom, čo sa tu všetko dialo a čo sa všetko udialo aj v týchto laviciach, aj v tento deň. Vy si myslíte svoje. Môžete si to myslieť, história dá za pravdu nám. Upozorňujem vás na jednu vec: Náš optimizmus, politický optimizmus spočíva v tom, že vieme, za čo sme, ale vy viete len to, proti čomu ste. A vy tušíte len to, že niečo nenávidíte, nemáte radi a niečo nechcete. Nevieme, čo chceme?
Bola možnosť aj inej dohody a tá dohoda spočívala v tom, že by sme si povedali: Dobre, nechceli ste Slovenskú republiku, boli ste proti nej. Pán poslanec Ballek vie dobre, že som ho tiež oslovil, keď sa tvoril text vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky, nebudem hovoriť o podrobnostiach, to sa nepatrí. Je to inteligentný človek, pán minister kultúry, ktorý teraz reprezentuje vašu politickú moc, a preto si ho vážim.
Ale chcem upozorniť len na jednu vec. Dobre si uvedomme, aj vy všetci si uvedomte, že to nie sú veci, ktoré sa dajú vybaviť tak, že vyjdú zajtra iné noviny a bude iný deň a všetko sa zmaže. Kto si bude pamätať koho, aké činy a ako sa robili? História je nemilosrdná. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pekne vás žiadam, keď nič iné, len toto si zapamätajte.
Teraz robíte nového riaditeľa televízie. Dobre, urobíte ho. Aké bude vaše svedomie pred vašimi vnukmi, pred vašimi vnučkami? Zabudnite na to, že sa vyhovoríte, zabudnite na to, že sa ospravedlníte. Skutky a činy rozhodujú. Dovolím si tvrdiť na tomto posvätnom mieste Slovenskej republiky: Keď sa ktosi dovoláva vlasti - ako pán predseda vlády -, je to síce možno trošku sympatické, ale aj možno trošku farizejské. Má právo dovolávať sa tejto vlasti? Kto bol proti vyhláseniu zvrchovanosti, proti prijatiu Ústavy Slovenskej republiky? Už nemáme naozaj pamäť alebo hanbu?
Pán spisovateľ Ballek, pán poslanec Ballek je človek, ktorý napísal zaujímavé knihy. Vie dobre, aké je maďarské nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Miesto toho to zatajuje a bojí sa to povedať. Je to škoda, je to škoda pre slovenskú literatúru aj pre pána poslanca spisovateľa Balleka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec Hudec.
Hlási sa spravodajca pán Mikloško.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Rád by som zareagoval faktickou poznámkou na vystúpenia bývalého ministra kultúry pána Hudeca, dnes poslanca.
Vážený pán poslanec, dovolávali ste sa tu pamäti. Dovoľte mi, aby som aj ja vám pripomenul niečo z pamäti tohto národa. V roku 1989 bol Ján Čarnogurský vo väzení. Vtedajší PEN klub Slovenska chcel a potom aj podal vyhlásenie, v ktorom žiadal prepustenie na slobodu pána doktora Čarnogurského. Vy, pán poslanec Hudec, ktorý ste dnes taký veľký Slovák, ste vtedy vyhlásili, že to nepodpíšete, pretože Čarnogurský je slovenský separatista. Ak tomu neveríte, tu sú svedkovia, môžu vám to pripomenúť. Buďte taký láskavý a prestaňte nám dávať už poučenie. Teraz hovorím o tom, čo ste povedali, sú na to svedkovia. Prestaňte nám dávať už lekcie z vášho slovenského vlastenectva. To je prvá vec.
Druhá vec. Áno, je pravda, že nie sme medzi tými vyvolenými, ktorým ste financovali busty, a teda nebudeme asi zaradení do panteónu slovenskej histórie. Ale, vážený pán poslanec Hudec, za posledných tridsať rokov kedykoľvek si sadneme k stolu a povieme si, kto čo urobil pre duchovné hodnoty tohto národa. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Weiss.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som veľmi poprosiť pána poslanca Hudeca, aby nemoralizoval s takým pátosom v hlase, pretože práve tie bronzové busty, ktoré zo štátnych peňazí dal urobiť, dopredu rozbili akýkoľvek pátos a hranie sa na vlastenectvo, pretože to bola karikatúra vlastenectva.
Vážený pán poslanec, hnutie, v ktorom ste boli, za štyri roky, skutočne ukázalo, čo chce, čo je jeho záujmom. Urobili ste vrstvu bohatých zo svojich vlastných radov. Bývalý prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Gavorník to verejne v Pravde 27. januára 1997 povedal, že nadobúdateľmi majetku v privatizácii boli vysokopostavení politici. Tento váš osobný záujem sa sústavne snažíte maskovať vznešenými rečami o národe, ako by ste vy boli tí jediní, ktorí myslia na národ, ktorí myslia na túto republiku. Myslím si, že po tom, čo ste v tejto krajine za štyri roky urobili obrovskú sociálnu a majetkovú nespravodlivosť, mali by ste to aspoň prestať maskovať vznešenými rečami o národe. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hudec, nemáte právo reagovať na faktickú poznámku, lebo by ste reagovali sám na seba. Čiže pokračujeme v rozprave.
Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku? Nech sa páči, dávam vám slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
chcem doplniť pána poslanca Hudeca, že v rámci kultúrnej revolúcie, ktorá sa teraz uskutočňuje, sa odvoláva aj viacero iných politických väzňov, ktorí sa zaslúžili o slobodu a demokraciu v Slovenskej republike. Pán Arpád Tarnóczy bol odvolaný z funkcie veľvyslanca, a to je človek, ktorý sa zaslúžil o demokraciu. Bol perzekvovaný mnoho rokov v žalári ako človek nedospelý. Takže ak by sme mali hovoriť o tom, komu sa tu v kultúre ublížilo, museli by sme byť objektívnejší, aspoň viacerí.
A pokiaľ ide o tie busty, myslím si, že pánovi poslancovi Weissovi bustu zaplatí jeho "zbohatnutý" otec. Vo vašom prípade, pán Weiss, nejde o nijakého robotníckeho vodcu, ani o nijakého chudáka.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Budeme pokračovať v rozprave. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek. Pripraví sa pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Malchárek:
Vážený pán predseda Národnej rady,
dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení prítomní,
dovolil som si predstúpiť pred vás po tom, čo sme počuli na uplynulých schôdzach na tému Slovenskej televízie a ústredného riaditeľa už veľa kontroverzných názorov. Chvíľu som mal pocit, ako keby každý z nás sledoval inú televíziu. Ja na rozdiel od niektorých iných mám vysokú mienku o občanoch a voličoch Slovenskej republiky. Títo dali jasne najavo svojím hlasom vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky aj svoju spokojnosť a nespokojnosť s vysielaním Slovenskej televízie, a tým nadväzne aj s jej vedením. Viem, že súčasná opozícia by mohla namietať, že víťaz vo voľbách - HZDS - vďaka jednému miliónu hlasov bola a je dostatočnou garanciou správnej voľby dnes už odvolaného ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Kubiša.
Je evidentné, že Slovenská televízia svojou činnosťou občanov Slovenskej republiky, prívržencov rôznych politických strán a hnutí nezbližovala a nemala záujem hľadať objektívne spoločné východiská, ale, naopak, vedome polarizovať spoločnosť na každej úrovni, nevynímajúc ani základ, ktorou je rodina. Vieme, že Slovenská televízia je v súlade so zákonom verejnoprávne médium. Bohužiaľ, ako to už tu bolo spomenuté, nepodarilo sa nám zjednotiť názor na tento pojem verejnoprávnosti, ale v zásade je zrejmé práve pomerom hlasov zástupcov politických strán v Národnej rade Slovenskej republiky, že vysielanie Slovenskej televízie ani tento všeobecný pojem nenaplňovalo. Myslím si, že pri otázke riešenia ďalšieho smerovania Slovenskej televízie nie je tak úplne rozhodujúce, či existuje vyvážené vysielanie súkromnej televízie alebo či jedna alebo druhá televízia dávala priestor vládnucej koalícii a druhá získavala percentá pre opozíciu.
Verejnoprávna Slovenská televízia zo zákona nesmie permanentne jednostranne osočovať iné politické subjekty, ktoré reprezentujú významnú skupinu občanov Slovenskej republiky, nesmie ignorovať kritické pripomienky Rady Slovenskej televízie, ktorú určite nik nemohol v minulosti upodozrievať z nadbiehania minulej opozícii. Slovenská televízia si nenaplnila svoje úlohy vyplývajúce zo zákona, a to nestranne informovať a slúžiť verejnosti, nestranne a nekonfrontačne profilovať politické názory občanov, vyvážene informovať o dianí a vzniknutých skutočnostiach a pomôcť divákom vytvoriť si vlastný názor, a nie ho cielene profilovať hrubými, nekvalifikovanými a jednostrannými politickými komentármi. Za všetky nedostatky každej organizácie v konečnom dôsledku logicky zodpovedá aj vedenie, top-manažment, ktorý svojou nekoncepčnosťou a nekvalifikovanosťou vytvorí prípadný negatívny výsledok svojej činnosti.
Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie nám na základe výberu odporúča kandidáta na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Je však nutné objektívne posúdiť, či má na túto funkciu predpoklady. Rozhodne neobstojí jediné kritérium, že bude lepší ako predchádzajúci, to už by nebol až taký problém. K potvrdeniu návrhu a voľbe by sa malo pristúpiť s presvedčením, že kandidát má odborné predpoklady, je schopný a skúsený manažér a nie je ani priamo závislý alebo zaviazaný žiadnej politickej strane alebo hnutiu.
Mrzí ma, ak dochádza k nedorozumeniam pri nezdravom zdôrazňovaní príslušnosti kandidáta k politickému subjektu, ak je ním navrhovaný. Myslím si, že v personálnych otázkach je v súčasnosti stále väčšia snaha preferovať jeho odborné a morálne vlastnosti s tým, že svoje politické názory nebude prezentovať v rozpore s výkonom a poslaním tejto funkcie. Tento proces vyžaduje istý čas potrebný na jeho efektívnu realizáciu v súlade s platnými zákonmi. Nie je predsa možné pracovať a robiť výber tak, ako ho prezentoval odvolaný riaditeľ pán Kubiš v televíznom vystúpení, keď konštatoval, že k členom rady sa nemôže vyjadriť, pretože ich nepozná, ale jedno vie určite, že jediným odborníkom je kandidát za HZDS.
Osobne sa na to pozerám pragmaticky. Zmena je potrebná, pretože organizácia je nefunkčná. Niektorí sa domnievajú, že jedinou osobou, osobou nového riaditeľa je daný predpoklad realizácie potrebných systémových zmien. Ani tí ostatní nemôžu tento predpoklad a priori priamo vylúčiť. Väčšina však nesie priamu politickú aj vecnú zodpovednosť a garanciu za uskutočnenie zmeny súčasného stavu. Je nutné si tiež uvedomiť, že nedávame novému riaditeľovi definitívu, ale je potrebné si priznať, že riaditeľ takej významnej a rozsiahlej inštitúcie, akou Slovenská televízia bezpochyby je, potrebuje nevyhnutný čas a dôveru na realizáciu svojich zámerov. Dajme mu dôveru, šancu, aby svoje predstavy realizoval. V prípade vzniknutých problémov je potrebné pomôcť hľadať primerané riešenia.
Tiež si myslím, že nie je na škodu, keď aj vrcholovému manažérovi niekto dýcha na chrbát. Za seba môžem vyhlásiť pred občanmi tejto republiky a sľúbiť, že v budúcnosti nepodporím riaditeľa, ktorý nebude vedieť riadiť verejnoprávnu Slovenskú televíziu. Uvedené dôvody ma vedú k tomu, aby som návrh Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie podporil, aby skončilo obdobie bezvládia a špekulácií, aby sa vyčistil stôl, aby nový riaditeľ Slovenskej televízie dostal šancu a začal pracovať na realizácii svojej koncepcie v prospech verejnoprávnosti vysielania, v prospech divákov a občanov Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky musí ponechať riaditeľovi Slovenskej televízie jeho výkonné kompetencie a zodpovednosť a súčasne plne uplatňovať zákonné právo dôslednej a objektívnej kontroly prostredníctvom rady pre Slovenskú televíziu a hlasov našich občanov, ktorí sú a budú najlepším zrkadlom úspešnosti navrhovaného kroku.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec,
všetko so všetkým súvisí. Ak sa neurazíte, poviem inú vec. Jednoducho všetko to, čo ste povedali, kde na jednej strane nesúhlasíte s kandidatúrou, na druhej strane ju podporujete, napríklad súvisia aj s takými vecami, ktoré naša spoločnosť nepozná.
Pán poslanec Mikloško povedal polovičku veci. Pán poslanec Mikloško, bol som z tých ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, aby vzniklo Slovenské PEN centrum, a sú tu najmenej dvaja ľudia, ktorí o tom takisto dobre vedia, z ktorého ma potom vyhodili, a doteraz som hrdý na to, že takú nedôveryhodnú osobu, akou je pán Čarnogurský, som nepodporil. Jednoducho je to človek, ktorý sa vždy preukázal ako ten, ktorému sa nedá veriť.
A dovoľte mi aj v tejto súvislosti s voľbou nového riaditeľa televízie povedať: Páni, ani vy ste sa nedohodli na jeho mene. Aj vy budete s ním nespokojní. Som zvedavý, čo urobíte, keď nebude riešiť základné veci, ktoré sa STV týkajú. Budete opäť nespokojní a opäť to vrhnete na hlavu tohto chudáka, ktorý tam nastúpil. Možnože ani nevedel, čo mu ponúkate, a o tri mesiace budete s ním nespokojní. Toto nie je riešenie. Ak si myslíte, že Slovenská televízia je len vysielanie v rámci spravodajstva, pretože najmä o to vám ide, bude iba slúžkou vašej politickej moci, pretože o to vám ide. Veľmi sa mýlite, ak si myslíte, že si takto získate náklonnosť občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som reagovať na niektoré slová pána poslanca Malchárka. Je totiž podľa mňa dôležité, aby sme neprijali napríklad také stanovisko, ktoré medzi iným vyslovil, že nie je dôležitá vyrovnanosť informácií podávaných v masových médiách. Naopak, je to dôležité a stav prehlbovania monopolnej informačnej situácie je absolútne nežiaduci. Teraz sa stále zdôrazňuje, že nie je dôležité, či hovoríme o iných televíziách, lebo teraz hovoríme o verejnoprávnej.
Priatelia, poviem vám iný príklad. Keď sa posudzuje napríklad monopolná situácia v hospodárstve, tak vôbec sa nezisťuje, akým vlastníckym podmienkam je podrobená tá-ktorá firma, či je štátna, alebo súkromná a podobne, ale dôležité je, či prispieva k monopolnej situácii, alebo nie. A aj tu je toto dôležité. To znamená, že celkom oprávnene hovoríme: Teraz sa ukáže, že sa prehĺbi stav informačnej izolácie nášho občana, že občania budú informovaní len jednostranne. To znamená, zo Slovenskej televízie bude v podstate druhá Markíza. A občania toto budú registrovať a som presvedčený, že z toho aj vyvodia dôsledky.
A nakoniec ešte jedna poznámka. Varovali ste tu, že v budúcnosti nebudete podporovať to vedenie, ktoré prípadne nebude vás uspokojovať. Priatelia, ale veď vy ste vytýkali nám z minulosti, aj keď došlo k zmene vedenia televízie, a vy sa už teraz vyhrážate svojmu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Malchárka, ktorý viac hovoril o Slovenskej televízii ako o kandidátovi a procese, ktorý vlastne predchádzal tomuto návrhu.
Ja sa ani nečudujem, že o tom nehovoril, pretože aby ste tento návrh mohli podať, vážení páni poslanci, tak bolo potrebné zmeniť zákon, a navyše, dokonca bolo potrebné účelovo zmeniť štatút Rady Slovenskej televízie, kde v štatúte bol pôvodne vyžadovaný súhlas siedmich členov z deviatich, a vzhľadom na obavy, že neprejde váš kandidát, ste zmenili štatút na súhlas len šiestich. A vonkoncom nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré od právnikov vládnej koalície vychádzajú, že tu je systémový prístup, aby bol počet a percentá také a onaké. Je to jednoduchá účelovosť v záujme presadenia, prevalcovania vašich názorov. Vami spomínaný "parný valec Idky" je len gúľajúcou sa slamkou proti tomu, čo vlastne produkujete vy v tých personálnych otázkach.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Malchárek spomínal a dovolával sa vyčistenia stola Slovenskej televízie. Tak to vyčistenie bolo začaté úplne svojráznym spôsobom, keď minister spravodlivosti vyhlásil, koho treba zo Slovenskej televízie, verejnoprávnej inštitúcie, vyhodiť. Menovite vykopnúť, menovite, personálne, konkrétne a ďalších.
Nepoznám takýto obdobný prípad zo žiadnych iných štátov, vrátane diktatúr, aby sa zaútočilo spoza tribúny parlamentu a zo strany vlády na žurnalistov a na pracovníkov médií. Vy ste v tomto smere nasadili katastrofálny štandard a k tomuto katastrofálnemu štandardu ste si prispôsobili aj zákony. Aj tie sú katastrofálne. Veď predsa vytvorenie jednofarebných rád Slovenskej televízie aj Slovenského rozhlasu, to je čo? To je zákonnosť? To je demokratickosť? Nedajte sa vysmiať! Sú tam zástupcovia Združenia slovenských novinárov, ktorí zastupujú tisíc žurnalistov v tejto sfére? Vôbec nie! Je tam jeden jediný symbolický predstaviteľ Hnutia za demokratické Slovensko. To je pluralita?
A ak si myslíte, že týmto ovplyvníte verejnú mienku, veľmi sa mýlite. 40 rokov tu bola taká jednofarebná televízia, jednofarebný rozhlas. A kam sa dopracoval? Škoda, že tu nie je Peter Weiss, aby si to pripomenul a bolo mu to možné pripomenúť, že aj pod jeho ideologickou egidou sa v podstate režim dopracoval do totálneho krachu, pretože vlastní občania tomu štátu neverili pomaly ani presný čas, ani predpoveď počasia. Presne takisto ako v súčasnosti už ľudia tu neveria Markíze, pretože Markíza to je jeden prehľad katastrofických správ a lží. A do tohto stavu chcete sformovať aj Slovenskú televíziu vyčistením stola, vykopnutím ľudí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme pokračovať v rozprave.
Pán poslanec Cuper, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Zajac.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda a zároveň predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
stalo sa dobrým zvykom v tomto parlamente, samozrejme v úvodzovkách, predčítavať buď vlastné, alebo cudzie príspevky. Priznávam, nikdy nedosiahneme kvality takých majstrov pera, ako je pán spisovateľ Ballek alebo možno aj niektorí iní spisovatelia, ktorí sedia v tomto parlamente. Sú aj horšie predčítavania, už nie také kvalitné, ktoré niekto v tomto parlamente čítal, aby ospravedlnil nestrannosť a nestraníckosť navrhovaného kandidáta pred občanmi Slovenskej republiky na post riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý by mal zabezpečiť jej absolútnu nestrannosť, a aby sa stala verejnoprávnou.
Dovoľte mi, aby som aj ja dnes mimoriadne predčítal istý rozhovor s pánom redaktorom Petrom Sudcom - ktorý je tento týždeň zverejnený v Domino-fóre -, ktorého iste nie je možné podozrievať zo sympatií k vládnej koalícii, pardon, k terajšej opozícii. Je to zjavne týždenník, ktorý patrí, alebo je spriaznený s terajšou vládnou koalíciou, a tak je zaujímavé si prečítať niečo o nestrannosti navrhovaného kandidáta:
"Už to je nenormálne, ak sa verejne a bez hanby vetrajú stranícke nominácie na post, kde čo len náznak akejkoľvek partajnej inklinácie je doslova diskvalifikačný. Na Slovensku je to inak. Strany vládnej koalície, samozrejme, mimo Strany maďarskej koalície, ktorá tradične nemá nárok, presadzujú svojich kandidátov. Úsilie usmerniť svojich ľudí v médiách sa občas vyskytne i na zavedenejších scénach. Slovensky príznačné je to, že ani demokrati necítia nijakú potrebu tento všade inde kompromitujúci fakt dementovať. Naopak, napríklad Vladimír Palko vo vysielaní Slobodnej Európy odzbrojujúcou otvorenosťou oznámil, že okruh kandidátov sa zužuje. Momentálne sú už len dvaja-traja."
Ale Rada Slovenskej televízie si počína "doteraz celkom autonómne". Vo chvíli, keď to hovoril, existovala presne dva dni a celkom autonómne stihla navrhnúť akurát odvolanie Kubiša.
A my im to odporučíme len rozhodovať, ale bude sama. Palko tým len priznal, ako už pred ním Petrák zo Strany občianskeho porozumenia, totálnu nehoráznosť: Koaličné strany nielenže majú svoje "kone", ale dokonca si nimi robia akési "predvýberové konanie", to podčiarkujem. Skúste si predstaviť, že napríklad uchádzača o kreslo riaditeľa BBC vypočúva na sekretariáte Labour Party Tony Blair.
Môžem pokračovať ďalej. "Na adresu nestrannosti slovenských novinárov, ktorí sú spriaznení s terajšou vládnou koalíciou, vydarenú personálnu stratégiu koalície v mediálnej oblasti dotvára niečo, čo okrem iného pripomína splátkový kalendár tentoraz pre spriatelených žurnalistov. Obsahová invázia novinárskych hviezdičiek Markízy do Úradu vlády a priľahlého okolia je skoro rovnako anomálna ako všetko, o čom sme hovorili vyššie.
Prístupnosť medzi prostrediami v politike a v médiách je totiž v štandardných pomeroch veľmi obmedzená. Napätie medzi nimi vytvára akúsi prirodzenú bariéru a jej prekročenie vzbudzuje nedôveru. A hovorcovské a tlačové angažmá prijímajú vplyvní komentátori a v ich textoch sa dodatočne hľadá súvislosť, a to poriadne dozadu. Spravidla si však politické strany takýchto ľudí vychovávajú vo vlastných tímoch public relation. Prípad, že by sa naraz niekoľko ľudí z jednej redakcie presunulo do prostredia politiky, je nepredstaviteľný. Na slovenskej scéne sa zasa raz nechápe, že byť hovorcom značí predovšetkým mať schopnosť do hĺbky poznať a tlmočiť problematiku rezortu a až potom vyludzovať úsmev na peknej tvári. Vzhľadom na výbavu markízových posíl profesionálnejší pre dané posty by boli ľubovoľní straníci druhého či tretieho sledu."
Takže, vážení páni poslanci, vážení občania Slovenskej republiky, o nestrannosti nového riaditeľa Slovenskej televízie sa dá celkom s určitosťou pochybovať. Ak si pozriete materiál, ktorý ste dostali pod číslom 68 ako návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, kde sú programové tézy nového riaditeľa, tak vás musí zaujať to, že toto, dalo by sa povedať, zinternacionalizovanie Slovenskej televízie má byť konzultované s pánom poradcom bývalého, alebo ak chcete, terajšieho prezidenta Českej republiky a bývalého prezidenta Česko-slovenskej republiky Ivom Máthém, ktorým bol zároveň aj riaditeľom Českej televízie. Ak si pozriete celý materiál, tak ide o zásadný nie zvrat, ale - dalo by sa povedať - protislovenský kontrarevolučný zvrat. Slovenská televízia sa má stať slúžkou novej moci, ktorá má zásadným spôsobom "normalizovať", internacionalizovať slovenskú spoločnosť v intenciách, ktoré už tu boli prezentované vo vystúpení niektorých pánov poslancov.
Zaujímavé sú aj spojenia, s kým má nová Slovenská televízia nadväzovať v prvom rade kontakty. To je v druhom bode. Najprv sú banky, telekomunikácie, novinári, dodávatelia, odbory, zamestnanci a nie náhodou až na poslednom mieste bude slovenský divák.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ak k tomu dodáme to, čo sa hovorí v kuloároch, že spravodajstvo Slovenskej televízie má zásadným spôsobom posilniť nová vedúca, redaktorka z rádia Slobodná Európa, Ľuba Lesná, tak niet pochýb, kto je krstným otcom tejto celej zmeny. To znamená, ide o to, aby sa Slovenská televízia slovenskému divákovi odcudzila, aby sa prezentoval predovšetkým taký program, ktorý je výhodný tým, ktorí patrónujú novú vládnu koalíciu zo zahraničia, ktorej sa nová vládna koalícia chodí do zahraničia klaňať a ktorej sa zároveň chodí občas aj klamať o pomeroch na Slovensku.
(Hlasy v sále.)
Aj jedno, aj druhé, pán Mikloško.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, želajme novému riaditeľovi Slovenskej televízie, aby mu pán Ivo Máthé radil dobre, aby slovenskí občania dostávali tie najlepšie televízne programy, ktoré určite prispejú k tomu, ako to tu už dnes povedal pán predseda parlamentu, aby sa Slovensko urýchlene integrovalo do Európskej únie a do NATO, ale zároveň, aby sa stalo absolútne neosobným, neidentifikovateľným celkom, ktorý sa môže v dohľadnom čase stať znovu objektom politických zápasov a politických intríg našich susedov, pretože to mediálne prepojenie ukazuje na skutočnosti, že naozaj Slovenská televízia pod vedením nového straníckeho riaditeľa vládnej koalície objektívnou nebude.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, zároveň chcem povedať pánovi poslancovi Osuskému, aby sa neunúval reagovať na moje vystúpenie. Ak chce, aby sme potom mohli to isté urobiť dehonestujúcim spôsobom o jeho osobe, nech sa ráči po mesiaci sa predstaviť tomuto plénu aj on sám a nech nesedí a nech nepúšťa tu otravné plyny.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Napriek tomu, že nás pán kolega Cuper vyzval, aby sme nereagovali na jeho vystúpenie, nedá mi, aby som nepoprosil kolegov, ak čítajú noviny a časopisy a odrazu začnú pociťovať silné nutkanie podeliť sa o svoje dojmy z týchto článkov, aby sme si to vybavili v iných priestoroch a miestnostiach, a nie v tejto sále, pretože Slovák, teda občan Slovenskej republiky pri tomto televízore a tomto prenose si to nezaslúži. My asi áno, ale napriek tomu chcem poprosiť kolegov, aby tu jednoducho "neblbli", aby sme začali naozaj rokovať k veci. To je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Kadlečíková.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
my sa tu rozprávame o rôznych veciach. Hlavne si vytýkame, že niektorí nie sme príliš slovenskí, druhí sme až príliš málo slovenskí, ale vôbec nehovoríme o tom, kto je dnes vlastne hlavným hrdinom tohto bodu programu, teda o pánovi Materákovi. Takže, reagujúc na vystúpenie pána poslanca Cupera, chcem povedať, že si vážim pána Cupera, beriem ho vážne, vážim si na ňom práve to, že je taký pracovitý, v čom je aj mne príkladom, ale chcem povedať, že v programe, v koncepcii, ktorú predložil pán Materák, sa uvádza, že my neutlmujeme vlastnú tvorbu, ktorá bola utlmená v poslednom období, ale že sa mení pomer premiér a repríz 60:40. To znamená, že v druhej fáze sa zvýši pôvodná slovenská tvorba o 20 %. A tomuto tlieskam, a preto budem podporovať aj pána Materáka a jeho zvolenie do funkcie riaditeľa Slovenskej televízie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktická poznámka - pán poslanec Galbavý.
Poslanec T. Galbavý:
Pán predseda, ďakujem za slovo.
Chcel by som taktiež reagovať na pána poslanca Cupera.
Na úvod chcem povedať, že ma veľmi mrzí, že už dopredu je pán kandidát na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie odsúdený ako stranícky riaditeľ. Ten človek, ktorý ešte nemal vôbec možnosť byť vyskúšaný na verejnosti. Chcem zároveň aj položiť otázku pánovi poslancovi, či považoval Igora Kubiša, ústredného riaditeľa, za nestraníckeho kandidáta.
Minulý týždeň sa mi dostali náhodou do rúk noviny Slovenská Republika a tu pod názvom "Jediná otázka Igorovi Kubišovi, bývalému ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie", ako budú vaše ďalšie kroky po odvolaní z funkcie pokračovať, bývalý ústredný riaditeľ pán Kubiš odpovedal celkom jednoducho: "V každom prípade chcem pôsobiť v mediálnej sfére. Najradšej, a bola by to pre mňa pocta, keby som svoju prácu v mediálnej alebo v politickomediálnej oblasti mohol vykonávať pre najschopnejšieho človeka v tomto štáte - pána Vladimíra Mečiara a HZDS." Pýtam sa, či to bola práve tá nestraníckosť.
Osobne podporím pána Materáka ako ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, pretože mám pocit a dôveru voči tomuto človeku, že bude nestranícky a bude slúžiť občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Skutočne som nemienil vystúpiť k prejavu a k rozprave pána poslanca Cupera, ale keďže ma s takou, akousi paranoidnou, predtuchou, že tak urobím, oslovil, tak ho ubezpečujem, že jedovaté plyny vypúšťať nebudem. Rád by som ho ale upriamil na fakt, že alexia, tým nemyslím žiadnu ruskú kňažnú, ale stav, ktorý sa u pacienta prejavuje problémom s čítaním, sa dá korigovať. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Páni poslanci, panie poslankyne, skutočne by bolo dobré, ak by sme sa v rozprave a vo faktických poznámkach venovali tomu, že ideme voliť ústredného riaditeľa Slovenskej televízie z hľadiska jeho osoby aj z hľadiska vecnosti, pokiaľ ide o fungovanie verejnoprávnej televízie. Čiže chcel by som vás vyzvať k tomu, aby sme sa vecne venovali problému, ktorý je teraz v rozprave.
Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
veľmi často sa z opozičných lavíc ozývalo v poslednom čase to, že nevieme, čo je to verejnoprávnosť, nevieme, čo to má byť verejnoprávna televízia, takže vlastne takýmto spôsobom sa dá potom veľmi jednoducho vytvoriť si isté alibi.
Chcel by som iba upriamiť vašu pozornosť na niečo, je to časopis, ktorý sa volá Kontakt, je to časopis, ktorý vydávala dokonca Slovenská televízia. A chcel by som vás upriamiť na číslo 1/1997 a číslo 1/1998, kde sa veľmi vecne, veľmi obsiahlo hovorí práve o tom, čo to je verejnoprávna televízia v deväťdesiatych rokoch. Pán poslanec Jarjabek, keď ešte bol predsedom Rady Slovenskej televízie, si mohol pokojne načítať niekoľko viet a niekoľko strán, ktoré o tomto rozprávali. Ja by som, ak dovolíte, z toho iba zacitoval, aby sa tu zbytočne neopakovali stále dookola tie isté veci, ktoré nejakým spôsobom nepomáhajú výkladu veci.
Čo je teda verejnoprávne vysielanie? Hlavné princípy verejnoprávneho vysielania môžeme zhrnúť do ôsmich bodov: univerzálna geografická dostupnosť, univerzálne obsahové pôsobenie, zvláštna pozornosť menšinám, príspevok k uvedomovaniu si národnej identity a príslušnosti ku komunite, odstup od záujmov mocných, priame financovanie a univerzálnosť poplatkov, súťaženie v zmysle dobrých programov, a nie sledovanosti, smernice, ktoré neobmedzujú programových tvorcov.
Ďalej, zatiaľ čo je komerčné vysielanie spojené so spoločnosťou prostredníctvom trhu, verejnoprávne vysielanie odvodzuje svoju legitimitu z rolí divákov ako občanov. Pojem občianstva je pre interpretáciu vysielania mimoriadne dôležité. Občianstvo nemôže byť pasívne. Občianstvo je politické. Ak verejnoprávne vysielanie súvisí s myšlienkou občianstva, potom logicky nesmie podliehať autoritatívnej moci štátu. Zároveň ho nemožno redukovať na úroveň tovaru.
A ďalej, v posledných rokoch získali verejnoprávne médiá značný stupeň nezávislosti, čo priaznivo ovplyvnilo ich flexibilnosť.
A ďalej, dnes ide o posilňovanie schopnosti občanov aktívne sa podieľať na fungovaní demokratickej spoločnosti. Namiesto snahy slúžiť diváckej verejnosti, o čo sa usiluje každá komerčná televízna stanica, dnešným cieľom verejnoprávnej televízie je slúžiť ľuďom, a to poskytovaním možnosti širokého výberu rozhlasovej a televíznej programovej ponuky.
A ďalej, ale programové ideály, ako rozmanitosť, pluralizmus a kvalita, dnes sú pre verejnoprávne médiá záväzné.
A ďalej, ide o také verejné komunikačné systémy, ktoré umožňujú všetkým skupinám spoločnosti prístup k informáciám, kultúre a zábave. Keďže rovnoprávny prístup má rozhodujúci význam pre uplatňovanie demokracie, uznáva sa temer ako jedno z občianskych práv v demokratickej spoločnosti. Verejnoprávnosť sa teda dnes pokladá za jedno zo základných občianskych práv, ak dovolíte.
A ďalej, spoločenská rola verejnoprávneho média je predovšetkým kultúrna, pretože televízia predstavuje dominantnú formu kultúrneho prejavu v našej spoločnosti, čo zároveň nadobúda najvyšší kultúrnopolitický význam.
A ďalej, verejnoprávna televízia má venovať pozornosť pôvodným televíznym inscenáciám, dokumentárnym, kritickým a kontroverzným kultúrnym, vzdelávacím a detským programom s pedagogickými ambíciami.
Myslím si, že netreba pokračovať, stačí si len poriadne načítať dostupný materiál. Myslím si, že tá dnešná diskusia by sa mala uberať predovšetkým smerom k tomu, a to je pozitívny program, to nie je negatívny program, dnešná diskusia by sa mala uberať predovšetkým k tomu, ako navrátiť Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu verejnoprávnu funkciu. To znamená, ako pestovať v Slovenskej televízii občiansku kultúru, ako pestovať v Slovenskej televízii výchovu k základným občianskym právam, k základným ľudským právam, ako pestovať v občanoch citlivosť voči problémom menšín, ako pestovať v občanoch citlivosť voči otvorenosti slovenského národa a Slovenskej republiky, či o tom, čomu hovoríme základné európske hodnoty, pretože súčasťou toho sveta, ktorý pestuje základné európske hodnoty a základné hodnoty európskej civilizácie, sa chceme stať.
Verejnoprávnosť znamená nie to, čo tu pán poslanec Húska už x-krát vymenoval, to znamená, že vy máte toľko médií a vy máte toľko médií. Veď nejde vôbec o to, aby niekto mal 80 % médií a niekto mal 20 % médií. Alebo aby niekto mal, nejaké politické strany mali 50 % médií a druhé 50 %. Ide o to, aby verejnoprávne médiá boli nezávislé.
Viem, že vy sa usmievate, pretože nikdy vám o to nešlo. Neviete si predstaviť, že verejnoprávne médiá môžu byť skutočne nezávislé, pretože ich meriate len cez optiku vlastných straníckych záujmov.
Ak teda majú byť verejnoprávne médiá verejnoprávnymi, predovšetkým treba obrátiť tú optiku straníckych záujmov na optiku záujmov občanov. To je veľmi jednoduchá devíza. A verejnoprávna televízia, verejnoprávny rozhlas, pokiaľ budú verejnoprávne, si túto devízu osvoja a budú sa podľa nej správať. Nejde teda o to, vymeniť jednu straníckosť za druhú straníckosť, ide o to, aby médiá, verejnoprávne médiá konečne slúžili občanom. Tak ako ide o to, aby súkromné médiá sa starali o to, aby mali čím väčšie divácke pôsobenie. Ide o to, aby tu vznikla korektná konkurencia súkromných a verejnoprávnych médií, t. j. korektná konkurencia, ktorá zabezpečuje prirodzenú rozmanitosť vysielania, ktorá zabezpečuje divácky záujem a zároveň aj záujem občanov, záujem občianskej spoločnosti, záujem o tvorbu občianskej spoločnosti.
Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko viet k jednému problému, o ktorom sa tu hovorí už veľmi často, a myslím si, že treba k nemu povedať jasné jednoduché slovo. Pán poslanec Hudec tu vytiahol jeden - povedal by som - dnes už historický fakt. Pozerám sa teraz práve na pána poslanca Balleka a nerád poviem to, čo teraz poviem, ale keďže pán poslanec Hudec o tom hovoril, dovolím si pripomenúť, že v marci 1989 to boli vtedy Ladislav Ballek, Lajos Grendel a Peter Zajac, ktorí išli do Viedne na 1. regionálne stretnutie PEN klubu a išli tam preto, aby pomohli založiť Slovenské centrum PEN.
Slovenské centrum PEN bolo založené na medzinárodnom kongrese PEN klubu v septembri 1989, to znamená ešte pred novembrom 1989, a bolo založené tak, že sa rozčlenil Česko-slovenský PEN klub na český a slovenský. Keď sa ma priatelia v Medzinárodnom PEN klube pýtali, prečo má existovať Slovenské a České PEN centrum, povedal som veľmi jednoducho v súlade s mojimi slovenskými spisovateľskými kolegyňami a kolegami, ale aj v súlade s českými spisovateľskými kolegyňami a kolegami, že to preto, že tu existujú dve národné kultúry a dve národné literatúry, ktoré majú mať prirodzené zastúpenie v Medzinárodnom PEN centre. Jediná podmienka, ktorú si Medzinárodný PEN klub postavil, bolo to, aby sa slovenskí spisovatelia, ktorí sa uchádzajú o členstvo v Medzinárodnom PEN klube, podpísali pod chartu PEN klubu.
Jeden z bodov charty PEN klubu bolo zastať sa spisovateľov, ktorí boli v tom čase v socialistických krajinách vo väzení. Jediný z tých, ktorí sa uchádzali o členstvo, ktorý odmietol v tomto zmysle podporiť chartu Medzinárodného PEN klubu, bol práve Ivan Hudec. Jediný, kto sa nestal členom Slovenského centra PEN, pretože ho jeho vlastní kolegovia na 1. valnom zhromaždení medzi seba neprijali - a neprijali ho práve preto, že sa odmietol prihlásiť k medzinárodnej charte PEN -, bol práve Ivan Hudec.
Nerád to hovorím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ale také sú historické fakty. A oháňať sa dnes slovenskosťou z jeho úst mi pripadá trocha čudné. Pýtam sa, čo je to potom tá slovenskosť? A môžem vám aj odpovedať, čo je to pre mňa byť dobrou Slovenkou a čo je to pre mňa byť dobrým Slovákom.
Dobrou Slovenkou a dobrým Slovákom pre mňa znamená robiť si poctivo svoju robotu. Pre mňa znamená byť schopný, byť konkurencieschopný vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti s tým svetom, do ktorého sa chceme vrátiť. Byť dobrým Slovákom a Slovenkou pre mňa znamená dobre sa starať o svoju rodinu. Byť dobrým Slovákom, dobrou Slovenkou pre mňa znamená normálnu poctivosť, slušnosť, korektnosť, dodržiavanie pravidiel. Znamená to pre mňa, pre mladé Slovenky a mladých Slovákov mať vôľu a chuť učiť sa. Mať vôľu a chuť ísť do sveta. Mať vôľu a chuť niečo sa naučiť a to si so sebou priniesť a ďalej na tom pracovať. Dobrou Slovenkou a Slovákom pre mňa znamená byť otvorený voči svetu, nie uzavretý voči svetu, byť otvorený voči svetu, byť znášanlivý voči iným Slovákom a Slovenkám, voči iným občanom Slovenskej republiky iných národností, iných etnických skupín, voči iným národom, voči príslušníkom iných štátov a iných kultúr.
Ak dovolíte, to pre mňa znamená byť dobrou Slovenkou a dobrým Slovákom, a nie mať plné ústa. Dobrou Slovenkou a dobrým Slovákom znamená pre mňa byť spisovateľom, byť človekom, ktorý sa pohybuje v kultúre, ktorý je schopný sa presadiť v európskej kultúre, vo svetovej kultúre, a nie človek, ktorý je schopný byť len "zápecníkom".
Ak sa teda vrátim k verejnoprávnemu charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu - o ten napokon ide -, dovoľte mi, aby som povedal aj to, že výber a spôsob, akým sa konal, bol výberom výsostne demokratickým. My všetci sme si mohli verejne v médiách prečítať postoje všetkých uchádzačov o post riaditeľa Slovenskej televízie.
Som hrdý na to, že o funkciu riaditeľa Slovenskej televízie sa uchádzali takí ľudia, o ktorých verejnosť bola informovaná, ako boli, povedzme, pán Repčík, pán Materák, pán Kleiss alebo pán Fifík, pretože i koncepcie každého jedného z nich, ich koncepcie boli koncepciami verejnoprávnej televízie a každý z nich poskytoval osobnú ľudskú záruku na to, že pod jeho vedením bude Slovenská televízia verejnoprávnou televíziou.
Výber bol verejný. Odohrával sa verejne. Bol to výber, bol to skutočný výber. Nešlo o jedného jediného kandidáta a nešlo o nijakých straníckych kandidátov. Ani jeden z tých kandidátov, ktorí sa ocitli v poslednom kole, ani jeden z tých kandidátov nebol nijakým straníckym a nijakým politickým kandidátom. Ani jedna politická strana nevyžadovala, som pevne presvedčený o tom, že ani nebude vyžadovať, od budúceho vedenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nijaké politické služby. A dúfam najmä v to, že nové vedenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ako aj Rada Slovenskej televízie a Rozhlasová rada budú bdieť a dbať na to, aby nijaké politické sily, či už koaličné, alebo opozičné, ani nemohli zasahovať do verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Pretože to, o čo nám ide, nie je premeniť stranícke médiá jednej strany na stranícke médiá druhej strany, to, o čo ide, je vytvoriť naozaj verejnoprávnu televíziu a verejnoprávny rozhlas, ktoré budú slúžiť občanovi.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, možnože je to práve to, na čo netreba zabúdať, že nakoniec to, o čo by nám hádam všetkým malo ísť, sú práve občania. To sú tí, ktorí sa na televíziu pozerajú, a to sú tí, ktorí nedôverujú a nedôverovali tomu, čo sa tu za posledné štyri roky v Slovenskej televízii robilo. Od nich a najmä od nich a v prvom rade od nich bude závisieť, či budúce vedenie Slovenskej televízie bude mať takú dôveru a dôveru divákov, dôveru občanov, že skutočne tú rolu, ktorú si teraz predsavzalo budúce nové vedenie, bude môcť aj splniť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)