Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

Chcel by som iba doplniť, že to, k čomu sme zaviazali vo výbore pre zdravotníctvo pána ministra, že on bude presadzovať vo vláde, aby si štát splnil svoju odvodovú povinnosť, má malú cenu, pretože, ak sme neprijali to, že zaviažeme vládu, aby sa s týmto zaoberala, predsa vieme, že vláda je kolektívny orgán, a keď sa bude hlasovať, pán minister zdravotníctva má iba jeden hlas. Ak si teda toto neosvojí vláda ako celok, je úplne zbytočné a je to také zavádzajúce, že sme si splnili vo výbore svoju povinnosť, zaviazali sme ministra zdravotníctva, aby toto presadzoval vo vláde. Ale ten prvotný návrh, ktorý bol, aby sme zaviazali vládu ako celok, tam ochota nebola. Len k tomu na vysvetlenie, zbytočne budeme stimulovať alebo dávať to odborným organizáciám alebo poisťovniam do pozornosti, tu musí prísť zmena zákona a zmena kategorizácie liekov, a tým je povedané všetko. To len na vysvetlenie pre pána profesora Drobného.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikolášik.

Poslanec M. Mikolášik:

Chcel by som doplniť môjho priateľa Milana Gaľu v jeho vystúpení v tom zmysle, že som presvedčený o tom, myslím si, že to nepovedal dostatočne zreteľne a dostatočne razantne aj v nadväznosti, čo povedal pán kolega Zelník, teraz pred chvíľkou, že vláda celkom určite na rozdiel od vás koaličných partnerov v minulej vláde, ktorí ste v každom rozpočte naordinovali, aby vláda bola tým orgánom, ktorá navrhla neplatenie štátu do zdravotného poistenia, tak táto vláda, nielen minister zdravotníctva sa určite cíti celá zaviazaná, aby sa táto položka konečne zlepšila, aby to konečne bolo tých 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy, a nie ako ste to robili vy priatelia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem za slovo.

Nebudem pokračovať vo vymenúvaní dĺžky života, využijem to vo svojom vystúpení, ale je mi ľúto, pán poslanec Gaľa, že vaše pekné a konštruktívne vystúpenie takto "zabil" váš kolega Mikolášik, ktorý si neodpustil jedovatú slinu. Pritom bol členom výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci a vedel, že všetci členovia výboru podporovali aj predchádzajúce roky vyšší odvod do zdravotnej poisťovne, ako išlo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mikolášik.

Poslanec M. Mikolášik:

Chcem doplniť kolegu Gaľu v tom zmysle, že naozaj aj členovia zdravotného výboru v ostatnom období podporovali vyššie percento, ale bolo potom komické, že niektorí z tých istých kolegov v pléne hlasovali proti tomuto napĺňaniu platby štátu, a bolo to veľmi smutné. Tak ja som žiadnu slinu nepoužíval, používal som iba faktické konštatovania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Drobný. Pripraví sa pán poslanec Bauer, po ňom pán poslanec Jasovský.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Vážená vláda Slovenskej republiky,

vážený predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

zareagujem, ak dovolíte, skutočne krátkym príspevkom k tomu, čo bolo v programovom vyhlásení vlády povedané v kapitole Výchova a vzdelanie, menovite v stati, ktorá sa týka dodržovania alebo sledovania kvality produkcie fakúlt, vysokých škôl a univerzít, teda úlohy Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky za predsedovania Vladimíra Mečiara. Ako je vám dobre známe, je to jeden z transformačných prvkov, do ktorého muselo vstúpiť naše vysoké školstvo a muselo prijať túto hru, sledovanie a stimuláciu kvality produkcie fakúlt v oblasti vedeckovýskumnej, odbornej, ale aj v oblasti edukačnej. V komunistickom režime tento systém nefungoval, a tak kvalita zabezpečovania produkcií bola naozaj vo vzduchoprázdne a nemala fundament. Samozrejme, nikto nenapísal optimálny protokol, ako transformovať vysoké školstvo v tejto oblasti.

Akreditačná komisia, ktorá predchádzala našej Akreditačnej komisii, pracovala v najlepšom vedomí a svedomí, zanechala nám isté materiály, ktoré systémovo síce neusporiadala, ale predsa sme sa len od nich odrazili. Narobila ako prvolezec veľké množstvo chýb, to je vždy obvyklé, aj my druholezci sme narobili chyby a bude sa na nich poučovať Akreditačná komisia, ktorá nastúpi po nás.

Ale, keď sme zobrali akreditácie fakúlt do rúk v máji 1995 a navštívili sme Nufitcentrum, čo je workshop OECD so sídlom v Haagu, tak sme dostali jasné odporúčacie inštrukcie, ako máme pokračovať, ako internacionalizovať tento systém sledovania kvality produkcie fakúlt a čo máme s tým robiť. Podľa týchto inštrukcií, ktoré boli odporúčacími inštrukciami, sme potom zostavili akreditačnú 22-člennú komisiu, ktorá vzišla z obrovsky zdĺhavého demokratického procesu konštruovania Akreditačnej komisie. Návrhy podávali dekani, schvaľovali lektori, schvaľovali vedecké rady a akademické senáty, a potom sa dostala na ministerstvo školstva, kde sa urobila konečná skladba Akreditačnej komisie. Musím vám povedať, že bola zložená z 22 odborníkov, ktorých hlavným politikom bolo vecné riešenie kvality produkcie vysokých škôl. Iné politické ciele som tam za štyri roky nespozoroval. Riešili sme skutočne veci vecne. Boli tam ľudia s rôznym politickým zameraním, ale spájalo nás jedine to, že musíme skutočne dosiahnuť v transformácii vysokých škôl kvalitu, túto kvalitu zvyšovať a túto kvalitu neustále sledovať.

Keď som z Haagu priniesol prvé inštrukcie, ako má komisia pracovať, tak medzi prvými bolo: Priatelia zo Slovenska, vaša sieť vysokých škôl je absolútne nedostatočná. Máte sieť skonštruovanú pre hlavné mesto, ktoré je excentricky uložené. Buďte takí láskaví a urobte si poriadok v tomto základnom smere. To bola prvá inštrukcia. Tú začala plniť vláda Vladimíra Mečiara. Ale tam ma experti upozornili: Tu však narazíte na odpor existujúcich dekanov a rektorov vysokých škôl. Tí budú takéto veci považovať za svätokrádež, pretože im sa uberá na finančných prostriedkoch. Ale aj napriek tomu, prosím vás pekne, urobte to, pretože základné ľudské právo hovorí, že aj v Čiernej nad Tisou mladý človek musí mať rovnaké ekonomické podmienky na štúdium, a keď si vyberie fakultu, ktorá je excentricky v hlavnom meste, tak sa mu zvýšia náklady na cestovanie a iné veci. Ako sú potom zabezpečené rovnaké štartovacie čiary pre ľudí, ktorí bývajú v okolí Bratislavy, a ľudí, ktorí bývajú na východe Slovenska? Tak to bola prvá vec, ktorú nám povedali.

Druhá vec: Percento vzdelanosti vysokoškolskej vzdelanosti ľudí je u vás 10 %, to je veľmi nízka úroveň, treba dosiahnuť 30 %. Tým bola motivovaná kreácia nových fakúlt a nových univerzít. Prispelo nám k tomu aj nové štátoprávne usporiadanie. Krajské útvary získali ambície, aby vytvárali nové fakulty a univerzity, a prispeli k tomu, že teda tento proces nemusela stimulovať Akreditačná komisia. My sme naozaj v tomto procese boli pasívni. Vychádzalo to z periférie. My sme nemuseli dávať stimuly - tuto dajte, tam urobte vysokú školu, fakultu. Ten proces vznikol spontánne. Boli sme síce obvinení, že máme prsty v delení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika na Prešovskú univerzitu a zostatok na Košickú univerzitu, ale podnet vzišiel vyslovene z akademickej obce. Keď sme konfrontovali akademickú obec prešovských fakúlt, akademickú obec košických fakúlt, zistili sme, že to vyšlo z ich nápadu a z ich potreby. Všetci mali svoju pravdu. Jediný jeden - predseda Akademického senátu Lekárskej fakulty z Košíc bol proti deleniu. Všetci ostatní funkcionári akademických obcí boli za delenie. Teda aj v tom sme pracovali, povedal by som, demokraticky. Boli sme v tomto smere kritizovaní, ale neoprávnene.

Akreditačná komisia za štyri roky svojej existencie vypracovala dva dôležité protokoly - protokol o akreditácii a protokol o evaluácii, ktorý teraz používa 20 európskych krajín. Je pretlmočený do anglického jazyka, má 15 strán a je prijatý ako internacionálne platný dokument, podľa ktorého v dvadsiatich krajinách sa evaluácia uskutočňuje. Protokol o akreditácii fakúlt bol takisto oponovaný napríklad profesorom Westom zo Scrantonu, profesorom Ischom zo Švajčiarska a bol vysoko pozitívne hodnotený. Keď sme chceli doň implementovať väčšie množstvo internacionálnych aspektov, tak nám bolo povedané, priatelia dosť, vy ste na úrovni takejto a musíte do tohto protokolu implementovať aj svoje špecifické národné aspekty. A preto máme kritický postoj k tomu, že vláda vo svojom vyhlásení chce tento proces internacionalizovať. Upozorňujem vás, že internacionalizácia tohto procesu musí byť len v súlade s tým, ako budú nastávať zmeny na fakultách. Pretože "znásilňovanie" tohto procesu znamená aj to, že akademická obec vám neprijme rezultáty Akreditačnej komisie. S tým sme boli neraz konfrontovaní, pretože pokiaľ sme mali veľké nároky napríklad v logistike, nároky, ktoré som doniesol zo Spojených štátov, bolo naivné ich aplikovať na naše podmienky, pretože logistická úroveň akreditačného protokolu v Amerike je neúmerne vysoká. Na to my nemáme prostriedky. My sa musíme znížiť na úroveň, ktorú máme. A preto v logistike nemôžeme klásť na fakulty obrovské nároky, pretože ich nesplnia. Preto aj tá národná špecifickosť akreditačného protokolu bola veľmi dôležitá, a preto vládu upozorňujem, že len čo by začala násilne implementovať niečo internacionálneho, tak by určite bola negatívna odozva v akademických obciach.

Druhá časť vyhlásenia vlády, ku ktorej chcem zaujať stanovisko, je proklamovaná podpora doktorandského štúdia. Viem, že všetci máte správnu predstavu, že doktorandské štúdium má za cieľ teraz akademickovedecká hodnosť PhD., predtým kandidatúru vied a vyšší rad vedeckého vzdelania doktora vied. Väčšina si myslí, že získam danú hodnosť tak, že si vymyslím "ad hoc" vedecký problém, ten riešim, úspešne publikujem, som citovaný, a potom obhájim vedeckú prácu. Ale, priatelia, vo svete sa tento proces robí inak. Vytvorí sa dáky väčší grant, do ktorého koordinátor grantu prizve mladých ambicióznych ľudí, ktorí chcú okrem iného aj získať vedeckú hodnosť alebo akademickovedeckú hodnosť. Najsamprv ale musia plniť zámery toho grantu, a potom ako sekundárny produkt tohto plnenia obhája aj túto vedeckú alebo akademickovedeckú hodnosť. U nás bolo mnoho razy zvykom za komunizmu robiť vedeckú prácu len na získanie vedeckej hodnosti.

Preto si myslím, že deklarovať explicitne, že podporíme doktorandské štúdium, by som zmenil trošku inak. Dajme finančné prostriedky na grantové agentúry, dajme možnosť, aby ľudia, ktorí dokážu koordinovať granty, dostali naozaj príslušné finančné prostriedky do grantov a na tieto grantové prostriedky pritiahli mladých ambicióznych ľudí, ktorým dajú riešiť čiastkové vedeckovýskumné problémy. Ak si tieto problémy doriešia, opublikujú a majú na to odozvu, tak si vytvoria podmienky na obhájenie akademickovedeckej hodnosti, a potom si napíšu príslušnú prácu. Takto by som považoval stimuláciu doktorandského štúdia za adekvátnejšiu, reálnejšiu a efektívnejšiu, ako to myslí možno vláda vo svojom proklamovanom vyhlásení, že podporí doktorandské štúdium. Ja si tú podporu predstavujem takýmto spôsobom.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Šťastný.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predsedajúci,

chcel by som doplniť pána poslanca Drobného v tom, že by som odporúčal, aby sa v rámci doktorandského štúdia - tam to vôbec nie je vyjadrené -, nejakým spôsobom zakomponovalo, čo s tými, ktorí ho ukončia, pretože to nie je riešené, a v niektorých štátoch Európy je táto situácia riešená tým, že sa po skončení necháva priestor, akási garančná doba dva, tri roky na to, aby sa adaptovali do procesu či už vedeckovýskumného, alebo pedagogického, alebo výrobného, kdesi vo výskumných, respektíve vývojových prácach alebo v súvislosti s priestorom v zahraničí. Tu si myslím, že je bezpodmienečne potrebná podpora štátu, podpora vlády, lebo školské a vedeckovýskumné inštitúcie z objemu doterajších peňazí nie sú schopné na tento model vytvoriť priestor.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šlachta.

Poslanec Š. Šlachta:

Ďakujem pekne za slovo.

Dovoľte mi len krátko reagovať na vystúpenie pána profesora Drobného.

Pán profesor, viete veľmi dobre, že to nie je pravda, čo ste hovorili, že členov Akreditačnej komisie schvaľovali umelecké rady, vedecké rady. Viete veľmi dobre, že tam boli členovia, ktorých neschválili vedecké rady. A preto, samozrejme, aj rektorská konferencia mnohokrát protestovala. Neviem, či viete, že na stretnutí s pánom premiérom Mečiarom vo Zvolene sa pán premiér Mečiar vyjadril smerom k Akreditačnej komisii, že musí mať dvojaký meter. Myslíte si, že toto sme mohli akceptovať?

Hovorili ste veľmi pekne a rozumne o študentoch z Čiernej nad Tisou. Presne z tohto dôvodu sme navrhovali v spolupráci s ministerstvom vznik novej umeleckej školy v Košiciach. Nová umelecká škola vznikla v Banskej Bystrici nie tým, že išlo o zvýšenie počtu študentov, bola iniciovaná snaha o nové vysoké školy. Boli to trucpodniky, pretože, či išlo o Trnavu, alebo o Banskú Bystricu, išlo o duplicitné školy. Predsa v Banskej Bystrici mohla vzniknúť umelecká škola, na ktorej mohli byť odbory, ktoré Slovensku chýbajú. Vznikli tam odbory, ktoré na Slovensku sú. Čiže nešlo tu vôbec o to pomôcť študentom. Situácia je skutočne taká, že študent z Čiernej nad Tisou alebo z východu sa dnes celý semester nedostane domov, pretože jednoducho nemá peniaze na cestovný lístok. Ale argumentovalo sa, že Bystrica je lepšie položená. Košice majú lepšie zázemie, majú väčšiu tradíciu, čiže myslím si, že snaha vytvoriť novú umeleckú školu v Košiciach bola naprosto správna.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci,

chcem tu doplniť môjho kolegu, že protimonopolné zákonodarstvo v Spojených štátoch Najvyšší súd zrušil v roku 1905. Ak tu niekto operuje pojmom duplicitné školy, tak nevie, o čom hovorí. Každé mesto na Slovensku aj slovenská mládež má právo navštevovať vysoké školy. Tu nikto nebudoval duplicitné školstvo. Tu sa rozširoval počet univerzít tak, aby sme dosiahli aspoň európsku úroveň. Povedalo sa tu, že zaujímame 22. miesto. Bol som informovaný, že vo svete zaujímame 49. miesto. To nie je najlepšia vizitka. Ak si uvážime, že Slovensko nie je surovinovou veľmocou a že naše deti majú jediný prostriedok, čo môžu predávať, to sú ich vedomosti, pretože, ak majú vysokú školu, hodnota ich pracovnej sily, samozrejme, stúpa.

Treba sa zmieriť s tým, že nové vysoké školy sú tu. Pamätám sa, ako sa kedysi vehementne bojovalo proti Právnickej fakulte v Košiciach. Za osem rokov z toho vyrástla plnohodnotná fakulta. Dnes už nikto nepochybuje o jej opodstatnenosti a bojovalo sa tu veľmi vehementne proti tomu, aby bola v Košiciach. Ak sa dnes vytvorila v Banskej Bystrici, myslím si, že tiež má šancu prežiť a že sa z nej stane za ďalších päť rokov, možno šesť, plnohodnotná fakulta, pretože dnes má plnú akreditáciu.

Takže chcem povedať, že na Slovensku nie je nijaké duplicitné školstvo, ale že treba chápať potrebu každého mesta, každého regiónu, že chce mať plnohodnotné školstvo.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Chcel by som poprosiť pánov poslancov a poslankyne, aby svojimi faktickými poznámkami reagovali na posledného vystupujúceho v rozprave.

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Chcela by som reagovať na predrečníka v oblasti akreditácie. Ja som Akreditačnú komisiu tvorila, poznala som aj tú predchádzajúcu. Viem o tom, že predchádzajúca Akreditačná komisia nespĺňala zákon. Viem o tom, že niektorí členovia Akreditačnej komisie - tej novej - neboli schválení vedeckou radou, ale to predsa nie je žiadne nešťastie. Akreditačná komisia je poradný orgán vlády, hádam nemôže rozkazovať ministrovi, môže mu iba poradiť. Vedecké rady už nie sú ani poradné. Ale prinajlepšom môžu byť poradné orgány. Ak by minister mal doslova a do písmena plniť všetky žiadosti vedeckých rád, tak potom môžu byť namiesto ministra vedecké rady.

To sa týka aj zakladania nových škôl. Som presvedčená o tom, že aj Akadémia umení, ktorá vznikla v Banskej Bystrici, sa vynikajúco uviedla už vo svojich začiatkoch, pretože už na marec nasledujúceho kalendárneho roka má ohlásenú medzinárodnú akreditáciu. Čiže to svedčí o tom, že je veľmi dobre kvalifikačne obsadená.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Pán predsedajúci, chcem doplniť pána profesora Drobného v tom zmysle slova, že aj ja podporujem postup postupného regionalizovania vysokých škôl. Keby sme postupovali tak, že paralelné zapájanie, teda zväčšovanie množstva škôl, je nežiaduci zjav, potom nakoniec by sme urobili len jednu ústrednú školu alebo jedno ústredné riešenie. Rozmnožovanie škôl je oveľa potrebnejšie aj z dôvodu životaschopnosti samotného vysokoškolského systému.

Myslím si, že vysokoškoláci a aj vysokoškolský zbor majú pochopenie preto, aby sa rozširovala ich obec, aby sa zväčšovala sieť škôl, aby sa nerozširovala len cestou mohutnenia, dajme tomu jednej alebo dvoch škôl, ale aby dochádzalo k dislokovanej rozloženosti inteligenčného potenciálu. To je veľmi potrebné. Tu odzneli aj také informácie, že sa zbytočne vyhodilo 500 miliónov korún na nové vysoké školy. Priatelia, každý nový titul v rozpočte sa musí deliť o ten istý rozpočet, to znamená, nikdy by sme nemohli zaviesť nové rozpočtové podporovanie. Takže v tomto zmysle slova je veľmi dobrý čin rozmnožiť počet vysokých škôl práve preto, že sa pripravujeme na náročné európske prostredie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Myslím si, že bolo veľmi dôležité, že pán poslanec spomenul cestovné a nároky, ktoré toto robí pre rodiny študujúcich detí v Bratislave, povedzme, z východu alebo zo severu Slovenska. Ale čo sa možno nepostrehlo, sú to aj zvýšené nároky na ubytovanie študentov. V Bratislave a iných väčších mestách zápasia s ubytovaním pre študentov, a potom tie finančné nároky sú jednoducho veľmi vysoké.

A nemožno si nevšimnúť aj ďalšiu vec, a to je život v Bratislave, ktorý deti, študentov možno strhne do úskalí drog. Vieme, ako je Bratislava aj v tomto ohľade v tabuľke medzi mladými ľuďmi.

Spomínam si na obdobie, keď vznikala Lekárska fakulta v Martine a aká bola okolo toho mimoriadne búrlivá polemika. Dnes som veľmi rada, že aj Martin má vysokú školu - lekársku fakultu. Pevne verím, že všetci absolventi, ktorí skončia v novozaložených vysokých školách, budú plnohodnotnými členmi tejto spoločnosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Koncom každého školského roka po absolvovaní vysokých škôl vláda vždy priam tŕpla, o koľko sa zvýši počet nezamestnaných. Viackrát sa dávali upozornenia príslušným dekanátom a rektorátom, vysokým školám, že sa treba orientovať na nové smery, ktoré vyplývajú z novej situácie a z nového smerovania Slovenska v Európe.

V žiadnom prípade nemôžeme povedať, že vysokoškolákov, absolventov vysokých škôl na Slovensku je dosť. Keď sme robili územnoplánovaciu dokumentáciu veľkých územných celkov, boli sme sami veľmi nemilo prekvapení, že máme okresy, kde je menej ako 3 % občanov s vysokoškolským vzdelaním.

Samozrejme, že nie každý má možnosť chodiť do Bratislavy, nie každý má možnosť platiť pomerne vysoké poplatky za ubytovanie, náklady na dopravu a z toho dôvodu naším zámerom bolo v novovzniknutých krajoch alebo v každom kraji mať zriadené aj vysoké školy. Samozrejme, také odbory a také smery, ktoré sú typické pre ten kraj. Možno to najlepšie dokumentovať na príklade Trenčianskej univerzity. Myslím si, že to bol veľmi dobrý krok, pretože nové školy sú sústredené vo veľkých mestách a tam bez nárokov na ubytovanie, bez nárokov na dopravu je možné umožniť štúdium tisícom nových ľudí, a tým vlastne zlikvidovať manko, ktoré Slovenská republika má z predchádzajúceho obdobia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benčat.

Poslanec J. Benčat:

Krátko by som chcel, vážený pán podpredseda, reagovať na predchádzajúcich rečníkov. Ako príklad by som uviedol...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nie, môžete reagovať na ostatného rečníka v rozprave.

Poslanec J. Benčat:

Na ostatného rečníka, pardon. V tom zmysle, že chcem poukázať na to, ako úspešne sa napríklad rozvíja Žilinská univerzita. Je to univerzita, ktorá je decentralizovaná z Bratislavy. Stavebná fakulta tejto univerzity vznikla v roku 1991. Dnes je akreditovaná ako jediná zo stavebných fakúlt do kategórie A. To hádam hovorí o všetkom.

Podporujem, aby sa decentralizácia vysokého školstva uberala týmto spôsobom. A pokiaľ bude zaručená kvalita Akreditačnou komisiou, niet obáv, aby sa vysoké školy na vidieku, ako ich nazývame, nerozvíjali aspoň tak dobre ako v Bratislave.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Je skutočne dojemná starostlivosť ostatného rečníka na to, ako sa bude cestovať, ako budú cestovať mladí ľudia. Škoda, že nemysleli na to, keď rušili robotnícke lístky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Bauer, máte slovo.

Poslanec R. Bauer:

Pán predsedajúci,

ctení členovia vlády,

milé poslankyne, páni poslanci,

keď v januári roku 1995 predstúpila bývalá vláda pred poslanecký zbor Národnej rady, kládla si tiež okrem iného za cieľ uskutočniť postupnú funkčnú decentralizáciu výkonnej moci a v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy chcela nadviazať na pozitívne prvky fungovania samosprávy miest a obcí a presadzovať posilňovanie jej kompetencií súčasne s postupným zlepšovaním jej finančných podmienok. Po štyroch rokoch jej pôsobenia musíme povedať, že sa to bývalej vláde ani v najmenšom nepodarilo. Namiesto skutočnej decentralizácie realizovala len dekoncentráciu moci na miestnu a regionálnu úroveň a také územnosprávne členenie Slovenska, ktoré malo za následok vzdialenie služieb od občana, vysoké zvýšenie výdavkov na aparát miestnej a regionálnej štátnej správy a celkové zaťaženie hospodárenia.

Predstavitelia miestnej samosprávy - primátori, starostovia a poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev - trpeli na nedostatok finančných prostriedkov, na ich nestabilné a nespravodlivé prerozdeľovanie a finančná nezávislosť miestnej samosprávy sa znižovala.

Privatizácia, tak ako ju realizovala minulá vládna moc a ktorá bola nespravodlivá a netransparentná, ohrozila miestny a regionálny rozvoj. Došlo k obmedzeniu a oslabeniu samosprávy, čo vyvrcholilo na záver volebného obdobia, keď 1. júla tohto roku parlamentná väčšina schválila novelu zákona o obecnom zriadení ako pomstu vlády za neposlušnosť samospráv v Štúrove a vo Svätom Jure, ktoré sa odvážili zorganizovať referendum o celospoločenských otázkach, a ďalej novelu volebného zákona do orgánov miestnej samosprávy.

Táto novela bola nedemokratická a protiústavná. Obmedzovala aktívne aj pasívne volebné právo občanov, spolitizúvala prostredie miestnej samosprávy a deformovala samosprávy. Som veľmi rád, že táto ostatná novela už dnes neplatí, že sme sa vrátili k demokratickému väčšinovému volebnému systému a že občania majú možnosť zúčastniť sa na plnohodnotných, plne demokratických ústavných voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa budú konať posledný piatok a sobotu pred vianočnými sviatkami.

Predkladané programové vyhlásenie vlády Mikuláša Dzurindu je programom národnej obnovy Slovenska. Vláda je pripravená, ako píše hneď v úvode, urobiť zásadný obrat vo verejnom živote našej vlasti. Kľúčom k tomu je skutočná decentralizácia právomocí na miestnu a pripravovanú regionálnu samosprávu.

Celých osem rokov existencie miestnej samosprávy chodili občania za primátormi, starostami so svojimi požiadavkami skoro vo všetkých oblastiach verejných služieb a nevedeli pochopiť, že ľudia, ktorých si zvolili, ktorým dali svoj hlas, nemôžu nič urobiť, nemajú žiadne právomoci, či už išlo o školstvo, zdravotníctvo, či zásobovanie vodou a podobne. Je veľmi dobré, že prijatím programového vyhlásenia sa začne zmena doterajšieho prístupu k reforme verejnej správy. Táto zmena obsahuje decentralizáciu právomoci štátu na nižšie zložky verejnej správy pri rešpektovaní princípu subsidiarity, primerané zabezpečenie decentralizovaných úloh finančnými zdrojmi, ratifikáciu Európskej charty miestnej samosprávy, po ktorej volá Únia miest a obcí, Združenie miest a obcí Slovenska a ďalšie stavovské organizácie niekoľko rokov, vytvorenie samosprávy vyšších územných celkov, presunutie predškolských zariadení, základných škôl do správy miestnych samosprávnych orgánov a tak ďalej, ako je to napísané v programovom vyhlásení.

Chcem veľmi oceniť, že programové vyhlásenie obsahuje všetky kľúčové veci reformy verejnej správy a som presvedčený, že takáto reforma verejnej správy prinesie reálne riešenie súčasných problémov zdravotníctva či školstva. Posunie rozhodovanie, uskutočňovanie vnútroštátnej politiky od centrálnej vlády k miestnej a regionálnej úrovni, ktorá je pod priamou kontrolou občanov. Na miestnej a regionálnej úrovni vytvorí podmienky na rast a formovanie politických osobností celoštátnej úrovne, podporí miestny a regionálny ekonomický rozvoj a prispeje tak k stabilizácii hospodárskeho a politického systému krajiny. Vytvorí dlhodobú stabilitu demokratického zriadenia krajiny a vylúči riziko zneužitia moci. Vytvorí podmienky na vznik a rozvoj sociálneho kapitálu a aktivizuje vnútorný potenciál regiónov. Zvýši možnosti občanov a mimovládnych organizácií angažovať sa v miestnom a regionálnom procese rozhodovania. Zvýši stupeň občianskej kontroly nad verejnou správou a naplní článok 3 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy, ktorý hovorí, že miestna samospráva je výrazom práva a schopnosti miestnych orgánov v medziach daných zákonom v rámci svojej zodpovednosti a v záujme miestneho obyvateľstva regulovať a riadiť podstatnú časť verejných vecí.

Decentralizácia ináč, ako to predvčerom študentom ekonomickej fakulty pekne povedal predseda vlády pán Mikuláš Dzurinda, to je stále viacej roboty, peňazí a zodpovednosti dať mestám a obciam. Osem rokov existencie miestnej samosprávy ukázalo, že na Slovensku je veľa schopných ľudí, ktorí sa neboja zodpovednosti, obetujú svoj čas a venujú svoju energiu v prospech obyvateľov svojich miest a obcí. Aj kvôli týmto ľuďom, schopným komunálnym politikom, ale aj kvôli občanom sme zaviazaní takto definovanú reformu uskutočniť.

Dovoľte mi pár slov o regionálnej samospráve. Hlavnou úlohou regionálnej samosprávy je rozvoj tohto územia a zabezpečenie všetkých služieb nadobecného charakteru pre obyvateľov celého regiónu. Na našom území má regionálna územná samospráva hlboké korene, keď sa formovala už od 13. storočia, v tom čase ako stoličná štruktúra. Dodnes u obyvateľov Spiša, Šariša, Oravy, Liptova, Gemera, Abova a ďalších regiónov Slovenska pretrváva pocit užšej regionálnej príslušnosti, ktorý je typický nielen pre naše územie, ale pre celú európsku kultúrnu tradíciu.

Vytvorením štruktúry a systému volieb do orgánov regionálnej samosprávy sa zabezpečí optimálny regionálny rozvoj a nezvýšia sa náklady, ktoré dnes vyžaduje krajská štátna administratíva. Naopak, delegovaním právomocí na regionálne samosprávy dôjde k synergickému efektu, čoho dôsledkom bude v dlhšom časovom horizonte úspora verejných zdrojov. Optimálnym riešením by bolo budúci rok po konzultáciách s Úniou miest, Združením miest a obcí Slovenska či ďalšími samosprávnymi organizáciami pripraviť balík potrebných zákonov na jej zriadenie, v druhom kroku upraviť verejné finančné toky tak, aby regionálna samospráva dostala časť podielových daní, aby tak zostávalo viac peňazí v regiónoch, a na jar roku 2000 vyhlásiť voľby do orgánov regionálnej samosprávy. Jednou alternatívou je vytvorenie dvojkomorového regionálneho parlamentu. Prvú komoru - snemovňu by tvorili priamo volení poslanci. Druhú komoru - senát by tvorili starostovia a primátori nepriamo volení v okresoch. Vytvorila by sa tým previazanosť medzi orgánmi miestnej a regionálnej samosprávy.

Páni a dámy, národná obnova Slovenska si vyžaduje nový model verejnej správy, ktorý je obsahom tohto programového vyhlásenia vlády. Na záver chcem povedať, že budem hlasovať za prijatie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a za vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Jasovský.

Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

Poslanec J. Cuper:

Chcel som doplniť pána poslanca Bauera, pretože v tomto parlamente sa veci zvyknú už naozaj dnes od rána prekrúcať. Kto bol vo väčšine krajín Európy, a myslím si, že chodili tam aj iní poslanci, aj z terajšej vládnej koalície, tak zistí, že samospráva na Slovensku má naozaj takmer neobmedzené právomoci, a preto ďalšie zverovanie samosprávnym orgánom ďalších funkcií, ktoré plnia štátne orgány, by bolo vlastne oslabovaním centrálneho štátu a v konečnom dôsledku aj napomáhaním vytváraniu autonómie na južnom Slovensku.

Pán Bauer správne citoval z Charty regionálnej a miestnej samosprávy, že tie riadia podstatnú časť verejnoprávnych funkcií, nie všetky, ale pravdou je aj to, že vo väčšine európskych krajín sú tieto miestne a regionálne samosprávy oveľa tvrdšie podriadené centrálnemu štátu, ako sú slovenské obce a mestá, ktorých rozhodnutia nepodliehajú dokonca, čo je svetový nonsens, ani nijakému súdnemu preskúmaniu. Takže naozaj niektoré obecné zastupiteľstvá alebo primátori, alebo starostovia sa môžu správať absolútne autokraticky. Ak chceme ešte viacej posilniť tento autokratický prvok, tak nespejeme k demokracii. Pokiaľ chcete búrať to krajské zriadenie, pán Bauer, a zaviesť župy, tak znovu musím konštatovať, že tento úmysel vás bude smerovať len k naplneniu autonomistických tendencií a k obnoveniu feudálnych poriadkov na Slovensku, čo je krok späť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcela by som vyjadriť presvedčenie, že z vystúpenia pána poslanca Bauera by mal určite veľkú radosť najmä podpredseda vlády pán Pál Csáky, keby tu sedel. Svoje slová hneď podopriem aj veľmi konkrétnymi citátmi z rozhovoru vtedy ešte poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pála Csákyho, ktorý poskytol 8. augusta denníku Magyar Nemzet. Súvisí to presne s tým chápaním regionality a decentralizácie, ako nám ho tu predviedol pán Bauer. Pán Csáky okrem iného vo svojom rozhovore hovorí, že maďarské členstvo v Európskej únii a NATO je všemaďarsky strategicky historický záujem, je to základ, na ktorom sa môže Maďarská republika posilniť a prostredníctvom toho byť účinnejšou oporou pre Maďarov, ktorí zostali za hranicami. A o niečo ďalej pán Csáky vysvetľuje, prečo je to také nesmierne dôležité. Je známe, že v Európskej únii bojujú proti sebe dve predstavy o budúcnosti formácie, teda Európskej únie, či má ísť o Európu štátov, alebo regiónov. Zahraniční Maďari by privítali, keby maďarské národné strany podporovali model Európy regiónov, Maďari v Karpatskej kotline by tým iba získali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne.

Kolegyne a kolegovia, nedá mi, aby som nezareagoval alebo nedoplnil pána Bauera. Áno, ak ide o to, že sme niekomu stúpili na otlak a chceme sa zbaviť centralistických chúťok v prospech výkonu činnosti štátu v obciach a mestách, áno, toto je smer a treba otvorene povedať, že o toto nám ide. Bol by som rád, aby, keď niekomu dôjdu vecné a odborné argumenty, neskĺzol na veľmi pochybnú cestu strašenia maďarizáciou, pretože problém decentralizácie je výsostne odborný a vítam akúkoľvek odbornú debatu v tejto veci. A bol by som rád, keby sme k tomuto aj odborne pristupovali. Takže nie strašenie k hocijakej veci, k hocijakej odbornej veci sa tu nakoniec skĺzne na národnostný problém. Tento problém je výsostne odborný a bol by som rád, keby sme aj v parlamente v tejto veci vytvorili priestor na odbornú diskusiu k otázke decentralizácie riadenia štátu v oblasti verejnej správy.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som zareagovať na tú časť vystúpenia predrečníka, kde hovoril o modeli regiónov. Mne teda ten model nechýba, no ale neberiem mu jeho názor. Ale domnievam sa, že keď už hovoríme o potrebách obcí a regiónov, tak by tam bolo treba hovoriť o niečom inom, čo teda z programového vyhlásenia vlády vypadlo i napriek tomu, že vidím, že sú tu veľkí fanatici za to, aby sa tie potreby dobre napĺňali. Neviem, prečo sa v programovom vyhlásení práve v tejto súvislosti neobjavila napríklad realizácia programu obnovy dediny. Myslím si, že to by bolo veľmi potrebné. Taktiež mnohé obce, hovorilo sa to tu už dnes niekoľkokrát, napríklad v oblasti Vysokých Tatier, sú veľmi spojené s cestovným ruchom. To im pomáha, čiže zvyšuje sa ich konzumácia a zvyšujú sa ich príjmy. Takže hádam by znovu bolo potrebné, keby sa v oblasti programového vyhlásenia dostala aj taká vec, ako je vytvorenie podmienok na zriadenie samostatného ústredného orgánu pre cestovný ruch. Takže, ak už hovoríme o potrebách obcí a regiónov, tak hovorme o takýchto konkrétnych veciach.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mesiarik.