Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková. Predtým pán poslanec Zlocha s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Zlocha:

Zaujali ma niektoré myšlienky, ktoré hovoril pán poslanec Šimko, ale chcel by som ho v každom prípade upozorniť na to, že Tatry sú zaujímavé v prvom rade svojimi prírodnými podmienkami. Počas budovania socializmu sa v Tatrách síce vyhlásil národný park, ale na druhej strane sa tam postavilo veľké množstvo objektov, ktoré Tatry devastujú. Veď už dnes vďaka takýmto činnostiam hlavne rôznych podnikateľov, ktoré sa prejavujú v posledných rokoch, nám v Tatrách hynie príroda. V minulom období bola napríklad uzavretá Bielovodská dolina, ale máme takých "ochrancov prírody", ktorí dokážu na Štrbskom Plese organizovať vo sviatočnom období rôzne svetelné, zvukové a neviem aké akcie, a potom sa nemôžeme čudovať, že kamzíkov už máme menej ako 300. Treba povedať aj to, že počet lôžok, ktorý je v Tatrách, a je ich skutočne viac ako 20 tisíc, plne stačí na Tatry. Urobiť takú hlúposť, ako sa urobila v roku 1970, keď sa v Tatrách organizovali majstrovstvá sveta v klasických bežeckých disciplínach, a pritom sme na Štrbské Pleso dotiahli okolo 200 tisíc obyvateľov, tak to dúfam, že táto vláda napriek tomu, že mám rôzne výhrady, neurobí.

Tatry sú zaujímavé svojimi prírodnými krásami. Ak si chceme Tatry uchovať, tak potom robme všetko v súlade s trvalo udržateľným rozvojom. A nedajme tam, preboha, množstvo podnikateľov, ktorí tam pomaly budú robiť erotické salóny, masážne salóny a čo ja viem čo v záujme zvýšenia turistiky a príjmov do štátnej pokladnice. Erotických salónov, tých môžeme narobiť dosť aj v Bratislave a v blízkom okolí, ale v Tatrách, preboha, nie. Skromní turisti, tí sa uspokoja s tým, čo v Tatrách je. Budú chodiť po kopcoch a budú skutočne využívať tie prírodné danosti, ktoré sú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči - pani poslankyňa Kadlečíková. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

predstavitelia vlády Slovenskej republiky,

chcela by som sa vyjadriť k tomuto Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a chcela by som zdôrazniť, že ho chápem ako dokument otvorený, ktorý zabezpečuje dynamickosť rozvoja slovenskej ekonomiky a ktorý je vo veľkej miere ústretový a ponúka spoluprácu. Pretože ide o dohodu štyroch koaličných strán, ide tu vlastne o dohodu strán, ktoré sú orientované tak naľavo od politického stredu, ale tak aj napravo. A čo tu považujem za správne, je skutočnosť, že už sa nevychádza z nepriateľstva, z nenávisti ľavej a pravej strany, ale, naopak, vychádza sa z poznania, že spolupráca so súperom sa vždy oplatí viac ako jeho podcenenie, respektíve úplné odblokovanie sa od neho.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, chcela by som sa dotknúť jednej problematiky, ktorá celkom určite v tomto volebnom období bude rezonovať, bude predstavovať zamínované pole politickej scény, a to práve z toho dôvodu, že pôdohospodárstvo je vlastne tým najpôvodnejším faktorom, ktorý vo veľkej miere bráni takému rýchlemu prijatiu krajín strednej a východnej Európy do Európskej únie. Farmárske loby v Európskej únii nie sú vôbec nadšené z toho, že vstúpime do Európskej únie, pretože jedno si uvedomujú, najmä čo sa týka pôdohospodárstva krajín strednej Európy, že má vysoké produkčné schopnosti a že keby sme mali know-how, keby sme mali infraštruktúru, keby sme vedeli správne robiť export, tak v tejto chvíli vlastne s obilninami pomáhame riešiť problém, ktorý je v znížených svetových zásobách obilnín.

Slovenské pôdohospodárstvo či presnejšie roľník, to bol vždy človek skromný. Rúfus ho charakterizoval, že svoju brázdu nikdy neoral mečom, ale oral ju pluhom. Takže bol to človek, ktorý sa postaral po mnohé stáročia o zachovanie slovenského jazyka na tomto území napriek tomu, že tu nebola jeho štátnosť, ktorý sa zaslúžil o to, aby Slovensko malo svoju kultúru a vtedy, keď bolo dosť chleba, tak vznikali nové piesne a vlastne dá sa povedať, že z útrob zeme vystupovalo slovenské umenie. Ale zároveň sa dotváralo aj s kresťanstvom a dodnes poznáme kresťanské sviatky Vďakyvzdanie úrode. A práve pre toto si myslím, že by sme mali na pôde tohto parlamentu venovať pôdohospodárstvu veľkú pozornosť.

S potešením vám môžem oznámiť, že na pôde pôdohospodárskeho výboru sa hodnotil tento program veľmi cieľavedome, podrobne. Ale zároveň, že sa hodnotil tak, že tu ide o plynulé pokračovanie všetkého pozitívneho, čo doteraz v oblasti pôdohospodárstva urobila aj predchádzajúca vláda. Ale dôrazne sa hovorí aj o riešeniach tých problémov, ktoré sa možno aj napriek dobrej vôli nepodarilo vyriešiť alebo ktoré vlastne teraz sa dostali do najväčšieho problému kritického faktora slovenských pôdohospodárov. V rezorte pôdohospodárstva určite boli vytvorené predpoklady na trhovo orientovanú výrobu, ako aj na liberalizáciu trhu. Podarilo sa udržať potravinovú bezpečnosť. My vlastne jeme chlieb náš každodenný slovenský, a ten má mimoriadne dobrú chuť. Ten si musíme vážiť.

Od roku 1994 sa začala zvyšovať aj hrubá poľnohospodárska produkcia a došlo aj k poklesu počtu stratových podnikov. V porovnaní s ostatnými krajinami transformujúcich sa ekonomík sa slovenské poľnohospodárstvo v mnohých výrobných faktoroch, ekonomických ukazovateľoch zaraďuje na popredné miesta. Nevzťahuje sa to však na ukazovatele sociálne. V rezorte bola vypracovaná stratégia rozvoja slovenského vidieka. Pozitívne sú aj výsledky pri harmonizácii pôdohodpodárskej legislatívy s krajinami Európskej únie. Cenné je, že sa podarilo udržať rezortný výskum a aj stredné odborné vzdelávanie v našich učilištiach. Popravde však treba povedať, že zásluhu na tom majú odbornosť a nevyčerpateľná energia slovenských agromanažérov.

Na druhej strane sa prehĺbila ekonomická nerovnováha v problémových regiónoch, stúpa počet exekučných rozhodnutí a počet podnikov, ktoré sa dostali do konkurzu, dochádza k prudkému nekonzistentnému zníženiu pracovných síl, zvýšila sa záporná bilancia zahraničného obchodu. Aby som bola spravodlivá, keď hovorím o otázke zníženia počtu pracovných síl, v rokoch 1989 - 1992 došlo k poklesu počtu pracovných síl v poľnohospodárstve o 45,5 %. To naozaj narušilo stabilitu rezortu, ale ani od roku 1993 do roku 1997 sa pokles výraznejšie nezastavil, pretože dosiahol hodnotu 37,8 %.

Ak som hovorila o otázke, že pôdohospodárstvo bude zamínovaným poľom, tak je to práve kvôli tomu, že vidiecka nezamestnanosť sa výrazne zvýšila, a zároveň aj kvôli tomu, že sú vysoké výdavky na potraviny na Slovensku. Totiž zo strednej Európy len v Poľsku sa vydáva viac na potraviny ako v Slovenskej republike. Podstatne menej je toho v Českej republike, čo je 31 %, v Maďarsku 24 %, v Estónsku 23 %, dokonca aj tí sú v tomto smere lepší, v Lotyšsku 19 % a v krajinách Európskej únie na porovnanie je to v priemere 18 %, Rumunsko 58 %, Bulharsko 54 %. U nás je to 35 %, pokiaľ započítame aj konzumáciu alkoholu, a tú v slovenských podmienkach, žiaľ, zakalkulovať musíme.

Takže ak zoberieme do úvahy Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Pôdohospodárstvo a vidiecka politika, treba povedať, že vychádza z princípov efektívnosti, konkurencieschopnosti, intenzifikácie produkčných faktorov rezortu pôdohospodárstva, účinnejšieho využívania produkčných kapacít spracovateľského priemyslu a najmä z princípov vyváženého regionálneho rozvoja.

Programové vyhlásenie sa svojimi strategickými zámermi dotýka súčasného stavu rezortu a odporúča efektívne, pragmatické a často akceptovateľné riešenia. Sú nimi zníženie daní z poľnohospodárskej pôdy, riešenie bloku starých úverov, tvorba osobitných úverových podmienok, doriešenie financovania zásob. Ide o nanajvýš správne strategické zámery udržať potravinovú bezpečnosť.

Chcela by som poprosiť z tohto miesta vládu Slovenskej republiky, pána predsedu, takisto aj pani ministerku financií, pretože, ak chceme riešiť problémy pôdohospodárstva, tak musíme okamžite vyriešiť katastrofálny stav vo financovaní. Úroková miera sa od roku 1990 bezprecedentne zvýšila o 60 %. Ďalej, ak zoberieme do úvahy len objem finančných prostriedkov, ktoré pôdohospodárske podniky musia dávať na úroky, tak je to 200 miliónov, a to je zo starého bloku úverov. Aj vo vyspelých krajinách sa táto otázka rieši tak, napríklad v Dánsku, že sa takéto úvery odpisujú, že je na to prijatá zákonná norma, ale rieši sa to aj cestou ozdravenia bánk. Dovolím si preto poprosiť o podporu, ale urýchlenú podporu, pretože netvrdím, že predchádzajúca vláda nemala záujem tento problém riešiť, ale komunikácia zlyhávala nie možno ani medzi ministerstvom pôdohospodárstva a financií, ale skôr medzi ministerstvom financií a bankami. A ak budeme postupovať podľa tohto príkladu, tak v tom prípade slovenskému pôdohospodárstvu, samozrejme, nepomôžeme.

V návrhu programu sa vytvárajú legislatívne a inštitucionálne predpoklady na harmonický a homogénny vstup slovenského pôdohospodárstva do Európskej únie. V týchto súvislostiach treba oceniť najmä zmenu zásad dotačného systému, povedala by som, jeho transparentnosť, jeho cielenosť a najmä na výstupy, ako aj zvýšenú pozornosť horským a podhorským oblastiam a ostatným znevýhodneným regiónom. V programovom vyhlásení je dôrazne deklarované vytvorenie predpokladov na čerpanie prostriedkov do štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci programu SAPARD.

Kladne hodnotíme zámery vlády na intenzifikáciu exportu agropotravinárskych komodít cestou inštitucionálnych úprav, ale oceňujeme aj otázku tvorby výrobných a odbytových združení obchodnej infraštruktúry. Tu chcem povedať, že túto úlohu exportu sme nezvládli. Nezvládli sme ju častokrát práve pre nedostatok know-hov, pre neexistenciu infraštruktúry, ale priznajme si to, aj pre porušovanie podnikateľskej etiky a niekedy aj štátnej disciplíny.

Je nanajvýš správna deklarácia rešpektovania rôznych vlastníckych a podnikateľských foriem. Zámer vlády zabrániť špekulatívnym nákupom pôdy je opodstatnený a tu myslím najmä na otázku kvalifikácie tých, ktorí pôdu kupujú. Ak v iných rezortoch žiadame príslušnú kvalifikáciu, tak to žiadajme aj v pôdohospodárstve, aj pôdohospodárstvo je vedou, ako aj vytvorenie ďalej takých predpokladov, ktoré budú uprednostňovať úspešných agromanažérov na preberanie takých podnikov, ktoré sú stratové, respektíve sa dostali do konkurzu, ale preberanie manažérmi, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky.

Chcem zdôrazniť, že programu na zlepšenie by bolo pomohlo, ak by sa vidiecka politika bola dostala hneď za otázky poľnohospodárstva a potravinárstva, a to práve preto, že vidiecka politika musí byť prirodzenou automatickou súčasťou pôdohospodárskej politiky. Ďalej je na škodu veci, že v programe sa neobjavuje otázka vzdelávania, pretože ak dnes treba investovať do rezortu, tak potom treba investovať predovšetkým do ľudských zdrojov. Je veľmi dobré, že v popredných vzdelávacích inštitúciách na celom Slovensku sa pripravujú manažéri, nielen agromanažéri, aj tí, ktorí pôsobia v ostatných rezortoch tak, aby už mohli pôsobiť v európskych podmienkach, respektíve svetových, a to je dôležité. Ďalej by bolo pomohlo aj riešenie otázok poradenstva. Som však presvedčená, že tieto otázky sa dostanú už potom do vecného a časového programu vlády a niektoré z nich sa dostanú na riešenie aj na náš stôl.

Ďalej by som chcela zdôrazniť jednu otázku, ktorá sa týka prevodu pôdy na obce. Nie, nehodnotím to z hľadiska toho, že v tom vidím Benešove zákony, to vôbec nie, ale hodnotím to z takého hľadiska, že by som chcela poprosiť, že v rámci Občianskeho zákonníka je tu vlastne predpis o držaní pôdy do roku 2001, teda tej, ktorá je neidentifikovaná. Ide tam o päťročné obdobie. Prosím vás, toto treba rešpektovať, aby ešte pôvodní vlastníci mali možnosť prihlásiť sa o svoju pôdu a ďalej potom veľmi citlivo riešiť túto otázku, pokiaľ by k nej prišlo, pretože štát nemôže stratiť kontrolu nad pôdou. Viete, máme neblahé skúsenosti v rezorte, keď sme krajským úradom posunuli štátne veterinárne správy a veterinári, ale nie veterinári, zdravie zvierat sa dostalo do ťažkej situácie. Podarilo sa to predchádzajúcej Národnej rade upraviť, ale tiež by som povedala, že nie práve najmaterskejšie, skôr macošsky sa voči stredným odborným učilištiam správali niektoré krajské úrady, a bola ich väčšina.

V závere svojho vystúpenia by som chcela zdôrazniť, že nebojme sa zahraničia. Pripravujeme vlastný život pre našu budúcu generáciu, pre mladých ľudí. A mladých ľudí vychovávať k vlastenectvu, viete, ak im budeme zdôrazňovať nenávisť možno k Maďarom, možno k niekomu druhému, možno k tým, ktorí sú dnes v koalícii, nenávisťou k vlastenectvu, nevychováme. Najlepšie sa vychováva k vlastenectvu tak, že niekoho pošleme do zahraničia nie na týždenný výlet či na dovolenku, a tam ešte systémom slovenskej dovolenky, keď sa šetrí na nákladoch, takže vlastne jeden ani nemôže zhodnotiť, aká je tam situácia, ale dajme možnosť otvorenému pohybu, štúdiu našich študentov, našim mladým ľuďom, aby takí skúsení, poučení videli, aké sú prednosti v Slovenskej republike, a tie naozaj sú nemalé, tie sú veľké. Dajme im možnosti a vlastne takým spôsobom zabezpečíme náš progresívny vývoj. Takže treba urobiť všetko pre to, aby si rezort pôdohospodárstva udržal svoju atraktívnosť, spoľahlivosť a efektívnosť.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážená pani poslankyňa Kadlečíková,

hovorili ste tu pekne o spotrebe potravín. Chcel by som vám však pripomenúť ako expertke pre agrárnu oblasť v SOP, že ste mali na predvolebných reklamných tabuliach heslo Základné potraviny za základné ceny. Doteraz ste to nevysvetlili, čo myslíte ako základné ceny základných potravín a, pani poslankyňa, ani ste sa nesnažili o to, aby ste do programového vyhlásenia toto vaše predvolebné heslo, jediné verejné heslo za túto oblasť, akýmkoľvek spôsobom implantovali. Takže vás chcem upozorniť, že jedna vec sú reči, druhá vec sú skutky. A bolo by veľmi dobré, keby ste sa aspoň dodatočne snažili, aby ste toto vaše predvolebné heslo naplnili, aby ste ho v prvom rade kvantifikovali a naplnili.

Čo je ale oveľa horšie, pani poslankyňa, aj vaším pričinením ako predsedníčky výboru sa vôbec do programového vyhlásenia nedostali sformulované návrhy Zväzu poľnohospodárskych družstiev. Sú zásadne odlišné od tohto programu. Pretože ste ich neakceptovali, program považujem v poľnohospodárskej časti za najhorší zo všetkých častí a, bohužiaľ, za definitívny hrob slovenského poľnohospodárstva. Ste za to spoluzodpovedná, pani poslankyňa.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo potvrdila, že v agrárnej politike je nutná dlhodobá súvzťažnosť v pokračovaní plnenia agrárnych koncepcií, ktoré sú dané na mnoho rokov a ťažko sa dajú splniť povedzme len za jedno volebné obdobie, ale predsa len mi je trochu divné, že taká vážna predstaviteľka tohto sektora a tohto odvetvia nedokázala presadiť tie veci do programu vlády, o ktorých tu hovorila, a čo je najzávažnejšie v tej súvzťažnosti, že do programového vyhlásenia sa nepresadilo poľnohospodárstvo ako priorita politiky vlády.

Ako priorita tam nie je, je tam len ako významná súčasť politiky štátu. Politika štátu je veľmi obrazná záležitosť, pretože si myslím, že politika štátu neexistuje. Štát akceptuje vlastne viac politík a štát je zoskupenie občanov, združenie, ale občanov. Nebudem to teda rozvíjať zo stránky politickej, ale mrzí ma táto skutočnosť, pretože, keď by takto bolo postavené v programovom vyhlásení pôdohospodárstvo, tak verím, že je aj to, čo jej leží na srdci, a nám tiež, by sa v tom programovom vyhlásení bolo objavilo. Takto sa tam objaviť nemohlo a ťažko môžeme veriť, že sa objaví aj v ďalších normách a posudzovaniach a koncepciách, keď sa nedokázalo presadiť to základné, že pôdohospodárstvo musí byť prioritou každej vlády.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šťastný.

Poslanec P. Šťastný:

Vážená pani predsedníčka poľnohospodárskeho výboru, nemôžem súhlasiť s formuláciou, že nám chýba v poľnohospodárstve know-how. Myslím si, že aspoň tak dobre viete ako ja, keď už nikde inde niet, tak aspoň v biologickej sfére máme skutočne know-how, a mali sme, o čom svedčí aj doterajšia úroveň pôdohospodárstva alebo poľnohospodárstva. Veď máme predsa medzinárodné centrá, výskum, konkrétne aj v Nitre. A je iná otázka, do akej miery je možné uplatniť to, čo aj naše know-how vie, a do akej miery je možné uplatniť, a to je špecifikum poľnohospodárstva, know-how zahraničné. Tam to vždy nie je kompatibilné. To je jedna vec.

Druhá vec - zdravie zvierat nebolo narušené kvôli tomu, že bola veterinárna služba zaradená na okresné či krajské úrady. S odpustením, hoviadku je úplne jedno, či veterinár patrí pod prednostu okresného úradu, alebo patrí priamo pod ministra. Ak som to dobre pochopil. Dôležité je iné. Do akej miery boli prostriedky na to, že sa mohli zvieratá liečiť, do akej miery bola cena liekov, do akej miery mohli robiť prevenciu. To, čo kedysi našu zverozdravotnú stránku držalo na veľmi, veľmi slušnej a povedal by som nie európskej, ale ešte vyššej úrovni. Žiaľ, vďaka situácii poľnohopodárskych podnikov sa toto stratilo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gaľa. Po ňom sa pripraví pán poslanec Drobný.

Po pánu poslancovi Drobnom vystúpi pán poslanec Bauer.

Poslanec M. Gaľa:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán premiér,

členovia vlády,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

milí hostia,

dovoľte mi vystúpiť k programovému vyhláseniu slovenskej vlády v časti, ktorá hovorí o zdravotníctve. Základné ukazovatele zdravotného stavu, ako je stredná dĺžka života a včasná úmrtnosť zapríčinená chorobami masového výskytu, mám na mysli kardiovaskulárne choroby a nádory, sú na Slovensku nepriaznivejšie ako v štátoch Európskej únie, ale aj v porovnaní s Českou republikou sú podobné. Sme zhruba na tej úrovni ako v Poľsku, sme na tom trochu lepšie ako v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku a v štátoch bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík.

Ďalší vývoj zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku bude závisieť nielen od pozitívnych zmien v organizácii zdravotníctva, ale aj od celkového vývoja spoločnosti, ktorý dá občanom Slovenskej republiky nádej na prežitie zmysluplného života a na postupné zlepšovanie našej ekonomickej situácie. Chcem povedať, že vo svete skutočne neexistuje bezproblémové zdravotníctvo. Možno len v dôsledku dlhšieho stabilizovaného vývoja v jednotlivých spoločnostiach ako celkoch neprebiehajú zmeny v zdravotníctve tak prudko ako, povedzme, na Slovensku. Frekventovanosť a rozsah, ako aj zlá východisková situácia po roku 1989 viedli k tomu, že problémy v zdravotníctve trvalo pútajú pozornosť obyvateľstva.

Podľa reprezentatívneho prieskumu z januára 1997 o naliehavých spoločenských problémoch, ktoré treba riešiť, sa zlepšenie situácie v tomto rezorte ocitlo na štvrtom mieste dôležitosti. Vyslovilo sa zaň 46 % opýtaných, pred ním sa umiestnilo zvýšenie životnej úrovne, znižovanie kriminality, znižovanie nezamestnanosti. Zdravotníctvo sa, a to je veľmi zaujímavé, umiestnilo napríklad pred zlepšovaním medziľudských vzťahov, pred zlepšením možnosti bývania, zlepšením kvality služieb a kvality životného prostredia. Na ilustráciu o vážnosti tejto témy svedčí napríklad tá skutočnosť, že aj v prípade príslušníkov maďarskej národnosti, národnostnej menšiny sa zdravotnícky problém považoval za naliehavejší ako riešenie problémov národnostných menšín. Problémy, ktoré ovplyvňujú chod zdravotníctva, sa neriešením iba hromadia a nie je vylúčené, že aj v nasledujúcom roku sa problémy zdravotníctva v prieskumoch verejnej mienky opätovne dostanú na vyššie miesto v prieskumoch verejnej mienky.

Dá sa povedať, že jednou z príčin bolo aj to, že štát doposiaľ nebol schopný a možno ani ochotný presunúť časť kompetencií, ponechal si dominantnú regulačnú funkciu. Tá spočívala v regulovaní siete zdravotníckych zariadení, v určovaní cenových výmerov pre zdravotnícke služby a v ovplyvňovaní plurality zdravotných poisťovní. V odbornej verejnosti sa usudzuje, že ak možno hovoriť o tom, že v Čechách sa precenila úloha voľného trhu, tak na Slovensku sme zase precenili rolu administratívnych opatrení a dá sa vcelku povedať úlohu štátu pri organizácii zdravotníctva.

Zdravotnícky systém Slovenskej republiky je v súčasnosti ovplyvňovaný trendmi, ktoré sú takmer zhodné s vplyvmi, ktoré pôsobia v krajinách OECD. K rozhodujúcim patria:

1. výdavky na zdravotníctvo rastú stále rýchlejšie, než rastie hrubý domáci produkt, respektíve podiel z HDP vynakladaný na zdravotníctvo,

2. starne populácia a mení sa štruktúra ochorení. Využívajú sa čoraz novšie a, samozrejme, aj čoraz drahšie technológie a medicínske postupy. Samozrejme, rastú aj požiadavky občanov, pacientov.

Zásadné úsilia, s ktorými sa s týmito trendmi dá vyrovnať, sú v podstate takisto porovnateľné s krajinami OECD a možno tu hovoriť o zabezpečení primeraného množstva finančných zdrojov, ďalej je potrebné zabrániť neopodstatnenému nárastu nákladov na zdravotníctvo, garantovať potrebnú zdravotnú starostlivosť dobrej kvality pre všetkých občanov za primeranú cenu a posilňovať princípy regulovaného trhu a konkurencie. Poznanie týchto trendov a úsilie vyrovnať sa s nimi nebolo samozrejmosťou v deväťročnom reformnom procese. Za toto obdobie totiž pôsobilo sedem ministrov zdravotníctva, a treba pripustiť, že stále má ministerstvo rozhodujúcu úlohu v riadení zdravotníckeho systému. Zmeny ministrov preto znamenali aj väčšie či menšie akceptovanie spomínaných trendov, zároveň aj menšiu či väčšiu snahu o skutočné pozitívne systémové zmeny.

V priebehu roka 1997 sa jednoznačne prejavila nevyhnutnosť redefinovať niektoré reformné kroky. Malo by sa tak však udiať z nášho pohľadu za účasti a spolupráce občanov, zdravotníkov, financovateľov i štátnej správy. Základnou podmienkou úspechu ďalších transformačných krokov by mal byť primeraný konsenzus medzi týmito skupinami, ktoré som pred chvíľou vymenoval.

Aj na slovenský zdravotnícky systém sú z vonkajšieho prostredia vyvíjané dva základné tlaky, a to je tlak hodnotových kritérií a tlak makroekonomickej reality. Z toho vyplývajú dve základné otázky, ako zabezpečiť rastúce nároky na zdravotnú starostlivosť pri limitovaných a obmedzených finančných zdrojoch a ako riešiť vzťahy solidarity a konkurencie pri nevyhnutnosti zabrániť nárastu nákladov na zdravotníctvo. Odpoveďou na spomínané otázky musí byť zmena súčasného stavu, ktorá sa musí uskutočniť v štyroch základných oblastiach, a to je oblasť financovia, legislatívy, organizácie a riadenia a v prehodnotení potrieb a požiadaviek občanov, pacientov.

Dovoľte mi širšie sa zaoberať otázkou financovania zdravotníctva, ktoré je hlavnou príčinou sústredenej pozornosti venovanej zdravotníctvu. Pri čoraz väčšom ujedaní z hrubého domáceho produktu nielen u nás, ale aj porovnateľne v ostatných krajinách by sme mohli konštatovať, že mnohé krajiny si nebudú môcť dovoliť udržiavať v budúcnosti doterajšie systémy financovania. Ak poznáme rýchlosť rastu HDP a nákladov na zdravotníctvo, môžeme teoreticky vypočítať, v ktorom roku by sme teoreticky vynaložili na chod zdravotníctva prakticky 100 % hrubého domáceho produktu.

A tu chcem povedať jednu vec, že rovnako ako zarobená koruna je dobrá aj koruna ušetrená. Mnohí hovoríte, že aj táto časť vládneho vyhlásenia neobsahuje čísla. Chcem však hovoriť o tom, že na pôde výboru pre zdravotníctvo sme prijali odporúčacie uznesenie pre ministra zdravotníctva, v ktorom by mal riešiť otázky týkajúce sa napĺňania rozpočtu kapitoly Zdravotníctva a skutočne sme zaviazali ministra k tomu, aby pri rokovaniach vo vláde razil tú myšlienku, aby do zdravotníctva za tých občanov, za ktorých má platiť štát, to znamená za ekonomicky neaktívnych, sa dostalo 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy.

Takisto chcem kritizovať súčasný stav výberu poistného, ktorý podľa informácií pána štátneho tajomníka poklesol za minulé mesiace až na 89 % výberu, pričom je nám všetkým jasné, že ak tento výber sa nepohybuje okolo 95 %, vzniká v tejto ekonomickej časti veľká diera. Takisto sme zaviazali ministra, aby sa zaoberal presunom platieb za sociálne výkony v zdravotníctve, ktoré sú uhrádzané zo zdravotného poistenia do Sociálnej poisťovne. V krajinách OECD tvoria výdavky na zdravotníctvo v priemere 8,2 % hrubého domáceho produktu. Možno však predpokladať, že v Slovenskej republike budúce obdobie nebude charakterizované takou vysokou dynamikou rastu HDP ako v rokoch 1994 až 1996, pritom treba povedať aj to, že štruktúra nášho hrubého domáceho produktu nie je vyhovujúca, o tom by určite vedeli hovoriť tu prítomní ekonomickí ministri, ako sa do toho premieta štátny dlh, verejné výdavky a tak ďalej a tak ďalej.

Tlak na verejné zdroje sústavne rastie a stáva sa niekedy neudržateľným a tu chcem povedať, že v zdravotníctve je štruktúra finančných zdrojov, ktoré prichádzajú do rezortu, veľmi nevyhovujúca. Na porovnanie niekoľko čísel. V krajinách Európskej únie sa podieľa na financovaní zdravotníctva verejný zdroj 78 %, ale súkromné zdroje na úrovni 21 % a iné zdroje na úrovni 1 %, kdežto na Slovensku je stav taký, že verejné zdroje tvoria 96 %, súkromné zdroje 1 % a iné zdroje 3 %. Túto štruktúru treba začať postupne meniť a dostávať do porovnateľných korelácií.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné sa čiastočne aj rozhodnúť pre zmenu štruktúry zdrojov a orientovať sa aj na pripoistenie, doplnkové poistenie a čiastočne aj spoluúčasť na úrovni platby za nadštandardy. Za porovnanie však stojí aj takzvaná intersektorálna štruktúra výdavkov na zdravotnú starostlivosť v krajinách Európskej únie a na Slovensku. Z porovnania, ktoré by som si dovolil uviesť, je zrejmé, v ktorých oblastiach je nevyhnutné vykonať zmeny, a toto programové vyhlásenie obsahuje. Napríklad pri porovnaní s Belgickom, Francúzskom, Holandskom, Luxemburskom, Nemeckom, Rakúskom a Švajčiarskom ošetrovateľská starostlivosť na Slovensku predstavuje 0,13 % zdrojov, kdežto napríklad v Belgicku 9 %, v Holandsku 15,4 %, v Rakúsku 11,9 % a tak ďalej a tak ďalej. Mám tu na mysli rozvoj adosov a presun pooperačnej a chronickej zdravotnej starostlivosti jednoznačne do ošetrovateľskej starostlivosti. Veď uznáte, že 0,13 % je jednoducho hlboko neporovnateľný údaj. Takisto treba konštatovať, že máme premrštenú ústavnú starostlivosť. Niekoľko čísel na porovnanie: Belgicko 36,3 %, Luxembursko 41 %, Nemecko 34 %, Rakúsko 48 %, Slovensko 44,8 %. Aj v tejto oblasti treba zvažovať presun investícií do primárnej zdravotnej starostlivosti, kde sme teda v porovnaní s tým, čo hovorím, zase nižšie ako vymenované štáty Európskej únie.

Ďalší údaj, ktorým sa nutne musíme zaoberať a programové vyhlásenie vlády zaujíma k tomuto stanovisko, je údaj platieb za lieky. Je pravda, že výdavky na lieky vrátane spotreby v nemocniciach sú v súčasnosti na obyvateľa Slovenska 90 amerických dolárov, v krajinách Európskej únie je to viac ako 100, ale percentuálne porovnanie v jednotlivých oblastiach zdravotnej starostlivosti hovorí jasnou rečou. Realizáciu zmien v liekovej politike a rozvinutie ošetrovateľskej starostlivosti preto považujeme za nevyhnutné.

Niekoľko čísel týkajúcich sa nárastu od roku 1991 až po rok 1997 hovorí o kontinuálnom náraste z 3,3 miliardy Sk až na terajšiu úroveň 16,5 miliardy Sk výdavkov na lieky. Podobne, ak by sme to porovnávali v relatívnych číslach, tak vymenované krajiny majú oveľa nižšie percentuálne číslo, čo sa týka podielu výdavkov z hrubého domáceho produktu na samotné lieky. Na Slovensku je to 1,7 %, vo Veľkej Británii napríklad 1,1 %, Švédsko má 1 %, Španielsko 1,3 %, Portugalsko 1,2 %, Holandsko 1 %, a mohol by som pokračovať.

Teda je nám zrejme všetkým jasné, že oblasť financovania bude tvoriť, dá sa povedať, podstatnú časť riešení, ktoré ministerstvo či už v programovom vyhlásení, alebo v ďalšom vývoji bude musieť riešiť a takisto sme na pôde výboru prijali uznesenie, ktorým zaväzujeme ministra, aby do začiatku januárovej schôdze, to znamená prakticky o mesiac, predložil výboru, a tým aj Národnej rade komplex ekonomických opatrení na riešenie ekonomizácie zdravotníckych zariadení.

Ak sme už pri týchto údajoch, nedá mi nezmieniť sa aj o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov. Uviedlo sa tu už niekoľko čísel pri týchto našich rozpravách, ja chcem len povedať to, že odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov bolo a ešte asi dlho bude jedným z neuralgických bodov v rezorte zdravotníctva. Úroveň odmeňovania sa síce mierne zlepšila, ale úpravy možno považovať za kozmetické. Nezodpovedajú, a to chcem zdôrazniť, spoločenskému postaveniu, ale najmä reálnemu ohodnoteniu výnimočnosti a náročnosti práce zdravotníkov.

Nízke mzdy sú stále dôvodom odchodu najmä lekárov a sestier z rezortu zdravotníctva, prípadne do zahraničia. Na porovnanie niekoľko čísel, pretože v tomto rezorte treba striktne rozlíšiť tarifné platy alebo tarifné mzdy od mesačného platu celkovo. V roku 1997 tarifný plat lekára v rozpočtových organizáciách predstavoval 8 848 korún a takisto tarifný plat v príspevkovej organizácii predstavoval 9 519 korún - tarifný plat. Je síce pravda, že mesačný plat celkovo činí v prvom prípade 15 210 korún a v druhom prípade 16 161 korún, ale vieme, ako sa k tomuto platu lekári dostávajú. Sú to nočné služby, sú to práce cez víkend, sú to prepracované nedele, po nočnej službe lekár automaticky absolvuje ďalšiu osemhodinovú šichtu v zdravotníckom zariadení. A verím, že na pozadí celkového nárastu miezd, tak ako sme to sľúbili v kampani, dôjde aj k nárastu odmeňovania zdravotníckych pracovníkov.

V podstate chcem vyjadriť súhlas a spokojnosť s tou časťou programového vyhlásenia, v ktorej sa na úrovni rezortu zdravotníctva rieši financovanie. Zvlášť chcem oceniť tú skutočnosť, že sa tam hovorí aj o postupnom zavádzaní osobných poisťovacích účtov, ktorými by sa ďalej zvýšila efektívnosť programového vyhlásenia vlády.

Za toto programové vyhlásenie budem hlasovať a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

chcem poďakovať pánu poslancovi Gaľovi za konštruktívne a vecné vystúpenie, naozaj aj ja sa s tým, čo povedal, musím stotožniť, pretože pomenoval problémy, tak ako skutočne sú. Je mi však ľúto, že potom vo výbore pre zdravotníctvo, keď sme sa zaoberali touto problematikou, a musím znova povedať, že tu bola naozaj konštruktívna diskusia vo výbore, nepodporil, aby bolo jasne definované v programovom vyhlásení vlády, koľko percent HDP by malo ísť do zdravotníctva, pretože, tak ako je formulované, pri porovnávaní krajín Európskej únie to je nič nehovoriace, nakoľko aj z krajín Európskej únie, on to nakoniec povedal vo svojom príspevku, sú to rôzne percentá od tých 7 až do 12 %. Tak by som ho chcela požiadať, aby podporil túto našu požiadavku, ktorú už vyslovil aj pán poslanec Kozlík.

Tiež som rada, že doplnil to, čo mi v programovom vyhlásení vlády chýba, a to je, že sa v ňom síce hovorí o viaczdrojovom financovaní zdravotníctva, a s týmto všetci súhlasíme, aby to tak bolo. Ale zase nie je povedané v programovom vyhlásení, aká je predstava a v koľkých percentách. On to vo svojom vystúpení presne definoval. Presne to bolo definované aj vo volebnom programe SDK. Tak by som ho tiež chcela požiadať, aby túto moju požiadavku, ktorú prednesiem vo svojom vystúpení, potom podporil.

A na záver chcem povedať, že stredná dĺžka života naozaj nie je dobrá. Napriek tomu sa, chvalabohu, podarilo za roky 1989 až 1997 túto strednú dĺžku života predsa len trošku predĺžiť. U žien zo 66,8...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zelník.

Poslanec Š. Zelník:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne, kolegovia,

chcel by som len spresniť pána poslanca Gaľu, že nie je to celkom pravda s tými verejnými zdrojmi, pretože ak zo štátneho rozpočtu dostávali zdravotné poisťovne 10 miliárd za 3 milióny občanov, za ktorých mal platiť povinné poistenie štát a občan sám zaplatil do zdravotných poisťovní viac ako 30 miliárd korún, tak nie je pravda, že z tých verejných zdrojov ide 80 alebo koľko percent tam bolo povedané.

K otázke financovania je pravdou, že kameň úrazu celej transformácie aj, samozrejme, poskytovania zdravotnej starostlivosti občanovi sa odvíja od zdrojov, ktoré sú v zdravotných poisťovniach. Predniesol som vo výbore pre zdravotníctvo práve ten návrh, aby v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa píše, že vláda bude vytvárať podmienky na postupné zvyšovanie podielu z HDP pre zdravotníctvo na úroveň krajín Európskej únie, Národná rada odporučila vláde alebo aby žiadala vládu doplniť toto programové vyhlásenie v tej časti, aby po troch rokoch fungovania vlády sa vláda zaviazala, že zdravotníctvo bude financované na úrovni minimálne 8 % HDP, čo je podstatne menej, ako ste už počuli, ako je v krajinách Európskej únie. Bohužiaľ, o konkrétnom čísle nikto nebol ochotný okrem opozičných poslancov rokovať. Preto som bol z toho taký prekvapený, že pred voľbami toto bola jedna oblasť, ktorá sa opakovane pertraktovala a sľubovalo sa, že zdravotníctvu sa dá priorita, aká mu prináleží. Bohužiaľ, ani lekári za takýto návrh nehlasovali a zaviazali síce ministra zdravotníctva...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ku konštruktívnemu vystúpeniu kolegu Gaľu musím doplniť stať, v ktorej hovoril o progresívnom narastaní výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Nech vstúpi do nášho profesionálneho svedomia. My lekári sme zodpovední za jednu veľmi významnú čiernu dieru, do ktorej padajú obrovské prostriedky, a pritom naše odborné spoločnosti pozerajú na to, by som povedal, benevolentne. Polypragmázia, proste používanie veľkého množstva liekov na jedného pacienta len preto, že lekár pristupuje k terapii, by som tak povedal, mozaikovo, a pritom dobre vie, že medzi množstvom liekov sú obrovské toxické interakcie, také interakcie, ktoré vyprodukujú nové príznaky a skrátia priemernú dĺžku života pacienta. A tam nám padajú obrovské prostriedky, ale ja ich za to neobviňujem. Prosím vás, je tu spústa dílerov liekov, výrobcov liekov, ktorí dávajú provízie za predpisovanie. Ale ktorá poisťovňa dala provízie za to, že sa niektorý lekár správa farmakoekonomicky? Nevidel som žiadnu. Boli k tomu vyzvané, ale boli hluché. Pretože mali by na to skutočne určiť prostriedky, ktoré by nás prinútili ekonomicky sa správať, farmakoekonomicky. A nerobiť polypragmáziu a nevyhadzovať zbytočne prostriedky, pretože ja neliečim len konkrétneho pacienta. Som zodpovedný aj za tých ďalších, ktorí prídu. Ak miniem prostriedky na svojho konkrétneho pacienta, nezostane iným. A naša polypragmázia je čiernou dierou. Preto, pán kolega Gaľa, to by bolo možné zapracovať do programového vyhlásenia ako odporúčanie. Ako odporúčanie pre vládu prinútiť a stimulovať odborné lekárske spoločnosti, aby sa zaoberali touto problematikou veľmi významne, pretože tam nám padajú mnohé prostriedky.

Ďakujem pekne.