Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, prosím pokoj.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Pripomeniem vám ešte jednu udalosť. Je to drobnosť, ale do tejto mozaiky zapadá. Pripomeňme si výstup horolezeckej výpravy na Mount Everest. Nepochybne každý z vás vie, aký bol hlavný cieľ tejto výpravy. Napokon na billboardoch sme mali produkty tejto výpravy možnosť aj vidieť. Včera som dostala zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa týka financovania tejto výpravy. Pretože všetci sme si kládli otázku, z čoho asi bola táto výprava financovaná, uvediem krátky úryvok z listu pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, datovaného z 25. 11.: "Vykonanou kontrolou bolo okrem iného zistené, že akciová spoločnosť TIPOS dňa 27. 1. 1998 uzatvorila s akciovou spoločnosťou Donar Bratislava, s ktorou má uzatvorenú exkluzívnu zmluvu o výhradnom reklamnom zastúpení, zmluvu o reklame číslo 021 z roku 1998. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie propagácie objednávateľa prostredníctvom horolezeckej expedície, ktorá v roku 1998 uskutoční výstup na Mount Everest v Himalájach, a to podľa bodu 2.2 zmluvy" a tak ďalej.
Zistenie Najvyššieho kontrolného úradu je takéto: Z tejto horolezeckej výpravy je dvojaká dokumentácia. Jedna z nich je videokazeta s filmom Sen bez hraníc a druhou je publikácia. Ani v jednej tejto dokumentácii nebolo použité ani na autách horolezeckej expedície, ani na odevoch expedície logo TIPOS. Inými slovami, z poplatkov daňových poplatníkov sa financovala horolezecká akcia s cieľom získať ďalšie volebné body pre jednu z kľúčových bývalých vládnych strán.
Predpokladám, že aj to je ukážka slovenskosti bývalej vládnej koalície.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Som veľmi rada, že pani ministerka konkretizovala vlastne prístup Slovenskej národnej strany k minulému štvorročnému volebnému obdobiu. Viem, že veľmi ťažko sa počúva hlavne ľuďom, ktorí sa nepodieľali na krokoch bývalej vládnej koalície, o tom, za čo musia niesť spoluzodpovednosť. A preto by som bola rada, aby sme tieto konkrétne veci vo vystúpeniach našich ministrov alebo iných ústavných činiteľov nemuseli počúvať, ak by sa Slovenská národná strana pokúsila robiť v tomto volebnom období inú a lepšiu politiku v prospech národa a aby sme nehovorili stále len o terminológii národ, občan, Slovensko a ešte aj o tom, aký kresťanský princíp chce táto Slovenská národná strana dodržiavať, ale aby sme skutočne boli tými kresťanmi, a potom to nebude môcť byť prekypovanie žlče, nenávisti voči menšinám, voči akýmkoľvek menšinám, či rómskej, či maďarskej, či bulharskej, či rumunskej. Čiže veľmi by som prosila, aby skutočne politika týchto národných strán a Slovenskej národnej strany bola v prospech Slovenska.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Dubovská - faktická poznámka.
Poslankyňa D. Dubovská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som povedať, že, preboha, kam sme sa to dostali v našej rozprave. Prosím vás, zamyslime sa nad sebou. Pani poslankyňa, ja vás pokladám za jednu veľmi inteligentnú ženu, ale takýto prejav som od vás naozaj nečakala. Verím, že veríte v Boha, a dúfam, že aj veľká časť tohto národa. Ale pozrite sa, za posledné štyri roky, keď ste sa neozývali, kam sme sa dostali, kde je Slovensko, v akej kríze sa nachádza. Občan od nás nečaká to, aby sme teraz my hodnotili minulosť. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, musíte reagovať na pani ministerku Schmögnerovú, inak vám zoberiem slovo.
Poslankyňa D. Dubovská:
Áno, súhlasím s pani ministerkou a jej názorom a tvrdím, že treba podporiť program, aby sa riešili problémy občanov, ktorí to od nás teraz čakajú, ktorí sú v kríze, ktorí si uvedomujú ekonomický kolaps tejto krajiny.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcel by som upozorniť pánov poslancov, že posledným rečníkom v rozprave bola pani ministerka Schmögnerová, ak nebudete reagovať na pani ministerku Schmögnerovú, tak vám zoberiem slovo.
Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.
Poslanec T. Galbavý:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Budem reagovať na pani ministerku Schmögnerovú, pretože pani ministerka reagovala na pani poslankyňu Malíkovú. Preto si dovolím pripomenúť pani poslankyni, že v úvode kritizovala slovenskú vládu, jej premiéra za nekorektné, zbabelé činy a obvinila ministrov a predsedu vlády z podnecovania nenávisti, a to len preto, že premiér začal plniť volebné sľuby, ktoré dal občanom, a prvým splneným volebným sľubom bude zodpovednosť a náprava krívd. V desaťminútovom príhovore pani poslankyňa pokračovala, ale za desať minút dokázala uraziť Slovensko, Európu a celý imperialistický svet. Preto si dovolím tvrdiť, že pani poslankyňu by určite ocenili pár tisíc rokov dozadu v Číne. A viete prečo? Asi by nemuseli stavať čínsky múr. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte faktickú poznámku.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem, pán predseda.
Reagujem, samozrejme, na vystúpenie pani ministerky.
Chcem povedať, že okrem žlčovitého podfarbenia svojho vystúpenia s argumentmi to malo málo čo spoločné. Považujem za bezočivosť označovať napríklad zrýchlenú výstavbu diaľnic za nešikovné riešenie, a dokonca za také, v ktorom sme sa dávali namastiť sa predovšetkým vonkajším firmám. Ani jedna zahraničná firma nerobila na výstavbe. Pokiaľ ide o kúpu mechanizmov, len tzv. veľkokapacitné mechanizmy, ktoré nie sú vôbec v našej štruktúre výroby a ani nemôžu byť s ohľadom na rozsah riešenia, neboli nakupované u nás. Všetko ostatné u nás. Predchádzajúci pán minister vás napríklad informoval, že dokonca aj raziace práce, ktoré sú robené osobitnými technológiami, sa pripravujú teraz v súbehu tak, aby boli raziace zariadenia vyrábané okrem bezprostredného štítu našimi slovenskými podnikmi. Preboha, o čom to tu vlastne hovoríte? Čo si myslíte, že máte do roboty s ľuďmi, ktorí nevedia zvažovať fakty?
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážená madam Brigita Schmögnerová,
vy ste sa tu už dva dni situovali do úlohy akejsi predsedníčky výboru pre verejné blaho, teda nového výboru. Rozprávate občanom tohto štátu, že bežia súdy, bežia kauzy, neustále niekoho obviňujete v tomto štáte bez akýchkoľvek rozsudkov. Predsa je celkom normálne v každej demokratickej spoločnosti, v každom demokratickom štáte, že parlament neplní už najmenej sto rokov aj súdne funkcie. Takže nepleťte si parlamentnú pôdu s justičnou pôdou. Nesituujte sa do jedinej spravodlivej v tomto štáte, lebo ste práve včera začali rozdávať majetky svojim novým priaznivcom a príde tiež deň účtovania, tak ako účtujete vy teraz, o štyri roky, možnože o dva.
Vo vašich intenciách pokračoval pán Mikloš a korunu všetkému nasadil pán ministerský predseda.
Ak takto mienite pokračovať, možnože nejaké body získate, pani Brigita Schmögnerová, ale budete musieť občanom aj povedať, ako z tej "šlamastiky", ktorú vy tvrdíte, že spôsobila predchádzajúca vláda a pán Mečiar. Možno, že vám to pol roka vystačí, ale potom sa aj vaše zoznamy podozrivých a obvinených vyčerpajú, lebo toľko ich zase nebolo a nijaké súdy neprebiehali. Potom budete musieť spomenúť aj niektorých, alebo my vám pripomenieme, aj niektorých vašich podarených privatizérov - že, pán predseda parlamentu? - a potom budú občania vedieť celú pravdu, nielen tú vašu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Som veľmi vďačný každému vystúpeniu pani ministerky Schmögnerovej, pretože sú veľmi presvedčivé a majú vysokú vypovedaciu hodnotu. Myslím, že každého môžu presvedčiť o jej úrovni a štandarde.
Pani ministerka Schmögnerová totiž sa správa tak, ako keď jazdec sedí na koni tvárou dozadu. Nevidí konskú hlavu a smerom dopredu, ale vidí konský zadok a smerom dozadu. Pani ministerka, presadnite si už tvárou dopredu, vy ste ministerka pre budúce obdobie, a nie ministerka na exhumáciu nepretržite nejakých umelých káuz a nezmyslov smerom na predchádzajúcu Mečiarovu vládu.
Poslanci sa tu predbiehajú v ubezpečovaní, akí budú slušní a zdvorilí, ale ja taký nebudem, to vás môžem ubezpečiť, pretože včera som si tu vypočul hneď v úvode sériu hulvátstiev, grobianstiev a lží - pašovanie, zlodejina, šafárenie, lúpenie, rabovačka, parazitizmus. To je verbálny goebbelsovský slovník. Goebbelsovský verbálny slovník, ktorý tu bol včera nasadený so všetkou kompletnou štruktúrou, vrátane toho, že sa na to nedalo reagovať. Ak takýmto spôsobom táto vláda si predstavuje, že bude vystupovať v parlamente, nech sa vám páči, ale to je vaše vystupovanie, vaša úroveň a váš štandard.
A k tomu vášmu terajšiemu vystúpeniu. Pokúste sa vyjadrovať k tomu, o čom viete, alebo viete aspoň náznakovo. Skúste sa vyvarovať toho, o čom nemáte ani potuchy. Ak na diaľniciach neboli použité mechanizmy John Deere, tak je na to dobrý dôvod, pretože John Deere je výrobca poľnohospodárskych strojov, traktorov, kombajnov, pluhov a im podobných mechanizmov. Ak sa dovážali na diaľnice špeciálne mechanizmy západnej proveniencie, tak vedzte to, že napríklad autoregulačné laserové samofinišéry a ďalšie špeciálne mechanizmy vyrába na svete iba niekoľko firiem a navzájom aj vyspelé európske štáty a svetové štáty si ich kupujú, takže to nie je otázka údajných úplatkov, ale jednoducho pragmatickej potreby a nevyhnutnosti.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
Slovenská národná strana sa zaviazala, že bude v tomto parlamente vystupovať konštruktívne a jednoducho pozitívne. Naozaj chceme byť tí, ktorí chceme pomôcť nájsť čo najlepšie riešenia pre Slovensko. Všetky naše vystúpenia, ktoré boli pripravené k programovému vyhláseniu, sú pripravené vecne, analyzujú obsah programového vyhlásenia vlády a máme pripomienky ako k jeho filozofii, tak k jeho štruktúre aj jednotlivým kapitolám, ale konkrétne, vecné.
Lenže, vážené dámy a páni, s čím sme sa stretli v tomto parlamente? Osočovaná Slovenská národná strana ako celok, že patrí niekde do minulosti, to sme počuli pred chvíľou, osočovanie jednotlivých vystupujúcich, osobné urážky, prevetrávanie všetkých rodinných príslušníkov, čo som kedy povedal v Ružomberku. Osočovaní, samozrejme, aj ďalší, ktorí ani nevystúpili. Toto je odpoveď terajšej vládnej koalície na naše konštruktívne, analytické skúmania vládneho programu.
Pani ministerka Schmögnerová, vy by ste podľa môjho názoru mali podať demisiu. V roku 1991 ste boli proti kupónovej privatizácii, v roku 1994 ste boli organizátorka druhej vlny kupónovej privatizácie, teraz ste proti kupónovej privatizácii. Vo svojej vláde máte tých, ktorí sú plne zodpovední za kupónovú privatizáciu, ako bola vykonaná v roku 1992. Spôsobila nekonečné škody národnému hospodárstvu Slovenska, ktoré sa ani nedajú vyčísliť. Rozbila celú obchodnú sieť, čo je katastrofou, z ktorej sa nevieme spamätať. Takže si to ujasnite a podajte demisiu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka Machová.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som svoje... (Šum v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom pani ministerka, člen vlády, sa môže prihlásiť kedykoľvek a má slovo.
Pani ministerka, máte slovo, nech sa páči, pokračujte.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení reagovala na doteraz vyslovené poznámky, ktoré veľmi pozorne počúvam k tej časti programu, ktorá sa týka privatizácie.
V programovom vyhlásení sú v podstate dve základné úlohy, ktoré sa týkajú tohto procesu. Na jednej strane je to úloha pozrieť sa dozadu a na základe prehodnotenia ôsmich rokov privatizácie sa vlastne odraziť do budúceho obdobia. Bolo tu povedané, že sa netreba obracať dozadu a nesedieť na koni otočený chrbtom k jeho hlave a pozerať sa, čo je za nami. Domnievam sa, že v privatizácii, pre ktorú bola pôvodne určená hodnota majetku vo výške okolo 430 mld. Sk a v súčasnom období hovoríme o tom, že procesom privatizácie prešla hodnota takmer 370 mld. Sk, je to dôvod na to, aby sme sa obzreli dozadu, aby sme si zhodnotili, čo nám tento proces privatizácie priniesol, aby sme sa pozreli na to, aké šance a aké príležitosti sme možno stratili, ktoré nikdy už nebudeme môcť nájsť na našej ceste dopredu, a aby sme sa naozaj ako spoločnosť z mnohých procesov poučili a v budúcnosti sa ich vyvarovali.
Pripomeniem len také základné momenty, základné ciele, ktoré mala privatizácia na začiatku vytýčené. Tie ciele boli ekonomické, tie ciele boli sociálne. Čo bolo vlastne hlavným cieľom v ekonomickej oblasti? Priniesť do našich podnikov cez nových vlastníkov kapitál, ale aj lepší spôsob riadenia, lepší spôsob hospodárenia, aby sa podniky reštrukturalizovali v súvislosti s požiadavkami svetového trhu, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť našich podnikov. Formy, ktorými sa vlastne tento cieľ mal dosiahnuť, boli také, že na jednej strane sa mal zabezpečiť prístup všetkých občanov k tomuto procesu, a preto boli pripravené také metódy, ako je kupónová privatizácia, ale aj dlhopisová privatizácia, uvažovalo sa s veľkým podielom vzniku zamestnaneckých spoločností. Ale nevylučovali sa ani metódy priamych predajov, verejných súťaží, ktorými by sa identifikoval vlastník, ktorý by dokázal zabezpečiť tento rozvoj. Taktiež bola deklarovaná potreba, aby privatizácia neprebiehala len v réžii zahraničného kapitálu, pretože boli obavy, že slovenskí občania nebudú mať dostatok prostriedkov, aby sa plnohodnotne mohli zúčastniť tohto procesu. Preto boli pripravené určité podmienky na to, aby aj náš občan, náš podnikateľ mohol vstúpiť do tohto procesu. Mám na mysli možnosť zaplatenia ceny na splátky, mám na mysli možnosť, aby sa z kúpnej ceny odpočítavala hodnota investícií. Mám na mysli to, že nesplatené splátky sa úročia veľmi výhodnou úverovou sadzbou na úrovni diskontnej sadzby Národnej banky, a celý rad ďalších krokov, ktoré mali uľahčiť vstup slovenského podnikateľa do tohto procesu. Na druhej strane sa nevylučoval vstup zahraničných investorov.
Ďalšími momentmi, ktoré tu boli, sa predpokladalo, že prínosy z privatizácie budú slúžiť na riešenie sociálno-ekonomických problémov Slovenska, že poslúžia pri riešení problémov a pri pozdvihnutí úrovne školstva, zdravotníctva, verejnej dopravy a podobne.
Od roku 1991, keď sa začal tento proces, je rok 1998. Aká je realita, aké je naplnenie týchto cieľov? Podniky, ktoré prešli privatizáciou, z veľkej časti sa dnes nachádzajú v stave, ktorý sa vôbec nedá prirovnať k stavu na začiatku procesu privatizácie. Tých dôvodov, prečo je to tak, je určite veľa, ale za hlavný považujem ten, že súčasní vlastníci, často skrytí, uprednostňujú vlastne krátkodobý efekt, krátkodobý cieľ - získanie okamžitého zisku pred dlhodobou a náročnou cestou každého podnikateľa, ktorý má na mysli predovšetkým rozvoj podniku, jeho reštrukturalizáciu a až na druhé miesto kladie okamžité prínosy. To je hlavný dôvod.
Čo sa stalo s tou stránkou prístupu širokých vrstiev obyvateľstva k privatizácii? O kupónovej privatizácii tu bolo povedané veľa. A súhlasím naozaj s tým, že vo svojom momente, v tom východiskovom, určite predstavovala nie zlú myšlienku. Ale kam sa dostal tento proces, je skutočne výsledkom nekontrolovateľnosti a toho, že neboli vytvorené legislatívne predpoklady na to, aby tento proces bol obdobný tomu, že kolektívne investovanie všade vo svete má svoj význam, má svoj prínos, ale musí prebiehať v normálnom prostredí.
Čo sa týka otázok toho, že výnosy z privatizácie majú slúžiť občanovi na riešenie sociálnych problémov a podobne. Pozrime sa na stav účtu Fondu národného majetku. Včera tu bolo o tom povedané veľa. Stojíme vlastne pred úlohou, akými cestami, akým spôsobom zabezpečiť splatenie dlhopisov do konca roku 2000. A tých problémov je určite viacej. Veľa tu bolo povedané. Ja vidím jednu z hlavných príčin toho, prečo proces privatizácie dospel tam, kde je, skutočne obrovskú neprehľadnosť, netransparentnosť tohto procesu, počnúc legislatívou, v ktorej sa urobilo toľko prešľapov, ktoré umožňujú taký postup, aký bol urobený.
Viem, že času mám málo. Ale poviem jeden príklad, na ktorom chcem dokumentovať, že tá netransparentnosť sa netýka len tých veľkých káuz, o ktorých sa toľko hovorí. Keď som nastúpila do úradu, na tretí deň som dostala sťažnosť občanov na rozhodnutie komisie ministerstva pre správu a privatizáciu o predaji časti majetku likvidovaného štátneho podniku. Išlo o kauzu, ktorá sa ťahala niekoľko rokov, kde boli nároky reštituenta, kde na majetok boli pripravené veľmi lukratívne ponuky, jedna v podobe 15 mil. na kúpu toho majetku. Ale rozhodnutie komisie bolo 9,3 mil. Takmer 6 mil. pre likvidátora, pre zakladateľa, ktorý dal súhlas k takémuto konaniu, ani pre členov komisie a predstaviteľov štátu, pretože to boli všetko ľudia z jedného a druhého ministerstva, neznamená nič. A spôsob doloženia ceny, tých 9,3 mil. Sk? Vážení, všetci, ktorí poznáme, čo je to výpis z účtu, z jedného účtu, jeden zo 17. 9., druhý z 23. 10., tretí z 19. 10., ktorých zostatky tvoria približne 10 mil., podľa rozhodnutia kvalifikovanej komisie znamenali doklad o tom, že kupujúci je solventný a schopný zaplatiť túto sumu. Veď je to výsmech. Veď sú to naozaj kroky, ktoré spochybňujú akúkoľvek zodpovednosť a odbornosť pri posudzovaní. A takýchto príkladov by sme určite mohli uvádzať veľa. A preto náš občan nielenže vníma veľké kauzy, ale určite ho bude zaujímať, ako sa budú riešiť aj takéto malé, ale zároveň veľmi podstatné problémy.
Takže toľko k problematike privatizácie a k tomu, čo chceme urobiť naozaj jasne, prehľadne a súťažnou formou.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Panie poslankyne, páni poslanci, noví aj staronoví, podľa článku 28 predsedovi parlamentu, podpredsedom parlamentu, členom vlády predsedajúci udelí slovo kedykoľvek, ak o to požiadajú. Slovo kedykoľvek je jasné a netreba žiadny výklad. Podľa toho udeľujem slovo pri rokovaní a v rozprave. To je po prvé.
Po druhé, budeme pokračovať po prestávke. Začneme rokovať o 13.00 hodine. Chcem pred tým povedať niekoľko oznamov. Dnes končíme o 16.00 hodine, v súlade s tým bude zabezpečená letecká doprava. Budeme pokračovať v utorok o 9.00 hodine. Letecká doprava bude z východu zabezpečená na pondelok vo večerných hodinách.
Vyhlasujem prestávku. O 13.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rozprave o programovom vyhlásení vlády.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Rehák.
Nech sa páči.
Poslanec M. Rehák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení v časti Privatizácia, ktorej sa chcem niekoľkými poznámkami venovať, sa sústreďuje predovšetkým na prísľuby transparentnosti privatizácie, na kontrolovateľnosť tohto procesu verejnosťou a hlavne na prehodnocovanie privatizácie uskutočnenej počas predchádzajúcich vlád. Ďalej v programovom vyhlásení naznačuje vykonanie takej úpravy kompetentných vzťahov medzi inštitucionálnymi článkami privatizačného procesu, ktorou sa zvýši podriadenosť Fondu národného majetku voči orgánom štátnej správy, a to hlavne v oblasti výkonu vlastníckych práv, ako aj práv vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých pri privatizácii majetku. To však znamená ráznu, podotýkam, ráznu zmenu zákona číslo 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, hlavne odstránením zmien, ktoré priniesla novela schválená v roku 1994 zákonom číslo 60/1994 za vlády pána Moravčíka, keď sa fond zo správcu majetku stal vlastníkom majetku, ktorý bol prevedený do jeho kompetencií.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky vo väzbe na privatizáciu mi chýba niekoľko vecí. Hlavne nie je definované, aké hospodárske a politické ciele chce vláda procesom privatizácie dosiahnuť, v akom rozsahu chce v privatizácii pokračovať a v akom časovom horizonte túto privatizáciu chce ukončiť. Vláda síce deklaruje záujem ukončiť privatizáciu bánk, tu si však treba uvedomiť, že privatizácia bánk začala vlastne kupónovou privatizáciou v roku 1992, keď podstatná časť akcií Investičnej a rozvojovej banky bola sprivatizovaná cez kupóny, obdobne aj podstatná časť akcií Všeobecnej úverovej banky. Obdobne išlo rovnakým spôsobom o privatizáciu Slovenskej poisťovne. Teda ide o privatizáciu časti akcií, ktoré sú možno rozhodujúce v súčasnosti. Ide o strategické podniky, ktoré musia prejsť do privatizácie. Ale ďalej vo svojom programovom vyhlásení slovenská vláda obchádza problém privatizácie strategických podnikov, nedefinuje ho. Ďalej obchádza privatizáciu zdravotníctva a rovnako obchádza privatizáciu dopravy, tú len spomína.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení si kladie za cieľ preveriť, ako bol v predchádzajúcom období pri privatizácii uplatňovaný verejný záujem. Každá vláda však vníma verejný záujem zo svojho uhla pohľadu podľa svojich programových cieľov a pri rozhodovaní o konkrétnych záležitostiach sa riadi svojimi predstavami o verejnom záujme. Je zvláštne, keď terajšia vláda chce preverovať vnímanie verejného záujmu predchádzajúcich vlád zo svojho uhla pohľadu vo väzbe či už na privatizáciu, alebo na rozvoj hospodárstva, alebo na iné rezorty národného hospodárstva.
Ďalej, vláda v programovom vyhlásení si kladie za cieľ zaviesť možnosť prehodnocovania privatizačných rozhodnutí súdmi tak, aby privatizácia vytvárala predpoklady reálnej reštrukturalizácie a ozdravenia sprivatizovaných podnikov. Ako je možné tomuto vyhláseniu rozumieť? Existuje nejaká závislosť medzi prehodnocovaním privatizačných rozhodnutí súdmi a vytváraním predpokladov reálnej reštrukturalizácie a ozdravenia podnikov prostredníctvom privatizácie? To súdy budú posudzovať, či privatizácia vytvára predpoklady reálnej reštrukturalizácie a ozdravenia podnikov? Alebo podmienkou na to, aby privatizácia vytvorila predpoklady na reštrukturalizáciu a ozdravenie podniku, bude, aby súd preskúmal privatizačné rozhodnutie?
Ďalej vláda vo svojom programovom vyhlásení deklaruje, že pripraví podrobnú analýzu privatizácie od jej začiatku. To evokuje otázku, či tu pôjde o hodnotenie privatizácie skutočne od jej začiatku alebo od konca. Ak vláda myslí vážne, čo proklamuje vo svojom programovom vyhlásení, pripraví podrobnú analýzu privatizácie od jej začiatku, teda aj od malej privatizácie. Veď protagonisti malej privatizácie a holandských dražieb sedia dnes vo vláde a na najvyšších miestach Fondu národného majetku. Zhodnotí sa v rámci tejto analýzy správanie sa jednotlivých okresných privatizačných komisií, ktorých činnosť mala za následok márne dražby, z nich vyplývajúce súdne spory a náhradu škody, ktorú ministerstvo pre správu a privatizáciu vyčíslilo na hodnotu na 1 miliardu slovenských korún? Jedna stránka sú financie, ale druhá stránka je, že sa siahlo neprávom na súkromný majetok. Tu si treba tiež uvedomiť, že z obdobia malej privatizácie sú slovenské banky zaťažené klasifikovanými úvermi, čiže nedobytnými pohľadávkami, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 15 až 20 a dosahujú možno i úroveň 25 mld. Sk.
Bolo tu spomenutých veľa podnikov, ktoré prešli privatizáciou, mojimi predrečníkmi v priebehu troch dní. Ja by som pre pamäť pripomenul aj iné, teraz to neberte ako kritiku privatizácie, ale ako skutočnosti, ktoré sa jednoznačne udiali, ktoré sú tu a ktoré táto spoločnosť - chce či nechce - musí riešiť, sú z obdobia 1. polroku 1992, za vlády pána Čarnogurského, alebo neskoršie z roku 1994, za vlády pána Moravčíka. Čiže z toho vidieť, že sa tento proces, tieto problémy nevyhli ani jednej z vlád, ktorá bola v súčasnosti pri moci.
Ide napríklad o Sabinu, š. p., Sabinov, kde firma RCC nielenže Fondu národného majetku nezaplatila ani korunu, ale prácu stratilo cca 300 ľudí. Dlh voči Fondu národného majetku sa vyšplhal na úroveň 360 mil. korún. Mäsový priemysel, š. p., Prešov, privatizovala spoločnosť VIZOV Nitra. Podnik je v konkurze, o prácu prišlo takmer 550 pracovníkov, fondu ostala dlžoba 277 mil. korún. Obdobne Fond národného majetku dopadol v Západoslovenských nábytkárskych závodoch, š. p., Bratislava, kde fondu nebola zaplatená ani koruna, 210 pracovníkov je v podstate na ulici a dlh predstavuje 161 mil. korún. Ďalej možno menovať púchovskú mliekareň, ktorá už vlastne neexistuje; strojárne Gelnica, kde sú naozaj veľké problémy; v TAZ, a. s., Trnava, prišlo o zamestnanie 700 pracovníkov a spoločnosť je v konkurze; Texikon, š. p., Ružomberok, je vďaka spoločnosti Technokonzulting v problémoch, o prácu prišlo 630 zamestnancov. Úbytok majetku predstavuje 637 mil. korún z pôvodných 1,2 mld. korún. Táto spoločnosť bola privatizovaná v roku 1994 za vlády pána Moravčíka za cenu 180 mil. korún.
Nepripomínal som to preto, že by sme to kritizovali, ale preto, že aj takéto skutočnosti sa vyskytujú a Fond národného majetku má naozaj veľké problémy v týchto podnikoch, buď ich sanovať, alebo nejakým spôsobom zasiahnuť do tohto procesu. Aj poviem potom neskôr prečo.
Odsunutie privatizácie štátnych majetkov za vlády pána Moravčíka znehodnotilo podstatnú časť týchto podnikov. Predprivatizačná agónia sa veľmi negatívne prejavila na ich bonite, keď vstupovali do privatizácie. V podstate nebol záujem o privatizáciu štátnych majetkov, kde hodnota vlastnému imania bola v podstate na úrovni nula a základné imanie sa pohybovalo v miliónových alebo v niektorých oblastiach takmer v sto miliónových hodnotách.
Bude sa prehodnocovať prvá vlna kupónovej privatizácie s ohľadom na občana? Aký postoj vláda zaujme voči investičným privatizačným fondom? Kde sú peniaze, ktoré fondy získali? Alebo kde je majetok, ktorý mali spravovať? Splnili úlohu, ktorú mali v privatizácii? Sú to veľmi zložité otázky, ale aj veľmi zložité odpovede. A naozaj je to trauma, ktorú treba v tejto spoločnosti riešiť.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení ďalej uviedla, že zachová ingerenciu štátu aj v oblasti realizácie rozhodnutí o privatizácii. Bolo by naozaj zaujímavé dozvedieť sa, akú ingerenciu štátu v tejto oblasti chce vláda zachovať, keď vláda podľa súčasných, podotýkam, podľa súčasných právnych predpisov v tejto oblasti v podstate žiadnu ingerenciu nemá. Ďalej vláda vo svojom programovom vyhlásení uvádza, že bude presadzovať také legislatívne a organizačné opatrenia, aby Fond národného majetku dôsledne vymáhal plnenie zmluvných záväzkov od nadobúdateľov. Z tohto formulovaného zámeru možno usudzovať, že vláda naozaj nemá dostatočné informácie o vymáhaní plnenia zmluvných záväzkov od nadobúdateľov. V podstate nie sú potrebné žiadne legislatívne alebo organizačné opatrenia na to, aby Fond národného majetku vymáhal plnenie svojich pohľadávok, ale je nutné zabezpečiť, aby Fond národného majetku nemusel čakať na rozhodnutie súdov niekoľko mesiacov, alebo v podstate rokov. Potom operatíva fondu je v tomto smere dosť slabá.
Napriek tomu však možno jedno organizačné opatrenie vlády v tejto súvislosti navrhnúť, a to, aby súčasná koalícia nepovyhadzovala z Fondu národného majetku tých pracovníkov, ktorí o vymáhaní pohľadávok niečo vedia a vedia, ako k nim pristupovať. Proces odstupovania od zmlúv je v každom právnom prostredí veľmi zložitý a vyžaduje si špičkových odborníkov, či už z oblasti ekonomiky, ale hlavne z oblasti právneho vzdelania.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že ak noví vlastníci z rôznych dôvodov nebudú ani po viacerých rokoch sprivatizované podniky rozvíjať, vláda bude hľadať možnosti takých opatrení, ktoré prispejú k ozdraveniu a reštrukturalizácii podnikov. Z uvedeného je jasné, že spracovateľ tejto časti programového vyhlásenia nemá dostatočnú predstavu o vzťahoch, ktoré v dôsledku privatizácie nastávajú. Ak nadobúdateľ podniku splnil alebo riadne plní svoje zmluvné povinnosti voči Fondu národného majetku, voči štátu, nemá štát ani vláda právo požadovať od nadobúdateľa podniku, aby sa rozvíjal podľa jeho predstáv.
Ďalej sa v programovom vyhlásení uvádza, že vláda v záujme dokončenia privatizácie štátnych podnikov a majetkových účastí Fondu národného majetku prehodnotí a nanovo definuje strategický záujem a účasť štátu v odvetviach energetiky, telekomunikácií, strojárstva, dopravy a v iných oblastiach, ktoré sú vymedzené zákonom o strategických podnikoch, s cieľom zabezpečiť efektívny výkon práv a povinností štátu. Tiež sa v ňom uvádza, že vláda vytvorí predpoklady na vstup zahraničných investorov, najmä strategických, do procesu privatizácie. Z toho by sa dalo usudzovať, že vláda počíta s privatizáciou strategických podnikov v oblasti energetiky a telekomunikácií.
V iných častiach programového vyhlásenia však vláda deklaruje zámer vlády zredukovať počet strategických podnikov iba na tie podniky, ktoré majú charakter prirodzených monopolov, ktorými sú však podniky v oblasti energetiky, plynárenstva, telekomunikácií. Bolo by potrebné, aby vláda jednoznačne vo svojom programovom vyhlásení definovala, či a v akom rozsahu bude privatizovať strategické podniky.
Pozoruhodne vyznieva zámer vlády vytvoriť podmienky na privatizáciu bánk, keď sme pred pár dňami vlastne rozšírili počet neprivatizovateľných bánk o Všeobecnú úverovú banku. Nemám výhrady voči tomuto zákonu z tohto pohľadu. Rovnako pozoruhodný zámer vlády je uskutočniť privatizáciu bánk tak, aby priniesla banke nové manažérske "know-how". Ako možno chápať túto prioritu vládnej koalície v čase, keď vládna koalícia pripravuje personálne zmeny, niektoré už prebiehajú, v orgánoch finančných inštitúcií? Je len logické sa domnievať, že osoby, ktoré sú navrhované koalíciou do orgánov, majú dostatočné kvalitné manažérske "know-how". Alebo to tak nie je?
V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že vláda bude organizovať privatizačný proces súťažnými a transparentnými formami tak, aby tento proces rešpektoval verejný záujem. Ale je potrebné, aby vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala svoju predstavu o verejnom záujme v privatizácii tak, aby bolo možné po skončení jej mandátu zhodnotiť, či vláda túto privatizáciu uskutočnila v záujme uspokojenia verejného záujmu, ale podotýkam, ktorý si sama definovala.
Proces privatizácie traumatizuje spoločnosť nielen v Slovenskej republike, ale v podstate vo všetkých postsocialistických krajinách. Proces privatizácie potrebujeme urýchliť. Môj osobný názor je, že ho je potrebné urýchlene skončiť.
Ale vzhľadom na to, čo tu bolo povedané v predchádzajúcich dňoch, zásadne odmietam obvinenia, ktoré tu boli prednesené či už predsedom, alebo podpredsedom vlády Slovenskej republiky vo väzbe na privatizáciu, ktorá bola vykonávaná nielen v procese transformácie od roku 1994, ale aj v celom procese transformácie od roku 1990.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcela by som reagovať na vystúpenie pána Reháka, ktoré sa týkalo privatizácie a možno aj problémov, ktoré sa tu otvorili predtým. Je teraz ťažko počúvať kritiku privatizácie od tých, ktorým by asi bolo treba oživiť pamäť do roku 1996, keď Slovenská národná strana navrhovala odvolať pána Reháka, a pripomenúť poslancom Strany demokratickej ľavice, že vtedy hlasovali proti tomuto návrhu.
Takže z úst pani ministerky Schmögnerovej veľmi ťažko počúvam, aj keď tu nie je, kritiku privatizácie, aj keď možno poruším rokovací poriadok, nedá mi nezareagovať, môžete ma aj vypnúť, na urážky, ktoré sa tu táto bývalá komunistka odvážila povedať. Myslím si, že presne to dokladá boľševický štýl. Chcem len povedať, že jej závidím jej sebavedomie, ktoré jej asi vtĺkala do hlavy rodná strana. Mne vtedy komunisti vtĺkali len pokoru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Budem reagovať na pána Reháka a pripomeniem mu začiatky fungovania fondu v minulom období.
Po posledných parlamentných voľbách došlo dňa 4. 11. k výmene členov orgánov fondu, to znamená prezídium, výkonný výbor, dozorná rada. Ihneď po výmene členov orgánov fondu na základe rozhodnutia prezídia fondu zo dňa 4. 11. bola pozastavená celá činnosť fondu. Takmer všetky verejné súťaže boli pozastavené. Aj tie, ktorých výsledky mali byť účastníkom súťaže oznámené dňa 4. 11. 1994. Tí účastníci, ktorí sa zúčastnili súťaží, prosili fond, aby im dal potvrdenie, že sa súťaž skončila, aby si mohli peniaze, ktoré zložili na účet v bankách, vybrať späť. Oni im to potvrdenie nedali a títo chudáci-súťažiaci prichádzali o veľké finančné prostriedky.
Nový výkonný výbor fondu vyhlásil väčšinu súťaží za zrušené z dôvodu nevyhovujúcich návrhov. Zástupcovia fondu sľubovali, že v priebehu niekoľkých dní za zrušené súťaže budú vyhlásené nové výberové konania a tie peniaze, ktoré boli zložené na účtoch v bankách, odporúčali ponechať ďalej zložené. Napriek písomným prísľubom fond nedodržal slovo a pokračovanie súťaží nevyhlásil. Namiesto pokračovania súťaže došlo k priamym predajom za niekoľkonásobne nižšie ceny oproti cene, akú v súťaži ponúkali najlepší uchádzači. Dokonca v novembri 1994 z článkov v denníku Slovenská Republika vyplynulo, že sú verejne známe informácie z verejných súťaží o výške súťažných finančných ponúk, a to napriek tomu, že ešte neboli súťaže ukončené. Takýmto postupom hneď pri štarte privatizačných praktík spolitizovaného vedenia fondu prišla štátna pokladnica o stámiliónové hodnoty. A takýto bol začiatok.
Ďakujem.