Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Predtým má faktickú poznámku pán poslanec Kováč.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
nie som si istý, o ktorom vládnom programe teraz hovoril pán poslanec Engliš, či je to o vládnom programe tejto vlády, alebo o predchádzajúcom vládnom programe, ak hovorí o dosiahnutí 10 % nezamestnanosti. Nuž, stále si myslím, že je lepšie napísať - dosiahnuť okolo 10 %, ako napísať - dosiahneme menej ako 10 %, a dosiahnuť 14 %. Myslím si, že je to mimoriadny úspech. Navyše ma udivuje, že práve bývalý predseda krajského úradu práce nechápe, aké sú nástroje aktívnej politiky zamestnanosti, ktoré sú v danom dokumente uvedené. Som presvedčený, že keby si hlbšie prečítal aj ekonomickú kapitolu, tak by zistil, kde sa budú tvoriť nové pracovné príležitosti. Veď tam sa hovorí o bytovej výstavbe, a ako vie, každá bytová výstavba je jeden priemyselný komplex, ktorý má multiplikačný efekt na vytvorenie nových pracovných príležitostí. Ale mohol by sa dočítať aj ďalšie veci, kde sa tie pracovné príležitosti budú tvoriť.
Absolútne nerozumiem tomu, prečo teraz kritizuje nekonkrétnosť tohto programu, a ako bývalý odborový predák som takéto reči od neho nepočul ako od bývalého prezidenta konfederácie. Nepamätám sa, aby hovoril o nekonkrétnosti programového vyhlásenia vlády Vladimíra Mečiara.
Keď si pozriem slovesá zo sociálnej oblasti v tejto časti, pán poslanec, vrelo vám odporúčam, vráťte sa k predchádzajúcemu programovému vyhláseniu a pozrite si slovesá, ktoré z nich je konkrétne. Jedno jediné: Dosiahneme 10 %. A výsledok je 14 %.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Ďalší v rozprave po pani poslankyni Tóthovej vystúpi pán poslanec Jarjabek.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v rámci rozpravy k programovému vyhláseniu už bolo uvedených veľa názorov, v ktorých dominovali požiadavky zvýšiť konkrétnosť programového vyhlásenia. Ja sa k nim pripájam.
Predložené programové vyhlásenie je veľmi nekonkrétne, potom ťažko kontrolovateľné a je to bianco šek na absolútnu nezodpovednosť. Konečne ani sa tomu veľmi nečudujem, ak mám byť úprimná. Je predsa veľmi zložité zosúladiť 11 politických programov, lebo vlastne súčasná vládna koalícia je zložená z 11 politických strán, nebudem ich menovať, všetkým, ktorí tu sedíte, je to známe. Možno sa táto slovenská vláda dostane aj do Guinnessovej knihy rekordov, pretože dosiaľ som sa nestretla s vládou, ktorá je zložená z toľkých politických subjektov, a preto by som aj vedela chápať nekonkrétnosť predloženého vládneho programu.
Samozrejme, takéto nekonkrétne vládne programy a veľká početnosť politických subjektov budú mať za následok aj veľké problémy pri aplikácii tohto vládneho programu. Sme už svedkami aj toho, že aj pred samotným hlasovaním o ňom dochádza v rámci vládnej koalície k viacerým napätiam, ktoré tu nebudem akosi rozvádzať, pretože nie je to podľa môjho názoru potrebné.
Chcela by som sa obrátiť na časť, ktorá hovorí o legislatíve, o tej sa zmieniť. Veľmi slabo je v predloženom vládnom programe prezentovaná, ba navyše sú tam sľubované ako nové právne úpravy tie, ktoré už boli prijaté. Nebudem opätovne, vzhľadom na krátkosť času, opakovať, ale v rozprave moji kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko, ako aj poslanci zo Slovenskej národnej strany poukázali na tieto, dovolím si povedať, lapsusy vo vládnom programe.
Ďalej by som chcela vyjadriť nesúhlas so znením návrhu programového vyhlásenia, ktorý hovorí na strane 3, že treba odstrániť deficit v procese celkovej harmonizácie právneho poriadku. Dovoľte mi, vážení páni poslanci a panie poslankyne, aby som povedala, že Slovensko, áno, má ešte veľké úlohy v aproximácii práva, ale nemožno hovoriť o Slovensku ako o zaostávajúcej krajine v aproximácii práva, o krajine, ktorá má v tejto oblasti deficit. Veď už v septembri 1997 Asociačná rada jednoznačne pozitívne konštatovala dynamiku slovenskej legislatívy ako pozitívnu a konštatovala, že Slovensko dosiahlo pokrok v aproximácii práva. Naposledy nedávno, nebudem hovoriť o ďalších vyjadreniach sa príslušných zahraničných inštitúcií, ale poviem len hodnotiacu správu Európskej komisie o Slovenskej republike zo dňa 9. 10., čo bolo skutočne nedávno v roku 1998 v Bruseli, kde za hodnotené obdobie sa v aproximácii na Slovensku konštatuje, že Slovensko dosiahlo významný pokrok v aproximácii práva. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú nezvratné fakty, ktoré tu existujú.
Ďalej by som aj svoj procedurálny návrh situovala do tejto legislatívnej oblasti, pretože legislatíva a aproximácia, ako viete, sú jednou z dôležitých podmienok na vstup do európskych štruktúr, ktoré sme aj my jednoznačne deklarovali.
Niekoľko poznámok k ekonomike, ktorá tu veľmi znela a ktorú ste charakterizovali ako katastrofálnu, zlú, teda úplne pred zrútením a podobne. Vážení, ja mám iný pocit, vy tieto katastrofické scenáre a hodnotenia možno robíte aj preto, že potrebujete privatizovať strategické podniky, a je tu veľká šanca, aby ste pred národom uviedli, že ich musíte privatizovať, pretože slovenská ekonomika sa inak nedá zachrániť, pretože je v takom hroznom, katastrofálnom a nevídanom stave. Vážení, ako súladia vaše vyjadrenia s konštatovaním Svetovej banky, o ktorej som sa už vo faktickej poznámke v krátkosti vyjadrila, kde Slovensko hodnotia mimoriadne pozitívne? Hovoria, že Slovensko zaznamenalo jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe. Tak ak my sme najlepší, takí katastrofálni, preboha, ako je to potom s inými ekonomikami asociovaných krajín? Keď hovoria, že najnižšiu mieru spomedzi transformovaných krajín v inflácii má práve Slovensko, tak potom aké katastrofálne by to malo byť v iných krajinách?
Ak Svetová banka uvádza, že najlepšie výsledky v európskom regióne pri hrubom domácom produkte dosiahlo práve Slovensko, to nie sú naše hodnotenia, to sú hodnotenia, ktoré boli v Národnej obrode - ukazujem, páni poslanci - publikované 9. júla 1998, ale v tom čase pán Dzurinda, toho času pán premiér Dzurinda, hovoril, že slovenská ekonomika v porovnaní s ostatnými krajinami zaostáva, a preto potrebuje zmenu vo všetkých oblastiach života. Ako môže zaostávať ekonomika, keď Svetová banka uvádza, že je vo viacerých ukazovateľoch na špici? A ak sa vám to zdá akosi málo, dovolím si citovať pána Fischera, predsedu rakúskeho parlamentu, je to predsedajúca krajina Európskej únie, jeho stanovisko bolo odpublikované v Národnej obrode 24. augusta 1998, kde hovorí, citujem jeho výrok: "Slovensko má šancu dostať sa medzi krajiny prvej vlny vstupu do Európskej únie, pretože" - a teraz láskavo počúvajte - "spĺňa" - opakujem - "spĺňa dve z troch hlavných podmienok akceptovania pravidiel Európskej únie, a to ekonomické predpoklady na vstup do Európskej únie, ako aj akceptáciu právnych podmienok." Preboha, ako môžeme spĺňať ekonomické predpoklady na vstup, keď je to také katastrofálne, ako to vy uvádzate, vážení?
A ďalej by som chcela povedať, že už vtedy predseda parlamentu pán Fischer povedal, že Slovensko má šancu dostať sa medzi krajiny prvej vlny. Teda nielen to, že sa zmenila vláda, už v auguste pred voľbami bola šanca na vstup.
Ďalej by som chcela poukázať na toto: Česká republika bola krajinou, ktorá tvrdila, že slovenská koruna bude 1:5. V článku v Lidových novinách zo 17. septembra 1998 sa hovorí: "Slovenská ekonomika si podľa štatistík výrazne polepšila." Uvádza sa, že sú veľmi optimistické čísla, ktoré má Slovensko. Ďalej, investície Slovenska prekročili hranicu jednak 136 mld. Sk, a ďalšie pozitíva. Musím vás o ne ukrátiť, pretože sa mi časomiera kráti, a musím prečítať svoj návrh na doplnenie, a to odporúčame vláde Slovenskej republiky...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Žiaľ, pani poslankyňa, je mi ľúto, ale v časovom limite ste nepodali pozmeňujúci návrh. Je mi ľúto, pani poslankyňa, ale tak trošku ma mrzí, že ste nerešpektovali uznesenie, ktoré sme prijali hlasovaním.
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážená pani poslankyňa Tóthová, vážená pani bývalá podpredsedníčka vlády, odporúčam vám, aby ste týmto svojím veľmi príjemným, lahodným spôsobom išli niekedy do samoobsluhy, tam, kde si nakupujú matky pre svoje deti syry a maslo, a rozprávali im o týchto našich veľkých ekonomických úspechoch. Odporúčam vám, aby ste tam desať minút takto stáli a pekne im rozprávali. A vyčkajte si na ich odpoveď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rusnák - faktická poznámka.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážená pani poslankyňa Tóthová, skutočne vás obdivujem, ako dokážete rozprávať o fantastických výsledkoch, ktoré dosiahla vaša predchádzajúca vláda. Máme tu druhé Švajčiarsko. Samozrejme, tak to bolo nejako prezentované našim občanom. Spýtajte sa však občanov, ako sa im žije. Pokiaľ posudzujete vašich straníckych kolegov, ktorí takto privatizovali a akože poctivou prácou sa dostali k miliardovým hodnotám, tak skutočne podľa tohto posudzovania ste dosiahli fantastické výsledky, ale iba pre týchto jednotlivcov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Vážená pani poslankyňa, neviem, prečo ste sa obracali s tými makroekonomickými úspechmi priamo na nás. To ste sa mali na voličov, oni to nepochopili. Nie my sme vás odstavili od toho kormidla. Oni pochopili jednu vec, tak ako ste vládli, tak ste aj dopadli. Len vy to zatiaľ neviete pochopiť. Ale vy to raz pochopíte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
Chcel by som poprosil všetkých pánov poslancov, ktorí sú ešte prihlásení do rozpravy, aby podávali pozmeňujúce návrhy, tak ako sme rozhodli procedurálnym návrhom.
Po pánovi poslancovi Jarjabkovi vystúpi pán poslanec Húska.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
mám dva naozaj stručné body k programovému vyhláseniu vlády v oblasti médií. Budem sa snažiť byť veľmi stručný, aby som vás dlho neunavoval.
A. Ak vláda mieni, citujem z programového vyhlásenia vlády, "vytvoriť podmienky na rozvoj hospodárskej súťaže na mediálnom trhu", musí, alebo teda mala by v prvom rade pomôcť Slovenskej televízii obstáť v konkurenčnom boji s komerčnými televíziami a ďalšími regionálnymi vysielaniami. To isté platí aj pre Slovenský rozhlas. Inými slovami, takto formulované zásady zdôrazňujúce komerčnú súťaž naznačujú, že si ich vláda Slovenskej republiky osvojila niekde zo sféry súkromných médií, a nie z verejnoprávnych, ktoré majú inak postavené priority.
V súčasnosti má Slovenská televízia dlh okolo 600 mil. Sk a každým mesiacom sa tento dlh zvyšuje bez ohľadu na to, aké vedenie v Slovenskej televízii je alebo bude, pokiaľ toto vedenie Slovenskej televízie nepristúpi k takému opatreniu, ako je zníženie počtu vysielacích hodín. Ihneď teraz by potrebovala Slovenská televízia podľa našich prepočtov asi 1 mld. Sk, aby si vyliečila tie najzákladnejšie problémy. Otázka pre vládu: Je vláda pripravená vyčleniť v roku 1999 túto sumu zo štátneho rozpočtu? Ak nie, teda ako?
B. Ďalej je potrebné ihneď nájsť účinný spôsob platenia a vymáhania koncesionárskych poplatkov. Na to treba v prvom rade začať presviedčať obyvateľov, aby sa všetci opäť prihlásili a začali vzorne platiť koncesionárske poplatky. Toto je v tejto chvíli výzva pre istú pani poslankyňu, ktorá svojimi výrokmi naozaj dokázateľne sa pričinila o pokles platby koncesionárskych poplatkov v inkriminovanom období.
Po druhé - zmeniť urýchlene legislatívu. Ihneď, aby sa ďalej hrozivo nezvyšoval dlh aj v rokoch 1999 a 2000.
Po tretie - pri nevyhnutných zľavách z platenia koncesionárskych poplatkov pre ekonomicky slabšie vrstvy obyvateľstva nebude stačiť ani stopercentný výber. Bude potrebné zvýšiť koncesionárske poplatky, podľa našich prepočtov opäť o 100 korún pre Slovenskú televíziu a 50 korún pre Slovenský rozhlas. Je vláda pripravená takýto krok vysvetliť obyvateľom?
Nuž a celkom na záver mi dovoľte pozmeňujúci a doplňujúci návrh k programu: Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde prepracovať programové vyhlásenie vlády v oblasti médií v zmysle prijatia nových zásad financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu tak, ako to navrhla pani poslankyňa Rusková.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Samozrejme, moje poznámky k týmto návrhom budú len kusé, pretože si myslím, že aj diváci Slovenskej televízie, aj poslanci poznajú už veľmi dobre pokrytectvo argumentov tých, ktorí hovoria o tom, v akom zlom stave je hospodárstvo a medziiným, v akom zlom stave je Slovenská televízia. Vy predchádzajúci ste jej chceli "pomôcť" v konkurencieschopnosti voči súkromným médiám tým, že ste ju chceli obrať o druhý program. Raz bezplatným prenájmom, inokedy sprivatizovaním pre svoju firmu. Približne 600 miliónov dlhov nám nechal riaditeľ, ktorého ste držali, obhajovali až do poslednej chvíle. A dno tej sekery sa stále prehlbuje, pretože sa objavujú nové a nové škandály. Napokon predal v poslednom ťažení francúzskemu spolumajiteľovi reklamnú firmu, ktorá bola základným zdrojom príjmov pre Slovenskú televíziu. Predal ju za zlomok jej ceny. Je to ďalšia "podfukárska zlodejina", ktorá vyšla na povrch po odchode jedného z funkcionárov, ktorého držalo HZDS.
Takže vaša dojímavá starostlivosť o budúcnosť Slovenskej televízie, ako aj v mnohých iných podobných prípadoch vychádza iba z problémov, ktoré zanechala predošlá vládna garnitúra, z problémov, ktoré bude musieť zaplatiť nakoniec slovenská verejnosť, a vy jej to vlastne tu ironicky pripomínate: Pozrite, do akej jamy sme dostali veci, pozrite sa, koľko peňazí bude potrebných na zasypanie tej jamy, kým sa znovu bude dať budovať odznovu to, čo bolo zmarené.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Predpokladám, že predrečník patrí tiež do výboru pre verejné blaho, pretože sa tu hrá na sudcu a obviňuje tu...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, k pánovi poslancovi Jarjabkovi.
Poslanec J. Cuper:
Doplňujem pána poslanca Jarjabka, samozrejme, pretože...
(Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Doplňujem pána poslanca Jarjabka, ktorý zabudol povedať, že sú tu aj ľudia, ktorí obviňujú niekoho bez súdnych výrokov zo "zlodejiny". Chcem sa opýtať toho pána, ktorý to robí, z výboru pre verejné blaho, kde on zarobil, či vari v kotolni, na tie aktivity, ktoré vyvíja v poslednom čase...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, k pánovi poslancovi Jarjabkovi môžete mať faktickú poznámku.
Poslanec J. Cuper:
Samozrejme, hádzať na toho, ktorý nič v tejto spoločnosti neukradol. Nech prestane s touto...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, že táto moja poznámka bude veľmi krátka a možno nebude celkom presne nasmerovaná k predrečníkovi. Chcem len tejto ctenej snemovni oznámiť, že pán poslanec Cuper dosiahol rekordných 33 faktických poznámok pri prerokúvaní tohto bodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, že aj on povedal to, čo som povedal hneď v prvý deň, že Slovenská televízia má vyše 600 mil. korún dlžoby. Nie je to 600 mil., je to 640 mil. Ďalej je to asi 120 miliónov dlžoba voči telekomunikáciám a plus v takejto situácii pán riaditeľ Kubiš a ďalší ľudia z toho vrcholného manažmentu urobili zmluvy asi za vyše 50 mil. korún. Len nerozumiem, prečo sa pýtate, kde my na to zoberieme peniaze. To je naozaj vtipné. V operete by som sa na tom veľmi zabával, ale v tej realite to je váš problém. Proste, to sa bude musieť riešiť, kde Slovenská televízia zoberie vyše 700 miliónov a odkiaľ to majú občania Slovenskej republiky platiť, alebo táto vláda. Veď to je len z peňazí daňových poplatníkov. Čakal som, že sa k tomu vyjadríte, ako k tomu vlastne mohlo dôjsť. (Reakcia z pléna.)
Áno, pán exminister Hudec, to je k veci.
Slovenská televízia tu nechala dlh 640 mil. korún a ty sa pýtaš, či je to k veci. Je to k veci, to bolo vaše šafárenie. Tak ako ministerstvo kultúry tu nechalo nevypočítateľných 120 miliónov korún.
Prepáč, prečítaj si správu, ktorú robila vláda Vladimíra Mečiara, kontrolu z júla. Tam to máte všetko na papieri. Proste, prestaňte sa tu diviť. 120 miliónov korún vám tam našli nepokrytých, bol to kontrolný úrad vlády Vladimíra Mečiara, prepáč.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážení obaja členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
budem predkladať dva pozmeňujúce návrhy k programovému vyhláseniu vlády. Prvý sa dotýka problematiky dopracovania sektorovej a odvetvovej koncepcie vnútri programu a druhý sa dotýka problematiky výstavby diaľnic.
Dovoľte mi, aby som k tomu prvému, predtým než budem definovať pozmeňujúci návrh, povedal, že je veľmi dôležité, aby sme najmä v spracovateľskom a spotrebnom priemysle domýšľali spôsoby, ako zachraňovať holý život týchto odvetví, resp. brandží, ale aj akým spôsobom dosiahnuť konkurencieschopnosť za podmienok, keď zahraničie - a tu celkom otvorene hovorím -, Európska únia predstavovaná Európskou komisiou používa aj metódy, ktoré sú mimoriadne nebezpečné pre všetky dodávateľské krajiny. Napríklad Európska komisia vydala tzv. antidumpingové clá na jutové výrobky a v Českej republike jeden veľký novovybudovaný moderný závod Juta Dvůr Králové na základe takto uvaleného cla bol prinútený jednoducho vzdať a skončiť svoju ekonomickú existenciu.
Upozorňujem, že napríklad Európska komisia celkom vedome vyhlasuje tzv. dodatočné clá, a to takým spôsobom, že potom, pretože je to absolútne nezákonné, na základe rozhodcovskej komisie prijme ich odstránenie v odvolacom pokračovaní po troch mesiacoch, a exportujúce firmy strácajú na trhu Európskej únie kontakty a, samozrejme, odberateľské možnosti a nahrádzajú sa firmami z domáceho priestoru. Takže z tohto vidíme, že v Európskej únii sa celkom vedome používajú metódy, pri ktorých sa veľmi ťažko dostávame na ich trhy. Nás tlačia k otváraniu a oni zatvárajú trh.
Už som raz v tejto ctenej snemovni hovoril, aký veľký problém máme napríklad v oblasti prekonania tzv. proexportných opatrení v západoeurópskych štátoch, ktoré platia svojim exportérom rozdiely úrokových sadzieb na zvýšené vykrytie spotrebiteľských úverov, ktoré sa bežne robia na 30 dní, najviac na 90 dní splatnosti. Oni poskytujú takéto úvery až do 300 dní a v podstate sa dotujú zo štátnych prostriedkov. Samozrejme, že my s možnosťami nášho finančného krytia a nášho odkapitalizovaného trhu nie sme v stave súťažiť v takýchto úverových podmienkach. Preto považujem za veľmi dôležité, aby sme veľmi dôsledne prepracovali koncepciu spotrebiteľského priemyslu a spracovateľského priemyslu, kde by sa dopracovalo inštrumentárium ochrany, a aby sme neváhali používať aj inštrumentárium, ktoré bude skutočne účinné, lebo v opačnom prípade je veľmi ťažko zachovať našu ekonomickú existenciu v týchto brandžách.
Preto navrhujem v programovom vyhlásení dopracovať sektorovú a odvetvovú rozvojovú koncepciu najmä o spracovateľskom a spotrebnom priemysle, ktorá nie je v programe vôbec obsiahnutá. Ide o kapitolu II - Hospodárska politika, písmeno C - Podpora podnikania a priemyslovej politiky.
Dovoľte mi, aby som teraz pristúpil k druhému návrhu. Iste si všetci pamätáme, že sa argumentuje, že nie je dostatok rozpočtových prostriedkov na to, aby sme pokračovali v tzv. expanznej politike rozvoja infraštruktúry a z toho aj na rozvoj diaľnic. Priatelia, tieto výstavbové programy aj tak neboli súčasťou hlavného rozpočtového krytia. Tieto výstavbové programy sa prijali preto, aby sme sa vyhli izolácii, do ktorej by sme upadli, keby sme nemali prepojovacie diaľničné siete medzi východom a západom a severom a juhom. A v takomto zmysle slova treba teda naozaj dôkladne zvážiť tzv. pokus o útlm výstavby diaľnic, pretože je potrebné zvážiť okolnosť, že dôjde k strate hlavne stavebných kapacít. Ďalej dochádza aj v štátnom rozpočte na základe mechanizmu príjmov k veľkej strate, pretože z každej investovanej koruny 40 halierov odchádzalo do štátneho rozpočtu v oblasti príjmov.
Ďalej, dôjde k strate tempa rastu hrubého domáceho produktu a v tomto dôsledku aj zmenšujeme našu šancu približovať sa úrovni Európskej únie, a dokonca budeme spomaľovať rast, ktorým sa máme priblížiť. To je vlastne vnútorný protiklad programu Dzurindovej vlády. Ďalej, stráca sa tzv. klasický nástroj akcelerácie. Viete, že klasická ekonomická náuka učí, že najlepším urýchľovateľom rozvoja hospodárstva je práve výstavba infraštruktúry.
A napokon, chcel by som zdôrazniť, že treba využívať, a vôbec to nie je únik od problémov, obnovu úverov. Odkapitalizované ekonomiky sú totiž prinútené používať aj prácu revolvingových (obnovovaných) úverov. Určité dlhy, ktoré takýmto spôsobom budú vytvárané podľa možnosti v mimorozpočtových sférach, budú v podstate riešené pomocou ďalších revolvingových úverov a, samozrejme, hľadaním čo najvhodnejších splátkových riešení.
Navrhujem teda vynechať stať o spomalení výstavby diaľnic a nahradiť ju záväzkom vlády - pomáhať hľadať mimorozpočtové zdroje na pokračovanie výstavby diaľnic. Ide o kapitolu II - Hospodárska politika, písmeno E - Doprava, pošty a telekomunikácie.
Priatelia, naozaj nejde o to, aby sme zdôrazňovali len zlé stránky tohto programového vyhlásenia, ale ide o to, aby sme zdôraznili dôsledky takéhoto programového vyhlásenia. Ak spomalíme tempa rozvoja a tempa rastu, tak objektívne vzďaľujeme Slovenskú republiku od úrovne Európskej únie.
Ďakujem pekne.
2. decembra 1998
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Po pánovi poslancovi Cabajovi vystúpi pán poslanec Kalman.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
vážení chýbajúci členovia vlády pán Harna, Miklóš, Koncoš, Palacka, Černák, Schmögnerová, Miklós, Dzurinda, Fogaš, Csáky, Kukan, Čarnogurský, Pittner, Magvaši, Šagát, Ftáčnik, Kňažko,
je už síce 8 minút po polnoci, ale...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister Ftáčnik je prítomný, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Osobitne vítam pána Ftáčnika, ktorý by zrejme radšej sedel v poslaneckých laviciach, tam mu to skôr pristalo, to je jeho vec.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Aj podpredseda vlády pán Mikloš je tu, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne, keď doplníte, bude to v zázname.
Hovoril som, že je 8, už 9 minút po polnoci. Vaša demokratická väčšina odhlasovala, že budeme dnes pokračovať, aj keď väčšina sa už pomaly pobrala domov spať, ale takú zvyklosť sme tu mali v tomto parlamente, že niektorí tu boli, niektorí si robili to svoje. Ale nie o tom chcem hovoriť, samozrejme, že mohli by sme ten dialóg tu viesť, pretože viacerým to tu pripadá ako estráda, keďže programové vyhlásenie vlády je neobsažné, takže je to niekomu aspoň na "srandu". Aj to svedčí o úrovni, ale to je postavenie každého, kto sa takýmto spôsobom rozhodol.
Aby som pristúpil rovno k veci, skôr ako poviem k tým ďalším veciam, predkladám návrh na 20 bodov uznesenia, kde Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky:
1. Nepripustiť alternatívu ekonomického poklesu a počas celého funkčného obdobia vlády zabezpečiť podmienky na medziročný ekonomický rast na úrovni minimálne 5 % HDP ako rozhodujúcej podmienky na reálne približovanie Slovenska k vyspelým krajinám Európskej únie.
2. Zabezpečiť zvýšenie reálnych miezd, resp. príjmov obyvateľstva počas funkčného obdobia vlády minimálne o 15 % oproti úrovni roka 1998.
3. V kontexte volebných programov zabezpečiť, aby výška novopriznávaného dôchodku predstavovala 55 - 60 % priemerného zárobku. V čase ekonomickej aktivity dôchodcu vytvoriť podmienky na včasnú valorizáciu dôchodkov, ktorá bude zodpovedať rastu životných nákladov a priemerných miezd.
4. Vytvorením 150 000 nových pracovných miest realizovať predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti pod 10 %.
5. Medziročnú mieru inflácie meranú vývojom spotrebiteľských cien udržať v rozmedzí 6 až 8 %.
6. Udržať deficit obchodnej bilancie v rozmedzí 5 až 7 % podielu na hrubom domácom produkte.
7. Skrytý rast daňového zaťaženia fyzických osôb v dôsledku nemennosti odpočítateľného základu dane z príjmov pásiem z príjmov fyzických osôb riešiť posunom hranice pásiem vo väzbe na vývoj inflácie, zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň 50 000 až 60 000 Sk.
8. V oblasti financovania zdravotníctva zabezpečiť porovnateľné zdroje pre zdravotníctvo s krajinami Európskej únie, t. j. aspoň na úrovni 7 % HDP.
9. Zaplniť Štátny fond rozvoja bývania tak, aby mohlo byť ročne poskytnutých aspoň 8 000 pôžičiek v celkovej sume 650 000 Sk pre rodinu s možnosťou nenávratnej pôžičky 150 000 Sk a pri troch deťoch a viac 200 000 Sk.
10. Rozšíriť materskú starostlivosť z troch na päť rokov v zmysle trendu zrovnoprávňovania výkonu materskej starostlivosti s výkonom zamestnania. Predĺžiť hranicu 90 % platu z Fondu nemocenského poistenia pre matky z obdobia pol roka na jeden a pol roka pri valorizácii životného minima v roku 1998. Zvýšiť hranicu pre rodiny, ktorým prislúcha poberať prídavky na deti, zo súčasného 2,2 na 2,5-násobku životného minima.
11. Vypracovať programy rozvoja regiónov tam, kde nezamestnanosť presiahne 18 %, so zainteresovaním všetkých rozhodujúcich rezortov.
12. Predĺžiť dobrovoľné poskytovanie rodičovského príspevku z 3 na 5 rokov.
13. Platby štátu na účely dôchodkového a nemocenského poistenia za osoby, za ktoré je povinný odvádzať ich do Sociálnej poisťovne, postupne zvýšiť na úroveň 25 % platnej minimálnej mzdy.
14. Zabezpečiť, že pri súčasných prioritách verejných rozpočtov budú tvoriť miestne rozpočty a rozpočty regionálnej samosprávy spolu 35 % z rozpočtov verejnej správy.
15. Neprivatizovať strategické podniky v oblasti energetiky, plynárenstva, tranzitu, ropy, železničné, diaľničné a cestné siete a pošty. Zabezpečiť, aby strategicky významné podniky vrátane rozhodujúcich bánk a Slovenskej sporiteľne boli pod kontrolou štátu.
16. Vyššie územné samosprávne celky realizovať na báze súčasného krajského členenia (8 krajov), a nie na župnom princípe.
17. Fiškálny schodok verejných financií udržať v hranici maximálne 3 % HDP pri zohľadnení financovania infraštruktúry. Fiškálny schodok štátneho rozpočtu udržať v hranici maximálne 1 % HDP s toleranciou postupného poklesu oboch deficitov.
18. Počas funkčného obdobia vlády zabezpečiť pokles podielu štátneho dlhu Slovenskej republiky na HDP, t. j. znižovanie relatívnej zadlženosti.
19. Pokračovať v dosiahnutom tempe budovania diaľnic Slovenskej republiky ako súčasti reálneho začlenenia Slovenska medzi vyspelé krajiny Európy.
20. Nerealizovať trh vlastnícky neidentifikovanej pôdy zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí, čo je riziko najmä v južných oblastiach.
Tieto návrhy predkladám spravodajcovi.
Dovoľte mi, aby som ešte zareagoval, pretože rozprava je taká, aká je, pretože premiér 19. novembra uviedol programové vyhlásenie vlády, hovoril o kadečom takmer dve hodiny a pre istotu, aby sme nemohli potom reagovať na to, čo tu povedal, bolo "demokraticky" rozhodnuté v tomto parlamente, že sa nebude v rozprave pokračovať, posunula sa až na ďalší týždeň.
Samozrejme, že o tejto "slohovej práci" v podstate ani nie je veľa čo hovoriť. Najhoršie na tom je to, že podľa tejto slohovej práce by sme vlastne mali žiť, alebo by sme mali vedieť, ako to tu bude štyri roky vyzerať. Voličom aj týmto bolo priamo povedané: Zabudnite, voľby skončili.
Vážený pán neprítomný predseda Dzurinda, už dnes možno s najväčšou pravdepodobnosťou povedať, že budúci predseda vlády bude možno práve po vás vysvetľovať, že nové demokratické zmeny sa dejú preto, že ste ich robili aj vy, a možnože pôjde ešte ďalej, aby tromfol aj vás.
Urazený politik sa obyčajne odpláca tak, že rozmnožuje politické zlo spáchané na ňom. Vlastne plodí nenávisť. Nerobím si však ilúzie, predovšetkým po vašom vystúpení vo štvrtok minulý týždeň, keď ste podfarbili tribúnovým aerobikom toto vaše vystúpenie, a tým ste sa vlastne stali oveľa čitateľnejší.
Vaše vystúpenie bolo v podstate obsahovo také slabé, že pre istotu potom museli vystúpiť ďalší siedmi členovia vlády, aby vás zachraňovali. Samozrejme, aby sa obišiel aj rokovací poriadok, aby nebolo možné reagovať na to, čo ste si povedali. Je síce pravda, že ak člen vlády požiada kedykoľvek o vystúpenie, môže vystúpiť, dostane priestor. Jednoducho povedané, že môže hovoriť, čo chce, o čom chce a kedy chce. Preto aj tie vystúpenia také boli. Chvalabohu, že to bolo v priamom prenose. Len niektorí ľudia musia mať mráz po chrbte, ak vidia, že takíto ľudia ich idú zastupovať, pretože asi platí to, čo niekedy Jožo Ráž povedal, že: "Ja mu síce fandím, ale mám taký dojem, že ja by som mal niekedy viesť jeho, a nie on nás." A viete, o kom asi hovorím.
Chcem preto aj povedať, že ak sa demokraticky v tomto parlamente rozhodlo, a nie ani tak dlho po pár hodinách, keď sme s veľkým nadšením zahlasovali všetci za návrh zahraničného výboru a výboru pre európsku integráciu k vyhláseniu Národnej rady o integrácii do Európskej únie, pripomínam, že bolo 17.51 hodín, keď sa to odhlasovalo. Ak si vyrátate, aký čas odvtedy uplynul, akým spôsobom sa potom rozhodlo, aj to je naplnenie toho bodu D, kde Národná rada vyjadruje odhodlanie zabezpečiť stabilitu inštitúcií Slovenskej republiky garantujúcich demokraciu, právny štát atď.
Ešte mi dovoľte, aby som reagoval, pretože ten čas je veľmi krátky, ako vlastne prebiehala rozprava vo výbore, ktorý by mal byť garančný za verejnú správu. Vlastne nebolo ani o čom, lebo pán minister povedal, aké sú požiadavky na jednotlivých odborníkov, ktorí sú vybratí do funkcií štátnej správy. Povedal, že 6 rokov odbornej praxe, znalosť cudzích jazykov. Ako jedného z tých, ktorí vyšli zo samosprávy, by ma mohlo tešiť, že do tohto parlamentu sa dostalo veľa ľudí zo samosprávy. Len ono to trochu je tak so samosprávou a štátnou správou, ako je to s hospodárstvom a pôdohospodárstvom. Ak by pán Černák z ministerstva hospodárstva išiel na pôdohospodárstvo, nebolo by to asi ďaleko. Tá slovná hračka je tam, že určitá pôsobnosť toho hospodárstva sa nachádza aj tam. A to je presne to isté, čo je štátna správa a samospráva. Tí, ktorí v tejto oblasti trochu robili, tak vedia, že národné výbory bola štátna správa a samospráva spoločne. V roku 1990 sa to oddelilo. Ak niekto pôsobí dve volebné obdobia ako starosta obce a pritom niekto ho vyberie, aby pôsobil ako prednosta okresného úradu, že spĺňa odbornú spôsobilosť, je to všetko možné, pretože je to taká podobná zhoda, že ten slovný základ je tam ten istý. Takže verím, že takýmto spôsobom sa bude pristupovať. Len ako perlička zaznelo, že my by sme to ináč robili, aj pán minister vnútra by to ináč urobil, keby o tom sám rozhodoval.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec Cabaj.
Faktická poznámka - pán poslanec Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Cabaj, pamätáme si niekoľko podmienok. Chcel by som spomenúť hlavne 13 podmienok z apríla 1994, ktoré dalo Združenie robotníkov Slovenska, a vieme, ako to dopadlo. Vy ste teraz tu predniesli 20 podmienok. Myslím si, že vám tam chýba ešte jedna podmienka, bolo by ich presne 21, a myslím si, že by ste zároveň aj splnili podmienku na vstup do vládnej koalície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
K pánu poslancovi Cabajovi. Rád by som upriamil späť jeho pozornosť na obsah programového vyhlásenia vlády, o ktorom teraz rokujeme, to je programové vyhlásenie, ktoré obnovuje nádej Slovenska na slušný život, a ubezpečujem ho, že všetkých 20 bodov HZDS, ak sú dobré pre občanov Slovenskej republiky, majú prirodzený priestor v predloženom programovom vyhlásení vlády. Takže bez toho, aby takýchto 20 bodov predkladali, pokojne môžu hlasovať, ak to myslia úprimne, za predložené programové vyhlásenie vlády.