Pátek 27. listopadu 1998

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kužma.

Poslanec J. Kužma:

Nechcel som vystúpiť, ospravedlňujem sa všetkým, ktorých by som náhodou urazil, ale je to neuveriteľná drzosť od pána Reháka, ktorý nám tu hovorí o privatizácii, hovorí o privatizácii do roku 1994. Čakal som, že začne hovoriť aj o privatizácii po roku 1994, keď na každej privatizačnej kauze mal svoj podpis. Takže beriem to za absolútnu neslušnosť voči tejto poslaneckej snemovni, že nás poúča tento človek.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Volf.

Poslanec J. Volf:

Pán Kužma ma trocha predbehol a myslím si, že tento dojem vzniká nielen u poslancov, ktorí tu sedia, ale u väčšiny ľudí, ktorí sa možno na to pozerajú cez televízne obrazovky.

Tiež sa pýtam, kde sa berie tá drzosť a tá bohorovnosť hovoriť o privatizácii od ľudí, ktorí v privatizačnom procese umožnili, aby vznikla úzka skupinka straníckych zbohatlíkov, ktorí majú miliardy tu a na švajčiarskych kontách. Kde sa berie vôbec tá drzosť ľudí, ktorí "spľundrovali" touto privatizáciou priemyselnú základňu Slovenska a nechali ľudí čakať, tých starých ľudí s dlhopismi, či sa niekedy vôbec dostanú k svojim peniazom? Je to drzosť a čudujem sa, že je niekto toho vôbec schopný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Pán predsedajúci, chcela by som, ak dovolíte, povedať len jednu poznámku. Včera som čítala, neviem, či to bolo Plus 7 dní, citát pána ministra zdravotníctva Šagáta, ktorý označil post člena vlády alebo pozíciu súčasného člena vlády za niečo medzi elektrickým kreslom a drevenou latrínou. Prepáčte, že to tu musím spomenúť, ale keď počúvam vystúpenia niektorých členov tohto parlamentu, žiaľ, musím povedať...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, myslíte teraz pána poslanca Reháka?

Poslankyňa M. Podhradská:

Nie, ak dovolíte, reagujem na pána poslanca... (Potlesk.)

Ďakujem za potlesk. Aj to svedčí o vašich kvalitách.

Ja by som, ak dovolíte, chcela k vystúpeniu pána poslanca Reháka povedať len jednu vec. Zaráža ma na tomto parlamente, hovorí sa o programovom vyhlásení terajšej vlády, je tu niekoľko členov súčasnej vlády. Pán Rehák položil vo svojom vystúpení niekoľko veľmi konkrétnych otázok niektorým členom vlády. Jedným z nich, a tie otázky sa ho týkajú veľmi konkrétne, je aj pán Mikloš.

Bolo pre mňa zaujímavé sledovať, ako pán Mikloš odignoroval vystúpenie pána Reháka a tváril sa, ako keby sa ho to netýkalo. Keď tu niekto spomína pamäť a keď je niekto sklamaný, že pán Rehák nehovoril o privatizácii po roku 1994, ja som veľmi sklamaná napríklad v tom, že pán Mikloš ani slovom nespomenul privatizáciu, ktorú má on na rováši. Nielen kupónovú privatizáciu, ale aj napríklad to, že zaviedol do privatizácie tzv. holandské dražby, a to bol vstup mafie, pán Mikloš, do privatizácie. To máte za ušami vy, darmo sa teraz usmievate a tvárite sa ako "šouman".

A dovoľte mi, tak ako ste - napokon, hovorím k veci - pourážali Slovenskú národnú stranu a potom ste nedali ani možnosť, aby to obhajovali.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Fond národného majetku konal podľa zákona, ktorý už Ústavný súd v roku 1996 vyhlásil za protiústavný. Prezídium Fondu národného majetku napríklad schválilo v roku 1995 privatizáciu 51 % akcií Slovenských liečebných kúpeľov Sliač a Kováčová v prospech spoločnosti Korvas, spol. s r. o., Piešťany, ktorej spoločníkom je aj bývalý minister zdravotníctva za HZDS a bývalý šéf-manažér volebnej kampane HZDS pán Soboňa.

V roku 1996 pre zmenu takisto Fond národného majetku rozhodol, že Slovenské liečebné kúpele Piešťany so základným imaním 1,5 mld. korún, ktoré pôvodne pripadli spoločnosti zamestnancov piešťanských kúpeľov, skončili v máji 1996 v rukách spoločnosti VADIUM GROUP, ktorej vlastníkom je pán Martinka a jeho pani manželka, bývalá premiérova poradkyňa.

Chcem sa spýtať pána poslanca Reháka, ako sú práve tieto rozhodnutia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, kde v článku 4 sa jasne hovorí, že nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Vážená Národná rada,

chcel by som sa v kontexte a pod dojmom vašich reakcií na pána poslanca Reháka a jeho vystúpenie spýtať, či chcete dať jemu, či chcete dať poslancom opozície náhubky. Takže láskavo akceptujte, ak tu vystúpi jeden poslanec a povie svoje stanovisko. Jeho stanovisko bolo racionálne, pokojné, pragmatické a má právo so svojím názorom vystúpiť. Riadil Fond národného majetku. Pripomínam, Strana demokratickej ľavice vytvorila podmienky, že Fond národného majetku vystupoval už nie z pozície správcu, ale vlastníka, pán Andrassy. Keď trošku zjete vtipnej kaše, tak si to uvedomíte.

Ďalšia vec, každá vláda posunula od roku 1991 privátny sektor trošku dopredu, samozrejme, aj s chybami, ale v rámci transformačného procesu práve privatizačný proces je najzložitejší, aj politicky, aj občiansky. Takže treba aj vlády, ktoré posunuli, počnúc pánom Miklošom ako ministrom, končiac trebárs pánom Rehákom ako predstaviteľom Fondu národného majetku v rokoch 1995 - 1998, oceniť za to, že Slovenská republika sa dostala na úroveň privátneho sektora 82 %. Určite nie bez chýb, určite nie všetko funguje na 100 %, ale bez rozšírenia privátneho sektora by sme nemohli hovoriť o transformácii a potkýnali by sme sa kdesi dnes na úrovni Rumunska, Bulharska, Ruskej federácie s výkonnosťou ekonomiky, ak by tento proces od roku 1991 nebol plynule pokračoval.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem za slovo.

Vážená snemovňa,

po "pragmatickom, racionálnom a pokojnom" vystúpení pána poslanca Reháka mi napadá pragmaticky a racionálne povedať, že slovenská múdrosť hovorí: "V dome obesenca nehovor o povraze." Paradoxom tohto vystúpenia bolo to, že nie že by sa v dome obesenca hovorilo o povraze, ale obesenec so slučkou na krku prehovoril.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Halušková.

Poslankyňa J. Halušková:

Vážení kolegovia,

chcem povedať len jedno. Mne aj mnohým pracovníkom rôznych podnikov bolo jedno, za akej vlády boli privatizované. Nebolo im však už jedno, čo potom noví majitelia s týmito podnikmi robili. A Fond národného majetku bol tam na to, aby kontroloval, či sú splnené zmluvy, ktoré boli podpísané. A o tom, že nekontroloval, svedčí aj fakt, ako bolo povedané, len jeden z podnikov, Technoconsulting, lebo by sa nebolo stalo, že fabrika bola rozkradnutá a noví majitelia nesplnili skoro nič z toho, čo bolo podpísané v zmluve.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Samozrejme, že pán Rehák nebol ako osoba sám na vine. Bola tu spolupráca s vládnou garnitúrou, ktorá podnikla nedemokratický krok. Keď zistila, že sprivatizované podniky nie sú schopné splácať svoje záväzky, tak prispôsobila svojim záujmom ekonomické zákony. Uviedol by som aspoň stručne ktoré.

Umožnila len úzkej skupine privatizérov znížiť svoje záväzky voči fondu v prípade, že nový majiteľ bude do podniku investovať. Dokonca to mali vo svojom volebnom programe. Každý podnik musí do svojho rozvoja investovať, vážení priatelia, inak zbankrotuje. Aj ten, čo nesprivatizoval cez Fond národného majetku, a tým to nikto neumožnil. Ďalej umožnila splácanie svojich záväzkov voči fondu formou dlhopisov, čím umožnila daňové úniky, a tým umelé zníženie záväzkov nových majiteľov na úkor vlastníkov dlhopisov a na úkor štátnej pokladnice. Dovolila obchodovať s dlhopismi len vybraným spoločnostiam a len dlžníkom Fondu národného majetku, nikomu inému. Ďalej zníženie daňového základu, to je daňovej povinnosti o investovanú sumu. A potom sme sa čudovali všetci, že nenapĺňame štátny rozpočet z daní z príjmu právnických osôb. Neviem, či to počudovanie bolo úprimné, alebo z nevedomosti. Tak to by som si rád vypočul odpoveď na túto otázku. Bolo to z nevedomosti, alebo naschvál?

Takto vytvorené a schválené zákony odporujú základným princípom demokracie a princípom interného trhu Európskej únie. To znamená, počuli sme to aj včera, že Európska únia nielen z dôvodov politických, ale aj ekonomických nám dala svoje výhrady. Ubezpečujem vás, že podnikatelia sú znechutení privatizačnými praktikami. A aj mnohí z tých, ktorí sprivatizovali, by sa radi vymanili z područia politickej moci. Jednoznačne je potrebné deklarovať odstraňovanie protizákonných postupov z minulosti. Je nutné ho robiť veľmi citlivo a nedopustiť pritom revanš.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda mandátového a imunitného výboru,

po vyhotovení stenografického záznamu vystúpenia pána poslanca Osuského žiadam, aby sa jeho výrokom zaoberal mandátový a imunitný výbor.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

Poslanec P. Weiss:

Pán poslanec Rehák vo svojom vystúpení obhajoval nielen seba, za čo za štyri roky zodpovedá. On obhajoval aj politiku Hnutia za demokratické Slovensko, plnenie volebného sľubu Hnutia za demokratické Slovensko, že urobí vrstvu bohatých. To sa vám skutočne podarilo. A pán Rehák vystúpil ako jeden z hlavných organizátorov tohto procesu. Ak sa tu v jeho vystúpení hovorilo o kupónovej privatizácii a o tom, čo kupónová privatizácia priniesla, tak sa vraciam k jednej diskusii, pán Rehák, ktorá tu odznela už v tomto parlamente v minulom funkčnom období, kde som dokázal pánovi poslancovi Húskovi, vtedy podpredsedovi Národnej rady, že on bol prvým ministrom privatizácie v roku 1990 a on bol jedným z duchovných otcov kupónovej privatizácie. Tej kupónovej privatizácie, ktorú ste si dali do programového vyhlásenia vlády v roku 1994 a po šiestich mesiacoch ste kupónovú privatizáciu zrušili, a doteraz mne, ako aj iným poslancom vypisujú nešťastní, najmä starí ľudia, ktorí kvôli zrušeniu kupónovej privatizácie musia fondom platiť nejakých tých pár tisíc korún.

A ešte jedna vec sa mi nepáči. Vy sa pokúšate obhájiť prehmaty v privatizácii, ktorú ste organizovali vy, poukazovaním na chyby, ktoré sa udiali v minulosti. Mali ste možnosť tie chyby napraviť a nerobiť to ešte oveľa, oveľa horšie. A keď sa tu hovorí o zmene zákona o veľkej privatizácii, ktorý vraj kedysi urobila SDĽ, čo vám bránilo, aby ste urobili inú zmenu, než takú zmenu, ktorú Ústavný súd napokon vyhlásil za protiústavnú?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Husár, nech sa páči.

Poslanec S. Husár:

Ďakujem pekne.

Pochopil som poukazovanie na chyby, ako ich pán Rehák uviedol, predchádzajúcej vlády v oblasti privatizácie ako dosť malú a dosť chabú reakciu na to, čo sa tu dostáva bývalej vládnej koalícii za privatizáciu. Pretože na túto tému by sa mohlo hovoriť veľmi veľa. A nebudem sa pripájať k chybám, ktoré by sme mohli deklarovať veľmi odôvodnene, hodinu, dve alebo tri, podľa potreby, ktorých sa dopustili predchádzajúce vlády, chcem len poprosiť všetkých, ktorí majú, ktorí vlastnia tú veľmi múdru a veľkú knihu, ktorú tak potrebuje stredná a východná Európa, knihu, ktorá hovorí o tom, čo tu spomenul veľmi nedávno aj pán poslanec Šimko, ako robiť transformáciu socialistickej plánovitej ekonomiky na trhovú. Ak ju máte, vyložte ju, prečítajte nám z nej a povedzte nám, že sa budete ňou riadiť. Ak je múdra, budeme tlieskať do roztrhania. Ale takejto knihy niet.

Preto je absolútne zbytočne si vykrikovať navzájom a špinavým spôsobom špinavé veci, je absolútne zbytočné rozprávať o tom, kto, čo a koľko ukradol. Je nutné a potrebné rozprávať o tom, ako to robiť tak, aby chyby, cez ktoré sme museli prejsť, a všetky vlády museli prejsť, sa už naozaj neopakovali.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Pán predsedajúci, musím reagovať, pretože vystúpil pán poslanec Weiss a dovolával sa mňa...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec, nemôžete reagovať...

Poslanec A. M. Húska:

Pán predsedajúci, pokračujem!

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nemôžete reagovať na pána poslanca Weissa.

Poslanec A. M. Húska:

Oznamujem, že pokračujem. Vysvetlil som, že všetko bola lož, čo hovoril.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím vás pekne, pán poslanec Húska, môžete reagovať na pána poslanca Reháka, nie na pána poslanca Weissa.

Poslanec A. M. Húska:

Dobre, doplním pána poslanca Reháka.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem povedať pánu poslancovi Rehákovi, že bolo zaujímavé počúvať pána Weissa už raz... (Smiech v sále.)

Upozorňujem pána Reháka, pán predsedajúci, že bolo zaujímavé počúvať Petra Weissa so lžou, že som hlavným autorom kupónovej privatizácie. Sú záznamy zo zasadaní finančnej rady česko-slovenskej federácie, kde som tvrdo hlasoval a oponoval proti tomu, aby kupónová privatizácia prebehla v takých podmienkach, ako sa pripravovala, a to z tých dôvodov, lebo sa nepočítalo so zavedením zákazu prítomnosti zahraničného kapitálu. Pán Tříska, osobný splnomocnenec vtedajšieho pána ministra financií, rozhodol, že pripravovaný zákon o kupónke bude zadržaný dovtedy, dokiaľ nebude skončená privatizácia. Celkom cynicky. Takáto je pravda.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

O slovo požiadal podpredseda vlády pán Mikloš.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

vypočul som si tu veľa o privatizácii, a preto sa k tomu chcem vyjadriť, ak dovolíte.

Po prvé, vy sami, myslím teraz poslancov opozičných strán, vyčítate dnešnej vláde a poslancom za vládnu koalíciu, že sa vracajú dozadu. Chcem len povedať, že my sa vraciame dozadu preto, že sa vraciame k dnešnému východiskovému stavu, z ktorého štartujeme. Teda nie je to bezúčelné vracanie sa dozadu, je to vracanie sa dozadu preto, že len tak môžeme správne definovať ciele do budúcnosti a prostriedky, ako ich dosiahnuť. Takže zmapovanie dnešného stavu a príčin, ktoré k nemu viedli, je úplne legitímne a v tomto zmysle je to vlastne východisko dopredu. Len čo sme sa však dotkli citlivých miest, teda najmä privatizačnej rabovačky, ktorú ste organizovali posledné štyri roky, okamžite vy, ktorí kritizujete, že my sa vraciame dozadu, sa začínate vracať do roka 1991, 1992 a tak ďalej. V poriadku. Ak o tom chcete diskutovať, prijímam túto diskusiu a chcem povedať za seba niekoľko stanovísk k privatizácii od roku 1991, za ktorú som istý čas zodpovedal.

Bol som pri príprave privatizácie už predtým, chcem pánovi poslancovi Húskovi pripomenúť, že od roku 1990, keď on bol od júna 1990 prvým ministrom privatizácie na Slovensku, som pôsobil v sekretariáte vtedajšieho podpredsedu vlády pána Kučeráka, a teda mal som možnosť zúčastniť sa viacerých pracovných rokovaní o príprave privatizácie, na ktorých sa pán minister zúčastňoval z titulu vtedajšej svojej funkcie. Nikdy nevystúpil proti konceptu kupónovej privatizácie. Ja mu to však ani nevyčítam, pretože si nemyslím, že kupónová privatizácia sama osebe bola zlá. Chcel by som totiž pripomenúť, pokúsim sa to urobiť stručne, históriu kupónovej privatizácie a problémov, ktoré vznikli z kupónovej privatizácie, ale najmä z hľadiska zodpovednosti tých politických síl a konkrétnych ľudí, ktorí za problémy, ktoré z kupónovej privatizácie vznikli, zodpovedajú.

Dodnes si myslím a som presvedčený o tom, že kupónová privatizácia bola z hľadiska rýchlosti tohto procesu, ale najmä z hľadiska spravodlivosti tohto procesu, dámy a páni, najlepšou metódou. A to dnes nespochybňuje nikto seriózny, že umožnila v krátkom čase veľmi spravodlivým spôsobom rozdeliť veľké množstvo majetku medzi ľudí. My sme jednoducho tie akcie dali ľuďom a tisíc bodov mal každý, či to bol riaditeľ podniku, či to bol vám blízky, alebo niekomu inému blízky človek, alebo to bola upratovačka v tom istom podniku. Mechanizmus bol spravodlivý, lebo nikto nemohol dopredu vedieť, ako sa budú vyvíjať ceny na trhu. A okrem toho cena závisela od dopytu a ponuky tých ľudí, ktorí tie investičné kupóny mali. Dnes je pravdou, že kupónová privatizácia nepriniesla tie výsledky, ale nepriniesla preto, že tu neexistovala po rozdelení akcií prostredníctvom kupónovej privatizácie dostatočná regulácia kapitálového trhu a ochrana minoritných akcionárov.

Ale chcem vám pripomenúť, vážení, že my sme kupónovú privatizáciu pripravili, prebehlo samotné rozdeľovanie akcií od mája 1992 do decembra 1992. Obchodovať s akciami kupónovej privatizácie sa začalo niekedy v lete 1993. Druhá Mečiarova vláda prišla do vlády, pokiaľ viem, v júni 1992. So samotným rozdeľovaním akcií nemala žiadne problémy, pretože to prebiehalo v gescii Federálneho ministerstva financií, mala teda dosť času na to, aby pripravila reguláciu kapitálového trhu, aby pripravila ochranu minoritných akcionárov. Mala na to rok predtým, ako sa začalo obchodovať s akciami. Nespravila nič.

Na ministerstve financií konkrétne zodpovedný za reguláciu kapitálového trhu bol istý, vám veľmi blízky pán menom Jozef Magula, ktorý neurobil nič v tom čase ani proti tým fondom, z ktorých aktivít mohlo vyplývať isté podozrenie na niektoré nekalé operácie. Napríklad spomeniem fond, ktorý sľuboval 20 tisíc korún, bol to banskobystrický PSIPS. A naozaj, zdá sa, že tam potom došlo aj k niektorým nezákonným prevodom akcií majetku, ale vy, vami vedené ministerstvo financií a dohľad nad kapitálovým trhom za celý rok 1993 do apríla 1994, kým ste boli vo vláde, neurobil nič proti tomu. Prvý zásah proti PSIPS, a. s., prišiel v lete 1994 počas vlády Jozefa Moravčíka.

Čo sa týka privatizácie v rokoch 1991 a 1992 alebo v roku 1994, vy ste nepripravili reguláciu kapitálového trhu aj preto, že pol roka sa na ministerstve privatizácie po júni 1992 nerobilo nič než to, že sa prešetrovali všetky privatizačné kauzy. Ak sa dnes snažíte verejnosti predostrieť, že privatizácia prebehla podobne, alebo že aj vtedy boli nekalé veci, tak vás žiadam, aby ste to dokázali. Takisto po roku 1994 prebehla veľmi podrobná kontrola privatizačných rozhodnutí. Nedokázali ste nič. Ja vám ručím za to, že kontrola teraz v týchto dňoch, v posledných dňoch a týždňoch začala prebiehať. Ručím vám za to, že aj vy, aj verejnosť budete informovaní o výsledkoch tejto kontroly, a už teraz vám môžem povedať, že sú tam mnohé dôvodné podozrenia na spáchanie trestných činov.

Keď pán Rehák hovoril o tom, že zásadne odmieta obvinenia z nekalej privatizácie počas posledných štyroch rokov, tak ja z tohto miesta a bez poslaneckej imunity, ktorú vy máte, pán Rehák, so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou hovorím, že nehovoríte pravdu. So všetkou zodpovednosťou vám hovorím, že pod vaším vedením Fond národného majetku vydrancoval a rozkradol desiatky miliárd korún národného majetku. (Potlesk.)

Rád sa s vami v tomto stretnem v mnohých kauzách aj na súde. Rád, ak budete mať o to záujem. Mal som možnosť aj ako člen dozornej rady sa dozvedieť mnohé veci, aj keď nie vaším pričinením, samozrejme, pretože vy, naopak, ste v rozpore so zákonom počas môjho takmer ročného pôsobenia na Fonde národného majetku mi bránili vo výkone činnosti člena dozornej rady, z čoho som vyvodil tie dôsledky, že som potom odtiaľ odstúpil. Ak sa teda ohradzujete voči tomu, akým spôsobom ste robili privatizáciu, pýtam sa vás verejne, prečo ste nesplnili ani jedno z uznesení dozornej rady, ktoré dozorná rada prijala počas môjho členstva v tejto dozornej rade, ktorých boli desiatky počas môjho ročného pôsobenia a v ktorých vás dozorná rada žiadala o vysvetlenie mnohých problematických privatizačných káuz, o zoznam neplatičov fondu, o to, ako je zabezpečené vyplácanie dlhopisov pre občanov starších ako 70 rokov. Prečo ste ignorovali uznesenia dozornej rady? Ani jedno nebolo splnené.

Ďalej sa vás chcem opýtať, keď sa tak ohradzujete voči obvineniam, prečo, ak ste taký čistý, prečo ste mi bránili, zase v rozpore so zákonom, v nahliadaní do archívu Fondu národného majetku. Prečo, keď ste čistý? Prečo sa bojíte, ak by opozícia mala prístup k dokumentom, na ktoré som ako člen dozornej rady zo zákona právo mal? Ak sa teda ohradzujete voči tomu, že zásadne odmietate obvinenia, ktoré tu padajú, tak vám chcem pripomenúť jednu konkrétnu kauzu. Tých káuz je veľa. Mohol by som tu hovoriť veľmi dlho, ale nechcem tratiť zbytočne čas, takže spomeniem len jednu, ktorá sa vás priamo dotýka.

V roku 1995 Fond národného majetku, vedený pánom Rehákom, ktorý bol viceprezidentom a najvyšším výkonným šéfom Fondu národného majetku, predal podnik Nákladná automobilová doprava Trenčín za 60 mil. korún firme Merkur, pričom 30 mil. korún malo byť zaplatených v peniazoch a 30 mil. korún malo byť zaplatených v investíciách. Ako prvá splátka bolo zaplatených 15 mil. korún hneď v tom čase v roku 1996. Firma mala v tom čase dvoch konateľov. Jeden z nich sa volá Ing. Milan Macák. V roku 1997 potom firma prvú splátku zaplatila 15 mil., potom ostatné neplatila, alebo platila s omeškaním. V roku 1997, presne 18. 6. 1997, došlo zo strany Fondu národného majetku k vypovedaniu zmluvy a k odobratiu majetku, za čo by si fond zaslúžil, samozrejme, potlesk. Ak niekto neplatí, treba mu majetok zobrať. Ale príbeh pokračuje. Hneď na druhý deň po vypovedaní zmluvy bola firma Nákladná automobilová doprava predaná spoločnosti s ručením obmedzeným S Biba, ktorej 100-percentným vlastníkom a konateľom bol istý pán, ktorého meno nie je zaujímavé, a preto ho nechcem spomínať. Ale čo je zaujímavé, že už o dva mesiace neskôr 100-percentným majiteľom tejto spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá znovu privatizovala podnik Nákladná automobilová doprava, bol opäť Ing. Milan Macák, ktorý predtým neplatil, pričom som zabudol povedať podstatnú vec. Pri prvom predaji kúpna cena bola 60 mil., z toho 30 mil. v korunách, kým pri druhom predaji už kúpna cena bola len 7 mil. v korunách plus 20 mil. korún v investíciách. Príbeh nekončí. Neskôr, o pár týždňov neskôr sa spoločnosť s ručením obmedzeným S Biba pretransformovala na akciovú spoločnosť PDSAS v sídle vlastne tej Nákladnej automobilovej dopravy. V predstavenstve tejto akciovej spoločnosti figuruje opäť aj Ing. Milan Macák, ale nie je tam sám. Pribudli aj nové mená a medzi týmito novými menami je veľmi zaujímavé meno istého Jána Paulínyho, ktorý zrejme zhodou okolností je švagrom pána Reháka. Takže je to jeden z prípadov, ktorých je viac.

A ten mechanizmus funguje asi takto. Fond národného majetku v roku 1995, má to súvislosti aj z hľadiska celkových čísiel, ktoré Fond národného majetku dosahoval, napríklad pomer kúpnych cien voči účtovným cenám v roku 1995, ktoré Fond národného majetku dosiahol, bol 38 %. Za Čarnogurského vlády, ale aj za druhej Mečiarovej vlády to bolo takmer 100 %. Ale tých 38 %, samozrejme, ešte nebolo všetko. Už v roku 1996 to bolo len 28 % a už v roku 1997 výnosy Fondu národného majetku oproti účtovným cenám boli len 18 %. Konkrétne aj preto, že dochádzalo aj k takýmto spätným predajom. Jednoducho Fond národného majetku predal niekomu niečo v roku 1995, potom usúdil, že tá cena bola príliš vysoká, veď konkrétne príklady ukazovali, dá sa takmer zadarmo, tak fingovaným spôsobom sa navodilo nesplácanie, najskôr sa odstúpilo od zmluvy a potom sa znovu táto istá firma predala za ešte nižšiu cenu, ako to bolo v roku 1995. V niektorých prípadoch tam ešte vstúpili ľudia blízki, príbuzensky zviazaní so špičkami vládnej koalície, v tomto prípade napríklad s pánom Rehákom, ktorý vo svojom vystúpení tu zásadne odmietal všetky obvinenia.

Aj v dôsledku toho potom, pán Rehák, je Fond národného majetku dnes v kritickej finančnej situácii. Je v situácii, že napriek tomu, že Fond národného majetku za posledné 4 roky predal priamymi predajmi majetok za vyše 130 mld. korún, dnes nemá prostriedky na splácanie svojich záväzkov a nevytvoril ani korunu rezerv na splatenie dlhopisov po roku 2000. Podľa vami vedeného Fondu národného majetku ste prijali zámer a materiál, že v rokoch 1996 - 1998 vytvoríte rezervy na splácanie dlhopisov po roku 2000 vo výške 25 mld. korún. Vy dobre viete, koľko bolo vytvorené, nebola vytvorená ani koruna rezerv na splácanie týchto dlhopisov.

Takže ak dnes kritizujete kupónovú privatizáciu, ak dnes kritizujete, ako sa robila privatizácia predtým, tak vám musím znovu len pripomenúť, že ste venovali dosť času tomu, aby ste podrobne preskúmali privatizáciu aj za Čarnogurského, aj za Moravčíkovej vlády, a neviem o tom, že by ste boli niečo zistili alebo že by ste boli z niečoho vyvodili dôsledky.

Len ešte chcem pripomenúť, že, áno, priame predaje prebiehali aj za Čarnogurského, aj za Moravčíkovej vlády. Ale prebiehali zásadne iným spôsobom. Existovala verejná kontrolovateľnosť tohto procesu, existovali jasné, verejne známe pravidlá, existovala možnosť kohokoľvek prihlásiť sa do týchto priamych predajov. Na ministerstve existovali takzvané privatizačné protokoly, existovali jasné kritériá, ktorých bolo 11, podľa ktorých sa vyberali záujemcovia o privatizovaný majetok, a dodnes tam tie protokoly existujú. Môžete si ich skontrolovať, na základe ktorých sa dá aj spätne skontrolovať, či tie kritériá boli dodržané, alebo neboli. Každý protokol z každej privatizácie je podpísaný od referenta, cez riaditeľa odboru, cez námestníkov a cez ministra privatizácie. Podobný postup bol použitý aj v roku 1994 počas Moravčíkovej vlády.

Počas posledných 4 rokov to bolo zásadne inak. Neexistovali žiadne pravidlá, pretože keď neexistujú žiadne pravidlá, nie je čo porušovať. Neexistovala možnosť získavať informácie nielen pre médiá, opozičné strany, ale dokonca ani pre členov dozornej rady. Takže chcem povedať, že tá privatizácia bola zásadne iná, a to, aká bola vaša, o tom bude verejnosť informovaná, pretože pracujeme na hĺbkových analýzach tohto procesu aj na Fonde národného majetku, aj v iných inštitúciách. A môžem vás ubezpečiť, že vláda z toho vyvodí aj všetky potrebné a možné dôsledky.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - najskôr pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcem reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády Mikloša, a to v dvoch oblastiach. Predovšetkým nielenže som sa postavil proti riešeniu kupónovej privatizácie, v ktorej by nebolo zákonne zakázané zúčastniť sa zahraničným kapitálovým silám na kupónke, pretože tá mala byť práve orientovaná len na obyvateľov. Musím povedať, že dokonca aj sám vtedajší podpredseda vlády pán Kučerák súhlasil s tým, aby som namietal a aby som trval na tom, aby bol prijatý na to príslušný zákon. Vo federálnej finančnej rade som aj s touto požiadavkou vystúpil.

Druhá záležitosť je ohľadne práce pána Magulu. Chcem povedať, že práve jeho zásluhou bolo to, že ukázal na neúnosné praktiky investičných fondov, ktoré oberali úplne nehanebným spôsobom vlastníkov akcií v kupónovo privatizovaných spoločnostiach a v investičných fondoch. Pán Magula tomuto tunelovaniu chcel zabrániť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predseda,

nebudem dávať faktickú poznámku k rečníkom, ale dovoľte, aby som dal procedurálny návrh, aby podľa § 30 Národná rada uznesením prijala obmedzenie rečníckeho času na 10 minút. Chcem pripomenúť, že tento návrh bol prerokovaný na poslaneckom grémiu a predsedovia poslaneckých klubov a členovia poslaneckého grémia všetkých klubov s ním vyslovili súhlas, takže predpokladám, že s týmto návrhom budeme súhlasiť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Bárdos.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Za poslanecký klub Strany maďarskej koalície sa pridávam k tomuto návrhu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Roman Kováč predniesol procedurálny návrh, aby sme v zmysle § 30 zákona o rokovacom poriadku obmedzili dĺžku vystúpenia jednotlivých rečníkov v rozprave na 10 minút.

Prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 80 poslancov.

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasoval 1 poslanec.

Tento procedurálny návrh sme prijali.

Prosím teda všetkých ďalších rečníkov prihlásených do rozpravy, aby rešpektovali prijatý procedurálny návrh s tým, že ich vystúpenie bude limitované 10 minútami. V prípade, že by prekročili tento časový limit, tak im odoberiem slovo.

Pán poslanec Oberhauser, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou na pána podpredsedu vlády Mikloša?

Nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som iba povedať niekoľko faktických poznámok k tomu, čo povedal podpredseda vlády pán Mikloš. Naozaj, voči tomu, kto porušoval zákony, treba vyvodiť dôsledky, ale nepatrí to do tejto snemovne. To je vec, ktorá má byť riešená úplne inde. Ináč to musíme brať čiste ako populizmus, ktorým sa prezentuje pán podpredseda. Ale z toho, ako vystúpil, sa zase ukazuje, že jednoducho je tiež riskantné jeho pôsobenie na jeho mieste a mal by zvážiť, či má v tejto funkcii pôsobiť. Kupónová privatizácia v Čechách prebehla v obidvoch vlnách. A pán predseda vlády, ktorý je veľmi blízko spriatelený s terajšou vládou, pán Miloš Zeman ju jednoznačne označil za najväčší podvod storočia. A označil ju preto, lebo nebola ani spravodlivá, ani transparentná. Z jednoduchého dôvodu, pretože vtedy, keď vznikla, nebol ani zákon o investičných fondoch, ktorý by usporadúval činnosť týchto fondov, ktoré boli najväčšou zlobou, ktorá pôsobila práve v tomto období. A mnoho našich občanov je jednoducho sklamaných, lebo boli okradnutí.

Prečo som vypnutý?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vy sa vypínate sám, pán poslanec.

Poslanec V. Oberhauser:

Ja sa nevypínam.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nebúchajte do hlasovacej kartičky.

Poslanec V. Oberhauser:

Keď sme presadzovali návrh na lízing, terajší pán podpredseda vlády presadil predaj na splátky, ktorý dodnes vyprodukoval nekonečné množstvo problémov, lebo nie je možné tým, ktorí zle hospodária, odňať majetok a hospodáriť s ním nanovo. Takisto malá privatizácia absolútne rozbila obchodnú sieť a to bolo riadené pod jeho gesciou. Nie je preto nádej pre budúcu vládu, keď takíto ľudia budú riadiť tento proces znovu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Baco - faktická poznámka.

Poslanec P. Baco:

Vážené dámy,

vážení páni,

pred jednou hodinou som zachytil v rozhlase informáciu londýnskej ratingovej spoločnosti, že považuje predkladaný program vlády za veľmi povrchný a nekvalitný. Takže zbytočne sa rozčuľujete, pán podpredseda vlády, keď sa vás tu snažíme upozorniť na niektoré chyby a nedostatky. Veď v samotnom tomto programe na poslednej strane nás žiadate, aby sme boli opozíciou otvorenou, tvrdou, a že sa tešíte na to, že budeme mať pripomienky. Tak prosím vás pekne, čo tu predvádzate, je úplne v rozpore s tým, čo píšete v programovom vyhlásení, a je to v rozpore aj s tým, ako vás hodnotí svet.

Pán podpredseda vlády, keď vyzývate, aby sme sa nevracali do minulosti, prečo to stále robíte? Chcem sa vás opýtať, prečo ste neodpovedali pánu Rehákovi na tú otázku okolo mliekarne, ktorú tu hovoril. Vy ste ju predali ľuďom, na ktorých sme vás upozorňovali, že ju privedú do krachu. Za vašej pomoci sa vytunelovala, pretože trikrát ste im zmenili splátkové podmienky, v roku 1994 naposledy, teda nie vy osobne, ale vaši koaliční kolegovia boli vo vláde - a sú za to zodpovední - a vo fonde.

Prosím vás pekne, ak chceme otvárať kauzy, mám ich tu pripravených najmenej 15. Chcem sa vás opýtať a hlavne pani ministerky Schmögnerovej, či viete vôbec o tom, že ste predali v roku 1994 niekoľko stovák hektárov štátnych lesov a nás neustále obviňujete, že my sme predávali nejaké lesy. Ani jeden meter štvorcový sme nepredali. Zastavili ste privatizáciu štátnych majetkov v roku 1994, tým ste ich priviedli do bankrotu. Celý transformačný proces v poľnohospodárstve ste zastavili...

(Zaznel zvuk časomiery.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP