Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Lexa.

Poslanec I. Lexa:

Pán podpredseda vlády,

budem pokračovať. M.E.S.A 10 - makroekonomické a sociálne analýzy, to sú zrejme počiatočné písmená tohto názvu. Desať zrejme znamená, že má desať spolupodnikateľov, desať spoločníkov. Desať ľudí, ktorí sa jednoducho dali do spoločného podniku. Tých piatich som vymenoval, ktorí dnes tu sedia v snemovni, lebo pán Dzurinda, pán Palacka nie sú v snemovni, pán Mikloš, pán Šebej a pán Langoš sú. Kinčeša som spomenul, s ktorým sa ráta na post generálneho riaditeľa SPP. A týchto všetkých "serióznych ekonómov - expertov" dopĺňajú ďalší "seriózni ekonómovia - experti", ako je pán Jozef Kučerák, pán Jozef Dančo, bývalý minister financií a dnešný expert KDH a ďalší.

To znamená, že podľa môjho názoru je tu veľké nebezpečenstvo, že jedna malá súkromná spoločnosť dobyla všetky rozhodujúce ekonomické posty, ústavné posty tohto štátu. Navyše spoločnosť podľa informácií, ktoré mám, mala vážne problémy s daňovými úradmi. Meškala s platbami na DPH a niektoré ďalšie. Bolo by veľmi zaujímavé, keby tu bývalí konatelia, dnešní členovia vlády predniesli, v akom štádiu sa nachádza, či takíto ľudia, ktorí jednoducho nevedia riadiť malú spoločnosť alebo nevedia konať v rámci malej spoločnosti, majú dostať komplexný ekonomický aparát štátu. A to považujem za nebezpečné. Čiže o tom sú reči, ktoré hovoríte, o tom sú záležitosti - o cynizme, o arogancii, o všetkých tých postulátoch, ktoré hovoríte, pán podpredseda vlády. Takže z tohto, prosím, aby sme vychádzali. Nechcem vás obviňovať z korupcie. Nechcem vás osobne obviňovať z korupcie aj napriek tomu, že sa priznám, že signály v tomto smere boli. Kto to kedy verejne povedal? Akým právom si to dovoľujete hovoriť vy? Spravte dôkazy. Odsúďte niekoho. Odsúďte niekoho, nech to riešia orgány činné v trestnom konaní. Vy nie ste sudca. Do akej roly sa to staviate, vážený? A potom hovorte o korupcii. Dovtedy nemáte právo o takýchto aspektoch rozprávať. Pokiaľ bola teraz tá korupcia, za vašej éry bola raz taká...

(Ozval sa zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predseda,

dovolím si vyjadriť svoje počudovanie nad spôsobom, akým ste odignorovali procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Kalman. Tu sa z radov poslancov vládnej koalície ozvalo, že o jednej veci sa nemôže hlasovať dvakrát. Pamätám sa, keď sa na 3. schôdzi Národnej rady dvakrát hlasovalo o tom, či budú interpelácie, alebo nebudú. Na návrh pána poslanca Romana Kováča sa najprv odhlasovalo, že interpelácie nebudú. Po hodine a pol si to pán Kováč rozmyslel a dal opäť návrh, aby sa interpelácie zaradili, a odhlasovali ste si, že interpelácie budú. Tak o čom to dnes hovoríte?

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predseda,

dávam procedurálny návrh skončiť dnes rozpravu. Naozaj je nás málo. Nie je dôstojné, aby sme prerokúvali bez účasti ministrov, bez účasti pána predsedu vlády, aj bez účasti pánov poslancov taký vážny dokument, ako je vládny program. Navrhujem, aby sme o tom hlasovali bez rozpravy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kužma - faktická poznámka.

Poslanec J. Kužma:

Vážené dámy a páni,

plne podporujem pána podpredsedu vlády v tom, čo hovoril. Ak by bola pravda to, čo hovoríte vy, čo ste štyri roky sedeli v parlamente a vo vláde, my sme z toho vášho HDP museli žiť. Choďte, prosím vás, po slovenských dedinách, po východnom Slovensku, ako z toho HDP - ako hovoril klasik Ľupták - sa dá najesť. Tak osobne si myslím, že nemáte absolútne súdnosť, keď hovoríte, že sa teraz žije lepšie a ľahšie a Slovensko išlo ekonomicky dopredu. Musím konštatovať, že za vášho vládnutia Slovensku sa nedarilo dobre a dokonca obyvatelia, občania, ktorí mali ešte niečo našetrené z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov socializmu, strovili to, čo majú, a žijú z rúk do úst.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ak dovolíte, poviem ešte jednu vec, čo je skutočne minimálne neslušnosťou. Jeden z podpredsedov vlády sa vo svojom príhovore chválil zahraničnopracovnými aktivitami súčasnej vlády.

Vážené dámy, vážení páni, vecne môžem s tými závermi, ktoré sú, súhlasiť. Ale viete, čo je minimálne neslušné? Minimálne je neslušné cestovať po zahraničí bez toho, aby ste mali na to mandát.

Vážené dámy a páni, ten mandát získavate až po schválení programového vyhlásenia vlády, aj v zahraničnopolitickej oblasti až po schválení dôvery vláde Slovenskej republiky. Je to minimálne neslušné.

Predseda NR SR J. Migaš:

Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Šťastný.

(Ruch v sále.)

Páni poslanci, o procedurálnom návrhu, že budeme pokračovať v rozprave po 19.00 hodine, sa hlasovalo. Tento návrh bol schválený. Predseda parlamentu zváži, kedy schôdzu skončí. Nemusia byť pri rozprave prítomní všetci poslanci, keď nie je hlasovanie, a nemusia byť ani všetci členovia vlády. Vy to dobre viete. Preto pokračujeme v rozprave.

Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči, máte slovo. Nie je tu? Ja som ho ohlásil, myslel som si, že tu je.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predseda parlamentu,

vážení členovia vlády,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

program, ktorý má určiť ďalšie smerovanie spoločnosti, tak ako nakoniec každý program, musí byť pre tvorcu a predkladateľa zákonom. Zákonom, ktorý vytvára rámec možného pohybu, ak sa chce tvorca vo svojich krokoch a časovosti kontrolovať a ak chce byť, samozrejme, aj kontrolovaný. A k tomu opozíciu priamo, hneď na samom začiatku, pri úvode samotného programu vyzval aj pán premiér. Ak v tomto momente pripomienkujeme dokument a vytýkame mu nedostatočnú konkrétnosť, aj keď ide o politický dokument, má to smerovať len k jeho skvalitneniu a možnému perspektívnemu posúdeniu plnenia vytýčených cieľov. Takýto postup je absolútne normálny z hľadiska posudzovania akéhokoľvek projektu.

Ak by som mal hodnotiť program ako celok, tak sa takéhoto hodnotenia zdržím aj kvôli úspore času a odvolám sa skôr na stanoviská niektorých predrečníkov, ktorí k tomu zaujali stanovisko. Myslím si, že sa s mnohými stotožňujem. Ale dovolím si pripomienkovať niekoľko čiastkových problémov, ktoré považujem za dôležité a som presvedčený, že by ich program mal obsahovať.

Po prvé, z rezortu pôdohospodárstva. Transformácia veľmi výrazne postihla úsek živočíšnej výroby, ktorý je funkčný trochu na iných - nielen trochu, ale aj príliš - princípoch, ako je rastlinná produkcia, keď si zoberieme len generačný interval a z toho vyplývajúce zákonitosti. Z hľadiska zabezpečenia sebestačnosti vo výrobe potravín živočíšneho pôvodu a potravinovej bezpečnosti sa dostal tento úsek po mnohých neuvážených krokoch v roku 1992 takmer do kolapsu. Aj keď sa na tomto úseku bezo zvyšku za ostatné roky výrazne zmenila situácia, nebolo ho možné úplne stabilizovať predovšetkým v jeho ťažkom priemysle, a to je chov hovädzieho dobytka. Okrem toho sa v ostatných rokoch aj vďaka nepriaznivému vývoju nákazovej situácie výraznejšie zmenil aj produkčný potenciál živočíšnej výroby, zvlášť na úseku výroby bravčového mäsa. A práve v tomto smere mi chýba v programovom vyhlásení vlády smerovanie v oblasti zverozdravotnej starostlivosti, pretože tá nemôže byť len sférou záujmu chovateľa, ktorého akékoľvek snahy nedokážu vzdorovať plošnému výskytu nákaz s endemickým a pandemickým charakterom a tobôž, ak sa ešte do toho zamiešavajú aj zooantropózy, ide už potom aj o ohrozenie zdravia človeka.

Celkový zámer je stručne charakterizovaný, hutne, ale stručne charakterizovaný v dvoch vetách, pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, ale viac sa týka cenových polôh. Myslím si, že tento program je dokumentom nielen pre vládu, ale je dokumentom aj pre producentov a mal by vyznačiť rámec, aby vedeli perspektívne, v akom rámci sa môžu pohybovať a čo im teda treba pre orientáciu v perspektívnych zámeroch výroby aj z hľadiska konkurencieschopnosti. Veľmi vážne vyčnieva tento fakt vo vzťahu k významnej poľnohospodárskej loby v krajinách Európskej únie, ktorá, či sa nám to páči, alebo nie, hrá významnú úlohu v stratégii poľnohospodárstva krajín Európskej únie aj v súčasnosti a nepochybne bude hrať aj ďalej. Sme svedkami situácie s dovozom bravčového mäsa v Českej republike, kde veľmi výrazne protestovali poľnohospodári. Ďalej sme svedkami veľmi tvrdých postojov odborových poľnohospodárskych organizácií priamo v Európskej únii, kde pretláčajú záujmy, pochopiteľne, svojich poľnohospodárov. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že táto otázka mohla byť aspoň načrtnutá a treba zvažovať, do akej miery by sa mala objaviť.

Verím, a vo výbore sme hovorili s pánom ministrom, že mnohé veci sa budú rozpracúvať, a chcem veriť jeho poznámke - nemám dôvod neveriť -, že má záujem nadviazať na to dobré, čo sa v tejto oblasti urobilo.

Druhú pozornosť by som chcel venovať jednému problému z rezortu školstva, a to, že v programe mi chýba ako celok časť o vzdelávaní takzvaných nereprezentatívnych skupín na všetkých úrovniach vzdelávania. Jasný program v tejto oblasti je jednou z podmienok Európskej únie. Do tejto časti patrí aj vzdelávanie minorít v štátnom jazyku. Z projektov, do ktorého boli zapojené prakticky všetky transformujúce sa krajiny, vyplynuli na konferencii organizovanej Európskou úniou v Cambridge v roku 1995, ktorú, ako aj celý program, gestorovala západná londýnska univerzita, vzišli odporúčania pre všetky vlády a pre každú z existujúcich skupín. V prípade vzdelávania národnostných menšín sa odporúčania týkali rozšírenia výučby v štátnom jazyku v takej miere a na všetkých úrovniach, aby mali žiaci a študenti rovnakú možnosť sa dokonale pripraviť na ďalšie štúdium vo vyšších formách alebo na praktické uplatnenie.

Keď som sa zúčastnil na tejto konferencii, mám takú skúsenosť, že zástupca Maďarskej republiky tam prezentoval experiment s rómskou menšinou, ktorá je neprispôsobivá, takže vznikla pri biskupstve jedna fakulta, v ktorej sa vzdelávali Rómovia v rómskom jazyku. Toto bol experiment - a mnohí sme sa, a priznám sa, aj s tým stotožňovali dovtedy, kým nevystúpili zástupcovia Austrálie, Spojených štátov, Kanady a Anglicka a charakterizovali tento projekt ako diskriminačný z toho dôvodu, že bolo potrebné začleniť Rómov priamo do komunity ostatných študentov, lebo takto vlastne boli diskriminovaní v tom, že nebudú môcť prezentovať svoje vzdelanie v maďarskej komunite a nebudú sa vedieť zapojiť do spoločnosti.

Kontroverzným problémom sa mi zdá prehodnocovanie tzv. duplicitných fakúlt. Keďže sa o tom tu už dnes pohovorilo, poviem len toľko, že si myslím, že ich zriadenie alebo ich zrušenie by mala posudzovať Akreditačná komisia a na základe toho, či vyhovujú, alebo nie, zaujať stanovisko, neprejudikovať nejaké kroky, ktoré sa možno vôbec neuskutočnia.

Tretím problémom je oblasť vedy, kde si myslím, že treba definovať, aký objem z hrubého domáceho produktu sa vyčlení na vedu a výskum. Z uplynulého obdobia vieme, o aké čísla išlo. Myslím si, že na základe toho by sa dali aj do programu zaradiť nejaké konkrétne údaje. Konštatovanie, že sa chceme priblížiť ku krajinám Európskej únie, sa mi zdá príliš všeobecné, pretože aj medzi nimi sú markantné rozdiely a v mnohých prípadoch sa im minimálne vyrovnávame už v súčasnosti. Bolo by asi vhodné stanoviť tempo približovania sa predovšetkým vo finančnom zabezpečení vedy.

Pri doktorandskom vzdelávaní by bolo vhodné definovať postdoktorandské zapojenie absolventov do činnosti vo vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti najmenej tri roky po získaní absolutória v doktorandskom štúdiu, pretože toto je oblasť, ktorá je dosť boľavá, lebo keď doktorandi ukončia štúdium, mnohí síce nájdu, ale to je tá menšia časť, uplatnenie vo vedeckovýskumnej činnosti a v pedagogike na vysokých školách, prípadne na stredných. Ale čo s tými ostatnými? A takto, myslím si, je to potom vyhodený kapitál. V niektorých krajinách majú odskúšaný veľmi dobrý model, že po skončení doktorandského štúdia automaticky tri roky zostávajú ďalej pôsobiť na materskom pracovisku a tam sa vlastne za tie tri roky dá otestovať, či budú schopní pôsobiť v pedagogike, alebo akí potenciálni vedci, vedátori z nich budú. Bolo by dobré zamyslieť sa nad tým, myslím si, že tento prvok, ktorý je inde v zahraničí známy, by sme mohli preniesť aj k nám.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Pán predseda, opäť mám procedurálny návrh. Pred chvíľou, resp. poobede sme si odhlasovali, že budeme rokovať po 19.00 hodine. Je 20.35 hodín, to znamená, že sme podstatu hlasovania naplnili. Znova poukazujem, že sú tu momentálne traja členovia vlády. Parlament nie je uznášaniaschopný. Je to neúcta k programovému vyhláseniu vlády. Vzhľadom na to, že by sme si to ani neodhlasovali, pretože nemáme možnosť odhlasovať áno alebo nie, vzhľadom na to, vážený pán predseda, že máte právo prerušiť rokovanie parlamentu a preložiť ho na zajtrajší deň, sa na vás obraciam s prosbou, aby ste tak urobili v záujme vážnosti prerokúvaného problému, v záujme toho, že je do rozpravy prihlásených ešte niekoľko ďalších našich kolegov alebo kolegýň a ďalší sa chcú prihlásiť ešte po skončení písomných prihlášok. Takže je nevyhnutne potrebné vytvoriť dostatočný aj vhodný časový priestor na to, aby odzneli ďalšie pripomienky, resp. pozitívne stanoviská k navrhovanému programovému vyhláseniu vlády.

Ďakujem vám.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, chcem, aby sme dnes absolvovali aspoň všetkých písomne prihlásených, aby sme zajtra absolvovali vystúpenie v diskusii tých, ktorí sa ústne prihlásia, a zajtra skončili rokovanie k tomuto bodu. Ak trváte na tom, aby som dal hlasovať o vašom procedurálnom návrhu, nech sa páči.

Prezentujme sa, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kalmana, aby sme rozpravu dnes skončili a pokračovali zajtra.

Prezentovalo sa 61 poslancov. Je nás málo.

Páni poslanci, prosím, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, dám ešte raz hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Páni poslanci, zaujmite miesta.

Prosím, prezentujme sa.

Prezentovalo sa 67 poslancov.

Váš návrh nezískal podporu, pokračujeme v rozprave.

Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

panie poslankyne, páni poslanci,

pozorne som si preštudoval a posúdil programové vyhlásenie našej "Mikivlády". Snažil som sa vypočuť si takmer všetky reakcie členov vlády, ktorými reagovali na stanoviská nás, poslancov. Až na výnimky, väčšina členov kabinetu sú teoretici, ľudia, ktorí pred vstupom do vlády alebo do parlamentu neriadili, teda - modernejšie povedané - nemanažovali nikoho, napriek tomu vystupujú suverénne. Suverénne v tom, že rovnakými frázami svorne tvrdili, v akom zlom stave je ich rezort, aký je krízový stav, aký je hlboký krízový stav, ale že sú schopní ho prekonať. Na inom mieste však unisono tvrdia, že nie sú peniaze a musia byť prijaté reštriktívne opatrenia alebo českým žargónom balíček ekonomických opatrení. Prirodzene, že prím v istote a žonglovaní slovami má náš premiér. Tak mi zišlo na um, či nie je náš rozdielny názor na stav a úroveň v štáte a jeho atribútov zavinený len chýbajúcou skúsenosťou riadiť, ktorá sa prejavila až po prevzatí štátnych alebo vládnych funkcií.

Vážená vláda, ak dnes tvrdíte, že ste nepoznali pravdu o stave v rezortoch Slovenskej republiky, stojí tu otázka, na základe čoho ste po celý rok a hlavne pred voľbami kričali do sveta, že Slovenská republika je v krízovom stave a je pred kolapsom. Alebo to bola tiež metóda, ako znížiť prah nástupu do štátnej funkcie a potom aj bez práce tvrdiť následne, aký pokrok som dosiahol? Alebo je v skutočnosti pre niektorých z vás, pre vaše budúce zámery výhodné očierňovať a znevažovať Slovensko? Tá arogancia, s akou niektorí členovia vlády, ale, bohužiaľ, aj dnešný predsedajúci nám berú slovo, nasvedčujú o niečom veľmi vážnom. Ale vrátim sa k programovému vyhláseniu.

Prirodzene, podrobne som sa venoval dvom oblastiam, ktoré sú v gescii výboru pre obranu a bezpečnosť, kde som členom. Uvažoval som, ako programové vyhlásenie vlády, zámer činnosti v oblasti bezpečnosti, to znamená strany 33 až 35 textu vydaného Kanceláriou Národnej rady, a v oblasti obrany štátu, to znamená strany 37 až 38, naplňujú moje predstavy. Musím povedať, že text týchto častí programového vyhlásenia vlády ma značne sklamal. Predovšetkým preto, lebo v oboch častiach je príliš všeobecne formulovaný. Autori textu zrejme úmyselne volili také formulácie, ktoré nie je objektívne možné kontrolovať a vyhodnotiť a budú stále sporom po celé funkčné obdobie. Takéto formulácie sú zrejme úmyselne priestorom na konfrontácie, lebo umožňujú rôzny výklad a rôznu mieru hodnotenia úrovne plnenia. Ak takéto formulácie schválime, na celé volebné obdobie vytvoríme priestor na tvrdý politický boj, neobjektívne posudzovanie a neustále spolitizúvanie každého slova, ktoré tu padne. Ak teda mám veriť tomu, že vláda vydrží štyri roky, tak je to veľmi dlhý čas.

Uvediem konkrétne dôkazy. V oblasti vnútornej bezpečnosti je 19 takto formulovaných úloh. Napríklad: "vláda predloží", "vláda pripraví", "vláda vytvorí", "vláda zriadi", "vláda prijme opatrenia", "vláda zintenzívni spoluprácu", alebo "sa spolupráca zintenzívni", "vláda skoordinuje úsilie", "vláda posúdi možnosť", "vláda bude viesť boj", "vláda sa zasadí", "vláda chce včas predchádzať" a tak ďalej. Keby za tým nasledoval konkrétny údaj, konkrétny dátum, konkrétna forma, bolo by to vynikajúce. Lenže za tým nasledujú zase len prázdne slová. Už dnes by sa teoreticky dali začať ostré polemiky miesto užitočnej práce o tom, či vláda chce včas predchádzať, alebo nechce. A uznajte, že takáto formulácia je zdrojom neustálej polemiky.

V oblasti obrany štátu to nie je o nič lepšie. Je tu 14 z 20 formulácií tiež nekontrolovateľných, dokonca aj tá úloha, ktorá sa sama týka kontroly, je takáto. Aj tu je zvolená nekontrolovateľná formulácia. Totiž vláda zabezpečí dobudovanie systému kontroly. Dokedy? Do akej úrovne alebo čokoľvek o nej tu nie je. Podobne je to s kľúčovými slovami, kde sú zase formulované: "vláda pripraví stratégiu", "vláda bude prekračovať", "vláda podporí", "vláda zavedie systém", "vláda podporí posilnenie úlohy", "vláda podporí obmedzovanie", "vláda prispôsobí štruktúru", "vláda uskutoční reformu", "vláda prijme opatrenia", "vláda rozšíri a prehĺbi kontrolu". A keby sme z tejto oblasti vyškrtli jeden odsek o Európskej únii a NATO, tak je to dobré aj pre komunistickú vládu v Číne.

Prakticky v oboch posudzovaných oblastiach sa nedočítame a ani text neumožňuje objektívne vyhodnotiť, čo vláda zamýšľa urobiť v prvom, druhom, treťom, štvrtom roku alebo za celé obdobie. Dokonca pri rokovaní vo výbore pre obranu a bezpečnosť obaja ministri, teda minister vnútra aj minister obrany, z priamej otázky sa utiekali k neistému konštatovaniu, že sa termín spresní určite pred koncom volebného obdobia. Všeobecne možno povedať, že v oboch oblastiach alebo, povedané inak, obaja páni ministri, teda minister vnútra i minister obrany nás predloženým textom presvedčujú, že, obrazne povedané, chcú veľmi vládnuť, ale nehovoria, čo a ako urobia, ako budú ministrovať, teda vládnuť.

Súčasná vládna koalícia sľubovala voličom na Slovensku, že ak vyhrajú voľby, zabezpečia upokojnenie vnútropolitickej situácie u nás. Nehnevajte sa, ale priebeh rokovania o tomto vyhlásení je presným opakom. Takéto veliace prvky v riadení Národnej rady som za celý čas nezažil, ako ich zažívam teraz v posledné dni. Toto je vojenské zhromaždenie, a nie parlament demokratického štátu. Osobne si myslím, že všeobecná nekonkrétna a objektívne nehodnotiteľná a nekontrolovateľná formulácia programového vyhlásenia vlády je práve zdrojom ďalšej radikalizácie vnútropolitických vzťahov na Slovensku.

Celkové programové vyhlásenie vlády obsahuje veľa oblastí práce, ktoré boli aj v minulom programovom vyhlásení. Isto budú aj v programovom vyhlásení budúcich vlád. Transformácia Slovenska je v chode a ešte niekoľko volebných období bude. Preto v programovom vyhlásení vlády terajšej aj budúcich budeme chcieť novelizovať zákony, dokonca tie isté, pretože Slovensko pokročí vo vývoji ďalej. Je to normálny stav a dokonca potrebný. Programové vyhlásenie by však malo voličom povedať, čo a dokedy chceme urobiť v tomto volebnom období, aby sme mohli posúdiť, či je reálne niečo také splniť. O tom v programovom vyhlásení vlády, bohužiaľ, nemáme zmienky.

Dovoľte mi niekoľko poznámok konkrétnejšie k obom oblastiam.

V oblasti vnútornej bezpečnosti - v priebehu rokovania vo výbore sa dokázalo, že v niektorých prípadoch formulácia úlohy vyvoláva iba predstavu, že sa niečo urobí. Pravda je taká a bývalý minister vnútra to tam konkrétne dokazoval, že buď úloha, ktorá je tam formulovaná ako nová, je už splnená, alebo je organizačne pripravená, ľudia končia odbornú prípravu na spustenie tejto úlohy, že príslušná štruktúra policajného aparátu už má odborníkov alebo už o chvíľu bude mať, lebo je už dávno schválená. Napriek tomu minister vnútra zvolil formuláciu tak, ako keby sa nič doteraz neurobilo a muselo sa začínať od teórie, teda od nuly. Naopak, ako budúcu úlohu do programového vyhlásenia vlády napísali vetu o Prezídiu Policajného zboru, aj keď ho v rozpore s právnym stavom už zmenili, a teda už bolo časove za nami. Tak to vlastne ako prvý úspešný krok prezentuje minister vnútra aj cez médiá.

Krátko k oblasti obrana štátu. Ospravedlňujem sa, pani poslankyne, páni poslanci, čas mi uplynie, prihlásim sa v časti po skončení písomných prihlášok a dokončím toto vystúpenie.

Ale k oblasti obrana štátu - ako som v úvodnej časti uviedol, formulačne je tiež taká, že je zdrojom konfrontačnej situácie na celé volebné obdobie. Žiaľ, cez osobnú aroganciu pána ministra, keď vo výbore reagoval na pripomienky, táto stať je podstatne horšia svojím obsahom aj formuláciou ako stať ministerstva vnútra. Ako nechtiac priznal na rokovaní vo výbore pre obranu a bezpečnosť dnešný štátny tajomník ministerstva obrany pán generál Piovarči dňa 24. novembra tohto roku, je cez rôzne chválenkárstvo letectvo Armády Slovenskej republiky k tomuto dňu v nebojaschopnom stave. Nebojaschopné je z týchto dôvodov.

(Ozval sa zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, ďakujem pekne, čas vám uplynul.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Pán predsedajúci,

vážení kolegovia,

musím znovu už po druhý raz konštatovať, že v tomto parlamente predseda parlamentu sústavne porušuje rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, a to je ústavný zákon. V § 23 - Riadenie schôdzí Národnej rady - sa v bode 6 hovorí: "Ak sa počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania." Pán predseda Migaš dvakrát zisťoval počet poslancov, dvakrát nebola nadpolovičná väčšina, a nás všetkých tu zmanipuloval tak, že rokujeme ďalej. Chcel by som na to upozorniť verejnosť, občanov, aj vás, páni poslanci, že sme tu sústavne manipulovaní predsedom Národnej rady.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokopovič.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vystúpil k predchádzajúcemu rečníkovi pánu poslancovi Andrejčákovi. Okrem iného vo svojom vystúpení kritizoval programové vyhlásenie vlády, že je nekonkrétne, že vláda sa zaväzuje a podobne. Prirovnal to k niektorým dokumentom, za ktoré by sa nehanbili ani komunistické tlačivá, alebo niečo podobné, v tom zmysle slova. Dovoľte mi, aby som niečo citoval aj ja, pokiaľ mi to časovo vyjde. Citujem: "vláda očakáva", "vláda bude venovať", "vláda Slovenskej republiky odsudzuje", "vláda bude presadzovať", "vláda považuje za dôležité", "vláda bude iniciovať a podporovať". Nečítam zo žiadneho komunistického dokumentu, ale z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré v januári 1995 predložil pán Vladimír Mečiar.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Pán predsedajúci,

na základe mojich skúseností ste vždy viedli schôdze korektne. Prosím vás pekne, buďte taký láskavý a naplňte literu zákona v tom, že dvakrát tu bol zisťovaný počet poslancov, ktorý bol 67, dvakrát tu nebola nadpolovičná väčšina ľudí, prosím vás, učiňte zadosť zákonu a prerušte schôdzu na 15 minút.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric,

najskôr musíte predniesť procedurálny návrh, aby sme mohli začať hlasovať o niečom a zistiť počet prítomných v rokovacej miestnosti. Vy ste nepredložili v tejto chvíli žiadny procedurálny návrh, nemôžem sa vrátiť...

Poslanec V. Moric:

Pán predsedajúci,

konštatujem, že toto sa už stalo asi pred 10 minútami, dvakrát bolo toto potvrdené a dvakrát bol tento zákon porušený. Prosím vás pekne, viem, že nie je možná retrospektivita niečoho, ale keď chcete, podávam v záujme korektnosti takýto procedurálny návrh, aby bola dnešná schôdza prerušená do zajtra.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a budeme hlasovať.

(Hlasy v sále.)

Pán poslanec Kováč, poslanec môže kedykoľvek v priebehu rokovania podávať k vecnému a časovému priebehu prerokúvaného bodu programu procedurálny návrh.

Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Morica, ktorý žiada, aby sme dnešné rokovanie o programovom vyhlásení vlády prerušili a pokračovali v rokovaní o ňom zajtra o 9.00 hodine.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 62 poslancov. Národná rada Slovenskej republiky nie je schopná sa uznášať.

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

Budeme pokračovať o 21.15 hodine.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať po prerušení schôdze hlasovaním o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Moric. Odporúča, aby sme dnešnú schôdzu skončili. O tomto procedurálnom návrhu dávam hlasovať.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 68 poslancov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nie je dostatočný počet prítomných poslancov v rokovacej sále, dávam návrh v zmysle Pravidiel Národnej rady o hlasovaní na schôdzach Národnej rady s použitím technického zariadenia, ktoré boli schválené 4. februára 1997, aby sa hlasovalo zdvihnutím ruky. Prosím skrutátorov, aby spočítali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

(Ruch v sále.)

Pokoj, páni poslanci.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nie je vôľa na to, aby sme využili túto možnosť hlasovania, dávam opakovane hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Morica.

Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

Prezentovalo sa 70 poslancov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na návrh troch poslaneckých klubov - poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, poslaneckého klubu SDK a poslaneckého klubu SOP - vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať po porade klubov v prerušenej schôdzi.

Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Morica o tom, aby sme skončili prerokúvanie programového vyhlásenia vlády teraz, hoci sme procedurálne rozhodli, že budeme pokračovať aj po 19.00 hodine. Pán poslanec Moric podal nový procedurálny návrh.

Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o skončení rokovania dnešného dňa teraz.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Za návrh hlasovali 2 poslanci.

Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Tento procedurálny návrh sme neprijali.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Švantner. Pán poslanec Švantner nie je prítomný.

Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Rakús.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. Rakús:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda,

vážené kolegyne a kolegovia,

vzhľadom na to, že som dospel k záveru, že účelom tejto diskusie je naťahovať ju donekonečna, pričom čokoľvek pozitívne alebo konštruktívne sa povie, sa potom donekonečna komentuje faktickými poznámkami, tak som sa rozhodol, že sa svojho príspevku vzdám.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi Rakúsovi za konštruktívny prístup k rozprave.

Prosím pána poslanca Ošvátha, ktorý je ako ďalší prihlásený do rozpravy.

Poslanec P. Ošváth:

Vážený pán predseda,

dámy poslankyne,

páni poslanci,

z rovnakých dôvodov ako pán poslanec Rakús sa vzdávam svojho príspevku. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pekne.

Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Sitek, od ktorého očakávame tiež podobnú ústretovosť.

Nech sa páči, pán poslanec Sitek.

Poslanec J. Sitek:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Keďže za posledné štyri roky som zastával post ministra obrany Slovenskej republiky, budem sa zaoberať programovým vyhlásením vlády za úsek obrany. Pozorne som si prečítal programové vyhlásenie vlády za túto oblasť a chcem vyjadriť k nemu svoje pripomienky.

Rezort obrany je špecifický rezort, ktorý má nezastupiteľné miesto a úlohu v bezpečnostnej politike, ktorá predstavuje komplex opatrení riadiacich orgánov štátu, realizovaných s cieľom zaručiť jeho zvrchovanosť, suverenitu a územnú integritu. Za uplynulé obdobie v rezorte obrany sa dosiahli výrazné výsledky aj úspechy. Za veľmi dôležité v politickom dianí považujem skutočnosť, že Armáda Slovenskej republiky sa počas tohto volebného obdobia ukázala ako nadstranícky a konsolidačný prvok našej spoločnosti. Reálny fakt, že Armáda Slovenskej republiky bola a je najdôveryhodnejšou inštitúciou s dlhohodobo vysokými preferenciami, potvrdzuje, že postupne cielené kroky v jej transformácii sú úspešné. Armáda Slovenskej republiky má vysoký kredit nielen doma, ale aj v zahraničí, kde svojou účasťou na vojenských cvičeniach, púťach a iných aktivitách si vyslúžila vysoké uznanie od vojenských odborníkov, ale aj politikov.

Doma vojaci dokázali v kritických situáciách, akými boli nedávne prírodné pohromy či priemyselné nešťastia, pri ktorých boli ohrozené životy i majetok občanov, že sú pripravení pohotovo a zodpovedne plniť úlohy. Samozrejme, že tieto výsledky závisia od materiálnych podmienok a iných faktorov, ktoré zabezpečujú kvalitu a úroveň výcviku. Tieto faktory majú spoločného menovateľa, a to sú finančné prostriedky.

Za nedostatok uplynulého obdobia považujem nedostatočný a poddimenzovaný rozpočet rezortu obrany. Tento jav bude nielen pretrvávať, ale čo je nebezpečné, prehlbovať sa, lebo, citujem z programového vyhlásenia vlády, "vláda zabezpečí medziročný nárast výdajov štátu na obranu o 0,1 % z hrubého domáceho produktu". Tento citát vôbec nekorešponduje s analýzou, ktorú vykonali odborníci, v ktorej sa konštatuje, že Armáda Slovenskej republiky potrebuje na svoju prevádzku minimálne 17 až 18 mld. korún. Z tohto jasne vidno, že tieto finančné prostriedky rezort ministerstva obrany nedostane, a to treba spomenúť, že v minulom období sme ešte čerpali zo zásob delenia federálnej armády, ale dnes sú sklady prázdne. Preto treba hľadať aj iné možnosti financovania ako priamo z rozpočtu, t. j. z mimorozpočtových zdrojov, a jedna z možností je vytvorenie účelového fondu, ktorého príjmy by boli služby, ktoré armáda poskytuje, ďalej predaj nepotrebného materiálu a nepotrebnej techniky. Z tohto fondu by sa financovali rozvojové programy a projekty armády na modernizáciu. Táto možnosť mi v programovom vyhlásení vlády absentuje.

Aj keď oceňujem, že ministerstvo obrany bude mať v koordinácii obranného priemyslu prioritné postavenie, nenašiel som ani zmienku o podpore a rozvoji zbrojárskej výroby na Slovensku. Viete dobre, že za uplynulé obdobie sa v Armáde Slovenskej republiky zaviedli zbrojné systémy, o ktoré majú veľký záujem nielen štáty v Európe, ale, dá sa povedať, na celom svete, o čom som sa mohol presvedčiť pri jednotlivých vojenských výstavách, na ktorých som sa osobne zúčastnil. Bola by obrovská škoda, keby sa tieto projekty ďalej nepodporovali, lebo som presvedčený, že doterajšie aktivity ministerstva obrany výraznou mierou prispeli k oživeniu slovenského zbrojného priemyslu.

Armáda Slovenskej republiky postupuje cestou modernizácie a v predloženom programovom vyhlásení vlády mi chýba pri tejto modernizácii preferovanie domácich výrobcov špeciálnej techniky a materiálov všetkého druhu potrebných na obranu štátu, tak ako to bolo uvedené v predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády. Preferovaním domácich výrobcov sa výraznou mierou prispeje k zníženiu nezamestnanosti a takisto sa zlepší zahraničná platobná bilancia a ostatné ukazovatele.

Čo výrazne absentuje v programovom vyhlásení vlády, je pokračovanie a upevňovanie vlasteneckej výchovy vojakov a tiež duchovnej služby v armáde, lebo prehlbovanie národného povedomia, estetického cítenia a vlastenectva príslušníkov rezortu ministerstva obrany sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom vlasteneckej a duchovnej výchovy vojakov v základnej službe, profesionálnych vojakov a občianskych zamestnancov.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril k jednej zásadnej veci, ktorá je uvedená v programovom vyhlásení vlády. Tu sa píše, že vláda zníži početný stav v Armáde Slovenskej republiky a skráti základnú vojenskú službu na 9 mesiacov. Ak chce vláda znížiť početný stav v Armáde Slovenskej republiky, tak je to obrovský nárast finančných prostriedkov, lebo pri znížení počtov vojakov sa budú musieť týmto vyplatiť finančné náležitosti, ktoré im náležia pri odchode z činnej služby. A dobre vieme, že tieto peniaze v našej ekonomike nie sú. Reálne je pokračovať v koncepcii Armády Slovenskej republiky, ktorej cieľom je dosiahnuť v roku 2000 pomerne malú, dobre vycvičenú Armádu Slovenskej republiky v počte 30 000 vojakov s 50-percentnou profesionalizáciou presne v súlade s možnosťami našej ekonomiky.

Čo sa týka skrátenia základnej vojenskej služby, tu tiež treba predložiť dôslednú analýzu, lebo si musíme uvedomiť fakt, že vojaci, ktorí sú dnes na jednoročnej základnej vojenskej službe, obhospodarujú nemalé finančné zbrojné systémy a viete dobre, že vojak počas základnej vojenskej služby má nárok na dovolenku, na voľné opustenie posádky a v podstate to robí veľa problémov, čo sa týka toho, aby výcvik, ktorý absolvuje počas základnej vojenskej služby, bol adekvátny tomu, aby tieto zbrojné systémy mohol obsluhovať, aby počas brannej pohotovosti štátu vedel s nimi narábať a obsluhovať ich.

Na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že táto ctená snemovňa svojím prístupom pri schvaľovaní zákonov, ktoré sa budú týkať Armády Slovenskej republiky, bude pristupovať zodpovedne a s plnou vážnosťou, aby Armáda Slovenskej republiky si mohla plniť svoju základnú úlohu pri plnení obrany štátu, t. j. zaručenia zvrchovanosti, suverenity a územnej celistvosti.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)