Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Binder. Pripraví sa pán poslanec Ján Gabriel.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Binder:

Vážený pán predseda,

kolegyne, kolegovia,

vážená vláda Slovenskej republiky,

slovenské národné úslovie hovorí, že nielen chlebom je človek živý. To je prvé, čo chcem k programovému vyhláseniu vlády povedať.

Po druhé viem, že takýto dokument nemôže byť podrobným vykonávacím plánom vlády na dlhé štvorročné obdobie, aj keď pripúšťam, že súčasná vláda bude mať to potešenie taký dlhý čas na slovenskej scéne pôsobiť.

Návrh programového vyhlásenia i v prípravných verziách som si pozorne preštudoval. Chýba mi tam kadečo, ale možno to, čo chýba mne, by tam ani nemuselo byť. Ak však v návrhu programového vyhlásenia chýba to duchovno, ktoré je vnútornou obsažnosťou na začiatku citovaného úslovia, potom to chýba nielen mne, ale aj veriacim slovenského národa a odvažujem sa tvrdiť, že aj veriacim národností, ktoré tu žijú. Dokedy budeme musieť prehliadať historicky doložené cyrilo-metodské tradície, o ktorých hovorí aj preambula Ústavy Slovenskej republiky? Je pre mňa nepochopiteľné, že sa vláda k nim v programovom vyhlásení nehlási. Niekto by mohol namietať, že je to len formálny nedostatok návrhu programového vyhlásenia. Neverím. Je to nežiaduci kompromis. Ak sa ani v jednej stati o obrane štátu, v ktorom je dostatočne zastúpená technická stránka výstavby armády, jej vyrovnanie sa v organizačnej schéme západným armádam, nenájde ani najmenšia zmienka o postavení duchovných v armáde i o duchovnom postavení vojakov základnej služby počas ich pôsobenia v armáde, potom v tom nevidím náhodu, ale zámer.

Dostala sa mi do rúk útla knižočka biskupa francúzskej armády Michela Ghouborta Služobník pokoja. Je určená vojakom, ale aj iným. Autor uvažuje so zmenou nielen názvu, ale aj poslania na ministerstvo mieru a pokoja. Nie som naivný, viem, aké má ministerstvo funkcie, ale pri tom všetkom by vláda krajiny, kde sa hlási ku kresťanstvu 70 % obyvateľstva, mala považovať takéto riešenie za neprístupný kompromis.

Aby som nebil hlava nehlava, o to lepšie sa číta stať o kultúre, kde sa na otázku duchovna predsa len nezabudlo. Osobitne ma teší, že sa tu ako samostatná téza nachádza aj toto: "Vláda zabezpečí ochranu rozvoja štátneho jazyka." Ako si však vysvetliť toto predsavzatie, keď predtým v stati o školskej politike sa dočítame: "Vláda má záujem na zlepšení vyučovania slovenčiny." Predpokladám, že na školách s maďarským vyučovacím jazykom. A tak sa pýtam, čo urobí vláda, ak druhá strana taký istý záujem mať nebude. Že sa tak bežne stáva, o tom jestvujú stovky dôkazov.

Vážená Národná rada, chcem sa vyjadriť i k niektorým otázkam blízkym mojej profesii. Pretože čas bol skrátený, budem veľmi stručný. Za posledné roky postihli Slovensko ničivé povodne a sucho. Ochrana územia sa stáva nevyhnutnosťou. Dovolím si však pripomenúť, že programové vyhlásenie nedáva tejto problematike dostatočný priestor. Nebezpečenstvo z povodní, ale aj z nedostatku zdravotne neškodnej pitnej vody je oveľa väčšie, ako sa v programovom vyhlásení predpokladá. Následky zo zanedbania tejto hrozby sú niekoľkokrát drahšie ako predchádzanie im.

V posledných rokoch sa na riešení tejto problematiky okrem profesionálov ponúkajú rôzne organizácie tretieho sektora. Vláda by mala presne kodifikovať ich pôsobenie najlepšie odbornou obhajobou predkladaných projektov. Pôda je u nás stále nedocenený fenomén a zmena tejto skutočnosti by sa mala odraziť aj v programovom vyhlásení vlády. Pri dopracovaní transformačných realizačných plánov ministerstiev je potrebné uvažovať o regulácii ceny vodného a stočného a s jej dotáciou. Nenechajme celú ťarchu na občanovi a zabezpečme mu dostatok kvalitnej vody za prijateľné ceny.

Osobitne ma však mrzí, že v tomto dokumente sa však nenašlo miesto ani len jedným slovom pre Vodné dielo Gabčíkovo. Nie, nežiarlim. Len pripomínam, že ide o dielo, ktoré len za vyrobenú elektrickú energiu prináša ročne pri dnešných cenách 2,5 - 3 mld. korún, a to je len zlomok zo všetkých jeho prínosov. Po ohlásenej objektivizácii - potvrdzujem, že to je objektivizácia cien elektrickej energie - bude tento prínos ešte väčší 3,3 - 4 mld. korún ročne. Zároveň však pripomínam, že Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros aj napriek jasnému rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu je stále medzinárodným, najmenej však medzištátnym problémom.

Rád by som veril titulu v Pravde Zbohom nedorozumeniam vyplývajúcim z rokovania ministrov Kukana a Martonyiho, tak ako by tu neboli rozpory pretrvávajúce nielen stáročia, ale aj posledné desaťročia. Slovenská zahraničná politika si nesmie namýšľať, že vstupom strán občanov Slovenska maďarskej národnosti do vlády sa rozpory vyriešili. Preto som presvedčený, že stanovisko k Sústave vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros by malo byť súčasťou vládneho programu. To stanovisko by malo jednoznačne vychádzať z rešpektovania rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý vyhlásil, že zmluva z roku 1977 stále platí a nikdy neprestala platiť.

Minulý týždeň sa obnovili rokovania delegácií Slovenska a Maďarska o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, ktoré by mali nadväzovať podľa nášho názoru na parafovanú rámcovú dohodu. Nebol som vymenovaný do tejto delegácie, je to výsostná kompetencia vlády Slovenskej republiky a nenamietam proti tomu. Svoju prácu považujem za ukončenú parafovaním Rámcovej dohody medzi Maďarskom a Slovenskom. Udivuje ma však, že už týždeň pred rokovaním mi redaktor denníka Nép szabadság pán Farkas tlmočil, že nebudem členom negociačného tímu, čo maďarská strana vraj s radosťou privítala, hoci v návrhu na rokovanie slovenskej vlády som nebol z funkcie zástupcu vedúceho delegácie odvolaný. Vláda slovenskej republiky však o nominácii a odvolaní rokovala až päť dní po oznámení pánom redaktorom. Môžem sa oprávnene domnievať, že rozhodovanie o mojej účasti v komisii nenastalo po rokovaní vlády, ale že vláda plní dohody iných skupín, ktoré informovali maďarskú stranu o výsledku rokovania, ktoré vláda potom urobila. I táto skúsenosť ma núti požadovať, aby programové vyhlásenie bolo doplnené.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Ján Gabriel. Nie je prítomný, stráca poradie. Vystúpi ďalší pán poslanec Viliam Sopko a pripraví sa pani poslankyňa Diana Dubovská.

Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Poslanec V. Sopko:

Vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

vážený pán predseda Národnej rady,

vážená Národná rada,

kolegyne, kolegovia poslanci,

vo svojom vystúpení sa nebudem zaoberať prierezovo celým programovým dokumentom, hoci aj mňa láka porovnávať ho s programovým vyhlásením vlády Vladimíra Mečiara a konfrontovať so súčasným stavom spoločnosti. Chcem sa vyhnúť invektívam a budem sa orientovať len na časť verejnej správy.

Vláda Vladimíra Mečiara si v januári 1995 stanovila za cieľ usporiadať verejnú správu racionálne a inštitucionálne moderne a efektívne. Zaviazala sa, že bude presadzovať zníženie byrokracie a skvalitnenie aparátov štátnej správy, že vytvorí systém štátnej správy, ktorý bude lepšie zodpovedať potrebám občanov, systém, ktorý bude jednoduchší a finančne menej náročný. K týmto cieľom bola usmerňovaná aj pokračujúca reforma miestnej verejnej správy, ktorá vyvrcholila zmenou územného a správneho usporiadania. Určite mi dáte za pravdu, že tieto zámery deklarované v programovom vyhlásení minulej vlády v niečom splnené boli a v niečom nie. Preto som poukázal na programové tézy prednesené Vladimírom Mečiarom, že zmeny v usporiadaní verejnej správy sú finančne, organizačne aj technicky veľmi náročné a malo by sa k nim pristupovať po zrelom uvážení a po dôkladnej analýze súčasného stavu.

Reforma verejnej správy, to sú mimoriadne závažné rozhodnutia. V koncepčných materiáloch vlády Vladimíra Mečiara boli vcelku seriózne rozpracované obsahové princípy Združenia miest a obcí Slovenska a niektoré pripomienky opozičných politických strán. Rozdielne názory či rozpory vždy boli nie v obsahu, ale v postupnosti krokov a v tom, že rozhodnutiam vlády nepredchádzala podrobná verejná diskusia všetkých zainteresovaných. Musíme si uvedomiť, že reforma verejnej správy je nepretržitý proces, ktorého zmyslom je jednoznačné skvalitnenie služieb občanovi a priblíženie verejnej správy občanovi.

Ak súčasná vláda Slovenskej republiky pristúpi k zmenám v usporiadaní verejnej správy, musí mať na zreteli, že cieľom nie je vytvorenie novej štruktúry štátnych a samosprávnych orgánov a úradov, ale vyjadrenie nových vzťahov medzi občanom, obcou a štátom, to znamená decentralizované a demokratickejšie riadenie vecí verejných. Verím, že k tomuto kroku vláda pristúpi na základe dôkladného poznania a zhodnotenia súčasného stavu.

V spomínaných koncepčných materiáloch reformy verejnej správy Slovenskej republiky boli stanovené už spomínané postupové kroky. V prvom rade decentralizácia, teda presun kompetencií z orgánov štátu na orgány obce aj na regionálnu samosprávu. V tomto balíku problémov bolo aj stanovenie kompetencií úradov štátnej správy.

Ďalším krokom bola horizontálna integrácia - spomínal to pán poslanec Faič -, integrácia štátnej správy. Vyvrcholilo to všetko zmenou územného a správneho usporiadania, čo malo byť záverečným krokom. Prečo to spomínam? Pretože chcem upozorniť a doslova varovať pred unáhlenými vyhláseniami o opätovnom zriaďovaní oblastných školských úradov, školských správ či iných úradov špecializovanej štátnej správy. To sme už predsa prekonali. Reorganizácia úradov miestnej štátnej správy bola vykonaná preto, aby sa zlepšila prehľadnosť pre občana a efektívnosť pre štát.

Existencia mnohých úradov všeobecnej i špecializovanej štátnej správy prináša nárast počtu úradníkov, nárast finančných prostriedkov a vôbec nemusí znamenať zlepšenie funkčnosti či kvality výkonu. Tieto okolnosti boli zhodnotené a prax bola veľmi jasne zdokumentovaná. Horizontálnu integráciu orgánov všeobecnej a špecializovanej miestnej štátnej správy v procese reformy po roku 1994 jednoznačne podporovali všetky politické strany aj Združenie miest a obcí Slovenska. Zhodli sme sa v tom, že roztrieštená a komplikovaná sústava rôznych úradov s rozličnou lokalizáciou a právomocami pôsobí na občana chaoticky a nie je dobrá. Tento krok, ktorý vykonala v rámci reformy vláda Vladimíra Mečiara, bol dobrý. Druhá vec je už to, že je s ním spojený zlý systém financovania napríklad školstva, alebo to, že nedošlo k presunu kompetencií, časti kompetencií zo štátnej správy na obce. Ale to môžeme urobiť predsa teraz. To znamená prehodnotiť financovanie, prehodnotiť deľbu kompetencií, ale nenarúšajme pôsobnosť okresných a krajských úradov s odstupom dvoch rokov, pretože to bude reťaz zmien, ktorú bude veľmi ťažké zastaviť - najprv školstvo, potom katastrálne úrady, veterinárska správa, životné prostredie. A kde sa vlastne zastavíme? Prosím preto súčasnú vládu o zdržanlivosť.

Horizontálna integrácia orgánov štátnej správy nesporne musí priniesť racionálnejší výkon, sprehľadnenie úradov, zníženie počtu úradníkov, zavedenie jednotných pravidiel a jednotného štandardu na úrovni miestnej štátnej správy. Spomeňme si, ako sa správali ministerstvá a aj tu prítomní niektorí bývalí páni ministri, s akou nevôľou a odporom pristupovali k tejto úlohe. Chcem byť objektívny, nelikvidujme dobrú vec. Ak existujú deformácie či nedostatky, urobme nápravu napríklad zmenou finančných tokov, lepším rozdeľovaním finančných prostriedkov z rozpočtu, ktoré máme k dispozícii, ale nespochybňujme jeden zo zvládnutých krokov reformy verejnej správy.

Budem hlasovať za programové vyhlásenie vlády a moje vystúpenie treba chápať ako odporučenie pre vládu Mikuláša Dzurindu, hoci v niektorej časti moje názory nekorešpondujú s programovým vyhlásením vlády. Programovým vyhlásením vlády koaličná štvorka verejne deklaruje, že koaličné subjekty boli ochotné a schopné sa dohodnúť a prevziať na seba zodpovednosť za štát a za ďalší vývoj Slovenskej republiky. Preto ho veľmi rád podporím. Po jeho preštudovaní nemám pocit, že sú to len teoretické úvahy. Podľa môjho názoru sú to programové tézy veľmi vhodné na praktickú realizáciu. Začať sa však musí konkrétnymi opatreniami na odstránenie existujúcich nezdravých javov spoločnosti, trebárs tých, ktoré som aspoň sčasti spomenul. Napriek tomu, že v Národnej rade odznieva zo strany opozičných poslancov tvrdá kritika, osobne pokladám programové vyhlásenie vlády za dobrý dokument, ktorý naznačuje možnosti, ako našu spoločnosť dostať z dnešnej neutešenej situácie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

chcel by som podporiť triezvy a rozumný pohľad pána poslanca Sopka na otázky reformy verejnej správy napriek tomu, že si dovolím nesúhlasiť s jeho záverečným názorom, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, že ide o vyvážený dokument. Myslím si, že niektoré riziká vo svojom vystúpení naznačil. Naznačil najmä riziká, ktoré sa dotýkajú ďalšieho pokračovania reformy verejnej správy, riziká, že tu dôjde k dvojkoľajnosti celého systému miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, najmä pokiaľ ide o vyššie územnosprávne celky, ak sa pripúšťa v politických programoch zavedenie župného systému v oblasti definovania vyšších samosprávnych celkov.

Myslím si, že na mieste bola aj pripomienka pána poslanca Sopka, z hľadiska rizík robiť určité unáhlené kroky v reorganizácii miestnej štátnej správy, pretože tou koncentráciou výkonu miestnej štátnej správy sa práve vychádzalo v ústrety občanom. Nemyslím si, že neprebehla verejná diskusia, pretože reforma miestnej štátnej správy sa riešila od roku 1993, to znamená trvalo skoro 3 až 4 roky, než sa zrealizovala v roku 1996 príslušná reforma. Je samozrejmé, že v nej treba pokračovať, že treba pokračovať aj v dopracovaní príslušných finančných modelov tak, aby celý systém miestnej štátnej správy aj samosprávy fungoval skutočne pre občana.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Húska - faktická poznámka.

Poslanec A. M. Húska:

Chcem zaujať stanovisko k postupu a k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Sopko. Považujem ho naozaj za racionálny a chcem sa pritom dovolať skutočnosti, ako vlastne vzniklo vytváranie tzv. špecializovaných štátnych správ.

Na konci roku 1990 v snahe zabrániť tomu, aby nekolabovali jednotlivé nižšie stupne vo verejnej správe, došlo k vytváraniu špecializovaných štátnych správ, ale už v sprievodnej správe k tomuto riešeniu sa uvádzalo, že sa budú používať len na krátke obdobie, lebo vytváranie špecializovaných štátnych správ v celej vertikálnej línii nie je vlastne nič inšie ako otrocké opakovanie známeho neracionálneho javu z organizačnej štruktúry, tzv. funkcionálky. Tým sa potom stiera možnosť na každom stupni komplexne posúdiť záležitosť. Takže z týchto dôvodov naozaj neodporúčame, aby sme dočasné riešenie urobili večným.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som reagovať na pána poslanca Sopka. Samozrejme, mali sme tiež v programe presunúť niektoré kompetencie na samosprávne orgány a mali sme aj viacero rokovaní so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska. Sám som bol veľmi nepríjemne prekvapený tým, že samospráva častokrát nevedela, čo chce. Môžem povedať za rezort, ktorý som viedol, že hneď pri prvých stretnutiach žiadali presun prakticky celého stavebného zákona, územného plánovania a stavebného poriadku. Ale keď sme im vysvetlili, o čo ide, čo by to znamenalo, tak sa sami zhrozili a potom postupne upúšťali od svojich požiadaviek.

V novom stavebnom zákone sa niektoré ďalšie kompetencie presúvajú. Treba si skutočne sakramentsky rozmyslieť, čo presun kompetencií prinesie, či na to máme a hlavne, čo to prinesie občanovi a či to nebude rozširovať vlastne nepriamo počet pracovníkov štátnej správy. Mali sme tu už nejaké pokusy, hovorili sme tomu voľakedy strediskové obce. Tie sa budovali. Zrejme aj v takýchto nejakých strediskách by sa zabezpečil počet odborných pracovníkov, ktorí by niektoré kompetencie štátnej správy prebrali, no ale potom, ďakujem pekne, znova zabudneme na tie malé obce, ktoré sa dodnes nevedia pozbierať z rozhodnutí predchádzajúcich období, keď nebolo možné postaviť ani kostol, ani školu a ani robiť infraštruktúru. Treba si to dobre rozmyslieť a potom sa podľa toho rozhodnúť, čo presunúť na obce.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem naviazať na pána poslanca Sopka a stotožniť sa s ním, že riešenie týchto otázok unáhlene nemožno uskutočniť. Viac ako 30 rokov som pracovala v problematike štátnej správy vrátane miestnej správy, verejnej správy a chcem uviesť, že otázka župného systému tu už bola nanesená v roku 1990. Vtedy som bola vymenovaná do komisie, ktorú vtedajšia Slovenská národná rada vymenovala, ako expert za právnickú fakultu. Už vtedy som si vypočula napríklad projekty pána Minaroviča, ako aj oponenciu k týmto projektom a vieme, že vtedajšia komisia nedospela k jednoznačnému záveru a odmietla už v tom čase župný systém. Teda predstavy o zmene územného usporiadania miestnych orgánov sú krokom späť, pretože všetky tieto otázky sa od roku 1990 prerokúvali aj s verejnosťou, nehovoriac už o tom, že by reorganizácia miestnej správy stála ďalšie milióny.

A pokiaľ ide o presun na samosprávu, áno, ale aj my sme sa snažili dať samosprávam napríklad náhradného poberateľa sociálnych dávok, aby v rodinách, kde nekončia tieto sociálne dávky na ten účel, na ktorý sú určené, ale v pohostinstvách, samosprávy prevzali úlohu a z týchto peňazí platili deťom školy, stravu, nájomné a podobne. Ale samosprávy sa bránili. Vytvorili sme legislatívny podklad pre tieto úlohy. Samosprávy dodnes nie sú ochotné mohutne a masovo tieto úlohy preberať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Dubovská. Pripraví sa pán poslanec Ošváth.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa D. Dubovská:

Ďakujem.

Pán predsedajúci Národnej rady,

vážený pán predseda vlády,

páni ministri,

kolegyne poslankyne a páni poslanci,

absolútna väčšina našich občanov, teda občanov tejto republiky vyjadrila v parlamentných voľbách názor, že vnútorná a zahraničná politika našej krajiny sa musí zásadne zmeniť. Môžeme sa sporiť o obsahu tejto zmeny, ale potreba tejto zmeny je nespochybniteľná. Takisto za nespochybniteľné požiadavky považujem smerovanie tejto zmeny. Politika našej krajiny musí byť čitateľná, demokraticky tvorená a realizovaná. Musí rešpektovať súvislosti časové, geopolitické a ekonomické. Som hlboko presvedčená, že predložený vládny program spĺňa požiadavky na takúto zásadnú zmenu vládnej politiky v súlade so želaním väčšiny našich občanov. Sleduje naplnenie objektívnych potrieb štátu efektívnym využívaním našich možností.

Chcem podporiť programové vyhlásenie niektorými argumentmi v zahraničnopolitickej časti. Je viac ako jasné, že ak v niečom môžeme najskôr dôjsť ku konsenzu všetkých politických síl, tak by to mala byť zahraničná politika vlády. Jej prioritou je urýchlené začleňovanie Slovenska do európskych a transatlantických integračných zoskupení. Kritika od niektorých kolegov z opozície, že táto vláda v tejto oblasti sleduje niečo iné, ako deklarovala predchádzajúca vláda vo svojom programovom vyhlásení, nie je namieste. Napriek tomu pozitívne hodnotím aj rozmanitosť názorov u nás v parlamente, lebo taká istá je aj rozmanitosť názorov v Európe. Tak či onak, rozmanitosť Európy je široká aj prítomnosťou slovanských národov a treba to jednoducho brať na vedomie. Bez toho pochopenia a akceptovania nebude Európa Európou, bude len rozdeleným kontinentom.

Jednotná Európa nemôže byť Európou unifikovanou a oblečenou do jednej uniformy, nech by bola akokoľvek európska, teda elegantná a funkčná. Musí si zachovať spomenutú rozmanitosť, ktorá je jej veľkou prednosťou, pričom bude však potrebné sformulovať spoločné pravidlá a tie aj rešpektovať. Jednoznačne však treba vedieť, že únia musí byť výhodným spoločenstvom pre všetky štáty a národy Európy, nielen pre národy veľké a bohaté. A naopak, malé národy a štáty by sa nemali dostať do pozície parazitovania na veľkých. Nemôžu sa spoliehať na to, že vyspelé ekonomiky budú saturovať ich potreby či finančne alebo inak, podporovať ich a tým vlastne ospravedlňovať ich neschopnosť. Čiže táto rozmanitosť musí zostať aj naďalej prednosťou Európy, pokiaľ ide o kultúru, o tradície, o zvyky či náboženstvo, musí rešpektovať národné špecifiká od hodnotových kritérií až po hospodárske a sociálne štruktúry.

No na druhej strane sa musíme usilovať o európsky štandard v otázkach životnej úrovne, spoločnej politickej, hospodárskej a bezpečnostnej stratégie. Je to jednoduché a zároveň nesmierne zložité. Je však paradoxom, že aj deväť rokov po páde komunistického režimu v Európe, po rozpade bipolárneho politického systému musíme v parlamente obhajovať potrebu urýchleného začleňovania sa Slovenskej republiky do demokratických ekonomických a politických integračných štruktúr, ktoré sú efektívne fungujúce, posilňujú synergiu snaženia národov, štátov na ich väčší prospech.

Chcem zdôrazniť na podporu predloženého programového vyhlásenia, že Slovenská republika nemôže urýchliť svoj ekonomický a sociálny rozvoj, ak zostane izolovaná od euroatlantických štruktúr, ak nezachytí tempo, ktorým tento proces realizujú susedné transformujúce sa krajiny. Nie je ťažké kvantifikovať rozdiel podmienok, v ktorých by sa nachádzalo naše proexportne orientované a dimenzované hospodárstvo v porovnaní s Poľskou republikou, Českom či Maďarskom, ak by tieto boli členmi Európskej únie a Slovenská republika nie, ako by to bolo dodatočne zhoršilo ich konkurencieschopnosť v tomto regióne. Mimochodom, prihováram sa za to, aby vláda takéto kvantifikácie čo najskôr spracovala a oboznámila s nimi aj občanov. Globalizácia svetovej ekonomiky núti všetky krajiny, ich vlády buď v predstihu, alebo následne reagovať na tieto procesy aj svojou politikou v transformácii a prispôsobovaní národných štátov potrebám globalizovanej ekonomiky. V tomto tieto procesy kladú výzvu pre vlády všetkých štátov, a Európy zvlášť.

Ak niektorí naši kritici potrebu integrácie Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr spochybňujú tým, že dôjde k strate štátnej suverenity, pýtam sa ich, či sú problémy Slovenskej republiky v tomto smere iné ako v Rakúsku, Portugalsku, Dánsku či Veľkej Británii, Poľsku alebo v Českej republike. Verbálne možno iné sú, ale podstatou sú tie isté. Sú tu a štát, ktorý na ne nezareaguje, zaostáva.

To, čo v tomto smere dokázala predchádzajúca vláda, nebolo efektívne na dosiahnutie cieľa, ktorý si sama vytýčila, t. j. integrovať Slovenskú republiku do euroatlantických štruktúr v kontexte s postupom susedných krajín. A preto zámer urýchliť tieto procesy a najmä ich zefektívniť, vyjadrený v programovom vyhlásení, je celkom namieste. Niet sporu, že proces nášho začleňovania sa nezačne v čase teoreticky možného vstupu, či to už bude v prípade Európskej únie rok 2002, 2005 alebo ešte neskôr, ale ďaleko predtým. Slovenská republika má na ktorýkoľvek z týchto termínov v porovnaní s Poľskou republikou, Českom či Maďarskom už nielen časovú, ale najmä technickú stratu. Preto zásadné politické rozhodnutia musí slovenská vláda a Národná rada Slovenskej republiky prijať v potrebnom predstihu a činnosť vlády, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky, tak aj celej spoločnosti, spoločenskej infraštruktúry musí organizovane, intenzívne k tomu smerovať.

Pre mladých ľudí je nesmierne dôležité, aby sa začala príprava vstupu čo najskôr. Jednoducho, my sa toho dožijeme. To je budúcnosť mladých, aby Európa bola pre nich otvorená. Už Komenský povedal, že cestovanie je najrýchlejšie vzdelávanie. Nechcem to ďalej analyzovať, no je jasné, že príde i k podstatnému zníženiu polarizácie spoločnosti a asi aj niektoré dnešné strany stratia svoju opodstatnenosť. S týmto všetkým je spojené aj smerovanie a kvalita našej vnútornej politiky. Jej parametre sa musia približovať úrovni krajín, kam chceme smerovať nie preto, že to od nás niekto požaduje, ale preto, že kvalita vnútornej politiky ako demokratické fungovanie moci a správy vecí verejných výrazne ovplyvňuje efektívnosť fungovania celej spoločnosti. V tomto vyslovujem svoju podporu celému programovému vyhláseniu vlády, pretože predstavuje takýto projekt efektívneho fungovania v záujme všetkých nás, občanov tejto krajiny.

Vážené kolegyne a kolegovia, apelujem aj na vás, aby ste tieto snahy podporili a vyjadrili vláde dôveru.

Na záver len toľko. Veľmi sa mi páčilo, keď povedal pán poslanec Tkáč, že si váži nového ministra, aj keby k riešeniu problémov pristupoval ináč, a že kritikou v sociálnej oblasti bude konštruktívny. Na tom vidno, že dohoda a cesta kompromisu medzi protistojacimi partnermi je možná len vtedy, ak sú títo dvaja profesionáli a rozumní ľudia.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predseda, ďakujem pekne.

Odcitoval by som Vrchlického, ale radšej to nebudem robiť. Tento projekt, ktorý ste predstavili, bohužiaľ, o nijakom som sa nedozvedel. Neviem, kto vám toto zväzácke vystúpenie o servilnej zahraničnej politike písal alebo, lepšie povedané, o poklonkovaní sa niekomu v neurčitých kategóriách. Rozhodne to nie je nijakým programom a už pochybujem, že by mohol byť programom Strany občianskeho porozumenia v zahraničnopolitickej oblasti, pretože politika je o niečom reálnom. A aj reálne Portugalsko a Španielsko, ale aj Francúzsko a Anglicko a každá z vlád týchto krajín musí obhajovať konkrétne a reálne ekonomické a iné záujmy veľmi tvrdo aj v Európskej únii pred ostatnými konkurentmi. Ale z vášho vystúpenia som sa naozaj nedozvedel, ako sa chcete dostať do tej vysnívanej Európy, lebo my sme v Európe. Takže to, čo ste nám minule povedali, naozaj, založte spevácky spevokol a venujte sa spevokolu. My sme už týmto štádiom prešli v predchádzajúcich voľbách. Naučte sa dobre spievať a potom upozornite tých vašich pisateľov prejavov, nech vám tie zväzácke prejavy nepíšu, lebo zväzácke schôdze už tu nie sú. Toto je parlament suverénneho štátu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Dovolím si súhlasiť s pani poslankyňou v posledných vetách, ktoré povedala, že poslanec a minister by mali byť partnermi a kritika by mala byť konštruktívna. Je to správne, pani poslankyňa, ale potom takýto prístup musí byť aj zo strany ministra. Ak by sa všetci ministri správali tak korektne ako pán minister Magvaši, tak by aj z našej strany bol celkom iný prístup. Ale keďže sme sa stretli zo strany mnohých a mnohých ministrov iba s ohováraním, urážaním, tak sa nedivte, že aj my musíme niekedy ostrejšie reagovať, pretože aj my musíme brániť svoju ľudskú a občiansku česť. Takže ak minister bude korektný, aj my budeme korektnými partnermi.

A čo sa týka smerovania do Európy. Áno, vždy tu bolo smerovanie do Európy, nie vždy sa všetko podarilo. Vládne vyhlásenie sa netýka len tejto oblasti, a keď vystupujeme k rôznym oblastiam, tak opozícia predovšetkým hľadá tie kritické body. To nie je len naše právo, ale doslova naša povinnosť. Vašou povinnosťou je, a tú aj prejavujete, podporovať programové vyhlásenie vlády, aj keď som často v kuloároch počula od vašich kolegov nie celkom súhlas s mnohými bodmi programového vyhlásenia vlády. Takže, prosím, neberte nám naše práva. Tak ako som povedala, je to nielen právo, ale dokonca povinnosť. Ak by ste sa raz ocitli v opozícii, takisto budete túto povinnosť a toto právo vnímať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predseda,

vážený parlament,

mám taký dojem, že často problém Slovenska a euroatlantických štruktúr veľmi zjednodušujeme, ba až vulgarizujeme. Pri politických zmenách, ktoré u nás nastali, sa dosť často hovorilo - a takéto signály boli aj zo zahraničia -, že stačí zmeniť vládu alebo odstrániť Mečiara a vládu a Slovensko nebude mať žiaden problém. Vy ste už mali množstvo rokovaní a objavujú sa správy, že to nebude ani dnes, ani zajtra, že to bude až o niekoľko rokov.

Samozrejme, boli sme si vedomí toho, že vstup do týchto štruktúr nás bude niečo stáť a podľa toho sme sa aj pripravovali. Zoberme si napríklad našu armádu. Vojaci sa zúčastňovali na všetkých možných cvičeniach, boli vždy vysoko hodnotení, a pokiaľ si dobre pamätám, častokrát oveľa lepšie ako vojaci Českej republiky alebo Armáda Českej republiky alebo Poľska. Myslím si, že naši letci sa vyjadrovali po cvičení, ktoré bolo v Nórsku, že boli skutočne perfektným partnerom letcom NATO a Poliaci so svojimi lietadlami ani nevyštartovali, myslím si, že už mali iné lietadlá, a nie z Ruskej federácie. Určite to bude dosť veľa stáť. To nebude len otázka zmeny velenia, zmeny výzbroje, ale aj všeličoho iného.

No a pokiaľ ide o Európsku úniu, v prvom rade je to výkonnosť ekonomiky. Naša výkonnosť je ešte na oveľa nižšej úrovni. Zoberme si len problém zamestnanosti. Máme teraz skoro 14 %, a keď sa otvoria hranice a bude voľný pohyb pracovných síl, som zvedavý, čo sa stane, až tých niekoľkotisíc alebo 10 000 Rómov alebo nezamestnaných sa začne sťahovať za prácou do krajín Európskej únie, aké problémy to narobí. Koniec koncov, robili sme rôzne štúdie a bude to stáť veľa desiatok miliárd korún. Čo bude však veľmi dôležité, je to, že budeme musieť zmeniť aj myslenie a celý problém nevulgarizovať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predseda.

Dovoľte mi, aby som k vystúpeniu našej kolegyne poznamenal len toľko, že, iste, všetci sa musíme učiť, všetci sme tu začínali, nikto sem neprišiel ako skúsený parlamentár. To je jedna stránka, ale k samotnému meritu. Integrácia do nejakých štruktúr môže byť prostriedkom na niečo, ale rozhodne nie cieľom. Myslím si, že mi dá každý za pravdu, že sa stane smiešny každý podnikateľ, ktorý bude tvrdiť, že jeho cieľom je kúpiť si sústruh. Jeho cieľom je niečo vyrábať a je otázka, či sústruh, ktorý chce kupovať, potom zodpovedá tomu, čo chce vyrábať, alebo či je to ten najvhodnejší nástroj. Pretože ak si urobíme z integrácie cieľ namiesto prostriedku, tak by sme nemali byť potom prekvapení, ak z tej integrácie bude derivácia.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Súhlasím s pani poslankyňou, s jej záverečným vyjadrením, že treba komunikovať. Musia byť na to dvaja. Musí byť ústretový aj minister. Mohla by som napríklad uviesť, že minulý týždeň na medzinárodnej konferencii, kde sa zúčastnil podpredseda vlády pán Fogaš a bola som tam aj ja, uviedol, že nová vláda bude nadväzovať na koncepciu aproximácie práva, ktorú prijala Mečiarova vláda. Áno, ak sú takéto stanoviská, dá sa spolupracovať. Ale, prosím vás pekne, ako sa dá spolupracovať s vyjadreniami pani ministerky Schmögnerovej alebo s vyjadrením pána premiéra Dzurindu, ktorý, nechcem ho opakovať, ale mňa osobne urážal. To boli tie vyjadrenia minulý týždeň. Takže je to veľmi zložité.

A pokiaľ ide o zahraničnú politiku, v čom je iná zahraničná politika vašej vlády. Tak ako Mečiarova, aj vy deklarujete vstup do Európskej únie a do NATO. Aj my sme to deklarovali. Európska únia jasne povedala: rok 2005 a nasledujúce. Ale predsa len, viete, v jednom je rozdiel. My sme povedali, že tieto vstupy nie sú dostihy. Nevyhrá ten, kto tam príde prvý, ale vyhrá ten, kto tam príde najlepšie pripravený a sústreďovali sme sa na túto prípravu a nie na behanie a prosíkanie, že už nás tam vezmite, buďme v prvej vlne a podobne. Opakujem, pri vstupe do týchto štruktúr vyhrá jedine ten a bude prínosný ten, kto príde dobre pripravený a nie ten, kto tam bude prvý.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

Poslanec R. Hofbauer:

Chcel som pôvodne osloviť členov vlády, ale vidím, že celý vládny peletón sa nachádza na nejakej inej trase aj na čele s vedúcim pretekárom, takže, žiaľ, nie je to možné. Ale rád by som sa zmienil o niektorých názoroch, ktoré vyslovila pani poslankyňa Dubovská. S prekvapením som si vypočul, že súčasná vláda hodlá zásadne zmeniť orientáciu zahraničnej politiky Slovenska. No pevne verím, že to bol preklep v texte toho, kto to písal, pretože zásadne zmeniť orientáciu zahraničnej politiky Slovenska, preboha, to nie. Zásadná zahraničná politika bola sformulovaná už po roku 1993 a myslím si, že v zásadných rysoch sa tam nič nemení a nie je žiaduce meniť. My sme sa predsa hlásili, Mečiarova a koaličná vláda v predchádzajúcom období, k transatlantickým štruktúram, k transeurópskym štruktúram, k plnohodnotnému začleneniu sa do európskych štruktúr, do integrácie ako rovný s rovným, ako partner s partnerom, rovnocenný s rovnocenným a v tomto smere sme jednoznačne našu pozíciu deklarovali.

Čo sa týka nekonečného umiestňovania Slovenska do Európy, zanechajme už túto nezmyselnú formuláciu, ako keby Slovensko bolo odtrhnutý vagón, ktorý sa potĺka kdesi po slepej vlečke. My sme v Európe 1 500 rokov. Nemáme sa kde umiestňovať a netreba nás kdekoľvek umiestňovať. Sme tu stabilne, veľmi stabilne.

Čo sa týka šancí pre mladých na cestovanie, tie budú vtedy, keď ostatné partnerské štáty nám nebudú udeľovať víza za stavu, keď my máme bezvízový styk. Čo sa týka šancí na zamestnanosť, nebol by som až taký veľký optimista, keď sa pozerám na percentá a počty nezamestnaných západnej Európy, konkrétne Spolkovej republiky Nemecko - 4 milióny, Francúzska, Talianska a stúpanie nezamestnanosti v Španielsku, Grécku, približne na 20 %.

Predseda NR SR J. Migaš:

Slovo má pán poslanec Ošváth. Nie je prítomný, stráca poradie. Ako ďalšia sa prihlásila pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pani poslankyňa Angelovičová.

Máte slovo, pani poslankyňa.