Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Chcel by som upozorniť poslancov vrátane členov vlády, aby nepoužívali v rokovacej miestnosti mobilné telefóny, pretože potom budem musieť použiť rokovací poriadok a prijať patričné opatrenia. Ešte raz opakujem, nech nikto nepoužíva mobilné telefóny.

Do rozpravy sa prihlásil pán minister Černák.

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené poslankyne a poslanci,

pokúsim sa o tri pragmatické poznámky a krátky postreh. Pokiaľ niektorí z vás, páni poslanci, hovorili o tom, že členovia vlády môžu vystupovať len v rozprave, dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na § 27, ktorý hovorí o rozprave, a § 28 ods. 1 hovorí: "Predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú." Takže môžeme vystúpiť kedykoľvek o to požiadame, využívame túto možnosť a chceme reagovať.

Vážený pán predseda Národnej rady, štyri roky som odsedel v tomto parlamente a odporúčam vám, aby ste požiadali ústavnoprávny výbor o výklad ustanovenia o faktickej poznámke. Ak sa ten istý poslanec...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, netreba, výklad je jasný, pokračujte vo svojom vystúpení. (Potlesk.)

Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:

Ak sa ten istý poslanec dvakrát prihlási, ak nestačí dopovedať a ešte raz sa prihlási alebo reaguje a následne ešte raz reaguje, vlastne sa stráca význam toho, že je faktická poznámka obmedzená na dve minúty. Podľa dikcie, ktorá je zakotvená v rokovacom poriadku, k predrečníkovi môže vystúpiť raz v rozsahu maximálne dve minúty. Takže niektorí kolegovia poslanci robia z tohto trhací kalendár. Keď nestihnú reagovať za dve minúty, ešte raz sa prihlásia a rozprava sa naťahuje. My sme vám, dámy a páni, ponúkali korektné rokovanie. Chceli sme vecne diskutovať. Niektorí to pochopili a mám pocit, že tak potichu sa pripojili k výzve pána Šimka, aby sme v tomto parlamente už upustili od osobných invektív a rokovali vecne. Skutočne aj vo vašich vystúpeniach, napríklad keď vystupoval pán poslanec Jasovský, bolo to vecné, malo to hlavu aj pätu, považujem to za korektné a dúfam, že tak budeme ďalej spolupracovať.

Takže si dovolím trošku aj politickú poznámku, a to je poznámka číslo 2. Reagujem na vystúpenie pána Števčeka, ktorý hovoril o pokorení slovenského národa, o tom, ako sa zrazil na kolená, aké sa teraz robia koalície. Pretože včera som sa verejne prihlásil k výzve pána Šimka, upustím od osobných útokov, invektív. Vážim si pána profesora Števčeka, ale nech si prečíta, kto chcel Slovákov dokopávať do federácie. Vládnuce hnutie, ktoré má najväčšiu voličskú oporu medzi ľuďmi so základným a stredným vzdelaním, úplne paradoxne štyri roky robilo extrémnu pravicovú politiku a robilo všetko pre vrstvu novozbohatlíkov. A tým sa tie nožnice tak otvorili, že transformácia hnutia, o ktorú sa pán premiér Mečiar pokúsil, sa mu vydarila na 27 %.

Je medzi vami 10 alebo 12, ktorí si pamätajú, čo bolo v rokoch 1991 - 1992 a majú právo o tom hovoriť. Ale poučovať nás, že sme zradili slovenský národ v čase, keď 85 % voličov Slovenskej republiky rozhodlo o tom, kam má Slovensko smerovať, nie je namieste. Takže ani pán profesor Števček, ani vy, vážené kolegyne a kolegovia, ale neuveriteľná účasť voličov vo voľbách. Všadekoľvek vo svete, kde prídeme - OECD, Európska únia - a povieme, dámy a páni, 85 % ľudí sa zúčastnilo vo voľbách, v Prešovskom kraji dokonca skoro 90 %, všade nám zatlieskajú. Tak toto je renesancia občanov Slovenskej republiky. Teraz sa znovu vraciame do prvej ligy a so vztýčenou hlavou. Štyri roky sme boli v druhej lige. (Potlesk.)

A teraz mi dovoľte pár vecných poznámok. Ešte raz zacitujem z programového vyhlásenia. Zhodou okolností z toho pred štyrmi rokmi: "Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu", ďalej nebudem čítať, hovoril o tom pán podpredseda Mikloš. A znovu sa vraciam k tomuto odseku: "Vláda zabezpečí dôslednejšiu kontrolu akciových spoločností, kde má Fond národného majetku majetkovú účasť." Už pán predseda vlády hovoril o konkrétnych faktoch - chceli ste konkrétne fakty - hovoril o konkrétnych faktoch. Dovoľte mi poukázať na to, koľko sme kritizovali, poukazovali, prosili, písali, hlásili sa, preboha, zastavte to. Myšlienka vytvorenia silnej kapitálovej vrstvy spôsobom, ktorý ste odštartovali, viedla k takým deformáciám, že manažéri, ktorí sedia v "akciovkách", majú uzatvárané tzv. zlaté padáky. Sedí tam, ak ho odvoláte, tak mu zaplatíte 24-mesačný plat na cestu. A pri tých platoch to nie sú státisíce, to sú milióny. Chcete konkrétny príklad? Predstavenstvo Slovenskej poisťovne, ktoré, dúfam, bude rýchlo odvolané, poistilo samo seba pre prípad odvolania na 55 miliónov korún. Je ich tam päť. Neviem, či to majú rovnako rozdelené alebo šéf má viac a ostatní menej. Zaplatili to z rozpočtu subjektu, ktorý riadia. A keď ich odvoláme, je to osobná poistka, dostanú bolestné.

Dámy a páni, ako ste vykonávali kontrolu subjektov, ktoré sú v majorite Fondu národného majetku? Pán predseda hovoril o konkrétnom hospodárení, o konkrétnej zmluve Slovan Športmédia, spol. s r. o. Tu nejde len o to, že bola predĺžená do roku 2008, ale prostriedky už boli dopredu vyplatené, 300 miliónov korún už bolo zaplatených. Keď niekto povie, že šport, akceptoval by som to, keby sa podporili, povedzme, všetky prvoligové mužstvá a nejakým kľúčom sa to rozdelilo. O. K. Viem to pochopiť. Ale prečo práve jedno a prečo práve to, kde sedí ten konkrétny človek ako predseda správnej rady? Stámilióny.

Výpoveď poistnej zmluvy so Slovenskou poisťovňou, vstup do Hasičskej poisťovne od 1. 1. - dopredu zaplatených 50 miliónov už na budúce obdobia. Potrebujete viac konkrétnych faktov? Poviem vám ich 200. Jeden po druhom. Ale dopredu hovoríme, niečo pretrpíme so zaťatými zubami. Nemôžeme konkrétne všetko povedať, pretože by sme mohli poškodiť obchodné meno firiem, ktoré nemôžu za to, že boli riadené takýmto spôsobom a že sa dostali do takýchto rúk. Mám, hádam, hovoriť ešte o DMD holding? Mám hovoriť o tom, ako sa vytvárala slovenská kapitálová vrstva cez exekúcie? Mám hovoriť - pani ministerka Machová má konkrétny príklad - o podniku, ktorý má 80 miliónov majetku, náklady na likvidáciu 20 miliónov rozložené na dva roky? Pán likvidátor, vypočítajte si to. Žije a vytvára slovenskú kapitálovú vrstvu. Ako ste vykonávali kontrolu?

Ako ste dopustili, pán štátny tajomník Brhel, že v SPP Bohemia, kde mal slovenský SPP majoritu, vzdal sa tejto majority, a dokonca odsúhlasil stanovy, že sa rozhoduje 85 %. To nebola ochrana majetku, to nebolo napĺňanie programového vyhlásenia. Pán profesor Húska hovoril o tom, čo ste dopustili v kupónovej privatizácii. Prosím vás - dve čísla. Doteraz bolo v Slovenskej republike sprivatizovaného majetku za 370 mld. korún účtovnej hodnoty a z toho len 80 mld. bolo v kupónovej privatizácii. Takže, ak mala chyby - mala chyby, určite -, ale len štvrtinou, necelou pätinou sa podieľajú spoločnosti na tom stave, v ktorom je teraz.

A dovoľte mi ešte povedať celkom na záver, aké slová v tejto snemovni zazneli v pamätnú novembrovú noc: "Je po voľbách, zvyknite si." Nebudem ich opakovať, nepáčili sa mi vtedy a nepáčia sa mi ani teraz. Ale budem ich jemne parafrázovať: "Je po voľbách, zobuďte sa." Chceme spolupracovať, máme fakty, máme argumenty, nejako to zahasíme, rok nám bude trvať konsolidácia, a potom sme schopní naplniť ciele, ktoré máme reálne a konkrétne v programovom vyhlásení. Vráťte sa k programovému vyhláseniu, kritizujte to, čo je zlé, dávajte argumenty, pozorne počúvame, ale to, čo spôsobila predchádzajúca vládna koalícia, to budeme hasiť my.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka Schmögnerová.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predseda,

vážená poslanecká snemovňa,

(Hluk a hlasy v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, pokoj!

Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k prebiehajúcej diskusii o programovom vyhlásení vlády a zároveň aj k tej časti, ktorá bude gestorovaná ministerstvom financií. Je to časť, ktorá sa zaoberá verejnými financiami.

Chcela by som obrátiť vašu pozornosť na záväzok vlády Slovenskej republiky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani ministerka, počkajte chvíľu.

Prosil by som vás, páni poslanci, upokojte sa, sadnite si na svoje miesta, vystupuje pani ministerka, potom sa k tomu vrátime.

Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. (Potlesk.)

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Chcela by som obrátiť vašu pozornosť...

(Neutíchajúce hlasy v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Páni poslanci, pán podpredseda Národnej rady, prosím vás, upokojte sa. Pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák, sadnite si. Pán podpredseda, upokojte sa.

Pani ministerka, máte slovo, pokračujeme v rokovaní.

(Hluk v sále.)

Upokojme sa, páni poslanci.

Pani ministerka, nech sa páči, pokračujte vo svojom vystúpení.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Áno, ďakujem.

Vláda sa zaväzuje, že zvýši transparentnosť finančných tokov vo všetkých zložkách verejných financií a bude klásť dôraz na dodržiavanie finančnej a rozpočtovej disciplíny pod verejnou kontrolou.

Dovoľte mi, aby som krátko rozviedla, čo máme na mysli. Je samozrejmé, že sa musíme odraziť od toho, čo tu zanechala predchádzajúca vláda. Rozhodovanie o finančných tokoch bolo krajne neprehľadné. Pred očami Národnej rady, ktorá jediná mala možnosť do toho nazrieť, sa zakrývali skutočnosti, o ktorých sa dozvedáme dnes. Ja ako členka výboru pre rozpočet, financie a menu som skutočne dnes nielen prekvapená, ale zhrozená, aká veľká časť prostriedkov štátneho rozpočtu unikala kontrole Národnej rady.

Dovoľte mi, aby som vás informovala o niektorých faktoch. Nie je to po prvýkrát, verejnosť som o tom už informovala na tlačovej konferencii ministerstva financií v pondelok tohto týždňa. Chcela by som uviesť, že ministerstvo financií zriadilo osobitný mimorozpočtový bežný účet, na ktorom sa zhromažďovali prostriedky z výťažku lotérií a im podobných hier, ktoré sú určené na verejnoprospešné účely. Na tomto účte sa v nasledujúcich rokoch sústredili značné prostriedky. Počiatočné roky boli poznamenané nižšími príjmami tohto účtu. V roku 1995 to bolo približne 205 mil. korún, v roku 1996 264,9 mil. korún, v roku 1997 už 858,7 mil. korún, v roku 1998 do 31. 10. 908,4 mil. korún. Za roky 1995 až 1998 to spolu predstavovalo 2 237 mil. korún.

Tieto prostriedky sa nerozdeľovali normálnym mechanizmom tak ako ostatné príjmové zdroje štátneho rozpočtu. Inými slovami, časť prostriedkov išla do športu na rozvoj telesnej kultúry a časť sa použila na takzvané verejnoprospešné účely. Nejdem teraz spochybňovať položku za položkou, som presvedčená, že v mnohých prípadoch prostriedky, ktoré sa rozdelili z tohto účtu, skutočne splnili svoj cieľ. Nie to je však dôležité. Dôležité je to, že o nakladaní s týmto účtom rozhodoval a mohol rozhodovať jeden človek, minister financií. Napriek tomu, že hovorím, že v žiadnom prípade nespochybňujem účelnosť všetkých vynaložených prostriedkov, predsa by som len chcela na niečo poukázať. Napríklad na to, že po voľbách akcelerovalo práve rozdeľovanie prostriedkov z tohto účtu. Čísla sú k dispozícii, budú onedlho verejnosti známe.

Treba si asi položiť otázku, prečo dokonca ešte pred koncom tohto kalendárneho roka sa prostriedky z tohto účtu využili dokonca viac, ako sa v tomto roku vytvorili. Myslím si, že pán poslanec Maxon by to mohol vysvetliť. Je pre mňa skutočne v tejto chvíli ešte nevysvetliteľné - ale samozrejme, že v tomto prípade budú konať aj kontrolné úrady -, ako je možné, že 18. 12. 1997 bolo z tohto účtu poukázaných na ministerstvo kultúry na takzvané financovanie rozvoja kultúry 250 mil. korún. Ako je možné, že 31. 12. 1997 z tohto istého účtu na úrad vlády na financovanie kultúry, školstva a na podporu mládeže bolo poukázaných 125 mil. korún?

Ak by tieto prostriedky boli splnili svoj cieľ, dnes by asi pán minister kultúry nehľadal riešenia, ktoré sa už skutočne volia v prípade, keď je jeho rezort v krízovom stave. Zopakujem ešte raz, samozrejme, že nastúpia kontrolné orgány a budú zisťovať, akým spôsobom sa prostriedky, o ktorých som hovorila, použili.

Pán minister, ktorý hovoril predo mnou, poukazoval na nedostatočnú kontrolnú činnosť, ktorú minulá vláda vykonávala. My sa zaväzujeme, že kontrolnú činnosť v každom prípade zlepšíme. Dovoľte mi, aby som uviedla jeden príklad, čo sme už urobili a čo sme zároveň aj zistili. Bola to zároveň aj otázka číslo 10 v hodine otázok, ktorá sa už nedostala na rad.

9. novembra tohto roku z poverenia ministerky financií začala kontrola v Slovenskej poisťovni. V tejto chvíli máme predbežné výsledky kontroly už v rukách. Na ich základe som 23. novembra vydala rozhodnutie o predbežnom opatrení v tejto akciovej spoločnosti. Bolo to opatrenie, ktoré vlastne zamedzuje akékoľvek konanie Slovenskej poisťovne s výnimkou plnenia záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv. Je samozrejmé, že takýmto spôsobom je činnosť Slovenskej poisťovne paralyzovaná. Museli sme to však urobiť, pretože sa ukázalo na základe výsledkov tejto kontroly, že nielen topmanažment Slovenskej poisťovne nezohľadnil a neuskutočnil žiadne opatrenia z predchádzajúcich kontrol, ktoré v tejto organizácii boli uskutočnené, ale sústavne ďalej nedodržiaval zákony, porušoval vyhlášky, a dokonca pripravoval niektoré transakcie, ktoré by evidentne poškodili Slovenskú poisťovňu a jej majoritného akcionára.

Samozrejme, je možné ísť aj do detailov alebo dokonca, keď si dám okuliare, možno tu aj niekoho uvidím - nie, nevidím - položiť otázku tým, ktorí sa, samozrejme, budú asi v najbližšom čase zodpovedať za niektoré činnosti. Chcela by som len upozorniť, že situácia v Slovenskej poisťovni sa naozaj netýka len niekoľkých posledných dní alebo posledných mesiacov. Priebežné kontroly, ktoré v tejto inštitúcii boli robené, poukazovali veľmi jednoznačne na mimoriadne veľké porušovanie zákonov a poškodzovanie záujmov hlavných akcionárov a hlavne majoritného akcionára Slovenskej poisťovne.

Chcela by som poukázať len na príklad porušenia zákona - nebudem to veľmi detailne čítať, pretože je to dosť veľký elaborát, ktorý sa týka transakcií Slovenskej poisťovne a spoločnosti PENTUM, spoločnosť s ručením obmedzeným. Ide tu o používanie napríklad finančných prostriedkov technických rezerv, ktoré sú vytvorené v mene poistených, to znamená, sú to rezervy, ktoré sú určené na realizáciu poistiek. Z týchto prostriedkov sa použil v rozpore s akýmikoľvek pravidlami úver vo výške 234 mil. korún pre túto spoločnosť. Mimochodom pre spoločnosť, ktorá v tom čase mala základné imanie vo výške 100 tisíc korún bez akýchkoľvek záruk. Chcem ešte podotknúť, že za úrokových podmienok, ktoré boli mimoriadne zvýhodnené, pretože sa poskytol úrok iba 15 % v čase, keď úroková sadzba dosahovala výšku 28,5 %. Len z tohto dôvodu Slovenská poisťovňa si spôsobila stratu vo výške 18,3 mil. korún.

Mohla by som pokračovať, že táto spoločnosť neplatila a neuhrádzala ani úroky z omeškania, čím spôsobila ďalšiu stratu Slovenskej poisťovni vo výške 6,9 mil. korún. Vzhľadom však na to, že sa tu použili prostriedky, ktoré neboli riadne nielen zabezpečené, vzniká tu celková strata Slovenskej poisťovni vo výške 254,5 mil. korún.

Tieto zistenia boli známe, tak ako hovorím, dávnejšie, ale nič sa z nich nevyvodilo. Kladiem otázku: Prečo? A myslím si, že ten pán, ktorému túto otázku predovšetkým kladiem, sa bude za túto otázku aj zodpovedať.

Mohla by som pokračovať o transakciách, ktoré boli urobené medzi Slovenskou poisťovňou a obchodníkmi cenných papierov ARDS. Pravdepodobne viete, kto sa za týmito písmenkami skrýva. Vzniknutá strata z týchto obchodov pre Slovenskú poisťovňu za pomerne krátke obdobie predstavuje 30 mil. korún. Tento výpočet, ktorý som podala, je zatiaľ len veľmi čiastkový, mohla by som pokračovať, ale nechcem zdržiavať poslaneckú snemovňu.

Vláda sa prihlásila k tomu, že využije všetky prostriedky, aby sme sprehľadnili finančné toky. Myslím si, že prvé kroky sme urobili, i keď to neboli ešte veľmi závažné kroky, keď sme začali zverejňovať napríklad niektoré odpustenia daní, úrokov, penále, keď sme sa rozhodli, že budeme zverejňovať aj daňových neplatičov. Rovnako sme zverejnili aj tých, ktorým bola odpustená dovozná prirážka. Prosím, nechápte to, že spochybňujem v každom prípade akt odpustenia, to v žiadnom prípade nie. Ale ide nám o to, aby verejnosť bola informovaná, komu a za akých podmienok sa takéto výhody dostali.

Naším zámerom je buď postupovať takým spôsobom, aby sme neprijímali také nekvalifikované opatrenia, ako bola dovozná prirážka na 80 % dovozov, keď potom celkom prirodzene vláda musela hľadať nejaké východiská, pretože dovoznou prirážkou zaťažila dokonca aj dovoz technológií aj dovoz výrobnej spotreby. Nebudeme prijímať také nekvalifikované opatrenia, aby sme neboli nútení hľadať takzvané korekčné kroky. Ale v každom prípade, ak vôbec k nejakému výnimkovaniu pristúpime, budeme k nemu pristupovať zásadne podľa záväzných kritérií, ktoré budú jednoznačne známe, a výsledky tohto rozhodovacieho procesu budú verejnosti poskytované.

Chcela by som pokračovať o kúsok ďalej. V tejto časti programového vyhlásenia sa hovorí o tom, že znížime nadmernú luxusnú spotrebu a vypočítavajú sa tam niektoré spôsoby, ako sa dá k tomuto pristúpiť. Pán minister, ktorý vystupoval chvíľočku predo mnou, poukazoval na niektoré formy nadmernej luxusnej spotreby alebo nadmernej spotreby, ktoré sú viazané na určité odmeňovacie mechanizmy. Chcela by som vás zo svojho rezortu tiež upozorniť na niektoré príklady. Znovu - nebudem zdržiavať - uvediem len dva. A zároveň chcem povedať, že prvé pokyny, ktoré v tomto smere išli od ministerky financií, boli takéto: Na ministerstve financií žiaden pracovník na ktoromkoľvek poste nesmie byť členom viac ako jedného orgánu, či to bude dozorná rada, alebo správna rada. Keby som vám predložila prehľad toho, pochopili by ste, prečo som k takémuto rozhodnutiu prišla. Častokrát jeden a ten istý pracovník sedel v troch, štyroch, možno i piatich orgánoch a v každom z nich poberal dodatočnú odmenu vo výške 5, 10 tisíc korún, častokrát i viac. Veľmi dobre teraz viete pochopiť, vážená poslanecká snemovňa, prečo návrh Strany demokratickej ľavice pri novelizácii zákona o dani z príjmov chcel dosiahnuť v minulom volebnom období, aby tantiémy, to znamená odmeny práve zo sedenia v takýchto orgánoch, neboli zdaňované zvýhodnenou 20-percentnou sadzbou, ale aby boli pripočítavané k celkovému príjmu, a prečo vtedajšia vládna koalícia takýto návrh nepodporila.

Ale aby som bola konkrétnejšia, aby som vás nezdržiavala, škoda, že pán exminister odchádza, pretože práve jeho som chcela teraz citovať. Chcem byť korektná a upozorňujem vás na to. Pán minister 23. marca 1998 podpísal niektoré dodatky k manažérskym zmluvám. Dodatok číslo 2 k manažérskej zmluve generálneho riaditeľa Konsolidačnej banky, kde sa mu základná mesačná mzda upravovala na výšku 55 tisíc Sk. Chcem upozorniť, že dodatok číslo 1 k manažérskej zmluve, ktorý je ale datovaný ešte z 10. novembra 1997 a podpísaný pánom Sergejom Kozlíkom, umožňuje za úlohy stanovené na rok 1997 stanoviť ročnú odmenu, a teraz presne citujem: "do výšky 80 % z úhrnu vyplatených základných miezd v hodnotenom období".

Čo sa stalo potom? Pán bývalý minister podpísal dodatok číslo 3 s dátumom 30. júla 1998. Ale tento dodatok sa zaevidoval na ministerstve financií až 29. 10. 1998. Vzhľadom na rozdielnosť dátumov je možné usúdiť, že išlo o antidatovanie. V tomto dodatku sa hovorí toto: "Pokiaľ bude počas platnosti tejto zmluvy generálny riaditeľ odvolaný z funkcie, patrí mu náhrada vo výške 28-násobku jeho základnej mesačnej mzdy podľa platnej manažérskej zmluvy" a tak ďalej a tak ďalej. Chcem povedať, že to nie je jediná manažérska zmluva. Držím ich tu na tomto mieste viacero. Všetky boli podpísané bývalým ministrom pánom Maxonom.

Prečo o tom hovorím? Nehovorím o tom preto, aby som azda diskreditovala generálnych riaditeľov, generálneho riaditeľa Konsolidačnej banky, generálnu riaditeľku Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a tak ďalej a tak ďalej. Hovorím o tom preto, že na druhej strane som ako poslankyňa navštívila možno stovku, možno viac podnikov a videla som najčastejšie ženy, ale veľakrát i mužov, ktorí pracujú 8,5 hodiny s takou intenzitou práce, ktorá sa nedá porovnať s minulým režimom a ktorí zarábajú 4 - 4,5 tisíc korún. Vážení, a vy si hovoríte, že ste robili sociálnu politiku, ktorá bola v prospech vašich voličov? Vaši voliči boli klamaní. Oni jednoducho nevedeli o skutočnostiach, o ktorých teraz hovorím. (Potlesk.)

Chcela by som sa dotknúť ešte jednej časti programového vyhlásenia, ktorá hovorí o tom, že vláda vynaloží maximálne úsilie na boj proti korupcii a konkretizuje, v ktorých rôznych sférach: v daňovej správe, v colnej správe, v boji proti praniu špinavých peňazí, v zintenzívnení boja proti drogám, colným podvodom, organizovanému zločinu a tak ďalej a tak ďalej. Časť z týchto záväzkov priamo bude patriť do kompetencie ministerstva financií. I keď to budete znovu politizovať, ale prvým krokom - či chcem, alebo nechcem, a nerobím to rada - budú musieť byť niektoré personálne zmeny. Personálne zmeny u ľudí, u ktorých existuje dôvodné podozrenie z korupcie. Je to rovnako na ministerstve financií - prvé kroky som už v tomto smere urobila -, ako aj v daňových úradoch a colných úradoch. Dopredu hovorím, že pristúpime k týmto krokom. A nebudem sa obzerať ani doľava, ani doprava.

Prečo je to také dôležité? Slovenská republika na stupnici korupcie sa dostala na veľmi nepriaznivé miesto. Či chceme, alebo nechceme, alebo môžete diskutovať o tom, či právom, alebo neprávom, dostali sme sa na 47. miesto na stupnici korupcie a delíme sa o toto miesto spolu s Bieloruskom. Česká republika je o desať stupienkov vyššie. Korupcia je mimoriadne závažný fenomén nielen preto, že vytvára dodatočný zdroj sociálnej diferenciácie, ale aj preto, že to prináša veľmi negatívne dôsledky pre celé hospodárstvo. Je len samozrejmé, že keď postavíte vedľa seba dvoch podnikateľov, jedného podnikateľa, ktorý chce dodržiavať zákony alebo jednoducho nemá takú hrošiu kožu a nie je schopný obchádzať zákony, a postavíte druhého, ktorý zákony sústavne porušuje a vytvorilo sa mu na to ešte aj prostredie, o akej súťaži tu potom môžeme hovoriť? Ak chceme, aby sa skutočne zdroje tejto spoločnosti alokovali najefektívnejšie, musíme na to vytvoriť podmienky.

Druhým dôvodom, ktorý s týmto veľmi úzko súvisí, je to, že Slovenská republika - a nie my sme sedeli štyri roky vo vláde, vy ste sedeli štyri roky vo vláde - má vo svete zlý imidž. Hovorí sa o nej, že je to štát, ktorý je skorumpovaný, kde je skorumpovanosť počnúc od najnižších po najvyššie stupienky dokonca štátnej a celej verejnej správy. Pre zahraničných investorov to znamená červenú. A červená znamená: Stop! Takže, ak sa pozeráte na dôvody, prečo Slovenská republika spomedzi Česka, Poľska, Maďarska - a mohla by som pokračovať - Slovinska a tak ďalej, má najnižší vstup zahraničných investorov, jeden z tých faktorov je aj táto červená v podobe korupcie, za ktorú nesiete vy v plnom rozsahu zodpovednosť. Bojovať s touto hydrou nebude jednoduché. A vieme, že veci sa ľahko pokazia a veľmi ťažko, bohužiaľ, veľmi ťažko sa naprávajú. Ale ak nezačneme, títo ľudia, ktorí nás možno sledujú, budú niesť dôsledky. Pretože potom sa nám nebude dariť riešiť ani situáciu v hladových dolinách, ani v ZŤS, ani nikde, a dokonca ani v pôdohospodárstve.

Dovoľte mi, aby som na záver povedala, že ak som sa dotkla len týchto troch momentov - transparentnosti, znižovania nadmernej luxusnej spotreby, korupcie, dotkla som sa ich z veľmi zásadného dôvodu, a to preto, lebo dôsledky vášho vládnutia budú nepochybne mimoriadne zložité a vláda Slovenskej republiky bude nútená veľmi čoskoro prijať komplexný program opatrení. Chcem len informovať, že na budúcom zasadnutí vlády bude už náčrt takéhoto komplexu opatrení pripravený. Ale jednoznačne hovoríme, že to musíme urobiť. Zodpovednosť za to nech ponesú tí, ktorí pripravili takéto východisko nielen tejto vláde, ale celej spoločnosti. Na druhej strane tí, ktorí za to zodpovednosť nesú, musia za to aj konkrétne zaplatiť. Konkrétna forma platenia bude v tom, že tvrdo pôjdeme po všetkých tých, ktorí sa podieľali na vytvorení tohto stavu slovenskej spoločnosti. Nech nezaplatia tí, ktorí za to zodpovednosť nenesú, ale nech konečne raz zaplatia tí, ktorí to spôsobili. Preto som sa dotkla práve týchto troch závažných momentov, v ktorých sa nepochybne mnohí z vás nájdu.

Zámerom vlády Slovenskej republiky bude, aby pri korigovaní toho, čo sme zdedili, sa náklady korekcie rozložili spravodlivo. Spravodlivo predovšetkým na tých, ktorí z toho profitovali, a v čo najmenšom rozsahu na tých, ktorí už platili v predchádzajúcich rokoch a budú musieť platiť, bohužiaľ, aj v nasledujúcom roku. Som presvedčená, že to bude posledný rok, keď ešte tí, ktorým sa bralo, budú si musieť ešte trošku viac pritiahnuť opasok. Ale nech sa pozrú na tých, ktorí im takúto situáciu pripravili a spôsobili.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani ministerka.

Chcel by som upozorniť pani poslankyne a pánov poslancov, že ak by sa opakovala obdobná situácia, ako bola počas vystúpenia pani ministerky Schmögnerovej okolo predsedu Národnej rady a predsedajúceho, použijem § 32 ods. 2 rokovacieho poriadku. Kvôli prevencii prečítam: "Poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tomto istom dni z rokovacej miestnosti." Verte mi, že to bez rozpakov použijem. (Potlesk.)

Do rozpravy sa prihlásil pán minister Palacka.

Nech sa páči.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

vážená snemovňa,

chcel by som nadviazať aj na slová pani ministerky Schmögnerovej a vyjadriť sa opätovne k problematike výstavby diaľnic. V tej siahodlhej rozprave včera a dnes sa viacerí opoziční poslanci venovali pasáži v programovom vyhlásení vlády, kde sa hovorí o tom, že vláda je odhodlaná zosúladiť tempo výstavby diaľnic s možnosťami tejto ekonomiky a vypracuje nový projekt výstavby diaľničnej siete na Slovensku. Chcel by som sa tejto otázke venovať z pohľadu firiem, ktoré diaľnice stavajú, a pracovníkov, ktoré tieto diaľnice zamestnávajú. Viacerí páni poslanci vyslovili práve obavu, čo bude s týmito firmami, čo bude s týmito pracovníkmi.

Moravčíkova vláda v roku 1994 pripravila koncepciu výstavby diaľničnej siete na Slovensku, ktorá zakladala reálne a udržateľné tempo výstavby diaľnic. Keby sa táto koncepcia bola realizovala, tak slovenské stavebné firmy by mali prácu dopredu na 20 rokov. Mohli si pokojne naplánovať svoju existenciu, svoje finančné, technické a ľudské zdroje, aby mohli 20 rokov v pokoji budovať svoju firmu a cez firmu vlastne slovenské diaľnice.

Po roku 1994, keď nastúpila nová vláda, tak si z diaľničného programu urobila najdrahšiu volebnú kampaň na svete. Pod politickým tlakom sa rozhodla úplne nereálne skrátiť čas výstavby do roku 2005, hoci všetci, aj vláda, aj firmy, vedeli, že to nie je reálne. V uplynulých týždňoch som sa stretol prakticky so všetkými firmami, ktorých sa to týka Doprastav, Hydrostav, Váhostav, Inžinierske stavby, Banské stavby a mnohé ďalšie. Všetci potvrdili, že od začiatku vedeli, že toto tempo nie je udržateľné. Bolo len výsledkom politického tlaku, ktorý smeroval k tomu, aby mohol premiér chodiť po Slovensku a poklepkávať základné kamene a v posledných dňoch pred voľbami za veľkých fanfár zahraničných umelkýň dávať do prevádzky polovičné diaľnice. (Hlas z pléna.) Je to programové vyhlásenie, pán poslanec.

Keďže tieto veľké stavebné firmy chceli dodržať tieto zákazky vlády, museli na väčšinu tejto činnosti najať subdodávky, subdodávajúce firmy. Prakticky dve tretiny výkonov museli zadávať iným firmám a nemohli využiť svoje vlastné kapacity. Tieto kapacity budú dnes nevyužité. Firmy to vedia a vedela to aj minulá vláda. Už na Úrade vlády bol v predchádzajúcich mesiacoch materiál, ktorý sa volá Optimalizácia výstavby diaľnic, čo neznamená nič iné ako predĺženie tempa či spomalenie tempa výstavby. To nie je náš výmysel, to ste mali pripravené vy vo vašom vládnom uznesení. Tie diaľnice, ktoré sa stavali za uplynulé 2 - 3 roky, boli predražené. A teraz nebudem hovoriť o úveroch, ktoré si brala vláda alebo štátny fond, ale budem hovoriť o úveroch, ktoré si brali podniky, pretože vláda, štátny fond, Slovenská správa ciest permanentne celý čas meškali 3, 4, 5 aj 6 mesiacov s platbami a na vykrytie tohto rozdielu si podniky Doprastav, Hydrostav brali vlastné úvery na vykrytie miezd a bežných nákladov. Vlastne to financovali z úverov, ktoré si brali na našom trhu, na naše úverové sadzby za 22, 24, 26 %. A toto bolo predraženie výstavby diaľnic.

Keď sme nastúpili do vlády, tak sme zistili, že od augusta sa stavby diaľnic neplatili. Jednoducho firmy, ktoré stavali tie úseky, ktoré slávnostne dával pán premiér do prevádzky, od augusta nedostali zaplatené faktúry. Bol v rokovaní jeden úver, ktorý, chvalabohu, dnes je už na účtoch štátneho fondu vo výške 1,6 mld. a dnes je možné zaplatiť práce za august a september. Ale ešte stále nie je vykrytý výkon týchto firiem v októbri, v novembri, v decembri. Ešte dnes nevieme, ako získať 2 mld. korún na úhradu prác, ktoré vlastne aj tí pracovníci, tie tisíce ľudí na slovenských diaľniciach vykonali. No a najhoršie predraženie je to, o čom hovorila aj pani ministerka financií. Je to korupcia. Tak ako v mnohých iných sférach aj diaľnice boli poznačené korupciou. Na diaľniciach sa používajú naše materiály, náš štrk, cement, pracujú tam naši ľudia za naše mzdy, za slovenské mzdy a napriek tomu cena týchto diaľnic je prakticky rovnaká ako cena diaľnic vo Švajčiarsku, vo Francúzsku. A v čom to je? V tom, že sa všade dávali provízie. Za každú objednávku, za subdodávky, za veľké dodávky, za objednávky boli provízie, a nie regulárne súťaže.

Poznám konkrétny príklad jedného malého podnikateľa, ktorý má jeden bager a tri tatrovky. Samozrejme, chcel sa podieľať na výstavbe diaľnic, lebo to bola práca na niekoľko rokov. A tento podnikateľ mi povedal, ako sa to dalo realizovať. Keď chcel získať zákazku od hlavného dodávateľa, musel "podmazať" niektorého zodpovedného manažéra tejto firmy. Keď sa chcel dostať na stavbu, aby ho tam vôbec s tými tatrovkami a bagrom pustili, tak musel "podmazať" stavbyvedúceho. A keď prácu vykonal a poslal faktúru, zistil, že mu to aj tak nikto nezaplatí, ak zas "nepodmaže" niekoho v učtárni alebo niekde vo firme, aby peniaze dostal. Takto bol celý systém diaľničnej výstavby skorumpovaný. A toto sú tie miliardy, o ktorých dnes hovorí pán Rezeš, bývalý minister, ktorý celé toto spískal, ako ich poctivo zarobil. Toto bola diaľničná výstavba na Slovensku, páni. (Potlesk.)

Vážení poslanci opozície, celé tieto dva dni máte faktické poznámky, procedurálne poznámky a podobné vystúpenia, ktorých cieľom je len zdržovať tento proces, aby... (Hlas z pléna.) Pán poslanec, mám slovo, ak dovolíte. Keď sa prihlásite, dostanete slovo vy.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, hovorte k meritu veci. Nepolemizujte so snemovňou.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:

Vážení poslanci opozície,

jediným cieľom tejto siahodlhej diskusie, ktorú chcete naťahovať možno až do Vianoc, je len to, aby ste zdržovali vládu od práce na tom, aby korupcii zabránila. V dnešných dňoch sa stále dejú divné obchody, ako bolo povedané, vo veľkých bankách, v niektorých fondoch, v štátnych podnikoch unikajú milióny, desiatky miliónov. Zo strategických podnikov unikajú akcie na exekúciách. Všetko sa ešte stále tuneluje. Aby sme tomu zabránili, tak musíme konať konkrétne rázne opatrenia. Vaším jediným cieľom je zdržovať vládu od práce na týchto opatreniach preto, aby ste vy a vaši priaznivci mohli naďalej ešte bačovať v týchto hospodárskych deliktoch. Ale chcem vám povedať, že vláda je odhodlaná tie opatrenia takisto urobiť aj bez ohľadu na to, že tu budeme s vami dlhšie diskutovať. Napriek tomu všetky kontrolné orgány začali pracovať, vo všetkých rezortoch začali sledovať úniky peňazí do rôznych súkromných vreciek. Takáto diskusia, takéto zdržovanie vám nepomôže. Skôr či neskôr zodpovednosť na vás príde, páni.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Do rozpravy sa prihlásil pán minister Harna.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

(Ruch v sále.)

Pán minister, je to v súlade s rokovacím poriadkom.

Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:

Vážený pán predseda,

vážený premiér,

vážené dámy a páni,

dovoľte mi, aby som nadviazal na vystúpenie pána ministra Gabriela Palacku. Stavebné organizácie rezortu výstavby a verejných prác zabezpečujú realizáciu investičnej výstavby, ktorá je hradená hlavne z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ide o výstavbu diaľnic, vodných diel, Jadrovej elektrárne Mochovce, colníc a ďalšie. Na uvedenej výstavbe nie je k 31. 10. 1998 uhradená suma vo výške 3,7 mld. korún, z toho na diaľnice 2,8 mld., na vodné diela 0,4 mld. a na elektráreň Mochovce 0,5 mld. Na predmetnú výstavbu za obdobie november a december 1998 sú potrebné ďalšie finančné zdroje vo výške 1,3 mld. korún. Nakoľko uvedenú výstavbu zabezpečujú najvýznamnejšie a najväčšie stavebné organizácie, ako sú Doprastav, a. s., Hydrostav, a. s., Váhostav a Inžinierske stavby, pre ktoré vo forme subdodávok realizujú stavebné práce aj ďalšie firmy, vzniká v týchto organizáciách krajne nepriaznivá ekonomická situácia, tak ako to popísal pán minister Palacka. Teda zostáva nám povinnosť novej vlády urýchlene doriešiť úhradu zmeškanej platby v sume 3,7 mld. korún a zabezpečiť financovanie tejto výstavby do konca tohto roku v hodnote 1,3 mld. korún.

Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k bytovej výstavbe. Bol prijatý zákon číslo 124 o Štátnom fonde rozvoja bývania. Tento zákon bol verejnosťou pozitívne hodnotený. Nastal tu len jeden veľký problém, a to, že neboli zabezpečené zdroje pre tento fond a že tie zdroje, s ktorými fond disponoval, boli pridelené vždy na základe toho, koľko bolo možné z rozpočtu na tento účel ukrojiť. Pre novú vládu tu vznikol veľký a veľmi ťažko riešiteľný problém, lebo napríklad v roku 1997 bolo podaných 10 184 žiadostí o štátnu podporu na bytovú výstavbu, na krytie ktorej bolo potrebných 5,085 mld. korún. Vzhľadom na pridelené prostriedky, ktoré boli len 1,5 mld. korún, bolo v roku 1997 uspokojených 3 330 žiadostí, čiže nebolo uspokojených vyše 6 800. Keďže fond nedodržal zákonom ustanovenú podmienku, že pokiaľ neexistujú zdroje vo fonde, je potrebné tieto žiadosti vracať, zdroje, ktoré prišli do fondu v roku 1998 v hodnote 3,4 mld. korún, stačili len na to, aby sa vykryli žiadosti, teda aby boli dotované žiadosti z roku 1997, a na vykrytie žiadostí, ktoré prišli fondu v roku 1998 v počte 8 631, jednoducho neboli zdroje. Ale fond nedodržal zákonom stanovený postup, aby tieto žiadosti vrátil občanom, ktorí o podporu požiadali, takže dnes sme v situácii, že máme tieto žiadosti v Štátnom fonde rozvoja bývania a potrebujeme na ne takmer 5 mld. korún, ale jednoducho neexistujú zdroje, z ktorých by sme tieto žiadosti vykryli. A môže sa stať, že pri tejto napätej situácii v štátnom rozpočte z toho môžu byť ešte aj súdne spory.

Chcel by som ešte hovoriť aj o tom, že existuje aj takzvaný Program rozvoja bývania, na ktorý vlastne vytunelovaný Fond národného majetku mal v tomto roku poskytnúť 1 mld. korún určenú predovšetkým na technické vybavenie obcí, teda technickou infraštruktúrou na výstavbu bytov, ako aj na výstavbu konkrétnych bytov predovšetkým pre armádu, colnú správu a políciu. Vzhľadom na to, že vo fonde neboli prostriedky, teda vo Fonde národného majetku, na tento program dostalo ministerstvo výstavby a verejných prác len sumu 0,5 mld. korún. Pritom stavebné firmy, ktoré tieto práce vykonávali v dobrej viere, že ich faktúry budú zaplatené, pokračovali vo výstavbe. Takisto obce forsírovali pokračovanie vo výstavbe a v súčasnosti máme vykonané práce, ale nezaplatené a vyfaktúrované v hodnote 310 mil. korún.

Chcel by som ešte povedať niečo aj o korupcii, o ktorej tu hovorila pani ministerka financií, ako aj moji predrečníci z vlády. Korupcia sa rozmáhala aj v našom rezorte. Máme informácie o tom, že napríklad podpory zo Štátneho fondu bývania dostali obce, ktoré boli ochotné uprednostniť tie firmy - nebudem hovoriť o konkrétnych firmách, mohol by som -, ktoré dostali zákazku. (Hlas z pléna.) Budeme o tom hovoriť a veľmi konkrétne, pani poslankyňa. Obce dostali dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ako aj z Programu na podporu rozvoja bytovej výstavby za predpokladu, že zákazky budú zadané konkrétnym, dopredu stanoveným firmám.

Nechcel som o tom pôvodne hovoriť, ale keď už hovoríme o nezákonnostiach, môžem vám tu ukázať zoznam 212 prípadov, kde sa porušil zákon. Zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania hovorí, že žiadosti sa majú vybavovať v poradí, ako prišli na štátny fond. V roku 1998, čiže v roku, keď vlastne ešte neboli vydotované žiadosti z predchádzajúceho roka v počte 147 žiadostí v celkovej hodnote 82,5 mil. korún, zo žiadostí z roku 1998, na ktoré vôbec neboli zdroje, bolo prednostne povyberaných na riešenie 212 žiadostí v hodnote 132 mil. korún. Výber sa robil subjektívnym spôsobom, to znamená porušením ustanovenia zákona, že sa majú vybavovať tak, ako prichádzajú žiadosti na fond rozvoja bývania. Keď sa zamyslíme, na základe čoho boli tieto žiadosti povyberané, prichádzajú do úvahy vlastne tri možnosti - jednak stranícke tričko, jednak príbuzenské vzťahy a tretia vec, čo je najpravdepodobnejšie, korupcia.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)