Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán minister, neviem, akú má vypovedaciu schopnosť uvádzanie stupňa zadlženosti. Dohromady žiadnu, pretože najšťastnejší štát a najlepšie hospodársky prosperujúci štát je potom v tom prípade Bhutanské kráľovstvo v Himalájach, ktoré nemá žiadne železnice ani žiadne diaľnice a v tomto smere nemá ani žiadne dlžoby.
Ale treba uviesť, ako vyzerajú bilančné stavy finančného hospodárenia, financovania, rozvíjania a štátnych dotácií a štátnej politiky v takých štátoch, ktoré sú na slovenskej úrovni v centre Európy - Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko - to má vypovedaciu a porovnávateľnú hodnotu. Tam to ide takisto všetko na zadlženie, všetko na dlžobu, preto sú ustanovené štátne fondy rozvoja komunikačných sietí, cestných sietí, diaľničných sietí a takýmto spôsobom je to spravené aj u nás. Žiaľ, táto forma sa nenapĺňala. Takže, pán minister, nie je odpočtom vystúpenia bývalého ministra pána Jána Jasovského to, aké dlžoby v tomto rezorte sú, ale čo sa za toto vybudovalo, čo za to je a či sa chce ísť systémom budovania vyspelého technicky vybudovaného štátu, alebo nie. Lebo keď si zvolíme model Bhutanského kráľovstva, tak potom vôbec nemusíme čerpať žiadne prostriedky, nič si nepožičiavať, nič nebudovať a bude to výborné. Akurát, že budeme chodiť po tomto štáte na jakoch, nie na lietadlách JAK, ale na tých štvornohých chlpatých, alebo na nejakých iných štvornohých tvoroch. Ale domnievam sa, že to by nemalo byť rozumným smerom rozvoja jedného dynamického štátu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem.
Pán predsedajúci, chcel by som sa vyjadriť k pôžičkám, nakoľko tu včera boli rozporné určité informácie. Vyžiadal som si od odstupujúceho generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest čísla, ktoré podľa mňa sú správne, nakoľko ho považujem stále za odborníka v tejto oblasti.
V roku 1996 boli poskytnuté 3 miliardy od Európskej investičnej banky, pardon, boli investované 3 miliardy do výstavby diaľnic, od Európskej investičnej banky to bolo 25 miliónov ECU, je to ten BRIBOR lomeno index, 5 % plus 0 % na 10 rokov. V roku 1997 sa preinvestovalo do diaľnic 6 miliárd, zvonku sa zapožičalo od Industrial Bank of Japan 120 miliónov dolárov, BRIBOR plus 0,5 % na 7 plus 3 roky, čiže 10 rokov. Možnosť odkladu 3 roky. V roku 1998 sa investovalo približne 10 miliárd korún, od Európskej investičnej banky to bolo 72 miliónov ECU na 10 rokov, čo je okolo 2,1 miliardy korún BRIBOR plus 0 %. Od firmy Anstalt bolo zapožičané súčasne v tom čase 80 miliónov DM na 10 rokov BRIBOR plus 2,5 %. Od konca budúceho roka bude nabiehať finančný tok z OECF, to je Japonský fond pre zahraničnú spoluprácu, 11,3 miliardy jenov, to sa rovná asi 3,5 mld. SK za necelé 2 %. Je to vládna dohoda medzi Slovenskom a Japonskom. Včera sa otvorila otázka výnosových percent. Vážení, ani jedna banka nedá nikomu pôžičku bez tejto analýzy. Naše diaľnice sa pohybujú vo výnosových percentách od 12 do 18 % okrem Braniska.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska - faktická poznámka.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem, pán predsedajúci.
hcem reagovať na vystúpenie pána ministra Palacku. Naozaj je dôležité položiť si otázku, či považujeme za dôležitý akceleračný faktor rozvoj infrasiete a z toho špeciálne diaľnic. To je totiž jeden z hlavných nepriamych nástrojov vlády, pomocou ktorých je možné zvýšiť aj podnikateľskú, aj cestovnoruchovú atraktivitu priestoru. Je to všeobecne osvedčený nástroj. Nemôžeme si klásť otázky, či v tejto oblasti budeme postupovať rýchlo, alebo nie. Ak naozaj berieme vážne s veľmi veľkou oslavou podávané informácie, ako chce Dzurindova vláda priblížiť Európsku úniu, tak si uvedomme, že spomaľovaním tempa výstavby diaľnic sa vzďaľujeme od štandardu Európskej únie. To nie je rozumná cesta. Touto cestou sa nedá ísť. Dôležité pri rozhodnutí o úverovom zaťažení je to, či sa vláda bude starať o to, aby predovšetkým úvery a úverové zaťaženie nešli do spotreby, do tzv. prejedania úverov. A toto minulá vláda, Mečiarova vláda, veľmi intenzívne robila. Robila to takým spôsobom, že orientovala aj odporúčania podnikateľskej sfére, aby išla rýchlo na investície, ktoré obnovujú dynamiku celého priestoru. Takto sa má postupovať. Každý iný postup je falošný.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som reagovať na vystúpenie posledného rečníka pána ministra Palacku. Chcem poznamenať, že zadlženie tohto rezortu je skutočne imaginárne číslo. Cesty a diaľnice, ktoré boli za tieto zdroje vybudované, ostanú na Slovensku a zo Slovenska ich už nikto neodnesie. To je jedna otázka.
Ale druhé číslo, ktoré je tiež veľmi zaujímavé. Ak sme si v zahraničí požičali 1 Sk, z toho 0,40 Sk okamžite prechádzalo do rozpočtu tohto štátu, pretože v tomto štáte sa potom tvorili ďalšie hodnoty - štrky, obaľovačky, veci, ktoré s tým súvisia, doprava pracovníkov, ubytovanie, všetko, čo s tým súviselo. To znamená, že každá koruna, ktorá bola prinesená na Slovensko za úrok do 6 %, čo je oficiálna miera inflácie alebo bola oficiálna miera inflácie, bolo by ju treba znížiť ešte o tých 40 halierov, to znamená o 40 %. Napríklad otázka jedného úveru, ktorý sme vybavovali ako posledný, na ktorý sme prijímali garanciu v tejto vláde, kde sme získali zdroje od Európskej investičnej banky a kde dáva zdroje aj program PHARE, pretože aj s nimi sme, samozrejme, komunikovali. Tento úver je rozložený na obdobie 18 rokov s tým, že začiatok splátok sa začína v roku 2005. Nepoznám lepšie úvery a budem sa veľmi tešiť, ak ďalšie úvery budú príjemné a lepšie. Je jednoduchšie povedať, že stlmíme výstavbu diaľnic, ale cestná sieť Slovenska je skutočne prepchatá. Tu nemôžeme váhať.
A nakoniec prečítam tzv. rozšírenie Európskej únie, doslovný preklad je: "Mobilizácia investícií potrebných do dopravnej infraštruktúry, zvlášť v smere transeurópskych sietí." Prepojenie sever - juh nie je transeurópska sieť? Veď na tom smere sme budovali najviac. Ďalšie otázky, a to je veľmi smutné, mám informáciu, že firmy sa intenzívne rozbehli do zahraničia a všetky firmy, ako Doprastav, Váhostav, Hydrostav si hľadajú prácu v zahraničí. Znovu budeme mať ďalších ľudí - ktorých spomínal pán minister Černák -, ktorí budú putovať za prácou do zahraničia? Nie je to na škodu, keď to môže ostať na Slovensku?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolášik.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády,
pani ministerka,
pán minister,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa vám aj ja prihovoril k prerokúvanému bodu programu, ktorým je programové vyhlásenie vlády. Chcel by som predsa len voľne glosovať, hoci to nie je moja disciplína. K tomu, čo tu teraz odznelo na margo výstavby diaľnic a k slovám o falošnosti prístupu a veľkej oslave v podaní pána profesora Húsku, chcem povedať len takú zaujímavosť možno aj pre občanov. Z troch nezávislých zdrojov som sa ako poslanec dozvedel alebo bol som informovaný, že keď sa otváral tunel pod Braniskom - pretože je tam zložitá geologická situácia, nedalo sa to z rôznych dôvodov stihnúť do termínu, ktorý vláda ohlásila, lebo tam mal prísť pán premiér a poklepať to kladivkom - ten tunel vlastne vtedy neexistoval. Museli sa tam doviesť skruže, ktoré sa používajú pri hĺbení baní, kovové skruže, na ktoré sa umelo naviezla hlina, pôda a urobil sa akože začiatok toho tunela pod Braniskom. Tak to bol taký potemkinovský prístup, falošný prístup, a nie veľmi elegantný, ale poklepalo sa, bola tam televízia, občania videli, že sa začala výstavba tunela pod Braniskom. Tak sa mi zdá, že takto táto vláda určite nepôjde vo vzťahu k občanovi a bude mu hovoriť pravdu.
Tento vážny dokument, ktorý práve teraz prerokúvame, je programové vyhlásenie, ktoré je ambiciózne. Najmä v oblasti zahraničnej politiky, ktorej sa chcem venovať, je potrebné, aby zazneli aj nové tóny a nové prístupy. Chcem celkom korektne, celkom normálne oceniť to, čo bolo doteraz povedané a čo bolo vykonané ostatnou vládou v úsilí o integráciu. To je veľmi dobré a táto vláda expressis verbis píše vo svojej časti Zahraničná politika, že je pripravená nadviazať na všetko pozitívne, čo bolo v tejto oblasti dosiahnuté. Verím a teším sa, že vláda bude pokračovať takýmto konštruktívnym spôsobom. Samozrejme, mnohé veci treba ešte oveľa intenzívnejšie, oveľa energickejšie riešiť, aby bolo miesto Slovenska v Európe, v strednej Európe medzi prvými krajinami, ktoré na to majú či už zo stránky ľudských zdrojov, zo stránky ekonomickej, zo stránky historickej, aby skutočne Slovensko bolo pevnou súčasťou strednej Európy aj v časti zahraničnopolitickej.
Myslím si, že je celkom prirodzené, aby takáto krajina po smutných skúsenostiach z minulosti s agresiou z Východu, a potom, čo sa problematický Varšavský pakt - samozrejme, sme tomu radi -, dávno rozpadol, mala ambíciu zaradiť sa medzi krajiny, ktoré si budú chrániť svoju demokraciu a ktoré si budú chrániť svoju ekonomiku i svojich občanov. Preto si myslím, že je absolútne legitímne, a je to celkom v záujme občanov Slovenskej republiky, aby sme sa snažili spolu s vládou o rýchlu, čo najrýchlejšiu integráciu do Európskej únie a do Severoatlantického paktu. Nechcem tu dnes dlho hovoriť, ale zdá sa mi to ako najdôležitejšia súčasť orientácie, ktorá má byť konečne európska, ktorá má byť konečne svetová, pretože na to Slovensko má.
Teraz zasa nech to neznie z mojich úst ako porovnávanie toho, čo bolo a porovnanie toho, čo ešte len bude. Tak sa obmedzím na to, že v krátkom čase po nástupe tejto vlády je už veľmi cítiť diplomatickú ofenzívu, a vláda sa rýchlo rozhodla nadviazať dobré vzťahy s Bruselom, so Štrasburgom, ale aj s Poľskom a Českou republikou. Ostro to kontrastuje s tým, že po nástupe ostatnej vlády si pamätáme, že boli živé kontakty napríklad s Kubou, Iránom a Juhosláviou. A som veľmi rád, že takáto zmena zahraničnopolitickej orientácie tu je a že sa u nás azda blýska na lepšie časy a tiež k nám začnú chodiť predstavitelia západných demokracií, ako som s istou dávkou smútku registroval, že v Českej republike celkom bez problémov a celkom organicky sa striedali hlavy štátov, tých najvyspelejších štátov, ktoré rozhodujú alebo spolurozhodujú o dnešnej tvári celého sveta.
Chcem upriamiť ešte vašu pozornosť na to, že pri diskusiách aj v zahraničnom výbore, ale aj na iných fórach aj teraz zaznievajú určité hlasy, že áno, Slovenská republika - myslím, od priateľov z opozície, terajšej opozície -, že do Európskej únie hádam áno, ale Severoatlantický pakt? Veď nás nikto neohrozuje ani nejdeme viesť s nikým vojnu, načo je nám to potrebné, bude to drahé atď. Chcem povedať aj jednu takú veľmi peknú myšlienku, ktorú tu ktosi povedal, že ani v živote človeka, u ktorého funguje dobre imunitný obranný systém, nespochybňujeme tento systém len preto, že nás práve ohrozuje nejaká momentálna infekcia. Každopádne si myslím, že Slovensko musí mať aj garancie v oblasti vlastnej bezpečnosti, čo predstavuje práve Severoatlantický pakt, ktorý chráni životy a majetky tých občanov, ktorí patria do demokratickej Európy. A je úplne normálne, že keď máme ambíciu ísť do Európskej únie, musíme celkom organicky uvažovať aj o vstupe do Severoatlantického paktu. A mimochodom, slovenská armáda je jedna z tých, ktorá je relatívne najlepšie pripravená na to, aby sa rýchlo stala súčasťou NATO.
Chcem povedať, že v ekonomickej oblasti - a moje vystúpenie nech je aj takto brané, nie až natoľko politicky ako viac ekonomicky - Slovenská republika musí mať ambíciu stať sa rýchlo aj členom OECD a veľmi rýchlo vyvíjať aktivity, ktoré sú potrebné aj v ekonomickej oblasti pri začleňovaní sa alebo pri takom aktívnom prístupe v organizáciách, ako je CEFTA a ďalšie.
Teším sa, že aj na scéne, ktorú registrujeme v oblasti vzťahov s najbližšími susedmi, sa situácia razantne zmenila. Boli sme svedkami toho, že naše mladé, pekné, krásne a nekonfliktné Slovensko bolo v situácii, keď s najbližšími susedmi malo problém komunikovať. Spomeňte si, ako viazla spolupráca na úrovni vlád s Českou republikou, určité problémy boli aj s Poľskom. Keď už nechcem podčiarknuť aj skutočnosť, že paradoxne po podpísaní Medzinárodnej zmluvy o dobrom priateľstve a spolupráci s Maďarskou republikou sa od tohto momentu podpísania vlastne vzťahy s Maďarskom neustále zhoršovali. Som rád, že minister Kukan, ale aj ďalší predstavitelia vlády vyvíjajú aj voči južnému susedovi pozitívny tón, že sa už stretli ministri zahraničných vecí a budú sa odstraňovať aj prvky nedôvery medzi týmito dvoma partnermi, samozrejme, pri zachovaní úplnej suverenity Slovenskej republiky, pri zachovaní našich priorít bez akéhokoľvek ustupovania, ale v priateľskom a konštruktívnom tóne.
Vážení priatelia, chcel by som vysloviť presvedčenie, že v zahraničnopolitickej orientácii nájdeme aj s opozíciou tie najlepšie spoločné body, taký prienik našich záujmov, lebo všetci, ako sme tu, poslanci Národnej rady zastupujeme záujmy našich občanov, a myslím si, že zahraničnopolitická orientácia na Európu, kde platí zákon a poriadok, je jediným a správnym smerom v smerovaní Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Mikolášikovi.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Binder.
Poslanec J. Binder:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
nesmierne si vážim každú profesiu, ale nevážim si, ak niekto hovorí o tom, čomu nerozumie. Z tohto pléna, ktoré je tu, i z ľudí, ktorí sedia na druhej strane, na Branisku bolo najmenej 15 ľudí. Bol tam sám dnešný predseda vlády aj pán minister dopravy. Ľutujem, že tu nie je pán Mesiarik, s ktorým sme niekoľkokrát boli na Branisku. Také zavádzanie, aké povedal pán doktor Mikolášik, je otrasné. Pozerajú sa na to ľudia, ktorí poznajú problém, ako sa budujú tunely, ako sa robí to, čo má slúžiť budúcemu tunelu. Ak tam boli dané skruže, boli tam dané nie preto, aby sme mohli začať tunel. Tunel bol začatý skôr, ako mal byť, prieskumnou štôlňou. Tá bola hotová v čase, ktorý bol daný. A tunel má dnes predstih aspoň 300 metrov v budovaní vlastného otvoru. Takže, ak chcete znevažovať prácu, prosím, nech sa to robí odborným spôsobom, ale nie diletantstvom. Nebudem hovoriť o profesii, ktorej nerozumiem. A chcel by som alebo bol by som veľmi rád, keby sme konali tak, aby sme nemuseli prosiť o odpustenie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalej faktická poznámka - pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Pán poslanec Mikolášik sa možno pozerá do nejakých dier, ale diery, ako sú tunely, zrejme nepozná. Vážne pochybujem, že niekedy v nejakom takomto bol, pretože založiť tunel, to nie je jednoduché a určite nie na Branisku pri takej skutočne dôležitej stavbe, ale aj pri tom, že sa najskôr museli zachytiť sute a začať pracovať.
Dovolím si tvrdiť, že organizácia výstavby diaľnic bola u nás skutočne na vynikajúcej úrovni. Naše ministerstvo veľmi dobre spolupracovalo s rezortom dopravy, pretože sa posudzovali vplyvy na životné prostredie a skutočne je zabezpečený predstih niekoľko rokov. Výstavba diaľnic - to bol smelý plán našej vlády. Do roku 1993 sme u nás mali, myslím si, 192 km diaľnic. To bolo trošku málo. Do roku 1995 alebo v roku 1995 sa ešte dokončoval obchvat Trenčína. To bolo 12 či 16 km, ale odvtedy sa urobilo skoro 100 km diaľnic a pozrite sa, ako je to rozostavané po Slovensku.
Diaľnice sú základom rozvoja ktoréhokoľvek štátu. Ak by to tak nebolo, určite by neboli ani v Rakúsku, ani v Nemecku, ani vo Švajčiarsku. Určite sa aj oni zadlžili. Ale ak by sme diaľnice nerobili, tak potom hovoriť o tom, že chceme ísť do Európskej únie, je nehorázna hlúposť. Možno by sme boli pre krajiny Európskej únie zaujímaví akurát tým, že by sa k nám chodili pozerať, že sme jedna z mála krajín, ktorá nemá diaľnice. Chceli sme, aby do roku 2005 bolo Slovensko prepojené od západu po východ až po ukrajinské hranice, aby bol severojužný smer. Prečítajte si v materiáli, ktoré urobilo ministerstvo dopravy, a pozrite sa, ako je to skutočne veľmi dobre rozostavané. To sú pracovné príležitosti nielen pre stavbárov, ale aj pre ťažbu nerastných surovín, výrobu rôznych strojov a zariadení. To nie je 40 tisíc ľudí, ktorí robili na diaľniciach, ale oveľa viac. Ak toto nebudete robiť, skutočne sa budú na nás chodiť pozerať...
(Ozval sa zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska - faktická poznámka.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, chcem práve reagovať na pána poslanca Mikolášika. Myslím si, že by si mal odpustiť tento spôsob zúčastniť sa na "šinfovaní" z akejsi prílišnej solidarity. Viete úvaha, ktorú predložil ohľadne tunela Branisko, vyzerá tak, že nová inovácia bude v tom, že poklepanie základného kameňa sa bude robiť až po dokončení diela. Veď je to absurdný stav. Prečo pozitívny čin staviate ako nejakú informačnú fámu? Veď každé rozsiahlejšie dielo, ktoré sa začína, začína sa základným kameňom. A naozaj všetkým postupom predchádzali najprv geologický prieskum a potom raziaca pokusná štôlňa. Všetko to prebiehalo celkom normálne, a nie kvôli tomu, aby sa vytvárali potemkinovské dediny. Potemkinovské dediny sa vytvárali tam, kde nestáli za skutočnosťami skutočne vytvorené úžitkové hodnoty. Toto azda o Branisku nechcete hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jasovský.
Poslanec J. Jasovský:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Som smutný z posledného vystúpenia pána poslanca, pretože otázka výstavby cestnej siete nepatrí do stredovekých dišpút. Je to samostatný vedný odbor, veľmi zložitý, veľmi ťažký, veľmi náročný. V samotnom Branisku z celkovej dĺžky 4 800 metrov ku dnešnému dňu chýba prerúbať 1 300 metrov. Sme skutočne v záverečnej fáze, a ak budú dostatočné zdroje financovania, tak ako bolo v predchádzajúcom období, v máji môže byť tunel Branisko prvým prepojeným diaľničným tunelom. Toto vystúpenie je zneváženie ťažkej roboty ľudí, ktorí prišli zo sveta, ktorí sa vo svete museli naučiť prerážať tunely a ktorí stavajú tunely na Slovensku. Nie je to prvý tunel. Tunel Strečno, sen mnohých generácií, je 8 400-metrový rozbehnutý tunel, tunel Ovčiarsko - o chvíľu dokončený smerom na západ zo Žiliny.
Treba si uvedomiť, že na Slovensku vznikla ďalšia časť priemyslu, výstavba tunelov. Je to mimoriadne zložitá vec. Treba si uvedomiť, že sme začali vyrábať zariadenie za ťažké miliardy korún, ktoré bude budovať tunely. Na tomto zariadení sa spolu napríklad s Francúzmi budú podieľať slovenské firmy, napríklad Mostárne Brezno majú obrovskú šancu, firmy, ktoré dnes nemajú robotu. Zahodiť a znevážiť takúto vec by bolo skutočne veľkou škodou.
Takisto si myslím, že Žilinská univerzita spolu s Prešovom, ktoré vyvinuli zabezpečovacie, vetracie zariadenie do tohto tunela, to je tiež možnosť zárobku pre Slovensko. Všetky tendre vyhrali domáce firmy, tu na Slovensku. Ani jeden tender nevyhralo zahraničie. Myslím si, že takéto debaty sú skutočne na škodu. Ak pán poslanec hovoril o tom, že očakávame na Slovensku, aby prišli západné demokracie, tak kadiaľ chcú chodiť, cestami druhej triedy?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh, aby sme o tomto bode rokovali za účasti všetkých členov vlády. Prosím, aby ste v súlade s rokovacím poriadkom o tomto mojom návrhu dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Maxona. Chcem však upozorniť, že rokovací poriadok neukladá povinnosť členom vlády byť pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Maxona, ktorý žiada, aby pri prerokúvaní boli prítomní všetci členovia vlády.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 64 poslancov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie je nás dosť na to, aby sme boli uznášaniaschopní, preto pokračujeme rozpravou.
Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Ešte predtým sú faktické poznámky.
Pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Chcel by som len doplniť pána poslanca Mikolášika. Nikto tu nie je proti výstavbe diaľnic ani ich potreby, čo je pochopiteľné. Azda sa dá hovoriť o otázke rýchlosti výstavby a ceny výstavby, ako to zadlžuje našu ekonomiku, či si na to teraz môžeme toľko požičať, alebo nie.
Druhá vec, ktorú treba pripomenúť pri výstavbe, je to, že nebolo všetko v poriadku z hľadiska štátnych orgánov. Pamätám sa, že neboli všetky potrebné dokumenty na začatie výstavby. Povolenie o územnom...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Juriš, prosil by som k vystúpeniu pána poslanca Mikolášika. Nepolemizujme o stavebných povoleniach, ale venujme sa tomu, čo odznelo v rozprave.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec A. Juriš:
No presne o tom hovorím, že pán Mikolášik hovoril o výstavbe, aj o výstavbe tunela pod Braniskom a tam zrovna neboli dodržané všetky náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre územné konanie a stavebné povolenie. A robili to štátne orgány. Len toľko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem. Pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Nebudem hovoriť o tuneloch, doplním pána poslanca Mikolášika. Akýkoľvek podnik na Slovensku musí investovať do svojho rozvoja, inak sa prestane rozvíjať a zbankrotuje. Na druhej strane, ak podnik bude investovať tak veľa, že nedokáže tieto investície splácať, takisto môže zbankrotovať. To isté ako o podnikoch platí aj o investovaní Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dnes sme v takej situácii, že Slovenská republika nedokáže toľko produkovať, aby dokázala platiť svoje záväzky. Je preto prirodzené, že musíme urobiť opatrenia. Jedným z opatrení je redukovať kapitálové výdavky do niektorých projektov. Nie ich celkom zastaviť.
Vážení kolegovia, stačilo vypočuť si názor firiem, ako bol napríklad Doprastav, ktorý sám hovoril a upozorňoval už v minulých rokoch, že rýchlosť výstavby diaľnic je neúnosná, poškodzuje štát a zamestnanosť aj pri nižšom tempe sa nezníži.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, vypnite mobilné telefóny. Tie zvuky, ktoré počuť navyše oproti tým, ktoré tu vytvárame my, spôsobujú vlastne mobilné telefóny.
Poslankyňa I. Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
kolegovia,
hostia,
dovoľte aj mne, aby som sa vyjadrila k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, ktoré nám bolo predložené. Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som sa ospravedlnila za svoju neprítomnosť na začiatku hodiny otázok, keď bola čítaná práve moja otázka. Mali sme zasadanie zahraničného výboru.
Zahraničná politika je oblasť, ktorú by sme asi ťažko rozdelili na tú, ktorá vyhovuje koalícii a ktorá je výhodná pre opozíciu. Už aj v predchádzajúcom parlamente sme deklarovali takmer všeobecnú dohodu na základných princípoch a cieľoch zahraničnej politiky. Tieto ciele mala naša spoločnosť od novembra roku 1989. Vyústenie zmien spoločnosti po novembri 1989 bolo aj príčinou založenia samostatného štátu. Dnes mnohí tí, ktorí nemali odvahu a elán v roku 1993 pridať ruku k spoločnému dielu, chcú našu republiku reprezentovať.
Pri stavaní si cieľov však musíme vedieť zvážiť aj realitu, ktorú nám ponúka analýza prežitého. Od roku 1989 deklarujú všetky štáty východnej Európy svoj záujem o začlenenie sa do európskych a transatlantických organizácií. Diplomaticky nás však stále nechávajú na vedľajšej koľaji. Nech nás teší a hreje na srdci, že na tej vedľajšej výhybke sú aj Česi, Poliaci a Maďari. Oni už pochopili, že keď bola rozbitá Vyšehradská štvorka, bola to chyba a dnes máme možnosť vidieť tendencie na jej znovuobnovenie.
Bičujeme sa neustále strachom, že nie sme dostatočne demokratickí, že národ, ktorý bol tisíc rokov pod útlakom, sa musí učiť od tých, ktorí ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi mali kolónie, a teda vôbec neuznávali princípy demokracie a práva iných.
Vláda, ktorá nám predkladá program, ako by mala len jednu jedinú podmienku na vstup do európskych inštitúcií, a táto podmienka je dostať sa tam. To sa mi zdá dosť málo. Vláda už pri svojom nástupe deklarovala a neustále opakuje, že štátna pokladnica je prázdna. V programovom vyhlásení otriasate istotami ľudí v zdravotníctve a školstve. Kde sa potom berú prostriedky na nebývalú frekvenciu zahraničných ciest? Občania, ako aj parlament nie sú informovaní o rokovaniach a o záväzkoch dohodnutých počas týchto rokovaní.
Nedá mi, aby som sa napríklad nepristavila pri zasadaní Západoeurópskej únie v Ríme pred týždňom, na ktorom som mala možnosť sa zúčastniť. Na tomto zasadaní sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Kukan a minister obrany Slovenskej republiky pán Kanis. Nebudem kritizovať ekonomickú stránku cesty, že všetci sme mohli použiť "špeciál", ale zaráža ma, že ani jeden z nich neinformoval o prijatí Rímskej deklarácie, ktorá počas tohto rokovania bola prijatá. Od roku 1995, keď bola prijatá Lisabonská deklarácia, je Rímska deklarácia práve dosť dôležitým medzníkom v obrannej a bezpečnostnej problematike Európy, ako aj v otázke rozširovania týchto inštitúcií a vo vzťahu k NATO.
HZDS vzniklo na pôde demokratizačných zmien a politického vývoja po novembri v roku 1989. Kritizovali ste nás a vysmievali ste sa nám, že v Európe nemáme politického partnera. Zabudli ste, že opúšťame storočie, opúšťame tisícročie, a teda práve HZDS je novou politickou stranou na rozdiel od vašich politických strán, ktoré začínali toto storočie. Ale vidieť, že práve na príklade HZDS ste spojili svoje politické strany a popreli svoj ideologický vývoj. Ak sa ma v zahraničí pýtajú, akú máme vládu, odpoviem, že ani neviem. Ľavičiari robia pravicovú politiku alebo pravičiari ľavicovú?
V Európe existujú politické strany, a to sú strany spojených ľavičiarov, socialistov, konzervatívcov a liberálov. Napríklad v Rade Európy alebo aj v Európskom parlamente tieto strany pôsobia odstredivo. Ako pôsobia tieto strany u nás? A potom je obťažné hovoriť o bezplatnom školstve a zdravotníctve. A už nebudem spomínať takú chúlostivú oblasť, akou je oblasť antikoncepcie alebo oblasť interrupcií.
Vládny program je ako kyslá kapustová polievka na druhý deň po oslave. Pozrite sa do svojich volebných programov, či ste ľudí upozornili na to, že budeme mať zmenu ústavy v zdravotnej starostlivosti. Či ste ľudí upozornili na to, že upravíme - a použijem schválne terminológiu z obdobia vládnutia komunistickej garnitúry - cenu tepelných energií? Robíte reštrikčné opatrenia a neustále opakujete, že za to je zodpovedná Mečiarova vláda. Svoje programové vyhlásenie končíte: "Vláda si je vedomá, že je vládou všetkých občanov Slovenskej republiky, a nie iba voličov štyroch politických strán. Preto volá k spolupráci a k účasti na spoločnom diele všetkých občanov Slovenskej republiky."
Vážená vláda, vaše skutky však hovoria o niečom inom. Na pracoviskách robíte čistky, aby som znovu použila vašu terminológiu deratizácia, ako sa citlivo vyjadrujete o zásahoch do osudov ľudí. Z čoho a kde potom beriete peniaze, pani ministerka financií, na odstupné? Premiér Mečiar mal dvoch poradcov. Premiér Dzurinda ich má šestnásť, v paláci dôverne nazývané bicyklové komando. Preto si vám dovolím odporučiť, vážená vláda, aby ste neuťahovali opasok len ľuďom, ale aj sami sebe a svoje programové vyhlásenie prepracovali na skromnejší variant.
Nedá mi, aby som na záver ešte nepovedala jednu informáciu, lebo ma odvolali pred chvíľou k telefónu. Pán minister Šagát nám hovoril o tom, že sa nebude prepúšťať. Telefonovali mi z nemocnice v Trebišove, že po Slovensku chodí auto, v ktorom sedí pán Baránik - neviem, nepoznám -, roznáša dekréty a riaditeľ v nemocnici v Trebišove bol odvolaný.
Dostala som druhú informáciu od novinára, tu prítomného v parlamente, ktorý mi povedal, že na tlačovej konferencii dnes na obed pán minister Šagát povedal, že slovenské zdravotníctvo je dnes na úrovni vojnového stavu. Nejako mi to nekorešponduje s odpoveďou, ktorú som od pána ministra dostala.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlási sa pán minister Šagát.
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Predovšetkým by som chcel opakovane a pravdepodobne nie dosť zrozumiteľne som doteraz vysvetlil, o akú zmenu ústavy by išlo v článku 40, ktorý hovorí, že každý občan má nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zákona o zdravotnom poistení. Ak sa nad týmto pozastaví poslanec Národnej rady, ktorý tu bol štyri roky, poslanec Národnej rady, ktorý bol ministrom zdravotníctva a spochybní zámer zmeniť ústavu tak, pani poslankyňa, aby bolo možné z toho zákona vybrať prílohy o kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok, aby sa kategorizácia liekov mohla opakovane v priebehu roku meniť, aby to bol nástroj nie na strašenie, že bude niekto platiť, ale aby to bol nástroj na to, aby sme donútili firmy ponúkať kvalitné lieky za primeranú cenu, aby sa uchádzali o to byť v prvej kategórii, ktorá je plne hradená z poistenia, a to je celý úmysel, tak, prosím vás pekne, nestrašme občana, že ideme robiť...
(Zvonenie mobilného telefónu.)
Ospravedlňujem sa.
... že ideme robiť zmenu ústavy a že občan bude atakovaný priamymi platbami. Naopak, pani poslankyňa, váš systém privatizácie s privatizovaním zdravotníckych zariadení, so vznikom ziskových organizácií bol mechanizmus, ktorý by bol viedol k planým platbám a k vzniku zisku zo zdravotného poistenia, čiže protizákonný postup. To je k tejto veci o ústave. Robíme čistky, pani poslankyňa...
(Zvonenie mobilného telefónu.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, máte už dobre vypnutý ten telefón?
Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ospravedlňujem sa, skutočne sa veľmi ospravedlňujem.
Pokiaľ ide o čistky, s touto otázkou som tu už vystúpil. V roku 1994 prebehli riadne konkurzy u tých riaditeľov, ktorí boli v priebehu predchádzajúceho obdobia odvolaní bez udania dôvodu. Povedali sme a neviem, čo je v tom také, že riaditelia, ktorí prešli riadnym konkurzom v roku 1994 a v rokoch 1994 - 1998, boli odvolaní, majú morálne právo sa teraz vrátiť. To je jediné, čo robíme. Okrem toho som sľúbil pani poslankyni Aibekovej v interpelácii, ktorou ma interpelovala, že rozdáme všetkým poslancom počty, ktoré budú vymenené a ktoré boli vymenené v roku 1994. Vyčkajte a uvidíte, že to nebude strašiak, že robíme čistky.
Je fakt a môžeme to dokumentovať, že mnohé vedenia nemocníc urobili v nemocniciach mnoho nevýhodných zmlúv, mnoho nevýhodných prenájmov a mnohé nemocnice sú v zlej ekonomickej situácii aj preto, že mnohé vedenia nemocníc nezvládli riadenie či už z nevedomosti a niekedy aj úmyselne. Takým dokladom je napríklad Rooseveltova nemocnica. Takým dokladom je nemocnica v Trnave. Viem doložiť takéto správanie riaditeľa v Dérerovej nemocnici. Takže, prosím vás pekne, stojíme za tým, čo sme povedali - žiadne čistky. Chceme nastoliť, aby tu panoval poriadok a zákon, a nie politické dosadzovanie podľa toho, kto je práve pri moci.
Vojnový stav. Pani poslankyňa, je fakt, že v našej krajine je mier. Nebojuje sa, nepočuť tu streľbu. Ale je možné, aby v konsolidovanej krajine, v ktorej je mier, mohlo byť zdravotníctvo v takom stave, v akom je? Zdravotníctvo, kde jedna z najväčších nemocníc má, ako som už uviedol, zablokovaný účet, pretože je na nej exekúcia? Je možné, aby sa v normálne ekonomicky fungujúcej krajine mohlo zdravotnícke zariadenie dostať do tejto situácie? Tvrdím, že nie. A mám jediné prirovnanie, že to je vojnový stav. Neviem to inak pomenovať. Ak viete na to nejaký iný názov, možno bude dobrý a osvojím si ho. Tak ho pomenujte vy. Ja to nazývam kolapsový stav v zdravotníctve, pretože ekonomické procesy sú takého charakteru, že pacient príde do lekárne a nenájde liek, že pacient príde k lekárovi a ten mu povie: Choď sa prepoistiť do inej poisťovne, lebo táto poisťovňa mi neplatí, že pacient príde do nemocnice a musí si doniesť so sebou bielizeň a príbuzní mu musia nosiť jedlo. No tak, nie je toto vojnový stav? Za osem rokov transformácie sme zdravotníctvo doviedli do tejto situácie. Nebudem hovoriť o tom, kto je za to zodpovedný.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister Kukan sa prihlásil do rozpravy.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
možno, že trošku otočíme list, kým začnete pokračovať v tom, čo hovoril pán minister Šagát. Chcel by som zareagovať iba dvoma, tromi krátkymi poznámkami na tú časť vystúpenia pani poslankyne Belohorskej, ktorá sa týkala oblasti zahraničnej politiky.
Áno, zahraničnopolitická pasáž vládneho vyhlásenia je v mnohých formuláciách možno veľmi podobná tej, ktorá bola v predchádzajúcom vládnom vyhlásení, pretože priority v zahraničnej politike boli rovnaké už skoro počas všetkých predchádzajúcich rokov. Možno rozdiel bude v tom, že to, čo je tam napísané, táto vláda chce dôkladnejšie, dôslednejšie realizovať v praxi bez nejakého ambivalentného dvojtvárneho správania sa.
K tomu, čo hovorila pani poslankyňa o zahraničných cestách, nuž nezačnite nám teraz hovoriť, že mnoho cestujeme. Spomeňte si, ako to bolo za posledné štyri roky. Tie cesty, ktoré doteraz vláda vykonala, boli na základe mnohostranných rokovaní, ktoré sú zaplánované. Ale, preboha, nevyčítajte nám, že začíname akosi príliš veľa cestovať. Veď ľudia majú pamäť a pamätajú si všetko veľmi dobre.
Pokiaľ ide o nedávne zasadnutie Západoeurópskej únie v Ríme, chcel by som povedať iba toľko, že bolo na úrovni ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany. Obidvaja ministri tam vystúpili, predniesli vystúpenie o pozíciách Slovenska, čas využili na to, aby sa stretli s mnohými svojimi partnermi a kolegami. Môžem tiež informovať, že som mal stretnutie s generálnym tajomníkom Západoeurópskej únie pánom José Cutileirom, ktorý mi povedal, že som prvý minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, s ktorým sa stretol. Bol som dosť prekvapený, pretože moja predchodkyňa zrejme jednoducho nevyhľadávala takéto kontakty. Takže záujmy Slovenska tam boli hájené, podľa mňa, veľmi dôkladne.
To, čo hovoríte o tom, že vlastne ľudia nevedia, čo robíme na zahraničných cestách, že tam niečo sľubujeme a podobne. No prvý príklad toho, ako informujeme o cestách, bolo to, že predseda vlády pán Dzurinda prišiel sem medzi vás a informoval o svojej prvej zahraničnej ceste. Tak teraz nám nevyčítajte, že o ničom neviete. Aj vtedy sme o tom diskutovali, že o ničom inom sme nerokovali počas tej cesty, iba o tom, čo bolo obsahom a čo bolo napísané v správe, ktorú vypracovala Európska komisia. O ničom inom.
A ešte jednu poznámku na záver. Pani poslankyňa hovorí, keď sa jej v zahraničí spytujú, akú máme na Slovensku vládu, že nevie odpovedať. Nuž povedal by som, že tu máme takú vládu, akú si zvolili občania tejto krajiny v slobodných, férových, demokratických voľbách, a zvolili si ju preto takú, lebo chcú mať inú situáciu na Slovensku a zvolili si takú vládu, ktorá túto situáciu zmení.
Ďakujem. (Potlesk.)