Pátek 27. listopadu 1998

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Pán podpredseda vlády,

ak dovolíte, budem trochu osobný. Vy ste vzdelaný človek a podľa môjho názoru aj inteligentný, preto neberiem vážne vaše slová, že považujete kupónovú metódu za dobrú. Ona nebola. Okrem tej prvej vlastnosti, o ktorej hovoríte, že bola rýchla, žiadna iná, pretože nebola ani spravodlivá. Tá spravodlivosť bola len nálepka, o ktorej hovorila už vtedajšia politická garnitúra v Čechách i na Slovensku otvorene, že má spriechodniť proces privatizácie voči širokým vrstvám obyvateľstva, že má naozaj urobiť len tú sociálnu zástierku. Spravodlivosť týmto spôsobom v procese privatizácie sa predsa docieliť naozaj nedala. A dosahy vynikajúco rozobrali odborníci nie tu na Slovensku, ale i v Čechách a v zahraničí. Významné boli dosahy vo vzťahu ku koncentrácii, novej monopolnej koncentrácii kapitálu, čiže pravého opaku toho, čo sme privatizáciou sledovali.

Treba povedať veľmi otvorene, že čas, ktorý bol pred každou vládou, nech by to bývala vláda tak Mečiarova, ako Čarnogurského, bol absolútne nedostačujúci, aby legislatívna príprava na taký zložitý proces, akým bolo "ukočírovanie" trhu, mohla reálne a rozumne prebehnúť.

Nepovažujem však za korektné, ak sa v 20-minútovom vystúpení položí pánu Rehákovi 20 otázok, ak je skoro osobne a rodinne obvinený, a má vám na to odpovedať za 2 minúty, ktoré mu dáva rokovací poriadok. Prosím, aby sa takéto veci príliš často v tejto snemovni nerobili.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Pán predsedajúci,

vzhľadom na to, že mi ten čas bol ubratý, chcel by som ešte doplniť, že naozaj všetky veci, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo sú zlé, treba naozaj dať do poriadku, ale to musia urobiť noví ľudia. Som veľmi rád, že pani ministerka Machová povedala, že sa musí celý proces privatizácie vyhodnotiť, a určite ju budeme plne v tom podporovať, aby sa naozaj urobilo také riešenie, ktoré bude pre Slovensko užitočné a ktoré povie pravdu a nájde najmä riešenie z tejto situácie. V tom začiatku sa totiž odmietla privatizácia v prospech zamestnancov fabrík. Tí by ich boli najlepšie postrážili pred tunelovaním, ktorému sa tak pekne hovorí rozkrádanie. Takisto sa prekazila privatizácia v prospech prvovýrobcov. Poľnohospodárske podniky mali záujem o podiel na privatizácii mliekarní a vôbec spracovania potravín, výroby potravín. Drevári, majitelia lesov zase mali záujem o drevárske fabriky. Tieto veci sa prekazili. A dnes žneme dôsledky zlej privatizácie, dodnes, ekonomike spôsobila obrovské škody. A o tomto treba naozaj povedať pravdu a celý tento proces analyzovať veľmi zodpovedne, ale podľa mňa to môžu robiť noví ľudia, ktorí nie sú zaangažovaní v chybách, ktoré boli v privatizácii v celom procese.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Palko.

Poslanec V. Palko:

Ďakujem za slovo k vystúpeniu podpredsedu vlády pána Mikloša.

Vážené dámy,

vážení páni,

kupónová privatizácia skutočne mala svoje nedostatky, ale mala jednu obrovskú prednosť. Bola tisíckrát spravodlivejšia ako privatizácia, ktorá prebiehala po roku 1994, pretože kupónová privatizácia umožnila každému občanovi Slovenskej republiky dostať niečo zo spoločného majetku. A to bola aj prednosť oproti privatizácii za posledné štyri roky, keď plynuli iba miliardy do vrecák Poórovcov, Rezešovcov a iných členov HZDS.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Galbavý.

Poslanec T. Galbavý:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som upokojiť pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, že taktiež som práve pred chvíľkou dostal správu z Anglicka, že redaktorom anglickej rozhlasovej siete, ktorý nebol spokojný s naším programovým vyhlásením, bol údajne Mark Almondo, ktorý bol platený z našich peňazí a peňazí daňových poplatníkov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Chcem zareagovať tiež na prvú vlnu kupónovej privatizácie a na to, čo bolo povedané. Ja osobne som z nej dostala asi 195 korún, takže to bol skôr podvod na občanovi, pretože sa hovorilo, že niečo dostaneme, a nedostali sme nič. A tak dopadla veľká väčšina občanov Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prihlásil sa pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne za slovo.

Musím s poľutovaním skonštatovať, tak ako pán...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím pokoj, páni poslanci.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Musím s poľutovaním skonštatovať, že tak ako pán poslanec Oberhauser, a teda aj niektorí ďalší poslanci zrejme nepočúvali, čo som hovoril, pretože z toho, čo som hovoril, myslím si, že jednoznačne vyplynulo, že som hovoril o spravodlivosti a rýchlosti rozdelenia majetku medzi veľké množstvo ľudí. Nespochybňujem, že v neskoršom období došlo k mnohým nežiaducim javom, ale zároveň som predsa jasne povedal, kto v tom období s obrovským ročným predstihom mohol zakročiť. Pán poslanec Husár, či je rok dosť na to, aby sa pripravila jasná legislatíva, dozor nad kapitálovým trhom, myslím si, že to je dosť. Bol som vo vláde vtedy, keď sa pripravila aj kupónová privatizácia a iné veci. Išlo o obrovskú prácu, ktorá sa dala stihnúť v krátkom období. To, že v Českej republike taktiež došlo k týmto chybám a že tá regulácia nebola pripravená, ochrana minority akcionárov nebola pripravená, to predsa nič nehovorí o tom. To je dôkaz, že nemohla byť pripravená ani u nás, pán poslanec? To azda nemyslíte vážne!

A k tým vašim výhradám a k tým vašim výzvam na demisiu pani ministerky Schmögnerovej a mojej by som vám rád chcel pripomenúť, áno, my sme boli istý čas spolu v jednej vláde a vy ste dlhší čas vystupovali veľmi opozične voči vláde a boli sme v častých konfliktoch. Vo vláde sa presadilo skôr vo veľkej väčšine to, čo som presadzoval ja. Len sa pýtam: Prečo ste potom v takejto vláde sedeli? Vy tu dnes vyzývate k demisii pani ministerku Schmögnerovú a mňa, a pritom vy ste boli vo vláde, ako to dokazujete aj dnešnými svojimi postojmi, s ktorej politikou ste zásadné nesúhlasili. Tak prečo ste tam potom, pán poslanec, sedeli? Len kvôli platu? Alebo kvôli čomu? (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Keltošová.

Ešte predtým pán poslanec Oberhauser s faktickou poznámkou.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán podpredseda vlády,

nemôžem súhlasiť, že bola spravodlivá, ani v rozdelení. Pri kupónovej privatizácii predsa občania neboli brokeri na burze, aby vedeli, ktorý podnik má akú bonitu a do ktorého majú investovať. Zrazu sme chceli z 2,5 miliónov ľudí urobiť brokerov. Veď je to nezmysel! A druhá vec je, že investičné spoločnosti boli bez zákona jednoducho nekontrolovateľné a pracovali bez toho, že by bol platný zákon o fungovaní investičných spoločností. A tam nebolo jasné, kto je majiteľ, kto s tými vecami disponuje, ako sa hospodári, čiže netvárte sa, že to bolo spravodlivé. Nebolo to spravodlivé, ani v rozdeľovaní a v ani v realizácii.

Prax v Českej republike, veď nerobme z nich nejakých ľudí, ktorí nevedia, čo robia a sú hlupáci, tam nevládla Mečiarova vláda, tam vládla iná vláda, a takisto to nezvládli, lebo celý systém bol zlý. Konečne treba povedať pravdu. Bola to jednoducho avantúra, experiment na 5 miliónovom národe, resp. na začiatku na 15 miliónovom národe, ktorý dopadol katastrofou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pani kolegyňa Keltošová.

Chcem vás poprosiť, keďže vystupujete ako prvá po schválení procedurálneho návrhu o skrátení lehoty na vystúpenie, aby ste sa zmestili do 10 minút. Na svetelnej tabuli vám odrátavajú čas, tak sa občas môžete pozrieť.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem pekne.

Predpokladám, že to pán Kováč urobil ako kamarátsku službu všetkým poslankyniam, aby sme sa zdržali dlhších debát, ale dosiaľ to boli väčšinou muži, ktorí úspešne dlho debatovali. Takže dovoľte k veci.

Vážený pán podpredseda vlády,

členovia vlády,

pani poslankyne, páni poslanci,

v mojom príspevku by som chcela reagovať v prvej časti najmä na ekonomickú časť návrhu programového vyhlásenia, kde v časti Verejné financie by som sa pokúsila dešifrovať niektoré údaje, veľmi "kulantné", pre laika možno nič nehovoriace, ale vo mne vzbudzujú nepokoj.

Je tu veta, ktorá sa mi zdá, je priamo až likvidačná. "Vláda prehodnotí opodstatnenosť existencie štátnych, neštátnych a verejných fondov a s prihliadnutím na ich prevažujúcu činnosť navrhne úpravu ich právnej formy." Pýtam sa, či existencia verejných fondov, či táto existencia nebola už dosť opodstatnená, potvrdená sociálnym partnerstvom, tripartitami. A ak teda vláda bude zvažovať opodstatnenosť existencie verejných fondov, tak sa pýtam, v akom smere. Dôjde opäť k ich znárodneniu, tak ako to bolo v päťdesiatych rokoch?

Ďalej je tu jedna veta, ktorá sa ma takisto dotýka z pohľadu zamestnanosti. "V závislosti od rozpočtového vývoja vláda zníži daňové zaťaženie najnižších príjmov skupín a prehodnotí uplatňovanie tzv. milionárskej dane z príjmov fyzických osôb." A zároveň v tom istom odseku: "Vláda zníži nadmernú luxusnú spotrebu odbúraním nákladových a odpočítateľných položiek pri dani z príjmov, ktoré zvyšujú konečnú spotrebu." A čo na to malí a strední podnikatelia, začínajúci? Neobávate sa znova zvyšovania percenta nezamestnanosti, ak vláda na jednej strane sľubuje zníženie daňového zaťaženia a na druhej strane v tom istom vládnom programe navrhuje odbúranie odpočítateľných nákladov? Je to dobre premyslené z pohľadu zamestnanosti, udržania a rozvoja zamestnanosti, najmä v malom a strednom podnikaní?

Ďalej: "Postupnou decentralizáciou verejných financií podporí samosprávu obcí." V ďalších častiach vládneho návrhu, ktoré už nebudem citovať, sa hovorí aj o tom, že vláda plánuje preniesť určité kompetencie zo štátnej správy na samosprávu. Potrebovala by som k tomu podrobnejší výklad, aby som sa vedela prihlásiť k tomuto vládnemu programu, pretože prenos kompetencií na samosprávu, je jedno, v akom smere, či je to v rozpočtovom období alebo následne potom v určitých konkrétnych situáciách, môže ísť iba zákonom na samosprávu. Pýtam, či to bolo dostatočne premyslené, akým spôsobom, v ktorých oblastiach chce vláda preniesť kompetencie na samosprávu a zároveň s tým aj príslušné finančné zdroje.

Ďalej chcem sa opýtať, ak je to teda možné - nie je tu pán minister -, pri poskytovaní dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu do pôdohospodárstva, tepelného hospodárstva atď. vláda použije taký spôsob, ktorý zabezpečí maximalizáciu efektu. V zásade sa zruší plošné dotovanie cien, ktoré je ekonomicky škodlivé, drahé a sociálne nespravodlivé, pretože cez dotované ceny sa dotuje spotreba všetkých, nielen sociálne odkázaných občanov. Chcem sa opýtať, či takisto toto opatrenie, ktoré súhlasím, má svoje opodstatnenie, máte pripravené aj v legislatívnej podobe vo forme určitých kompenzácií práve pre tých sociálne slabých, o ktorých tu hovoríte.

Myslím si, že za pozornosť stojí aj táto veta: "Vláda zruší tú časť zákona o cenách, ktorá otvára priestor na trhovo nekonformné zasahovanie do cenového systému." A kde sú predvolebné sľuby, najmä SOP, že základné potraviny budú za základné ceny? Programové vyhlásenie v tejto podobe je nielenže vo veľmi všeobecnej rovine, ale ak si ho pozorne prečítame, dvakrát, trikrát, myslím si, že bolo by treba konkretizovať, aby medzi obyvateľmi nevznikla zbytočne panika, že už tie základné potraviny za základnú cenu nebudú, že to vláda myslela úplne inak.

Takisto sa chcem opýtať, na čo je tu v programovom vyhlásení sľub, že vláda vytvorí legislatívne, organizačné a vecné predpoklady a zabezpečí koordináciu a spoluprácu orgánov štátneho dozoru a rezortného ministerstva pri výkone dozoru nad realizáciou politiky trhu práce a hospodárením Národného úradu práce, ako aj doplnkovým dôchodkovým poistením. Vážení, to je vata, pretože inštitucionálne, legislatívne, organizačne, toto je už štyri roky v praxi. Môžete to pokojne odtiaľ vypustiť, alebo to preštylizovať. Považujem to iba za zbytočné opakovanie súčasnej situácie, ktorá už legislatívne, organizačne a inštitucionálne zabezpečená je.

V časti sociálnej politiky, ktorá - ako hovorím - nie je previazaná, a to je moja najväčšia výhrada, na ekonomickú časť programového vyhlásenia vlády, sa hovorí, že medzi základné priority politiky vlády patrí rast produktívnej zamestnanosti. Pýtam sa: Ako to chcete dosiahnuť, keď jeden z prvých krokov, ktorý sme v tejto snemovni urobili, bolo zrušenie zákona o revitalizácii? Napríklad ako to chcete dosiahnuť v pôdohospodárstve? Pani poslankyňa Kadlečíková tu hovorila o situácii v pôdohospodárstve, najmä v určitých regiónoch Slovenska, ktoré budú potrebovať pomoc. A potom, neviem si celkom dobre v praxi predstaviť, ako chcete túto tézu vášho programu naplniť.

Ďalej, chcem sa opýtať, ako chcete realizovať spolu so sociálnymi partnermi zvýšenie zamestnanosti najmä u tých občanov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek atď. majú osobitné problémy s uplatnením na trhu práce. Venujete tomu len dve veľmi všeobecné vety. Myslím si, že táto skupina občanov by si zasluhovala väčšiu pozornosť. Pýtam sa teraz prítomných poslancov, respektíve členov vlády, či myslíte zvyšovanie percenta povinného podielu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou u zamestnávateľov alebo zvýšením odvodovej povinnosti za nezamestnávanie týchto občanov. Na toto mi programové vyhlásenie odpoveď nedáva.

Takisto vláda prehodnotí systém hmotného zabezpečenia nezamestnaných tak, aby ich reálne motivoval hľadať a využívať pracovné príležitosti. Zabezpečí tak zvýšenie počtu osôb zamestnateľných na základe opatrení aktívnej politiky trhu práce. Pýtam sa: Akými nástrojmi? Kedy, v akom časovom horizonte? Ja sama podporujem túto myšlienku, ale nestačí povedať len tézu a potom hneď prejsť k tomu, že vláda zavŕši reformu pracovného práva, ktorá vyústi do nového Zákonníka práce. Ten je už pripravený.

Jednoducho, vnútorná metodika aj sociálnej časti, aj ekonomickej časti je často kontradiktórna, často je veľmi - povedala by som - povrchná, v náznakoch, bez hlbšej analýzy. Niektoré veci sa opakujú, ktoré už predchádzajúca vláda urobila, pripravila. Zdá sa mi, že naozaj toto programové vyhlásenie bolo šité veľmi horúcou ihlou.

Dovoľte mi, aby som ešte v časovej lehote povedala na záver, pokiaľ ide o absolventov a určité rizikové skupiny nezamestnaných na trhu práce. Naznačila som to už v jednom svojom vystúpení aj v minulom období, keď som sa odvolávala na slabú prepojenosť našej školskej sústavy na trh práce. Myslím si, že pán minister Ftáčnik - vtedy bol ešte poslancom - mi dal aj za pravdu.

Skutočne apelujem na vás a najmä na ministerstvo školstva, aby ste dostali aj do tohto programového vyhlásenia konkretizáciu tejto spolupráce s Národným úradom práce. Najnovšie štatistiky, najlepšie poznatky o požiadavkách trhu práce majú národné úrady práce. To takisto v tomto programovom vyhlásení nie je.

Prosím, neuzatvárajme sa znova len do nejakej slonovej veže teórie, ale poďme spolu do praxe hľadať východiská nielen pre absolventov stredných škôl, ale aj pre ľudí zdravotne postihnutých, pre ľudí v preddôchodkovom veku, pre ženy, ktoré dnes sú, bohužiaľ, takisto rizikovou, ohrozenou skupinou. Ak tieto veci budú zapracované, podporím za seba toto programové vyhlásenie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej.

Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som reagovať dvoma myšlienkami na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej.

Prvou chcem podporiť myšlienku o fondoch ako verejnoprávnych inštitúciách. Skutočne bude potrebné zvažovať, akou cestou sa vydáme ďalej, ale zastávam názor, že vládne programové vyhlásenie nehovorí o ich likvidácii. Treba sa pozrieť na ich fungovanie, treba sa pozrieť na to, kde v tom systéme tvorby a použitia fondu boli problémy, a v tom sa myslí to prehodnotenie, pretože na rozdiel od Českej republiky u nás tie fondy sú. A ukazuje sa, že je to lepšia cesta ako tam, ako je to v Českej republike zmiešané so štátnym rozpočtom.

No a k druhej myšlienke tak často tu spomínanej, myšlienke Strany občianskeho porozumenia. Základné potraviny za základné ceny. Ak si dobre pozriete vládne programové vyhlásenie, je tam viacero možností, ktoré umožňujú takýto postup - od daňových, dotačná politika v poľnohospodárstve, až cenová politika.

Takže to neznamená, že keď to nie je tam jasne napísané natvrdo a aj recept a vzorec, ako sa to má robiť, že to neplatí. Tak ako platí minimálna mzda, aj v živote občana u nás, žiaľbohu, by malo platiť, hovorím žiaľbohu, lebo asi by sme sa mali dostať ďalej, aby tie základné potraviny na základné prežitie by občan tiež mal dostupné, aby nemusel hladovať a chodiť po smetných košoch.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Fedoročko.

Poslanec D. Fedoročko:

Ďakujem pekne za slovo.

Samozrejme, nič iné sa ako kritika nedá čakať od opozície voči vládnemu vyhláseniu. Chcem len upozorniť pani poslankyňu na výsledky ich sociálnej politiky za štyri roky. Dnes dostávame desiatky telefonátov a listov o tom, ako starší občania boli podvedení predchádzajúcou vládou. Slepo verili v ich sociálnu politiku a chodili im za to tlieskať na Pasienky. Dnes v tom dobrom myslení opustili svoje byty a išli dožiť svoj starý vek do tzv. nie domovov dôchodcov, ale do penziónov.

Prijatím zákona číslo 195/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. a následne aj vyhláškou 198 sa však tieto penzióny zrazu zmenili na domovy dôchodcov s trvalou opaterou. Aký to má výsledok na týchto starších ľudí? Nájom za ubytovanie sa zvýšil zo 600 korún od 1. januára na 1 900. To sú prvé ohlasy na sociálnu politiku predchádzajúcej vlády.

Ďakujem pekne za takúto politiku!

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokopovič.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej. V oblasti zákonov o dani z príjmu apelovala na malých a stredných podnikateľov, či budú súhlasiť s vypustením niektorých odpočítateľných položiek.

Vážená pani poslankyňa, v zákone o dani z príjmu sú aj odpočítateľné položky, ktoré absolútne nie sú v kontexte s malými a strednými podnikateľmi a ktoré skutočne budú vypustené. Je to napríklad možnosť odpočítania investícií pri tzv. privatizácii z Fondu národného majetku, teda dať si investície priamo do nákladu, keď už raz boli odpustené pri kúpnej cene. Čiže takéto veci, samozrejme, budú, ale sú pripravené nové odpočítateľné položky, ktoré budú v prospech všetkých podnikateľov, nielen malých a stredných.

Čo sa týka zákona o cenách, nebudem diskutovať o základných cenách základných potravín, ale v zákone o cenách jednoznačne musia byť vypustené ustanovenia o akomsi primeranom a neprimeranom zisku, primeraných a neprimeraných nákladoch. Sú to definície alebo pojmy, ktoré jednoznačne odmietli všetky krajiny OECD, kam sa chceme dostať aj my. Ale o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení. Chcem vás ubezpečiť, že vláda v tomto smere aj z pohľadu malých a stredných podnikateľov má jasnú koncepciu a bude ju aj realizovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Mám len dve malé poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej.

Som rád, že pripomenula oblasť prenosu kompetencií na samosprávu a veľmi silne sa dožaduje vedieť, aký bude rozsah. Pani poslankyňa, prečítajte si svoje pôvodné vyhlásenie, kde je o tom jedna veta a tiež nie je definovaná ani jedna kompetencia, ktorá sa posilní, ani spôsob finančného zabezpečenia týchto kompetencií. Myslím si, že presun kompetencií na samosprávu bol pripravovaný už za druhej vlády Vladimíra Mečiara. Bol takmer hotový, narážalo sa na problém ministerstva financií. Stačí, keď sa vrátime k tomuto modelu, oprášime ho. Myslím si, že to, čo ste nezvládli za štyri roky, lebo ste potrebovali štátnu správu na okresoch a na krajoch namiesto toho, aby ste posilňovali samosprávu, tak k tomuto dôjdeme.

Mňa prekvapilo, že ste sa vyslovili, pani poslankyňa, o tom, že tu je nedostatočná zmienka o ochrane zdravotne postihnutých občanov. Pravdepodobne ste kompletne nedočítali tú časť o sociálnej pomoci, pretože, po prvé, vás upozorňujem na prehĺbenie výkonu kontrolných činností v oblasti dodržiavania pracovných predpisov, vrátane mzdových, a predpisov o zamestnanosti. To je na strane 23, ale ešte presnejšie sa to dozviete na strane 26, kde je celý cieľ integrácie a kde je aj dôsledné uplatňovanie zákonných postihov. Pri nenaplňovaní povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou schopnosťou sa bude podporovať vznik chránených dielní, a to sú nové pracovné príležitosti pre občanov so zdravotným postihnutím.

Myslím si, že netreba sa pýtať na veci, ktoré sú tu napísané. Takže dva roky to síce platí, máte pravdu, ale má to jednu nevýhodu. Vy ste to neukontrolovali. Neukontrolovali a podniky sa vyhýbali plneniu tejto povinnosti, a preto je dnes situácia na trhu...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Keďže vystúpenia sú časovo limitované, dovolím si pani poslankyňu Keltošovú doplniť v tom, že programové vyhlásenie vlády obsahuje mnoho zákonov, ktoré už boli pripravené v legislatívnom procese, dokonca niektoré prešli legislatívnym procesom v roku 1998, a je dobré, že v nich súčasný minister chce pokračovať. Ale v programovom vyhlásení vlády sa objavuje aj jedna úloha, ktorá je už tiež splnená, a to je, že sa pripraví valorizačný mechanizmus životného minima. Tento zákon, nový zákon o životnom minime platí od 1. 7. tohto roku a tam už je pravidelný valorizačný mechanizmus zakomponovaný. Tak aj táto úloha je nadbytočná.

Čo sa týka zákona o sociálnej pomoci a penziónov ako ubytovní pre dôchodcov, tento prvok do sociálnej starostlivosti nepatrí, pretože bývajú v penziónoch aj dôchodcovia, ktorí nežijú pod hranicou alebo na hranici sociálnej únosnosti. Žijú tu aj dôchodcovia, ktorí predali svoje byty, svoje domy a majú aj najvyššie dôchodky. S týmto riešením súhlasili skutočne aj predstavitelia SDĽ, ktorí pracovali a pracujú na ministerstve. Myslím si, že je to do budúcnosti dobrý krok a od 1. januára sa nerušia tieto zariadenia, budú iba postupne pretransformovávané. Čiže od 1. januára nezanikajú, bude to riešené postupnými krokmi, takže títo obyvatelia sa nemusia báť, že prídu o strechu nad hlavou.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci,

chcem doplniť pani bývalú ministerku práce a sociálnych vecí, keďže tu vznikli nejaké pochybnosti zo strany niektorých poslancov, že sa sociálne programy tvorili na Pasienkoch. Nie, naše sociálne programy sa tvorili na ministerstve práce a sociálnych vecí a myslím si, že to bolo vzorové ministerstvo, ktoré fungovalo veľmi dobre. Ostalo tam okolo 12 miliárd rezerv, z ktorých môžete žiť nejaký polrok a niečo aj sľubovať občanom starších vekových kategórií.

Takže, pán Fedoročko, po vystúpení pána vrchného špurtéra peletónu Dzurindu včera, dezignovaného ministerského predsedu, pani Schmögnerovej a pána Mikloša, som nadobudol dojem, že stranícke mítingy sa už nebudú konať v nijakom prípade nikde inde ako v tomto parlamente, lebo tí ľudia si totiž pomýlili parlamentnú tribúnu s predvolebnými mítingmi. Takže, pán Fedoročko, len vaša neskúsenosť vás oprávňuje k takým tvrdeniam, ku ktorým sa uchyľujete. Musíte tu ešte chvíľu sedieť, aby ste mnohé veci pochopili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga - faktická pripomienka.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

Pani poslankyňa Keltošová prejavila oprávnený záujem vedieť, či táto vláda v ďalších rokoch bude skutočne robiť na tom, aby sa základné potraviny predávali za základné ceny. To je taká vážna vec nás všetkých, že to nemôže byť skryté kdesi v nejakých pasážach programového vyhlásenia a tvrdo pracovať na tom, kde sa to nachádza, ale to je vec, ktorá musí byť jasne postavená. Pretože, po prvé, podnikatelia chcú vedieť, čo znamená za základné ceny, či to znamená ceny bez zisku, alebo za ceny bez dane z pridanej hodnoty alebo inej dane. Po druhé, musíme predsa vedieť, aj o aké druhy potravín by malo ísť. Treba priznať, že aj v minulom období, že aj uplynulá vláda mala záujem povedzme nejaké druhy chleba alebo mlieka regulovať cenovými opatreniami tak, aby boli dostupné. Nepodarilo sa. To je pravda. Takže si myslím, že je to oprávnená vec a že to treba skutočne povedať občanom na rovinu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Roman Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Chcem poďakovať pani poslankyni Keltošovej, že si tak hlboko preštudovala tento materiál, že netvrdí, tak ako jej kolegovia, že sa bude prijímať zákon, ktorý bude valorizovať mechanizmus životného minima, ale pozorne si prečítala vetu, že "štát v rámci garancie primeranej úrovne minimálnej mzdy zohľadní výšku životného minima a jeho valorizačný mechanizmus". Navyše som rád, že vie aj o tom, že inštitút minimálnej mzdy na základe tohto vládneho programu sa bude zvažovať, či v oblasti poistných systémov nie je vhodná iná veličina, tak ako o tom uvažovalo už ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Som veľmi rád, že pani ministerka je natoľko vzdelaná, že pochopila rozdiel medzi rezervami ministerstva práce a sociálnych vecí a ministerstvami verejnoprávnych inštitúcií, ako je sociálna poisťovňa. Na rozdiel od kolegu Cupera, ktorému nie je jasný tento rozdiel a hovorí o 12 miliardách. Tieto miliardy spomínal predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, ktorý hovoril o 6 miliardách v nemocenskom poistení, vo Fonde nemocenského poistenia a vo Fonde dôchodkového poistenia. Toto nie sú štátne peniaze, ani nie ministerstva, ani to nie je zásluha ministerstva. Je to zásluha práce Sociálnej poisťovne a jej tripartitného vedenia. Myslím si, že aj právni experti by mali chápať rozdiel medzi štátnymi prostriedkami a verejnými prostriedkami, v tomto prípade poistným fondom.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Mal by som poznámku k pani Keltošovej k zákonu o milionárskej dani. Vláda vo svojom programovom vyhlásení z roku 1995 konštatovala, že daňové zaťaženie podnikateľov je veľmi vysoké, a zaviazala sa, že ho nebude ďalej zvyšovať. Jedným z mnohých zaťažení z minulého obdobia je aj zákon o milionárskej dani, ktorý osobne pokladám za propagačný zákon pred voľbami, ktorý mal taký účinok, že napríklad živnostník, ktorý zamestnával 25 ľudí a vytvoril zisk možno 3 milióny korún, tak bol extrémne zaťažený. Nebol schopný ďalej investovať. A potom, čo robil? Rozdeľoval tie svoje zisky na manželku, na sestru, na brata a legálne sa toho, čo navrhla minulá vládna koalícia, legálne sa toho zbavoval, čiže bol to zbytočný zákon. A bol to len zákon propagačný, preto ho treba, samozrejme, prehodnotiť a ak je zlý - a budeme to v tejto snemovni zvažovať -, tak ho zrušiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem doplniť predrečníčku, bývalú ministerku práce a sociálnych vecí, pani Keltošovú. Na rozdiel od pána Kováča dávno viem, čo je verejné a čo je štátne alebo čo sú fondy verejné, vytvorené zákonom, a čo je štátny rozpočet.

Ďakujem pekne. Už som tu niekoľkokrát zdôraznil, že od gynekológov sa z ústavného práva a politológie poučovať nenechám, pretože jednoducho, pán poslanec Kováč, veď je to trápne, vždy sa miešate do vecí, ktorým nerozumiete.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší je do rozpravy prihlásený...

Poslanec J. Cuper:

Ešte pokračujem, pán predsedajúci. Hovorím o 12 miliardách, o ktorých hovoril bývalý minister práce a sociálnych vecí Tkáč, pán Kováč, ktoré ostali práve v tom Fonde sociálneho poistenia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šťastný. Nie je prítomný v rokovacej miestnosti, preto stráca poradie a bude vystupovať ako 72. prihlásený do rozpravy.

Ďalší vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán - jeden - minister vlády,

milé dámy,

vážení páni,

hneď na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že predložený program vlády ma sklamal. Sklamal ma z viacerých dôvodov. Je nekonkrétny, tendenčne hodnotí východiskovú situáciu a navrhované ciele na štvorročné obdobie sú míle vzdialené od predvolebných sľubov. Týka sa to, samozrejme, aj časti dotýkajúcej sa životného prostredia.

Už v úvodnej časti na prvej strane sa tvrdí: "Predchádzajúca vláda odovzdáva krajinu v situácii horšej, ako bola v čase, keď ju preberala." Nie je to pravda. Za štyri roky našej vlády, vlády premiéra Mečiara, sa výrazne znížila produkcia plynných, kvapalných a tuhých škodlivín. Uvediem príklady: Do ovzdušia sa vypúšťa o 15 % menej síry, o 8 % menej tuhých znečisťujúcich látok, o 28 % menej oxidov dusíka, o 7 % menej oxidu uhoľnatého. Výrazne sa znížila produkcia skleníkových plynov i látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme. Vybudovalo sa viac ako 100 skládok tuhého komunálneho odpadu, zlikvidovalo sa skoro 3 000 nelegálnych nevyhovujúcich skládok odpadu. Mnohé druhotné suroviny, získavané separáciou z odpadov, sa využívajú v priemysle hutníckom, papiernickom, sklárskom, chemickom a tiež aj v poľnohospodárstve. Zaviedlo sa používanie bezolovnatého benzínu a motorovej nafty s nízkymi obsahmi síry. Do povrchových tokov sa vypúšťa o 15 - 20 % menej škodlivých látok.

To všetko sa, samozrejme, muselo prejaviť na zlepšovaní stavu prírody, na vzhľade krajiny, ale napríklad aj vo zvyšovaní priemerného veku obyvateľov. Veď napríklad muži sa už u nás majú šancu dožiť 68,6 roka, ženy 76,7 roka, to je skoro o 2 roky viac ako predtým. Každý rok pribudlo po 1 % obyvateľov, teda viac ako 50 000 obyvateľov, ktorí sú zásobovaní vodou z vodovodov. Budovala sa kanalizácia, čistiarne odpadových vôd a výrazne sa zvyšoval počet plynofikovaných obcí. Tých napríklad len v minulom roku pribudlo 226.

Teda z hľadiska životného prostredia určite krajinu odovzdávame v oveľa lepšom stave, než sme ju preberali my v roku 1994, či v roku 1992, alebo v akom sa nachádzala v roku 1989. Nemôžem, samozrejme, povedať, že sme vyriešili všetky problémy, to sa nedalo. Veď napravovať niečo, čo sa poškodzovalo, zanedbávalo, ignorovalo viac ako 40 rokov, nie je možné napraviť iba za 4 roky.

Dobré výsledky za posledné 4 roky sme dosiahli vďaka dobrej novej legislatíve kompatibilnej v mnohých smeroch s legislatívou Európskej únie, ale aj so zabezpečením jej uplatňovania v podmienkach Slovenska počas našej vlády.

Nemôžem súhlasiť ani s tým, že nová vláda bude musieť lámať kruh medzinárodnej izolácie Slovenska. Aká je to, prosím vás, izolácia, keď Slovenská republika pristúpila prakticky ku všetkým medzinárodným dohovorom v oblasti životného prostredia? Je riadnym členom Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, je členom Riadiacej rady programu OSN pre životné prostredie. V Slovenskej republike bolo vytvorené Regionálne školiace centrum Bazilejského dohovoru o riadení pohybu nebezpečných látok cez hranice štátov a ich zneškodňovaní pre oblasť strednej a východnej Európy. V roku 1995 sme boli Radou Európy poverení zorganizovať jedno zo záverečných podujatí k Roku ochrany európskej prírody. Slovenská republika v máji tohto roku privítala asi 1 500 delegátov zo 144 členských krajín Dohovoru o biodiverzite na 4. svetovej konferencii o biologickej rôznorodosti. Máme podpísané medzivládne alebo medzirezortné dohody o spolupráci s väčšinou krajín Európy. Presadili sme zaradenie jaskýň Slovenského krasu spoločne s Maďarskou republikou a jaskyňami Aggteleckého krasu do Svetového prírodného dedičstva. Ministerstvo životného prostredia už v decembri 1996 obhajovalo a obhájilo svoju politiku pred Výborom OECD pre environmentálnu politiku v Paríži. Bolo konštatované, že Slovenská republika v oblasti životného prostredia je schopná a pripravená plniť podmienky vyplývajúce z členstva v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

Je tu možné hovoriť o lámaní kruhov medzinárodnej izolácie? Vôbec nie. Iba ak si tie kruhy budeme vymýšľať, kresliť alebo robiť v naivnej snahe spochybniť všetko to, čo robil a čo urobil váš predchodca - vláda premiéra Mečiara, prípadne v snahe pripraviť si alibi pre nesplnenie nielen volebných programov - tie už ani nespomínate -, ale ani vládneho programu.

Ak som v úvode svojho vystúpenia hovoril, že vládny program je nekonkrétny, môžem povedať, že málo konkrétna, formálna je aj časť zaoberajúca sa problematikou životného prostredia. Konkrétna je len v časti, kde sa uvádza vypracovanie nových návrhov zákonov. Je tu však malý háčik, väčšina z nich - zhodou okolností najťažších a najrozsiahlejších - je už vypracovaná, podotýkam, počas pôsobenia našej vlády. Nový zákon o vodách a všetky súvisiace predpisy, podotýkam, že ich je dohromady 10, už boli prerokované v Legislatívnej rade vlády. Nový geologický zákon bol z ministerstva životného prostredia odoslaný na Úrad vlády s požiadavkou na prerokovanie už začiatkom tohto roku. Hotový je aj zákon o územnom plánovaní, stavebnom poriadku a vyvlastnení. Jeho odoslanie na Úrad vlády sa zabezpečovalo ešte počas môjho pôsobenia na ministerstve životného prostredia. V podstate bol ukončený aj nový zákon o nakladaní s odpadmi, bolo vyhodnotené a legislatívne spracované medzirezortné pripomienkovanie. Návrh zákona prešiel aj verejným posudzovaním.

Keď si to všetko spočítame a odpočítame, vyjde nám, že v programe vlády pre rezort životného prostredia zostali ako nové len návrhy zákonov o obaloch a odpadoch vznikajúcich z obalov, zákon o geneticky modifikovaných organizmoch. A to je trochu málo pre rezort, ktorého význam by mal v budúcnosti výrazne rásť vzhľadom na očakávané globálne zmeny v životnom prostredí a ich nepriaznivé dosahy na ľudstvo samotné. Ďalšie dva z uvádzaných nových zákonov patria kompetenčne iným rezortom.

Dovoľte mi, aby som uviedol aj to, čo mi v programe vlády za oblasť životného prostredia chýba. Nie je v ňom ani zmienka o programe obnovy dediny, ktorý ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva dva roky úspešne rozvíjalo a aplikovalo. Nikde sa neuvádza stanovisko ministerstva životného prostredia k Univerziáde 1999 a Zimným olympijským hrám v roku 2006. Len všeobecne sa konštatuje, že sa zabezpečí ochrana parkov a zelene v sídlach pri súčasných "megalomanských" zámeroch v niektorých sídlach. To je trochu málo. Chýba program vypracúvania koncepčných materiálov či už likvidácie nebezpečných odpadov zo zdravotníckych zariadení a priemyselných podnikov, či využívanie kalov z čistiarní odpadových vôd, likvidácia autovrakov, zariadení s freónmi a halónmi, obrazoviek televízorov, výpočtovej techniky a podobne.

Myšlienka o vytvorení ekologickej akadémie na zvyšovanie ekologického povedomia všetkých vrstiev spoločnosti je nepresvedčivá, zdá sa mi aj dosť naivná. Na druhej strane v oblasti vzdelávania v životnom prostredí sa nič nehovorí o pokračovaní v aktivitách či rozvíjaní aktivít, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky robilo v posledných 4 rokoch. Mám na mysli vydávanie správ o stave životného prostredia v Slovenskej republike, organizovanie súťažnej prehliadky filmov, videofilmov a televíznych programov s problematikou životného prostredia v Banskej Bystrici alebo spolupráca pri organizovaní výstavy technológií pre životné prostredie Enviro Nitra.

Zabudlo sa aj na to, že v rezorte životného prostredia sa vydáva časopis. Akoby sa zabudlo aj na Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v Slovenskej republike. Právo používať značku "Environmentálne vhodný výrobok" už predsa získalo viac výrobkov a bude potrebné tento program ďalej rozvíjať v záujme ďalšej ekologizácie priemyselných činností.

Nedá mi, aby som sa nezmienil ešte o dvoch problémoch. Prvý z nich je zmena organizácie štátnej správy v životnom prostredí. Myslí sa tým vytvorenie osobitnej štátnej správy? Ak áno, je to v súlade s proklamovanými zámermi znižovať počet pracovníkov v štátnej správe a znižovanie výdavkov na štátnu správu? Nám ste vyčítali, že sme zvyšovali počty pracovníkov. To nie je pravda! Celkove sa znížili o niekoľko tisíc a len v samotnom rezorte životného prostredia o viac ako 500.

Druhým, nemenej závažným problémom je problém, ktorý vyplýva z konštatovania na strane 8 v kapitole Hospodárska politika, kde je uvedené: "Cieľom zníženia investičného dopytu vláda zredukuje kapitálové výdavky do infraštruktúrnych projektov." Infraštruktúra, to nie sú len diaľnice, železnice, to sú aj vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, skládky odpadov. Chcete to všetko nechať na obce, hlavne na malé obce, ktoré nemali, nemajú a dlho nebudú mať dostatok finančných prostriedkov, aby sa tie stavby realizovali? Nebude vám ľúto približne milióna obyvateľov žijúcich najmä v malých obciach, ktorí budú musieť piť zdravotne škodlivú, chemicky a biologicky kontaminovanú vodu z domových studní? Nebude vám prekážať, že skoro polovica obyvateľov Slovenska bude žiť v obciach, ktoré zostanú naďalej bez kanalizácie a použité odpadové vody budú vypúšťať do povrchových tokov? Znečistené sú aj podzemné vody.

Teda nie je možné počítať s nejakými zázrakmi ani v životnom prostredí v nadchádzajúcom období. Ak sa však zanedbá budovanie infraštruktúry v životnom prostredí, bude to jeden zo základných rozporov proklamovanej snahy o integráciu do Európskej únie.

Vládny program nepovažujem za program na najbližšie 4 roky. V takomto programe by muselo byť omnoho viac cieľov a úloh na ich splnenie. Preto za tento program nebudem môcť hlasovať.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP