Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážení hostia,
pretože čas na vyjadrenie sa k programovému vyhláseniu vlády je obmedzený, dovolím si prejsť k časti programu, ktorá mi je blízka a vzbudzuje vo mne oprávnené obavy. No najskôr by som chcela, tak ako predrečníci predo mnou, zdôrazniť význam prerokúvaného dokumentu, a preto aj potrebu širokej diskusie o ňom. Veď vláda sa ním bude riadiť počas celého vládnutia.
Pred štyrmi rokmi ste aj vy, vážení kolegovia, uplatnili svoje právo vystúpiť k programovému vyhláseniu vlády a čas ste využili presne tak, ako ho využívame my. A nebolo vám zabránené - ako bolo nám v prípade vystúpenia pána predsedu vlády vo štvrtok - reagovať na nepravdivé tvrdenia. Tento počin vlády a predsedajúceho je o to smutnejší, že v prejave pána predsedu, obsahujúcom množstvo invektív a účelových obvinení, dominoval princíp kolektívnej viny. Ak by v minulom volebnom období bola opozícia umlčaná takýmto brutálnym spôsobom, neviem si predstaviť, koľko demaršov by bolo Slovensko dostalo. Obávam sa, že argument, že rokovací poriadok takéto umlčanie opozície umožňuje, iba priznáva budúce praktiky vládnej koalície. Ak niekto chce porovnávať sériu minulých vystúpení, teda ministrov minulej vlády, pri odpočte programového vyhlásenia vlády, je to neporovnateľné. Veď ministri na požiadanie opozície dávali účty zo svojho vládnutia v bloku celá vláda. Nikoho vo svojom vystúpení neurážali a rozprava bola otvorená po skončení ku všetkým ministrom, aj k pánu premiérovi Mečiarovi.
Vrátim sa však k téme. V programovom vyhlásení vlády v časti Výchova a vzdelávanie je vyjadrenie, ktoré sa nevyskytuje vo volebných programoch ani SDK, ani SDĽ, ani SOP. Ide o úsek na strane 28 vládneho programu, kde vláda deklaruje, citujem, "bude garantovať zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov patriacich k národnostným menšinám na úroveň celoštátneho priemeru". V takto formulovanej vete by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že úroveň vzdelávania žiakov na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je nižšia ako na ostatných školách. Školské osnovy a rozsah učiva na základných a stredných školách v celej našej republike je však rovnaký. Jediný rozdiel je v tom, že si toto učivo žiaci a študenti, príslušníci národnostných menšín, osvojujú vo svojom materinskom a nie v štátnom jazyku. Čo je však skutočne pod vzdelanostnou úrovňou v týchto školách oproti ostatným, je osvojovanie si a ovládanie štátneho jazyka, teda slovenčiny.
Ak by vláda chcela odstrániť tento nedostatok u príslušníkov menšiny, pretože ich napríklad oberá o možnosť uplatniť sa na trhu práce v celej republike, citovaná veta by nepokračovala v tom zmysle, že vláda bude riešiť zvyšovanie vzdelanostnej úrovne občanov patriacich k národnostným menšinám tak, že, citujem ďalej, "bude riešiť prípravu pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom menšín, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov v jazykoch menšín utvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne v rámci existujúcich univerzít".
To znamená, že popri už existujúcich študijných odboroch na všetkých filozofických fakultách a Katedre pre vzdelávanie učiteľov v jazyku menšín, ktorá je pri Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, plánujú sa podobné katedry i ďalšie odbory na ostatných univerzitách, v ktorých sa bude musieť učivo prednášať okrem štátneho jazyka paralelne i v jazyku príslušníkov národnostných menšín, resp. jednej, maďarskej menšiny, pretože práve maďarská koalícia presadila túto zmenu do programového vyhlásenia vlády. Tento ústupok ostatných vládnych strán nielenže nezabezpečí, aby sa zlepšil terajší stav ovládania štátneho jazyka príslušníkmi maďarskej menšiny, ale naopak, zhorší už i tak biedny stav vzdelanostnej úrovne v štátnom jazyku.
Toto programové vyhlásenie totiž umožňuje, aby žiaci a študenti, a nielen príslušníci národnostnej menšiny alebo národnostných menšín, ale aj Slováci žijúci na juhu a nemajúci nablízku slovenské základné a stredné školy, absolvovali celý vyučovací proces od predškolskej výchovy až po ukončenie vysokej školy iba v jazyku maďarskom, bez dostatočného ovládania štátneho jazyka. Je založená asimilácia Slovákov priamo v programovom vyhlásení vlády. To, že sa ako priority vyučovania v maďarskom jazyku na vysokých školách uvádza teológia, kultúra a výchova osvetových pracovníkov, jasne poukazuje na to, že snahy maďarských politikov o školskú, kultúrnu a nakoniec i územnú autonómiu sa začínajú realizovať, a to za vašej podpory, vážení páni poslanci SDK, SDĽ a SOP.
Zvlášť nešťastné sa mi zdá, že na tieto ciele sa chce využiť, ako sa to v programe vlády deklaruje, i výchova teológov. Súhlasili s takýmto vyjadrením v programovom vyhlásení i predstavitelia cirkví? V minulom volebnom období nám terajšia vládna koalícia vyčítala vznik univerzít, z ktorých mnohé majú takú študijnú náplň, ktorá sa pred ich vznikom u nás nedala študovať. Tieto školy môžu navštevovať všetci mladí ľudia, ktorí úspešne vykonali prijímacie pohovory bez ohľadu na to, akej sú národnosti. Jediným kritériom na štúdium sú vedomosti a nie príslušnosť k určitej skupine ľudí. Tieto novovzniknuté univerzity chce vládna koalícia prehodnocovať, a ako sa vyjadril pán minister školstva, i rušiť.
Napriek tomu, že vláda tvrdí, že chce zvyšovať podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí nášho štátu, chce rušiť niektoré univerzity a pritom chce na ich úkor zakladať nové fakulty s výlučne maďarským jazykom. Asi chce zvyšovať najmä vysokoškolákov - občanov jednej menšiny. Ale potom prečo nie každej menšiny a prečo nie aj príslušníkov štátotvorného národa? Veď títo na fakultách, resp. katedrách s maďarským jazykom nemôžu študovať, lebo ho neovládajú. Alebo sa majú slovenské deti začať učiť po maďarsky? Nestačilo preferovanie určitej úzkej skupiny občanov oproti ostatným za totality? Alebo na základe slovensko-maďarského vyrovnania treba obetovať slovenské deti?
V podstate tu teda nejde o vzdelanie, ale o podporu jazyka jednej menšiny, čo je v príkrom rozpore s ďalšou snahou proklamovanou v nasledujúcej vete programového vyhlásenia, že vláda má záujem zlepšiť vyučovanie slovenčiny u maďarskej menšiny. Je to tiež v rozpore s deklarovaným úsilím vlády zaradiť náš štát do európskych a transatlantických štruktúr. V tomto prípade by programové vyhlásenie vlády obsahovalo program, ktorý by umožnil mladým ľuďom osvojiť si v širokej miere svetové jazyky ako angličtinu, francúzštinu, nemčinu, ktorých neznalosť budú v budúcnosti pociťovať ako veľký nedostatok.
Vláda pri málo konkrétnych vyjadreniach v programovom vyhlásení je však v tomto prípade až priveľmi konkrétna, keď uviedla priamo vo vyhlásení vydávanie dvojjazyčných vysvedčení a vedenie dvojjazyčnej pedagogickej dokumentácie, samozrejme, v maďarskom jazyku. Zrejme sleduje najskôr iné začlenenie. Začlenenie do veľkého Uhorska. Maďarská koalícia svojim voličom tiež sľúbila nemožné, no na rozdiel od vás to však vďaka vám dokáže splniť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Slovo má pani poslankyňa Angelovičová a pripraví sa pani poslankyňa Záborská.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
vo svojom vystúpení nadviažem na tú časť programového vyhlásenia, ktorá sa dotýka vysokých škôl.
Hneď na úvod chcem vysoko pozitívne vyzdvihnúť zámer súčasnej vlády Slovenskej republiky, a to vypracovanie dlhodobej koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Učiteľ vysokej školy je nielen prenoscom, odovzdávateľom poznatkov, ale je aj ich tvorcom. A to by som chcela zdôrazniť, aj ich tvorcom.
Vysokoškolskí učitelia sa stávajú tvorcami najnovších poznatkov nielen získavaním informácií z literárnych prameňov, ale aj zapájaním sa do vedeckovýskumnej činnosti. Materiálno-technické vybavenie pracovísk na vysokých školách nie je záležitosťou pol ani jedného roka. Vyžaduje si niekoľko rokov. Do vedeckovýskumnej činnosti na vysokých školách sa priamo zapájajú aj študenti pri riešení svojich prác študentskej vedeckoodbornej činnosti, diplomových prác a potom doktorandi pri riešení svojich dizertačných prác.
Predchádzajúca vláda nedostatočne podporila materiálno-technické vybavenie vysokých škôl. Uplynulé štyri roky pre vysoké školy sú charakterizované prijatím viacerých čiastkových koncepcií, ktoré vypracovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. S niektorými z nich sa vysoké školy nestotožnili. V tomto smere absentovala konštruktívna komunikácia medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a vysokými školami.
Osobne vysoko pozitívne hodnotím, že súčasná vláda Slovenskej republiky je pripravená akceptovať opodstatnené pripomienky a stanoviská verejnosti. Chcem pritom zdôrazniť, že ku koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania budú mať možnosť vyjadriť sa akademické obce, akademické senáty, odborové organizácie pracovníkov školstva a vedy a iné. Východiskom pre tvorbu tejto dlhodobej koncepcie vlády môžu byť dlhodobé koncepcie rozvoja vysokých škôl, ktoré ich majú vypracované a ktoré sa podľa nich aj riadia.
Súčasná vláda Slovenskej republiky, tak ako je to uvedené v jej programovom vyhlásení, okrem iného bude vytvárať podmienky, a to zopakujem, bude vytvárať podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách. Bude podporovať ďalší rozvoj doktorandského štúdia. Navrhne pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov. Posledné dva body sú veľmi dôležité z hľadiska personálneho riešenia vysokých škôl. Je to dobrý krok súčasnej vlády.
Predchádzajúca vláda prijala viac právnych predpisov pre školstvo. Nie vždy sa kvantita rovná kvalite. Za negatívne právne predpisy prijaté v roku 1997 považujem tri zákony, ktoré riešia zriadenie troch nových univerzít a niekoľko fakúlt už pri existujúcich vysokých školách. Čo je negatívne na prijatí týchto zákonov? Aspektov je viac. Zásadne nesúhlasím so zriadením nových vysokých škôl na úkor existujúcich, a to chcem zdôrazniť, už živoriacich vysokých škôl. Znovu zopakujem otázku, ktorá už pri obhajobe predloženého programového vyhlásenia bola vyslovená. Nemohli sa efektívnejšie využiť výdavky v sume 0,5 miliardy Sk na rozvoj už existujúcich a už živoriacich vysokých škôl? Je veľmi sympatické od súčasnej vlády, že je pripravená pustiť sa do nedoriešených personálnych otázok, nedoriešených priestorových problémov a riešenia chronického nedostatku finančných prostriedkov, čo je všeobecný jav celého nášho školstva. A nielen školstva.
Len na porovnanie uvediem pridelené prostriedky pre vysoké školy z celkového rozpočtu, okrem energie a nájomného. Citujem zo Slovenského profitu 1998 číslo 10 strana 1:"V roku 1991 to bolo 30 % pridelených prostriedkov. V roku 1995 to bolo 11 %, v roku 1997 to bolo len 7 %." Z uvedeného vyplýva, že na výučbu študentov zostala vysokým školám v roku 1997 iba jedna šestina prostriedkov oproti roku 1991. Uvedené problémy, ktoré som uviedla, sú veľmi dôležité z hľadiska kvalitatívneho rozvoja nášho vysokého školstva. Som presvedčená o správnosti programového vyhlásenia v oblasti výchovy a vzdelávania na vysokých školách, a preto budem hlasovať za jeho schválenie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážená pani kolegyňa, bola by som veľmi rada, keď sa prihlásite na vystúpenie, keby ste si aspoň prečítali alebo aspoň hovorili o niečom, o čom máte viac informácií. Nikdy nepochopím, ako môžete hovoriť o tom, že ministerstvo školstva predchádzajúcej vlády vypracúvalo koncepcie bez toho, aby ich konzultovalo s predstaviteľmi vysokých škôl. Uvediem iba poslednú koncepciu, ktorú sme vypracúvali v roku 1998. Je to koncepcia vysokých škôl do roku 2005 s výhľadom do roku 2015, na konkretizácii ktorej sa zúčastňovala Rada vysokých škôl aj predstavitelia Slovenskej akadémie vied, a s touto koncepciou súhlasili.
Taktiež si myslím, že keď tu už sedíte, mohli by ste aspoň počúvať, lebo som tu už o tom hovorila, že koncepciu o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov táto vláda nemusí vypracúvať, pretože koncepcia je nielenže vypracovaná, ale je už pripravený aj zákon o tomto pôžičkovom fonde. Taktiež nerozumiem vašej vete, keď ste hovorili, že nesúhlasíte s mnohými vysokými školami ani s novými fakultami. Teda neviem, čo máte napríklad proti Právnickej fakulte, Fakulte financií, Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov, ktoré sa otvorili v Banskej Bystrici. Čo máte proti Fakulte ošetrovateľstva a sociálnej práce v Trnave? Čo máte proti Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre? Alebo proti Fakulte výrobnej a environmentálnej techniky vo Zvolene? Sú to všetko fakulty, ktoré sme tu nemali a naši študenti museli tieto odbory študovať v Českej republike. Tak by som vás prosila, aby ste aspoň druhýkrát hovorili o tom, o čom máte lepšie informácie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
členovia vlády,
poslankyne, poslanci,
chcela by som len vecne doplniť vystúpenie pani predrečníčky, poslankyne.
V rokoch 1996 a 1997 som sa zúčastnila ako ministerka práce na viacerých rokovaniach s rektormi a dekanmi vysokých škôl, kde som im z titulu svojej funkcie predsedníčky správnej rady Národného úradu práce predložila zoznam jednotlivých vysokých škôl a fakúlt, ktoré nám pravidelne vychovávajú nezamestnaných už pri ich prijímaní na vysoké školy. To je, prosím, nie politický, to bol a je pragmatický prístup. Potom tieto zoznamy na požiadanie rektorov a dekanov Národný úrad práce poskytoval jednotlivým vysokým školám aj dodatočne v priebehu kalendárneho roka 1998. Pani poslankyňa, boli by ste prekvapená, že v sieti úradov práce tie isté odbory nám vypúšťajú ako nezamestnaných absolventov, ľudí, ktorých prijímajú už v tom čase, keď vedia, že tieto odbory na trhu práce nie sú žiadané.
Prihováram sa za to, aby sme si odborne sadli k tomu a aby sme si povedali niečo o financovaní vysokého školstva, ale to platí aj pre stredné školy, odborné školstvo a tak ďalej, a aby sme prostriedky z Národného úradu práce, ktoré pochádzajú od náš všetkých - lebo takisto prispievame do Fondu zamestnanosti ako zamestnanci -, keď toľko voláme po efektívnom využívaní financovania školstva, aby ste ich prepojili s praxou. Tieto informácie, ktoré máte, sú zastarané. Myslím si, že aj niektorí dekani vysokých škôl už pri zostavovaní nových učebných plánov, pri prijímaní určitého počtu študentov sa začali riadiť informáciami priamo z trhu práce. Takže len toto som vám chcela dať tiež do pozornosti, ak sa budete aj v budúcnosti zaoberať prepojením vzdelávania a potrieb trhu práce.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej som si vypočul so značným začudovaním, pretože nepoznám štát a nepoznám národ, ktorý brojí proti rozširovaniu vzdelania, proti rozširovaniu vysokých škôl, proti rozširovaniu nových univerzít, fakúlt a proti zvyšovaniu kvalifikácie svojho vlastného obyvateľstva. Veď toto je jediný produkt, ktorým Slovensko disponuje. My nedisponujeme surovinami, energetickými zdrojmi. Disponujeme ľudským potenciálom a naša kvalita, náš potenciál štátu závisí od toho, či ten potenciál bude kvalifikovaný alebo či tu budú pomocní robotníci odsúdení na pozíciu gastarbeitrov. Takže vaše vystúpenie som si vypočul s ob- rovským začudovaním. Čert vie, kto vám ho písal. Ak vy, tak vás prosím, zamyslite sa nad tým, čo povedala pani poslankyňa Slavkovská.
Čo sa týka klesajúcich prostriedkov pre vysoké školy, som rád, že ste skončili pri tých plus 6 % poklesu, pretože ak by ste pokračovali ešte dva, tri roky ďalej, tak už by sme sa dostali do záporných čísel. To by bolo dosť čudné. Takže ešte raz, nie znižovanie, ale zvyšovanie. Nie rušenie, ale zakladanie a rozvoj, a nie znižovanie kvalifikácie, ale rast kvalifikácie obyvateľov. To je cieľ a ambícia takého malého štátu, ako je Slovensko s takým malým surovinovým potenciálom a s takým malým ekonomickým potenciálom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Chcel by som zareagovať na vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej. Konkrétne na jej vetu: "V zásade nesúhlasím so vznikom nových vysokých škôl."
Vážená pani poslankyňa, je vám vôbec známe, akým spôsobom pracuje nová Akadémia múzických umení v Banskej Bystrici? Je vám vôbec známe, čo táto akadémia robí pre bystrické divadlo a pre zvolenské divadlo? Akým spôsobom táto akadémia už teraz počas svojho krátkeho trvania podporila divadelný život v tomto regióne? Prosím vás pekne, oboznámte sa s touto problematikou. Dúfam, že potom prehodnotíte svoje stanovisko.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Bohunický - faktická poznámka.
Poslanec P. Bohunický:
Chcel by som doplniť pani poslankyňu Angelovičovú.
Myslím si, že pani poslankyňa hovorila nie o kvantite, ale o kvalite vysokoškolsky vzdelaných ľudí. A k tomu smerovala aj ušetrené prostriedky. Hovorím veľmi konkrétne a o konkrétnej veci, pretože v Trnave vedľa Trnavskej univerzity, nechceného dieťaťa tejto politickej garnitúry, vznikla aj Univerzita Cyrila a Metoda. Už vtedy mala táto univerzita požiadavky, aby otvorila fakulty, ktoré vznikli vlastne na zelenej lúke v novej univerzite. A chýbalo tak málo na dostavbu internátu, ktorý by potrebovali všetci vysokoškoláci, či už z Materiálno-technologickej fakulty Trnavskej univerzity, alebo aj Univerzity Cyrila a Metoda. Chýbalo len 30 miliónov. Ale na rozbeh novej univerzity sa dalo veľkoryso 50 miliónov. A tam je potom aj trh práce, pretože skutočne paralelne vznikali odbory, ktoré už mali jednoducho vo vienku to, že sa títo absolventi neumiestnia.
Čiže pani Angelovičová hovorila o kvalite vyučovacieho procesu, nie o kvantite, aby sme mali na počet kilometrov štvorcových čo najviac univerzít v strednej Európe.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
tiež by som chcel pár slovami podporiť to, čo odznelo z úst pani kolegyne poslankyne Angelovičovej.
Ako prorektor Univerzity Komenského som za uplynulé obdobie mal možnosť opakovane sa stretať s tým, čo sa nazývalo v minulosti koncepčná práca rozvoja vysokých škôl v Slovenskej republike. Som hlboko presvedčený o tom, že zriaďovanie nových univerzít vedie a viedlo v minulosti k absolútnej devalvácii ceny a kvality vysokoškolského vzdelania v Slovenskej republike. Nielenže bol niekoľkokrát porušovaný zákon napríklad v súvislosti s takzvanou druhou Trnavskou univerzitou, ale dosiaľ sa nerealizovala akreditácia týchto škôl. Porušili sa zákony pri prijímacom konaní a dochádzalo i dochádza k absolútnemu tunelovaniu vysokoškolských učiteľov z existujúcich kvalitných univerzít.
Chcel by som tiež povedať, že v minulosti sa absolútne nediala koncepčná práca v spolupráci so zástupcami vysokých škôl. Ako prorektor som sa mal možnosť niekoľkokrát zúčastniť na takzvaných poradách, ale pri tej poslednej sme opustili pôdu ministerstva školstva, pretože nebolo o čom hovoriť s dotyčnými úradníkmi. Chcem iba konštatovať, že aj ja absolútne podporujem nielen stanovisko kolegyne Angelovičovej, ale aj obsah vládneho programu, ktorý volá a deklaruje zmenu v tejto oblasti vysokoškolského vzdelania v Slovenskej republike.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Dámy a páni,
hovoríme o programovom vyhlásení vlády a hodnotíme jeho obsah. Obsahom tohto vyhlásenia vlády je nová koncepcia vysokého školstva na Slovensku a jeho rozvoja. Myslím si, že v tomto smere je naozaj potrebné urobiť veľmi veľa. Nemôžeme sa tu oháňať tým, že predchádzajúca vláda Slovenskej republiky zriadila sieť vysokých škôl, ktoré majú zabezpečiť vysoký intelektuálny potenciál nastupujúcej mladej generácie. Urobili sme to naozaj na úkor kvality. Koncepcia lietajúcich profesorov nakoniec vyústila do toho, že Trnavská univerzita, teda Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, má dnes nesmierne veľké problémy s personálom, s vysokoškolskými učiteľmi.
Vysokoškolské vzdelanie je postavené na kvalite vedy a odbornosti na vysokých školách, ktoré sa tu rozvíja prostredníctvom vysoko kvalitných vedecko-pedagogických učiteľov, a to sú docenti a profesori našich slovenských vysokých škôl. Nemôžeme jednoducho plytvať energiou týchto ľudí tým, že ich budeme posielať z Bratislavy do Košíc alebo z Trnavy do Prešova, aby učili na našich vysokých školách. Ako zabezpečíme ich odbornosť v odbornom procese, ktorý je na vysokých školách absolútne potrebný? Ak Európska komisia dnes hovorí, že sa prehlbuje obrovský rozdiel medzi krajinami strednej Európy a ostatnými krajinami Európy najmä v technológiách, tak je to presne dôsledok nivelizácie slovenských vysokých škôl alebo vysokých škôl v Európe. Budeme musieť urobiť veľmi veľa pre to, aby sme nahradili profesorov na vysokých školách, a nie ich rozptyľovali po zbytočných...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem, pán predseda.
Už raz som sa vyjadroval k decentralizácii vysokých škôl na Slovensku. Musím reagovať na pani poslankyňu Angelovičovú. Okrem toho, že boli vznesené určité pochybnosti o kvalite "vidieckych" škôl, existuje tu Akreditačná komisia, ktorá podľa mojich informácií sa kreuje nanovo. Je to komisia, ktorá by mala garantovať kvalitu týchto škôl. Ak by tieto školy alebo univerzity nespĺňali kritériá, ktorým sa podriadime aj my v existujúcich vysokých školách, tak nie je dôvod, aby sa takéto školy zrušili.
Druhý aspekt je ekonomický. Keď si dnes porovnám dynamiku Žilinskej univerzity, ako narastala, a treba sa pozerať nielen na nové fakulty, ktoré vznikajú popri starých univerzitách. Veď to je spoločenská objednávka, to nie sú nejaké výmysly niekoho, kto si vymyslí, že chce mať novú fakultu alebo novú vysokú školu. Väčšina škôl, ktoré vznikli, vznikli na báze spoločenskej objednávky. Sú to školy, ktoré chceli nahradiť mnohé špecializácie alebo odbory študované v Českej republike. Takže nejde celkovo o nejaké výmysly niekoho, ale sú tu seriózne analýzy, tak ako to už viackrát uvádzala bývalá pani ministerka školstva. Zdôrazňujem aj ekonomický a sociálny aspekt tohto všetkého a veľmi sa divím, že práve predstaviteľka Strany demokratickej ľavice týmto spôsobom uvažuje. Decentralizácia, samozrejme, prináša ďalšie pozitíva, ktoré nemám čas ďalej rozvádzať.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Harach - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som ešte doplniť pani kolegyňu Angelovičovú o niektoré poznatky, ktoré neodzneli.
Hneď na úvod treba povedať, že s drvivou väčšinou toho, čo povedala, súhlasím. Dokonca si myslím, že to povedala veľmi mierne a kultivovane, nakoniec hovorila to jemne ako žena. Ona totiž nezdôraznila - a iste by odpovedala pani Slavkovskej, keby mohla vystúpiť - to, že koncepcia rozvoja vysokých škôl vznikla na záver funkčného pôsobenia bývalej pani ministerky, kým neboli zhodené vlastne zo stola mnohé koncepcie, ktoré sa skutočne robili v hlbokej ilegalite. Najskôr vznikli politicky motivované vysoké školy a potom nejaká koncepcia rozvoja vysokých škôl. A spomínaná Akreditačná komisia na naše veľmi dôrazné požiadavky, aby nám dala stanovisko, dávala ho takmer ilegálnym spôsobom a stanovisko na spôsob pštrosej politiky, teda hlavu do piesku. O tri roky vám povieme, či tieto vysoké školy budú, alebo nebudú dobré.
Keď sme sa pýtali na personálne zloženie týchto škôl, možno dodnes verejnosť nevie, kto tam pôsobí. Potom sa stáva, dámy a páni, že napríklad na druhej trnavskej univerzite pôsobia štatutárni zástupcovia na čiastkový úväzok, t. j. ľudia zodpovední možno za dôležité finančné operácie nie sú ani riadnymi zamestnancami na druhej trnavskej univerzite.
Hovorilo sa tu aj o tom - a pani Angelovičová na to tiež trošku reagovala -, že niektoré vysoké školy vraj pripravujú nezamestnaných. Nuž, ale prečo ste urobili ďalšiu Strojnícku fakultu v Trenčíne, keď je najviac ohrozené strojárstvo? Z akého dôvodu ste zobrali maslo ostatným, smotanu ostatným strojníckym fakultám a dali ste to do Trenčína? Politická motivácia...
(Ozval sa zvuk časomiery a potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
nevidím v tom žiadnu politiku, pretože žiadnej vysokej školy nie je škoda. Už som to tu raz hovoril, že máme pomerne málo obyvateľov alebo nízke percento obyvateľov, ktorí dosiahli vysokoškolské vzdelanie, že ich je viac v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, ale to je trošku málo. Mnohí nejdú študovať do Bratislavy preto, lebo nemajú na to financie, pretože v Bratislave je nedostatok ubytovania a okrem toho je to drahé.
Keď bude v každom kraji - a už je v každom kraji - vysoká škola, tak určite vytvoríme oveľa lepšie podmienky, aby sa mohli pripravovať odborne oveľa väčšie počty študentov. A nepodceňujme naše vysoké školy. Keď si spomínam, študoval som za pomerne jednoduchých podmienok na vysokej škole, najväčším technickým výdobytkom bolo logaritmické pravítko. Dnes naši študenti ani nevedia, čo to je. Mal som možnosť v rámci svojich ciest stretávať sa s rôznymi ľuďmi, s vysokopostavenými, vzdelanými vedcami a nemal som dojem, že som sprostejší. Teda študentom na vysokých školách treba dať základ, treba im vytvoriť podmienky a potom ich naučiť, ako sa pripravovať už na to špeciálne povolanie.
Ak sa vytvárali niektoré odbory napríklad v Trenčíne alebo v Banskej Bystrici a Prešove, tak z toho dôvodu, že vysoké školy nedostatočne pružne reagovali na požiadavky vlády, pretože každý rok sa nám zvyšoval počet nezamestnaných po absolvovaní vysokých škôl. A zoberme si len fakt, kde boli vytvorené vysunuté pracoviská - napríklad v Púchove Ekonomická fakulta -, koľko inžinierov tam vychovali, inžinierov ekonómov, a sú to určite dobrí odborníci. Teda nezľahčujme situáciu, ale hlavne neznehodnocujme všetko, čo sa urobilo počas našej vlády. Som presvedčený o tom, že občania aj študenti budú kladne hodnotiť fakt, že sme tieto fakulty a vysoké školy vytvorili...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
chcem len doplniť pani poslankyňu Angelovičovú o to, čo nepovedala, že je tu zjavný rozpor aj v rámci vládnej koalície, čo sa týka programového vyhlásenia v oblasti vysokého školstva.
Na jednej strane programové vyhlásenie vlády chce zriaďovať pre národnostné menšiny nové univerzity a na druhej strane sa tu ústami dvoch rektorov, teda jedného bývalého rektora, jedného rektora súčasného a jedného ministra školstva hovorí o tom, že sme rozbili monopol bratislavskej univerzity a že sme dali krajským mestám alebo zriadili sme v krajských mestách životne potrebné univerzity. Ba dokonca bývalý minister pán Harach hovorí o nekoncepčnosti vtedajšej vlády alebo vlády Vladimíra Mečiara v tejto oblasti. Myslím si, že táto koncepcia, práve naopak, bola veľmi dobre premyslená a začala sa realizovať. Žiaľ, teraz sa bude realizovať iná koncepcia, v ktorej sa bude myslieť iba na maďarskú národnostnú menšinu, už menej na potreby detí slovenských rodičov. Pretože si myslím, že púchovská fakulta je veľmi dobre situovaná. Jeden podnik, ktorý poskytuje na ňu primerané finančné prostriedky a zároveň priestorové možnosti, je ideálom, ktorý by mohol do budúcnosti byť takým, ktorý by zabezpečoval fungovanie tých nových vysokých škôl, ktoré sme zriadili. Myslím si, že je rozumné, ak každé krajské mesto bude mať univerzitu a nie iba Bratislava so svojím monopolom. Viem, že by pán Šlachta rád ovládal...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Rakús - faktická poznámka.
Poslanec A. Rakús:
Ďakujem pekne.
Chcel by som doplniť pani poslankyňu Angelovičovú a upozorniť ešte na jeden aspekt, že ani počet vysokých škôl, ani počet vysokoškolských študentov a už hotových vysokoškolákov nie je nejakým absolútnym kritériom a má svoje limity. Totiž nielen dobrí učitelia a nielen počet vysokých škôl, ale aj taký celkom elementárny predpoklad, ako je rozloženie inteligencie v populácii, rozhoduje o úrovni a kvalite vysokých škôl. Viete, ak sa úroveň vysokej školy postaví tak, že dajme tomu je schopný túto školu vyštudovať mladý človek, ktorého, aby som to trošku zjednodušil, IQ je 120 a viac, tak v takom prípade má vysoká škola určitú úroveň. Ak sa zriadi priveľa vysokých škôl, tak potom sú možné dve cesty. Buď si vysoká škola tú úroveň a požiadavku IQ 120 a viac udrží a potom sa tam tí študenti dostanú, ale po 1. ročníku vyletia. Alebo je tu druhá možnosť, že vysoké školy, aby sa udržali, znížia latku a budú vychovávať ľudí, ktorí predpoklady na kvalitné ukončenie vysokoškolského štúdia ani nemajú. Budeme takto vlastne devalvovať úroveň vysokých škôl.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Švec - faktická poznámka.
Poslanec J. Švec:
Programové vyhlásenie vlády, ktoré teraz prerokúvame, vychádza z úplne inej koncepcie. V tom majú všetci moji predrečníci pravdu. Koncepcia zriaďovať vysoké školy v každom krajskom meste nie je predsa koncepcia. Koncepcia musí vychádzať naozaj z potrieb trhu práce, z podielu vysokoškolsky vzdelanej populácie v Slovenskej republike a z ďalších parametrov, ktoré si vyžadujú rozvoj vysokoškolského vzdelávania. Takže, vážené dámy a páni, ak berieme do úvahy skutočnosť, že napríklad na našej najstaršej a najväčšej vysokej škole Univerzite Komenského dnes chýba 41 profesorov, ako môžeme zriaďovať ďalšie vysoké školy bez akademického a vedeckého potenciálu? To je ten problém, to je ten kľúčový problém. Nikto predsa nebude pochybovať o tom, že potrebujeme nové vysoké školy, že potrebujeme nové fakulty, že potrebujeme reformu študijných programov. Samozrejme, tie musíme jednoducho vykonať aj v súvislosti s tým, aké stanovisko k našim vysokým školám zaujali evalvačné komisie OECD a európske rektorské konferencie. Ale musíme to robiť na základe celkom inej koncepcie, a o to ide.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Harach - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že druhýkrát vystupujem, ale dovoľte mi ešte aspoň dve, tri poznámky k predmetnej problematike.
Bola tu spomínaná koncepcia, ktorú prerokovala predchádzajúca vláda. V tejto koncepcii je jedna veľmi zaujímavá tabuľka, ktorá je prebratá vlastne zo štatistiky UNESCO a ktorá hovorí napríklad o počte univerzít pripadajúcich na 1 milión obyvateľov. U nás na 1 milión obyvateľov pripadajú približne 3 univerzity, čiže máme jednu univerzitu na 280 tisíc obyvateľov, čo treba vidieť a o tom sa tu zmieňovalo, že je ekonomicky mimoriadne náročné. S nami porovnateľné krajiny sa pohybujú v intervale približne 1 univerzita na 1 milión obyvateľov, plus-mínus, povedzme, stotisíc. Po prvé.
Po druhé, Akadémia umení v Banskej Bystrici, prajem Banskej Bystrici umelecké vzdelávanie. Ale, dámy a páni, keď vznikala akadémia umení, už existovali zabehnuté umelecké katedry, veľmi dobre pracujúce, na univerzite Mateja Bela. Keby sa umelecké vzdelávanie, ktoré robí akadémia umení, realizovalo v prostredí univerzity Mateja Bela, tak ho realizujete v zabehanom akademickom prostredí, s dekanátmi a so všetkými službami, ktoré nebolo potrebné po novom budovať. Je to finančne náročné, finančné náklady, ktoré tam nemuseli byť. Tam sa strácali a zbytočne vyhadzovali peniaze. A okrem toho ste nedali príležitosť napríklad bystrickému konzervatóriu, aby sa aktívne do tohto budovania zapojilo ako jedna z bázových škôl.
Už som spomínal Trenčiansku univerzitu. Spýtajte sa dekanov piatich strojníckych fakúlt rozmiestnených po Slovensku, nech vám odpovedia na otázku, či nedokážu zabezpečiť špeciálnu "strojarinu" u nich. Dokážu.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šlachta.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcel by som doplniť pani poslankyňu najmä v tom, že si treba skutočne uvedomiť, že rozširovanie vysokých škôl, rast kvality vzdelávania sú dve absolútne rozdielne veci. Veľmi dobre vieme, tí, ktorí sme na školách, že na školách išla kvalita dole práve vďaka tomu, že bol nedostatok finančných prostriedkov.
Nie je pravda, že sme si chceli monopolizovať umelecké školstvo. My sme ešte predtým, ako sa začalo hovoriť o Banskej Bystrici, spolu iniciovali projekt vzniku ďalšej umeleckej školy v Košiciach, vážení. Košice, ktoré majú tradíciu, ktoré majú predpoklady, ktoré majú skutočne široký okruh výtvarníkov, kde naozaj tá škola, ktorá - dúfam, dostane charakter umeleckopriemyslovej školy - bude sa rozvíjať, vznikla, samozrejme, tohto roku v októbri ako fakulta Technickej univerzity.
A pripájam sa k pánu poslancovi Harachovi, že keby bola vznikla v Bystrici ako fakulta, tiež je to oveľa, oveľa lacnejšie. Znižovanie kvality, prosím vás, ak v Banskej Bystrici neprišiel ani jeden pedagóg konkurzom, kto tu môže hovoriť o kvalite a, samozrejme, aj o zákonnosti.