Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Kalman. Pripraví sa pán poslanec Krajči.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada,

pochopiteľne, že každý z nás môže mať rôzny názor na programové vyhlásenie vlády, každý z nás môže diskutovať o tom, k tej celej úlohe, resp. hovoriť, čo tam ešte chýba alebo čo by tam malo byť. Berieme programové vyhlásenie vlády také, aké je. Zaň zodpovedá predkladajúca vláda a našou úlohou by malo byť predovšetkým poukázať na slabšie alebo silnejšie stránky tohto materiálu a predovšetkým z toho pohľadu, akým spôsobom by sa mala spoločnosť ďalej odvíjať.

Dovoľte teda aj mne, aby som - škoda, že nemôžeme diskutovať dlhšie, ako stanovuje termín, pretože mohol by som sa veľmi konkrétne vyjadriť k mnohým oblastiam. Žiaľ, nestihnem to za 10 minút. Takže sa vyjadrím prakticky len k 4 oblastiam.

Dovoľte však ešte jednu poznámku aj mne. Toto programové vyhlásenie, ktoré teraz prerokúvame, je lepšie, ako bolo to naše. Je lepšie z toho pohľadu, že je to lepšie pre vládu a pre parlament. Je totiž všeobecnejšie, a preto sa bude aj ľahšie vyhodnocovať a nebude aj toľko dôvodov hľadať a zdôvodňovať, prečo sa neurobilo to či ono.

Dovoľte mi niektoré poznámky k niektorým častiam programového vyhlásenia. Je tu pán podpredseda Hamžík - k európskej integrácii. Už pri schvaľovaní vyhlásenia som ocenil, že zachovávame kontinuitu. Pochopiteľne, že mohli by sme diskutovať, čo by tam všetko mohlo byť. Mne osobne tam napríklad chýbajú úlohy v oblasti skríningu, ktorý v súčasnom období prebieha. Mne osobne tam chýbajú úlohy, ktorými by sme sa mali v každom prípade zaviazať, akým spôsobom budú pokračovať jednotlivé koncepcie jednotlivých rezortov. Mne tam chýbajú niektoré úlohy v oblasti budovania národného informačného centra, ktoré sme chceli dobudovať a ktoré, myslím si, by mala mať každá asociovaná krajina pre širokú verejnosť, ktorá by toto centrum využívala.

V každom prípade si však dovolím navrhnúť do uznesenia - a myslím si, že je to aj v záujme a malo by to byť aj v záujme súčasného podpredsedu vlády pre túto oblasť -, aby uznesenie k tomuto návrhu materiálu uložilo vláde vytvoriť samostatný rezort, alebo inú štruktúru orgánu štátnej správy pre oblasť európskej integrácie s plnými kompetenciami. To je po prvé. A po druhé, mne chýba - a myslím si, že by to v každom prípade v programovom vyhlásení vlády malo byť -, a preto žiadam poveriť vládu touto úlohou uznesením parlamentu, stanoviť konkrétnu úlohu, kedy vláda predloží alebo bude robiť už prvé konkrétne analýzy, a nie tak, ako sme začali my, len určité predbežné dosahy vstupu do Európskej únie, a tiež podľa jednotlivých rezortov.

Myslím si, že táto otázka bude veľmi dôležitá, ak vychádzame z toho, že programové vyhlásenie je na 4 roky, že práve v roku 2002 bude pravdepodobne vrcholiť príprava na vstup do Európskej únie a bude veľmi nutné, aby naša verejnosť vedela, čo všetko ju čaká, čo všetko nás minie alebo neminie, aké budú plusy, aké budú mínusy. Z tohto pohľadu by táto úloha tam v každom prípade mala byť, pretože si myslím, že to zaručuje komplexnosť nášho integračného procesu.

Dovoľte mi niekoľko slov k drogám. Som rád, že sa dnes doobeda rozprúdila diskusia o tejto otázke, tak ako som naznačil v pripomienke alebo poznámke. Žiaľ, musím konštatovať, že v programovom vyhlásení absolútne absentuje otázka boja proti drogám. Jedine v rezorte ministerstva vnútra je povedané, že sa pripraví program proti kriminalite atď. vrátane boja proti drogám. Absolútne mi tam chýba úloha v rezorte zdravotníctva. My sme sami pri prerokúvaní Národného programu boja proti drogám konštatovali, že už musíme konečne zaviesť systém, čo s resocializačnými zariadeniami, či ich zaradiť do štátnej správy, alebo nezaradiť. Tie zariadenia nevyhnutne potrebujeme. Ani slovo o týchto otázkach. Kto sa o to bude starať? A v tejto súvislosti ani slovo o tom, akým spôsobom s mimovládnymi organizáciami. To znamená, ani slovo o tom, akým spôsobom budeme podporovať alebo nepodporovať fond, ktorý sme vytvorili.

To isté je otázka liečenia. Čo ďalej? Ani v pasáži zdravotníctva nie je nič o tejto vážnej problematike. Podobne nič ani v oblasti výchovy, prevencie, keď už nehovorím o represii v súvislosti s tým, čo som povedal. Takže jednoznačne žiadam, aby sa v uznesení - to sa ani nedá navrhovať, pretože keby som tu mal navrhovať konkrétne úlohy, tak by mi nevyšiel ani ten čas. Takže jednoznačne len dávam stanoviť úlohy v oblasti výchovy, liečby, resocializácie a represie v boji proti drogám.

Národnostné otázky, najmä otázky Rómov. Som rád, že v tejto súvislosti...

Ešte jednu poznámku. Ak máme v úvahe tieto drogy, ak máme tak, že tam nepotrebujeme stanoviť nič iné, to znamená, že aspoň treba povedať, že pokračujeme v národnom programe alebo budeme pokračovať v národnom programe, ktorý sme prijali.

To isté v národnostných otázkach. Škoda, že tu nie je pán Csáky. Skutočne sa tam tiež nič konkrétnejšieho nehovorí v súvislosti s tým, čo chceme robiť. Odvoláva sa na dlhodobé programy. Máme to chápať tak, že to sú programy, ktoré sme schválili my? Ak áno, teda ďakujeme za dôveru, resp. za ocenenie toho, čo sme spravili. Myslím si tiež, že sú dobré, že treba v nich pokračovať. Ale potom ma prekvapuje, prečo v predvolebnom období práve táto otázka bola pomerne veľmi silne manipulovaná, naša vláda kritizovaná, keď teraz sa neprichádza s ničím novým. V každom prípade si však myslím, že treba zakotviť jednu úlohu, resp. dať do uznesenia tú úlohu, ku ktorej ste sa hlásili a ku ktorej sme sa určitým spôsobom chceli dopracovať aj my vo vláde, a to je otázka, akým spôsobom zamedziť odchod našich Rómov do zahraničia. Spôsobuje to veľké politické i iné momenty vo vzťahu k našej republike a v samotných vzťahoch napríklad aj vo vzťahu k európskej integrácii. Takže táto úloha tu chýba. Zaviazli ste sa k tejto problematike a treba ju tam jednoznačne dať.

A posledná úloha, ktorú by som chcel povedať, chcel by som ich povedať viacej, ale, ktorú by som chcel zdôrazniť - pán minister Ftáčnik tu nie je - v oblasti športu. Šport má veľkú tradíciu, veľkú históriu v našich podmienkach. V poslednom období sme dosahovali vynikajúce výsledky v oblasti športu zdravotne a telesne postihnutých ľudí, občanov, mládeže. V programovom vyhlásení, dámy a páni, ani slovo. Pritom títo športovci dosahovali lepšie výsledky a prinášali viacej medailí a víťazstiev na medzinárodných podujatiach ako zdraví športovci.

Naša vláda, predchádzajúca vláda vytvárala dostatok podmienok pre túto kategóriu športovcov. Myslím si, že tu by sa mala zachovať opäť kontinuita a poveriť prijať opatrenia alebo doplniť úlohy o starostlivosť o šport telesne a zdravotne postihnutých športovcov. Zdôrazňujem to aj preto, že som počul alebo zachytil informáciu práve z nášho Paraolympijského výboru, že na ministerstve školstva sa pripravuje alebo je pripravená nejaká smernica, neviem, či interná, alebo aká, kde je tendencia v rámci celospoločenského oceňovania týchto športovcov posunúť, znížiť úroveň oceňovania týchto športovcov, ale zároveň aj vytvárania podmienok v rámci rozvoja telesnej kultúry a športu. Veľmi by som sa prihováral za týchto skutočne športovcov, za týchto ľudí, ktorí prekonávajú tak svoje zdravotné a telesné hendikepy. Z tohto pohľadu budem požadovať, aby sa v oblasti športu stanovili konkrétne úlohy pre vládu Slovenskej republiky v oblasti rozvoja športu pre zdravotne a telesne postihnutých.

Ďakujem vám, vážené dámy a páni, za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Už som sa chcel vyjadriť k predchádzajúcemu rečníkovi. Vyjadrím sa k tomuto nášmu pánovi kolegovi a jeho rečníckym otázkam smerom na vládu v súvislosti s programovým vyhlásením, o ktorom dnes hovoríme.

Veľmi ma zaujala tá pasáž, tá prvá pasáž jeho prejavu, kde hovoril, že toto programové vyhlásenie je dobré, je lepšie, dokonca je lepšie ako predchádzajúce, pretože je menej konkrétne a bude vhodnejšie, bude lepším základom na jeho vyhodnocovanie. Mám tu programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády, ktoré bolo prijaté v januári 1995. Pán kolega Kalman, keď ste hovorili o tom, že je malá konkrétnosť v oblasti boja proti drogám, tak ja vám prečítam odsek z vášho programového vyhlásenia a už vopred sa pýtam, kde ste boli vtedy, keď sa toto programové vyhlásenie koncipovalo.

"Jednou z dôležitých úloh v uskutočňovaní transformácie sociálneho zabezpečenia bude minimalizovanie možností vzniku a šírenia sociálno-patologických javov, ich sociálnych, zdravotných a osobnostných dôsledkov. Neustály nárast kriminality, drogových závislostí a podobne je potrebné eliminovať dôsledným zabezpečením systémových preventívnych opatrení, ktoré budú smerované na najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, najmä deti, mládež a rodiny, nezamestnaných či spoločensky neprispôsobivých občanov."

To je, prosím, všetko. Obraz, vážené dámy a páni, si urobte sami.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Rakús - faktická poznámka.

Poslanec A. Rakús:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcel by som pánovi poslancovi Kalmanovi, ktorý povedal, že v tej časti, ktorá sa týka zdravotníctva, nie je ani zmienka o problematike drogových závislostí, by som ho chcel upozorniť na druhý odsek, na druhú vetu na strane 30, kde sa píše: "Za prioritu považujeme rozsiahlu prevenciu a liečbu drogových závislostí."

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. Po ňom sa pripraví pán poslanec Hudec.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda,

členovia vlády,

kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som pokračoval v pripomienkach k vládnemu programu, ktoré som nestihol uplatniť v predchádzajúcom vystúpení. Chcel by som sa venovať časti, kde sa hovorí, že "za nevyhnutné považuje vláda dôležitú očistu štátneho aparátu od osôb spojených s organizovaným zločinom". Je to veľmi dobrá myšlienka, myslím si, že aj potrebná, len, žiaľbohu, uplatňuje sa akýmsi čudným spôsobom. Prvé kroky viedli k určitým personálnym čistkám. Neviem, či viedli kvôli tomu, že títo ľudia boli prepojení s organizovaným zločinom, chcem však povedať, že mnoho týchto ľudí, ktorí boli vyhodení, boli vyhodení flagrantným a opakovaným porušením viacerých zákonov. Predovšetkým ide o to, že bola zrušená organizačná štruktúra rezortu, ktorá bola definovaná nie v inej podobe ako v zákonnej forme, bez konzultácií s kýmkoľvek, bez dohody s odborármi, bez účasti dosiaľ neexistujúcich poradných orgánov bola zrušená dokonca sekcia, bola prevedená pod Prezídium Policajného zboru, čo je znovu v rozpore s § 5 ods. 3 zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe. Tento paragraf vo viacerých odsekoch hovorí o systemizácii v štátnej službe. Bol porušený, a tak sa stalo, že dnes na Prezídiu Policajného zboru na jednej tabuľke sedia dvaja viceprezidenti a od 1. 12. má nastúpiť tretí. Tieto právomoci však prislúchajú iba vláde, a nie ministrovi.

Personálnymi zmenami bola narušená aj funkčnosť Národnej protidrogovej jednotky a takisto bol preradený alebo aj sčasti znefunkčnený odbor organizovanej kriminality. Bola spojená Finančná polícia s Kriminálnou službou, čo je opäť v rozpore s § 4 ods. 3 zákona číslo 171 o Policajnom zbore. Je potrebné vedieť, že právomoci dané Finančnej polícii ako zvláštnej službe nemá Kriminálna polícia. Finančná polícia mala pritom vynikajúce meno vo svete, je členom EDMON GROUP, má rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu, je prepojená na medzinárodný informačný systém. Škoda narušovať to, čo už je dobré. Dokonca niektorí ľudia 14 dní neboli zaradení na žiadne pracovné miesto, ani preložení do činných záloh, ako o tom hovorí zákon o štátnej službe. Išlo predovšetkým o pracovníkov kancelárie ministra vnútra, aj ľudí, ktorí pracovali u štátneho tajomníka. Je zlé, že takýmto flagrantným porušovaním zákona chceme napĺňať niektoré ustanovenia už tohto programu vlády.

Chcem povedať len toľko, že sme tu prijímali zákon o štátnej službe, ktorý dáva policajtom určité istoty, len chyba je tá, že niekto tento zákon musí dodržiavať. Chcem povedať aj to, že tzv. dohody o preradení, ktoré boli realizované pod psychickým nátlakom, sú neplatné, pretože právny akt vynútený psychickým nátlakom je neplatný. Preto odporúčam týmto policajtom, ktorí takto boli donútení prejsť na iné funkcie, aby sa odvolali na súd.

V programovom vyhlásení vlády sa ďalej hovorí o postavení prezidenta Policajného zboru a navrhuje sa, aby prezident Policajného zboru, dokonca aj generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminálno-expertíznych činností bol vymenovaný vládou, a tento návrh sa zdôvodňuje potrebou apolitickosti týchto funkcií. Je to holý nezmysel. Robíte totiž presný opak. Prezidentovi dávate do rúk obrovské právomoci a riskujete tak vznik úplne nekontrolovateľného mechanizmu. Ak totiž bude prezident a generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania podliehať vláde, nebude to znamenať nič iné iba fakt, že ich vymenovanie bude súčasťou koaličnej dohody politických subjektov. Čo je na tom, preboha, apolitické?

Napokon, rozmýšľali ste, čo urobí minister vnútra, keď sa títo ľudia začnú správať svojvoľne a nebude mať na nich žiadne personálne právomoci, pretože o tom bude rozhodovať vláda? Uvedomili ste si vôbec riziká, ktoré týmto vzniknú? Neželám vám, aby si policajný prezident na požiadavku ktoréhosi koaličného partnera nezmyslel dať sledovať práve vás, poslancov, alebo členov vlády.

Keď sa odvolám na ten článok, kde sa hovorí, že za nevyhnutné sa považuje dôsledná očista štátneho aparátu od osôb prepojených na organizovaný zločin, chcem upozorniť, že do funkcie prezidenta Policajného zboru bol vymenovaný plukovník Pipta, z ktorého ste urobili nekontrolovateľného prezidenta Policajného zboru. Jeho najbližší priateľ alebo dobrý priateľ je vymenovaný za krajského riaditeľa v Košiciach a ďalší z priateľov je okresným riaditeľom v Sobranciach. Všetci títo traja páni figurujú v čudesnej transakcii s dovozom nelegálnych automobilov zo zahraničia s falošnými dokladmi. Tento prípad vyšetroval aj Úrad inšpekčnej služby. Treba sa opýtať, či títo páni už uhradili škody, ktoré spôsobili štátu na colných poplatkoch.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ostáva mi ešte sa zmieniť aj o problémoch financovania rezortu vnútra. Môžem povedať, že je to jedna z mála vecí z programového vyhlásenia, s ktorou môžem súhlasiť. Rezort ministerstva vnútra je finančne poddimenzovaný v rozsahu niekoľkých miliárd korún, ale musím povedať, že toto poddimenzovanie nebolo spôsobené len za posledné štyri roky, ale minimálne za osem rokov a za striedania sa rôznych vlád. Je teda správne, že sa snažíte odstrániť tento finančný deficit.

K problematike verejnej správy musím konštatovať, že terajšia vláda nemá úplne všetko jasné. Aj v otázke územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sú predstavy jednotlivých politických krídel koalície úplne rozdielne. Chcem veriť, že po zrelej úvahe a zvážení všetkých dôsledkov nepríde na župný variant, ktorý by predstavoval prakticky zdvojnásobenie počtu krajských úradov. Chcem veriť, že nová vláda pochopí potrebu systematickej spolupráce miestnej štátnej správy a samosprávy, a chcem veriť, že nami naštartovaný proces odovzdávania právomocí, vrátane správnych agend, bude pokračovať. Chcel by som veriť, že rezort vnútra pod novým vedením bude venovať zvýšenú pozornosť civilnej ochrane a najmä požiarnej ochrane, pretože v programovom vyhlásení vlády sa týmto problémom venuje málo.

Nehovorí sa tiež nič o systémovom prepojení práce rôznych rezortov a ďalších zložiek v tých oblastiach, ktoré obsahovo ministerstvo vnútra pokrýva. Nie sú vytýčené priority. Návrh sa vôbec veľmi málo zaoberá tým hlavným, teda istotami občana v zabezpečení jeho ochrany. Predpokladám, že to občania čoskoro zistia. Návrh by mal podľa môjho názoru aj v oblasti verejnej správy obsahovať viac časových záväzkov, garancií a systémovosti.

V takto predloženej podobe je celý dokument iba súhrn nezosúladených predstáv a zo strany občana je skoro nekontrolovateľný. Preto dávam pozmeňujúci návrh k programovému vyhláseniu vlády.

1. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu dopracovať programové vyhlásenie vlády v časti, aké zmeny budú uskutočnené v oblasti územného a správneho členenia Slovenskej republiky a v akom termíne bude prijatý zákon o vyšších územných celkoch.

2. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky rozpracovať program vlády v časti zabezpečenia potrieb pre účely civilnej ochrany a požiarnej ochrany, ktoré patria pod ministerstvo vnútra.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Chcel by som doplniť pána poslanca Krajčiho v oblasti bezpečnostnej politiky. Keď sme v roku 1994 nastupovali do vlády, nebola pred nami žiadna analýza v súvislosti so stavom na drogovej scéne. Preto aj programové vyhlásenie vlády bolo asi také, ako v tomto smere citoval pán poslanec Švec. Až v roku 1995 predchádzajúca vláda začala veľmi účinne riešiť otázku boja proti drogám a výsledky sú známe. Boli každoročne prekladané v tomto parlamente, a dokonca pán poslanec Švec niekoľkokrát veľmi úprimne a vrelo zatlieskal za dosiahnuté výsledky pri predkladaní správy.

Moja pripomienka v tomto smere smerovala v tom, aby tá kontinuita bola zachovaná aj v tomto smere, pretože to sa naďalej rozširuje.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šebej.

Poslanec F. Šebej:

Ďakujem za slovo.

V diskusnom príspevku pána poslanca Krajčiho sme si vypočuli celý zoznam porušení zákona, ktorého sa už dopustilo terajšie vedenie ministerstva vnútra ešte pred schválením programového vyhlásenia. A zároveň sme si vypočuli, aký to bude des, keď Prezídium Policajného zboru bude vyňaté spod právomoci ministra.

K tomu chcem poznamenať toto: Na začiatku volebnej kampane na pokojné zhromaždenie občanov, na občiansky klub, kde bolo zhromaždených okolo 100 prevažne starších ľudí, vzdelaných ľudí, slušných ľudí v Nitre, vtrhla zásahová jednotka polície v kuklách s nabitými zbraňami, v nepriestrelných vestách a nič netušiacim starším ľuďom mierili zblízka na hlavy. Dve staršie dámy musel ošetriť potom lekár. Podľa môjho názoru prišlo vtedy k flagrantnému porušeniu zákona, k trestnému činu, ktorého sa mohla tá jednotka však dopustiť v tom čase len so súhlasom vyšších orgánov a ministra. Bolo podané trestné oznámenie a ja sa teším, ako bude vyriešené.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Budaj - faktická poznámka.

Poslanec J. Budaj:

Pán poslanec a bývalý minister teraz s veľkou starostlivosťou hovorí o rizikách, ktoré čakajú na túto vládu a ministra vnútra Pittnera. Je tu skutočne veľa rizík, má pravdu. Ale pokiaľ ide o programové ciele tejto vlády, tak som presvedčený, že aj o štyri roky uvidí slovenská verejnosť, že tieto ciele nezahŕňajú:

a) nebudú politické únosy a škandalózne "kamarátšafty" s podsvetím,

b) minister sa nebude o policajtoch vyjadrovať, že sú "debili",

c) ak minister tejto vlády bude poznať, kde dovolenkujú šéfovia mafií, tak ich zavrie.

Napokon som presvedčený, že nezmarí žiadne referendum, a preto na konci svojho pôsobenia nebude potrebovať amnestiu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Roman Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Pán poslanec Krajči volal po tom, že bude veľmi rád, keď sa podarí vláde - a zatlieska -, keď sa podarí vláde zbaviť sa ľudí, ktorí spolupracujú v štátnej správe s organizovaným zločinom. Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že už sa to stalo. Voliči tohto štátu zbavili istej funkcie občana G. K., ktorý sa veľmi často vyskytoval na spoločných fotografiách s občanom Č., známym to bossom banskobystrického prostredia, či už na poľovačkách, alebo na iných spoločenských príležitostiach, poklopkávania rôznych základných kameňov atď. Takže tento proces už bol naštartovaný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Chcem doplniť pána bývalého ministra vnútra, že tie poľovačky a tie poklepkávania tých základných kameňov boli vymyslené kauzy, pretože je tu výpoveď jedného novinára, ktorý rozhodne nie je priaznivcom Hnutia za demokratické Slovensko. Pán Kováč si asi zrejme neprečítal jeho rozhovor alebo jeho výpoveď uverejnenú v Slovenskej Republike, kde sa tento novinár vyznáva z toho, ako bol nútený istými kruhmi blízkymi jednému politickému subjektu vládnej koalície, teda kruhmi blízkymi KDH, nútený k tomu, aby práve týchto predstaviteľov, ktorých tu pán Kováč menoval...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, prosil by som, hovorte k pánovi poslancovi Krajčimu.

Poslanec J. Cuper:

Dopĺňam, tak ako dopĺňal pán poslanec Budaj a pán Kováč pána Krajčiho, takže dopĺňam o ďalšie poznatky, aby to neuniklo, aby si ten rozhovor prečítali - Dušana Valka - a potom zistia, s kým títo ľudia z Banskej Bystrice, ktorí sú krátko menovaní Č. a dnes sú niekde v Trenčíne vo vyšetrovacej väzbe, aby si zistili, s kým spolupracovali. Či to boli práve tí ľudia, ktorých pán Kováč tu menoval, alebo to boli ľudia blízki istému Kresťanskodemokratickému hnutiu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

Ako ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Podhradská. Máte faktickú poznámku?

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Mňa veľmi mrzí, že pán poslanec Krajči tu nespomenul ešte jednu kauzu, ktorú ste mali v ústach aj vy, vážení páni z vládnej koalície, mnohokrát aj v tomto parlamente, keď ste tu už spomínali únosy. Ja pripomeniem jeden únos, ktorý iste vojde do histórie. O tom únose sa pohovorilo všeličo a pamätáme si, keď sa tu spomínali skratky, aj pri tomto únose figurovala jedna skratka istého pána Oskara F., ktorý sa zdržuje v zahraničí a hovoril o tom, že sa bojí vrátiť na Slovensko, lebo ho ohrozuje vládna moc. Pýtam sa: Prečo sa pán Oskar F. nevráti na Slovensko teraz? Bojí sa toho, že ho bude ohrozovať súčasná vládna moc?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vydržte, pani poslankyňa, aj to bude.

Nech sa páči, pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

dámy a páni,

keby nešlo o takéto "komorné" pokračovanie rokovania nášho parlamentu, ktoré sleduje už iba necelých 50 poslancov a, pardon, jeden-dvaja novinári, možno 20 televízni diváci, ak sa to vôbec prenáša, tak by som si dovolil vás osloviť, vážení páni "zurvalci". Totiž je možné, že málokto z nás si uvedomuje, ako si táto spoločnosť zakladala, veľmi dávno, že aj tento štát vznikol relatívne dávno a že aj pôsobenie či už v tejto vláde, alebo v tomto parlamente nebude večné a že niekto ho raz bude hodnotiť úplne inými kritériami, bude pozerať naň úplne inými okuliarmi, ako na ne pozeráme my teraz.

Vážené dámy, vážení páni, bojovať teraz o priazeň občana je veľmi jednoduché z pozície kritiky minulého. Nepoznám občana v nijakom štáte, možno nejestvuje taký občan, ktorý by bol spokojný na tejto zemeguli. Celkom určite nie je spokojný vari jediný občan tohto štátu. Čiže nie je taký veľký problém brnkať na city nespokojnosti občana aj s tým rizikom, že veľmi rýchlo a veľmi krátko sa môžete dostať do tejto pozície aj vy sami. Čiže to nie je nejaké veľké víťazstvo. Nemyslím si, že občan tohto štátu, keďže nás už takmer nikto z nich v televízii nepozerá, môžeme si to takto povedať, nemyslím si, že ani jeden občan tohto štátu nie je taký naivný, aby sme ho takýmito rečami presvedčili. Ak prestaneme vnímať kontinuitu tohto štátu, ak prestaneme vnímať kontinuitu tejto kultúry a trebárs aj politickej moci, ktorá v rámci širšieho vnímania kultúry je určite jej súčasťou, ťažko sa dopracujeme k čomusi, čo bude prevyšovať trebárs aj spôsob nášho rokovania.

Mnohé reči, ktoré sa tu vedú a ktoré sú viac-menej náhradou za súdny tribunál, by skôr patrili na uzavreté rokovanie parlamentu, pretože z nich nejaký veľký efekt, nejaká veľká efektivita neplynie. Ak si myslí niekto z vládnucej moci, že vyvolávaním negatívnych pocitov, vyvolávaním negatívnych vzťahov v súčasnej situácii bude profitovať, veľmi sa mýli. Je to veľmi nebezpečná vec. Okrem toho, že samozrejme to má, či to chceme, alebo nechceme priznať, nepriamy alebo priamy dosah trebárs aj na životnú úroveň prostredníctvom akéhosi bodového hodnotenia nášho štátu, našej pospolitosti. Bez toho, že by sme sa zamysleli nad tými vecami, o ktorých sa tu už povedalo, aká je situácia u nás, a bez toho, že by sme to dali do vzťahu s tým, aká je situácia inde, trebárs vo svete, v Európe alebo v krajinách, ktoré sú s nami porovnateľné, asi ďalej nikam neprídeme.

Hovorím to teraz veľmi dobromyseľne, pretože, opakujem, myslím si, poviem to inými slovami, že možno o 15 - 20 rokov sa mnohí postretáme, a predpokladám, že - možno až na dvoch-troch ľudí sa určite veľmi rád s nimi stretnem - sa pozhovárame, možno sa aj pousmejeme, pretože napríklad politicky bojovať sa nielen patrí, ale aj musí, a preto, že sú tu koncepčné rozdiely, za ktoré musíme jednoducho bojovať, pretože inak by to bolo o ničom. Myslím si, že sme všetci presvedčení o tom, že naša koncepcia, naša pravda je tá, ktorá odráža objektívnu realitu. Verím, no myslím tým aj na vás, pravdaže, verím, že napríklad na mnohých veciach - možno okrem niektorých členov, viacerých členov Demokratickej strany, Kresťanskodemokratického hnutia a niektorých iných členov - by sme sa vedeli aj dohodnúť. Ale fakt je taký, aký je.

Ale ja len poprosím o jedno, pretože politický vývoj je nemilosrdný a neúprosný a stane sa to, že keď budeme narábať s polopravdami, budeme narábať s poloinformáciami, tak sa nám to dostane v takej istej, v rovnakej nekultúrnej miere späť. Stalo sa, že tu niekto tvrdil z pánov poslancov, alebo z paní poslankýň (aby som nebol pre istotu konkrétny), že vraj za vlády Mečiara neprišla ani jediná návšteva ministra kultúry na Slovensko. Nemám tu presné čísla, ale vedel som si spomenúť a zrátal som si, že ich bolo 34. Od roku 1989 na Slovensku do decembra 1994 ich prišlo asi 21. No tak to už je prinajmenšom nehorázna lož alebo neuverejnenie informácií. (Hlasy z pléna.) Ministrov kultúry, áno, prosím pekne, 34, pretože tu boli tri konferencie ministrov kultúr... (Reakcia z pléna.) Ale áno, ale áno, je to tak. Boli to všetko oficiálne návštevy, s ktorými sme mali aj bilaterálne rokovania, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Budete sa čudovať, pani poslankyňa, aj s tými, o ktorých by ste neradi chceli počuť.

Takisto tu bolo tvrdenie - škoda, že pán poslanec Mikloško tu nie je -, že kontrola našla deficit 120 mil. korún v rezorte kultúry. Nie 120, ale 150 a bolo to v roku 1995 - a práve preto sa urýchlil vznik regionálnych kultúrnych centier. Áno, bol tam spomínaný deficit, to je pravda, pretože usporiadanie v štruktúrach regionálnych kultúrnych centier bolo také, že umožňovalo takýto deficit, ktorý vlastne nariaďoval odpis pridelených finančných prostriedkov z rezortu kultúry späť do štátneho mešca. To je pravda. Škoda, že tu pán Mikloško nie je, lebo som mu mohol odkazovať presné informácie iba nepriamo.

Vyskytlo sa mnoho iných ďalších tvrdení, ktorým, bohužiaľ, nie je možné oponovať, pretože rokovací poriadok je taký, aký je. Napríklad sa tvrdilo, že minister kultúry rozdelil spoločnosť. Mňa to veľmi, samozrejme, teší, že som taká "významná postava" v dejinách Slovenskej republiky, že som rozdelil spoločnosť. Veď je to hlúposť! Táto spoločnosť bola, páni a dámy, viete dobre, rozdelená pred vznikom Slovenskej republiky, dokonca ešte pred ňou. Pretože tu isté, dovolím si tvrdiť taký eufemizmus, isté "olovené jadro" VPN prvý raz rozdelilo Slovenskú republiku, občanov Slovenskej republiky na dve kategórie. A to sa ťahá medzi nami ako, bohužiaľ, škaredá hnedá niť až doteraz. To, že to niekto pripisuje mne, mohlo by byť pre mňa vyznamenaním, ale nie som ani taká veľká politická osobnosť, nemal som ani takú právomoc, ani také politické, ani mocenské páky, aby som to vôbec mohol dokázať urobiť. Bohužiaľ, je to pravda, "berlínsky múr" rozdeľuje slovenskú spoločnosť, ale rozdeľuje ju už od roku 1990. To je pravda, možné je škriepiť sa o nej ako chceme, rozsúdia to tí, ktorí prídu o 10 - 15 rokov a budú hodnotiť z úplne iných pozícií a budú hodnotiť fakty, a nie dojmy a naše pocity.

Takisto sa tu hovorilo o šafárení s peniazmi na financovanie menšinových kultúr. Dámy a páni, jestvuje istý mýtus a ten mýtus znie, že ministerstvo kultúry financuje menšinové kultúry. Áno, prispieva, ale koľko percent z nich dáva pre menšinovú kultúru? 18 % všetkých peňazí štátneho rozpočtu išlo pre menšinové kultúry, ktoré tvoria približne 15 % obyvateľov tohto štátu. Tie takmer 3 %, to je to, čo povedzme už Európa dnes už ani nechce uznávať, princíp pozitívnej diskriminácie, ktorý sa uplatnil vo financovaní štátu. Ale upozorňujem vás, že financovanie menšín, to nie je financovanie z rezortu kultúry. V prvom rade je to financovanie z iných verejných zdrojov, najmä z komunálnych zdrojov, potom je to oblasť školstva, až potom prichádza kultúra a potom trebárs cirkev a náboženské spoločnosti. Keď si toto všetko zrátame, tak tu stále niekto hmlisto hovorí len o 5 % z celého finančného balíka, ktorý ide na menšinové kultúry z rezortu kultúry. Gratulujem všetkým tým, ktorí veria tomuto mýtu a ktorí tento mýtus podporujú, pretože doteraz nikto nemal z nich chuť, možno ani nechcel, analyzovať tieto veci do dôsledkov, aby videl, kam naozaj idú peniaze pre menšinové kultúry.

Teraz prednesiem návrh na uznesenie.

Bolo veľa povedané o tom, že niekto šíri strach. Dámy a páni, občan to veľmi rýchle zistí. Prejde polrok a prejde rok, zbytočné budú slová, občan bude na svojej koži cítiť, ako to naozaj je.

A preto, ak dovolíte, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým by Národná rada Slovenskej republiky uložila vláde zachovať všetky kultúrne aktivity regionálnej a miestnej kultúry bez toho, aby sa bez primeraných finančných prostriedkov delimitovali kultúrne inštitúcie na obce.

Odovzdávam tento návrh písomne spravodajcovi.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Budaj.

Poslanec J. Budaj:

Musím oceniť, že pán Hudec hovorí mierne, a dá sa povedať, že už hľadá aj vo svojom bývalom pôsobení nielen svetlé výsledky, ale aj tienisté neúspechy. V jednom však mu predsa chcem pripomenúť, že nevidí veci ešte presne. On dúfa, že sa volič vráti ku stranám, ktoré už v minulých voľbách 1998 opustil. Stavia však na márnej nádeji. Tí ľudia, ktorým sa otvorili oči, tí sa v priebehu času budú len čoraz kritickejšie pozerať na rozhadzovanie prostriedkov a nekorektné spôsoby bývalej vlády. Ľudia sa držali a čoraz väčšmi sa budú držať zdravého rozumu.

Vaše kritériá, ako ste o nich hovorili už nie prvý raz, často túto ideologickú líniu pripomínate, a nielen vy, pán poslanec, viacerí predpokladajú veľmi špecifického občana-voliča, ktorý sa neustále cíti menejcenný, ktorý má sklon ku xenofóbii, k neustálemu pocitu ohrozenia, ktorý nechce opustiť "normalizačné zlaté časy", keď sme si nažívali pod "okupačnou čižmou". Napriek tomu, že voláte po takomto občanovi, už tieto voľby ukázali, že na Slovensku sa takýto občan vytráca, že sa mu otvárajú oči a že verí, že Slovensko bude silné a plné sebavedomých, neustrašených ľudí.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Celý čas rozmýšľam, kde boli vlastne tie pozmeňujúce návrhy pánov poslancov a paní poslankýň, a zišlo mi to na um pri vystúpení pána poslanca Hudeca. Tie pozmeňujúce návrhy vlastne smerovali k tomu, ako dodatočne a spätne pozmeniť celý spôsob vládnutia predchádzajúcej vládnej garnitúry za štyri roky, alebo aspoň obraz tohto vládnutia. K tomu smerujú vlastne všetky tie pozmeňujúce návrhy. Bohužiaľ, tie veci sa už udiali, takže dodatočne ich zmeniť nie je možné.

S pánom poslancom Hudecom súhlasím, áno, každý z nás má nejakú koncepciu a naše koncepcie sú skutočne odlišné. Našou koncepciou celkom iste nebude chápať ako prioritné vzťahy v oblasti kultúry s Čínskou ľudovou republikou, Kubou a so Srbskom. Našou kultúrnou prioritou celkom iste nebude pestovať nejakú všeslovanskú vzájomnosť z 19. storočia. Našou prioritou celkom iste nebude vystavovať si vlastné busty za milióny korún. Našou kultúrnou prioritou celkom iste nebude jednostranné podporovanie jednej časti kultúry na úkor druhej časti kultúry. Našou koncepciou kultúry celkom iste nebude oslavovať sa rozličnými poctami, oslavovať svojich priateľov a priaznivcov poctami, oceneniami, ale rozhodovať v tejto veci spravodlivo. Našou kultúrnou koncepciou celkom isto nebude zasahovať do každého rozhodovania v oblasti kultúry, či to je vo fonde Pro Slovakia, alebo v iných orgánoch.

Takže v tomto má pán poslanec Hudec pravdu. Áno, naše koncepcie sú skutočne rozličné.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šebej.

Poslanec F. Šebej:

Mňa v prejave pána poslanca Hudeca oslovil počet ministrov kultúry, ktorí sa zúčastnili akýchsi konferencií, a pripomenulo mi to starú príhodu z počiatkov komunistického režimu, keď, myslím, prvý minister kultúry sa rozčuľoval, že ho ktorýsi spisovateľ nepozdravil, a Werich sa ho vraj bol opýtal, či vie, kto bol Honoré de Balzac, a on povedal: Prirodzene, to bol veľký francúzsky spisovateľ. A viete, kto bol v tom čase ministrom kultúry?

Dúfam, že prídu časy, keď už si nikto nebude pamätať, kto bol ministrom kultúry v čase, keď zomrel spisovateľ Rudo Sloboda. A dodávam k tej strednej pasáži prejavu pána poslanca Hudeca, že pocit vlastnej bezvýznamnosti je vždy dobrý začiatok.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Len skutočne kratučko. Rád by som upozornil tu neprítomného pána poslanca Hudeca, že oslovenie, ktoré použil voči svojim kolegom v Národnej rade, hraničí s tým, čo je popísané v § 135 písm. a). Chcem ho varovať, aby takéto oslovenia nepoužíval, pretože takéto oslovenia môžu byť skutočne predmetom začatia disciplinárneho konania pred mandátovým a imunitným výborom.

Ďakujem.