Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Klemens.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Delinga,

je faktom, že sa zvýšila potreba hydinového mäsa, rýb, čiastočne i zeleniny a ovocia na jedného obyvateľa ročne, ale treba povedať, že, naopak, sa znížila spotreba bravčového a hovädzieho mäsa z 83,9 kg na 65,8, mlieka a mliečnych výrobkov z 253,2 na 162 a vajec z 354 kusov na 297 kusov na rok. Ak hovoríme o zvýšení, tak potom treba povedať aj o znížení.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec.

Do rozpravy sa prihlásil pán minister Koncoš.

Nech sa páči, pán minister.

Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:

Pani poslankyne, páni poslanci,

pán poslanec Delinga, ďakujem za korektný, vecný prístup k hodnoteniu programového vyhlásenia vlády. Domnievam sa, že nakoniec vždy aj v doterajšom pôsobení na pôde výboru pre pôdohospodárstvo sme sa dokázali ako profesionáli, bez ohľadu na rôzne politické tričká, nemyslím teraz len na nás dvoch, ale na všetkých členov v bývalom volebnom období, na odbornej problematike viac-menej zhodnúť.

K pripomienke, že vláda nepovažuje poľnohospodárstvo za svoju prioritu. Áno, v programovom vyhlásení je doslovné znenie, že ho považuje za významné odvetvie. Na rozdiel od formulácie však môžem povedať, že v skutočnom prístupe vláda i ministerstvo financií v doterajších pár týždňoch ho považuje doslova za prioritu. Môžem vyhlásiť, že dotácie, teda, lepšie povedané, výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva nebudú krátené aj napriek problémom, ktoré so štátnym rozpočtom a s jeho napĺňaním sú.

Zareagujem len na niektoré pripomienky.

Ku konsolidácii vlastníckych pomerov. Domnievam sa, že treba konsolidovať vlastnícke pomery na družstvách, najmä na poľnohospodárskych družstvách. Dnes v podstate nikto presne nevie, ani sám Zväz poľnohospodárskych družstiev Slovenska, koľko družstiev je funkčných, koľko je živých, koľko je ich len evidenčne na papieri, koľko poprenajímalo svoje hospodárske dvory, nepriamo pôdu pre ďalšie spoločnosti s ručením obmedzeným a tak ďalej. Naším záujmom je, čo sa týka družstevnej politiky, posilniť, koncentrovať vlastníctvo družstevného majetku v rukách tých členov družstiev, ktorí na poľnohospodárskych družstvách pracujú, teda ktorí s družstvom majú aj pracovný pomer. Táto rozptýlenosť družstevného vlastníctva, ktorá je teraz, jednoducho je nefunkčná a svojím spôsobom môže ohroziť ďalšie fungovanie družstiev.

Domnievam sa, že treba konsolidovať vlastníctvo aj v niektorých akciových spoločnostiach a iných obchodných spoločnostiach v poprivatizačných firmách. Mnohé z nich podnikajú veľmi seriózne, korektne zveľaďujú majetok, ktorý získali v privatizácii, ale mnohé z týchto firiem sa správajú k získanému majetku koristnícky. Vyťahajú, čo sa vyťahať z majetkov dá. Rozpredávajú sa zvieratá, stroje, zásoby a postupne sa pôda necháva. Aj tu bude potrebné konsolidovať aj vlastníctvo. Samozrejme, tieto kroky nebudú môcť byť na úkor reštituentov. Nedomnievam sa, že je potrebné otvárať reštitučný zákon.

V programovom vyhlásení nie je možné hovoriť o každej plodine, o každom druhu hospodárskych zvierat, hoci by bolo o čom. Bude tu však, myslím, priestor aj na pôde Národnej rady, pretože - tak ako som to vyhlásil na rokovaní výboru - predložíme na rokovanie Národnej rady zelenú správu, a predpokladám, že v mesiaci januári, prípadne najneskôr vo februári, by ju bolo možné prerokovať, vrátane podrobnejších krokov na konsolidáciu aj tohto odvetvia i po roku 1998.

Čo sa týka prehodnotenia fondov či ich zrušenia, uvažuje sa zrušiť finančné fondy, ale len po zavedení štátnej pokladnice. Tak ako to bolo nakoniec aj v pôvodnom zámere ministerstva financií, pretože toky štátnych financií pôjdu inými cestami, ako je to pri terajšom štátnom rozpočte a pri profilovaní celkového pohybu štátnych zdrojov. Popri tom pôsobenie niektorých fondov treba legislatívne upraviť. Nakoniec je o tom zmienka v programovom vyhlásení, dotýka sa to Štátneho fondu trhovej regulácie.

Čo sa týka rozvoja vidieka, pripravuje sa vznik, či už to bude fond, alebo agentúra, ale jednoznačne je to podmienka Európskej únie, výboru, ktorý sa zaoberá vidieckou a poľnohospodárskou politikou, aby príspevky, ktoré Európska únia bude vkladať na podporu vidieckej politiky a jej rozvoja na Slovensku, smerovali osobitnými linkami a boli osobitne kontrolovateľné.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova.

Chcela by som vyjadriť podporné stanovisko a predovšetkým poďakovanie za veľmi korektné a ústretové vystúpenie pána poslanca Delingu, pretože predniesol návrhy, akým spôsobom je možné rozpracovať toto programové vyhlásenie najmä v oblasti pôdohospodárstva. Takže tu by som chcela predovšetkým zdôrazniť, že naozaj vieme vyrábať, ale problém je v tom, že nevieme vyvážať vyrobené, a u nás vlastne došlo k poklesu vývozu poľnohospodárskej produkcie a, naopak, narastá dovoz na 8,6 %. Čiže zrejme ochranárske opatrenia sme doteraz nevedeli rozvinúť na primeranej úrovni.

Ale to, čo chcem zdôrazniť, je tá otázka, že potravinárstvo nie je v tejto správe zanedbané. V treťom odseku je hutne, komplexne a prierezovo uvedené v pôdohospodárskej a vidieckej politike tak, aby bolo v kontexte aj poľnohospodárskej, aj potravinárskej výroby. Pretože ak dnes má poľnohospodárska výroba krízovú situáciu, je to práve spôsobené úplným oddelením akýchkoľvek vertikálnych väzieb a najmä vlastníckych, medzi spracovateľstvom a prvovýrobou a potom aj tým, čo je prioritou vlády - ozdravenie bankového sektora, pretože pôdohospodárstvo od toho veľmi závisí. Len nemôžeme tieto veci robiť za sebou, že najskôr ozdravíme bankový sektor a potom pôdohospodárstvo, ale tieto veci musia ísť súbežne vedľa seba.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Keďže pani poslankyňa Kadlečíková reaguje nie na posledného rečníka, ale na predchádzajúceho, dovolím si aj ja presne to isté. Reagujem na vystúpenie pána Delingu, ku ktorému by som rád podotkol to, že hodno oceniť fakt, že štruktúra potravín a potravinárskych výrobkov sa mení k lepšiemu v tom smere, že klesá spotreba potravín obsahujúcich vysoký stupeň cholesterolu a práve narastá spotreba takých potravín, ktoré majú nížený obsah cholesterolu, čiže zdravé potraviny, zdravé poľnohospodárske produkty. To by som dal do pozornosti aj tým diskutérom, ktorí oceňovali presný opak, alebo upozorňovali na presný opak. Dnes sa vo svete nosí niečo úplne iné.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Malíková.

Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

Poslankyňa A. Malíková:

Chcem sa na začiatku, skôr ako sa budem vyjadrovať ešte k obsahu textu programového vyhlásenia, vyjadriť, pretože to tiež súvisí s programovým vyhlásením a o tom, že o ňom rokujeme, k tomu, čo sa tu udialo včera večer v najsledovanejšom televíznom čase, čo určite tiež nebola náhoda.

Exhibičnými vystúpeniami ministrov vlády síce nebol porušený rokovací poriadok, podľa mňa však existujú i princípy etiky a morálky a tie porušené boli. Podľa mňa je zbabelé vystúpiť tak, ako vystúpil pán premiér Dzurinda. Uviedol závažné skutočnosti, závažné obvinenia. Nebudem teraz polemizovať o ich obsahu, na to nie sú politici. Ak došlo k porušeniu zákona, na to sú orgány činné v trestnom konaní a nezávislé súdy. Odmietam to, čo tu bolo prezentované včera - vnášanie nenávisti, negatívnych vášní do verejnosti -, a odmietam princíp kolektívnej viny, ktorý tu okrem pána premiéra prezentoval aj podpredseda Mikloš, podpredseda vlády Slovenskej republiky. Škoda, že dnes tu nie sú. Od pána Mikloša budem žiadať verejné ospravedlnenie za to, že povedal, že všetci najvyšší predstavitelia bývalých koaličných strán sa podieľali na privatizácii. Budem žiadať od neho, aby mi dokázal, pretože som prvou podpredsedníčkou strany a bola som ňou aj v uplynulých štyroch rokoch, čo som konkrétne ja privatizovala, ale musí mi to dokázať, pretože zbabelých, prázdnych, hlúpych rečí bolo dosť. A myslím si, že ak je niekto skutočným mužom na svojom správnom mieste, tak by sa mal podľa toho aj správať. Zbabelosťou však nazývam to, že z obavy pred bezprostrednými reakciami na svoje vystúpenie pán premiér sa zakryl vystúpeniami svojich ministerských "bodyguardov", pretože vedel, že dnes kvôli ďalšej "spanilej jazde" do centrály NATO nebude prítomný. Verím však, som optimista, že pán premiér prekoná strach z dialógu a dočkáme sa otvorenej diskusie s ním ako poslanci na pôde parlamentu.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia,

vážení prítomní,

vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády sa chcem zamerať na prezentovanie zásadných postojov a názorov Slovenskej národnej strany k programovému vyhláseniu. K jednotlivým odborným častiam alebo odborným posudkom vystúpili alebo vystúpia moji kolegovia a kolegyne z klubu poslancov Slovenskej národnej strany. Chcem veriť, že vaše sľuby o tolerancii, o vedení dialógu medzi politickými stranami sa naplnia aspoň do tej miery, že budete venovať pozornosť našim názorom a pripomienkam, že sa pokúsite zamyslieť nad ich obsahom a že pri ich hodnotení nebude rozhodujúce, tak ako sme toho boli svedkami už neraz na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, že ich hovorí predstaviteľ opozície, a preto sú automaticky odmietané. Musela som to povedať hneď v úvode preto, lebo mám dojem a vychádzam z krátkych skúseností, ale predsa len skúseností, že v terajšej Národnej rade je rozhodujúce viac to, kto hovorí, či je to opozícia, či koalícia, a nie to, čo hovorí, teda obsah.

Programové vyhlásenie vlády by podľa mňa malo obsahovať určité konkrétne ciele a zámery, ktoré chce vláda zrealizovať za štyri roky. Má a musí to byť konkrétny záväzok vlády voči občanovi jasne formulovanými úlohami. Totiž len tak sa dá občanom kontrolovať tento záväzok. Materiál, ktorý nám bol predložený ako programové vyhlásenie vlády, bohužiaľ, takýto nie je. Za základné jeho nedostatky Slovenská národná strana považuje jeho všeobecnosť a z toho vyplývajúcu nekontrolovateľnosť. Neviem, či je to alibizmus vlády, alebo to spôsobila nedôvera vo vlastné sily. Vaše sľuby voličovi boli veľmi konkrétne. Hovorili ste napríklad o 200-percentnom zvýšení platov, o 150 000 nových pracovných miestach, o znížení daní z príjmov atď. Programové vyhlásenie však nič také neobsahuje. Takéto ciele si nestaviate. Sú všeobecné riešenia a myslím si, že v programovom vyhlásení by to tak nemalo byť. Naopak, tento dokument sa priam hmýri všeobecnými formuláciami a frázami typu "vláda sa bude snažiť", "vláda vytvorí podmienky na", "vláda vyvinie úsilie" a podobne. Nič, čo by sa dalo skontrolovať. V boji o moc, v boji o voliča ste sa uchádzali populisticky. Populistickí ste aj vo svojom vládnom programe, ale omnoho menej sľubujete ako vo volebných programoch. Nie je to azda spôsobené tým, že teraz máte zodpovednosť, a to už nie je rétorika predvolebných šou?

Strana demokratickej koalície v minulosti "uzavrela" ako opozičný subjekt, dovolím si pri tom uzavrela dať úvodzovky, to, čo nazvala zmluvou s občanmi Slovenska. V tejto zmluve veľa občanovi ponúkali a veľa vecí aj dobrých, priznám sa. Táto zmluva sa mimochodom nedá hodnotiť vtedy aj teraz ináč ako právny a logicky nezmysel. Vysvetlím prečo. Zmluvu uzatvárajú dvaja a každý z nich musí s ňou vyjadriť súhlas. Jediná forma, ako volič uzatvára zmluvu s politickými stranami, sú voľby. Len tak sa dá tá zmluva chápať ako obojstranná. Na základe nie výsledkov volieb, teda vôle voliča, ale na základe povolebných kombinácií sa utvorila súčasná vláda. Je to realita, ktorú rešpektujeme a nespochybňujeme, pretože je to tak, robí sa to tak. Ale teraz, keď máte zodpovednosť a máte uzavrieť skutočne konkrétnu a kontrolovateľnú zmluvu s tými, ktorí vám dali svoje hlasy, ponúkate už niečo iné ako v spomínanej zmluve o budúcej zmluve - tak by sme mohli nazvať tú zmluvu s občanmi Slovenska -, ktorú ponúkalo SDK. Teraz ponúkate - jedným slovom - omnoho menej, málo konkrétneho. Jednoducho beriete svoje sľuby späť, nedodržujete záväzky. Ako by nazval takýto stav právnik? Možno veľmi jednoducho podvod a poškodeným by označil voliča, občana Slovenska.

Dovolím si vám pripomenúť ten predvolebný televízny šot, v ktorom vystupuje pán premiér Dzurinda a rozpráva sa s voličom, ktorému všeličo sľubuje. Volič mu povie: "Ako to všetko urobíš?" A pán Dzurinda mu odpovedá: "Daj mi hlas a uvidíš." Možno by teraz pán premiér mal rozmýšľať nad natočením inej verzie, ktorej by záver bol: Dal si mi hlas a teraz neuvidíš nič, alebo v najlepšom prípade veľmi málo z toho, čo som ti sľuboval.

Ďalšou závažnou výhradou Slovenskej národnej strany voči programovému vyhláseniu je jeho definovanie ako "program národnej obnovy Slovenska". Priznám sa, že som veľmi dlho rozmýšľala, čo tento pojem v nadväznosti na celkový obsah vyhlásenia znamená. Ako jeden zo základných cieľov si vláda kladie totiž všestranne rozvíjať občiansku spoločnosť. Čo je to občianska spoločnosť? Všetci vieme a nakoniec pri predvčerajšej rozprave na tému postavenia rôznych cirkví v našej spoločnosti sme dostali veľmi názornú a rukolapnú lekciu, že občianska spoločnosť nie je hlboký stredovek a že napríklad všetky cirkvi sú v nej rovnoprávne. Teda aj Svedkovia Jehovovi, a čo nevidieť, dočkáme sa aj zrovnoprávnenia vyznávačov New Age alebo Moonovej sekty, či Alaha. Takúto občiansku spoločnosť Slovenská národná strana rozhodne odmieta. Ak pociťujete potrebu národnej obnovy, skutočnej obnovy národa, ktorá môže byť postavená predovšetkým na pilieroch kresťanskej viery, toto by ste mali v rámci SDK, páni poslanci z KDH, presadiť do textu programového vyhlásenia. Slovenská národná strana však zastáva názor, že naša krajina a jej ľud nepotrebuje nový začiatok, nepotrebuje národnú obnovu. Pretože akú obnovu? Obnovu slovenského národa? Tento národ si predsa uchoval svojskosť duchovnej a morálnej hodnoty napriek mnohým nepriazniam osudu v minulosti. Naša krajina potrebuje len jedno. Potrebuje pokračovať v budovaní svojej samostatnosti tak, aby sa zvyšovala životná, morálna, kultúrna úroveň jej obyvateľov. A potrebuje hlavne to, aby sme my politici na ňu neprenášali svoje nedostatky a niekedy aj svoju neschopnosť.

Program národnej obnovy v nadväznosti na preferovanie občianskej spoločnosti, neúmerne vysokej pozornosti venovanej menšinám vyznieva len ako jedna z mnohých fráz programového vyhlásenia, len akási ozdoba bez konkretizácie. S obavami sa musím tiež zamýšľať nad tým, v akom duchu chcú národ obnovovať tí, ktorí mu upierali základné právo každého národa, právo mať vlastný štát. Dôsledky, ktoré vyplynú z naplnenia cieľov programového vyhlásenia, teda napríklad dôraz na občiansku spoločnosť, uprednostňovanie menšín, absencia vlasteneckej výchovy v školstve a podobne, bude mať za následok nie obnovu národa, ale ohrozenie slovenského národa v jeho vlastnom štáte. Mal by sa preto podľa mňa volať skôr "program národného ohrozenia".

Ďalším negatívom programového vyhlásenia je neúmerné zvýrazňovanie menšinovej problematiky, presnejšie rozširovanie menšinových práv, pod čím sa myslia hlavne práva maďarskej menšiny, čo nemá obdobu ani v krajinách Európskej únie. Pre poslancov vládnej koalície, pre vás mnohých sú jedinou autoritou predstavitelia Európskeho parlamentu. Teda budem sa vám snažiť zreprodukovať to, čo som sa dozvedela pri návšteve pána Herberta Böscha, ktorý nám povedal, že v oblasti menšín je Slovensko na tom veľmi dobre. Dokonca stav je lepší, ako tvrdia naše médiá alebo ako sú o nás informácie dávané von do sveta. Nemáme sa za čo hanbiť. Ale keď som si pozrela text tohto vyhlásenia, na strane 4 sa hovorí o záväzku. Vláda vypracuje analýzu stavu ľudských a menšinových práv v Slovenskej republike v porovnaní s medzinárodnými dokumentmi a na základe jej výsledkov rozhodne o pristúpení k ďalším medzinárodným konvenciám, prípadne o prijatí ústavného zákona, resp. zákona o postavení menšín v Slovenskej republike. Táto formulácia jednoznačne vytvára dojem, akoby úroveň menšinových práv na Slovensku bola nejaká nižšia, ako je v iných krajinách. A pritom, keby sme sa porovnávali skutočne bez nejakých politických cieľov a odhodili by sme pritom tie politické tričká, museli by sme priznať, aj príslušníci národnostných menšín, ak majú znalosť o tom, ako je to inde v Európe, že na Slovensku sú nadštandardné práva pre menšiny.

Tak mi to pripadá, vážená vláda Slovenskej republiky, že si sypete ako reprezentanti Slovenskej republiky, teda nielen reprezentanti štyroch koaličných strán, popol na hlavu. Vytvárate dojem, ako keby sa tu diali krivdy menšinám, ale zabúdate na to, že tým, kto potrebuje ochranu na svojom vlastnom území, môže byť aj príslušník slovenského národa. Na strane 3 sa zaväzujete, že budete budovať štát, v ktorom ústredné miesto majú tieto hodnoty: sloboda, rovnosť, spravodlivosť, demokracia, tolerancia a predovšetkým solidarita so slabšími, ohrozenými a bezbrannými. Ako ste potom mohli schváliť zákon o komunálnych voľbách, keď tým ohrozeným je Slovák? Vtedy je to v poriadku? Ak ohrozeným je menšina, vtedy sme demokrati? Ak za slovami nie sú argumenty, ak ich hovoria tí, ktorí sa doteraz opačne správali - príklad uvediem o chvíľočku -, a po nich nenasledujú činy, takéto slová sú pre mňa, aj budú, len prázdne gestá.

Na prvej strane sa hovorí veľmi pekná deklarácia. Uvediem z nej len kúsok. Chcete, aby sa Slovensko stalo krajinou, ktorú budeme nielen milovať, pretože je našou vlasťou, ale na ktorú budeme všetci hrdí. Myslím si, že je to v úvode. A takisto si myslím, že prvú stranu asi nečítali všetci členovia vlády, pretože predstavitelia maďarskej koalície už niekoľkokrát v minulosti, a naposledy pán Csáky už ako podpredseda vlády, jasne deklarovali, že vlasť milujú, ale tú, ktorá je južne od Slovenska. Potvrdili to aj predstavitelia Maďarska, ktorí sa vyhlásili za predstaviteľov všetkých Maďarov na zemeguli. Nikdy som nepočula a mrzí ma to zvlášť po tom, čo sa dostali naši maďarskí spoluobčania do vlády, že sa proti tomu neohradil ani jeden člen vlády zo Strany maďarskej koalície. Prečo, pýtam sa? Veď ich svätou povinnosťou je ohradiť sa, ak skutočne milujú Slovensko, proti takýmto nezmyselným a šovinistickým tvrdeniam predstaviteľov Maďarska. Kde majú teda vládu, a ktorúže to krajinu milujú?

Ďalej sa na strane 4 uvádza, že žiaden občan nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Zabudli ste však dodať, že nevýhody môže mať len občan štátotvorného národa - Slovák. A tú nevýhodu, ako som už povedala a znovu zopakujem, ste spôsobili občanom slovenskej národnosti, pretože ste im znemožnili podieľať sa na správe vecí verejných v mestách a obciach, v ktorých žijú. Myslím tým prijatie komunálneho zákona, v ktorom dopredu im beriete šance, aby vo svojich vlastných mestách, na území vlastného štátu mohli spolu zasadnúť s príslušníkmi iných národností a aby mohli spolu diskutovať.

Povedala som pri tom svojom vystúpení, že toto, čo ste urobili, považujem za oddeľovanie rás, za apartheid v praxi. Som zvedavá, ako bude Európa, ktorá je pre vás asi jedinou autoritou, pozerať napríklad na váš záväzok prijať ústavný zákon o postavení menšín, ktorý je de facto v rozpore s deklarovaným občianskym princípom a jeho preferovaním vnáša nacionálny princíp do občianskej spoločnosti. Veď tým, že zvýrazňujete ochranu menšín, vlastne popierate deklarovaný princíp občianskej spoločnosti. Alebo to mám chápať tak, že pre Slováka platí občiansky princíp, nezdôrazňovať, že sme národ a všetko to, čo k tomu patrí, ale etnická skupina a národnostná menšina a menšiny môžu uplatňovať nacionálny princíp, čiže ešte jednoduchšie povedané: Slováci, zabudnite, že ste národ, ste len občania, a buďte len občania, ale príslušníci menšín a etnických skupín buďte hrdí na to, že patríte k tej svojej národnosti, buďte hrdí, že vôbec niekam patríte. A, Slováci, môžete byť šťastní, že ste Európania.

Dobrý vzťah medzi Slovákmi a menšinami závisí od prístupu a pochopenia menšín k národu, ktorého vláda je tiež jeho predstaviteľom. Ale uvedomenie si tejto skutočnosti, že ste vláda aj slovenského národa, mi v texte uniká. Ochraňovať treba toho, kto ochranu potrebuje. To je základný princíp. Na základe tohto vás chcem dôrazne požiadať, aby ste už nikdy v budúcnosti netvrdili, že maďarskú kartu vyťahuje Slovenská národná strana. Tou kartou hráte vy, ak schválite programové vyhlásenie, a hráte ňou taký "pekelný mariáš", že nám všetkým z neho môže byť ešte veľmi horúco.

Ďalšia naša výhrada k programovému vyhláseniu je jeho obsahová rozporuplnosť, alebo rozpor toho, čo sa deklaruje a čo už niektoré kroky vládnej koalície v praxi popreli. Ako príklad by som citovala, alebo nebudem to už kvôli krátkosti citovať presne. Na strane 34 sa hovorí o opatreniach v oblasti potierania trestnej činnosti. V rozpore s týmto deklarovaným cieľom musím vnímať rozhodnutie ministra vnútra pána Pittnera o zákaze zverejňovať informácie o kriminalite Rómov. Článok 26 ústavy dáva každému občanovi právo na informácie. Občania majú právo na ochranu. Ak nebudú vedieť a nebudú dostatočne informovaní, aké formy trestnej činnosti Rómovia páchajú, nebudú sa vedieť dostatočne, adekvátne voči nim chrániť. Alebo to máme zasa chápať tak, že máme právo vedieť len o ich požiadavkách, a o ich trestnej činnosti nie? Toto vy nazývate humanitou? Ja to nazývam "falošná humanita".

Ďalší príklad. V úvode programového vyhlásenia sa spomína snaha prelomiť kruh medzinárodnej izolácie, do ktorého sa Slovensko za ostatné roky dostalo. Neviem, či vyjadrenia pani ministerky Schmögnerovej o zastavení budovania diaľnic, hlavne severo-južného európskeho ťahu, ktorý mal ísť cez Slovensko a bude zrejme smerovať cez Poľsko a Česko, pomôže prelomiť Slovensku kruh izolácie v praxi. Ja by som tieto jej tvrdenia, ak sa naplnia skutočnosťou, prirovnávala k darčeku, ktorý nám dal prezident bývalej federácie Václav Havel svojím humanitným gestom, po ktorom nasledovala konverzia slovenského zbrojárskeho priemyslu. Tiež to bolo pekné gesto, pretože zbrane potom kupoval a vyrábal niekto iný a ten na tom bohatol. A robí to doteraz. Je to Česká republika. A takisto diaľnice sa budú budovať, len Slovensko z toho nič mať nebude.

Dalo by sa ešte dlho rozprávať o výhradách voči dokumentu, ktorý nám bol predložený ako programové vyhlásenie vlády, len neviem, s akým účinkom a výsledkom. Slovenská národná strana má snahu byť normálnou opozičnou stranou. Budeme podporovať to, čo bude vláda robiť dobre v prospech Slovenska a jeho občanov. A keďže sme strana národná, predovšetkým budeme strážiť národné záujmy. Ale budeme tvrdo poukazovať na riziká a tvrdo kritizovať také kroky vládnej koalície, ktoré budú predstavovať ohrozenie slovenských záujmov. Treba otvorene povedať, že predkladané programové vyhlásenie vlády také hrozby obsahuje. Slovenská národná strana s tým nemôže súhlasiť, a preto požadujeme:

1. stiahnuť materiál z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky,

2. jeho dopracovanie, respektíve prepracovanie.

Spomenula som viaceré konkrétne dôvody, pre ktoré nemôžeme hlasovať za. Možno niektorí, vážení kolegovia z vládnej koalície, tie dôvody odmietate, pretože váš politický program je trošku iný. Neberiem vám právo na váš názor, ale na záver, ak dovolíte, uvediem ten dôvod, ktorý považujem za podstatný a taký, ktorý musíte akceptovať i vy, poslanci vládnej koalície, i keby ste odmietli všetky doteraz spomínané výhrady Slovenskej národnej strany voči programovému vyhláseniu vlády.

Nemôžeme podporiť programové vyhlásenie vlády ešte z jedného, veľmi vážneho dôvodu. Ako môžete od nás žiadať podporu programového vyhlásenia, ako opozičných poslancov, keď ho nepodporil člen vlády, ktorý okrem iného povedal, že je v rozpore, citujem, "s volebným programom SDK"? Nepovedal to hocikto, povedal to pán Čarnogurský, ktorý je predsedom najsilnejšieho politického subjektu v rámci SDK. A jeho výhradám, ktoré povedal, verím. Čiže tu sa jasne potvrdilo, že Slovenská národná strana neklamala, keď tvrdila, že jednu vec ste hlásali pred voľbami voličovi a druhú dávate do programového vyhlásenia. Dovolím si len poznámku: Koľko je tam ešte takých vecí, ktoré sa nedostali alebo nevyplávali na verejnosť?

Úplne na záver. Veľakrát sa v politike i na tomto mieste spomínalo v rôznych súvislostiach Božie meno. Nakoniec i pán premiér Dzurinda žiadal o Božiu pomoc pri predkladaní programového vyhlásenia. Prosím vás však, aby ste úprimne prijali slová, ktorými chcem zakončiť svoje vystúpenie, pretože či mi niekto uverí, či nie, hovorím ich úprimne: Bože, ochraňuj Slovensko, pretože vo mne rastú obavy, že tvoju ochranu bude v najbližších rokoch veľmi potrebovať. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Pretože sa na mňa obracajú viacerí poslanci, chcem vás informovať, že dnes skončíme o 16.00 hodine a tak bude zabezpečená aj letecká doprava na východ, čiže do Košíc. Teda rokujeme v súlade s rokovacím poriadkom do 16.00 hodiny.

Nasledujú faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

Poslanec J. Rusnák:

Ďakujem, pán predseda.

Chcel by som zdôrazniť, že necítim sa o nič menším Slovákom, hoci moje meno by mohlo hovoriť niečo iné. Z vystúpenia pani Malíkovej, pani poslankyne Malíkovej, v podstate som nepochopil nič, nie preto, že by mi chýbal istý stupeň chápavosti, ale nepochopil som, čo chcela povedať. Pochopil som z toho len toľko, že je proti programovému vyhláseniu vlády a že je Slovenka.

Zdôrazňujem, že som Slovák, ktorý podporuje programové vyhlásenie vlády, ale nie je proti ostatným príslušníkom Slovenska. To jednoducho nemôžeme byť proti. My môžeme byť jedine za. Toto je dôležitý moment. Čiže takisto si myslím, že máme spolupracovať, ale nedeľme sa sústavne na Slovákov a tých iných. Som vo vládnej koalícii a vo vládnej koalícii je iste veľa dobrých Slovákov. Takže touto cestou nechoďme a nesnažme sa rozdeliť národ na proslovenský a protislovenský.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predseda.

Vážené dámy a páni,

nadväzujem na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Áno, nedeľme sa na rôznych Slovákov, ale dajme to aj do programového vyhlásenia tak, aby bolo jednoznačné, že v prvom rade sa zabezpečujú tie veci, ktoré potrebuje Slovensko ako celok, vrátane aj Slovákov, a nepripustíme ich diskriminovanie. Chcel by som zdôrazniť tiež v nadväznosti na jej vystúpenie, že rozhodne odmietam osočovanie členov vlády, ale aj niektorých poslancov, ktoré tu odznieva.

Povedal som už aj v minulosti, že sa nikdy neznížim, aby som proti nim, hoci viem mnohé veci za 9 rokov pôsobenia v politike, osobne vystupoval s osočovaním. Nikdy som nezneužil postavenie verejného činiteľa, nikdy som neprivatizoval v celom svojom pôsobení vo funkcii verejného činiteľa. Preto odmietam tieto urážky, ktoré tu predniesol pán Mikloš. Jediný privatizovaný majetok som nadobudol v kupónovej privatizácii, ktorú predseda vlády Českej republiky nazval podvodom storočia. A ja som sa s týmto stotožňoval aj vtedy, keď som pôsobil ako minister. A všetky návrhy práve pán Mikloš zhadzoval zo stola, ktoré sme predkladali na to, aby sa táto privatizácia zmenila. So svojím blízkym spolupracovníkom Kaníkom, ktorý je teraz prezidentom Fondu národného majetku, títo páni sú zodpovední za to všetko, čo sa stalo v tom období. Nebol z toho žiaden príjem štátneho rozpočtu, išlo o viac ako 100 miliárd korún, ktoré sa privatizovalo. A je paradoxom, že títo páni, ktorí takto hospodárili, teraz sú zase zodpovední za túto oblasť. Všetky príjmy, či už z malej privatizácie, z priamych predajov a takisto z kupónovej privatizácie, sú preč, ale čo je ešte horšie, je zničená celá obchodná sieť a podniky, ktoré prešli kupónovou privatizáciou, lebo boli vytunelované investičnými fondmi.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Faič - faktická poznámka.

Poslanec V. Faič:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada,

chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Nazdávam sa, že je predsa len rozdiel, pani poslankyňa Malíková, v konaní ľudí vo vzťahu k majetku a najmä vtedy, ak to je majetok štátu. Neviem, prečo by sa mali báť alebo ostýchať členovia vlády pred týmto parlamentom, ak chcú zverejniť rozkrádanie štátneho majetku. Za to sú platení, to je ich funkcia. Áno, pani ministerka Schmögnerová sa chce zmocniť finančných inštitúcií v záujme tohto štátu. A ja sa nazdávam, že to bude aj jej najvyšší možný principiálny čin vlastenectva a národného cítenia.

Prepáčte, vážení kolegovia z terajšej opozície, skutočne prepáčte, ale vy ste tu naozaj jediní, ktorí zastupujete v tomto parlamente bývalú vládnu koalíciu. Preto aj tie konkrétne veci, ktoré tu idú o tom, čo sa všetko za posledné štyri roky neurobilo dobre, idú aj na vás, aj na poslancov Slovenskej národnej strany. Viem, že radšej sa snažíte odvádzať veci inde a nehovoriť o týchto problémoch. Keď som počul v úvode pani poslankyňu Malíkovú, predpokladal som, že dostojíte svojej požiadavky na toleranciu. Žiaľ, vaše vyjadrenie, že sa premiér skryl za ministerských "bodyguardov", to ako označenie ministrov, teda takto ste nazvali ministrov, nie je asi dôvodom na hrdosť, aj keď vy si možno myslíte, že máte byť na čo hrdá.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Rusnák.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Pani poslankyňa, dávate nám tu lekcie z morálky. Preto mi dovoľte, aby som vám pripomenul časť vášho programového vyhlásenia z januára 1995. "Hnutie za demokratické Slovensko, Roľnícka strana Slovenska a Slovenská národná strana, Združenie robotníkov Slovenska sľúbili vo svojich volebných programoch, že sa budú usilovať o zásadné zlepšenie dodržiavania morálnych pravidiel v politike pri podnikaní, v prostriedkoch verejných informácií, kultúre a každodennom živote ľudí. Vláda preto musí svojou činnosťou utvárať podmienky na obnovu významu a pôsobenia morálnych hodnôt vo vzťahoch medzi ľuďmi."

Vážená pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste presne ukázali, ako si predstavujete vzťahy medzi ľuďmi.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka Schmögnerová.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predseda,

vážená poslanecká snemovňa,

veľmi stručne by som chcela reagovať na pani poslankyňu. Neviem, čo ste citovali, pani poslankyňa. Nikdy som nehovorila o severo-južnom diaľničnom ťahu, takže je to pre mňa prekvapením. O to viac potom to prirovnanie, ktoré ste použili v súvislosti s konverziou vojenského priemyslu. Zrejme, keby ste boli informovanejšia, boli by ste vedeli, že ešte ako vedecká pracovníčka spolu so svojimi spolupracovníkmi som urobila veľmi detailnú analýzu konverzie v Slovenskej republike. Keby boli vtedajšie vlády zohľadnili jej výsledky, dnes by bol strojársky priemysel s vysokým podielom konverznej produkcie asi niekde inde. Aj my sme veľmi kriticky hodnotili skutočne bezprecedentnú konverziu, keď sa v priebehu poldruha roka znížila vojenská produkcia o 90 %. Tieto čísla vám môžem presne uviesť, pretože som s nimi pracovala.

Chcem však uviesť, vráťme sa k argumentom, keď vaša vládna koalícia rozhodla, voluntaristicky rozhodla o skrátení výstavby diaľnic na Slovensku. Argumentovalo sa vtedy tým, že urýchlenie výstavby vytvorí nové pracovné príležitosti. V súvislosti aj so strojárskymi podnikmi, ktoré boli postihnuté konverziou, vtedajší premiér argumentoval, že výstavba diaľnic bude znamenať objednávku na stavebné stroje, ktoré vyrábali v tom čase také podniky, ako napríklad PPS Detva, ZŤS Hriňová a tak ďalej. Po analýzach nasledujúcich štyroch rokov, ktoré sú k dispozícii, dnes vieme povedať, že 90 % stavebných strojov, ktoré sa používali a používajú na výstavbe diaľnic, sú z dovozu. Znamená to, že zámer, iste dobrý zámer, rozprúdiť strojársku produkciu, sa nepodarilo realizovať a vy ako dobrá Slovenka by ste si mali položiť otázku prečo. Prečo bolo výhodnejšie pre investorov si pravdepodobne získať provízie a nakupovať zahraničné stroje John Deer, Komatou, mohla by som pokračovať, a nie napríklad stroje z PPS Detva. Celkový počet pracovných miest na výstavbe diaľnic sa pohyboval od 7 000 do maximálnych 15 000. Každému jednému novému pracovnému miestu sa veľmi poteším, ale pri 370 000 nezamestnaných - zrejme mi dáte za pravdu - to vec nerieši.

Chcem len povedať, že - a za tým si stojím - diaľničný program sa urýchlil nie preto, aby sme spojili Slovensko so svetom. Argumentovali ste, že diaľnice sú potrebné pre zahraničných investorov. Znovu sa pozrime, aký bol vstup zahraničných investorov za uplynulé štyri roky. Okrem iného diaľnica do Piešťan je už postavená určite viac ako štyri roky a len teraz, a nie vďaka diaľnici, ale vďaka veľmi výhodným podmienkam, sa konečne uzatvorila dohoda s Motorolou. Nebudem hodnotiť, či je dobrá, alebo zlá.

Takže ani argument, že cez diaľnice pritiahneme zahraničných investorov, dokonca tu včera odznelo, tých, ktorí chcú prísť obdivovať krásy slovenskej prírody, slovenskej architektúry, ani tento argument neobstojí. Všetci sa radšej vozíme na diaľniciach, ale kapacita slovenského hospodárstva na taký projekt, ktorý ste sa vy rozhodli prijať, jednoducho nestačí. Vy ste poškodili záujmy Slovenskej republiky tým, že svojou hospodárskou politikou ste ju doviedli do hlbokého stavu nerovnováhy.

Pre bezpečnosť existencie štátu nie je možné, aby poklesol deficit bežného účtu pod 5 %. Tretí rok je deficit bežného účtu platobnej bilancie horší ako 10 %. Čísla sú 11,0, 11,3 a nad 10 %. Mohla by som pokračovať. Vy ste ohrozili bezpečnosť Slovenskej republiky tým, že ste svojou politikou spôsobili pokles devízových rezerv pod kritickú hranicu trojmesačného dovozu a tak ďalej.

Dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k tomu, čo je trošku z iného pohľadu. Pán poslanec Oberhauser kritizuje kupónovú privatizáciu. Ak by ste sa pozreli do politického programu Strany demokratickej ľavice, aj my sme mali niektoré výhrady voči nej. Musím povedať, že výhrady boli ešte v čase, keď sa ešte ani nerozbehla kupónová privatizácia, Mnohí mohli už vtedy predpokladať, že k niektorým nedostatkom dôjde. Poukazovali sme na nebezpečenstvá z rozptýleného vlastníctva, na nedostatok legislatívy pri vzniku investičných fondov a spoločností a tak ďalej. Ale mali ste štyri roky v rukách moc a nevyužili ste ju. Nechcem otvárať kauzy, ktoré ste iniciovali, pretože bežia súdy, a mohla by som tým poškodiť záujmy štátu.

Čo ste urobili za štyri roky okrem toho, že ste zamedzili, aby investičné spoločnosti mohli pôsobiť ako strategickí investori. Legislatívou, ktorú ste vy prijali, ste umožnili dokonať nepriaznivý proces, ktorý sa naštartoval ešte v roku 1992 - 1993. Ako ste zabezpečili dozor nad investičnými spoločnosťami, fondmi a nad kapitálovým trhom? Na toto by ste mali odpovedať! Iste je to tak, že v mnohých podnikoch, ktoré prešli cez kupónovú privatizáciu, sa odrazilo to, že v nich nebol adresný vlastník. Ale vlastne vy ste tomu dopomohli novelizáciou zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a odrazilo sa to aj v tom, že sa tie spoločnosti dostali do krízového stavu.

Pozrite sa však na VSŽ, ktoré ste privatizovali vy. Pán poslanec Baco asi zabúda, že hlavné privatizačné akty sa odohrali po rezignovaní druhej vlády pána Vladimíra Mečiara. Bolo to v poslednú noc existencie tejto vlády, resp. už po tom, ako podala demisiu. Ďalšie dva balíky z VSŽ sa odpredali spoločnosti Hutník a spoločnosti Ferimex počas vlády HZDS. A pokiaľ máte vedomosti, predpokladám, že máte určité ekonomické vedomosti, nechcem tým urážať, viete, že sú rozhodujúce práve tie balíky, ktoré držia koncentrované v rukách investori, a nie rozptýlené akcie, ktoré sa odpredali v kupónovej privatizácii. Pozrite sa na VSŽ, pozrite sa na Cebo Holding, ktorý ste odpredali za korunu. Pozrite sa napríklad na Koželužne Bošany, ktoré boli tiež odpredané priamemu investorovi. Dôvody zlej situácie môžu byť pravdaže vždy iné. Mohla by som však uvádzať desiatky ďalších podnikov, ktoré boli odpredané v priamych predajoch. Podniky sú buď už dnes v konkurze, alebo sú tesne pred ním. Takže zrejme príčiny sú niekde inde.

Nemôžem sa neohradiť aj voči tomu, ako sa naďalej pokračuje v značkovaní a delení ľudí. Nadväzujem na tých, ktorí poukázali na to, že niekto sa bije do pŕs a hovorí o sebe, že je dobrý Slovák. Pred chvíľočkou som vám uvádzala argumenty, kde som vám jednoznačne ukázala, že nie ste dobrí Slováci, pretože ste spôsobili tento stav slovenskej spoločnosti. Mohla by som pokračovať a dokázať vám, že môj vzťah k tomuto národu je nepochybne aspoň taký dobrý ako váš a určite je lepší. Len sa pozrite na rok 1995, keď ste po prvýkrát zneužili novinársku cenu Ľudovíta Štúra tým, komu ste ju odovzdali. Vy vlastne tento národ ženiete späť do 19. storočia, keď chodil v krpcoch. Národ, ktorý je sebavedomý, sa nebojí otvárať, nebojí sa zbaviť izolácie, nebojí sa ani toho, že nechá žiť vedľa seba tých, ktorí sú menšinami. Vraciate tento národ späť, podrývate jeho sebavedomie a tvárite sa, že vy ste Slováci. Váš vzťah k tomuto národu je pokrytecký a patríte do histórie. Je mi veľmi ľúto, že tú skvelú Slovenskú národnú stranu, ktorá vznikla v iných historických podmienkach, vaše účinkovanie spätne diskredituje. Je to hanba pre zakladateľov Slovenskej národnej strany.

Chcela by som vás informovať ešte o jednom zistení.

(Hlasy v sále.)