Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa ďalej hlási pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Musím konštatovať, že som zhrozený právnym vedomím nášho ministra spravodlivosti, ktorý svoje dôkazy nikdy nepredostrel a obviňuje z rôznych nezákonných činností poslancov a členov Hnutia za demokratické Slovensko. Po prvé, nikdy ste, pán minister, nepreukázali žiadny doklad, o ktorom ste tu hovorili. A musím vás upozorniť, že už nie ste poslancom, ale ste členom vlády a nechráni vás imunita. To znamená, že za takéto výroky by ste sa mali aj právne zodpovedať. Vy ste takýchto výrokov povedali niekoľko aj na moju adresu a súdny spor pokračuje. Verím, že aj napriek tomu, že ste minister spravodlivosti, sudcovia rozhodnú v zmysle zákona. Takže by ste si mali uvedomiť, na akom kresle sedíte.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Ak by nebol vystúpil pán poslanec Gaľa, nebol by som už čítal ďalej tú vašu koaličnú zmluvu, ale môžem prečítať aj...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nemusíte ju čítať, pán poslanec. My ju poznáme.

Poslanec J. Cuper:

Pán podpredseda, ale ďakujem pekne, nekomentujte vystúpenia poslancov, venujte sa vedeniu schôdze.

"Ak iný postup môžu dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov koaličných partnerov osobitne hodných zreteľa" - a to je to, čo je ešte hrubšie, pán Čarnogurský, proti ústave, pretože je tu napísané - "horeuvedené zásady sa vzťahujú aj na činnosť orgánov Národnej rady Slovenskej republiky." Takže vy ste jednoducho podriadili celú činnosť koaličnej rade, celú. To znamená, o akej demokracii alebo o akom slobodnom postupe vašich poslancov v zmysle Ústavy Slovenskej republiky to chcete presviedčať občanov tohto štátu?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcela by som poprosiť pána ministra Čarnogurského. Boli by ste taký dobrý, pán minister, a nepožiadali by ste pána ministra Šagáta, aby vystúpil ešte raz, aby vaši poslanci sústavne neporušovali rokovací poriadok.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Števček, máte slovo.

Poslanec P. Števček:

Vážený pán podpredseda,

vážení členovia vlády,

ctené kolegyne,

vážení kolegovia,

politológovia a dejepisci sa neraz ešte tuho zapotia, kým primerane zodpovedne zinterpretujú, čo sa v našich minulých voľbách stalo. A podobne aj demokratológovia, kým uzavrú, akými cestami a akými to nečistými spôsobmi dokáže aj demokracia - napokon, ako hocktorý iný politický systém - nastoliť zjavnú nespravodlivosť, dobre viditeľný chaos a neprávosť vo veciach verejných. Lenže neinak aj slovenskí občania, kým si statočne zodpovedia otázku - pravdaže, okrem mnohých iných - ako sa rozhodovali, keď nepostrehli, ako sadajú na lep fráz, demagógie a krutých hier demokratických machinácií. Teraz skoro v povinnom študijnom predklone nad programovým vyhlásením vlády Mikuláša Dzurindu začína mnohým svitať. Povedzme v tomto: Skoaličnená, ale slovensko-maďarskou skladbou najmä skaličená vláda ešte suverénneho mladého štátu hneď od svojich prvých krokov musela pochopiť, čo za vitálne sily driemu v srdciach a mysliach slovenského národa. Preto vo vyrátanom rešpekte voči nim nazýva svoj program aj "programom národnej obnovy", čo je nie iba opovážlivou trúfalosťou, ale osobitne aj lišiackym vnucovaním sa do povolebnej priazne. Lebo najskôr slovenský národ historicky ponížili, neskôr, po prihratom víťazstve, vzývajú jeho meno a berú ho nadarmo. Národ totiž môže aspoň na volebnú chvíľu stratiť súdnosť a orientačnú obozretnosť, ale nikdy nie pamäť a vlastné dejiny.

Dobre si teda bude pamätať z týchto dní prinajmenej dve veci. Po prvé, ako premnohí z vás nechceli jeho nový štát. A po druhé, ako ste sa hoci aj s čertom spojili kvôli aritmetickej väčšine. To je základná príčina, prečo váš ľavo-pravý program zostane napriek možným úpravám zhlobeninou podlízavosti na všetky svetové strany a revitalizovanej spupnosti voči tým, ktorých existenčne potrebujete. Lebo tento program nemá pod nohami faktické politické alebo morálne víťazstvo vo voľbách. Tlmočí iba dohovor a kompromis strán s jediným spoločným základom - s odhodlaním vládnuť, meniť, čo sa len dá, no vždy s otáznikom, ako to vlastne vypáli. Avšak akékoľvek účelové spojenie je vždy prudko dočasné.

Demokracia vo svojom jestvovaní nepozná iné pohľady na existenciu koalícií, tobôž nie koalície ako je naša vládnuca. Medzi jej tmely patrí totiž - okrem neskrotnej túžby po moci - najmä živočíšna nenávisť voči Mečiarovej vláde a jej historickému dielu. Faktor zmeny, ktorým dnešná koalícia horlivo pracovala dávno pred voľbami, je totiž sám osebe pomerne sympatický. Môže sa stať dostatočne veľkým, ba najväčším pútačom, lebo je ľúbivý, magnetický, všetkovravný a rovnako málo záväzný, dobre zneužiteľný, prázdny, demagogický. Ak sa, pravdaže, nedoplní ďalšími možnými obsahmi.

Zmena - isteže, áno. Je predsa matkou pohybu spoločnosti. Ale kam, s kým, kvôli čomu, v akých časových fázach. Zmena bez takého určenia je ničím. Ako heslo však zabrala priam mysteriózne. Lenže a napríklad zmena územnosprávneho členenia Slovenskej republiky, povedzme, na proponované uhorské župy by sa mohla stať aj cestou do pekla a rovným návratom do neželanej minulosti. Zmena za každú cenu má teda svoje šidlo vo vreci. Aj vo vreci programového vyhlásenia vlády. Do vreca súčasnej vlády sa síce zmestili skoro všetci záujemcovia, no aj skoro všetky zárodky rozporov už sú tam. Menovite základný rozpor: ak vláda projektuje zásadné zmeny takmer všade a vedno s tým plánuje prihamovanie rozvoja ekonomiky, zreteľne musí z toho vyplynúť, že zmeny musia byť aj retardačné. Zmeny, ktoré bolestivo doľahnú na slovenského občana a jeho štát.

Náprotivný faktor stability mladého štátu a jeho nezvrátiteľného systémového pohybu neproduktívne naráža na všemocný propagačný faktor zmeny. Nie presne, iba krajne účelovo definovaná zmena sa môže ľahko stať reálnou zmenou k horšiemu. Aj to je myšlienkový potenciál programového vyhlásenia vlády. Aj v tom sú jeho riziká; ako inak, riziká na náš spoločný účet. Aspoň sčasti sa to bude celkom určite dotýkať aj všeobecného trendu europeizácie súčasného vládneho a politického myslenia i empirizmu. Nič v podstate proti nemu. V Európe sme boli aj v nej zostaneme. Máme to dokonca v erbovom znaku slovenskej národnej kultúry už pekných pár storočí. Politika z neho čerpá alebo priživuje sa na ňom, na jeho živej vitálnej energie.

Na tomto mieste by mohlo byť akiste vhodné a časové pripomenúť si naše zaradenie do európskych kontextov vo videní exponovaného mysliteľa prítomného veku Vladimíra Mináča. Vraví: "Dnes, keď sa Európa musí spojiť nie najmä preto, aby viac vyrábala, viac predávala a kupovala, viac konzumovala a plodila viac odpadu, ale preto, aby si zachovala aspoň základy svojej kultúrnej identity, aby mohla ostať Európou, t. j. územím spojeným onou spoločnou anticko-kresťanskou tradíciou, ktorá považuje tradíciu rozličnohlasia za základ svojej identity a každý monopol v oblasti myslenia za úhlavného nepriateľa kultúry, vchádza naše geopolitické postavenie do celkom nových osvetlení. Ak sme doteraz pociťovali svoju hraničnú východno-západnú polohu iba ako nevýhodu, ak sme boli mostom, po ktorom sa pochodovalo, ktorý sa vždy znovu podpaľoval a vyhadzoval do vzduchu, ak sme od svojich nápadníkov neboli oddelení ani len úzkym prielivom, teraz v novej celoeurópskej situácii buď sa Európa zachová ako kultúrna celistvosť, alebo sa nezachová vôbec. Budú z nej len pastviny pre arabské ovce. Teraz by sme svoju politickú polohu mohli začať pokladať za celkom novú výhodu."

Presne tak, mináčovsky, malo by nám ísť o Európu národov a o harmonickú súhru ich kultúrnych identít. Ibaže každá národná identita sa začína materinou rozprávkou a jej uspávankou. Rodnou rečou, nemenným rešpektom voči jej mravnej viazanosti. Aspoň toto majme na pamäti, túto etickú konštantu pri každom budúcom našom európskom rozmachu. Ak inde nie, určite v kultúre.

V stručnom zhrnutí by sa mohlo konštatovať minimálne toto: Programové vyhlásenie vlády z hľadiska kultúry je teda z jednej strany deštrukčné a rozkladné. Ruší rozbeh systémových zmien, ktoré sa začali rozbiehať v uplynulých štyroch rokoch. To sú predovšetkým návraty právnych subjektivít najmä divadlám, ale aj ostatným kultúrnym inštitúciám. Prepočty nových rozpočtových záťaží to môžu reálne potvrdiť, že ide o projekt skoro nemožný.

Z druhej strany sa oproti tomu prejavuje tendencia zavrhovať, v lepšom prípade zamlčiavať všetko pozitívne, čo sa v rezorte kultúry za posledné štyri roky spravilo. Čiže presadzuje sa strata kontinuity súvislostí. Nie pokračovať v mnohom pozitívnom, čo by bolo v prospech slovenskej národnej kultúry, ale radšej rušiť a zabúdať. Tu mám na mysli, čo iba napríklad, veľmi široký záber doterajšieho ministerstva kultúry pri organizovaní edičných aktivít, pri ich priamom povzbudzovaní. Na ilustráciu mi dovoľte uviesť aspoň vydanie Dokumentov slovenskej národnej identity a štátnosti vo dvoch zväzkoch alebo začiatok vydávania približne 20-zväzkovej série Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. Ďalej možno spomenúť Dejiny slovenskej literatúry Stanislava Šmatláka, vydanie kolektívnych Dejín súčasnej slovenskej literatúry, Atlasu slovenskej krajiny, Slovenskej ľudovej architektúry a tak ďalej. Všetko vydania kníh, ktoré nevyhnutne možno pokladať za základné vo vzdelanosti a upevňovaní sebavedomia i národného vedomia slovenského kultúrneho človeka. Nezaslúži si slovenské národné sebapoznávanie, aby sa v tomto intenzívne pokračovalo?

Rovnako dôležitou sférou aktivít ministerstva kultúry bola a naďalej by mohla a mala byť úloha vstupovať do medzinárodnej spolupráce. Séria medzinárodných konferencií - lebo ich, tuším, bolo asi päť -, by nevyhnutne mala pokračovať aj zásluhou personálne vynoveného ministerstva kultúry. Stalo by sa totiž kultúrnym hriechom zašantročiť medzinárodnú autoritu Slovenskej republiky aspoň z hľadiska našej kultúrnosti.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Krumpolec.

Poslanec J. Krumpolec:

Ďakujem.

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

veľmi ma prekvapuje dojímavá starostlivosť pána poslanca Števčeka o ideologickú čistotu súčasnej vládnej koalície. Zrejme si nevie predstaviť stav, na aký bol zvyknutý pred rokom 1989 alebo za vlády HZDS, keď rozhodovala o všetkých dôležitých otázkach spoločnosti úzka skupina ľudí z najbližšieho okolia Vladimíra Mečiara. Stále sa zrejme domnieva, že vláda má byť alebo pravicová, alebo ľavicová, alebo ako v prípade HZDS, ktorá má za cieľ vytvoriť silnú kapitálotvornú vrstvu. Po slovensky to znamená novodobú dynastiu buržoáznej oligarchie.

A zároveň sa vám podarilo okrem tejto oligarchie vytvoriť aj ďalšiu skupinu ľudí, takmer milión ľudí, ktorí zarábajú približne do 6 000 korún mesačne a ďalšie desaťtisíce ľudí, ktorí sa obávajú každodennej straty zamestnania.

Ak teda pán Števček alebo aj pani poslankyňa Belohorská nevedia, aká má byť, aká chce byť táto vláda, tak jej treba pripomenúť, aj pánu poslancovi Števčekovi, že chce byť vládou zákona, vládou demokratickou, ktorá chce slúžiť občanom, nielen úzkej skupine zbohatlíkov. Chce byť vládou, ktorá dokáže spolupracovať bez ohľadu na stranícku ideológiu, teda nie takou, aká bola vaša vláda. Nie je to nič nezvyčajné, stačí sa pozrieť do krajín okolo nás, v Belgicku, Rakúsku spolupracujú strany, ktoré majú úplne rozdielnu ideológiu...

(Ozval sa zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Faktická poznámka - pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Vážený pán predseda,

vážený predseda vlády,

vážený parlament,

v pravidelných intervaloch zaznievajú náreky a výčitky nevďačným voličom. Zaznievajú v podaní bronzových, gypsových i akýchkoľvek iných hláv. Na margo nekrológu, ktorý povinne predniesol v úvode svojej eseje pán poslanec Števček o svitaní v hlavách, treba konštatovať, že v niektorých hlavách nesvitne nikdy, ale ostatný prieskum politických preferencií našťastie ukazuje, že svitanie pokračuje. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Do rozpravy sa prihlásil predseda vlády.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán predseda Národnej rady,

panie poslankyne, páni poslanci,

vážený pán poslanec Števček,

náš program je možno ľavo-pravý, ako ste uviedli vo svojom vystúpení. Chcem však vyjadriť svoj názor, že politika strany, prostredníctvom ktorej ste sa dostali do parlamentu, bola v uplynulom období diktátorská, protiľudová, egoistická, ktorá podlomila dôveru ľudí v zákon, právo a spravodlivosť. Bola to politika, ktorá vážne poškodila Slovenskú republiku, pán poslanec Števček. Teraz vás trápi, či bude mať krajina tendenciu smerovať naľavo alebo napravo. Strana, prostredníctvom ktorej ste sa dostali do parlamentu, však umožnila tejto krajine nebývalú rabovačku, rozkrádanie všetkého, čo sa vykradnúť dalo a kradli pekne oboma rukami, pán poslanec. (Potlesk a hlasy v sále.)

Ak vydržíte zopár minút, budú aj dôkazy. Tvárite sa, akoby ste boli obeťou tohto šafárenia, ktoré sme tu štyri roky sledovali. Druhý deň diskutujeme o programe, diskutujeme veľmi rozvláčne. Márnime čas. Provokujete šarvátky, ctená opozícia, a mňa veľmi prekvapuje najmä tá bezostyšnosť, s akou ste viacerí formulovali svoje vyhlásenia. Akoby za ten marazmus a biedu, ktorú zažívame v krajine, bol zodpovedný niekto iný ako vy, čo ste tu bačovali celé štyri roky, pán poslanec Števček. 80 % ľudí hovorí, že ste krajinu doviedli na psí tridsiatok, že niet na nič peňazí. Pozorujete v televízii, že sa zatvárajú brány škôl, lebo niet peňazí na kúrenie. V zdravotníctve je situácia krízová, už ste o tom mohli viackrát počuť. Železnice sú zadlžené a technicky stále zaostalé. Štátne fondy sú prázdne a majú stále väčšiu sekeru. Ale volebný manažér HZDS doviedol Východoslovenské železiarne do tých najväčších ťažkostí a spolu s nimi aj státisíce ľudí na východnom Slovensku.

Exekúcie strategických podnikov vykopávame dennodenne z bránkovej čiary, vážený pán poslanec. Donedávna ziskové perly slovenskej ekonomiky ste postupne dostali do červených čísel, aj tie, ktoré vynášali miliardové zisky, sa dnes potácajú pod vodou, ctený pán poslanec. Otvorili ste dvere parazitom, ktorí vycicali krajinu do špiku. Každý deň, každý deň nachádzame na stole veľmi smutné príklady takéhoto bačovania. Ponúknem, pán poslanec, aspoň dva. (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Aj to sa stane.

Odporúčam do vašej ctenej pozornosti, pán poslanec Števček, odporúčam napríklad interný list Slovenského plynárenského priemyslu, kde istý pán riaditeľ istého útvaru píše istému pánu Jánovi Duckému, generálnemu riaditeľovi, ktorý bol vaším kolegom v minulom parlamente za HZDS, že si dovoľuje požiadať o udelenie výnimky z príkazu 1196 na interiérové zariadenie bytu na Štefánikovej ulici v Bratislave. Pán poslanec Števček, navštívte tento byt, pretože interiér do tohto bytu stál maličkosť, 4 841 000 Sk. Navštívte tento byt, myslím si, že tam nájdete svojho cteného kolegu pána Jána Duckého, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v uplynulom období.

Ak by vám to bolo málo, tak vám ponúknem druhú zmluvu, ktorú som dnes objavil, zmluvu o reklame medzi Slovenským plynárenským priemyslom, š. p. a Športmédiou, spol. s. r. o. Maličkosť, pán poslanec, 55 mil. Sk každý rok, 55 mil. korún na reklamy, pričom v zmluve nájdete, že je platná a účinná dňom jej podpísania a uzatvára sa na dobu neurčitú, najmenej však na dobu do 30. júna 2003, a nie je možné túto zmluvu za žiadnych podmienok vypovedať. Aby to nebolo málo, tak sa v septembri, keď sa už zrejme schyľovalo k tomu, že HZDS nebude vo vláde, urobil aj dodatok k tejto zmluve, kde sa píše, že od zmluvy nie je možné odstúpiť a ani ju zo žiadnych dôvodov vypovedať už nie do roku 2003, ale do 2008. 55 mil. korún do vzduchu, pán poslanec! A takto sa šafári v podnikoch, ktoré boli štyri roky pod vašou kuratelou. Pán poslanec, toto je šafárenie, toto je veľmi nezodpovedné vynakladanie peňazí daňových poplatníkov, po slovensky je to zlodejina. A je to o tom, aká bola vaša politika uplynulé štyri roky. Tomuto parazitizmu je na Slovensku koniec.

Viacerí ste hovorili, že naše programové vyhlásenie je veľmi všeobecné, že tam máte málo parametrov. Pána poslanca Kozlíka trápilo, že iba šesť. Nuž, doplňte si aj siedmy, pani poslankyne, páni poslanci z opozície - tomuto parazitizmu, tejto zlodejine, tomuto šafáreniu v Slovenskej republike je koniec. Aj o tom je programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je aj o obnove, pani poslankyňa Slavkovská, teraz tu nie je. Ona sa pýtala, že nerozumie tomu, čo to je obnova. Sčasti som už o tom hovoril, ale obnova je aj o tom, že eštebáci už nebudú dirigovať Slovenskú televíziu, že nebudú zneužívané kamery tajnej služby na to, aby sa tu pestovali kapustovčiny, aby sa potom takéto veci nebránili amnestiami. Aj o tomto je obnova, o ktorej hovorí programové vyhlásenie slovenskej vlády. Obnova je o tom, že teraz darmo šéf Tlačovej agentúry Slovenskej republiky narieka, že on sa pomýlil, žiadne zoznamy novinárov neexistujú. Dobre bolo nakydať na vtedajšiu opozíciu, na všetkých slobodných žurnalistov, opakovane uvádzať vymyslené zoznamy, len aby sa vnášalo napätie do spločnosti, aby sa vnášala nenávisť do spoločnosti, aby sa očierňovali predstavitelia opozície a dnes pán Kleimann hovorí: "Prepáčte. Nemáme žiadne dôkazy o objektívnej existencii takýchto zoznamov." Dobrá eštebácka práca. Aj o tomto je program obnovy, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

Veľmi ma trápi jediné, že toto šafárenie, táto rabovačka sa musí zaplatiť a teraz, aby sa mohlo kúriť, aby sa mohlo liečiť, treba sa na tie školy, nemocnice a na to vykradnuté zozbierať a budú to znášať všetci, aj tí poctiví a statoční, ktorí nemajú s takouto politikou, ktorú ste nám, žiaľ, štyri roky predvádzali, nič spoločné.

Vážený pán poslanec Baco, štyri roky ste zatvárali brány investorom. Brány mafiánom ste štyri roky otvárali. Aj s tým treba skoncovať. Aj toto je obnova krajiny, ktorej nechcete rozumieť. To je tá obnova krajiny, ktorú nie je možné popísať iba číslami, ktorých ste sa tak úpenlivo dožadovali.

Ako som spomenul, pán poslanec Kozlík hovoril, že šesť číselných parametrov je akosi málo. Chcem však povedať, že keď sú tam aj také záväzky, ako je za štyri roky dosiahnuť vyrovnané finančné hospodárenie tzv. všeobecnej vlády, tak aj to je jasný záväzok seriózneho hospodárenia, ktoré, pevne verím, bude v zásadnom a pozitívnom rozpore s tým bačovaním, o ktorom hovorím, a ktoré ste nám štyri roky predvádzali.

V diskusii ma prekvapila neúcta k faktom z vašej strany, ctená opozícia. Priznám sa, že ma veľmi prekvapil pán poslanec Benčat, ktorý je tiež nováčikom v slovenskom parlamente a ktorý včera tvrdil, že napríklad diaľnice ste stavali z úverov Európskej banky pre obnovu a rozvoj a z japonských bánk s úrokom 2,5 %. Pán poslanec Benčat, počas vašej vlády od konca roku 1994 boli Štátnemu fondu cestného hospodárstva poskytnuté úvery v celkovej výške 18 mld. Sk. Najnižší úrok, za ktorý ste boli schopní si požičať, nebol 2,5 %, ale 6,3 %, pričom väčšia časť z tých 18 mld. bola požičaná za 12 % a viac, pán poslanec. Aby som bol ešte konkrétnejší, v apríli 1995 ste si požičali 1 700 mil. za 12 %, v októbri 1996 ste si požičali 3,9 mld. za 15 % a v januári tohto roku jednu miliardu približne za 22 %, pán poslanec.

Tak ste gazdovali v tejto krajine. Toto je vyhadzovanie peňazí von oknom. Toto je veľmi nehospodárne narábanie s daňovými zdrojmi daňových poplatníkov. Domnievam sa, že treba starostlivejšie skúmať fakty, ak chcete robiť potom závery.

Keď som už pri rezorte dopravy, dávam vám do ctenej pozornosti, že len tento rezort má dlžoby v objeme 53 mld. Sk. Celý budúci štvrťrok očakávame príjmy asi 40 mld. spolu do štátneho rozpočtu, ale len rezort dopravy je zadlžený objemom 53 mld. Sk, z čoho štátna záruka je 38 mld. korún. Spomenul som železnice. Železnice majú sekeru 18 mld. korún, z toho má štát na krku vyše 12 mld. Sk. Sú to obrovské dlžoby, a pritom aj stále veľká zaostalosť Železníc Slovenskej republiky. Papaláši si dobre mastili vrecká napríklad nakupovaním vagónov cez nastrčené firmy a teraz sa tvárite, akokeby ste boli tí najlepší gazdovia v tomto štáte. Ste však vrcholne zodpovední za súčasnú biedu, v ktorej sa Slovensko nachádza. Ľudia to už vedia, chápu a vidia to stále viac.

A na záver, vážený pán poslanec Hofbauer, chcem sa vás opýtať pred týmto cteným auditóriom, ktorému občanovi tejto krajiny ste pomohli tou urážkou komisára Hans van den Broeka. Povedzte mi, ktorému sektoru v našej vlasti ste pomohli touto neslýchanou urážkou? Je veľká hanba takto rozprávať. Sú to obrovské škody, pretože ste poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Domnievam sa, že takéto výroky sú výplodom len veľkej márnomyseľnosti a komplexov. Namiesto takejto márnomyseľnosti, takýchto komplexov musí nastúpiť zdravé sebavedomie, služba krajine, zodpovednosť za ďalší vývoj v nasledujúcich rokoch.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

trápi ma, že diskutujeme druhý deň a ešte ani tretina z prihlásených sa nedostala na rad. Naťahujete čas, rozbíjate diskusiu, ukazujete občanom Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky nie je schopná postúpiť k vyššej kvalite v otázke spravovania seba samej. Ako chceme vyžadovať vyššiu kvalitu správy vo fabrikách? Ako chceme vyžadovať lepšie, kvalitnejšie vzťahy medzi ľuďmi, keď mlátite prázdnu slamu, keď zanedbávate fakty, keď provokujete nezmyselné bitky, keď takto márnite čas, ktorý je tým najdôležitejším faktorom v období, keď treba konať, a nie mlátiť prázdnu slamu. Vyzývam vás, aby ste boli zodpovednejší, vyzývam vás, aby ste boli hospodárnejší, pretože treba robiť, a nie mlátiť prázdnu slamu.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Húska.

Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem, pán predseda.

Chcem reagovať práve na slová pána premiéra Dzurindu. Zabudol ešte jeden veľký parameter svojho programu, ktorý teraz čo najviac obnažil. Svoj obrovský parameter demagógie, tárania, obyčajného používania takých pojmov, pomocou ktorých sa veľmi ľahko získava atmosféra chýrov. Hovoriť o rabovačkách - podľa všetkého by to vyzeralo tak, že pomaly všetky deficity v okolitých štátoch prišli tam robiť zo Slovenska predstavitelia HZDS, lebo takáto podkapitalizovaná je situácia všade. Okrem toho hovoríte o rabovačkách a zabúdate povedať, že tá najobrovskejšia rabovačka bola urobená cez kupónovú privatizáciu, ktorou zmizli desiatky miliárd majetku cez investičné fondy. Tento spôsob je jednoducho neférový. Nemôžete kupónové tunelovanie ničím vyvrátiť, pretože je preukázané ako operácia, ktorá sa uskutočnila nielen u nás, ale aj v Českej republike.

A okrem toho chcem povedať, správate sa spupne k tomuto parlamentu, nepoučujte ho, aká je jeho práca. Jeho práca je teraz v tom, aby prerokoval váš program, aby zistil jeho slabiny, aby sme nemuseli tie slabiny niesť ako následky v budúcom čase.

Predseda NR SR J. Migaš:

Do rozpravy sa prihlásil podpredseda vlády pán Mikloš.

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Vážený pán predseda,

vážená snemovňa,

dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k programovému vyhláseniu, o ktorom sa tu už diskutuje dva dni.

(Hlasy z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prepáčte, pán podpredseda vlády.

Viete dobre, páni poslanci, že v súlade s rokovacím poriadkom, keď sa prihlási člen vlády, mám mu dať slovo kedykoľvek. Takto som urobil v súlade s rokovacím poriadkom.

Pán podpredseda vlády, máte slovo, pokračujte.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pozorne som počúval dva dni výhrady najmä opozičných poslancov a čakal som, že sa dozviem nejaké vecné pripomienky, ktoré by mohli vylepšiť text programového vyhlásenia. Musím s ľútosťou skonštatovať, že takmer žiadnu konštruktívnu pripomienku som nepočul. Čo som počul, je neuveriteľne arogantný cynizmus, ako keby ste prišli teraz do tejto krajiny, ako keby ste nevedeli, čo sa tu posledné štyri roky dialo, tvárite sa, ako keby ste teraz pricestovali na medzinárodné letisko z veľkej diaľky.

Pán poslanec Kozlík nás včera poučil, že Hnutie za demokratické Slovensko dalo v roku 1995 väčšinu sľubov zo svojho volebného programu do programového vyhlásenia vtedajšej vlády. Preto sa vás chcem opýtať, keď bolo v roku 1995 schvaľované programové vyhlásenie, či ste sľubovali neudržateľný rast v zahraničnej a domácej zadlženosti. Ďalej by som sa vás chcel opýtať, či ste sľubovali vypadnutie Slovenska z prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii a Severoatlickej aliancii. Či ste sľubovali, že Slovensko nebude ako jediná z krajín Vyšehradskej štvorky prijaté do OECD?

Či ste sľubovali privatizačnú rabovačku, ktorú ste tu organizovali a uskutočnili prostredníctvom vami ovládaného Fondu národného majetku? Či ste sľubovali insolventnosť Fondu národného majetku, ktorý vo vašej réžii rozdelil medzi vašich priaznivcov za symbolické ceny majetok v hodnote vyše 130 mld. Sk? Chcem sa vás opýtať, či ste sľubovali vo svojom programe a potom v programovom vyhlásení porušovanie ústavy a zákonov najvyššími ústavnými inštitúciami a predstaviteľmi. Chcem sa opýtať, či ste sľubovali rast počtu nezamestnanosti. Či ste sľubovali rast insolventnosti podnikov, keď dnes 56 % slovenských podnikov je stratových a insolventných? Chcem sa opýtať, či ste sľubovali nárast nesplácaných úverov v najväčších štátnych bankách. Či ste sľubovali vytunelovanie tretej najväčšej banky vašimi politickými priaznivcami a aj predstaviteľmi. Či ste sľubovali privedenie na okraj bankrotu najprosperujúcejšej slovenskej firmy.

Dnešnej vláde tu bolo vyčítané, že sa vraciame do minulosti, ale to tak nie je. Ak si pozriete text programového vyhlásenia, tak uvidíte, že väčšina textu je venovaná zámerom do budúcnosti, cieľom budúcnosti a zároveň prostriedkom, ktorými chceme tieto ciele dosiahnuť. Ak by sme sa vracali do minulosti, tak by sme mohli rozoberať veľmi podrobne programové vyhlásenie vlády Vladimíra Mečiara z januára 1995 a môžem vám povedať, že analýza, ktorú mám - ale ktorou nechcem zaťažovať ani vás, ani iných -, svedčí o tom, že veľká väčšina z tých prísľubov proste dodržaná nebola.

Bola tu ďalej výhrada voči programovému vyhláseniu z toho dôvodu, že je nekonkrétne. Chcem povedať, že programové vyhlásenia nikdy nie sú, aspoň v normálne fungujúcich krajinách, dokumentmi, ktoré by oplývali množstvom čísel. Programové vyhlásenie všade v normálne fungujúcich krajinách je naznačením smerovania, naznačením základných zámerov a prostriedkov na dosiahnutie týchto zámerov. Bola tu dokonca, musím povedať, aj veľmi zvláštna úmera od pána poslanca Krajčiho, ktorý povedal, že v programovom vyhlásení vlády Vladimíra Mečiara bolo 18 čísel, každá vláda by mala byť lepšia, a teda očakával, že v tomto programovom vyhlásení bude aspoň 35 a neskôr možno 70. Ospravedlňujem sa za možno jemnú iróniu, pán poslanec, ale v tom prípade by najlepším programovým vyhlásením bol cestovný poriadok. Je to dokument, ktorý hovorí o tom, čo bude v budúcnosti, a je plný čísel.

Najskôr mi dovoľte, aby som povedal niečo o dnešnom stave ekonomiky. Tá analýza stavu ekonomiky, jej stručný náčrt je, samozrejme, nesmierne dôležitý, pretože musíme poznať, z čoho vychádzame. Stav ekonomiky je vážny. Stav ekonomiky je vážny, bola tu vytvorená veľká zahraničná aj vnútorná nerovnováha a pokračovanie doterajšieho vývoja je absolútne neudržateľné. Samozrejme, zadlženie sa dá aj kvantifikovať, dá sa kvantifikovať finančné zadlženie, zahraničné zadlženie, vnútorné zadlženie. Napríklad zahraničné zadlženie Slovenska bolo najrýchlejšie rastúcim zahraničným zadlžením spomedzi krajín strednej Európy.

Minule aj teraz neslušne ma prerušujúci pán poslanec Baco tu hovoril, že zahraničné zadlženie v skutočnosti nie je také vysoké. Zahraničný dlh Slovenska sa vyšplhal na 12 mld. USD a na jedného občana dnes predstavuje vyše 2 000 USD. Bolo tu argumentované tým, že len asi 20 % z toho je priamy dlh štátu. To je síce pravda, pravda je, že 80 % je dlh podnikovej sféry, podnikateľskej sféry, zároveň ale je, vážené poslankyne, vážení poslanci, pravda, že 58,5 % z týchto 80 % zahraničného dlhu podnikovej sféry sú úvery, na ktoré dal štát záruku. Vo veľkom množstve prípadov sú to úvery krátkodobé a vo veľkom množstve prípadov sú garancie, ktoré bude musieť štát platiť, pretože tí, ktorí si takéto zahraničné ručené úvery vzali, ich často aj zámerne nesplácajú. Boli tu aj pani ministerkou financií, aj inými spomínané už niektoré úvery, bola tu spomínaná Vodohospodárska výstavba, najnovšie máme na stole Solivary Zbudza a tak ďalej. Len tých 58,5 % zahraničnej zadlženosti, na ktorú sú záruky štátu, znamená vo svojom objeme takmer 200 mld. Sk, z ktorých väčšina týchto úverov sú krátkodobé úvery splatné v najbližších rokoch. Len dlhová služba v budúcom roku, teda to, čo bude musieť štát zaplatiť na istite a úrokoch, je vyčíslená na sumu 64 mld. Sk. O 64 mld. Sk bude nevyhnutné viac zaplatiť oproti tomu, čo sa vytvorí kvôli krytiu nákladov vami vytvorených dlhov.

Bola tu vzrušená debata o tom, či privatizácia v podaní bývalej vládnej koalície bola privatizačnou rabovačkou alebo nebola. So všetkou vážnosťou a zodpovednosťou, vážené poslankyne a poslanci, vám na tomto pléne hovorím, že bola. Privatizácia, ako sa uskutočňovala v réžii Fondu národného majetku ovládaného HZDS a jeho koaličnými partnermi, kde v orgáne, ktorý rozhodoval v rozpore s ústavou o predajoch, z 9 členov tohto orgánu 6 bolo predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko, tento spôsob privatizácie inak ako rabovačkou nazvať totiž nemožno. (Potlesk.)

Ak sa predá majetok počas štyroch rokov za vyše 130 mld. Sk účtovnej hodnoty za také symbolické ceny a za takých nevýhodných podmienok pre Fond národného majetku a pre štát, že fond napriek tomu, že predá majetok za 130 mld. Sk v účtovnej hodnote, nielenže nevytvára rezervy, ale je insolventný, tak ako inak to chcete nazvať? V týchto dňoch, vážení, Fond národného majetku má na krku aj krátkodobé dlhy a záväzky, ktoré sú splatné už v týchto dňoch, napriek tomu na skrytú privatizáciu DMD Holding ešte v posledných dňoch vášho vládnutia odišli stovky miliónov korún.

V januári sú splatné najlukratívnejšie akcie, ktoré fond založil, akcie Slovenskej sporiteľne a iné, aby si zobral ďalšiu pôžičku. Sú splatné v januári. Fond nemá prostriedky na to, aby ich zaplatil. Po roku 2000 sú splatné dlhopisy, ktoré ste vymysleli namiesto vami kritizovanej kupónovej privatizácie. Avšak spýtajme sa, čo priniesla tá dlhopisová privatizácia pre občanov. Reálna hodnota jedenj kupónovej knižky v akciách, ktoré občania získali po prvej vlne kupónovej privatizácie, kým ste nezlikvidovali kapitálový trh, bola 15 - 20 tis. Sk. Aká je reálna hodnota jedného dlhopisu pre ľudí, keď ste vymenili kupónovú privatizáciu za vašu dlhopisovú? Taká, že ak je vôbec možné dlhopis speňažiť, tak je možné ho speňažiť za 4 - 5 tis. Sk. Jediná výhoda, ktorá z dlhopisovej privatizácie bola, bola výhoda pre vám blízkych privatizérov, ktorí síce dlhopisy znižovali už na symbolickú kúpnu cenu, za ktorú ste im dávali majetky a ktorú ste ďalej - túto symbolickú cenu - potom znižovali masovým odpúšťaním úrokov a splátok z kúpnych cien.

Že to bolo rozhodovanie politické a, samozrejme, tá finta s tým, že Fond národného majetku nemá s vládnou koalíciou nič spoločné, demaskovali sami vaši predstavitelia, konkrétne bývalý podpredseda Združenia robotníkov a prezident Fondu národného majetku, ktorý sám zverejnil, že aj medzi vami, medzi najvyššími politickými predstaviteľmi bývalej vládnej koalície sú ľudia, ktorí privatizovali. Kvôli tomu, aby ste sa skrývali, v tejto privatizácii ste vytvorili inštitút akcií na doručiteľa, za ktorými sa skrývajú skutoční vlastníci. To nehovorím ja, to hovorí ten, ktorý bol na najvyššom poste z hľadiska zodpovednosti za privatizáciu a ktorý je spomedzi vás a ktorý v Pravde v interview povedal, že keby napísal knihu o privatizácii, tak by nedopísal ani prvú kapitolu a bolo by po ňom, a ktorý povedal, že privatizujú, že privatizovali najvyšší politickí predstavitelia bývalej vládnej koalície. A tento človek okrem iného povedal, že skutočné rozhodnutia o privatizácii sa nerobili na Fonde národného majetku, ale na koaličných rozhovoroch najvyšších predstaviteľov bývalých koaličných strán, teda HZDS, SNS a ZRS každý pondelok večer na stretnutí predsedov týchto troch strán.

Ďalej k tomu, čo bolo povedané najmä pánom poslancom Kozlíkom ohľadom niektorých makroekonomických predpokladov naznačených v programovom vyhlásení slovenskej vlády. Pán poslanec Kozlík povedal, že predpoklady ekonomického rastu neboli stanovené kvalifikovane, teda keď predpokladáme zníženie ekonomického rastu v prvej polovici funkčného obdobia, tak to nie je kvalifikovaný odhad, a keď k tomu poklesu dôjde, bude to len v dôsledku našej nekvalifikovanosti. Musím povedať, že to tak nie je. A ak niekto, kto sám seba považuje za ekonóma, v dnešnej situácii niečo takéto hlása, tak sú tu možno len dve vysvetlenia. Buď nevie, o čom hovorí, alebo cynicky zavádza. Pričom motív toho cynického zavádzania je potom, kto a za čo je zodpovedný za posledné štyri roky v tejto krajine, vcelku pochopiteľný, aj keď nie ospravedlniteľný.

Jednoducho pokles ekonomického rastu, vážené dámy, vážení páni, nevyhnutnosť tohto poklesu bude daná tým, v akej situácii sa nachádzame. Rast, ktorý si vykazujete s takou pýchou, je rastom, ktorý sa neprejavil ani v životnej úrovni, ani v raste konkurencieschopnosti ekonomiky, ani v raste zamestnanosti. Ten rast bol dosahovaný predovšetkým v dôsledku neudržateľnej alebo na úkor neudržateľnej zahraničnej aj vnútornej zadlženosti. Práve preto, že tieto vami vytvorené dlhy musíme konečne začať splácať, nebude možné ďalej expandovať na dlh vnútornú spotrebu a vnútorná spotreba sa bude musieť znížiť. V možno zrozumiteľnejšej reči to znamená aj prijímanie nepopulárnych opatrení a nepopulárnych opatrení nie preto, že táto vláda je nekvalifikovaná alebo zlá, ale jednoducho preto, že sa už nedá ďalej pokračovať v nezodpovednej, nekompetentnej politike života z podstaty a na úkor budúcich generácií, na úkor budúcnosti.

Zo zahraničného hľadiska sa nedá tiež spoliehať na to, že by pokles vnútorného dopytu mohol byť kompenzovaný rastom zahraničného zasa najmä v dôsledku vašej politiky. Tie príčiny sú dve. Jedna je tá, ktorá sa vás netýka ani nikoho z nás sa netýka, jedna príčina je daná proste sťažením ekonomickej situácie vo svete, ekonomickou recesiou, krízou v Rusku. Ale druhá príčina, podstatná, prečo nebudeme môcť cestou zahraničného dopytu zvyšovať HDP, zvyšovať ekonomický rast, spočíva v poklese, vo výraznom poklese konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Vo vašich vládnych materiáloch zo začiatku vášho vládnutia v roku 1995 bol naznačený zámer - a pán poslanec Brhel, ktorý pracoval ako štátny tajomník, by mi to určite vedel potvrdiť, pretože to boli materiály z ministerstva hospodárstva -, zámer zvýšiť podiel sofistikovanej produkcie v slovenskom priemysle na 35 - 40 %. V roku 1995, keď sa tento zámer prijímal, podiel sofistikovanej produkcie bol 14 - 16 %. Vaše materiály z posledných rokov a mesiacov vášho vládnutia priznávajú, že nedošlo k žiadnemu pokroku v tejto oblasti, že podiel sofistikovanej produkcie na priemyselnej produkcii je stále tých istých 14 %. K rastu konkurencieschopnosti nedochádza preto, akým spôsobom sa tu privatizovalo, pretože ste bránili prílevu zahraničných investícií. Z tisíc privatizačných rozhodnutí počas posledných štyroch rokov len tri, aj to v prvom roku, boli v prospech zahraničných investorov. Toto má potom ten dôsledok, že klesá výkonnosť slovenského exportu, že zarábame exportom čoraz menej a zároveň tým, že ste zadlžovali túto krajinu, tak dopyt po importe rástol a vzniká obrovské zadlženie, ktoré je už neúnosné. Takže toto sú hlavné dôvody, prečo pokles ekonomického rastu, žiaľbohu, bude musieť byť.

Viackrát tu spomínali mnohí poslanci a poslankyne z terajšej opozície, že vláda nepoznala stav ekonomiky a že je to zarážajúce. Musím len konštatovať, že vyčítať vláde, že nepoznala do detailov stav ekonomiky, je ale z vašej strany, nehnevajte sa, cynické. Pretože ak vy v pozíciách, v ktorých ste boli, ste bránili prístupu, bránili opozícii a médiám i verejnosti v prístupe k informáciám, ak mnohé informácie boli veľmi deformované, ak ste dokonca v rozpore so zákonom bránili prístupu verejnosti k informáciám, a potom nonšalantne vyčítate dnešnej koalícii, že nemala všetky informácie, tak to nemôžem nazvať inak ako cynizmom. Takisto cynické je vyhlásenie poslanca Kozlíka, ktorý včera vyhlásil, že vláda stratila prvý rozpočtový kvartál a že jej politika je teda nekompetentná. Chcem pripomenúť, že vaša vláda, ktorá odišla pred necelým mesiacom, nevypracovala návrh štátneho rozpočtu na rok 1999. Argumentovať tak, ako argumentoval pán poslanec Kozlík vo výbore, keď povedal, že vina je v tom, že voľby mali byť v júni - my sme vám hovorili, dajte voľby v júni, bude viac času -, je nekorektné, pretože tu už jedny voľby v tom istom termíne na konci septembra boli. Boli v roku 1994 a vtedy odchádzajúca vláda pripravila návrh štátneho rozpočtu. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, bolo provizórium, pretože ste odmietli návrh štátneho rozpočtu, ktorý vám pripravila Moravčíkova vláda. Tak rozprávajte o tom, o čom rozprávame.

Ďalší argument, ktorý tu počúvam a ktorý som tu počúval a nad ktorým žasnem, je asi taký, že za dnešnú situáciu a dnešné zlé meno Slovenska v zahraničí môže bývalá opozícia, pretože ohovárala a kritizovala vašu vládu alebo Slovensko. Je to zasa argument, ktorý je smiešny a ktorému nemôžete veriť ani vy sami. Takisto sa argumentuje v podobnej logike tým, že VSŽ je preto v zlej situácii, že sme ich ohovárali a že sme ich kritizovali. Takže osobne vám môžem povedať veľmi otvorene, áno, ja som jeden z tých, kto kritizoval spôsob privatizácie vo Východoslovenských železiarňach a kto upozorňoval na to, že hrozí kolaps tejto najprosperujúcejšej a najväčšej fabriky. Ale argumentovať tak, že toto je príčina toho, k čomu došlo do Východoslovenských železiarňach, tomu nemôžete veriť dokonca ani vy sami.

A ak by ste tomu verili, pán poslanec Maxon, tak vám chcem dať na vedomie, že aj iné fabriky a ich privatizácie boli predmetom našej aj mojej osobnej kritiky, napriek tomu v iných fabrikách, v niektorých, žiaľbohu, len v niektorých, taká situácia nie je. Podobne som kritizoval privatizáciu Slovnaftu a dodnes tvrdím a trvám na tom, že medzi privatizáciou Slovnaftu a privatizáciou VSŽ neexistuje žiaden významný rozdiel. Ako ale potom vysvetlíte, že Slovnaft prosperuje a VSŽ padli? VSŽ sú na pokraji, žiaľbohu, na pokraji pádu a dnes našťastie na Slovensku každý vie, kto je zodpovedný za to, čo sa vo VSŽ deje. (Potlesk.) Iste, môžete namietnuť, že nemám z toho radosť, vláda z toho nemá radosť a vláda práve preto, že z toho nemá radosť, čo sa vo Východoslovenských železiarňach deje, iniciovala stretnutie s manažérmi a vlastníkmi Východoslovenských železiarní a ponúkla východisko na riešenie. Jednoducho preto, že vládu zaujíma, čo sa tam deje, aj keď je to na 100 % privátny podnik sprivatizovaný za symbolickú cenu človekom vám veľmi blízkym, ktorý vám robil nielen ministra za vaše hnutie, ale aj manažéra vašej volebnej kampane. Žiaľbohu, prístup vlastníkov a manažérov k ponuke vlády je taký, že vláda musela skonštatovať, že ďalej pokračuje nekompetentné a nezodpovedné správanie sa vlastníkov a manažérov firmy a dnes je plná zodpovednosť za ďalší vývoj v tejto oblasti na nich.

Čo sa týka hodnotenia, v akej ekonomickej situácii sa nachádzame, samozrejme, že hodnotenia sa zvyknú líšiť, najmä ak ich hovoria politici. Zároveň vás chcem ale upozorniť, že väčšina ekonómov sa zhoduje v tom, že situácia v slovenskej ekonomike je vážna a kritická.

Pán poslanec Kozlík včera povedal niečo, z čoho chcem teraz vychádzať. Povedal, že vystúpenie politikov a ich hodnotenie ekonomického stavu sa vždy bude líšiť, pretože to ponímajú a pozerajú sa na to subjektívne, a citoval vyhlásenie Európskej komisie, ktoré - myslím si, že včera to isté citovala aj pani ministerka Slavkovská - v tom zmysle, že Európska komisia vo svojom poslednom posudku, ktorý bol zverejnený v novembri a vypracovaný v septembri a v októbri, pozitívne hodnotí stav slovenskej ekonomiky, a citovali, čo odcitujem aj ja. Citovali to, čo je tam uvedené, a teda, že: "Slovensko zaviedlo väčšinu reforiem nevyhnutných na vytvorenie trhovej ekonomiky a bude schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie v strednodobom horizonte." Ale tu skončili. Tá veta pokračuje. Dovoľte mi, aby som vám ju prečítal celú. Tá veta pokračuje: "... ale to si vyžiada viac transparentné, trhovo orientované politiky." Okrem toho tento dokument, ktorý má 15 strán, je približne z 90 % voči súčasnej ekonomickej situácii veľmi a prevažne kritický. A prijímam tú radu alebo postup, ktorý navrhol pán poslanec Kozlík, keď povedal, že sa asi nezhodneme, asi nenájdeme rovnaké stanoviská, ale dajme na autoritu medzinárodných inštitúcií, ich pohľad je zrejme objektívnejší.

Takže dovoľte mi, aby som vám priblížil aj ďalšie citáty z tohto stanoviska Európskej komisie, ale aj z iných stanovísk medzinárodných inštitúcií. Táto hodnotiaca správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie hovorí, že od júla 1997, keď Slovensko vypadlo vinou vašej politiky z prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii, že teda čas od júla 1997 do septembra 1998 je hodnotený v podstate len veľmi negatívne - nestabilita inštitúcií, kontroverzné odovzdávanie prezidentských právomocí, vzťah k menšinám. Zároveň komisia tvrdí, že nástup novej vlády vytvára možnosti na prekonanie spomínaných nedostatkov.

Ďalej v ekonomickej oblasti tento materiál hovorí: "Celková makroekonomická situácia sa v roku 1997 zhoršila." Môžem vás ubezpečiť, že v roku 1998 sa zhoršila ešte intenzívnejšie a deficit obchodnej bilancie a bežného účtu za prvých 10 mesiacov tohto roka, teda za tých 10 mesiacov, keď ste vládli, je horší ako za celý minulý rok. "Najdôležitejšími ekonomickými problémami sú, že menová a fiškálna politika nie sú dostatočne koordinované a že ekonomická reštrukturalizácia pokračuje veľmi pomaly."

Ďalej stanovisko Európskej komisie: "Nezamestnanosť v roku 1997 a 1998 neustále rástla a v auguste 1998 dosiahla najvyššiu úroveň za posledné štyri roky. Deficit štátneho rozpočtu ukazuje, že celkový rozpočtový deficit bude podstatne vyšší ako plánovaný deficit." Ďalej: "Dve tretiny najväčších slovenských podnikov zaznamenali nižšie zisky v roku 1997 ako v roku 1996." Nedostatočný pokrok v reštrukturalizácii podnikovej sféry vidí komisia v pokračujúcom zasahovaní štátu, v slabom bankovom sektore a v nedostatočnom objeme priamych zahraničných investícií. Takto by som mohol pokračovať. Dokument je dlhý, nechcem tým zdržiavať, je z 80 až 90 % formulovaný veľmi negatívne a negatívne hodnotí dnešnú situáciu. Preto taká interpretácia, aká tu bola podaná včera zo strany pána poslanca Kozlíka, ale aj pani poslankyne Slavkovskej, je zavádzajúca a nekorektná.

Takisto Medzinárodný menový fond. Chcem povedať, že je klišé, ktoré sa tu udomácnilo aj v dôsledku propagandy, ktorú ste robili posledné štyri roky, sa podarilo vytvoriť klišé, že Slovensko vypadlo z prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii jedine z politických dôvodov a že ekonomické dôvody na to neexistujú. Nie je to pravda. Už v roku 1996 v stanovisku Medzinárodný menový fond kritizoval narastajúce nerovnováhy a upozorňoval na pokrok v mnohých reformách. Tento pokrok nebol dosiahnutý. A už vám odcitujem len najnovšie stanovisko Medzinárodného menového fondu, ktoré hodnotí terajšiu ekonomickú situáciu. Nebudem vám ho čítať celé, je obsiahle, prečítam len niektoré pasáže. Toto stanovisko hovorí, je to veľmi aktuálne stanovisko: "Nová vláda Slovenskej republiky zdedila obrovskú hospodársku nerovnováhu, ktorú treba naliehavo riešiť. Analýza posledných makroekonomických údajov, ktorú vykonala misia, podčiarkuje obťažnosť súčasnej hospodárskej situácie. Nevýrazný rast a exportná výkonnosť, narastajúci tlak na finančnú pozíciu bánk a podnikov a výnimočne vysoký schodok na bežnom účte, toto všetko sú príznaky nevyváženej makroekonomickej politiky a oneskorenie v riešení kľúčovej štrukturálnej slabosti hospodárstva."

Veľmi ste sa pýšili počas posledných rokov ekonomickým rastom, avšak už aj medzinárodné inštitúcie prichádzajú na to, čo sme tvrdili my už dávnejšie, že spoľahlivosť vykazovania tohto rastu je veľmi pochybná. Samotné toto stanovisko ohľadom toho tvrdí, že celkový hospodársky rast je pravdepodobne oveľa slabší, ako naznačujú oficiálne údaje a tak ďalej. Aj toto stanovisko upozorňuje na jeden fakt. Aj vo vašich vystúpeniach často rezonovalo, že predpokladať znížený ekonomický rast je nezodpovedné a nekompetentné, lebo keď chceme, aby rástla zamestnanosť, musíme mať ekonomický rast. A potom sa pýtam, ako je možné, keď pri vami dosahovanom ekonomickom raste okolo 6 %, dokonca vyše 6 % ročne, počas posledných štyroch rokov nezamestnanosť nieže neklesla, ale vzrástla. Ten pokles, ktorý ste vykázali, ste vykázali len štatistickou fintou, zmenou metodiky vykazovania miery nezamestnanosti. Že sa to pri tom dá, ak sa robí ekonomická politika kompetentne, o tom svedčí najlepšie príklad Poľska, ktoré za posledné štyri roky dosiahlo podobný ekonomický rast, ako vykazovala Slovenská republika. Ale zároveň v Poľsku poklesla počas týchto štyroch rokov miera nezamestnanosti z vyše 16 % na 10 %. Ak sa bude robiť kompetentná hospodárska politika napriek zníženiu ekonomického rastu v prvom období, ktoré bude nevyhnutné v dôsledku prekonávania vami spôsobených ťažkostí a problémov, tak verím, že ku koncu funkčného obdobia bude možné dosahovať ekonomický rast, ktorý síce možno bude v takom rozmedzí, ako ho predpokladáme 4 až 5 %, ale bude to po prvé, udržateľný ekonomický rast, a po druhé, ekonomický rast, ktorý sa prejaví aj v raste zamestnanosti a v poklese nezamestnanosti.

Takže dovoľte mi, aby som to uzavrel tým, že názory na dnešnú ekonomickú situáciu, na východiskovú ekonomickú situáciu sa môžu síce líšiť, ale zároveň je pravdou, že absolútna väčšina zahraničných inštitúcií, všetky renomované zahraničné inštitúcie sa zhodujú v tom, že ekonomická situácia je vážna a zložitá. 80 % občanov Slovenskej republiky si myslí to isté. Vládna koalícia si myslí to isté. Takže ak dnes niekto tvrdí - a vo vystúpeniach to tu včera i dnes často bolo, nielen v tých vystúpeniach, ktoré som citoval, aj vo vystúpení pána poslanca Hofbauera, ktorý tvrdí, v akom skvelom stave bývalá vládna koalícia odovzdáva slovenskú ekonomiku -, tak si nemôžem pomôcť, sú len dve vysvetlenia. Buď neviete, o čom hovoríte, alebo zámerne zavádzate. Neviem, ktoré z nich je lepšie, ale stav slovenskej ekonomiky nezlepší ani jedno z nich.

Ďakujem. (Potlesk.)