Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem poprosiť, požiadať členov výboru pre sociálne veci a bývanie, o 13.00 hodine v zasadačke číslo 143 sa uskutoční krátke rokovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine bodom hodina otázok a po nej rozpravou o programovom vyhlásení vlády, kde ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský. Teraz z poverenia predsedu zvolávam poslanecké grémium na krátku poradu, ihneď teraz.
Ďakujem pekne.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť.
Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.
Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby zo svojho miesta oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať on sám.
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na hodine otázok by mali byť prítomní všetci členovia vlády s výnimkou pána podpredsedu Fogaša, ktorého bude zastupovať podpredseda vlády pán Hamžík.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán predseda.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby zaujal miesto za rečníckym pultom a na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Slavkovskej. Pani poslankyňa Slavkovská sa pýta pána predsedu vlády: "Pre Prácu ste povedali, myslím pre noviny Práca, ste povedali, že nie je žiadny problém prijať zákon o menšinovom jazyku. Podľa akého vzoru budete postupovať?"
Prosím, pán predseda, odpovedajte na položenú otázku.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
budeme postupovať podľa tohto vzoru, podľa Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v článku 34 ods. 2 písm. b) hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Ústava hovorí, že na to treba mať osobitný zákon. Keďže si ctíme ústavu, takýto osobitný zákon pripravíme. Pripravíme ho tak, že našou líniou, ktorá nás bude viesť, bude vzájomná politická dohoda tak, aby sme boli spokojní všetci, aby boli spokojné obidve strany a aby spolužitie občanov Slovenskej republiky bolo čo najlepšie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán premiér, ďakujem za odpoveď.
Domnievam sa, že ústava nie je vzorom na vytváranie žiadneho zákona. (Ruch v sále.) Chcela by som od vás počuť, či máte preštudované nejaké takéto zákony o menšinovom jazyku niektorých iných európskych krajín, keby ste boli taký láskavý a povedali mi, ktoré.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pani poslankyňa, niektoré mám, niektoré nemám. Ale pevne vás ubezpečujem, že disponujeme skupinou odborníkov, ktorá dokáže pripraviť legislatívu tak, aby spĺňala aj moderné parametre, štandard Európskej únie. Som informovaný, že krajinou, ktorá v súčasnosti pripravuje podobnú normu, je Švédsko. Budeme čerpať zo všetkých takýchto skúseností.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Druhá otázka, ktorá bola vyžrebovaná, ktorá smeruje k pánu premiérovi, bola položená pánom poslancom Hofbauerom, ktorý sa pýta: "Moravčíkova vláda v roku 1994 fakticky zastavila kroky ukončenia delenia federálneho majetku. Dorieši sa v súčasnosti aj neuzavreté delenie majetku Poštového múzea hlavne o trojrozmerné položky?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, v prvom rade si myslím, že vy ste urobili veľkú chybu, keď ste boli ministrom v období delenia federálneho majetku v roku 1993. Myslím si, že ste veľmi nezodpovedne pripravili rozdelenie majetku a mali ste omnoho viacej konať bezprostredne po tom, čo vznikla samostatná Slovenská republika od 1. 1. 1993.
Po druhé, v roku 1994, pripomínam výrok vtedajšieho českého premiéra, že on s Moravčíkovou dočasnou vládou rokovať nebude navzdory tomu, že sme mali záujem o týchto otázkach rokovať.
Po tretie, je pre mňa bizarné, že sa teraz pýtate na rok 1994, hoci HZDS viedlo slovenskú vládu v období štyroch rokov. Žasnem, že taký drobný problém, ako sú známky, nebol za štyri roky doriešený. Ako potom mohli byť doriešené niektoré ďalšie zásadné otázky? (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či chce pán poslanec Hofbauer položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec R. Hofbauer:
Samozrejme. Ja som sa vás, pán premiér, nepýtal na to, či žasnete, alebo nežasnete. A vy ste odpovedali na to, na čo som sa nepýtal. Takýto spôsob dialógu vám...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, dvojlimitový čas je na doplňujúcu otázku.
Poslanec R. Hofbauer:
Toto je doplňujúca otázka. Pýtal som sa na trojrozmerné exponáty Poštového múzea, a známka nie je trojrozmerný exponát. Tak asi si mýlime hrušky s jablkami. To je prvá vec. Druhá vec. Delenie spoločného majetku, na ktoré sa vy odvolávate, vyplývalo z čohosi iného, pretože to, čo sa nerozdelilo v rámci rokov 1992 a 1993, vôbec nespadalo do kompetencie vtedajšej vlády, pretože vláda premiéra Klausa sa odvolávala na to, že pri privatizácii napríklad Československých aerolínií českou vládou vláda Jána Čarnogurského naprosto neprotestovala, nemala vôbec nič proti tomu, aby Československé aerolínie v apríli roku 1991 boli privatizované do čisto českých rúk. To je prvá vec, ktorá bola uzavretá ešte skôr, ako vznikla samostatná Slovenská republika.
Druhá vec. Deľba napríklad Československej námornej plavby... (Ruch v sále.) Len ma nerušte. Deľba Československej námornej plavby sa mala uskutočňovať deľbou podľa princípu pomeru 2:1, ale námorná plavba bola sprivatizovaná pod hlavičkou Federálneho ministerstva obchodu za ministra VPN Bakšaya. Slovenská strana v tom čase nemala adekvátne ministerstvo obchodu, čiže opäť je to vec, ktorá nie je uzavretá. Ale ja žiadam, aby ste odpovedali predovšetkým na tú otázku, ktorú som sa vás pýtal - nerozdelené trojrozmerné exponáty Poštového múzea.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, ministerstvo mi pripravilo odpoveď na štyri strany. Ja mám 15 minút. Rád by som vám vyhovel všetkým, ktorí ste sa pýtali. Ja vám odovzdám túto odpoveď. Je kvalifikovane popísaný problém, ale podstata je v tom, čo som povedal. Štyri roky ste neboli schopní tento problém posunúť dopredu. Ja vám oznamujem, že 11. decembra sa stretne po prvýkrát komisia, ktorú som dohodol s českým premiérom Zemanom tento týždeň so záväzkom do 12 mesiacov uzavrieť, ukončiť problematiku delenia bývalého federálneho majetku, v rámci ktorého bude uzatvorené riešenie aj tohto problému. Túto štvorstranovú odpoveď vám dávam k dispozícii. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán premiér.
Ďalšia otázka bola od pani Belohorskej. Keďže nie je prítomná v rokovacej miestnosti, žiaľ, na túto otázku nie je povinný pán premiér odpovedať.
Ďalšiu otázku položila znovu pani poslankyňa Slavkovská: "Pán premiér, povedali ste pánu Schüsselovi: Chceme zastaviť rast domáceho a zahraničného dlhu. Trváte na tom?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Samozrejme, pani poslankyňa, že na tom trvám. Trvám na tom, aby sme zastavili alebo zmiernili predovšetkým tempo rastu tohto dlhu, pretože to, ako sa vyvinul za posledné štyri roky, už nie je únosné. Spôsobuje to nakoniec také javy, ako pozorujeme alebo sme pozorovali v ostatnom čase, keď končila vaša vláda, že minister financií si musel nakupovať peniaze za 30 % a viac, aby bolo na výplaty. Takto to ďalej jednoducho nejde. Preto musíme byť šikovní, revolvovať niektoré dlhy, obstarávať ich na dlhší čas za nižšie úroky. Podstata tej odpovede je jednoznačná. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Áno, chcela by som položiť otázku.
Pán premiér, ak dovolíte, už som sa raz vyjadrila o tom, že zrejme máte ďaleko od štylistiky, a v tomto prípade sa to ukázalo znovu. Zastaviť alebo zmierniť, to sú dve diametrálne odlišné slová, tak, prosím vás pekne, vyjadrujte sa presne. No a potom vám teda dám doplňujúcu otázku. Ak teda chcete zastaviť, pretože to ste konkrétne povedali, ako s tým potom súvisí vyjadrenie pani ministerky financií, že chcete dať do Národnej rady novelu zákona o štátnom rozpočte, kde chcete navŕšiť o 3 miliardy dlh Slovenskej republiky?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Plne to korešponduje s tým, ako som vám to vysvetlil, pani poslankyňa. Možno sa tiež žiada, aby ste presnejšie čítali moje výroky vo Viedni, kde jednoznačne podstatou toho výroku bolo zmierniť tempo, rýchlosť zadlžovania štátu tak dovnútra, ako aj navonok. Výrok pani ministerky Schmögnerovej plne korešponduje s tým, čo som povedal.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia otázka, ktorá bola položená pánu premiérovi, je od pána poslanca Šimka: "V akom stave ste prevzali krajinu?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, na túto otázku by sa dalo hovoriť veľmi dlho, ale predpokladám, že po prvé, aj diskusia o programovom vyhlásení vlády svedčí o tom z veľkej časti, v akom stave je krajina, ale predovšetkým skúsenosť ľudí o tom svedčí. Moje skúsenosti sú také, že krajina sa nachádza vo veľmi zložitom stave. Rastie nezamestnanosť a ľudia sa obávajú o stratu svojich pracovných príležitostí stále viac. Pozorujeme mnoho fenomenálnych javov. Napríklad bývalá vláda sa chváli, ako rástol hrubý domáci produkt, ale čuduj sa svete, s údajným rastom hrubého domáceho produktu nám rástla aj nezamestnanosť. Akosi to nejde dohromady. Ľudia sa veľmi sťažujú po krajine, že mzdy papalášov rástli bleskovo, ale reálna životná úroveň drvivej väčšiny občanov stagnovala.
Ľudia v krajine sa obávali a stále sa ešte obávajú vplyvu mafií, výpalníkov, organizovaného zločinu. Hovoria, že na úradoch vládne korupcia nebývalým spôsobom, že bez úplatkov sa v tejto krajine už nedalo hýbať. Rovnako je úplne evidentné, že Slovensko sa ostatné roky dostávalo do medzinárodnej izolácie. Preto si myslím, že je najvyšší čas, aby sme tieto negatívne tendencie zastavili a aby sme sa sústredili na to, čo ľudia pociťujú ako deficit. My sa tu sporíme druhý deň a iste budeme ešte polemizovať dlhý čas, že kde je pravda, ale ja sa domnievam, že ten výsledný vektor je pravdivý v tom smere, ako pociťujú situáciu občania. 80 % občanov Slovenskej republiky v súčasnosti podľa prieskumov hodnotí našu ekonomickú situáciu za zlú a za ťažkú. A toto je ten vektor, ktorý treba vnímať a ktorý nám velí sústrediť pozornosť riešenia problémov predovšetkým do týchto oblastí.
Pán poslanec, keďže by som rád ešte odpovedal aj na poslednú otázku, s ľútosťou, že dvaja páni, teda pani poslankyňa a pán poslanec, tu nie sú, by som vás ešte chcel ubezpečiť, že v ďalšej časti diskusie o programovom vyhlásení vlády budem hovoriť aj na túto tému a že ten môj pohľad alebo pohľad vlády na hodnotenie súčasného života na Slovensku bude kompaktnejší.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko, želáte si doplňujúcu otázku? Áno.
Poslanec I. Šimko:
Chcem sa poďakovať pánu premiérovi. Myslím si, že bolo treba povedať aj pár slov o tom, aký je stav, z ktorého vychádzame. Samozrejme, naša pozornosť je zameraná dopredu a o tom je vlastne programové vyhlásenie vlády, o tom je program národnej obnovy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Posledná otázka, ktorá bola položená pánu premiérovi, bola daná pánom poslancom Drobným. Keďže tu nie je, pán premiér, vyčerpali ste všetky položené otázky.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Môžem odpovedať?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Panie poslankyne, páni poslanci,
rád využívam čas, ktorý ešte mám, a predsa len by som rád odpovedal aj tým pánom poslancom, ktorí tu doposiaľ neboli prítomní. Začnem teda od konca.
Po prvé, nie som si vedomý toho, že by som bol porušil zásadu apolitickosti akademickej pôdy, lebo prišiel som tam na pozvanie študentov v popoludňajších hodinách a študenti ma pozvali takpovediac z vlastnej vôle, ubezpečujúc ma, že ich pôda je otvorená diskusii a polemike so všetkými politickými smermi. Trošku žasnem nad otázkou pána Drobného, lebo na tej istej univerzite, akurát nie tak ako ja, po voľbách, ale pred voľbami bol vtedajší podpredseda vlády pán Kozlík. V živej pamäti máme, ako navštevoval univerzity tesne pred voľbami v najostrejšej volebnej kampani môj predchodca, bývalý predseda vlády, pamätám si na košické univerzity, na Univerzitu Mateja Bela, kde bili študentov, ktorí protestovali proti vystúpeniu alebo vyjadrili nesúhlas s tým, čo rozprával bývalý predseda vlády. (Ruch v sále.)
Žasnem nad otázkami tohto typu, že práve ja, keď prídem na dobrovoľné pozvanie študentov na Ekonomickú univerzitu, že práve teraz tí, ktorí to najviac využívali vo svoj prospech, to kritizujú. Takže, priatelia, mám lepší nápad. Ja som tam bol včera medzi študentmi. Z 90 % som im odpovedal bez papierikov naživo. Umožňujem a pozývam a vyzývam aj vás, nech sa páči, uchádzajte sa o takéto diskusie. Pevne verím, že študenti budú radi klásť otázky aj vám. (Potlesk.)
Dlhujem otázku neprítomnému poslancovi pánu Brhelovi, že prečo v našom programe nie je záväzok 200-percentných miezd. Je to programové vyhlásenie koalície, ale ten záväzok, ktorý máme vo volebnom programe SDK, je pre nás záväzkom - do štyroch rokov mzdy zdvojnásobiť. Budeme sa o to usilovať aj preto, že nepripustíme takéto rozkrádanie majetku v štátnych firmách, ako ste forsírovali vy.
Škoda, že tu nie je pán poslanec Brhel, lebo opäť žasnem, že takúto otázku kladie práve on, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Ja mám pred sebou výplatnú listinu z PPS Detva a čítam tam takéto platy papalášov: pán Peter D. mal základný plat 45 tisíc, prémie 25 tisíc a jednorazovú odmenu 1 100 tisíc. Ďalší papaláš Jozef N. mal 40-tisícový plat, 20-tisícovú prémiu, odmenu 1 100 tisíc. Ak dovolíte, už mám len 25 sekúnd, tak budem čítať prémie ďalších papalášov: 862 tisíc, 256 tisíc, 696 tisíc, 615 tisíc. A pýtam sa: Ako prosperovala PPS Detva?
Takéto rabovačky a šafárenie ste podporovali celé štyri roky a teraz nám zazlievate, že chceme zvyšovať životnú úroveň robotníkov a ľudí, ktorí chcú statočne pracovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne pánu premiérovi. Váš čas na odpovede na položené otázky uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Belohorská pánu ministrovi Šagátovi: "Pán minister, nemocnice majú vraj len na nevyhnutné a vitálne zákroky. Lekári a personál ostane na svojich miestach? Budete prepúšťať? Prečo to nebolo vo vašom vládnom programe?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážená pani poslankyňa Belohorská,
vo vašej otázke v prvej vete je napísané, že nemocnice vraj nemajú lieky a iné nevyhnutné pomôcky na svoju prevádzku. Žiaľbohu, musím povedať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že toto slovíčko je tam zbytočné. Nemocnice dnes, aj iné zdravotnícke zaradenia skutočne nemajú základné prostriedky na to, aby fungovali tak, aby sa neznižovala zdravotná starostlivosť. Prečo tomu tak je, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som spolu s ostatnými kolegami - opozičnými poslancami v priebehu štyroch rokov upozorňoval, že zdravotná a zdravotnícka politika v priebehu rokov 1994 - 1998 viedla k nepomeru medzi zdrojmi, ktoré sa dávali do zdravotníctva, a medzi tým, čo zdravotníctvo malo poskytovať. Preto za tie štyri roky, pani poslankyňa, čo je možné zdokumentovať, a nie je to žiadne vymyslené číslo, k 30. 9. mali zdravotnícke zariadenia deficit na úrovni 12 miliárd korún.
Túto obrovskú sumu peňazí si ťažko predstaviť a dnes sa nemocnice prevádzkujú asi tak, že do obdobia výplat prakticky všetky peniaze, ktoré im nabehnú na účet, uschovávajú na to, aby mohli vyplatiť mzdy a zvyšok, čo im zostane, zostáva na prevádzku. Môžem dokumentovať príkladom Dérerovej nemocnice, ktorá dostáva mesačne priemerne, dobre počujete, 35 miliónov korún, z toho mzdy sú 27 miliónov. Z týchto 27 je 7 miliónov na odvody a na prevádzku tejto veľkej nemocnice zostáva suma 6 až 9 miliónov podľa toho, aký bol výber poistného, ako im odviedli poisťovne. Samozrejme, že za týchto okolností si ťažko predstaviť, že by mohla dobre fungovať nemocnica s takou kapacitou a s takou významnou činnosťou, ako je Dérerova nemocnica. Ale rovnako to majú nemocnice aj v iných mestách a regionóch. Viete veľmi dobre, v akom kritickom stave je dnes Roosveltova nemocnica. Roosveltova nemocnica vďaka exekúcii má zablokovaný účet a čokoľvek príde na tento účet, berie exekúcia. Tá nemocnica je skutočne v krízovom stave.
Pýtate sa, či budeme prepúšťať. Prosím vás pekne, prečo by sme prepúšťali? Naopak, urobíme všetko pre to, pani poslankyňa, aby sme tie chyby, ktoré sa tu urobili za ostatné štyri roky, napravili, aby sme v prvej etape, ktorú si dovolím nazvať etapou záchrany zdravotníctva, dokázali vytvoriť také podmienky pre prácu zdravotníckych pracovníkov, také podmienky pre prácu nemocníc, aby sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti nezastavilo. Preto vláda svojím uznesením včera večer, včera v noci prijala návrh opatrení ministerstva zdravotníctva na nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti do konca roku 1998. Na ostatný mesiac sú to opatrenia, ktoré sú - veľmi jednoducho povedané - postavené tak, aby nedošlo k závažnému poškodeniu zdravotného stavu, aby boli predovšetkým ošetrení všetci akútni pacienti, ktorých nemožno odložiť na neskoršiu liečbu, a aby sme cez návratnú pôžičku zo štátu, cez šetriaci režim v nemocniciach urobili prvé kroky nato, aby sa začalo oddlžovať, pretože celý rad dodávateľov komodít, ako sú lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, ale aj potraviny a iné veci, ktoré potrebuje nemocnica na prevádzku, mnohí títo neštátni dodávatelia sú dnes existenčne ohrození a môže sa stať, že nie preto, že by nechceli, ale nebudú môcť dodávať nevyhnutné veci do nemocníc.
Som presvedčený, že za spolupráce zdravotníckych pracovníkov to zvládneme, pretože mnohé veci nám zákon dovoľuje urobiť len tak, že niekoho požiadame, aby urobil opatrenia, aby sme požiadali poisťovne, aby sme požiadali dodávateľov liekov a špeciálneho materiálu, aby boli ešte trpezliví, že ten kolobeh peňazí určite naštartuje, i keď na nižšej úrovni, ako by bolo optimálne. Som presvedčený, že túto situáciu pochopí občan, pretože treba povedať otvorene - občan za túto situáciu nemôže, občan platí svoje poistné alebo platil dlhé roky poistné a my mu dnes musíme povedať, pardon, občan, prepáč, štátna pokladnica je v takom stave, že tento štát nemá na to, aby dotoval zdravotníctvo na takej úrovni, aby sme nemuseli urobiť reštrikciu služieb. Je mi veľmi ľúto a nikdy som si nemyslel, že by som musel raz ako zdravotník, ako minister robiť takéto nepopulárne opatrenia. Je mi to veľmi ľúto, ospravedlňujem sa občanom celej našej krajiny za túto vec, ale odmietam akúkoľvek vinu na tom, čo dnes tu je. Takže, prosím vás pekne, pani poslankyňa, buďte taká láskavá, nehovorte o prepúšťaní. Ja sľubujem všetkým zdravotníckym pracovníkom, že urobíme všetko, aby dostali vianočné výplaty v každej nemocnici, že robíme osobitné krízové režimy v tých nemocniciach, kde to je zlé. A prepáčte, ak by sme mali mať v našom programovom vyhlásení, čo hovoríte, prečo nebolo vo vašom vládnom programe prepúšťanie, ak myslíte, na strane 31 je povedaná v jednej vete zásadná stratégia rozvoja ľudských zdrojov, nie prepúšťania, nie vytvárania strachu, že by sme mali redukovať nejaké kapacity neuvážene, nekoncepčne tak, aby sa to dotklo zdravotníckeho pracovníka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Želáte si položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská - doplňujúca otázka.
Poslankyňa I. Belohorská:
Chcem povedať len jednu vec. Nepovedala som, že budete prepúšťať. Pýtala som sa, a pýtala som sa preto, že jeden z lekárov z vášho politického okolia povedal, že 30 % lekárov je nadbytočných. Čiže, ak máme na výplaty a nemali by sme na liečbu, bolo by to asi nie dosť korektné voči pacientovi. Hovoríme tu len o občanovi. Ja hovorím len o občanovi, pretože občanmi sú aj lekári, a moja otázka akosi smerovala aj možno k skúsenosti, že v roku 1994 prišlo 36 riaditeľov nemocníc o zamestnanie, že boli vyhodení kvôli tomu, že boli možno naklonení niekomu inému. Takže ja by som len prosila o jedno, aby to, čo ste tu teraz povedali, sa dodržalo, aby neboli a nedávali sa zdroje a financie na odstupné, tak ako to vidíme všade inde, ale práve naopak, aby sa všetci lekári mohli zainteresovať a venovať nie politike, ale len tomu jednému jedinému, a to je liečba pacienta. Vy viete veľmi dobre, že moja otázka má možno aj svoje iné pozadie a o akútnosti ochorení napríklad za odbor, za ktorý ja hovorím, garantujem, každé onkologické ochorenie je akútnym ochorením, nech je v akomkoľvek štádiu, a ak sa má niekde žene s podozrením na nejakú hrčku v prsníku dať termín rok na vyšetrenie, tak to už potom považujem trošku za nekorektné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem. To nebola doplňujúca otázka, len komentár. Ja by som si to dovolil komentovať. Myslím si, že táto ctená snemovňa si zasluhuje, aby ste povedali, kto z mojich politických spolupracovníkov hovoril o 30 % znižovania stavu či už lekárov, alebo ktorýchkoľvek zdravotníckych pracovníkov. Menujte ho, prosím vás pekne. Ja o tom neviem, že by v mojom okruhu existoval taký človek. Prosím, teda, nech sa páči, povedať. To je prvé.
Po druhé, nemusím vás presviedčať, že akékoľvek nádorové ochorenie je akútnym ochorením, a preto som nerozumel tomu vášmu, že by bolo smutné, keby niekto s podozrením na nádorové ochorenie prsníka bol ošetrený za jeden rok. Naopak, dávame metodický pokyn našim zdravotníckym zariadeniam, ktoré sú konštruované tak, aby k takýmto chýbam nedošlo. To by bolo určite niečo, čo nemôžeme pripustiť. A pokiaľ ide o tie mzdy, pani poslankyňa, počkajme do toho pol mesiaca a nazbierajme si peniaze na platy a potom, samozrejme, zabudnime, či máme peniaze na lieky. Chcem vás len upozorniť, že v priebehu týchto štyroch rokov vláda pána Mečiara zvýšila platy lekárov a zdravotníckych pracovníkov bez toho, aby tam dala zdroje. Vládnym nariadením nemocnice museli znížiť svoje prevádzkové náklady na lieky a na iné veci na úkor platov, a to sme my zdravotnícki pracovníci, za ktorého sa stále pokladám, nechceli. My chceme dobré odmeňovanie zdravotníckeho pracovníka, ale v žiadnom prípade nie na úkor pacienta, pretože tým nás zdravotníkov vlastne vláda postavila proti občanom - pacientom, a takúto hru odmietam. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz by som poprosil pána ministra Černáka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Slavkovskej, ktorá sa ho pýta: "SDK sľúbilo vytvoriť 150 tisíc pracovných príležitostí. Prečo sa to neobjavilo v programovom vyhlásení?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predseda,
vážená vláda Slovenskej republiky,
vážená snemovňa,
vážená pani poslankyňa Slavkovská,
skôr ako si zoberieme ceruzku a papier, dovoľte mi, aby som presne prečítal vetu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: "Zásadné zmeny trhu práce by sa mali dosiahnuť najmä v dôsledku cieľa, ktorým si vláda vytyčuje dosiahnuť pokles nezamestnanosti pod úroveň 10 % práceschopného obyvateľstva."
Ak sa diskutuje o programovom vyhlásení, nečítal som z programového vyhlásenia, ktoré máte na stoloch, ale čítal som z programového vyhlásenia, ktoré bolo predložené snemovni v januári 1995 a ktoré predkladala vláda, ktorej aj vy, pani poslankyňa, ste boli členkou. Takže zoberme si, aká je situácia. K 30. septembru je nezamestnanosť 13,9 %, čo znamená 382 tisíc nezamestnaných ľudí, čo je teda zďaleka nie ambícia dosiahnuť nezamestnanosť pod 10 %. K tomuto by som mohol pripočítať ohrozené pracovné príležitosti. K tomu by som mohol pripočítať štrajkujúcich v Mostárni Brezno, ZŤS, Chirane, JAS Bardejov, Cebo holding, Dubnica, textilky, horehronské píly, sklári, drevospracujúci priemysel, ale pripočítam k tomuto číslu 382 tisíc len jedno jediné číslo, a to je 50 tisíc pendlerov, ktorí denne prekračujú hranice a chodia za prácou do Českej republiky. Počítam len Českú republiku. Takže spolu, keď to spočítame, pani poslankyňa, počítajte so mnou, v súčasnosti na Slovensku je bez práce 432 tisíc ľudí. Ak vláda povedala, že chce zraziť nezamestnanosť na 10 %, pani Aibeková, to nie je ani 14 %, ani 15 %, ako ste vlani hovorili, ale to je 10 % a nižšie, znamená to 275 tisíc nezamestnaných. Takže zhrnuté...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, páni poslanci.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
... a podčiarknuté, 432 tisíc mínus 275 tisíc je 157 tisíc. Ak si vláda robí ambíciu, a v programovom vyhlásení je to napísané, znížiť nezamestnanosť na 10 %, musí vytvoriť minimálne 157 tisíc pracovných príležitostí. Je to reálne skôr v druhej polovičke volebného obdobia, pretože v prvej polovičke volebného obdobia budeme musieť hasiť to, čo sme našli na stole, keď sme prišli do vlády. Dovoľte mi povedať len niekoľko čísel, ktoré ma skutočne veľmi zarážajú, pretože je veľký regionálny rozmer nezamestnanosti, od 4,4 % v Bratislavskom kraji až po 19,4 % v Prešovskom kraji. Nezamestnanosť, ktorá je viac ako 15 %, má 34 okresov. Pod hranicou 10 % je len 22 okresov. A najvyššiu mieru nezamestnanosti nad 25 % má Rimavská Sobota, Revúca. Rimavská Sobota 27,9 %, Revúca 27,6 %, Trebišov 25,5 %. Takže, milá pani poslankyňa, 150 tisíc pracovných príležitostí je v našom programovom vyhlásení. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán minister, vidím, že ste sa dokonale pripravili. Ale otázku som vám položila kvôli niečomu inému. V denníku Práca 10. novembra na otázku, kde chcete tieto pracovné príležitosti vytvoriť, ste hovorili, že predovšetkým v cestovnom ruchu. S tým sa dá súhlasiť, pretože Slovensko cestovný ruch potrebuje. Ale znovu sa dotknem práve otázky diaľnic, pretože, ak prídu diaľnice do útlmu, tak by ma veľmi zaujímalo, ako k nám budú zahraniční turisti chodiť, pretože diaľnice sú jednou z najdôležitejších čiastok infraštruktúry, aby sme vôbec mohli cestovný ruch rozvíjať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o odpoveď, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Vidím, pani poslankyňa, že aj vy ste sa dobre pripravili. Kontaktoval som všetky veľké podniky. Ani jeden veľký priemyselný podnik neohlasuje radikálne vytváranie pracovných príležitostí okrem projektu Volkswagen, ktorý je schopný rozširovať na Slovensku svoje aktivity. Skutočne reštrukturalizácia, ktorá sa štyri roky nepohla, štyri roky bol zakonzervovaný stav, nás bude tlačiť k vytváraniu pracovných príležitostí predovšetkým v treťom sektore, a to znamená v obchode, službách a cestovnom ruchu.
Ako ďalej s diaľnicami? Nuž, vážené pani poslankyne a páni poslanci, najprv musíme zaplatiť to, čo ste vy poklepkali, postavili a otvorili, a potom budeme stavať ďalej. Osobne som presvedčený, že naša vláda dokáže financovať rozumný rozvoj diaľnic aj mimorozpočtovými zdrojmi, aj kapitálom, ktorý na dlhé obdobie má nízke úrokové miery. Mimochodom, pozeral som si programové vyhlásenie vašej vlády aj v oblasti výstavby diaľnic - nechcem to teraz listovať - ale z osem obchvatov, ktoré si vláda dávala za ambíciu vo volebnom období postaviť, sa postavil len žarnovický a čiastočne Čadca. Všetky ostatné, či už sa to týka Novej Bane, Košíc a ďalších 8 slovenských miest, ostali len plánom v programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Prosím znovu pána ministra Šagáta, ktorému smeruje ďalšia otázka pána poslanca Hofbauera: "Aká je úspešnosť liečení slovenských psychiatrických liečební vo veci diagnózy schizoickej paranoje a či sa tento výsledok zohľadnil i pre súčasné vedenie štátu?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani poslankyne,
vážení poslanci,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán poslanec Hofbauer,
veľmi starostlivo som si prečítal vašu otázku a vychádza mi to takto: Skutočne neviem presne povedať úspešnosť v liečení našich slovenských psychiatrických liečební, lebo my liečebne neliečime. (Smiech v sále.) Neviem to povedať, lebo my väčšinou liečime človeka, pacienta s nejakou diagnózou. Ale keďže ste položili túto otázku skutočne bez toho, aby to niekto bral tu osobne, uvedomil som si, že úspešnosť liečby tejto choroby u ľudí je u nás ešte stále na neželateľnej úrovni, na nedostatočnej úrovni. A chcem vám sľúbiť, že zdravotníctvo urobí v nasledujúcich rokoch všetko pre to, aby sa liečba ľudí so schizoickou paranojou zlepšila. (Potlesk.)
Podpredseda P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer, ste spokojný s odpoveďou alebo chcete doložiť doplňujúcu otázku?
Poslanec R. Hofbauer:
No, predpokladám, pán minister, že súčasná koalícia, predchádzajúca opozícia, v tomto smere urobila veľmi výrazný krok, pretože pokiaľ ste lekárov nominovali za poslancov do Národnej rady, tak z veľkej časti to boli práve psychiatri. To je veľmi zaujímavý moment. Druhý zaujímavý moment je prekvapujúci stav počtu modrých knižiek medzi členmi vlády, súčasnej vlády, to znamená, že sú členovia vlády, ktorí zo zdravotných dôvodov neboli spôsobilí ani len nastúpiť na vojenskú službu, ale údajne sú spôsobilí riadiť štát. A sme svedkami aj početných nervových tikov na tvárach osôb na predsedníckej tribúne, ktoré s tým súvisia. Takže, či sa tieto fakty zvažovali pri zostavovaní vládneho kabinetu, alebo či boli brané mimo rámca. (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán minister, až chcete odpovedať.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Myslím si, že vaša otázka si skutočne nevyžaduje odpoveď a viac-menej len charakterizuje účel vašich otázok. Odpusťte mi, ale k tomuto sa nemôžem vyjadrovať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz pána ministra Kňažka, aby odpovedal na otázku, ktorú mu položil pán poslanec Hudec. Pán minister, pán poslanec sa vás pýta: "Prečo ste zrušili rozhodnutie o pokute denníku Pravda, ktorá v čase volebného moratória 24. 9. 1998 v článku šéfredaktora pána Minárika jasne porušila zákon?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.