Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

najsamprv by som odpovedal veľmi stručne. Je to pravda. Ale keď už hovoríme o predmetnom článku pána šéfredaktora Pavla Minárika, určite málokto z vás, a o to menej málokto z hostí či televíznych divákov, si na ten článok pamätá. Ak mi dovolíte, prečítam ho v plnom znení.

Pavol Minárik napísal 24. 9. 1998 pod názvom Koho budem voliť nasledujúci článok. Citujem: "Chcem vám povedať, koho budem v piatok popoludní voliť. Ešte predtým vám však poviem, koho a prečo voliť nebudem. Takže svoj hlas nedám tým, ktorí Slovenskú republiku natoľko stotožnili so svojou osobou, že jej bohatstvo považujú za vlastné. Vládnutie si zamenili s panovaním slobodných občanov s poddanými a demokratický štát s izolovaným ostrovom v strede Európy. Integračnými vyhováračkami urobili zo Slovenska fackovacieho panáka Európy a zo seba hrdinov, ktorých svet nechápe. Vulgárnym a arogantným správaním na najvyšších miestach v štáte spôsobili, že zlé mravy u nás nie sú výnimkou, ale normou. Slobodu prejavu zamieňajú s pokusom o štátny prevrat a verejnoprávnu televíziu za nástroj boja s vnútorným nepriateľom. Vedia, aká je vôľa ľudu ešte skôr, ako sa ho čokoľvek opýtajú. Spôsobili, že výsledky hlasovania v parlamente sa dajú neomylne predpovedať. Môžu beztrestne pranierovať ľudí s inými názormi, vyhlasovať ich za nepriateľov a škodcov štátu i národa. Chcú, aby novinári, spisovatelia, herci hovorili to isté čo politici, a ak nesúhlasia, aby mlčali. Politickými rozhodnutiami zaviedli stredoveké kastovníctvo, feudálne maniere a tvrdia, že sa poctivou prácou dopracovali k miliardovým majetkom. Dávajú amnestiu za zločiny ešte skôr, ako boli vyšetrené. Vyžadovali, aby vyšetrovatelia nevyšetrovali. Spôsobili, že počet úradníkov stúpa mnohonásobne rýchlejšie ako pracovných miest pre robotníkov. Vládli tak, že pracovná sila je u nás lacná ako málokde a dobré topánky drahšie ako kdekoľvek inde.

Sú si istí, že len oni majú pravdu a môžu spasiť národ. Udalosti z minulosti i tie súčasné si prispôsobujú podľa potrieb a okolností. Gazdovali tak, že v jednej triede základnej školy sedáva opäť 35 detí. Znefunkčnili zdravotný a poisťovací systém natoľko, že lieky pre chorých sa stávajú luxusom a umiestnenie v nemocnici často iba snom. Spôsobili, že životná úroveň klesá a zločinnosť stúpa. Sú presvedčení, že na svete nevymyslel nik a nič lepšie ako oni. Vyznávajú zásadu: Nevadí, že nás nenávidia, len aby sa nás báli. Klamstvo, i do neba volajúce, si cenia viac ako pravdu a klamať podľa nich sa oplatí viac ako hovoriť pravdu.

Spôsobili, že podliakom sa u nás žije lepšie a ľahšie ako čestným a odvážnym ľuďom. Ukradli za bieleho dňa aj tie najlukratívnejšie štátne podniky, tvrdiac, že išlo o spravodlivú privatizáciu. Svojim deťom, príbuzným, známym dohodli za smiešne peniaze podniky, ktoré by normálnym trhovým predajom priniesli štátu tak chýbajúce prostriedky. Prisvojili si právo nielen vládnuť, ale zároveň sa aj kontrolovať. Množstvo nevzdelaných ignorantov vydávali za ľudí múdrych a vzdelaných. Uzurpovali si výlučné právo určovať, čo je národné, tolerovali nacionalizmus, urážali a potupovali iné národnosti, vierovyznania, či inak orientovaných ľudí či skupiny. Chcú, aby ich zjednodušený pohľad na svet prijali aj ľudia rozmýšľajúci.

Zneužívajú políciu na strašenie inak mysliacich, či trestanie bežných smrteľníkov za bežné priestupky, nevšímajúc si vyčíňanie mafií a gangov. Netolerantných, nenávisti plných jedincov postavili na piedestál aj s bronzovými bustami. Rozdelili spoločnosť na ľudí dobrých a zlých, orientovaných národne a protinárodne, deliac ľudí na čistých Slovákov, a potom Maďarov, Židov, Čechov či Rómov. Spôsobili, že spoločnosť prestáva veriť v dobro a spravodlivosť a opäť sa začína uzatvárať do seba. Mysleli predovšetkým na seba, svoje majetky a moc.

Vytvorili úzku skupinu miliardárov a armádu ľudí žijúcich pod hranicou životného minima. Možno ani nevedia, kam všade až siahajú mafie, ktorým sa výnimočne darilo za ich vládnutia a zrejme i pomoci. Hodili milióny Slovákov cez palubu, urobili z nich občanov druhej kategórie. Spôsobili, že česť, charakter, pravdovravnosť, úcta sa vytratili z verejného života."

To bola prvá časť.

"A teraz čítajte pozorne, poviem vám, komu svoj hlas dám," hovorí ďalej šéfredaktor Pavol Minárik. "Dám ho tým, ktorí nič z toho, čo som podrobne opísal v predchádzajúcej časti, nerobia."

Toľko článok.

Pán poslanec, neviem, prečo ste podali súdne oznámenie. Zrejme preto, že ste sa sami umiestnili v tej prvej kategórii. (Potlesk.) Pretože v tomto článku nie je ani zmienka o žiadnom mene a o žiadnej politickej strane.

A teraz odpoveď, takrečeno, paragrafovaná. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako vecne príslušný ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 6. 10. 1998 z dôvodu uverejnenia článku šéfredaktora denníka Pravda Pavla Minárika pod názvom Koho budem voliť podľa § 9a ods. 2 zákona číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov uložilo vydavateľstvu PEREX, a. s., Pribinova 25, Bratislava pokutu vo výške 1 milión Sk.

Vydavateľ proti citovanému rozhodnutiu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v zákonom určenej lehote uplatnil riadny opravný prostriedok. Vydavateľ v odôvodnení odvolania argumentoval tým, že podľa platného zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky je počas moratória zakázaná iba volebná kampaň v prospech alebo neprospech politickej strany, alebo kandidáta. V predmetnom článku nie je uvedený žiadny názov politickej strany alebo meno kandidáta, ani obsah článku nie je konkretizovaný vo vzťahu k politickým stranám alebo kandidátom.

V súlade s procesným postupom správneho konania vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy prislúcha v rozhodovaní o rozklade účastníka konania rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, inak môže odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Minister kultúry sa v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia oboznámil s meritom veci, na základe čoho v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania veci, predchádzania neprimeraným invektívam, ktoré by vznikli pri dokazovaní objektívnej pravdy na prípadnom súdnom konaní, v súlade s § 61 ods. 2 v spojení s § 59 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní sa rozhodol prvotné rozhodnutie ministerstva kultúry zrušiť.

Bratislava 12. novembra 1998.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec chce položiť doplňujúcu otázku.

Zapnite mikrofón pána poslanca.

Poslanec I. Hudec:

V prvom rade, pán minister, nešlo o súdne oznámenie - to je niečo celkom iné -, ale išlo o udelenie pokuty v zmysle príslušného zákona.

V druhom rade, keby sa nevyskytlo v druhom odseku prvé slovo, kde sa hovorí "vládnutie si zamenili", nikto by neidentifikoval ani podľa vašich terajších slov, že ide o nejaké politické zoskupenie alebo politické strany. Možno si to vy myslíte, ale upozorňujem vás, že víťazné politické hnutie získalo najväčší počet voličov.

Takže toto vaše krásne extempore a ukážka toho, že viete čítať článok, je síce zaujímavé, ale myslím si, že keby bol býval napadnutý orgán príslušného vydavateľstva vedomý si neviny, tak sa odvolá na súd. Buď bol presvedčený, že súd vyhrá, ale pretože vedel, že tento súd prehrá, tak využil politickú náklonnosť. A vaši úradníci zrejme porušili zákon, keďže v čase volebného moratória, ktoré bolo jednoznačne preukázateľne porušené, zrušilo pokutu, ktorá jednoznačne v tomto prípade takémuto konaniu prislúcha.

Pýtam sa, pán minister, či by ste rovnako pokračovali a rovnako postupovali aj vtedy, keby išlo, trebárs, o politicky inak orientovaný tlačový orgán.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán minister.

Minister kultúry SR M. Kňažko:

Vážený pán poslanec,

napriek vášmu vydarenému pokusu o humor, že viem čítať, budem vám odpovedať slušne. V prvom rade vy ste podali túto obžalobu na základe kontextu, resp. udelili ste pokutu. Ten kontext uvádzate v tom, že sa hovorí o vládnutí. Chcel by som vás upozorniť, že boli pred predchádzajúcou vládou aj iné vlády, bolo ich niekoľko, takže z kontextu absolútne nevyplýva, o ktorú vládu išlo, a nemôžete to dokázať iba ak tým - ako som už spomenul predtým -, že sa k týmto praktikám priznávate. A myslím si, že ste to urobili nadovšetku pochybnosť zrozumiteľne tým, že ste udelili pokutu na základe zneužitia paragrafu, ktorý som už citoval, a mne neostávalo nič iné, ako v záujme spravodlivosti túto nezmyselnú pokutu zrušiť.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán minister.

Teraz by som prosil o odpoveď podpredsedu vlády pána Csákyho, ktorému položila otázku pani poslankyňa Slavkovská tohto znenia: "V Komárne na konferencii ste hovorili po maďarsky. Koho ste zastupovali?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa,

šesť dní po tom, ako som bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, dňa 5. novembra som sa skutočne zúčastnil na medzinárodnom seminári v Komárne. Seminár pod názvom Silné samosprávy, silné regióny organizovala nemecká nadácia Konrad Adenauer Stiftung v spolupráci so spoločnosťou László Mécs zo Slovenskej republiky. Seminár sa uskutočnil v slovenskom a maďarskom jazyku. Bol plánovaný od septembra 1998 a na zozname prednášateľov som sa ocitol ako zástupca spoločnosti László Mécs. Formou seminára išlo vlastne o školenie kandidátov na posty primátorov a starostov pred komunálnymi voľbami. 95 % účastníkov akcie bolo maďarskej národnosti. Medzi účastníkmi a prednášateľmi sa objavili aj vedúci predstavitelia tak Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj Únie miest Slovenskej republiky. Účastníkov konferencie som pozdravil v oboch jazykoch a priznám sa vám, že počas prestávky som s nemeckými hosťami komunikoval dokonca po nemecky.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská chce položiť doplňujúcu otázku.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne. To je veľmi pekné, že na medzinárodnej konferencii sa zúčastnilo 95 % účastníkov maďarskej národnosti, ale keď ste tam boli, pán podpredseda, už ste boli podpredsedom slovenskej vlády. A ako podpredseda slovenskej vlády máte používať výlučne slovenský jazyk.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.

Pani poslankyňa, dovoľte mi povedať nasledujúce slová. Áno, je pre mňa česť, že tu môžem teraz stáť ako člen slovenskej vlády, ale to nie je úplná pravda. Úplná pravda je takáto. Som členom demokratickej slovenskej vlády a na to som hrdý. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, chcem vás ubezpečiť, ako aj každého občana Slovenskej republiky, že vo všetkých svojich aktivitách budem vychádzať striktne zo zákonov a Ústavy Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

Teraz by som prosil podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša o odpoveď na otázku pána poslanca Krumpolca: "Sociálna stabilita je jednou z podmienok sociálneho zmieru, a tým aj podmienok na úspešnú hospodársku politiku. Aké kroky vo vzťahu k sociálnym partnerom, predovšetkým k odborom chcete urobiť?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

vážení kolegovia,

vážený pán poslanec,

vláda považuje obnovenie sociálneho dialógu s odbormi a zamestnávateľmi za jednu zo svojich kľúčových priorít, ku ktorým sa prihlásila aj v texte programového vyhlásenia. Odcitujem len dve miesta, kde je to uvedené veľmi zreteľne a jednoznačne.

V úvode programového vyhlásenia na strane 6 sa uvádza, že "vláda považuje sociálny dialóg so zamestnávateľmi a odbormi za významný nástroj hľadania a nachádzania spoločenského konsenzu pri prekonávaní nahromadených a dlho neriešených problémov v ekonomickej a sociálnej oblasti". Vláda sa ďalej zaviazala v programovom vyhlásení riešiť túto vec aj systémovo a zaviazala sa, zase citujem z programového vyhlásenia, že "vláda navrhne zákon o tripartite, ktorý upraví právne vzťahy hospodárskeho a sociálneho partnerstva pri dobudovaní zásadných otázok hospodárskeho a sociálneho rozvoja s cieľom udržania sociálneho zmieru".

Vo viacerých častiach vyhlásenia sa potom nachádza konštatovanie, že vláda viaceré opatrenia v sociálnej, ale aj v ekonomickej oblasti bude uskutočňovať v dialógu so sociálnymi partnermi. Svoju vôľu a odhodlanie riešiť tie problémy s odbormi a so zamestnávateľmi nakoniec vláda nielen deklarovala, ale aj v praxi dokázala tým, že už pri príprave programového vyhlásenia sme sa stretli so zástupcami odborov a so zástupcami zamestnávateľov a konzultovali sme s nimi už návrh programového vyhlásenia, a teda niektoré zásadné pripomienky aj odborov boli do programového vyhlásenia zapracované.

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť jednu vec. V dôsledku doterajšej ekonomickej politiky vlády, v dôsledku doterajšej nekompetentnej a nezodpovednej hospodárskej politiky sa nahromadilo obrovské množstvo dlhov a neriešených problémov. Vláda bude musieť prijímať aj mnohé nepopulárne opatrenia, ktoré ale je nevyhnutné prijať, pretože jednoducho život z podstaty na úkor budúcich generácií a ďalšie hromadenie dlhov je už absolútne neudržateľné. Vláda si uvedomuje, že toto bude možné len v aktívnom a permanentnom dialógu so sociálnymi partnermi, a aj preto považuje tento proces za nevyhnutný.

Nedá mi nedotknúť sa ešte jednej veci. Keď tu za klub HZDS včera rečnil pán poslanec Kozlík, tak sa veľmi čudoval, ako je možné, že Konfederácia odborových zväzov najskôr mala požiadavku voči vláde na určitý rast reálnych miezd a teraz v najnovších požiadavkách odborárov táto požiadavka už nie je. Som presvedčený, že je to tak preto, pán poslanec a vážená snemovňa, že Konfederácia odborových zväzov na rozdiel od vás opozičných poslancov a 80 % slovenských obyvateľov vie a uvedomuje si, že ekonomická situácia je ťažká. A nielen to, Konfederácia odborových zväzov si zrejme a jasne uvedomuje, kto je za túto situáciu zodpovedný. Takže to je zrejme ten dôvod a my veľmi oceňujeme aj reálnosť pohľadu Konfederácie odborových zväzov. A chcem z tohto miesta vysloviť záväzok za seba ako predsedu tripartity, ktorú chceme obnoviť hneď po získaní dôvery v tomto parlamente, korektného rokovania a nachádzania konsenzu pri riešení nahromadených problémov a pri prijímaní opatrení, z ktorých mnohé nebudú ľahké.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

Zapnite mikrofón pána poslanca Krumpolca.

Poslanec J. Krumpolec:

Nemám doplňujúcu otázku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Prosil by som teraz pána ministra Čarnogurského, aby odpovedal na otázku pána poslanca Kandráča: "Prečo chcete uskutočniť plošné odvolanie predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov? Nemyslíte si, ak sa váš zámer uskutoční, že spomínaní funkcionári budú do funkcie volení kolektívmi príslušných súdov, čo je v rozpore so zákonom číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a jeho § 39 ods. 3?"

Nech sa páči, pán minister.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Pán poslanec, po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti som stál pred týmto problémom: Niektorí funkcionári okresných a krajských súdov - predsedovia a podpredsedovia - boli do svojich funkcií vymenovaní bez súčinnosti vyjadrenia sudcovských rád, čo vyžaduje zákon. Voči niektorým je kritika zo sudcovských kruhov a vo všeobecnosti je a bola požiadavka zo sudcovských kruhov po väčšej účasti práve sudcov na vymenovaní súdnych funkcionárov, čiže predsedov a podpredsedov súdov. Tento problém som mal riešiť tak, aby nedošlo práve ku spolitizovaniu vymenúvania funkcionárov súdov.

Len na ilustráciu vám poviem, pán poslanec, že všetci predsedovia krajských súdov na Slovensku boli vymenovaní do svojich funkcií za uplynulé štyri roky, čiže za pôsobenia predchádzajúcej vlády, a to nielen v nových krajoch, ktoré boli vytvorené, ale aj v predchádzajúcich krajoch. Keď som chcel tento problém riešiť tak, aby došlo práve k poklesu alebo vylúčeniu politických vplyvov na vymenovanie sudcov, prijal som návrh, podnet zo sudcovských kruhov, konkrétne zo Združenia sudcov Slovenska, aby všetci predsedovia a podpredsedovia okresných a krajských súdov na Slovensku boli odvolaní, tí istí poverení výkonom svojich funkcií, a potom, aby sa v nasledujúcich niekoľkých dvoch, troch týždňoch uskutočnili na súdoch zhromaždenia sudcov jednotlivých súdov, ktorí na svojich zhromaždeniach tajným hlasovaním zvolia kandidáta na príslušnú funkciu. K týmto kandidátom zvoleným kolektívmi sudcov sa vyjadria sudcovské organizácie, to znamená Rada sudcov a Združenie sudcov. Zákon o štátnej správe súdov ukladá ministerstvu spravodlivosti spolupracovať alebo komunikovať so stavovskými organizáciami sudcov. Títo kandidáti budú vymenovaní do funkcií.

Vyhlasujem vám, že nevymenujem do funkcie predsedu alebo podpredsedu okresného alebo krajského súdu ani jedného funkcionára, ktorého meno by som nedostal takýmto spôsobom zo sudcovských kruhov. To znamená, že práve týmto spôsobom sa po prvýkrát vylúči politický vplyv z vymenovania súdnych funkcionárov a súdni funkcionári budú vymenovaní na základe návrhov práve z prostredia sudcov, ktorí sa medzi sebou najlepšie poznajú, a očakávam, že si zvolia najlepších kolegov zo svojho stredu za kandidátov na funkcionárov súdov. Samotný formálny akt sa uskutoční mojím vymenovaním, ale na základe týchto tajných volieb, ako som vám povedal. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán minister.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, končím bod programu hodina otázok.

Ďakujem pánu premiérovi a ostatným členom vlády za účasť na tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode, o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery.

Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jasovský. Po ňom vystúpi pán poslanec Mikolášik a po pánu poslancovi Mikolášikovi pán poslanec Benčat.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

pani poslankyne, páni poslanci,

chápem, že prerokúvame programové vyhlásenie vlády, a nie štátny rozpočet. Mne by sa však lepšie orientovalo v reči čísel, v reči tabuliek. Myslím si, že vzhľadom na dôležitosť tohto rezortu nie celkom rozsiahla jedna strana A4 by mala väčšiu vypovedaciu schopnosť, pokiaľ by bola uvedená v reči čísel. Povedal som však, že chápem, že ide o programové vyhlásenie, nie o rozpočet.

Volebný program prakticky niekoľkých strán bol skompilovaný do približne jednej strany a je možné ho deklarovať asi v 23 tézach. Ak som vykonal porovnávaciu analýzu celkových makroekonomických prístupov s jednotlivými parciálnymi riešeniami, ktoré sú obsiahnuté v tejto časti, je možné konštatovať, že niektoré konkrétne riešenia si protirečia, resp. jednotlivé tézy nemajú rovnakú filozofiu, a teda to potvrdzuje, že časť Doprava vznikla ako kompilát, skladačka z podkladov koaličných strán. Všetky tézy, ktoré sa uvádzali vo volebných programoch, sa nenachádzajú v programovom vyhlásení vlády. Je tam z nich uvedená len určitá časť.

Dotknem sa niektorých téz, rád by som ich komentoval.

V programovom vyhlásení vlády hovoríte o garancii štátu pri úhrade straty za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme. Inými slovami to znamená, že sa uhradí v plnej výške rozdiel medzi cestovným a nákladmi. Bude to teda znamenať zvýšenie dotácií o 100 % alebo sa zvýši cestovné? Myslím si, že by bolo poctivé to priznať a načrtnúť jedno alebo druhé riešenie. Naša vláda v roku 1998 dotovala osobnú dopravu v autobusovej doprave celkovou sumou 900 mil. korún a v železničnej doprave bola osobná doprava dotovaná sumou cca 2,4 mld. Sk. Bude veľmi zaujímavé porovnať čísla za rok 1998 s budúcim rokom 1999. Treba tiež poznamenať, že od roku 1995, to znamená prakticky za obdobie štyroch rokov predchádzajúca vláda nezvyšovala cestovné ani v autobusoch, ani na železniciach.

Otázka harmonizácie, ktorá je spomínaná ako jedna z téz, myslím si, že ju nemožno dosiahnuť administratívnymi opatreniami, ale zrušením regulovania tarify za súčinnosti daňových a iných nepriamych nástrojov. Plne liberálna harmonizácia povedie v podmienkach malého Slovenska a vybudovanej cestnej siete k ďalšiemu samovoľnému obmedzeniu v železničnej doprave, ktorá má šancu v osobnej doprave len ako diaľková, rýchliková, čo ale popiera ďalšie tézy uvedené v programovom vyhlásení. Otázka je: Bude dobré riešenie ako harmonizácia napríklad uvoľniť tarifu a zrušiť zľavy, nedotovať štátne podniky SAD alebo podniky v inej forme a regulovať ceny a dotovať zľavy a obyčajné cestovné v Železniciach Slovenskej republiky? Je otázkou, aká bude politická vôľa pre takéto prípadné rozhodnutie a najmä, aké bude stanovisko odborov.

Otázka adresného systému poskytovania zliav je otázkou veľmi zaujímavou, pretože sa ňou zaoberala už druhá a tretia Mečiarova vláda. Len tretia vláda sa pokúsila tento problém riešiť, pretože aj keď tento materiál bol pripravený ešte za ministrovania predchádzajúceho pána ministra Dzurindu v roku 1994, napriek tomu, že ho intenzívne prerokúval so sociálnymi partnermi, nakoniec ho pán minister Dzurinda stiahol z predrokovania vlády s určitým zdôvodnením o národe.

Otázka výstavby diaľnic je otázka veľmi proklamovaná aj na včerajšom zasadnutí snemovne. Predpokladám, že budú ešte vystupovať k tomuto problému ďalší poslanci. Domnievam sa, že financovanie diaľnic bolo doteraz vždy efektívne. K podmienkam úverov sa predsa vyjadrovala Národná banka Slovenska, ministerstvo financií a nakoniec podmienky schvaľovala vláda Slovenskej republiky. Najskôr splatný úver zo zahraničia je splatný v roku 2004. Myslím si, že pokiaľ na diaľnice boli zabezpečované zdroje s úrokovou mierou do 6 %, čo bola suma nižšia ako oficiálna miera inflácie na Slovensku, tieto zdroje neboli pre Slovensko drahé a výstavba diaľnic mala, samozrejme, svoj význam. Poznám všetky úverové zmluvy, z ktorých sa financovala výstavba diaľnic. Pýtam sa: Budú ďalšie zmluvy výhodnejšie? Budú peniaze lacnejšie? Bude percento inflácie nižšie? Bude úroková miera nižšia, ako bola zabezpečená našou vládou? Otázka mimorozpočtových zdrojov - nakoniec, veď aj istina a úrok sa spláca zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Ak v roku 1994 bol pokus stavať diaľnice zo zdrojov Fondu národného majetku, nakoniec sa to ukázalo ako nereálne. Odmietol to vtedajší predseda Fondu národného majetku. Tento problém bol analyzovaný. Poznanie nás doviedlo k novému modelu financovania diaľnic na základe zahraničných dlhodobých zdrojov, ktoré boli schválené vládou.

Ale pokiaľ sú zdroje určované každoročne len zákonom o štátnom rozpočte, projektové financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov je nemožné. Opakovane teda chceme preskúmať slepú cestu? Bol som svojho času v Dánsku na konferencii európskych ministrov dopravy, videl som stavbu, prepojenie Dánska so Švédskom, prepojenie diaľničnou sieťou. Pýtal som sa na spôsob financovania výstavby tohto prepojenia. Dostal som odpoveď, že ide o úver v rozložení na 27 rokov. Budú tento úver splácať aj ďalšie generácie? Bude to splácané podobným spôsobom ako u nás?

V tejto snemovni bolo proklamované, že úvery sú krátkodobé. Ak sú krátkodobé, nemôžu ich splácať ďalšie generácie. Ak ich budú splácať ďalšie generácie, zrejme nie sú to úvery krátkodobé. Je tu rozpor vo vyjadreniach, bolo by ho asi potrebné vydiskutovať. Nakoniec sa opýtam, ako sú zadlžené iné štáty, ako je zadlžená ekonomika iných krajín, iných štátov, ako je možné financovať iným spôsobom výstavbu diaľnic. Ak si pozrieme pribúdajúcu intenzitu dopravy na cestách Slovenska, ak si pozrieme počet mŕtvych, ktorý narastá na cestách, som presvedčený, že tlak verejnosti bude neustále na pokračovanie v otázke výstavby diaľnic. Ak by sme zastavili budovanie diaľničnej siete na Slovensku - bol zaujímavý údaj, ktorý odznel aj vo včerajšej tlači - len zastavenie Braniska by spôsobovalo stratu v objeme okolo 35 mil. korún mesačne. Sú to veľké peniaze. Prišli za mnou niektorí robotníci z firiem, ktoré stavajú diaľnice na Slovensku, prišli mi povedať, že 11. 12. odchádzajú na dovolenky a v novom roku do zamestnania nemajú nastúpiť.

V samotnej Práci pred dvoma týždňami bola otázka na nového pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, že diaľnice na seba viažu životaschopnosť asi 100 tisíc obyvateľov. Myslím si, že je to veľké číslo, veľká suma a je potrebné sa týmto zaoberať. Je zrejmé, že financovanie diaľnic je zložitá otázka a nebolo to jednoduché riešenie ani pre nás. Ale lepšie riešenie je zastaviť financovanie diaľnic, a tým aj budovanie diaľnic, alebo sa snažiť zabezpečiť toto financovanie?

V programovom vyhlásení vlády sa spomína otázka druhej, tretej Paneurópskej konferencie, resp. vedenie multimodálnych koridorov, ktoré prechádzajú cez Slovensko. Myslím si, že je to realita. Na túto tému nie je potrebné hovoriť a nie je potrebné o nej diskutovať. Pokiaľ nepôjdu diaľnice cez schválené koridory, pôjdu zrejme susednými krajinami a vplyv na Slovensko bude zrejmý.

Otázka železníc - tiež chápem význam Železníc Slovenskej republiky z hľadiska infraštruktúry tohto štátu, ale takisto, bohužiaľ, poznám, že bez ohľadu na politické vyhlásenia 85 % tovaru ide v Európe cestou cestnej dopravy. Individuálny automobilizmus je tiež chápaný ako prvok osobnej slobody. Vyhlásenia o železničnej doprave a kombinovanej doprave zo strany najvyspelejších krajín sú farizejské, pretože diaľničnú sieť majú dávno dobudovanú, a preto stavebné kapacity presúvajú na nový fenomén, a to sú vysokorýchlostné železničné trate. Budeme mať na budovanie týchto vysokorýchlostných tratí domáce zdroje? Nepoznám čísla a predpoklady, som na ne zvedavý.

V programovom vyhlásení vlády je uvádzané, že musí vzniknúť nový projekt výstavby diaľnic. Osobne sa domnievam, že už súčasný projekt výstavby diaľnic nestíha držať krok s rozvojom motorizácie na Slovensku. Nový projekt, ktorý zohľadní finančné možnosti, bude znamenať, že na viacerých úsekoch, predovšetkým v okolí veľkých miest, môžeme očakávať podstatné zhoršenie dopravnej priepustnosti s priamym vplyvom na životné prostredie. Som presvedčený, že verejná mienka si vynúti aj naďalej považovať výstavbu diaľnic za národohospodársku prioritu prvého rádu.

Nakoniec problematika miest bola riešená aj z diaľničných peňazí. Otázka obchvatov, ktoré spomínal pán minister Černák, z diaľničných peňazí sme riešili predsa obchvaty Košíc, Trenčína, Banskej Bystrice, Žiliny, nakoniec Bratislavy. Zdroje na prepojenie Seneckej, Mierovej, zdroje pre tunel Lafranconi v Bratislave sú pripravené aj na rok 1999.

Otázka integrovaných dopravných systémov. Bolo by možné tiež o tom hovoriť, možno by sme mohli rozprávať o tom, akým spôsobom bude fungovať hromadná doprava na Slovensku. Osobne sa domnievam, že stupeň individuálneho motorizmu v nasledujúcich 10 rokoch bude veľmi nízky a verejná doprava, hromadná doprava budú stále základom fungovania prepravy ľudí v tomto štáte. Ale zvyšovanie podielov systémov verejnej dopravy je potrebné rozpracovať trochu iným spôsobom. Myslím si, že z núdze je tu cnosť, pretože hromadná doprava bude skutočne ešte dominovať minimálne 10 rokov. Zrušenie regulácie taríf a zliav však objektívne bude viesť k tomu, že doprava ľudí sa bude niesť v miere výhodnejšej individuálnej dopravy. Otázkou je, či naši občania budú mať na individuálnu dopravu, dopravné prostriedky aj zdroje.

Sociálne programy, tak ako sú uvádzané v programovom vyhlásení vlády, nedomnievam sa, že budú nadštandardné, skôr si myslím, že budú kompatibilné s programami v iných odvetviach. Je zložité z jednej vety vyčítať viac. Preukazovanie ekonomickej efektívnosti, environmentálna politika - myslím si, že všetky projekty, ktoré sme predkladali na financovanie zahraničným bankám, mimoriadne dôležito posudzovali tieto sumy, aj efektívnosť, aj vzťah k životnému prostrediu, čiže si myslím, že téza vylamovania otvorených dverí je celkom, celkom zbytočná.

Veľmi ma potešila otázka potreby investícií na obnovu vozového parku v železniciach a v autobusovej doprave. Už za fungovania nášho ministerstva bol veľmi úspešne naštartovaný projekt obnovy vozového parku. Treba si jasne, ale poctivo povedať, že strojné investície zo strany štátu je možné poskytovať veľmi zložito. Robili sme to prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Pretože všetky podniky musia hospodáriť v ekonomickom prostredí, treba zabezpečovať ak nie rozšírenú, aspoň jednoduchú reprodukciu. To znamená, že skutočné náklady v konečnom dôsledku aj tak zaplatia cestujúci hromadnej dopravy.

Osobne sa veľmi prihováram za to, aby výroba autobusov na Slovensku pokračovala, pretože s výnimkou motora sme dokázali zabezpečiť na Slovensku všetky komponenty potrebné na výrobu autobusov. Fabriky, ktoré autobusy vyrábajú - a sú ich reálne desiatky na cestách Slovenskej republiky - znamenali množstvo prostriedkov na projekciu, na zabehnutie výroby. Zastavenie tohto rozmachu by znamenalo krach týchto podnikov a neviem si celkom predstaviť, samozrejme, s výnimkou drahého dovozu, obnovu autobusového parku na Slovensku.

Ku kombinovanej doprave som už povedal niekoľko slov. Pokiaľ nebude masívna podpora štátu, táto doprava bude veľmi zložito riešená. Obávam sa, že Slovensko nebude mať najbližšie desaťročie na priame alebo nepriame dotovanie kamiónovej dopravy, to znamená, že táto téza je len daňou poplatnej rétorike vyspelých krajín Európskej únie.

Sľubne sa v tomto materiáli hovorí o transformácii. A čo privatizácia? Tá tam nie je spomínaná. Pritom okrem nákladnej cestnej dopravy v podstate v tomto rezorte nebolo privatizované nič. Pristupovali sme k otázke privatizácie veľmi obozretne, dalo by sa povedať, veľmi pokojne, pretože zlá privatizácia by mohla spôsobiť množstvo, množstvo škôd.

Otázke letectva je venovaná určitá pozornosť. Hovorí sa o komercionalizácii letovej prevádzky, hovorí sa o rozvoji civilného letectva. Som dosť prekvapený, pretože už prvé kroky viedli k likvidácii podpory národného leteckého dopravcu. Myslím si, že bez podpory štátu, tak ako sme to ponechali na riešenie trhu v predchádzajúcich rokoch, tak sme aj skončili. Všetka letecká doprava odštartúva zo zahraničia zo Schwechatu, z Viedne, nie zo Slovenska. Do pozornosti dávam pripravený zákon o Fonde rozvoja letísk. Otázka letísk by bola lepšie komentovateľná, keby som poznal predpoklady, čísla.

Otázka mosta Štúrovo - Ostrihom je otázka veľmi zaujímavá. Za posledných 50 rokov bol tento problém nastolený dosť vážne, myslím si, aspoň štyrikrát. Do konca roku 1992 sa to neudialo predovšetkým z dopravných dôvodov. Tento most môže mať len lokálny dopravný význam, a to je pre takú veľkú investíciu málo. V smerných územných plánoch Štúrova a Ostrihomu nie je, bol rezervovaný priestor na úplne nový most, ktorý by mohol slúžiť aj kamiónovej doprave, ale centrálne maďarská vláda tento problém nikdy neuprednostňovala, pretože okrem Budapešti má Maďarsko len 3 mosty cez Dunaj a vždy bolo niečo prednejšie. V roku 1991 už boli pripravené projekty, ale maďarské orgány nechali tento problém na riešenie miestnej iniciatívy. Treba povedať, že úlohu spojnice má plniť predsa múr vodnej nádrže Gabčíkovo - Nagymaros, ktorý je vzdialený len 10 km od mosta Štúrovo. To znamená, problematiku určenia hladiny, prepojenie týchto dvoch krajín je možné riešiť prostredníctvom Gabčíkova. Osobne si myslím, že tento most, pokiaľ bude obnovený, bude určitým spôsobom negovať doteraz postavené Gabčíkovo. Bude využívaný len pre osobnú dopravu, pre ľahkú nákladnú dopravu do 3,5 tony a tieto motorové vozidlá sa budú pohybovať po uličkách Štúrova a po uličkách Ostrihomu.

Otázka dopravnej polície - táto otázka bola takto pripravovaná. Pokiaľ vznikne a dotiahne sa alebo sa bude pokračovať v tejto myšlienke, považujem ju za dobrú.

Otázka pôšt a telekomunikácií. Všetky dokumenty na rozvoj Slovenskej pošty a Slovenských telekomunikácií boli spracované a boli uvedené do praxe. Treba povedať, že pokiaľ sa skutočne objaví téza, ktorá bola uvedená vo volebnom programe jednej zo strán, že Slovenská pošta bude zaradená do prioritných programov vlády, budem tomu len rád. Slovenská pošta ako jediná poštová správa na svete funguje bez dotácií štátu a funguje podľa posledného prieskumu k spokojnosti, naprostej spokojnosti väčšiny obyvateľstva, čo je skutočne zázrak. Odporúčal by som Slovenskej pošte pomôcť a tlačiť ju dopredu najmä v otázkach modernizácie, automatizácie, tak ako to bolo urobené za obdobie posledných dvoch rokov.

Telekomunikácie - treba transformovať štátny podnik, treba vstup zahraničného partnera. Tiež sme k tejto otázke pristupovali veľmi zodpovedne, veľmi opatrne, pretože len Slovenské telekomunikácie sú v rukách slovenskej vlády, ostatné telekomy v okolitých krajinách už nevládnu vo vlastných krajinách. Chápem otázku vstupu strategického partnera, viem, čo je know-how, viem, čo je medzinárodná spolupráca. Upozorňujem na určitú opatrnosť.

Chcem poznamenať na záver svojho vystúpenia, že tento rezort je naozaj rezortom veľmi náročným. Čas uteká, už sú dva mesiace po voľbách. Myslím si, že niektoré rozhodnutia je potrebné prijímať veľmi urýchlene, pretože rok 1999 určite nebude jednoduchý. Nie som presvedčený, že je správne, ak aj v tomto parlamente a vôbec za obdobie posledného fungovania alebo obdobia fungovania tohto parlamentu porovnávame realitu predchádzajúcej vlády s víziami, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení, a s víziami členov vlády. Domnievam sa, že bude správne, ak v budúcnosti porovnáme realitu s realitou, a nech rozhodne história, ktoré rozhodnutia boli správnejšie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán minister Palacka sa prihlásil do rozpravy.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

som veľmi rád, že pán poslanec Jasovský venoval takú pozornosť práve oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií. Trochu je škoda, že možno, kým za tento rezort zodpovedal, tak asi toľko pozornosti tomu nevenoval. Mohol by som dlho komentovať jeho vystúpenie, ale spomeniem len niekoľko čísel.

Súčasný stav zadlženosti len v tomto jednom jedinom rezorte je 53 mld. Sk, z toho so štátnou zárukou 38 mld. Sk. Len Štátny fond cestného hospodárstva má úvery, ktoré má splatiť, za 19 mld. Sk, železnice 18 mld. Sk a ďalej by som mohol pokračovať. Prakticky celá táto zadlženosť vznikla za posledné 4 roky, počas obdobia minulej vlády. A teraz tieto záruky alebo úvery sú splatné v tempe - napríklad v januári asi 1,5 mld., v apríli asi 3 mld., v júli ďalšie miliardy a podobne. Takisto ešte spomeniem jedno číslo z úverov na Štátny fond cestného hospodárstva. Keď sa tu spomínali výhodné a lacné úvery, tak môžem spomenúť, že sú úvery, povedzme, takmer 4 mld. Sk s úrokovou sadzbou BRIBOR + 2 %.

BRIBOR je medzibanková úroková sadzba na slovenskom medzibankovom trhu, ktorá sa v súčasnosti alebo v tomto roku pohybuje bežne nad 20 %. Ďalšia miliarda korún takisto BRIBOR + 2 %. Ak sú toto pre diaľnice výhodné a lacné úvery, tak potom tomu nerozumiem. Budem rád, ak v spolupráci aj s vami, vážení poslanci, poslankyne, sa podarí tieto problémy aj v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií zvládnuť.

Ďakujem. (Potlesk.)