Štvrtý deň rokovania
4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
27. novembra 1998
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti.
Z dnešného rokovania sa ospravedlnili nasledujúci poslanci: Hóka, Cagala, Kalman, Benčat, Kresák, Švec, Jarjabek, Drobný, Števček, Sopko, Rusková, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci: Ambróš, Belohorská.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o programovom vyhlásení vlády.
Písomne sa do diskusie prihlásil pán Jozef Gajdoš. Pripraví sa Viera Rusková.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
som v rozpakoch, neviem, koho mám osloviť. Rokujeme o programovom vyhlásení vlády a v auditóriu nesedí ani jeden člen vlády. Ospravedlňujem sa, svetlá výnimka, pán minister Magvaši. Mám taký dojem, že dnešné rokovanie sme mali začať faktickými poznámkami poslancov, ktorí sa včera prihlásili a chceli reagovať na vystúpenia členov vlády. Nie sú tu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, ak tu budú, udelím faktické poznámky presne v súlade s rokovacím poriadkom. Nie sú tu, čiže dávam vám slovo, nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Dobre, budem rád, ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán Gajdoš, máte slovo, nech sa páči. V rokovacom poriadku sa presne nehovorí, že tu musí byť spravodajca. Nech sa páči, ste ako prihlásený rečník. Môžete vystupovať.
Poslanec J. Gajdoš:
Ja som ho videl.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán spravodajca, prosím vás, aby ste si sadli na svoje miesto.
Pán poslanec, počkajte chvíľu, pán spravodajca zaujme svoje miesto.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
programové vyhlásenie vlády považujem za strategický dokument, od ktorého sa musí odvíjať konštruktívna činnosť vlády po celý čas jej vládnutia. Je to zároveň prvá vizitka, ktorou sa vláda prezentuje nielen pred svojimi občanmi, ale aj pred svetom. Uvedomujúc si jeho dosah, po jeho prečítaní som bol veru sklamaný nielen obsahom, ale aj formou vašej prezentácie. Keby ste vyškrtali slovíčko vláda z textu a ponechali ho len tam, kde má byť, tak by sa potom váš dokument scvrkol o jednu tretinu.
Keď som pri tých tretinách, tak pri prednese programového vyhlásenia vlády predsedom vlády sa jedna tretina členov vlády túlala po parlamente. Toto tiež nie je dobrá vizitka a svedčí to o jeho nízkej autorite.
Chcem sa vo svojom vystúpení venovať predovšetkým otázkam obrany a bezpečnosti, ale nedá mi, aby som sa nedotkol, takpovediac, preambuly programového vyhlásenia vlády, kde v základných cieľoch programového vyhlásenia hovoríte o tom, že chcete vnášať do života celej spoločnosti úsilie o spravodlivosť, vládu zákona. Pritom to, čo tu v novom parlamente, v rezortoch a inštitúciách predvádzate, je totalitarizmus najhrubšieho zrna. Likvidujete nielen politické persony, ale aj ľudí, ktorí zabezpečovali servisné činnosti. Toto je prejav slabosti a možno aj strachu, nie veľkorysosti víťaza, do úlohy ktorého sa radi pasujete.
Na strane číslo 2 programového vyhlásenia vlády konštatujete, že spoločnosť je rozdelená, pričom základným kritériom delenia sa stala politická náklonnosť a výraznou črtou medziľudských vzťahov nenávisť, zneužívanie moci a zastrašovanie. Súhlasím s vami, je to čerstvé, treba proti tomu bojovať. Sebakritika je zdravá, mali by ste s tým čo najskôr prestať. Nesnažte sa politickú diferenciáciu spoločnosti riešiť likvidáciou predsedu Hnutia za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara, likvidáciou a zastrašovaním členov hnutia a všetkého, čo k nemu patrí a čo s ním sympatizuje, pozri denník Slovenská Republika. Chcete vládu jednej strany, zatiaľ je vás 11. Budete sa musieť požierať navzájom, ak chcete mať jednofarebnú spoločnosť.
Poďme však k otázkam bezpečnosti a obrany štátu. Za optimálny variant zaručenia bezpečnosti štátu považujete jeho plnohodnotné začlenenie do NATO, bez diskusie. Je to skoro zákonitosť, ktorej sa podriadi každý rozumný politický subjekt. Iné je hodnotenie okolností, za ktorých sa proces rozširovania NATO zákonitosťou stal. To však nie je predmetom tejto diskusie. Vláda chce pripraviť ucelenú bezpečnostnú a obrannú stratégiu pre zaručenie suverenity a územnej celistvosti štátu. Považoval by som tento cieľ za nanajvýš dôležitý, ak by takéto dokumenty neexistovali.
V roku 1994 za vlády Jozefa Moravčíka bola prijatá Obranná doktrína Slovenskej republiky a v roku 1997 predchádzajúci parlament schválil Národnú obrannú stratégiu a základné ciele a zásady národnej bezpečnosti. Preto si myslím, že vypracovanie ďalších teoretických dokumentov je zbytočnou stratou času. Obidva dokumenty, všetky dokumenty, teoretické dokumenty sú koncipované na podmienky reálneho členstva Slovenskej republiky v NATO. Snaha dosiahnutia členstva v NATO v najkratšom možnom čase je skôr prejavom politickej netrpezlivosti, nedočkavosti než pragmatického pohľadu na prístupový proces. Treba sa na moment integrácie dôsledne pripraviť. Je potrebné dotiahnuť do konca transformačný proces v Armáde Slovenskej republiky. Naplánovať ho tak, aby jeho vyvrcholením bola dosiahnutá plná interoperabilita a kompatibilita armádnych štruktúr a systémov s "natovskými", ale to niečo stojí. Preto je nutné tento proces precízne rozfázovať a finančne zabezpečiť.
Armáda Slovenskej republiky dosiaľ nesplnila všetkých 11 cieľov interoperability z prvej etapy plánovacieho a odmocňovacieho procesu. Pritom sa v druhej etape zaviazala splniť ďalších 34 cieľov. Nedostatočne rýchlo prebieha proces implementácie "natovských" štandardov do života, noriem a predpisov Armády Slovenskej republiky. Nedostatočne rýchlo prebieha proces jazykovej prípravy veliteľov na nevyhnutnú komunikáciu so štruktúrami NATO, aj keď sa v poslednom období zaznamenal určitý pokrok.
Ktosi tu v pléne nedávno povedal, že dôstojníci Armády Slovenskej republiky sú frustrovaní z toho, že Slovenská republika nebola zaradená do prvej vlny rozširovania NATO. Omyl a hlboká neznalosť pomerov v Armáde Slovenskej republiky. Reakcia na tento moment nebola jednoznačná. Profesionálni vojaci by skôr uvítali zmenu vnútorných pomerov v armáde, ktorá by sa razantným spôsobom priblížila sociálnym a výcvikovým štandardom armád členských štátov NATO. A o tom nie je v programovom vyhlásení ani zmienka, len politické členstvo. Bez adekvátnej pripravenosti Armády Slovenskej republiky nerieši problém stopercentných garancií bezpečnosti štátu, aj keď existencia štítu je psychologicky dôležitý moment. Chcem len poznamenať, že dôstojníci susedných štátov, ktoré boli prizvané do NATO v prvej vlne, sú skutočne frustrovaní z diktátu, ktorý sprevádza prístupový proces do NATO. Toto je skutočnosť, a nie ideológia. Takže tu je priestor na triezve zhodnotenie možnosti a nutnosť prijať racionálne opatrenia na zefektívnenie prístupového procesu.
Na Ministerstve obrany Slovenskej republiky, zdá sa, ubúda múdrych a schopných dôstojníkov, česť výnimkám, ktorí by vedeli naformulovať niekoľko reálnych a konkrétnych téz programového vyhlásenia vlády. Názvy zákonov, ktoré v programovom vyhlásení uvádzate a ktoré je nevyhnutné prijať, sú zmätočné a nie je definovaný ich cieľ. Vôbec sa nehovorí o potrebe novelizácie existujúcich zákonov, hlavne zákona číslo 370 o vojenskej službe. Zato sa hovorí o urýchlenom zavedení systému personálneho manažmentu. Ak sa neprehodnotí režim služobnej kariéry, odídu z armády najskúsenejší vojenskí profesionáli. Ak sa nebudú novelizovať sociálne zákony s odstránením niektorých disproporcií a redukcií, tak v nich budú v ďalšom období pôsobiť demotivačne na službu občanov v Armáde Slovenskej republiky. Bezpodmienečne je potrebné vypracovať ústavný zákon o Rade národnej bezpečnosti a nový zákon o Armáde Slovenskej republiky, v ktorom je okrem iného potrebné uzákoniť i Deň Armády Slovenskej republiky a významné dni druhov vojsk Armády Slovenskej republiky.
Sľubujete uskutočniť reformu ozbrojených síl. Je nevyhnutná, ale prejudikujete zároveň vytvorenie pozemných a vzdušných síl. Chcem upozorniť, že v armádnych kruhoch nie sú jednotné názory na jej štrukturálne usporiadanie. Nie sú ekonomicky preukázané výhody a nevýhody priameho velenia vojskám veliteľstvami letectva a protivzdušnej obrany a pozemného vojska alebo vojenskými veliteľstvami východ - západ hlavného mesta Bratislavy. Kde sú sociálne dosahy a kde je motivácia? Preto nabádam k opatrnosti. Nehovoríte, na koľko chcete znížiť početný stav Armády Slovenskej republiky. Toto číslo je veľmi dôležité. Hovoríte o skrátení základnej vojenskej služby na 9 mesiacov, pričom Strana demokratickej ľavice evidentne klamala svojich mladých voličov, lebo sľubovala skrátenie vojenskej základnej služby na 6 mesiacov. Samozrejme, že tento sľub je za súčasnej situácie absolútne nereálny.
Chcete presadiť diverzifikáciu medzinárodných väzieb Slovenskej republiky v oblasti zbrojárskej výroby, obchodu so zbraňami a vojenskou technikou s dôrazom na členské štáty Európskej únie a NATO. Nemusíte sa snažiť, to pôjde naraz samo od seba. Vy budete robiť len to, čo od vás budú chcieť. Potom sa už nemusíte snažiť o prioritné postavenie v otázkach koordinácie obranného priemyslu a koordináciu týchto činností ministerstvom obrany. Pán minister Černák chce zbrojársky priemysel rovnako zlikvidovať. A vy ho vlastne likvidujete svojimi konštatovaniami a zámermi, pretože v súčasnosti diverzifikovať znamená likvidovať.
V armáde sú špecificky usporiadané prioritné oblasti, na základe ktorých sa ukladajú úlohy, a sú predmetom periodických hodnotení. Vaše programové vyhlásenie k otázkam obrany štátu ich úspešne ignoruje. Vojenstvo sa z armády vytráca, aj keď pripúšťam, že programové vyhlásenie vlády je politický, a nie vojenský dokument.
Armáda sa nachádza v zložitej situácii. V súčasnom období dochádza k neustálemu zvyšovaniu počtu žiadostí o prepustenie zo služobného pomeru. Čísla sú otrasné. Je ohrozená funkčnosť niektorých stupňov velenia a niektorých dôležitých súčastí Armády Slovenskej republiky. Tragické je, že z armády odchádzajú profesionáli v najzrelšom a najproduktívnejšom veku. Ja - určite aj oni - som za takejto situácie očakával jednoznačnejšiu a konkrétnejšiu odpoveď na otázku perspektívy služby v Armáde Slovenskej republiky práve v programovom vyhlásení. Žiaľ, nedočkali sa. Dúfam, že prax bude lepšia ako teória. Veľmi by som to príslušníkom Armády Slovenskej republiky aj potencionálnym uchádzačom o službu v Armáde Slovenskej republiky želal.
Vážená súčasná vládna koalícia, aj v tejto časti programového vyhlásenia sa zaväzujete k naplneniu v mnohých prípadoch všeobecných cieľov, ktoré aj v náznakoch predstavujú obrovské náklady, na ktoré nebudete mať, pretože 0,1 % medziročný nárast rozpočtových prostriedkov z HDP nič nerieši. Prvé rozhodnutia tejto vlády nasvedčujú, že ak budú chýbať v štátnej pokladnici peniaze, siahne sa na rozpočet armády. Svedčí o tom viazanie prostriedkov pre zvyšok tohto roka, ktoré najviac postihlo práve kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Takýto postup by znamenal v budúcnosti exodus armády.
Nechcem byť zlým prorokom, ale po nedávnych vyjadreniach politikov západu môže modelovanie európskej bezpečnostnej architektúry doznať zaujímavých konštrukcií. Preto by som z hľadiska nevyhnutnej a trvalej potreby zaistiť vlastnú bezpečnosť apeloval na vládu a hlavne na pána ministra Kanisa, aby veľmi zodpovedne zvážil prioritu krokov potrebných na udržanie trvalej bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky.
Slovenská verejnosť už nedôveruje sľubom, o čom svedčí i spomínaná katastrofálna odchodovosť z armády, a očakáva konkrétne riešenia. Pretože ich nenašla v tomto dokumente, budú dôležité následné opatrenia. Nepochybujem o tom, že snemovňa nakoniec programové vyhlásenie schváli. Na ťahu ste potom vy, tu nesediaci, pán minister Kanis, a ja vám ako bývalý vojenský profesionál želám úspech.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Tuchyňa.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Ďakujem, pán predseda.
Nedá mi nezareagovať, i keď pochopiteľne rad myšlienok, ktoré pán poslanec Gajdoš povedal, je správnych. Už som tu raz povedal, že vláda prijíma programové vyhlásenie vlády na štyri roky. A rád by som upozornil ctenú snemovňu, že NATO v súčasnosti prepracúva svoju koncepciu strategickej obrany, tá je z roku 1991, tzv. rímska strategická koncepcia, a tak jednoducho všetci záujemcovia alebo členské štáty, ale aj záujemcovia budú si musieť urobiť poriadok vo svojich strategických koncepciách. Takže v nadväznosti na túto koncepciu, jednoducho, musí doznať zmien i naša strategická koncepcia, keď chceme vstupovať do NATO. A sám to potvrdil, že o tom niet diskusií. Takže len by som rád pripomenul, že keď o tom niet diskusií, tak neviem, prečo robíme takéto vývody. Pokiaľ je taký plač na tzv. vojenské zákony, pán poslanec ako štátny tajomník bol garantom týchto legislatívnych noriem rezortu ministerstva obrany, tak neviem, prečo im toľko vecí vyčíta.
Divím sa, že si stále zamieňate ten nárast 0,1 % HDP na obranné výdavky. Ale obranné plánovanie je čosi iné. Obranné plánovanie od základu mení celý systém financovania týchto záležitostí a pozostáva z tzv. prevádzkových nákladov, strednodobých a dlhodobých plánov, a keď sú nutné prevádzkové náklady, tak to si budeme musieť inak spočítať. To sa odvodzuje od základných noriem.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Nerád komentujem veci, ale tak si predstavujem rozpravu k programovému vyhláseniu vlády. Zaznie názor a potom vecná poznámka. Tak by to malo pokračovať a myslím si, že by sme sa skôr dopracovali k schváleniu programového vyhlásenia.
Pán poslanec Ištván, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Ištván:
Ďakujem.
Neviem, či moja faktická poznámka bude tiež taká vecná. V každom prípade predrečník, prvý dnešný rečník povedal, že SDĽ klamala mladých voličov. Myslím si, že SDĽ neklamala svojich voličov, a za tým si stojím. SDĽ hovorila počas predvolebnej a volebnej kampane o svojom volebnom programe. My však v súčasnosti diskutujeme o programovom vyhlásení vlády, ktorú tvorí SDK, SDĽ, SMK a SOP, takže je úplne prirodzené, že v demokracii rôzne strany, keď vytvárajú vládnu koalíciu, dospejú k určitým kompromisom, konsenzom a podobne. Je to, samozrejme, aj v prípade tohto programového vyhlásenia. Som presvedčený, že toto programové vyhlásenie bude schválené a že všetky sľuby, všetky záväzky, ktoré v ňom sú, budú splnené, nie tak, ako to bolo pri predchádzajúcej vláde, ktoré si ona na štyri roky predsavzala.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Antecký.
Poslanec M. Antecký:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
páni ministri,
vážení kolegovia,
vážené kolegyne,
pán poslanec Gajdoš vo svojom úvode hovoril o likvidácii ľudí, ktorí zabezpečujú servisné činnosti. Veľmi sa divím, že už tretí deň tu počúvame o nekonkrétnosti programu, o nekonkrétnosti vystúpení členov vlády a na druhej strane pán poslanec nie je konkrétny vo svojom vystúpení a nehovorí konkrétne veci o likvidácii ľudí. Myslím si, že vláda na čele s HZDS mala šesť rokov na to, aby vytvorila nejaký legislatívny rámec na to, ktoré štátne funkcie budú vždy brané ako politické a ktoré nie. Naopak, mohla už dávno vytvoriť akúsi definitívu pre ostatných štátnych zamestnancov. Ak to nevytvorila, tak, bohužiaľ, musia túto činnosť robiť politické strany vždy po voľbách.
Myslím si, že tentoraz ju robia dobre, ide to vždy v zhode s celou novou vládnou koalíciou a napriek tomu, že sa niektoré výmeny urobili, nepovažujem to, že by sa robili nejaké čistky. Vo vyspelých demokraciách je takáto výmena bežná. Myslím si, že výrok, že sa budeme požierať navzájom, lebo nie sme vláda jednej strany, ale 11 subjektov, je takisto zavádzajúci. Výsledok vládnej koalície vzišiel z demokratických volieb. Voliči ukázali, koho chcú a koho nechcú. A myslím si, že týchto 11 subjektov, ak sa dalo do vládnej koalície, tak je to...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, váš čas uplynul.
Pán poslanec Šebej - faktická poznámka.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem.
Hľadal som v programovom vyhlásení vlády v tej časti, ktorá hovorí o obrane štátu, to, s čím som sa stretol pri našej návšteve v Pentagone a s ľuďmi z velenia Severoatlantického paktu. Oni povedali, že to, čo od nás NATO chce pri vytvorení interoperability a vlastne pri vytvorení podmienok, teda na úrovni armády, nestojí veľa peňazí, že všetky peniaze, ktoré sú nevyhnutné, máme investovať do ľudí, do ľudských zdrojov, do ich vzdelania a že máme spokojne zabudnúť na hardvér. Preto som rád, že som v programovom vyhlásení vlády našiel vojenské školstvo, pretože je mi jasné, že moderná obrana štátu sa nedá budovať bez kvalifikovaných ľudí. Som, samozrejme, rád, že som tam našiel aj systém obranného plánovania, ktorý sa má prispôsobiť tomu, ako fungujú moderné armády Severoatlantického paktu.
Chcel by som zdôrazniť, že ten stav našej armády, podľa toho, čo vravia odborníci z velenia Severoatlantického paktu, nie je taký, ako opísal pán poslanec Gajdoš. Chcem povedať, že naša armáda v porovnaní s armádami susedných štátov, napríklad Českej republiky, bola všetkými hodnotená veľmi vysoko. Dôstojníci slovenskej armády neurobili nikde, kde boli, či už to boli cvičenia na americkej pôde, alebo či to bola služba v jednotkách OSN na pôde bývalej Juhoslávie, nikde neurobili hanbu. Všade boli ocenení veľmi vysoko. Všetky postkomunistické štáty majú problémy s reformou svojej armády. Slovenská armáda je hádam jediná inštitúcia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Váš čas uplynul.
Pani poslankyňa Keltošová, máte faktickú poznámku, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Nie som odborník na armádu, ale chcela by som doplniť vystúpenie pána poslanca Gajdoša v tom zmysle, že zákon o služobnom pomere policajtov a vojakov bol už prijatý v apríli tohto roku. Len na doplnenie jeho vystúpenia, aby tu zbytočne nevznikali pochybnosti o tom, že niet sa o čo oprieť, o právnu normu. Takže je to zákon číslo 73 z roku 1998, páni poslanci.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Ján Šimko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte faktickú poznámku.
Poslanec J. Šimko:
Vážení kolegovia poslanci,
škoda, že musím skonštatovať, že opäť vystúpenie pána poslanca Gajdoša bolo konfrontačné. Programové vyhlásenie vlády v oblasti armády je totiž určite postavené na statike aj za vašej účasti, pán poslanec, a nie je v ňom zamietnuté nič z toho, čo sa vám kolektívne v armáde podarilo urobiť. Nepomôžu konfrontácie v rozprave. Nebuďme nereálni, že by sa našli argumenty, že by sme neschválili programové vyhlásenie. Tento dokument je produktom umných ľudí len z inej skupiny politického zoskupenia.
Ak ste, pán poslanec, profesionál, prečo ste radšej neuviedli odporúčania pre vládu, aby sme spoločne urobili pre občanov niečo lepšie, ako predložila vláda?
Preto na záver vyzývam všetkých poslancov, nerobme ďalej tieto konfrontácie, ale racionálne upozorňujme a odporúčajme vláde, v čom treba programové vyhlásenie zlepšiť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
ospravedlňujem sa, ale zrejme asi viete, čo vám poviem. Bolo by dobré, keby ste potom druhý raz nekomentovali, lebo vy ste vlastne pochválili, že také bolo vystúpenie, taká bola faktická poznámka, tak by to malo v rozprave o tomto programovom vyhlásení fungovať, a ďalší zástupca koalície to potom zotrie, že vystúpenie vlastne bolo konfrontačné. Tak to nie je celkom dobre.
Predseda NR SR J. Migaš:
Povedal som, že nerád to robím, ale zvážim svoje poznámky.
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
So záujmom som vypočul zdrvujúcu kritiku vládneho programu v oblasti obrany z úst pána poslanca Gajdoša. Tak som si nalistoval vládny program, ktorého on bol nepochybne spoluautorom ako vysoký činiteľ ministerstva. Kým program, ktorý predkladá vláda Mikuláša Dzurindu, obsahuje jednu stranu konkrétnych úloh pre armádu, program, ktorý pripravil pán poslanec Gajdoš, predpokladám, že áno, obsahuje štyri odseky. To by nebolo zaujímavé, ale pokúsil som sa z týchto odsekov vybrať slovesá, a to už je veľmi zaujímavé: vláda bude iniciovať rozpracovanie, vláda prehodnotí, vláda bude preferovať zapojenie, vláda sústredí pozornosť, vláda bude dbať a vláda umožní postupné zavedenie. To sú všetky slovesá, ktoré obsahujú tieto štyri odseky o slovenskej armáde. Kde je tu jedna jediná konkrétna úloha, pán poslanec?
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Husár, nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Pán predseda, ja by som prosil, keby ste nám ešte raz zopakovali, aby skutočne nedochádzalo k omylom, ktoré programové vyhlásenie na tejto schôdzi prerokúvame.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Pani Rusková sa ospravedlnila z dnešného rokovania, tak bude vystupovať pán Rusnák. Je to poslanec Strany demokratickej ľavice.
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
milí hostia,
programové vyhlásenie vlády, ktoré dnes už tretí deň posudzujeme, vychádza predovšetkým z aktuálnych potrieb našej spoločnosti a zároveň z volebných programov politických subjektov, ktoré túto vládu tvoria. Mňa osobne mrzí, že po prednesení programového vyhlásenia vlády premiérom Mikulášom Dzurindom okamžite zazneli veľmi kritické hlasy znevažujúce text vyhlásenia z radov opozície. Považujem to za dôkaz toho, že nie je tu spoločný záujem podieľať sa na uskutočňovaní potrebných zmien v prospech zlepšenia situácie občanov tejto krajiny. Kritici rýchlo zabudli na svoje sľuby, ktoré mali možnosť splniť počas svojho vládnutia. Poponáhľali sa však s kritikou novej vlády, ktorá zatiaľ mala k dispozícii iba tri týždne, aby zanalyzovala stav, ktorý tu zanechala predchádzajúca vláda. Všetkým je nám jasné, a to, žiaľ, že tu nie je druhé Švajčiarsko.
Považujem za pokrytecký postup, ktorý súčasná opozícia zvolila pri riešení neutešenej situácie občanov, na vzniku ktorej sa sama podieľala. Ako príklad môžem uviesť návrh poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko na zvýšenie minimálnej mzdy na 4 tisíc korún. Stačilo predsa počas štyroch rokov postupne zvyšovať minimálnu mzdu o 10 % ročne.
Povedzme si, do akej sociálnej klímy vstupuje nová vláda.
1. Pretrváva vysoká nezamestnanosť zvlášť v niektorých regiónoch, a to aj napriek tomu, že predchádzajúca vláda bezvýsledne prijala komplex opatrení na riešenie sociálno-ekonomických problémov konkrétnych okresov.
2. Vytvorili sa podmienky na vznik obrovských sociálnych rozdielov, a to aj zásluhou straníckej privatizácie.
3. Doterajšia sociálna politika vlády nemotivovala ľudí pracovať, a čo je horšie, zvýšil sa podiel tých, ktorí po ukončení škôl vôbec nezačali pracovať.
4. Veľmi málo sa urobilo pre to, aby sa práca stala základnou sociálnou istotou občanov.
Návrh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky určuje postupy a východiská aj v transformácii sociálneho zabezpečenia občanov, najmä na uplatnenie nového systémového prístupu vo všetkých jeho oblastiach. Pred súčasnou vládou stojí vážny problém, ako zabezpečiť potrebné zdroje na sociálne zabezpečenie vo všetkých jeho troch súčastiach, a to v sociálnej pomoci, v sociálnom poistení a v štátnej sociálnej podpore.
Sociálna pomoc patrí medzi prioritné zložky sociálneho zabezpečenia. Tá je orientovaná na zabezpečenie základných životných podmienok občanov, ktorí sa ocitli v hmotnej a sociálnej núdzi. Riešenie tejto otázky je zakotvené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 195/1998 Z. z. Spomínaný zákon o sociálnej pomoci je jedným z transformačných výstupov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Je škoda, že predchádzajúca vláda nevytvorila ekonomické podmienky na jeho skoršiu účinnosť.
Dominantnou otázkou programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti je problém nezamestnanosti. Treba oceniť snahu vlády vykonať opatrenia na jej zníženie. Veď strategickým cieľom by mala byť plná a efektívna zamestnanosť ako protiklad sociálneho zla, s ktorým treba neustále zápasiť. Nakoniec aj naša ústava zakotvuje právo občanov na prácu. Bude to o to ťažšie, že naďalej bude prebiehať ekonomická transformácia spoločnosti, ktorá je sprevádzaná nárastom nezamestnanosti. Treba tiež povedať, že nezamestnanosť sa stáva postrachom veľkej skupiny obyvateľstva v produktívnom veku a ohrozuje ich životnú úroveň. Štát dosiaľ nevytvoril efektívny systém uplatňovania nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.
V predloženom programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje vytvárať podmienky na celkový pohyb obyvateľstva za zamestnaním a ovplyvňovať záujem vybraných skupín obyvateľstva, predovšetkým mladých ľudí, občanov so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a občanov v preddôchodkovom veku.
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že vláda bude musieť urobiť výrazné legislatívne zmeny v pracovnom práve. Týka sa to predovšetkým ochrany zamestnancov pred hromadným prepúšťaním, pri zmene alebo zániku zamestnávateľa a pri jeho platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti bude potrebné vytvoriť garančný fond na ochranu zamestnancov krachujúcich podnikov.
Vítam úsilie vlády prijať právnu úpravu postavenia zamestnancov štátnej správy, samosprávy a verejných služieb, ktorá zabezpečí ich nezávislosť od konkrétnej politickej moci. Najbližšie k občanovi má obec, ktorá najlepšie pozná sociálnu situáciu svojich obyvateľov. Preto je potrebné prijať také opatrenia, aby obce boli profesionálne, materiálno-technicky, ale aj ekonomicky pripravené na prevzatie úloh v sociálnej oblasti.
Kritická situácia je v demografickom vývoji spoločnosti, preto si vyžaduje nevyhnutné systémové opatrenia na vytváranie priaznivých podmienok pre život rodín a napĺňanie poslania rodičovstva. Trvalo klesá pôrodnosť, znižuje sa počet detí v rodinách. Mení sa vekové zloženie populácie smerom k vyššej vekovej kategórii. Index starnutia v roku 1997 nežiaduco vzrástol oproti roku 1993 o 8,1 bodu. Tento negatívny jav je ovplyvňovaný viacerými činiteľmi. Je to nepriaznivá ekonomická situácia rodín, znižujúca sa životná úroveň, nedostatok bytov pre mladých ľudí a nezamestnanosť. V tejto súvislosti očakávam, že vláda svoju pozornosť zameria najmä na právnu ochranu rodiny a jej členov dobudovaním systému rodinného práva a s rodinou súvisiacich ďalších právnych úprav, ďalej na systematické zlepšovanie sociálno-ekonomických podmienok života rodín a úpravu pracovnoprávnych podmienok umožňujúcich výkon rodičovských práv. Ďalej na to, aby štát adresne poskytol priamu finančnú podporu rodinám v čase, keď sa jeden z rodičov osobne stará o dieťa v útlom veku, a tým by sa zabránilo poklesu životnej úrovne rodín. Ďalej na napomáhanie k plneniu výchovnej funkcie rodín a ochrane detí pred negatívnymi javmi, akými je napríklad rozmáhajúca sa drogová závislosť, a v neposlednom rade na vytvorenie podmienok zabraňujúcich zhoršovaniu zdravotného stavu členov rodín.
Vážená Národná rada, pozorne som sledoval doterajšiu rozpravu k programovému vyhláseniu vlády. Z úst najmä opozičných poslancov zazneli slová znevažujúce predložený dokument ako celok. Chcem iba povedať, že ten, kto chcel v ňom nájsť nedostatky, určite sa veľmi snažil. Ja som sa naopak snažil vidieť v ňom to pozitívne, čo vláda ponúka do nasledujúceho obdobia. Viem si, samozrejme, predstaviť aj optimálnejšie riešenia nahromadených problémov, ktoré táto vláda zdedila. Uvedomujem si však, že k tomu nie sú dostatočné finančné a hmotné zdroje. Napriek tomu zámery vlády vytvárajú predpoklady na zlepšenie súčasnej situácie. Podporou tohto programového vyhlásenia urobíme prvý krok na ceste ich realizácie.
Záverom môjho vystúpenia mi dovoľte vás poinformovať o uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie k programovému vyhláseniu vlády. Požiadali sme v ňom ministra výstavby a verejných prác Slovenskej republiky predložiť ucelenú koncepciu bytovej politiky s termínom 31. 1. 1999 a ďalej ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky:
1. rozpracovať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na podmienky rezortu a predložiť ho do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie,
2. predložiť návrh legislatívneho plánu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 1999,
3. predložiť aktualizáciu vecného a časového harmonogramu o koncepciách transformácie sociálnej sféry.
Všetky tri úlohy sú s termínom 31. 1. 1999.
Ďalej výbor odporučil ministrovi výstavby a verejných prác Slovenskej republiky začať prípravu na vypracovaní koncepcie regionálnej politiky po novelizácii kompetenčného zákona a prechode kompetencií na Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky. Ďalej ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky aktualizovať koncepciu štátnej rodinnej politiky s termínom máj 1999.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán poslanec, budete asi prekvapený, ale ja som pristupovala k programovému vyhláseniu tak, že som v ňom hľadala to, čo je dobré, to, čo je pozitívne, a to, čo ma neuspokojuje. Napríklad musím oceniť a vo svojom vystúpení aj ocením pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že chce pokračovať v tých trendoch, ktoré tu boli začaté už pred niekoľkými rokmi.
A čo sa týka zákonov o sociálnej pomoci, vy vytýkate, že bol neskoro odovzdaný, neskoro prijatý, ale opoziční poslanci práve vtedy blokovali tento zákon, vyjadrovali sa k nemu negatívne a nechceli vôbec, aby bol prijatý. Zákon o minimálnej mzde bol za ostatné 4 roky novelizovaný dvakrát, tretí návrh bol podaný na konci volebného obdobia. Nie je také jednoduché podávať tieto zákony, mnohé krajiny ani nemajú inštitút minimálnej mzdy, pretože aj o tom hovoria presne iné zákonné normy, a nakoniec o minimálnej mzde rozhodujú tri zložky: vláda, odbory a zamestnávatelia. Zamestnávatelia sa pri každom zvyšovaní minimálnej mzdy bránili, bránili sa aj teraz. Naopak, odborári vytvárali tlak na čo najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy.
A čo sa týka demografického vývoja, nuž za ten skutočne nemôže predchádzajúca vláda, pretože demografický vývoj sa zhoršuje v celej Európe a mnohé krajiny, vyspelé krajiny Európskej únie sú na tom, žiaľ, ešte horšie ako my, napríklad Taliansko, Španielsko, a mohla by som menovať ešte ďalšie, ale menujem tieto, pretože tu je zase veľmi silný aj zástoj náboženstva, sú vytvorené podmienky, či bytové, či finančné, a napriek tomu nám Európa starne a Európa vymiera. Tak by som prosila aj z vašej strany o objektívnosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedala pani poslankyňa, aj keď viem, že nemôžem komentovať, ale chcela by som uviesť na pravú mieru niektoré tvrdenia.
Vysoká nezamestnanosť pretrváva. Áno, v celej Európskej únii je momentálne prioritným problémom nezamestnanosť, takže prosím, aby sa to nevzťahovalo len na Slovenskú republiku. Podiel absolventov na nezamestnanosti, budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, akým spôsobom naše školstvo - či už stredné, odborné školstvo alebo vysoké školstvo - reflektuje potreby trhu práce. Nereflektuje. Budem o tom hovoriť podrobnejšie. Ako sa zabezpečujú zdroje zo štátneho rozpočtu na sociálnu pomoc dôchodkového zabezpečenia, štátnu sociálnu podporu? Podľa možnosti štátneho rozpočtu, s čím budete musieť počítať aj vy, nie je to jednozložkový systém zabezpečenia, to by som chcela dať do pozornosti. Takisto na tom participujú aj odborári, aj zamestnávatelia.
Plná efektívna zamestnanosť. Pán poslanec, povedzte mi jeden príklad v Európskej únii, kde je plná zamestnanosť. Dokonca aj Luxemburg má problémy už dnes s nezamestnanosťou. Zákon o hromadnom prepúšťaní. Dávam do pozornosti, že už bol prijatý pred dvomi rokmi a platí. Garančný fond, zákon je pripravený, zamestnávatelia sú proti. Budem pánovi ministrovi držať palce, aby ich presvedčil, že zákon o garančnom fonde treba prijať. O demografii sme tu už hovorili. Mimochodom, ak si naštudujete v knižnici, tento trend klesajúcej pôrodnosti v bývalom Česko-Slovensku začal v polovici sedemdesiatych rokov. To, že klesá pôrodnosť, vieme. Tá klesá aj vo Švédsku, aj v iných vyspelých krajinách. Index starnutia, ten stúpa všade, aj vo Švajčiarsku.
Dobudovanie systému rodinného práva, ako ste sa vyjadrili, je zbytočné, pretože zákon o rodine už je pripravený v občianskom kódexe, stačí ho schváliť.
Ďakujem pekne.