Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska - faktická poznámka.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Chcel by som na doplnenie pani poslankyne Angelovičovej povedať, že je absolútne nerozumné, aby sme rozjímali o tom, či máme smerovať k regionálnemu rozvoju univerzít. Myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité a že jeden z emancipačných spôsobov, ako sa dá najlepšie rozvíjať väčšia rovnomernosť prípravy inteligencie, je práve pomocou regionálneho postupu. Ale chcem aj upozorniť na to, že sa tu dnes používajú argumenty, ktoré sú vzájomne absolútne protichodné, ale keď chvíľu vyhovujú, tak sa použijú.
Na jednej strane je tvrdé argumentovanie, že keď máme relatívne problémy s peniazmi, nechoďme už do ďalšieho budovania školstva, čo je absurdný stav, pretože práve vtedy máme rozmýšľať, akým spôsobom rozložíme naše zdroje na to, aby sme mohli aj územný koncept rastu vzdelávania vtiahnuť dovnútra. A na druhej strane sa potom bez mrknutia oka a bez začervenania hovorí o tom, ako bolo potrebné spraviť umeleckú školu v Košiciach. V prípade Banskej Bystrice je to teda od začiatku mylné, ale v prípade Košíc je to už správne, a pritom oponenti regionalizácie používajú v jednej chvíli obidva vzájomne protichodné argumenty. To je proti logike.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Muránsky.
Poslanec P. Muránsky:
Len na doplnenie pani poslankyne Angelovičovej.
Je pravdou, že v porovnaní s ostatnými západoeurópskymi krajinami podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je u nás nižší, ale to predsa nie je možné zvyšovať takýmto náhlym spôsobom, zakladaním univerzít na zelenej lúke vo všetkých možných regiónoch a krajských mestách. Jednoducho tu ideme jednoznačne kvôli kvantite na úkor kvality, pretože taká univerzita potrebuje mať predsa určité zázemie aj z hľadiska personálneho, odborného, a tak ďalej. Sám ako Banskobystričan musím negatívne hodnotiť takéto náhle vznikanie univerzít. Skôr sa mi zdá, že tam potrebovali chodiť učiť a prezentovať sa niektorí zástupcovia vtedajšej koalície, ako napríklad náš kolega pán docent Cuper. Pravda?
Ďakujem.
(Hlasy a ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, páni poslanci.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Znova opakujem, žiadnych vysokých škôl nie je škoda a neboli vytvárané bezúčelne. Zoberme si napríklad Environmentálnu fakultu, ktorá bola vytvorená pri Technickej univerzite vo Zvolene. Je to prvá environmentálna fakulta, bude pracovať v Banskej Štiavnici. Je na tom niečo zlé? Bude nám vychovávať environmentalistov. A zoberme si Záhradnícku fakultu v Nitre. Je vytvorená pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Chcete mi povedať, že tam nie sú odborníci? Tam sú vysokokvalifikovaní odborníci, ktorí majú to najvyššie uznanie vo svete, ale záhradnú architektúru sme u nás nemali. Mali chodiť študovať do Budapešti alebo do Českej republiky, alebo kde? Tak ich budeme vychovávať u nás. Aká je tam škoda? A to isté si dovolím tvrdiť o Trenčianskej univerzite. Takisto sa tam pripravujú špecialisti pre priemyselné odvetvia, ktoré sú v kraji alebo v regióne Trenčín. A keď si koniec koncov zoberieme otázku nezamestnanosti a zastúpenia počtu obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním v okrese Veľký Krtíš, je to len okolo 3 % alebo pod 4 %, na východnom Slovensku máme viaceré okresy, ktoré majú počet vysokoškolákov dokonca pod 3 %. Môžeme sa čudovať, že je tam vysoká nezamestnanosť? Keď k tomu dáme ešte infraštruktúru a to, že tí mladí, ktorí študovali v Bratislave, v Bystrici alebo v Nitre a v Košiciach, sa nevrátia do týchto končín, pretože Bratislava je Bratislava, Nitra je Nitra, ale Krtíš je Krtíš, Sabinov je Sabinov, Sobrance sú Sobrance, aj Svidník je Svidník. A pokiaľ tam nebudeme mať kvalifikovanú, vysokoškolsky vzdelanú inteligenciu, tak tam nebude ani dobrá úroveň priemyslu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
niektorí ľudia by naozaj mali mlčať, ale o tom treba tiež pomlčať.
Chcem doplniť pani poslankyňu Angelovičovú, lebo to neuviedla, že - a povedať zároveň občanom Slovenskej republiky, ale aj študentom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - som zobral toto poverenie v dobrej viere, že pomôžem veci, tak ako som kedysi chodil 8 rokov učiť do Košíc. A je to istý druh obety, pretože človek musí ráno vstať o 4.00 hodine, odprednášať, odučiť a vrátiť sa naspäť večer domov, teda 200 km každý pondelok tam a naspäť, či je mráz - 15, alebo je + 30 stupňov nad nulou. Ale nesťažujem sa, zobral som to poverenie, lepšie povedané, každý rok uzatváram zmluvu, i keď som povedal pred dvoma týždňami, že ju naozaj vypoviem, aby takí ľudia ako pán Muránsky mi nemuseli závidieť tých 2 300 korún, ktoré dostanem za túto činnosť, pretože precestujem rovných 3 000, teraz možno i viac, lebo zdražela nafta.
A ubezpečujem vás, pán kolega Muránsky, že som stále zamestnancom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a o svoju existenciu sa nemusím báť. Poďakoval som sa za ponuku terajšiemu pánu dekanovi, keď za mnou dvakrát bol, aby som sa vrátil na fakultu a zobral vedenie katedry. Nemusím chodiť do Bystrice, naozaj nie, buďte spokojný a uveďte sa nejakou lepšou perlou ducha ako tou, ktorú ste si zvolili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem.
Ospravedlňujem sa, že vystupujem ešte raz k tejto problematike, ale chcem ešte raz dokumentovať na niektorých ukazovateľoch pomer medzi kvantitou a kvalitou vo vysokom školstve. Podiel zo štátneho rozpočtu na vysoké školstvo a vedu tvoril v roku 1997 na Slovensku 2,5 %, kým v Rumunsku 4 %, v Čechách 7,2 % a v Slovinsku 7,5 %. Slovensko má tento parameter najhorší zo všetkých krajín Európskej únie. Zaujímavé je však aj to, že klesol počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí za rok 1997 o 0,05 bodu. Z populačného ročníka išlo na vysoké školy na Slovensku približne 18 % mladých ľudí, kým vo vyspelých krajinách je to až 30 % mladých ľudí. Čiže aj tak málo peniažkov, ako vidíte, nezabezpečuje dokonca ani kvantitu, nieto ešte kvalitu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Nedá sa povedať, že by ma súčasná debata rozveseľovala, skôr ma zarmucuje. Dúfam, že televízni diváci si všímajú, o čo ide v tejto debate. Súčasná vládna koalícia bojuje o znižovanie počtu vysokých škôl, tých vysokých škôl, ktoré Mečiarova vláda rozširovala preto, aby Bratislava a niektoré iné mestá neboli pupkom Slovenska, ale aby sa vzdelanie dostalo k ľuďom a aby mladí ľudia mohli študovať tam, kde žijú, a tam, kde aj môžu pôsobiť. To je celkom logické a jednoznačné.
Čo sa týka hypotézy, že vysoké školy najprv musia mať pedagogické zázemie a potom môžu vzniknúť, nuž tak, ak by sa z tejto hypotézy malo doslovne vychádzať, ešte stále by sme žili v jaskyniach, pretože nikdy by nevzniklo žiadne zázemie žiadnej vysokej školy, žiadnej univerzity v predstihu pred tým, než by vznikla tá univerzita, pretože ľudský potenciál, ktorý tam pôsobí, musí mať najprv pôdu, na ktorej pôsobiť môže. Takýmto spôsobom boli predsa zakladané všetky univerzity v rannom stredoveku, vo vrcholnom stredoveku, v renesancii, takto vznikali prvé univerzity aj v Česko-Slovensku po roku 1918. Ako vznikala Obchodná akadémia v Košiciach alebo v Bratislave, kolegovia poslanci? Ako vznikala Univerzita Komenského, s ktorou sa Bratislava teraz chváli? Ako vznikali ďalšie iné fakulty a špecializácie? Presne takto. Pedagógovia chodili na nové vysoké školy, na nové univerzity, kde ich vlastne kultivovali a vytvárali pôdu na ich rozvoj. Tak sa netvárme, že najprv musí byť sliepka a potom musí byť vajce.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pre vládnucu koalíciu je zrejme prijateľnejšie platiť mladým ľuďom, ktorí skončia strednú školu, nezamestnanecké, ako im umožniť, aby si zvýšili kvalifikáciu na vysokej škole a takto sa lepšie uplatnili v živote. Myslím si, že rušenie univerzít je krokom späť a je to barbarský čin.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som doplniť pani poslankyňu Angelovičovú. Veľmi sa mi páčilo jej vystúpenie, a to v tom zmysle, že jej záleží na kvalite vysokých škôl. Proste nám ako koaličným poslancom nejde ani tak o ich zredukovanie, jednoducho aj súhlasíme s tými novými školami, ale chceme, aby bolo podstatne zvýšené ich financovanie. To znamená, ak bude mať tento štát dostatok zdrojov na ich prefinancovanie, sme za to. A v tom prípade chcel by som sa obrátiť aj na opozičných poslancov, aby nás pri hlasovaní o štátnom rozpočte podporili v návrhu na zvýšenie prostriedkov na finacovanie vysokých škôl.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem na začiatku svojho príspevku povedať, že som za to, aby bola v Prešove univerzita, len nerobme demagógiu, že bez univerzity nie je v regiónoch vzdelanie. Chodili sme na vysokú školu, rektora som videl raz za rok a komunikoval som s fakultou. Prvé investície, ktoré pri vzniku univerzity do Prešova prišli, bola budova rektorátu, druhá bola nadstavba základnej školy na bývalej Gottwaldovej ulici, doteraz nedokončená. Tak sa pýtam, o koľko viac sa umožnilo vysokoškolsky vzdelávať ľuďom v Prešove odvtedy, čo sme dostali univerzitu. Takže nebavme sa o tom, či univerzity áno, či nie, ale hovorme o tom, či zvýšime vysokoškolské vzdelanie na Slovensku, či ho dostaneme na európsku úroveň a či ho vykryjeme v ročnom pláne vo financovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Pani poslankyňa Angelovičová nepovedala dve veci.
Prvá vec je tá, že možno celý tento spor spôsobuje skutočnosť, že strata monopolu vždy bolí.
A druhá vec, že asi ťažko pôjdeme takou cestou, ktorá by smerovala ku koncentrácii vysokoškolského vzdelania vo vybraných dvoch alebo troch mestách na Slovensku. Nedeje sa to tak ani vo svete. Predpokladajme, že nepôjdeme tou cestou, akú mimochodom spomenul pán poslanec Rakús, že pôjdeme robiť vysoké školy len pre študentov s IQ 120 a vyššie, pretože sa všeobecne hovorí alebo niektorí autori tvrdia, že 40 % populácie je schopné zvládnuť vysokoškolské vzdelanie. Predpokladám, že tým nemyslia len high school, ale naozajstné univerzitné vzdelanie. Ak je dnes situácia taká, že 30 % populácie v ostatných krajinách sú už absolventi univerzitného vzdelania, nie je možné ísť opačnou cestou.
Myslím si, že materiálno-technické zdroje, ktoré teraz majú alebo mali doterajšie univerzitné centrá, jednoducho nie sú dostupné pre tieto školy. Prečo sa nepozrieme na vec aj z inej, praktickej stránky? Veď tam neboli budovy, alebo by si boli vyžadovali nesmierne veľké náklady, ale tam, kde sa konštituovali či už fakulty, alebo celé školy, jednoducho prostriedky boli dostupnejšie a lacnejšie. Aj toto je jeden z dôležitých dôvodov.
A napokon, akú máme predstavu o budúcom vývoji Slovenska? Budeme koncentrovať obyvateľov alebo týmto spôsobom podnecovať koncentráciu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva? Pretože dobre vieme, že absolvent vysokej školy veľmi smeruje k tomu, aby zostal v tom mieste, kde skončil vysokú školu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Rusková.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa V. Rusková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené kolegyne a kolegovia,
programové vyhlásenie vlády je vážna vec, dokonca taká vážna, že si vo svojom vystúpení nedovolím dať priestor emóciám a budem sa snažiť o vecné konštatovania s cieľom nájsť pragmatické riešenie.
Prosím zároveň všetkých svojich kolegov, aby sa raz a navždy prestali na mňa pozerať ako na splnomocnenca Markízy a zbavili sa fóbie, že každé moje slovo a každý môj názor je vopred konzultovaný s vedením Markízy a slúži teda výhradne len jej potrebám. To by sme sa veľmi ľahko dostali do kolotoča podozrení, v ktorom by napríklad pán Moric vždy zastupoval záujmy Armexu, pán Smerek VSŽ, pán Černák Hlinikárne a, dajme tomu, že pán Langoš M.E.S.A. 10. Dohodnime sa teda na úvod, že som úplne obyčajná poslankyňa, ktorá má s mediálnym prostredím na Slovensku spoločné len to, že ho pozná a že sa v ňom vie orientovať. Každý z nás pochádza z nejakej konkrétnej pracovnej sféry a bolo by smiešne, keby znalosť problematiky a kontakty v tej-ktorej oblasti boli pre poslancov hendikepom.
Len nedávno utíchli pomerne rušné diskusie okolo výmeny mediálnych rád a inštalovania nových či staronových riaditeľov verejnoprávnych médií. Dovoľte mi vyjadriť určité sklamanie nad spôsobom výberu ľudí do týchto rád, ako aj výberu riaditeľov na tieto posty. Nebudem sa obšírnejšie zaoberať prvými poruchami fungovania koaličnej spolupráce práve v tejto oblasti a sebectvom niektorých politických strán.
Chcem upozorniť na otázku riešení, ktorá je základom celej koncepcie rozvoja duálneho systému i celého mediálneho prostredia na Slovensku. Vláda vo svojom programovom vyhlásení venovala médiám sedem riadkov, ktoré predstavujú pomerne vágne formulácie. Zvláštnou sa mi zdá najmä veta, citujem: "Vláda bude klásť dôraz na dobudovanie vyváženého duálneho systému rozhlasového a televízneho vysielania s dosahom na celé územie Slovenskej republiky, s dôrazom na fungovanie verejnoprávnych inštitúcií, ako aj na ďalší rozvoj regionálnych médií."
Predchádzajúca vládna garnitúra bola známa svojím odmietavým postojom voči médiám. Delila ich na dobré a zlé, odmietala ich redaktorov, ignorovala televízne štáby a bojovala s médiami na každom kroku. Ak sa ich dnes opýtate, prečo prehrali voľby, deviati z desiatich vám odpovedia, že najmä kvôli nezvládnutiu práve mediálnej politiky. Verím, že vzťah medzi súčasnou vládnou mocou a médiami bude kvalitatívne oveľa vyšší. Nemali by sme však hneď od začiatku zabúdať na kontakt a vzájomnú komunikáciu s profesionálnymi asosiáciami a združeniami pôsobiacimi v mediálnej oblasti.
Programové vyhlásenie vlády k mediálnej problematike nesvedčí ani o minimálnom kontakte s týmito organizáciami, nieto ešte o spolupráci. Vyvážený duálny systém v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania na Slovensku totiž máme vybudovaný už dlhší čas. Dokonca aj vo využití kmitočtového spektra je len ťažko možné nájsť nové voľné frekvencie, ktoré by sa dali ešte obsadiť. Formulácie o dobudovávaní duálneho systému s dosahom na celé územie navyše evokuje názor, ktorý je v priamom protiklade s proklamovaným vyhlásením mediálnych expertov jednotlivých politických strán vládnej koalície o neprivatizácii STV 2. Najväčším problémom mediálneho prostredia na Slovensku totiž nie je dobudovanie duálneho systému, ale jeho finančné zabezpečenie.
Pozrela som si koncepciu rozvoja Slovenskej televízie, ktorou sa súčasný riaditeľ pán Materák úspešne uchádzal o priazeň Rady Slovenskej televízie. Je smutné, že v nej chýbala práve vízia finančného zabezpečenia tejto inštitúcie. Aj najkrajšie plány sú totiž dnes bez peňazí len ťažko realizovateľné a zamyslieť sa nad spôsobom ich získania je podľa mňa povinnosťou každého adepta na toto horúce kreslo.
Slovenský mediálny priestor je ešte stále výrazne podkapitalizovaný. Výdavky na reklamu nedosahujú ani 70 % tej výšky, ktorá je porovnateľná v prepočte na ekonomické ukazovatele v okolitých krajinách. Ani najbližšie dva roky nedávajú predpoklady na prílišný optimizmus v tomto smere. Výsledkom toho je, že súkromný sektor má finančné prostriedky len na svoju prevádzku a pomalý priebežný návrat investícií, ktorý potrvá päť až šesť rokov. Mnohé médiá regionálneho charakteru sú v existenčných starostiach a verejnoprávne by už podľa všetkého dávno zbankrotovali, nebyť ich postavenia zo zákona. Obrovská vnútorná zadlženosť verejnoprávneho sektora je neriešiteľná pri súčasnom modeli financovania o to viac, že obidve verejnoprávne inštitúcie doslova zneužívajú privátne agentúry IP a Prvá slovenská mediálna.
Je všeobecne známe, že verejnoprávna inštitúcia je financovaná z troch zdrojov - koncesionárske poplatky, príspevok zo štátneho rozpočtu a príjmy z reklamy a sponzoringu. Zákon o koncesionárskych poplatkoch je neúčinný. Sociálna situácia na Slovensku sa svetlých zajtrajškov v dohľadnom čase nedočká, a tak si nerobme klamné nádeje, že výmenou topmanažmentu sa do Slovenskej televízie začnú valiť milióny z koncesionárskych poplatkov všetkých, ktorí doteraz neplatili, pretože sa na Slovenskú televíziu nemohli ani pozerať. V samotnom predpoklade tak Slovenská televízia prichádza o 200 miliónov korún. Neperspektívnosť tohto financovania dokazuje aj obrovský dlh Slovenskej televízie vo výške 700 miliónov korún.
Ďalšie dva zdroje príjmov opäť zvyšujú závislosť vedenia Slovenskej televízie od vlády alebo podnikateľských subjektov a znižujú tak možnosť vytvorenia skutočne finančne nezávislého verejnoprávneho média. Finančná nezávislosť je prvým predpokladom pri slobode rozhodovania sa a ja si úprimne želám, aby ju verejnoprávna televízia mala väčšiu ako jednotlivé súkromné médiá.
Skúsme vybudovať na Slovensku naozaj slobodnú verejnoprávnu inštitúciu, pokúsme sa na minimum znížiť vplyv všetkých politických a ekonomických záujmových skupín, ktorým vždy boli verejnoprávne inštitúcie vystavené. Viem, že prioritou tejto vlády je znižovanie priamych daní, ale skúsme sa zamyslieť, či sloboda a nezávislosť verejnoprávnych médií za to nestojí. Zrušme koncesionárske poplatky, ktorých platenie nie je sociálne diferencované s výnimkou dôchodcov, je nelogické, neefektívne, nedostatočné, a nahraďme ich takzavnou mediálnou daňou, z ktorej by sa financovali verejnoprávne inštitúcie v plnej výške, prípadne do 90 % svojich potrieb. Mediálnu daň by platili právnické i fyzické osoby. V skupine fyzických osôb by bola diferencovaná podľa príjmu, takže pre väčšinu obyvateľov by nebola väčšia ako doterajšie koncesionárske poplatky, a v skupine právnických osôb by sa diferencovala podľa vybraných ekonomických ukazovateľov.
Dnešný stav vytvára aj v tejto skupine nelogické závery, keď napríklad Nafta Gbely či Slovnaft platia menšie alebo porovnateľné sumy za televízory ako napríklad televízia Naša, teda regionálna televízia, ktorá na svoju činnosť, potrebuje televízne prijímače.
Som presvedčená, že mediálna daň by bola schopná pokryť potreby Slovenského rozhlasu i Slovenskej televízie, čo je radovo dve až dve a pol miliardy korún bez ďalších nárokov na dotácie zo štátneho rozpočtu a pri zrušení alebo výraznom obmedzení reklamy v týchto verejnoprávnych médiách. Vedenie obidvoch subjektov by tak bez problémov plánovalo svoj cash flow, nebolo by závislé od vládnej dotácie, neistých koncesionárskych poplatkov, zbavilo by sa obidvoch nezmyselných reklamných agentúr vyciciavajúcich obe inštitúcie a nemuselo by podliehať vplyvom domácich či zahraničných ekonomických lobistických skupín. Zároveň by sa reklamné finančné prostriedky sústredili tam, kam patria, do súkromného sektora, ktorý dnes predstavuje desiatky majiteľov najrôznejších médií - internetom počnúc, billboardmi a tlačou pokračujúc a rádiami a televíziami končiac. Súkromný mediálny sektor by takýmto prerozdelením reklamného trhu zosilnel a vytvoril by silné podnikateľské prostredie, o ktoré, myslím si, že nám všetkým ide.
Na ďalšie prehĺbenie spolupráce so súkromným sektorom a jeho vnímanie štátnych záujmov navrhujem uzákoniť zainteresovanosť slovenských súkromných mediálnych subjektov na rozvoji pôvodnej slovenskej tvorby. Vytvoril by sa fond, ktorý by spravoval príslušný orgán štátnej správy, do ktorého by prispievali podľa výnosov všetky zainteresované súkromné mediálne subjekty. Som presvedčená, že ročne by sa na slovenskú pôvodnú tvorbu v takomto fonde mohlo naakumulovať viac ako 100 mil. Sk. Tieto by boli účelovo viazané na projekty, ktoré by realizovali verejnoprávne médiá. Bližšie by som sa k tomuto projektu vrátila, keď bude viac času, keďže táto diskusia je obmedzená na 10 minút. Na záver by som chcela povedať len jednu krátku poznámku.
V rozprave k mediálnym radám som si od poslancov opozície vypočula nemálo narážok na Markízu i na moju osobu. Chcem ich uistiť, že na zlomyseľnosti, výmysly, polopravdy a neraz i klamstvá reagovať nebudem. Aj sami dobre viete, do akej miery vaša nezmyselná mediálna politika ovplyvnila výsledky volieb. A ja sa dnes nenechám zatiahnuť do žiadnej konverzácie na tému Markíza. Možno aj preto, že súhlasím s výrokom Senecu, ktorý odporúčam niektorým poslancom do pozornosti: "Hovor len vtedy, keď to, čo chceš povedať, je múdrejšie ako mlčanie."
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Rád by som reagoval na pani poslankyňu a ešte radšej by som vedel, či sú jej osobným názorom mnohé tvrdenia, ktoré povedala, alebo názorom poslaneckého klubu alebo, nebodaj, koalície, ktorú tu reprezentuje. Treba povedať, že mnohé jej tvrdenia sú pravdivé a s mnohými možno súhlasiť. Dokonca by som povedal, že mnohé veci, ktoré tu teraz hovorí ako nové, boli už predmetom návrhov, len, bohužiaľ, práve tí predstavitelia politických síl, ktorí sú presvedčení o tom, že iba bezbrehý liberalizmus zabezpečuje všetko to, čo vývoj vedie dopredu, je správny.
Chcem ubezpečiť pani poslankyňu, že mnohé z jej námetov, ak ich predloží, budú predmetom veľmi seriózneho skúmania a verím, že aj možnej podpory, ak budú podporovať pôvodnú slovenskú tvorbu, ak budú smerovať k pluralite umeleckých výrokov a najmä, ak sa zabezpečí to, že súkromní vlastníci masmédií budú musieť mať aj zodpovednosť v zmysle objektivity, pravdivosti informácie a vyváženosti informácie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Pani poslankyňa, nemajte za zlé, že vás vnímame ako manželku riaditeľa televízie Markíza. My vás tak vnímame aj budeme vnímať, pretože vy ste sa sem dostali ako manželka riaditeľa súkromnej televízie Markíza. Markíza robila ťažiskovú kampaň opozičným stranám v tom čase, teraz vládnym stranám, a za odmenu bola akceptovaná vaša osoba na kandidátke. Takže nemajte to za zlé, toto je daný stav, berieme ho na vedomie, ste tu, máte právo prehovoriť a my zasa máme právo si myslieť o tejto skutočnosti to, na čo právo máme.
Ešte k niektorým poznámkam, ktoré ste uviedli. Médiá nie sú dobré a zlé. Skôr opak bol pravdou. Médiá začali rozdeľovať ľudí na dobrých a zlých. Kategória ľudí, ktorí boli neprijateľní politici, ktorí boli totálne neprijateľní, a tí, ktorí boli oslavovaní, že nemuseli ani nič povedať a už boli priam na hranici geniality, div že nie s IQ 280 alebo možno i viac. Osobne zo mňa urobila televízia Markíza tri razy úplného hlupáka, keď som poskytol rozhovor, bol vysielaný obraz a komentátorka uvádzala niečo, čo som nepovedal. Takéto spôsoby nie sú prijateľné, a ak sa uplatňujú, potom občania jednoznačne na takéto médium majú svoj názor.
Čo sa týka financovania verejnoprávnych inštitúcií, súčasná ministerka financií pani Schmögnerová neraz vyzývala občanov, aby neplatili koncesionálne poplatky za verejnoprávne elektronické médiá. Sám som dostal celý rad avíz od občanov, že poslúchli jej inštrukciu, neplatia a platiť nebudú. Tak potom sa neslobodno diviť, že tieto médiá sú v takom finančnom stave, v akom sú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
chcem v plnej miere súhlasiť s pani poslankyňou Ruskovou, hlavne s tým, čo povedala v prvej časti. Nestáva sa často, aby opozičný poslanec súhlasil s koaličnou poslankyňou. Som rád, že je to tak teraz.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
už niekoľko dní rokujeme v súlade s § 107 zákona číslo 350 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o základnom dokumente budúceho smerovania Slovenska, pričom jeho schválenie podmieňuje vyslovenie dôvery vláde vládneho kabinetu Mikuláša Dzurindu. Veľmi veľa už bolo povedané o rozsahu, ale predovšetkým i o obsahu tohto dokumentu. Napriek tomu mi dovoľte uviesť niekoľko skutočností, ktoré kvalitu a hodnovernosť predloženého návrhu programového vyhlásenia významným spôsobom spochybňujú.
Jeho analýzou nemožno dospieť ku konštatovaniu, že je jasným a zrozumiteľným východiskom plnenia volebných sľubov a programov politických strán súčasnej koalície, čo je politicky neodpustiteľnou skutočnosťou tohto dokumentu. Akosi nikto z presadzovateľov úspešného prerokovania programového vyhlásenia vlády nechce zobrať na vedomie, že práve z týchto dôvodov predseda najsilnejšieho politického subjektu Strany demokratickej koalície ako člen vlády tento dokument nepodporil. Popri programovom vyhlásení vlády budú existovať nezrealizované volebné programy strán koalície. Prirodzene, rešpektujem argument predkladateľa, aby sme si nerobili starosť o vašich voličov.
Vážená koalícia, je to skutočne nielen vašou starosťou, ale i vašou zodpovednosťou. Popri týchto volebných programových cieľoch však existuje, vážené dámy, vážení páni, ďalší dokument, dohodnutý v skupine expertov Strany demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany občianskeho porozumenia a Strany maďarskej koalície s názvom Priority hospodárskej politiky. Že má vláda ambíciu postupovať v hospodárskej politike vo väzbe na schválené priority, možno len pochváliť. Ostro však treba kritizovať, že sú v rozpore s mnohými skutočnosťami uvedenými v návrhu programového vyhlásenia vlády.
Ako, prosím, vážení páni, vážené dámy, odôvodníte tento nesúlad? O dôveryhodnosti programového vyhlásenia vlády treba diskutovať i vo vzťahu k verejným prísľubom, ktoré dal občanom Slovenskej republiky jej predseda. Magické stopercentné zvýšenie priemerných reálnych miezd už nie je reálnou skutočnosťou a, vážené dámy a páni, nie je ani ochota diskutovať ani o našom návrhu - zapracovať do programového vyhlásenia vlády záväzok zvýšenia reálnych miezd minimálne o 15 % oproti roku 1998. Nehovoriac o tom, že i v tomto prípade by bol deficit medzi sľubom a zámerom vyjadrený v percentách 85. (Hlasy v pléne.)
Pekne by som prosil, mňa to dosť vyrušuje, keď tu diskutujete. Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.
Poslanec M. Maxon:
Koľko nerealizovaných sľubov čaká občanov Slovenska, keď sa neuvažuje ani so splnením sľubov ministerského predsedu vlády Slovenskej republiky?
Vážené dámy, vážení páni, v druhej vete úvodnej časti programového vyhlásenia vlády je váš program nazvaný "programom národnej obnovy Slovenska". Chcel by som vás upozorniť, že mnohí z vás ho nazývate "programom národnej obrody Slovenska". A medzi týmito pojmami je podľa môjho názoru významný rozdiel. Ujednoťte sa, prosím, či uvažujete s obnovou alebo obrodou, pretože v pojme národný vašu zhodu očakávať naozaj nemožno. Nedôveryhodnosť tohto dokumentu mi dovoľte prezentovať na dvoch konkrétnych skutočnostiach.
V koncepcii tvorby práva sa zaväzujete preferovať princíp systémového prístupu. Vážené dámy, vážení páni, čo systémové a principiálne bolo na účelových novelách, ktoré v tomto volebnom období už snemovňa schválila? Nebolo to nič iné ako prispôsobenie si práva na realizáciu svojich politických záujmov.
Dovoľte mi druhý príklad. V programovom vyhlásení sa uvádza, citujem: "Národná obnova si žiada obrovské nasadenie a energiu. Základom tohto procesu je obnova fungovania demokratických inštitúcií štátu. Štátne a verejné orgány musia pôsobiť v záujme verejného dobra, musia tu byť pre všetkých, nielen pre určitú politickú či ekonomickú spoločenskú skupinu."
S obsahom tohto zámeru v plnom rozsahu súhlasím. Aká je však skutočnosť? Parlament je súčasťou a pilierom demokratickej inštitúcie štátu a my poslanci opozície sme jeho súčasťou. V novodobej parlamentnej histórii je vystúpenie predsedu vlády, ktorým sa uchádza o dôveru, skutočne výnimočné. Namiesto toho, aby sa sústredil na vecné zdôvodňovanie programového vyhlásenia, prezentoval množstvo obvinení, ktoré, ak existujú, musia byť predmetom konania iných demokratických inštitúcií. Národná rada nie je súdnym tribunálom a predseda vlády sa v demokratickej krajine nemôže správať ako inkvizítor. Ak chce vláda Slovenskej republiky vnášať do života celej spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu, musí jej ministerský predseda podľa týchto princípov, vážené dámy a páni, i vystupovať. To je garanciou fungovania moderného demokratického štátu. Nemám výhrady ani proti zámeru vládnej koalície - dynamizovať práce na odstránení takzvanej medzinárodnej izolácie. Zásadné výhrady však mám proti postupu, ako sa to deje, a predovšetkým, v akom čase sa to, vážené dámy a vážení páni, deje.
Som hlboko presvedčený, že séria zahraničných pracovných ciest sa zásadne mala uskutočniť až po odsúhlasení programového vyhlásenia vlády a až po vyslovení dôvery vláde. Až vtedy totiž vláda disponuje mandátom na preberanie zahraničných záväzkov a v súlade so zahraničnou politikou obsiahnutou v programovom vyhlásení.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predostrieť v mojom vystúpení ešte niekoľko otázok. Na základe čoho politické strany koalície sľubovali počas celého volebného obdobia 4 až 6-percentný ekonomický rast HDP s výhľadom až 10 % v roku 2002? A na základe čoho sa v programovom vyhlásení uvažuje s poklesom ekonomického rastu, pričom s rastom ekonomiky 4 až 5 % hrubého domáceho produktu sa uvažuje až ku koncu funkčného obdobia? Myslím si, že je to nekvalifikovaný odhad potenciálu Slovenskej republiky, ak pre nič iné, tak pre investície v minulosti realizované do viacerých perspektívnych odvetví slovenského hospodárstva.
Aké prechodné zvýšenie inflácie konkrétne vláda očakáva v počiatočnom období. A aký je pre súčasnú vládu parameter nízkej inflácie, ktorú chce na konci svojho volebného obdobia ako prioritný cieľ hospodárskej politiky dosiahnuť? Túto otázku predkladám predovšetkým preto, že postupnou dereguláciou niektorých cien v súbehu s niektorými systémovými opatreniami hospodárskej politiky by malo byť reálnou ambíciou vlády projektovať ročnú mieru inflácie meranú v spotrebiteľských cenách v rozmedzí 6 až 8 %. Dôveryhodnosť plnenia zámerov programového vyhlásenia je závislá i od osôb, ktoré majú tieto zámery realizovať. Ako môžem dôverovať členke vlády poverenej riadením ministerstva financií, ktorá celkom chladnokrvne na pôde Národnej rady prezentuje množstvo nepresných údajov a poloprávd? Týka sa to údajov finančných prostriedkov z výťažku lotérií a mnohých iných. Zatiaľ ste ma vaším prístupom presvedčili len o jedinom - môj hlas medzi poslancami, ktorí vám dôverujú, bude určite chýbať. Počas vášho vládnutia vám to ešte veľakrát pripomeniem.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec Maxon, uplynul vám čas.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Maxon hovoril, že tu zazneli nepodložené tvrdenia. Chcem sa ho spýtať, či medzi tieto nepodložené tvrdenia patrí aj vyjadrenie pani poslankyne Marty Podhradskej, pretože tu mám v rukách list pani Zity Furkovej, v ktorom sa píše:
"Dňa 19. 11. 1998 pani Marta Podhradská, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, na verejnom zasadnutí Národnej rady v priamom prenose STV zverejnila informáciu, že mi pán Materák poskytol zálohu na výrobu dabingu vo výške 5 miliónov Sk, z ktorých som postavila svoje súkromné dabingové štúdio ATIS. Toto ničím nepodložené vyjadrenie ma veľmi pobúrilo a osobne sa ma dotklo, ale predovšetkým vážne ohrozilo moju profesionálnu aj občiansku česť v očiach mojich obchodných partnerov, ako aj v očiach širokej verejnosti. Proti tomuto tvrdeniu musím rozhodne protestovať, pretože sa nezakladá na pravde. Dabingové štúdium ATIS som postavila z finančných prostriedkov poskytnutých Istrobankou, akciová spoločnosť, Laurinská 1, Bratislava na základe úverovej zmluvy, ako aj za pomoci môjho manžela, ktorý mi umožnil vybudovať toto štúdio v našich priestoroch a s pomocou jeho realizačnej firmy.
Tieto skutočnosti som pripravená a ochotná kedykoľvek preukázať ako pani poslankyni, tak aj komukoľvek inému. Pre úplnosť veci si dovoľujem upozorniť na fakt, že šéfredaktor dabingu STV pán Materák a neskôr aj pán Mistrík zadávali objednávky na výrobu, na základe ktorých potom ekonomické oddelenie vypracovalo splátkový kalendár."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec!
Poslanec F. Mikloško:
Z tohto dôvodu pani Zita Furková prosí o ospravedlnenie pani poslankyňu Martu Podhradskú. A ja sa znovu pýtam pána poslanca Maxona, či aj toto patrí medzi tie neodôvodnené tvrdenia, ktoré tu odzneli.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Zapnite mikrofón pánu poslancovi Hofbauerovi.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som pevne presvedčený, že tento materiál bude dopracovaný ako doplnok do programového vyhlásenia vlády pre jeho hodnotnosť a predovšetkým preto, ako súvisí s prerokúvaným materiálom.