Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Pán poslanec Dzurák - faktická poznámka.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predseda.

Milé dámy,

vážení páni,

chcel by som doplniť pána Rusnáka a podporiť ho predovšetkým v niektorých myšlienkach.

Predovšetkým si myslím, že vládna koalícia absolútne nezvládla realizáciu sociálnej politiky. Včera to brilantne predviedol v niektorých ukážkach, číslach, pán premiér Dzurinda. To bol obraz vašej politiky, ekonomickej aj sociálnej. Je najvyšší čas, aby sa sociálna politika stala stimulujúcim prvkom sociálno-ekonomického rozvoja, a nie jeho brzdou, tak ako to bolo doteraz.

Je dobré, že sociálny program je postavený tak, aby boli občania motivovaní, skutočne motivovaní k práci. Predsa nie je normálne, ak baník v podzemí alebo tavič pri vysokej peci, alebo poľnohospodár na poli zarobí toľko, že pomaly jeho životná úroveň je taká ako tých, ktorým sa nechce robiť. To je jednoducho zlá sociálna politika. Myslím si, že je dobre, keď sa odbúravajú sociálne siete a nie vytvárajú, ako to bolo v minulosti. Osobne budem hlasovať za tento návrh nielen preto, že je to návrh ozdravenia, ale predovšetkým preto, že tento program je smerovaný k tým, ktorých ste svojou neodbornou politikou, svojím neodborným vládnutím hodili do sociálnych sietí.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Rakús.

Poslanec A. Rakús:

Ďakujem, pán predseda.

Veľmi oceňujem, že pán poslanec Rusnák vo svojom vystúpení upozornil aj na negatívny demografický vývoj v našej spoločnosti. Pridal by som aj k tým názorom, ktoré hovoria, že za tento vývoj nemôže len sociálno-ekonomická situácia, pretože tento trend je naozaj celoeurópsky, alebo dalo by sa povedať, postihuje celú západnú civilizáciu a v istom zmysle je vyjadrením istej krízy hodnôt, ktorou táto civilizácia prechádza. Myslím si, že aj tým sa bude potrebné zaoberať.

Tie sociálno-ekonomické faktory, ktoré tu boli vymenované, sa však nepochybne tiež spolu podpisujú, ani nie tak pod tým trendom, pretože ten má širší charakter, ale podpisujú sa pod tým obrovským rýchlym tempom, ktorým sa to na Slovensku deje. Pretože keď sledujeme vývoj pôrodnosti alebo plodnosti na Slovensku, tak má tempo, ktoré, obávam sa, možno nazvať svetovým rekordom.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Chcela by som iba stručne povedať, že, chvalabohu, aj medzinárodné inštitúcie ocenili prácu rezortu v sociálnej oblasti, čo sa prejavilo aj v tom, že bývalí ministri boli zvolení do vysokých funkcií v medzinárodných inštitúciách, či to už bola pani ministerka Keltošová, alebo pán minister v poslednom volebnom období, pán Tkáč. Takže ak by boli zlé výsledky, tak by asi tieto funkcie nedostali, respektíve neboli by do nich zvolení, pretože oni boli zvolení medzinárodným fórom.

Už som tu vo svojom vystúpení hovorila, že v októbri sa vrátili dve negociačné skupiny ministerstva práce, sociálnych vecí z Európskej komisie v Bruseli, kde predkladali sociálny program Slovenskej republiky, ktorý sa realizoval a ktorý sa, dúfam, bude realizovať, a boli tam vysoko ohodnotení.

Čo sa týka čísiel rodín, napríklad novoevidované prípady rodín s nezaopatrenými deťmi, ktorým bola poskytnutá niektorá z foriem sociálnej starostlivosti, v roku 1994 to bolo 59 571 rodín a v roku 1997, chvalabohu, už len 29 285. Samozrejme, záujmom nás všetkých je, aby tento počet rodín ešte klesal.

Čo sa týka opakovaných peňažných dávok podmienených sociálnou odkázanosťou, v roku 1994 ich dostalo 19 820 obyvateľov a v roku 1997 7 892. Rok 1998 ešte nie je uzavretý, tak preto sú to čísla zo štatistiky z minulého obdobia.

Takže dúfam, čo sa týka sociálnej politiky, že naozaj budeme vecní, nebudeme obviňovať, čo sa zlé urobilo, pretože veľmi veľa dobrého, pozitívneho sa urobilo. Samozrejme, sme ešte len na začiatku cesty transformácie na iný...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova.

Chcem vyjadriť podporu k vystúpeniu pána Rusnáka, považujem ho za veľmi vecné, pretože naznačuje ďalšie konkrétne cesty, ako ísť vo vytýčenej stratégii predloženou vládou. Chcem povedať, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že nezamestnanosť je zlá, pôsobí degradujúco a najmä demoralizajúco na každého človeka, ale predovšetkým na mladých ľudí. Chcem podoprieť jeho vystúpenie tým, že z asociovaných krajín je najhoršia situácia u nás, teda patríme medzi krajiny s jednou z najhorších situácií. Vyššiu nezamestnanosť má len Bulharsko, aj taká Litva alebo Lotyšsko, alebo Estónsko majú nižšiu nezamestnanosť. No a čo sa týka krajín Európskej únie, je pravda, že nezamestnanosť je 10,5 %, ale má klesajúcu tendenciu.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Andrassy - faktická poznámka.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Ďakujem, pán predseda.

Sociálnu politiku v krajine najlepšie hodnotia samotní obyvatelia danej krajiny. A na Slovensku viac ako 75 % občanov si myslí, že sa ich sociálna situácia v porovnaním s rokom 1989 zhoršila, a nie zlepšila. Chcem ďalej podotknúť, že u nás rapídne klesla pôrodnosť práve za posledné 4 roky a v minulom roku sme sa dostali na oveľa horšiu hranicu, ako bola hranica v roku 1921. Je to zapríčinené najmä tým, že bývalá, predchádzajúca vláda venovala veľmi malú pozornosť najmä riešeniu sociálnych problémov mladých ľudí a z celkového počtu 14 % nezamestnaných skoro tretina boli práve čerství absolventi stredných alebo vysokých škôl. Preto som nesmierne rád, že práve rezort ministerstva sociálnych vecí a rodiny pod vedením pána Magvašiho sa sústreďuje práve na riešenie sociálnych otázok mladých ľudí. Sústreďuje sa na aktívnu politiku zamestnanosti a je pripravený im vytvoriť také podmienky, aby čerství absolventi škôl nešli na úrad práce, ale aby išli do práce vytvárať základné hodnoty tohto štátu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Poslanec Tkáč, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

mám, samozrejme, pripravené svoje vystúpenie, v ktorom absolútne nebudem nihilizovať časť programového vyhlásenia vlády o sociálnej sfére. S mnohými vecami súhlasím, ja by som mnohé veci robil inak, ale to je asi normálne.

A chcel by som, a to sa aj zopakujem, absolútne jasne a zreteľne oceniť korektný prístup a prechod pána ministra Magvašiho do vedenia tohto rezortu. Chcel by som v tejto súvislosti upozorniť, a to už platí aj po mojich skúsenostiach z výboru, ktorý mal vysokú úroveň v minulom volebnom období, obávam sa, že jeho intelektuálna úroveň teraz poklesla, ale bolo by dobre, keby v sociálnej oblasti nehovorili žalúdkové vredy, žlč, ale intelekt, rozum a skúsenosti. V tejto súvislosti nikto nezvíťazí nad sociálnymi problémami, ktoré sú v každej krajine.

Dovolím si ešte na margo posledných vystúpení aj v súvislosti s vystúpením pána Rusnáka uviesť, že sekciu sociálnych vecí riadil tieňový minister Strany demokratickej ľavice počas bývalého štvorročného obdobia. Riaditeľom odboru sociálnej politiky bol tieňový minister Strany demokratickej ľavice, ktorý je dnes vedúci úradu. Obidvoch pánov si mimoriadne vážim ako odborníkov, aj ako chlapov, ľudí. Bolo by dobre v tejto súvislosti, tak ako pristupuje pán minister Magvaši k problematike sociálnej sféry, aby sme chladnokrvne a racionálne pristupovali aj v budúcom období, pretože len takýto prístup umožní ťahať sociálne problémy dopredu. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že veľmi držím palce pánu ministrovi Magvašimu, že budeme veľmi konštruktívni v sociálnej oblasti, ale budeme veľmi starostlivo skúmať sľuby, lži a demagógiu spred volieb, a to, akým spôsobom sa to bude uplatňovať v praxi. Ja nie som odporca diskusií ani hádok, ale prosím, keby aj v sociálnej sfére vládla odbornosť nad žalúdkom a žlčou.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Do rozpravy sa prihlásil pán minister Magvaši. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

určite sociálna oblasť je oblasťou, ktorá sa dotýka každého občana tejto krajiny, a preto je k nej potrebné pristupovať skutočne mimoriadne citlivo. Osobne som si vysoko vážil rokovanie vo výbore, kde som predkladal programové vyhlásenie, pretože rokovanie vo výbore prebiehalo skutočne vo veľmi korektnom spôsobe hľadania toho, čo tu bolo založené a dobre založené, ako toto ďalej úspešne rozvíjať. Určite však sociálna oblasť nie je zavesená vo vzduchoprázdne. Sociálna oblasť je zavesená vlastne v celej spoločnosti, predovšetkým v ekonomickom, ale aj v politickom rozmere a, žiaľ, možno, že rad vecí, koncepcií v sociálnej transformácii sa nepodarilo minulej vláde tak naplniť, ako bola schválená aj v časovej, aj vo vecnej náplni, pretože ekonomika slovenskej krajiny sa nerozvíjala tak, ako by sa mala rozvíjať. Nakoniec aj uznesenie výboru, ktorý hovorí o tom, že treba prehodnotiť časový a vecný harmonogram transformácie sociálnej sféry.

Hovorí o tom, že áno, vstúpili sme do nejakého obdobia, vývoj tejto krajiny je v nejakom stave a na základe tohto treba teda prehodnotiť a postaviť ďalšie ciele. Myslím si, že to, že sme si ako vláda postavili za dominantnú pozíciu v sociálnej oblasti otázku práce, otázku zamestnanosti, je úplne prirodzené, a to, čo tu povedal aj pán poslanec Rusnák, len dokumentuje to, že problém zamestnanosti v Slovenskej republike je veľmi vážny. Vážnosť tohto problému je trošku odlišný od iných krajín, kde zamestnanosť, alebo nezamestnanosť je dôsledkom niektorých iných javov, ako je to na Slovensku. Žiaľ, nezamestnanosť na Slovensku je spôsobená predovšetkým ekonomickým úpadkom. Nezamestnanosť v západnej Európe je spôsobená globalizačnými prvkami, globalizačnými smermi, čo má úplne iný charakter ako nezamestnanosť z hospodárskeho úpadku. Nehovoriac o tom, že len čiastočne poľnohospodárstvo došlo k nezamestnanosti v dôsledku reštrukturalizácie hospodárstva.

Na Slovensku nezačala vlastne ešte reštrukturalizácia hospodárstva, kde nás čaká rad veľkých problémov z hľadiska zamestnanosti. Čiže riešiť problematiku zamestnanosti sa nedá len záchytnými sieťami, ale celkovým ozdravením vývoja slovenskej spoločnosti. Samozrejme, že práca musí byť aj motivačná, musíme k tomu vytvoriť aj zodpovedajúce prostredie. A určite takým jedným kritériom je minimálna mzda, ale to, že vláda rozhodla nepredložiť návrh na zvýšenie minimálnej mzdy, o ktorej v posledných dňoch rozhodla predchádzajúca vláda, vychádzalo z prvého základného postulátu, že tento veľmi dôležitý inštitút spoločnosti nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi.

A súhlasíte, páni opoziční poslanci, že takýto dôležitý inštitút nemôže byť len rozhodnutím vlády, musí byť spoločným rozhodnutím sociálnych partnerov na Slovensku. Naša vláda je pripravená spolu so sociálnymi partnermi pripraviť nový návrh minimálnej mzdy tak, aby pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999 bol na základe spoločenského konsenzu takýto návrh prijatý a predložený do parlamentu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Faktická poznámka - pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo.

Chcem reagovať na môjho predrečníka pána Rusnáka, ale mnohé, čo som chcel povedať, už povedal pán minister. Tak iba krátko. Ak chceme robiť kvalitnú sociálnu politiku, musíme mať silnú ekonomiku. Bez silnej ekonomiky sa nedá robiť sociálna politika.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ako ďalší sa písomne prihlásil do rozpravy pán poslanec Kandráč. Pripraví sa pán poslanec Delinga ako ďalší.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážení členovia vlády,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

s pocitom určitej zodpovednosti som sa prihlásil podľa § 27 ods. 2 rokovacieho poriadku do rozpravy o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, aby som tlmočil v prvom rade to, k čomu ma zaviazali voliči a, samozrejme, chcel by som uplatniť aj svoje pohľady, názory a návrhy k prednesenému programovému vyhláseniu. Predtým než sa vyjadrím k meritu veci, vás chcem ubezpečiť, že som si vedomý, že obsah vystúpenia nemusíte akceptovať, môžete s ním polemizovať, a tiež je mi samozrejmé, že každú vetu, každé slovo aj akokoľvek pravdivé si môžete svojsky vykladať či pochopiť, prijať i neprijať. Dovolím si súčasne pripomenúť, že východiskom pre moje úvahy je zásada, ktorú tak často vyslovujeme: hlas ľudu - hlas boží. A veľmi by som prosil, keby sme v našej parlamentnej praxi toto stále mali na pamäti a podľa toho sa aj správali. Súčasne prosím, aby sme sa pokúsili naozaj reprezentovať občanov a aby sme nielen akceptovali stranícky princíp, nielen naše osobné predstavy, ale aj názory tých, ktorí nás volili, ktorí nám dali svoju dôveru.

Dámy a páni, veľmi pozorne som si vypočul ústny prejav predsedu vlády a myslím si, že som si aj dostatočne preštudoval písomné vládne vyhlásenie. Budem hovoriť len o niektorých otázkach, ktoré sa dotýkajú tých oblastí, ku ktorým mám blízko, v ktorých sa najčastejšie pohybujem. A samozrejme, že musím byť pomerne stručný, pretože ekonomika času mi ani viac nedovolí. Dovoľte uviesť niekoľko poznámok všeobecného charakteru.

1. Spôsob vyjadrenia obsahu programového vyhlásenia v niektorých svojich častiach by mal byť jasnejší, zrozumiteľnejší pre všetkých občanov. Veď program nie je určený len poslancom, odborníkom alebo odborným poradcom, ale predovšetkým občanom, aby sa z neho dozvedeli, čo ich v budúcnosti čaká, aké príjemné či nepríjemné prekvapenia. Treba povedať, že niektoré formulácie nie sú najvhodnejšie.

2. Uvedomujem si veľmi dobre, že program je tvorený na obdobie štyroch rokov, že bude rozpracúvaný, ale aj tak by bolo potrebné plnenie niektorých úloh časove bližšie špecifikovať, a to nielen z pohľadu kontrolovateľnosti, ale aj motivácie tak štátnych orgánov, ako aj samotných občanov. Preto považujem za nedostatok, že nie sú ani rámcovo stanovené časové horizonty uskutočňovania niektorých úloh vlády, najmä prioritných, aby sme sa mohli dozvedieť, ktoré sú bezprostredného, krátkodobého, strednodobého či dlhodobého charakteru.

3. Treba pozitívne hodnotiť fakt, že do programu sú prevzaté úlohy, ale aj inštitúcie z predchádzajúceho obdobia, čo svedčí o tom, že si už konečne začíname uvedomovať, že nie je potrebné zatracovať to, čo je dobré, efektívne, a to, čo môže napomôcť rozvoju spoločnosti, štátu.

4. V neposlednom rade treba upozorniť na skutočnosť, že predkladaný program sa v niektorých častiach odkláňa od predvolebných tvrdení. Ako príklad si dovolím uviesť tzv. zoštíhľovanie štátnej správy. Myslím si, že voliči nebudú celkom spokojní s tým, že narástol počet vlády o podpredsedu, narástol počet štátnych tajomníkov, nárast nastal aj o ďalšie výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako poslednú poznámku všeobecného charakteru si dovolím uviesť, že program prezentuje veľa interesantných myšlienok veľmi optimistického koncipovania, s čím sa dá súhlasiť, ale nemožno pritom zabudnúť na fakt, že často sú to vízie príliš idealizované a ich plnenie a splnenie bude sprevádzané určitými ťažkosťami. Je na škodu veci, že v rozprave odznené návrhy nie je možné zapracovať do obsahového programu vlády, pretože v niektorých prípadoch by nepochybne prispeli k zvýšeniu kvality obsahu predkladaného materiálu.

V nasledujúcej časti mi dovoľte uviesť niekoľko poznámok k trom oblastiam: k výchove a vzdelávaniu, k legislatívnej činnosti, k boju s kriminalitou ako súčasťou vnútornej bezpečnosti.

K výchove a vzdelávaniu. Je nepochybné, že vzdelávanie je oblasť, ktorá je pre malé národy veľmi výhodná a je dobrou a nevyhnutnou investíciou. Nikdy nie je stratová. Iste, že pre oblasť školstva je potrebné množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa len ťažko budú získavať. No myslím si, že sú určité riešenia, najmä pre oblasť vysokých škôl, ktoré by vláda prostredníctvom ministerstva školstva mala podporovať. Je to predovšetkým rozvoj dištančného a virtuálneho vzdelávania, forma u nás nezaužívaná, ale myslím si, že pre budúcnosť na zlepšenie finančného postavenia školstva nevyhnutná. V oblasti vzdelávania súhlasím s filozofiou, že vzdelanie by malo byť dostupné každému občanovi a malo by byť bezplatné. No súčasne si dovolím pripomenúť, že vstupom do trhovej ekonomiky, vstupom do Európskej únie, približovaním sa ostatnému vyspelému svetu nemôžeme obchádzať ani fakt, že je potrebné venovať pozornosť aj vzniku neštátnych škôl všetkých druhov vrátane vysokých škôl.

Mám názor, že vláda by mala podporovať takéto snaženia, samozrejme, nie na úkor kvality. Možno očakávať, že takýto postup napomôže zlepšiť nie ľahkú finančnú i kapacitnú možnosť, situáciu vysokých škôl, študentských domovov i školstva vôbec. Nemyslím, že je správne, keď vláda bude uprednostňovať len vytváranie pobočiek zahraničných univerzít. V tomto prípade sa bude favorizovať cudzí subjekt pred domácim, bude sa vytvárať nerovnovážne prostredie v neprospech domácich záujemcov. Okrem toho to bude spôsobovať neľahké administratívno-organizačné a realizačné problémy.

V neposlednom rade v súvislosti so vzdelávaním a výchovou treba venovať pozornosť jazykovej kultúre. Je len samozrejmé, že okrem výučby cudzích jazykov na prvom mieste sa musí pozornosť venovať osvojovaniu si slovenského jazyka. Zastávam názor, že každý občan nášho štátu, ale i ten, ktorý tu trvalo žije, by mal ovládať úradný, štátny jazyk - slovenský jazyk. Tým by sa vyriešili aj mnohé problémy a nemuseli by sa prijímať mimoriadne opatrenia vo vzťahu k možnostiam vzdelávania sa príslušníkov národnostných menšín. Vláda by mala podporovať a vytvárať podmienky na osvojovanie si slovenského jazyka najmä u príslušníkov národnostných menšín.

V súvislosti s problematikou vzdelávania nemožno obísť problém výchovy, ktorá je fonoménom takého charakteru, že sa s ňou stretávame v každej oblasti života spoločnosti, a to bez rozdielu vekových kategórií ľudského činiteľa. Je nezastupiteľná pri zdokonaľovaní kvality života a kvality človeka. Vzdelávať sa musíme celý život. A vláda by mala podporovať aj celoživotné vzdelávanie občanov.

K legislatívnej činnosti. Dovolím si poznamenať, že z pohľadu práva ide o veľmi závažnú, špecifickú činnosť predovšetkým právnikov, ale nielen ich. Treba si uvedomiť, že dobrý legislatívec sa nerodí zo dňa na deň, že je to veľmi dlhá záležitosť. Ale ani dobrý legislatívec neznamená, že zákon bude dobrý. Musíme si uvedomiť, že niet a ani nebude absolútne dokonalý zákon. Ani nemôže byť. Ale problém je pri aplikácii zákonov. Ak ten, kto zákon nechce pochopiť alebo nevie pochopiť jeho filozofiu, potom ani najdokonalejšia právna norma neprinesie efekt, ktorý sa od nej očakáva. Teda nie za každý nedostatok mohla, môže, tak ako u nás sme zvyknutí tvrdiť, len legislatíva.

Nemôžem sa zmieriť s tým, že veľa právnych noriem predkladá vláda na schválenie v skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že nie sú splnené požadované kritériá, ako ich uvádza rokovací poriadok v § 89 ods. 1. Určité súvislosti, prečo sa tak robí, chápem, ale nemôžem si to osvojiť, pretože si myslím, že základné, i niektoré iné dôležité návrhy zákonov by mali byť schvaľované a prijímané v riadnom legislatívnom konaní. Problémy by sa mali komplexne legislatívne riešiť a nemali by sa predkladať návrhy či novely, ktoré vec riešia pre niekoho a nie pre niečo. Potom je namieste jednoznačné konštatovanie, že ide o normy tzv. personálne. Ďalej zastávam názor, že prijatiu zákona by mali predchádzať široké odborné diskusie s dostatkom času, lebo len tak môžeme dosahovať náležité výsledky pri tvorbe práva a na veľmi dobrej právnej úrovni, vrátane kultúry práva.

K boju s trestnou činnosťou ako súčasťou vnútornej bezpečnosti. Oblasť, ktorej každá vláda musí venovať zvýšenú pozornosť, veď za tým je množstvo obrovských strát na majetku, na zdraví, živote a podobne. Sú to obrovské škody, obavy, strach. Najlepším a, dá sa povedať, pomerne lacným prostriedkom, ako spomínanú protispoločenskú činnosť obmedzovať, je jej prevencia. Je všeobecne známe tvrdenie, že múdry zákonodarca kriminalite predchádza a nielen následne trestá. Pre prevenciu trestnej a inej protispoločenskej činnosti je potrebné neustále vytvárať podmienky, ale aj prijaté opatrenia realizovať a hlavne ich kontrolovať. Všetci si musíme plniť svoje povinnosti a potom nemám obavy, že výsledky dosiahneme.

Ako bývalý člen Rady vlády pre prevenciu trestnej a inej protispoločenskej činnosti môžem zodpovedne vyhlásiť, že určité výsledky, na ktoré je možno nadväzovať, existujú a nie sú zlé. Na ilustráciu uvediem, že od krajov cez okresy a ústredné orgány štátnej správy sú vypracované programy boja s trestnou činnosťou, ktoré v mnohých prípadoch potvrdzujú, že v príslušných regiónoch, mestách či inštitúciách veľmi dobre poznajú príčiny a podmienky, ktoré umožňujú páchať negatívnu protispoločenskú činnosť. Prijali sa aj mnohé účinné opatrenia, čo sa okamžité odrazilo na dosiahnutých výsledkoch.

Chcem ďalej zdôrazniť, že len trestná represia, prísne tresty nám problém nevyriešia. Musíme odstraňovať príčiny a podmienky ekonomického, sociálneho i ďalšieho charakteru. Trestná represia je len subsidiárnym prostriedkom. Má sa uplatňovať vtedy, keď už iné prostriedky sú vyčerpané, resp. boli neúčinné. Iste, že si veľmi dobre uvedomujem existenciu tejto reťaze: výchova - prevencia - represia. Nie náhodou je výchova na prvom mieste. Ten, kto nie je vychovaný, musíme ho vychovať. Ten, kto je zle vychovaný, musíme ho prevychovať. A to je jedným z prioritných cieľov prevencie. Represia slúži tiež len ako prostriedok výchovy a účelom nie je odplata.

Dovolím si uviesť jednu poznámku, ktorú si treba veľmi dobre uvedomiť. Kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť úplne neodstráni žiadna vláda, žiadne opatrenia. Súvisí to s jej historickým vznikom, ale jedno, čo môžeme dosiahnuť, môžeme ju celkom úspešne kontrolovať, môžeme kontrolovať jej hranice, kontrolovať jej pohyb. Myslím si, že toto si musíme s predkladaným programovým vyhlásením všetci uvedomiť, musí si ho uvedomiť vláda, lebo si len veľmi ťažko viem predstaviť, že pri komplexnom hodnotení svojej činnosti by mohla konštatovať, že bola úspešná. Veľmi sa teším na dialóg, ktorý tu ústne predniesol pán predseda vlády, že bude konštruktívny, že bude akceptovať názory, návrhy, ktoré my poslanci tu budeme predkladať.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec uviedol, že v programovom vyhlásení vlády chýbajú priority politiky vlády. Stručne by som sa vyjadril k prioritám hospodárskej politiky.

Priority hospodárskej politiky vlády je možné rozdeliť do troch blokov: krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.

Krátkodobé priority budú zamerané na udržanie chodu hospodárstva do konca tohto a začiatku prvého štvrťroku 1999. Vláda v nich bude musieť reagovať na nahromadené krízové situácie tak, aby sa neohrozili základné funkcie štátu. Na ich realizáciu prijme krátkodobé opatrenia v hospodárskej politike do konca prvého štvrťroka 1999.

Druhé sú strednodobé priority štátu a budú zamerané na obnovenie makroekonomickej stability, to je na znižovanie fiškálneho deficitu takzvanej všeobecnej vlády, na znižovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie, na zastavenie rastu zahraničnej zadlženosti, na upevnenie kurzu slovenskej koruny, na zastavenie poklesu rastu hrubého domáceho produktu a zastavenie rastu nezamestnanosti a budú zahrnuté do konsolidačných opatrení vlády.

Opatrenia dlhodobejšieho charakteru budú zamerané na podporu reštrukturalizácie a konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva a zabezpečenie podmienok na dlhodobo udržateľný rast pri nízkej miere inflácie.

Tieto uvedené balíky opatrení sa rozlišujú podľa predpokladaných účinkov z hľadiska času, musia sa preto pripraviť a rozbehnúť súbežne.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Orosz - faktická poznámka.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem, pán predseda.

Vážené kolegyne, kolegovia,

chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Kandráča, kde hovoril o nadmernom uplatňovaní skráteného legislatívneho konania zo strany súčasnej vlády. Chcem zdôrazniť, že túto kritiku považujem za predčasnú. Pán poslanec celkom určite vie, že tá potreba využívať skrátené legislatívne konanie je oveľa vyššia na začiatku volebného obdobia ako v jeho priebehu, keď je už možné uplatniť určitý systémový prístup a plánovitý prístup k legislatívnej činnosti.

Chcem informovať túto snemovňu o určitých faktoch, ktoré sú známe z minulého volebného obdobia.

Rokovací poriadok nadobudol účinnosť 1. 1. 1997. Od tohto dátumu Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období prijala 142 zákonov a z toho 50 v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená 35,2 %. Ja tento fakt budem viackrát v priebehu tohto volebného obdobia opakovať, ak kolegovia budú kritizovať postup vlády. Naozaj sa môže vyskytnúť situácia, že bude potrebné uplatniť skrátené legislatívne konanie, ale verím, že k tým vysokým číslam, ktoré platili v minulom volebnom období, sa určite nedostaneme.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Antecký - faktická poznámka.

Poslanec M. Antecký:

Pán predseda, k vystúpeniu pána Kandráča by som mal jednu pripomienku. Kritizoval nárast počtu štátnych tajomníkov, podpredsedu Národnej rady, ale aj výborov Národnej rady. Chcel by som sa opýtať, prečo nehovoril aj o náraste štátnej správy ako celku za posledné volebné obdobie, keď sa vytvorili také monštrá štátnej správy, ktoré sú v niektorých okresoch rozhodujúcimi zamestnávateľmi a splnili len funkciu vytvárania nových pracovných miest a členskej základne bývalej vládnej koalície. Myslím si, že aj prijatý zákon o územnom členení by sa v tomto ponímaní mohol takisto brať ako zákon personálny, tak ako to kritizoval v inej časti pri prijímaní zákonov.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predseda, chcem doplniť pána poslanca Kandráča. Chcem povedať, že my sme za celé legislatívne štvorročné obdobie nestihli schváliť toľko návrhov v skrátenom legislatívnom konaní, ako sme schválili v tomto legislatívnom konaní. A už vonkoncom sme neschválili ani jeden legislatívny návrh v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý podali poslanci. A už vonkoncom sme neschválili ani jeden, ktorý by bol tak hrubo protiústavný, ako bol návrh o strategických podnikoch, ktorý bol jednoducho obyčajným legislatívnym paškvilom, ktorým sa pani ministerka financií, ktorá sa nám tu včera hrala na predsedníčku pre verejné blaho, jednoducho chcela zmocniť niektorých finančných inštitúcií a prideliť ich svojim verným. Som zvedavý, aké platy im pritom pridelila. Možnože nás príde dnes znovu poinformovať v tom najlepšom čase od 17.00 do 19.00 hodiny, ako ste to vy, pán predseda, urobili včera, že ste hrubo porušili rokovací poriadok, keď ste nedali slovo všetkým prihláseným s faktickými poznámkami a jednoducho ste nechali šíriť celé dve hodiny občanom Slovenskej republiky demagógiu dezignovanému ministerskému predsedovi a niektorým ministrom budúcej vlády. Pretože ešte ani nie sú, sú dezignovanými, ale ešte nepotvrdenými, pretože sme ešte o dôvere nehlasovali.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Jednu poznámku. Mohli ste ma školiť v rokovacom poriadku prvý deň, keď som viedol schôdzu. Ale teraz ma už školiť nebudete. Vyznám sa v tom a presne podľa rokovacieho poriadku budem postupovať.

Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

Poslanec P. Brňák:

Chcel by som reagovať jednou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kandráča v tom smere, že je síce pravdou, že v minulosti boli zákony, ktoré sa prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní na pôde tohto parlamentu, ale ani v jednom prípade neboli riešené také návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ktorých jediným a hlavným zmyslom boli personálne výmeny v jednotlivých inštitúciách alebo v orgánoch.

Chcem povedať, že doteraz všetky návrhy na skrátené legislatívne konanie, i keď vo veľmi malom množstve z hľadiska celkového volebného obdobia, ktoré tento parlament schválil, sa dotýkali výlučne a výslovne personálnych zmien.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Krajči, nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

V nadväznosti na vystúpenie pána Kandráča by som chcel upresniť niektoré nepresné údaje, ktoré vzápätí zazneli o zvyšovaní počtu pracovníkov štátnej správy.

Chcel by som dať do pozornosti, že reformou štátnej správy došlo k zníženiu počtu pracovníkov v štátnej správe o 3 000 ľudí a zo 161 obvodných úradov, ktoré boli prvostupňovými orgánmi štátnej správy, sa vytvorilo 79 prvostupňových, to sú okresy, a osem krajských ako druhostupňových, kde predtým bol len jeden - ministerstvo.

To znamená, že nedošlo k nárastu počtu pracovníkov v oblasti štátnej správy, skôr naopak, k zníženiu, a vláda počas štyroch rokov držala stav 20 000 pracovníkov štátnej správy a nikdy nedovolila tento stav prekročiť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Upozorňujem pánov poslancov, ktorí používajú mobily, že skutočne použijem paragraf, ktorý som včera povedal, a dám vyviesť poslanca, ktorý bude používať mobilné telefóny v rokovacej miestnosti. Upozorňujem ešte raz a naposledy.

Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

Len veľmi krátko. Pán Antecký, nevystupoval som k... (Hlasy z pléna.) Ale veď som dostal slovo, tak preto hovorím.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kandráč, na seba nemôžete reagovať. (Hlasy v sále.) Dal som mu slovo, ak má procedurálny návrh alebo iný. Dal som mu slovo, pretože sa prihlásil. Ak reaguje na seba, nemôže, pretože je to v rozpore s rokovacím poriadkom.

Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

Poslanec R. Kováč:

Myslím si, že by bolo potrebné spresniť údaje o tých zákonoch, ktoré boli prijímané v skrátenom legislatívnom konaní.

Vážení poslanci, pri nástupe, keď sme sem nastúpili, dostali sme prehľad všetkých zákonov, ktoré boli prijaté počas minulého obdobia. Ak sa pozriete do tej knižôčky - každý si ju mohol zobrať, pripravil ju parlamentný inštitút -, zistíte, že bolo predložených celkom 50 návrhov na skrátené konanie, 48 z nich bolo prijatých. Tým by som chcel trošku poopraviť vyjadrenie kolegu Cupera, že za tie tri dni sme schválili oveľa viac zákonov v skrátenom legislatívnom konaní ako za celé minulé obdobie. Rozdiel medzi tromi zákonmi a päťdesiatimi je zjavný, myslím, aj prváčikovi.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Delinga.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predseda,

vážení členovia vlády,

vážené dámy,

vážení páni,

prerokúvame programové vyhlásenie vlády už tretí deň. Možno, že dnes bude pokojnejšia atmosféra a vecnejšia a zdá sa, že k tomu aj dospievame.

Chcem sa vyjadriť, samozrejme, k tomu, čo je pre mňa najbližšie a najprofesionálnejšie. Predtým než k tomu pristúpim, predsa len k niektorým všeobecnejším a globálnejším pohľadom. S čím môžem súhlasiť, s čím nie a čo ma zaujíma. A rád by som, samozrejme, dostal na to aj vysvetlenie, pretože pri prerokúvaní vo výbore pre pôdohospodárstvo sme až tak podrobne vysvetlenie nedostali.

Predovšetkým ide o to, že vláda hneď v úvode tohto programového vyhlásenia si vytýčila za cieľ zastaviť hospodársky úpadok a stabilizovať ekonomiku. S tým prvým predurčením je ťažko možné súhlasiť, s tým druhým súhlasím aj ja. Stabilizovať ekonomiku a ísť dopredu je jasné a potrebné. S tým prvým preto ťažko súhlasím, že následne v odsekoch si vláda stanovuje udržateľný hospodársky rast. Čo, samozrejme, má asi buď určitú, povedal by som, intuíciu, alebo pokračovateľnosť na to, aký hospodársky rast sa dosiahol doteraz. Nie je to síce ničím parametrizované, nie je to ničím vyjadrené, nie je to ani termínované, ale predpokladám, že skutočne ide o pokračovanie udržateľného hospodárskeho rastu s určitými parametrami, o ktorých sa dozvieme v rozpracovaní tohto programového vyhlásenia.

Takisto sa iste o tom dozvieme v dlhodobejšej hospodárskej stratégii, ktorú chce vláda realizovať a ktorú chce pripraviť, aj keď nevieme, či to bude pripravené skoro. Ale stanovuje si termín do dvoch rokov, takže veľa jej už potom neostane na realizáciu tohto hospodárskeho rastu. Samozrejme, podľa toho, ako dopadnú budúce voľby.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení chce iniciovať rokovania so Svetovou obchodnou organizáciou na minimalizovanie vplyvov veľmi diferencovanej východiskovej pozície krajín pri začatí procesu znižovania colných sadzieb. To považujem za veľmi vážnu vec, pretože skutočne tu dopláca naša ekonomika, naše hospodárstvo, ale najmä v oblasti pôdohospodárstva na to, ako sa zadefinovala naša východisková pozícia v roku 1994, keď sa utvárala Svetová obchodná organizácia, a keď naši reprezentanti v tejto organizácii zadefinovali to, že Slovensko vlastne vstúpilo do tohto obdobia s najnižšou colnou ochranou, s najnižšími colnými sadzbami a teraz sa veľmi ťažko obchoduje či už navonok, ale aj dovnútra a sú problémy, ako vidíme aj v Českej republike a iste aj v našej republike. Považujem to za veľmi dôležité, aby sa táto chyba napravila a aby vláda dokázala skutočne tieto veci, ktoré sú tu stanovené z pohľadu colných opatrení a sadzieb, riešiť, aby boli porovnateľné aj v rámci V 4 (Stredoeurópskej iniciatívy).

Chcel by som sa ešte spýtať predstaviteľov vlády, keďže tu nie je jej predseda, ku konštatovaniu v stati Regionálny rozvoj a bývanie, že "vláda navrhne zrušenie právnych noriem nezlučiteľných s trhovou ekonomikou v oblasti transformácie vlastníctva bytov a s posilnením práv vlastníkov a podstatným znížením rozsahu regulačných opatrení v tejto oblasti". Rozumiem tomu tak, že ide o zavedenie trhu s bytmi, o zrušenie regulácie nájomného, že ide o ďalšie opatrenia, ktoré budú mať veľmi vážny dosah, najmä na sociálne slabšie vrstvy tých obyvateľov, ktorí si nemôžu kúpiť byty a ktorí vlastne doplatia na to, že tento trh s bytmi sa dostane do takej polohy, ako trhová ekonomika predpokladá. Ak skutočne to tak bude, treba jednoznačne toto občanom vysvetliť priamo "polopatisticky", pretože ich to čaká v tomto volebnom období.

Mrzí ma, že v tomto programovom vyhlásením som sa dočítal len o jednej priorite, o priorite urýchleného ozdravenia bankového sektora. Je potrebné ho ozdraviť, ale predsa len zastávam názor, že v tejto našej ekonomike a hospodárstve je viacero priorít, a preto by som bol veľmi rád, keby si vláda skutočne zobrala za svoje, že poľnohospodárstvo prioritu v tomto volebnom období bude mať a že to nebude len tak, ako je to povedané, "významná súčasť politiky štátu". Pretože politika štátu, to je veľmi široký pojem, to je politika aj tých, ktorí nehlasovali, to je politika aj organizácií, to je politika aj tých, dá sa povedať, že sú v tom aj cirkvi. Čiže štát je vlastne veľký kolos, a nie všetci sú s tým uzrozumení. A, samozrejme, nie je to politika nás, ktorí sme v opozícii, pretože program, ktorý je tu, nie je súhlasný s tým, ktorý sme pred voľbami hlásali alebo teraz hlásame.

Myslím si, že poľnohospodárstvo je oblasť, o ktorej sa v tomto parlamente hovorilo veľmi konkrétne, a dôležito. Už jednak to, že každý rok sa prerokúvala tzv. zelená správa, myslím si, že nikto nemôže povedať, že o tejto oblasti nemá dostatok informácií, že nepozná východiskovú základňu. Nakoniec, aj v minulom volebnom období politici vtedajšej opozície vždy hovorili o tom, že o poľnohospodárstve sa podáva pravdivý obraz, že sa jasne definujú stavy, aké sú, že sa nič nezastiera a že je to tak, ako je to v týchto analýzach predznačené. Aj napriek tomu chcem povedať, v akom stave sa poľnohospodárstvo nachádza, v akom stave sa nachádza z hľadiska jeho účasti v národnom hospodárstve, čo sa dokázalo za posledné roky stabilizovať, čo sa nedokázalo.

Viem veľmi dobre a som si vedomý, že tento rok je skutočne špecifický. Ťažko sa bude porovnávať to, čo sa dosiahlo v roku 1997, s tým, čo sa dosiahne v roku 1998, pretože výrobno-klimatické podmienky sú neporovnateľné, sú oveľa horšie a sú také, ktoré tu možno za viac ako 10 alebo 15 rokov neboli. Ale aj tak treba povedať, že podiel poľnohospodárstva na celkovej tvorbe hrubého domáceho produktu dosiahol v uplynulom roku 4,4 %, a tým sme sa po Českej republike najviac priblížili k ekonomike vyspelých európskych krajín. Spoločenský prínos poľnohospodárstva je podstatne vyšší, pretože plní ďalšie dôležité krajinotvorné, ekologické a sociálne funkcie a má nezanedbateľnú úlohu pri stabilizácii vidieckeho osídlenia.

Podľa posledných prepočtov vykonávaných v roku 1998 neprodukčné spoločenské prínosy poľnohospodárstva dosiahli 23,5 mld. Sk. Sebestačnosť, ktorá sa dosahuje už dnes na podiele domácej produkcie, to znamená výroba domácich produktov a ich podiel na domácej spotrebe, sa v uplynulom roku dosiahla pri obilninách 102,8 %, pri cukrovej repe 107,7 %, olejninách 153,1 %, jatočných zvieratách 101,8 %, v kravskom mlieku 109,5 % a tak ďalej. Samozrejme, tohto roku produkcia bude oveľa nižšia, a všetci vieme, čím je ovplyvnená.

Objem potravinárskej produkcie oproti roku 1996 vzrástol o 5,8 %. Zvýšila sa výroba ovocných výrobkov o 59,9 %, konzumného mlieka o 8,1 %, cestovín o 7,7 %, jedlých rastlinných tukov a olejov o 5,3 %, zabitej hydiny o 3,9 %, syrov o 3,3 %, chleba a pečiva o 2,2 %. Najviac sa znížila výroba sladu, kde skutočne narážame na problémy jeho exportu, kde svetové ceny sú dlhodobo pod našimi výrobnými nákladmi.

Z tohto pohľadu je definovaná a determinovaná bezpečnosť štátu. A môžeme povedať, že v plnom rozsahu je zabezpečená.

Domáca výroba základných potravín pokrýva definovaný 90-percentný prah potravinovej bezpečnosti. Potravinový trh je zabezpečený dostatočným množstvom a sortimentom potravín pri zlepšovaní ich kvality. V štruktúre spotreby sa dosiahli od roku 1993 prevažne pozitívne tendencie. Spotreba hydinového mäsa vzrástla z 11,8 kg na 15,5 kg na obyvateľa a rok, pritom jeho podiel na celkovej spotrebe mäsa dosiahol 23,4 %. Spotreba rýb vzrástla z 3,8 kg na 4,4 kg. Na celkovej spotrebe tukov vzrástol podiel jedlých tukov a olejov z 55,6 % na 70 % na úkor mäsa a bravčovej masti, čo sú pozitívne tendencie. Hoci rastie spotreba ovocia, jej úroveň je s ohľadom na odporúčanú spotrebu stále nízka, takže tu je potrebné ešte viacej urobiť.

Zabezpečenie stability a konsolidácie poľnohospodárstva, ktorá bola založená koncepciou a zásadami agrárnej politiky ešte v roku 1993, je dlhodobý proces, ktorý nadobúda pozitívne medziročné tendencie, a zatiaľ nie je ukončený. Účinné opatrenia na stabilitu a konsolidáciu poľnohospodárstva sa prijali a niektoré sú pripravené aj v tomto programovom vyhlásení vlády, aj keď nie sú presne definované. Od prijatia koncepcie "Zásady agrárnej politiky" sa strata v rezorte znížila takmer o 6 mld. Sk a súčasne sa znižuje počet stratových podnikov, aj keď rok 1998 bude istotne trošku horší. Medzi ziskovými a stratovými podnikmi sú však značné diferencie vo vytvorených objemoch, a preto skutočne naše poľnohospodárstvo potrebuje výraznú pomoc do reštrukturalizácie, do obnovy jeho základných prostriedkov, do modernizácie. A v tomto programovom vyhlásení vlády chýbajú, dá sa povedať, konkrétne ciele.

Chcem povedať, že v minulom volebnom období sa pre poľnohospodárstvo v tomto parlamente prijalo niekoľko nových a dobrých zákonov, ktoré sú plne kompatibilné so zákonmi Európskej únie a účinne napomôžu aj dnešnému stavu a vládnutiu ďalej, aby sa podľa nich najmä v podnikovej sfére mohli uberať ďalej.

Teraz ešte k tomu, aké sú výhrady z mojej strany k tomuto programovému vyhláseniu vlády. Chcem povedať, že za jeden - tak ako to koncipuje vláda - z kľúčových predpokladov ozdravenia a zefektívnenia poľnohospodárstva vláda považuje konsolidáciu jeho vlastníckych pomerov a bude vraj hľadať také formy konsolidácie, ktoré nepoškodia záujmy reštituentov a zároveň urýchlia proces vlastníckej reštrukturalizácie. Veľmi dlho som sa zamýšľal nad týmito termínmi. Ich rozlúštenie, alebo teda rozlúštenie tohto záujmu je skutočne obťažné, pretože nevedel som si vlastne premeniť na drobné, o aké vlastnícke pomery ide a ktoré treba konsolidovať. Pomery v akciových spoločnostiach, pomery v súkromných sektoroch, pomery v štátnom sektore, ktorý je už vydefinovaný, pomery v družstevnom sektore alebo kde? Do popredia sa dávajú reštituenti. Pripraví sa azda nová reštitúcia alebo nové zákony? To by podľa mňa znamenalo preskupenie majetkov. Je teda veľmi zahmlená táto formulácia, ktorá skrýva podľa mňa aj priestor na obnovenie toho, čo často zaznieva a zaznievalo v minulom období od tých politikov, ktorí túžia po tom, aby sa táto štruktúra vlastníctva najmä v predreštitučnom období zmenila.

V tomto programe, ktorý je tu pred nami, chýba aspoň jedna veta o potravinárstve. Potravinárstvo z toho úplne vypadlo. Pretože je súčasťou agrárnej politiky, je to veľmi dôležitá zložka. V podstate je obrazom nášho agrárneho trhu, je obrazom nášho obchodu s potravinami a obrazom nášho exportu, toto je potrebné skutočne už v rozpracovaní programového vyhlásenia doplniť. Myslím si, že je potrebné aj niektoré zákony v tejto oblasti novelizovať tak, aby sa niektoré veci, ktoré niektorí politici nastolili aj vo svojich heslách pred voľbami, či už ide o základné potraviny a základné ceny, aj realizovali.

Myslím si, že nášmu poľnohospodárstvu chýba aj väčší akcent na lesnícku politiku. Treba skutočne povedať, že naše lesné bohatstvo a lesníctvo očakáva, že bude sa viacej stabilizovať nielen vo svojich štruktúrach a dokončení reprivatizácie, ale najmä v tom, že naše lesy sa ozdravia, oživia a že nepôjde len o nejakú výpredajnú činnosť, ale hlavne o pestevnú činnosť. Preto si myslím, že v dotačnej politike zacielenie sa len na tú, by som povedal, pestevnú činnosť, nie je správne, ale že sa treba zacieliť práve na verejnoprospešnú oblasť v lesoch tak, aby sa zakladali nové lesy.

Moje návrhy k programovému vyhláseniu vlády vychádzajú aj z toho, že je potrebné najmä v záujme proexportnej politiky v poľnohospodárstve vybudovať sieť marketingových a podporných inštitúcií umožňujúcich aktivizáciu domáceho a zahraničného trhu a rozšíriť systém trhových informácií.

Myslím si, že treba úplne zachovať funkciu poľnohospodárskej výroby, najmä z hľadiska daných prírodných a výrobných podmienok, a že práve v podhorských a horských oblastiach a oblastiach východného Slovenska je skutočne potrebné rozšifrovať tieto opatrenia v programovom vyhlásení vlády na drobnejšie.

Je potrebné stabilizovať produkciu zemiakov, cukrovej repy a na vývoz rozširovať nové plodiny, ako aj sladovnícky jačmeň, kukuricu, hrach, repku, špargľu, slnečnicu a tvrdú pšenicu.

V živočíšnej výrobe okrem rozvoja chovu hovädzieho dobytka, ktorý je tam zakomponovaný, a ošípaných považujem za potrebné dobudovať vlastnú produkciu jednodenných jatočných kurčiat a špecializovaný chov vodnej hydiny tak, aby sme neboli odkázaní na dovozy.

Bude veľmi dôležité, aby sa aj naďalej uplatňovali systémy cenovej regulácie tak, aby mohli z cien v cenovom reťazci profitovať nielen obchodníci a tí, ktorí reprodukujú a transferujú naše výrobky, ale aby z nich profitovali hlavne prvovýrobcovia. A pokiaľ nebude možné mať ceny na takej úrovni, že budú v plnej miere uhrádzať náklady, aby skutočne táto reštrukturalizácia cenovej politiky v tejto oblasti bola takto orientovaná.

Bude potrebné aj naďalej robiť intervenčné nákupy agrárnych produktov, bonifikovať vysoké úroky, ale aj naďalej zachovať refundáciu spotrebnej časti motorovej nafty. Neviem, či to vláda uvažuje zmeniť. A môj názor je, že ju treba rozšíriť aj na naftu v lesníctve. Myslím si, že to, že táto snemovňa už zrušila zákon o revitalizácii - proti čomu sme tak bojovali -, teraz vláda chce hľadať spôsoby, ako plošne odúverovať všetkých poľnohospodárov, a nevieme, či sa jej to podarí.

Zastávam názor, že vidiecka politika, aj keď hovoríme o agrárnej politike, je z hľadiska budúcnosti dominujúca. Preto neviem, či vláda v tom kontexte chce prehodnotiť všetky fondy, akiste sa to dotkne aj poľnohospodárstva, či ich ponechá v takom rozsahu, alebo nie, alebo či ich bude reštrukturalizovať do nejakého iného fondu. Som za to, že skutočne treba zriadiť fond pre rozvoj vidieka na spolufinancovanie rozvojových projektov a na základe štrukturálnych fondov z Európskej únie vypracovať aktualizovanú klasifikáciu poľnohospodárskych oblastí podľa kritérií Európskej únie na nové administratívne usporiadanie, ďalej uplatniť požiadavky na postupnú harmonizáciu informačného systému nášho Štatistického úradu spolu s Eurostatom.

Je potrebné pristupovať k vidieku koncepčne. Myslím, že v tomto prípade položila základy na sklonku minulého volebného obdobia minulá vláda, a preto predpokladám, že v koncepcii rozvoja vidieka sa bude pokračovať a v nadväznosti na to sa navrhne taký systém inštitucionálneho či už legislatívneho, alebo finančného spôsobu, ktorý zabezpečí plnú realizáciu projektov najmä v regiónoch a v znevýhodnených a horských oblastiach.

Veľmi dôležité bude urobiť jasné pravidlá na podporu malého a stredného podnikania tak, aby sa na vidieku dalo žiť zo sociálnych podpôr, ale aby sa dalo žiť z aktivít a aby sa tomu prispôsobovala aj dotačná politika a programy podporných fondov. V znevýhodnených oblastiach navrhovať legislatívne zmeny daňového zákona na zlepšenie podnikateľskej klímy pre malých a stredných podnikateľov. V lesníctve treba zo štátneho rozpočtu v plnej miere hradiť náklady na udržiavanie a zlepšovanie verejnoprospešných účinkov lesov. Prijať opatrenia na zlepšenie finančných tokov pre lesné hospodárstvo, najmä v časti poplatkov za pokuty a penále, ktoré platia organizácie, ktoré znečisťujú alebo znehodnocujú naše lesy.

Vážené dámy a vážení páni, snažil som sa teda v duchu toho, čo tu bolo prednesené, nebyť konfrontačný. Nie je to len moja známka kvalifikovanosti. Vedel by som aj to. Ale v každom prípade chcem pôsobiť na to, aby sa program vlády pre poľnohospodárstvo ešte viac zlepšil, aj keď sa nezlepší v jeho danom znení, ktoré sa tu prerokúva. Myslím a predpokladám, že rezort poľnohospodárstva to v plnej miere bude akceptovať.

Ďakujem pekne.