Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem povedať, že pána ministra Pittnera poznám už veľa rokov a neobyčajne si ho vážim. Je to jeden statočný človek, ktorý často v minulosti ešte za totalitného režimu riskoval svoju slobodu a možno aj život za to, aby sa na Slovensku lepšie žilo. Myslím si, že bol dôvod na to, aby mu pri životnom jubileu bola udelená hodnosť generála. A v tejto súvislosti chcem iba povedať, že nie je veľmi dobré, lebo to vyznieva veľmi osobne, ak poslanec, ktorý bol predtým v tej istej funkcii, kritizuje hneď svojho nástupcu. Je celkom normálne, pokiaľ budete kritizovať jeho činnosť, ale ak ho kritizujete ako človeka, vyznieva to veľmi osobne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Mám niekoľko oznamov. Po prvé, zvolávam poslanecké grémium na 13.30 hodinu. Zároveň sa uskutoční ustanovujúca schôdza Spoločného výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej republiky hneď po skončení dopoludňajšej rozpravy v priestoroch zahraničného výboru.
Ďakujem. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.
Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem využiť toto slovo na to, aby som informoval členov ústavnoprávneho výboru, že zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru do rokovacej siene hneď po skončení tohto sedenia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Opakujem, pokračujeme o 14.00 hodine.
Prvý po prestávke vystúpi pán poslanec Šebej a po ňom bude nasledovať pán poslanec Tuchyňa.
Dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 4. schôdze Národnej rady.
Kým pristúpime k rozprave a k ďalšiemu vystupujúcemu, prosím vás, aby ste mi venovali chvíľku pozornosti.
Zišlo sa poslanecké grémium. Rokovalo o jedinom bode, a tým bodom je prerokovanie návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Zajtra v Európskom parlamente a Európskej komisii sa fakticky uzavierajú správy, ktoré majú byť základným podkladom na rokovanie Európskej únie na summite vo Viedni. My sme sa už uzniesli v tejto Národnej rade, že k tomu prijmeme spoločné vyhlásenie celej Národnej rady a bolo by dobré vyslať pozitívny signál o zámere alebo spoločnom cieli nášho parlamentu, pokiaľ ide o rozširovanie Európskej únie a našu ambíciu, aby sme boli perspektívne preradení do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii.
Vychádzajúc z tohto reálneho procesu, ktorý sa momentálne deje v Európskom parlamente a v Európskej únii, poradili sme sa v poslaneckom grémiu, že by bolo dobré, aby takéto vyhlásenie bolo prijaté dnes. Viete dobre, že rokujeme na 4. schôdzi o programovom vyhlásení vlády o vyslovení dôvery podľa § 107 a nie je možné rozširovať program tejto schôdze. Preto sme sa poradili v poslaneckom grémiu a odporúčame, aby sme o 17.00 hodine prerušili rokovanie 4. schôdze, ktorá sa zaoberá programovým vyhlásením vlády, aby sme uskutočnili 6. schôdzu o jedinom bode, ten bod som už pomenoval. Je to návrh zahraničného výboru a výboru pre európsku integráciu o prijatí uznesenia k vyhláseniu Národnej rady k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Bol by to jediný bod rokovania a bol by za prítomnosti člena Európskeho parlamentu a spravodajcu Jana Marinusa Wiersmu. Mohli by sme to po polhodine skončiť a pokračovať v 4. schôdzi, pokiaľ ide o programové vyhlásenie vlády.
Myslím si, že je to taký najoptimálnejší spôsob, ako túto otázku zvládnuť. A prosil by som, aby sme prijali toto odporúčanie v Národnej rade, aby sme za dôstojnej účasti a v čo najväčšom počte boli v snemovni a tento bod prerokovali. Toľko, pokiaľ ide o informáciu z poslaneckého grémia, ktoré bolo počas obedňajšej prestávky.
Teraz budeme pokračovať v rozprave k programovému vyhláseniu vlády. Ako som už povedal pred prestávkou, ako prvý vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Šebej. Po ňom vystúpi pán poslanec Jozef Tuchyňa.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Šebej:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy,
vážení páni,
počul som už z viacerých úst, že sa vysoko oceňuje kontinuita zahraničnej politiky, tak ako je načrtnutá v programovom vyhlásení vlády, kontinuita zahraničnej politiky so zahraničnou politikou predchádzajúcej vlády. Priznám sa, že ju v praktických krokoch nenachádzam a neprajem si ju nájsť ani v budúcnosti. Existuje, pravda, formálna podobnosť textov programového vyhlásenia súčasnej vlády a programového vyhlásenia vlády Vladimíra Mečiara z roku 1994. Tam sa však každá podobnosť i kontinuita pre mňa končí. Isto netreba vysvetľovať rozdiel medzi deklarovanými úmyslami a skutkami. A o skutkoch je potrebné hovoriť, o skutkoch, a nie o tom, že je potrebné udržať kontinuitu. To, čo je podľa mňa potrebné, je navodiť zmenu, a to dramatickú zmenu.
Ak prijmeme definíciu, že zahraničná politika je systematická činnosť smerujúca k dlhodobému cieľu a je to činnosť v celom politickom a ekonomickom organizme štátu, nielen v diplomatickej službe, tak potom je potrebné ilustrovať skutočnú zahraničnú politiku, tú, ktorá sa vyjavuje v konkrétnych skutkoch.
Súdiac podľa účinku v zahraničí, skutočnú zahraničnú politiku Hnutia za demokratické Slovensko začala uskutočňovať Mečiarova vláda a on sám osobne vlastne už v roku 1993 v máji, sotva 5 mesiacov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, keď v interview pre nemecký časopis Spiegel Vladimír Mečiar vyjadril svoje presvedčenie, že Česi by nemali zabudnúť, že všetky ich energetické diaľkové potrubia prechádzajú územím Slovenska. Podľa toho, aké zdesenie to vyvolalo, súdim, že Vladimír Mečiar začal robiť svoju vlastnú systematickú zahraničnú politiku. Hneď v ten istý mesiac na mítingu, čo bolo obvyklé miesto vykonávania zahraničnej politiky v poňatí predchádzajúcej vládnej koalície, Vladimír Mečiar obvinil amerického prezidenta, že sa dohodol s Jánom Čarnogurským na rozklade HZDS a na jeho odstránení z moci. Že robil skutočne zahraničnú politiku a neviedol iba mítingové reči, naznačuje aj vyjadrené pobúrenie americkej vlády.
Preskočím zahraničnú politiku, ktorá sa konala na tejto pôde v noci z 3. na 4. novembra v roku 1994 a uvediem ďalší úspešný zahraničnopolitický krok, a to bolo napadnutie legality mandátu Demokratickej únie. To bola tiež úspešná zahraničná politika, ako ukázal demarš Európskej únie, ktorý nasledoval hneď po tom. V júli 1995, to len na ilustráciu, po mnohých krokoch, ktoré nasledovali medzitým, píše poslanec vládneho hnutia Roman Hofbauer list americkému veľvyslancovi, v ktorom obviňuje Spojené štáty zo všetkých možných prečinov voči samostatnej Slovenskej republike a viac-menej zo sprisahania voči samostatnej Slovenskej republike. Podľa americkej reakcie sa opäť zdá, že išlo o úspešnú zahraničnú politiku. 19. septembra toho istého roku obvinila vláda prezidenta republiky z vlastizrady. Tiež to bola zahraničná politika. 25. októbra nasledoval druhý demarš Európskej únie a dva dni na to demarš vlády Spojených štátov.
Dovoľte mi, aby som uviedol, akým spôsobom po týchto demaršoch pokračovala zahraničná politika vtedajšej vlády.
Hovorca HZDS Stanislav Háber v mene hnutia vydal vyhlásenie, že demarše pripomínajú nedávnu históriu, keď vodca nacistického Nemecka posielal najskôr štátom demarše a potom ich obsadili tankami. Takisto i vodca Sovietskeho zväzu posielal v roku 1968 demarše Česko-Slovensku a potom našu krajinu obsadili okupačnými vojskami. Zdá sa, že i to bolo jedným z prvkov úspešnej zahraničnej politiky predchádzajúcej vlády. Ten príbeh potom pokračoval mnohými ďalšími krokmi. Spomeniem len niektoré. Neviem si nijako ináč vysvetliť, len ako zahraničnopolitický ťah, únos prezidentovho syna a všetko, čo nasledovalo potom: odloženie vyšetrovania až po amnestiu udelenú únoscom a všetkým tým, ktorí s tým mali niečo spoločné, vtedy, keď Vladimír Mečiar po uplynutí mandátu prezidenta sa ujal jeho právomocí.
Za zahraničnú politiku je možné považovať aj úplne zbytočné, nezmyselné referendum o Severoantlantickom pakte, ktoré si odhlasovala vládna väčšina v tomto parlamente, i jeho zmarenie. Aj to bola zahraničná politika. Zahraničná politika z môjho pohľadu bolo i vylúčenie poslanca Gauliedera proti jeho vôli z parlamentu. V roku 1997 v interview pre francúzsky časopis Le Figaro Vladimír Mečiar povedal - teda nie na mítingu, ale v interview pre zahraničný časopis -, že sa dozvedel, že Rusko a USA uzavreli dohodu, že Slovensko nebude v Severoatlantickom pakte a že mu to povedala aj Madelaine Albrightová. Bola to lož, z ktorej ho usvedčili aj Madelaine Albrightová, aj Viktor Černomyrdin. Súdim, že Vladimír Mečiar robil zahraničnú politiku.
Takto by som mohol v podstate pokračovať donekonečna. Ale mojou snahou nie je urobiť kompletný zoznam nezmyslov, ktorých sa dopustila v zahraničnopolitickej oblasti minulá vláda. Chcem len povedať, že skutočné úmysly sa vyjavujú v skutkoch. Chcem povedať, že si prajem, aby na rozdiel od predchádzajúcej vlády skutky tejto vlády boli iné, a verím, že budú. Chcem povedať, že keď človek vidí v skratke napísaný celý príbeh Slovenska za uplynulé obdobie, za uplynulé štyri roky, tak to nie je príbeh krajiny, ktorej úprimným úmyslom je stať sa členom Európskej únie a NATO, ale je to príbeh krajiny, ktorej vláda a politická elita robí s úškrnom a posmechom na tvári všetko pre to, aby zabránila vstupu vlastnej krajiny do Severoatlantického paktu a do Európskej únie. V prípade Severoatlantického paktu to bola ojedinelá príležitosť v histórii, ktorá sa tak rýchlo nemusí opakovať.
Som povznesený nad to, aby som teraz viedol diskusiu o tom, či to bol skutočný úmysel, alebo iba nekvalifikovanosť. Chcem len povedať, že v súčasnom programovom vyhlásení vlády nachádzam takmer v každej kapitole predsavzatia, ktoré predstavujú dobrú zahraničnú politiku. Predsavzatie vyrovnať sa s ekonomickou kriminalitou, predsavzatie navrátiť sa k právnemu štátu, predsavzatie prijať právne normy, ktoré vrátia na Slovensko politickú kultúru a ktoré vrátia na Slovensko občiansku spoločnosť.
Celé programové vyhlásenie je pre mňa vlastne zároveň zahraničnopolitickou deklaráciou so želaním, aby tento zahraničnopolitický i vnútropolitický program vlády vyšiel a bol úspešný. Týmto končím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Pán predseda, chcem reagovať na vystúpenie pána predrečníka. Ide totiž naozaj o to, že výroky napríklad aj predstaviteľov Spojených štátov neboli vždy korektné. Aby som uviedol napríklad výrok, ktorý je citovaný od Zbigniewa Brzezinského v Novom slove bez rešpektu, číslo 45 z roku 1997. Povedal takýto výrok: "Netreba si robiť ilúzie, že taká malá krajina, ako je Slovensko, sa bude správať vzdorovito a bude trucovať. Chvíľu je možné tolerovať výstrelky, ale potom treba urobiť poriadok." Priatelia, používanie výroku Teda Roosevelta o veľkej palici, ktorou treba hroziť a podobne, sú metódy, ktoré sú nezlučiteľné s demokratickými podmienkami. A my trváme na tom, že aj malé štáty majú svoju zvrchovanosť a majú svoje neprekročiteľné obranné postoje.
Teraz chcem povedať ešte to, že sa niekoľkokrát spochybňovali postoje Mečiarovej vlády k nezávislej štátnosti. Ale hlavná zásluha postoja Mečiarovej vlády ostáva v tom, že pomohla presadiť suverénnu slovenskú politiku, je to naozaj zakladateľský čin a nikomu inému sa nepodarí do tej miery priblížiť sa k týmto veľkým výsledkom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.
Poslanec J. Zlocha:
Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Šebeja. Určite vie povedať a potom odísť, aby nepočul. Pamätám sa na neho, aj na jeho vystúpenia ešte vo Federálnom zhromaždení. A pamätám sa aj na mnohé urážky, ktoré nám adresoval, keď sme sa už vtedy zastávali Slovenska a hlavne vtedy, keď sme sa chceli vlastne dozvedieť, kto na koho dopláca. Mal som to šťastie, že som bol pri tom, keď sa delila federácia, a môžem povedať, že som bol na to hrdý a hrdý môže byť na to každý člen HZDS a každý člen vlády, ktorá vznikla po voľbách v roku 1992, po demokratických voľbách.
A môžem povedať, že sme sa správali a takisto sa správal, samozrejme, aj premiér Mečiar ako predseda mladého, ale suverénneho štátu. Nevychádzali sme z nejakých predpokladov a hlavne zo súhlasu veľmocí, či sa môžeme rozdeliť. Vychádzali sme z dôkladnej štúdie možností Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky, čo dokážeme. Nepýtali sme sa veľmocí a, samozrejme, nevedeli nám to odpustiť. Boli sme teda nechcené dieťa. A keď sa časom ukázalo, že to decko je schopné, životaschopné a že je aj múdre, tak, samozrejme, pri každej príležitosti nám to dávali najavo.
Teraz, keď máte možnosť sa presvedčiť, že Slovensku to ide, tak, samozrejme, urobili ste všetko pre to, aby ste tú moc chytili. Ale nebyť krokov, ktoré sa urobili v roku 1992, tak by ste možno ešte dnes snívali o dvoch stoličkách a dvoch hviezdičkách! Ale Slovensko by už samostatné nebolo, to vás ubezpečujem! A boli by sme naďalej slúžili ako druhoradí alebo tá časť štátu, ktorá je pre niekoho len surovinovou základňou. Určite sme urobili všetko...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
chcem povedať - lebo vystúpenie samo osebe by si nezaslúžilo až takú veľkú reklamu, aby sa toľko ľudí prihlásilo s faktickými pripomienkami -, že od čias normalizácie po roku 1968 som toľko hlúpeho a stupídneho poklonkovania sa cudzím mocnostiam v prejave štátnika Slovenskej republiky nepočul. Zrejme to prekonalo aj Biľakove vystúpenia v prospech bývalého Sovietskeho zväzu. Ubezpečujem tohto človeka, ktorý tento prejav predniesol, že ho nectí, ak sa vyhlasuje pritom za slobodného a voľnomyšlienkara, ak jednoducho nevie prezentovať Slovákom a Slovenskej republike program, ktorý by bol dôstojný pre občanov tohto štátu, ale iba sa sústrediť na to, aby obhajoval poklonkovanie sa cudzím mocnostiam. Existuje také porekadlo, že každý by sa mal nad sebou zamyslieť, ak ho príliš chvália susedia alebo priatelia, alebo známi. Takže odporúčam pánu Šebejovi, aby sa nad sebou naozaj pozamýšľal, či ctí človeka, ktorý má pod kontrolou výbor pre integráciu, toľká servilnosť voči cudzím štátom, a nie voči vlastnému národu, aby slúžil záujmom slovenského národa.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som reagoval na predrečníka pána kolegu Šebeja, pretože aj v minulosti sme v tomto parlamente mali možnosť vypočuť si viacerých kolegov, ktorí veľmi radi poúčali a obyčajne v úvodnom slove sa toľko ospravedlňovali, že sa budú snažiť byť struční a neviem čo všetko, a pritom sa vlastne k podstate veci nikdy nedostali.
Dnes prerokúvame programové vyhlásenie vlády a myslím si, že pán premiér musel byť trochu zhrozený z tohto vystúpenia, pretože z 10-minútového vystúpenia pána Šebeja, až pokiaľ sa na čase neobjavilo 1,24, prvýkrát vlastne pán Šebej spomenul programové vyhlásenie vlády, to, čo teraz prerokúvame. Dovtedy hovoril o všetkom možnom, len nie o programovom vyhlásení vlády. Tak preto chcem aj povedať, že ak predseda výboru pre integráciu tejto Národnej rady obhajuje takýmto spôsobom programové vyhlásenie vlády, tak asi niečo nebude v poriadku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Malíková - faktická poznámka.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcem povedať, že ma neprekvapuje štýl demokracie a demokratický prístup, ktorý tu názorne predviedol pán Šebej, ktorý si povedal svoje a odišiel, pretože podobný štandard "demokracie" tu zaviedli minulý týždeň svojím kolektívnym vystúpením členovia vlády. Do jeho výpočtu určitých zlepšení v zahraničnej politike by som pridala tiež ešte fakt, že syn bývalej hlavy štátu bol zaplatený do podvodu, bol z neho obvinený a vyšetrovaný v zahraničí. To je tiež zahraničná politika a príspevok k nej.
Zaujímavé bolo pre mňa aj poznanie, že celé programové vyhlásenie nechápe predovšetkým ako predsavzatia vlády v prospech obyvateľov Slovenska, teda našich ľudí, ale na to, aby sme boli dobre, pozitívne hodnotení zo zahraničia. Ale podľa mňa sa politika robí pre našich ľudí, pre obyvateľov Slovenska. Určite potom budeme tak dobre hodnotení ako v dnešných dňoch Česká republika. Viete všetci dobre, aké sú tam problémy s dovozom bravčového mäsa z krajín Európskej únie. Takže ak sa vláda chystá robiť podľa slov pána Šebeja - asi hej - podobné opatrenia, tak v Čechách napríklad Európska únia veľmi dobre hodnotí opatrenia v tejto oblasti, v dovoze bravčového mäsa. Čo však asi na to hovoria krachujúci poľnohospodári v Čechách? Je naozaj zaujímavé poznanie, že my tiež ideme robiť takúto politiku v prospech zahraničia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ako ďalší sa do diskusie prihlásil pán Jozef Tuchyňa. Pripraví sa pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predseda parlamentu,
predseda vlády,
pán minister obrany,
pani poslankyne, páni poslanci,
prerokúvame programové vyhlásenie vlády už štvrtý deň. Počúvam, aké je nejasné, neriešiace konkrétne úlohy a podobne. Pokúsim sa pozerať vecne na obsahovú stránku tohto programového vyhlásenia vlády v oblasti obrany.
Toto programové vyhlásenie štyroch strán koalície je prienikom ich volebných programov, ale predovšetkým v oblasti obrany a bezpečnosti prienikom volebných programov opozičných strán a koniec koncov i programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády. Je to dobré, veď vlády sa striedajú, ale záujmy štátu i občanov zostávajú. Som si vedomý, že Slovenská národná strana má na koaličné zabezpečenie obrany iný názor, i keď z hľadiska výstavby armády, demokratickej kontroly ozbrojených síl, pripravenosti armády, rozpočtovania rezortu obrany, vplyvu ministerstva obrany na obranný priemysel, ako i boj s organizovaným zločinom sú naše predstavy rovnaké. Bol by som rád, keby sme si všetci uvedomili, že prerokúvame toto programové vyhlásenie a vláda si dáva ciele i úlohy v určitých limitovaných podmienkach.
1. Sú to konkrétne historické podmienky, veď je koniec 2. tisícročia, je druhé volebné obdobie samostatnej zvrchovanej Slovenskej republiky. V tomto volebnom období zavŕšime 10. výročie budovania demokracie, ale i 10. výročie vzniku Slovenskej republiky. Svet sa nedelí na protistojace veľké vojensko-politické bloky, ale svet prechádza na cestu vzájomnej spolupráce, i keď niekedy sa veľmi ťažko rodiacej.
2. Sme v novom geopolitickom i geostrategickom priestore.
3. Sú tu úplne iné bezpečnostné riziká ohrozujúce stabilitu Európy, sveta i nášho regiónu.
4. Prevládajú tendencie spoločného riešenia likvidácie nebezpečných ohnísk, ako sme toho svedkami v Afrike, v bývalej Juhoslávii, Albánsku, ale i v Južnej Amerike a teraz naposledy v Kosove.
5. Slovenská republika je vo svojom transformačnom procese vnútornom i medzinárodnom.
6. Slovenská republika nebola zaradená do prvej skupiny štátov usilujúcich sa o vstup do Európskej únie a NATO.
7. Občania Slovenskej republiky dali vo voľbách mandát politickým stranám a dúfajú, že ich pričinením sa Slovenská republika začlení tam, kam patrí - do vyspelej a demokratickej Európy. Vyjadrením ich vôle je pomer politických síl v tomto parlamente.
Predložené programové vyhlásenie vlády v oblasti obrany pokladám za vyvážené a v kontinuite oblastí zahraničnopolitických, ekonomických i obranných zámerov vlády, ale ako som už uviedol i s programovým vyhlásením predchádzajúcej vlády. Rád by som podporil nielen vládu, ale aj objasnil niektoré state obrany. Vláda jednoznačne deklaruje svoju úlohu získaním plnohodnotného členstva v NATO. Toto, myslím si, nepotrebuje objasnenie, pretože okrem Slovenskej národnej strany je tu všeobecná zhoda. Z toho je zrejmé, že musí pripraviť bezpečnostnú obrannú stratégiu, celú štruktúru ozbrojených síl, systém zabezpečenia obrany štátu, aby boli kompatibilné so strategickou koncepciou obrany NATO. Táto sa ale v súčasnosti rodí, lebo rímska z roku 1991 je prekonaná.
I predchádzajúca vláda jednoznačne deklarovala svoj záujem, citujem: "Získať bezpečnostné garancie a stabilitu, stabilnú politickú orientáciu na transatlantické a európske bezpečnostné štruktúry." Cestou naplnenia tohto cieľa je naplnenie cieľov a úloh posilneného programu Partnerstva pre mier, aktívna účasť Slovenskej republiky v mierových operáciách tak, ako si to vláda vytyčuje.
Vláda tiež stanovuje, že prispôsobí štruktúru, organizáciu a početné stavy riadiacich štruktúr rezortu. Nemôže pretrvávať stav štyroch centier riadenia obrany štátu - ministerstva, Generálneho štábu, sekcie obrany a bezpečnosti Úradu vlády a ministerstva hospodárstva z hľadiska riadenia obranného priemyslu. Niektoré nielen početné stavy ministerstva a Generálneho štábu sú o tom, ale sú to aj vojenské odbory ministerstiev, rady obrany krajov, okresov. Kompetenčný zákon deklaruje úlohy jasne, kto koordinuje úlohy obrany v tomto štáte.
Ďalej vláda deklaruje, že zníži početné stavy armády. Sú na to oprávnené dôvody. Zmenil sa charakter bezpečnostných rizík, mení sa spôsob vedenia bojovej činnosti a operácií. Modernizácia zbraňových systémov zvyšuje ich bojový potenciál, čo znižuje ich potrebné počty, ako i počty obslúh a osádok. A odpovedám zároveň pánu poslancovi Dankovi - áno, odborníci spočítali, že bude stačiť kvalitatívne lepších 240 až 250 tankov ako predtým 460 tankov, 72 bojových lietadiel namiesto 115. Štruktúra armády sa potom odvodzuje od zbraňových systémov, ich začlenenia do jednotiek, taktických zväzkov, operačných zväzov, strategických zoskupení. Konflikty sú riešené mnohonárodne len vydelenými silami a prostriedkami národných kontingentov.
Riziká ohrozenia Slovenskej republiky budú mať tiež iný charakter a nemusia vždy vyžadovať nasadenie celých ozbrojených síl len podľa intenzity konfliktu.
Mierová armáda sa odvodzuje od potrieb rozvinutej armády, pretože musí zabezpečovať pohotové sily na riešenie neočakávaných úloh, náhlych bezpečnostných rizík, účasti v mierových misiách, odstraňovanie následkov katastrof a podobne, plynulé a rýchle rozvinutie do potrebných štruktúr rozvinutej armády a prípravu mobilizačných zdrojov. Keď sa zníži potreba rozvinutej armády, zákonite sa zníži potreba i počtov mierovej armády. Keď uvažujeme o potrebe zapojenia sa do medzinárodných bezpečnostných štruktúr, zníži sa i možné riziko ohrozenia štátu zvonku, čo zníži možnosť potreby menších pohotových síl. Takto znižujú svoje početné stavy armády veľmoci, ako Spojené štáty, ktoré dokonca tohto roku znižujú o 30 tisíc, Rusi, ktorí prijali koncepciu zníženia o 800 tisíc, Francúzi majú polovičné počty tankov, lietadiel, ale znižujú vedľa nás Poliaci, Česi, Maďari a podobne.
Ekonomika prípravy, šetrenia zložitej bojovej techniky, účasť v medzinárodných humanitných mierových operáciách si vyžaduje vytváranie úplne profesionálnych jednotiek. To si teda na jednej strane vyžaduje zvýšiť počet vojakov profesionálnej služby a pri zachovaní všeobecnej brannej povinnosti to nutne vyvoláva potrebu skrátenia vojenskej základnej služby. Nakoniec nebudú tabuľkové miesta v týchto štruktúrach. Tak to koniec koncov robia naši susedia Česi, Maďari, Rakúšania, ale i Slovinci a mnoho ďalších armád. Rytmus nástupných termínov umožní brancom vykonať vojenskú základnú službu včas v zmysle branného zákona.
Som rád a podporujem zavedenie systému obranného plánovania, čo vytvorí potrebné podmienky na fungovanie armády. Doterajšia tendencia ročného plánovania - často skráteného na pol roka, pretože v prvý štvrťrok nebol rozpis finančných prostriedkov a posledný štvrťrok sa krátil rozpočet - mala za následok znižovanie pripravenosti armády. Podporujem prijatie filozofie zvýšenia o 0,1 % hrubého domáceho produktu a systému obranného plánovania tak, ako som povedal, ale to je o niečom inom. Obranné plánovanie pozostáva z troch zložiek: z výhľadového plánovania na 15 rokov, z programovania na obdobie približne 5 rokov a rozpočtovania na konkrétny rok. Ale rozpočtovanie odvodené od prijatých štandardov, kde sú zahrnuté všetky náklady, ako sú mzdy, stravovanie atď., nebudem o tom bližšie hovoriť. Takže potom, či to vystačí, je iná otázka.
Som za širšiu účasť a prioritné postavenie ministerstva obrany v koordinácii obranného priemyslu. Podľa kompetenčného zákona ministerstvo obrany koordinuje ostatné ústredné orgány štátnej správy pri zabezpečovaní obrany. Ministerstvo obrany stanovuje priority zbraňových systémov, výstupy obranného priemyslu, a to už nehovorím, že všetci obchodníci chcú vidieť zbraňové systémy v Armáde Slovenskej republiky. Ministerstvo obrany nechce riadiť, ale chce mať výrazné postavenie v koordinácii. Som za posilnenie úlohy parlamentu v systéme demokratickej kontroly. Vo vyspelých demokraciách sa všetky zásadné a dlhodobé programy rozvoja prerokúvajú v parlamentoch. Parlamentná kontrola má v tomto prvku nezastupiteľné miesto.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, snažil som sa objasniť rad opatrení v oblasti obrany programového vyhlásenia. Závery vlády sú opodstatnené a odôvodnené. A keďže mi zostal čas, pripájam sa k stanovisku pána poslanca Faiča, aby nám pán minister spravodlivosti objasnil, či bude preňho programové vyhlásenie záväzné.
Na margo vystúpenia pána poslanca Krajčiho. V armáde sa hovorí tak, prečo máme - nechcem to vulgarizovať, ale poviem to - hlúpych generálov. Pretože sú vymenovaní z hlúpych plukovníkov. A pána plukovníka Pittnera vymenoval pán Mečiar.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Slaný. Pripraví sa pán poslanec Zelník. Pán poslanec Slaný nie je prítomný? Stráca poradie.
Do rozpravy sa prihlásil pán minister Pittner.
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predseda,
kolegovia,
vážená Národná rada,
počas obedňajšej prestávky som si stihol pozrieť záznam vystúpenia pána poslanca Krajčiho a musím povedať, že je to verné jeho povesti. Ale aby som bol konkrétny. Pokiaľ ide o odbornú stránku, na tú nebudem reagovať, pretože sme to robili nielen ja, ale celá opozícia celé štyri roky, vrátane uznesenia Národnej rady, ktoré, ako sa opäť ukázalo, vtedajší pán minister nepochopil a nepochopil to ani dnes ako poslanec.
Ale pokiaľ ide o iné veci, predsa len v niečom som bol prekvapený. Pán poslanec Krajči, nedávno som čítal, že keď je niekto minister, tak by mal vedieť čítať, a keď vie čítať, mal by vedieť hovoriť. Neviem, kde ste v tom spomínanom mojom rozhovore v Plus 7 dní našli moje priznanie sa alebo moje chválenie sa prácou pre cudzie spravodajské služby. A opakujete to už tretíkrát.
Ako to vlastne bolo? V roku 1968 som bol spoluzakladateľom Diela koncilovej obnovy. Bola to záležitosť laického apoštolátu a cirkvi. V rámci Diela koncilovej obnovy som dostal za úlohu kontakt s ateistami, s komunistami a so zahraničnými náboženskými kruhmi. Keď sem prišli Sovieti, dostal som sa do zahraničia, kde som si vybavil formu kontaktov, formu dodávok materiálov, pokiaľ ide o mikrofilmy, pokiaľ ide o ďalšie špeciálne zariadenia a s týmito zariadeniami som pracoval až do roku 1989.
Keď ma vtedajší pán premiér Mečiar ustanovoval do funkcie ministra vnútra, tak pred zostavou dôstojníkov povedal: "Bude to dobrý minister, lebo 20 rokov ste ho naháňali, a predsa ste ho nechytili." Ale chcem povedať, čo to bolo za prácu. Jedného z tých, ktorí boli hlásateľmi pre rádio Slobodná Európa a ktorí sa vrátili sem, ste práve vy, vaša vláda vyznamenali najvyššími štátnymi vyznamenaniami. Prečo rýpete do nás ostatných? Nespolupracovali sme so žiadnou zahraničnou službou, spolupracovali sme s ľuďmi, ktorým záležalo na osude cirkvi, na osude ľudí v komunistickom jarme. A na tom som pracoval, ale nie v spojení s cudzou spravodajskou službou. Boli to tisícky strán, stovky filmov a som na to hrdý.
Pokiaľ ide o moju hodnosť, po novembri 1989 som bol mojimi priateľmi z katolíckeho disentu vyzvaný, aby som nešiel po politickej linke, lebo tá mi nikdy extra nevoňala aj z dôvodov, ktoré tu sami zažívate, ale aby som išiel do polície. A tak som sa prihlásil do Zboru národnej bezpečnosti, kde som bol prijatý do spravodajskej služby v hodnosti podplukovníka vzhľadom na zákon o služobnom pomere. Ak vás to prekvapuje, pán poslanec Krajči, pýtam sa, prečo vás neprekvapuje to, že v priebehu troch mesiacov ste z administratívnej sily urobili plukovníčku.
A pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa konalo ďalej, chcem povedať, že ako námestník riaditeľa tejto služby som bol potom stiahnutý sem do Bratislavy a vymenovaný za ministra vnútra. A opäť v súlade so zákonom o služobnom pomere som bol ďalej v Zbore národnej bezpečnosti, kde pri ministrovi sa plánovala tabuľková funkcia generál. A práve váš pán premiér Mečiar ma navrhol na plukovníka.
Keď som sa potom stal poslancom, tak som bol v takzvanej neplatenej zálohe. A keď som sa stal ministrom, opäť v súlade so zákonom o služobnom pomere som bol ustanovený do svojej hodnosti plukovníka a na základe rozhodnutia vlády povýšený na generála. Prečo, ako, či sa tam zvažovalo aj to, že som vlastne celý svoj život bojoval nie na vašej strane, ale na opačnej, to nechávam na posúdenie tých, ktorí sa takto rozhodli. Preto chcem povedať, že všetky úvahy, ktoré hlásate o mojom zapojení sa do nejakých špionážnych centrál, o mojej nehodnosti a neviem čoho všetko, sú bohapustým táraním.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Dostavil sa medzitým pán poslanec Slaný do rokovacej miestnosti? Nie, čiže stráca poradie.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Zelník. Pripraví sa pán poslanec Binder.
Pán poslanec Halmeš trochu oneskorene sa hlási s faktickou poznámkou, nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
V predchádzajúcom režime som nebol na tej platforme ako pán minister Pittner a v súčasnosti sme z dvoch rôznych platforiem. Nepoznám jeho minulosť a ani som neskúmal jeho vzťahy k bývalému premiérovi Mečiarovi. Ale kvôli objektívnosti musím povedať, že desiatky policajtov, ktorí boli vychovaní v minulom režime a ktorí slúžia naďalej v tomto zbore, sa vyjadrovali tak, že nikdy nemali vytvorené také dobré podmienky pre svoju prácu, ako keď bol ministrom vnútra terajší minister pán Pittner.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zelník, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
programové vyhlásenie vlády je dokument, v ktorom by sa mali premietnuť v podstate programy politických strán, ich sľuby či ich ciele, s ktorými išli do volieb. Iste nie je možné urobiť také programové vyhlásenie, v ktorom by sa objavilo všetko, ale aspoň niekoľko kľúčových konkrétnych úloh by malo byť zapracovaných v každej oblasti či rezorte.
Aby som bol konkrétny, prejdem k časti programového vyhlásenia, ktorá hovorí o zdravotníctve. Počas štyroch rokov či už vo funkcii štátneho tajomníka, alebo predsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne som opakovane a za posledné dva roky veľmi jasne pred poslancami v Národnej rade pri predkladaní rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne alebo výsledkoch jej hospodárenia deklaroval nedofinancovanie zdravotníctva a hroziace následky. Bol som veľmi rád, keď nielen vo vtedajšom výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci, ale aj tu v parlamente zaznievali hlasy prideliť viac finančných prostriedkov do zdravotníctva. Boli to vecné a správne argumenty, najmä to, ako je možné pranierovať tých, čo neplatia, ak sám štát si neplní svoju odvodovú povinnosť.
Pred voľbami boli oslovení Asociáciou nemocníc Slovenska všetky politické subjekty. Všetci zástupcovia, vychádzajúc zo svojich volebných programov, ale najmä zo situácie, ktorá v zdravotníctve vznikla, sme sa v drvivej väčšine zhodli, že štát si po voľbách splní svoju odvodovú povinnosť. Konečne sa začne blýskať na lepšie časy pre zdravotníctvo, ale najmä, samozrejme, pre občana buď ako potenciálneho, alebo skutočného pacienta.
Po štvorročnej oprávnenej kritike financovania o potrebe 100-percentnej platby štátu či dofinancúvania zdravotníctva minimálne na úrovni 7 % HDP však nie je ani stopa. V súlade s programovým vyhlásením vlády, citujem, "vláda bude vytvárať podmienky na postupné zvyšovanie podielu z HDP pre zdravotníctvo na úroveň krajín Európskej únie", som navrhol, aby sme odporučili vláde po troch rokoch jej pôsobenia, t. j. do roku 2001, aby financie pre zdravotníctvo boli vyčlenené vo výške minimálne 8 % HDP, čo je podstatne menej ako v krajinách Európskej únie, ale je to konkrétne číslo. Napriek tomu, že sa o tom hovorí v programovom vyhlásení, vo výbore za môj návrh hlasovali len opoziční poslanci.
Veľmi správne sa chce vláda orientovať na prevenciu a včasnú diagnostiku, ale to predsa tiež robí nárok na zdroje. Veď okrem evidentne chorých budeme vyšetrovať v rámci preventívnych programov aj zdravých, nehovoriac o tom, že v prvých rokoch sa zákonite musia zvýšiť nároky na financie, veď iste zachytíme množstvo začínajúcich ochorení, ktoré bude treba ihneď liečiť. Preto moje sklamanie nad tým, že zatiaľ nebola ochota hovoriť o konkrétnom čísle.
Okrem financovania mám dve pripomienky k odbornému obsahu, čo sa týka rezortu zdravotníctva. Uvedomujem si celospoločenskú závažnosť drog, drogovo závislých a ich následky. Iste, liečba takto postihnutých komu inému by mala patriť, ak nie zdravotníctvu. Ale iste nemôže byť pre zdravotníctvo prioritou rozsiahla prevencia. Je to celospoločenská problematika, a keď, tak takúto prioritu môže mať buď rezort školstva, ministerstva práce a rodiny, ministerstva vnútra či spravodlivosti. Malo by ísť predsa o systematickú prácu s mládežou vytváraním podmienok využitia voľného času, so systematickou výchovou na všetkých stupňoch našich škôl, samozrejme, s vytvorením zákonných tvrdých podmienok na prevenciu voči predaju, ale aj distribúcii drog. Preto si myslím, že zdravotníctvo síce môže urobiť v tomto smere nejakú prednášku, ale nemôže sa podieľať na rozsiahlej prevencii drogovej závislosti.
V ďalšej poznámke by som chcel upriamiť pozornosť na problém alternatívnej medicíny. V čase, keď priemerná dĺžka ľudského veku je u nás stále asi o sedem rokov kratšia v porovnaní s krajinami Európskej únie, vláda sa chce zaoberať a vytvárať podmienky na kontrolovanie účinnosti alternatívnej medicíny. Iste, alternatívna medicína má vo vyspelých krajinách svoje miesto a treba sa ňou zaoberať, veď množstvo ľudí doslova zneužíva dôverčivosť, ale aj utrpenie chorého občana. Ak sa však vláda nebude zaoberať inými medicínskymi odbormi, myslím si, že alternatívna medicína si takúto pozornosť zo strany vlády pri súčasnej vysokej úmrtnosti na úrazy, srdcovocievne ochorenia, nádorové ochorenia jednoducho nezaslúži. V tomto smere treba dať kompetenciu odborným medicínskym spoločnostiam a najmä Slovenskej lekárskej komore.
Na záver chcem dať návrh, aby v súlade s programovým vyhlásením vlády Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu, aby konkretizovala programové vyhlásenie v časti zdravotníctvo, a to: vláda zabezpečí od roku 2001 financovanie zdravotníctva na úrovni minimálne 8 % HDP.
A ďalší návrh: Národná rada žiada vládu, aby po ukončení rozpočtového provizória zabezpečila platbu štátu vo výške 100 % platby z aktuálnej minimálnej mzdy.
Zdravotníctvo a najmä občan si zaslúži, aby zdravotníctvo prestalo byť zvyškovým rezortom a aby každý rok dostalo jasne definovanú finančnú sumu.
Ďakujem za pozornosť.