Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán predseda.
Keďže pán minister spoza rečníckeho pultu viedol so mnou diskusiu, stále sa obracal na mňa a na moje výroky za dva roky, keď som ubezpečoval, že parlament schváli zákon o jazykových menšinách, chcem mu povedať, že nemá celkom pravdu, pokiaľ ide o moje výroky.
My sme hovorili a hovoril som nie raz s pánom Maxom van der Stoelom, že sa dá pripraviť taký zákon a že môžeme pripraviť taký zákon, ak to rozhodne parlament a bude to treba, pretože Ústavný súd jednoznačne rozhodol, pokiaľ ide o úradný jazyk. A riadiť sa podľa článku 34 Ústavy Slovenskej republiky vôbec neznamená povinnosť prijať takýto zákon jednoznačne, ktorý by zahŕňal všetky tie dôvody, ktoré sú v článku 34. Tento hovorí, že občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny, alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru. Sú k tomu zákony? Sú k tomu zákony! Právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku. Je taký zákon, že môžu prijímať informácie? Je! Združovať sa v národnostných združeniach, zakladať, udržiavať, vzdelávať sa v kultúrnej inštitúcii. Sú takéto zákony? Sú! A posledná veta je: Podrobnosti ustanoví zákon. Nie jeden zákon. Vo vzťahu k všetkým týmto právam sú zákony a tieto hovoria jednoznačne o právach národnostných menšín na Slovensku.
Takže nechcem už opakovať, lebo pán poslanec Cuper to tiež povedal, ale je tu aj vyjadrenie Ústavného súdu, a dokonca v tlači aj vyjadrenie predsedu Ústavného súdu, ktorý povedal, že takáto zábezpeka zákonmi je dostačujúca.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Tiež by som chcela zareagovať na pána ministra, že teda mňa alebo občanov sa snažil uspokojiť, že je to vytvorenie vhodnej inštitucionálnej úrovne, že to nie je nič iné, iba rokovanie s dekanmi alebo rektormi tých škôl, kde sa vyučuje maďarský jazyk. Pán minister, ale čo tí bohoslovci? Pokiaľ ja viem, a viem to veľmi dobre, tak na žiadnej bohosloveckej fakulte sa nevyučuje v maďarskom jazyku. Čiže tomuto ste sa veľmi krásne vyhli.
To, že tu straším alebo že sa mi čudujete, prečo sa teda rozčuľujem, že chcete zrušiť dvojjazyčné vysvedčenia, keď tie sa tu 70 rokov vydávali, pán minister, vyše 40 rokov tu bol komunizmus a už nie je. Takže prečo sa stále obraciame na tú minulosť?
Sieť škôl, čo sa týka malotriedok, ja viem veľmi dobre, že sieť škôl má v rukách ministerstvo školstva, ale viem veľmi dobre i to, že štátnym tajomníkom ministerstva školstva je Maďar.
A čo sa týka toho, že politika by mala zostať bokom vzhľadom na výchovno-vzdelávacie ciele, s tým s vami úplne súhlasím. Ale potom sa vás pýtam, prečo ste si nedali do výchovno-vzdelávacích cieľov aj vlasteneckú a národnú výchovu, ktorú majú všetky európske štáty. Tam sa zrejme politika zamiešala.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Brňák - faktická poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Nie je dobre, ak minister vlády Slovenskej republiky vo svojom vystúpení povie, že to je pravda a basta a následne na otázku, prečo je to pravda, uvedie, lebo to povedal vysoký komisár Európskej únie. Myslím si, že pravda ako pojem, ako kategória je skutočne skôr relatívny pojem. Možno by nezaškodilo ani ministrovi vlády Slovenskej republiky, aby uviedol, myslím si, alebo domnievam sa, že je tomu tak, a nie proste demagogicky hovoriť o niečom, že niečo je objektívne tak alebo nie je tak.
Pán minister školstva, ak by bolo pravdou to, čo tvrdíte vy, chcem sa vás opýtať, prečo to vláda potom takto jednoznačne nezakotvila do programového vyhlásenia vlády. Ja vám odcitujem, ako chce vláda riešiť tento problém. Podľa vášho programového vyhlásenia vláda hovorí: "Vypracuje analýzu stavu ľudských a menšinových práv v Slovenskej republike v porovnaní s medzinárodnými dokumentmi a na základe jej výsledkov rozhodne o pristúpení:
1. k ďalším medzinárodným konvenciám,
2. prípadne o prijatí ústavného zákona,
3. alebo k prijatiu zákona o postavení menšín."
Ako môžete vy v túto chvíľu ako člen vlády povedať, že toto je pravda, čo tvrdíte, keď sama vláda nemá v tomto jasné, keď vláda ponúka celý diapazón riešení aj vo vzťahu k takémuto zákonu. Jedno z tých riešení je napríklad, že pristúpime k medzinárodnej konvencii, a tým sa naplní vlastne to, o čo sa usilujú príslušníci národnostných menšín, alebo sa prijme ústavný zákon, alebo sa prijme obyčajný zákon, a to všetko na základe hlbšej analýzy súčasného aj medzinárodného stavu. Čiže vláda sama pripúšťa, že nakoniec ani nič nemusí prijať. Takže, buďte takí dobrí a aspoň nehovorte niečo iné, ako máte v oficiálnom materiáli.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán minister, vyzvali ste nás, aby sme zacitovali normu, ktorá povoľuje používanie maďarčiny vo verejnom styku. Chcela by som povedať, že občanovi sa povoľuje všetko, čo nezakazuje zákon. A chcela by som poprosiť, aby ste zacitovali normu, kde sa toto zakazuje. Tiež by som bola veľmi rada, keby ste predložili medzinárodnú európsku normu alebo normu niektorého štátu Európskej únie, kde takýto zákon, ktorý teraz sľubujete, majú. Rada potom zaň zahlasujem.
Tvrdili ste tiež, že slúženie bohoslužieb v maďarskom jazyku je vecou cirkvi. Ako mi však vysvetlíte, že do programového vyhlásenia ste zakomponovali výučbu teológov v maďarčine? Nepredpokladám, že ste to konzultovali s predstaviteľmi cirkví. Veď vy ste túto asimiláciu, vlastne asimiláciu Slovákov priamo zakomponovali do programového vyhlásenia vlády, pretože náboženstvom možno na občana, a u nás je dosť veľmi veľa veriacich, mimoriadne vplývať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pán poslanec Orosz - faktická poznámka.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
za jednu z predností programového vyhlásenia považujem to, že vychádza z úcty k Ústave Slovenskej republiky. Vytvára priestor na to, aby bola Ústava Slovenskej republiky riadne vykonaná a k tomu majú slúžiť aj zákony, ktoré ju majú vykonávať. V minulom období zákony neboli všetky takto prijaté. Myslím si, že je nesporné, že zákon, ktorý predpokladá článok 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, doposiaľ prijatý nebol. Tie čiastkové zákonné úpravy, ktoré upravujú postavenie národnostných menšín, sú prijaté na základe článku 34 ods. 2 ústavy. Ak vláda Slovenskej republiky predloží zákon podľa článku 6 ods. 2 na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, tak to budem považovať za systémový prístup k vykonaniu Ústavy Slovenskej republiky a rozhodne ho podporím.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem k pánu ministrovi doplniť, že v každej diecéze sa káže v reči, v ktorej je biskup alebo ktorou káže biskup. Prečo pán minister neprejavuje toľko dojemnej starostlivosti ako o výchovu maďarských kňazov, aj o výchovu slovenských kňazov v Krakovskej diecéze, kde žije slovenská národnostná menšina a kde sa im nedostalo dodnes ani napriek niekoľkorakým upozorneniam Mečiarovej vlády, slovenských kňazov, a musia počúvať kázne v poľštine?
Chcel by som pána ministra vyzvať, aby sa išiel pozrieť, v akých podmienkach sa vyučujú Slováci v slovenskom gymnáziu v Komárne, že musia obsadzovať priestory alebo prenajímať si priestory, deti musia chodiť cez cestu, ale maďarské deti sa učia v tých najkvalitnejších podmienkach. Nech preukáže, že je naozaj dobrým vlastencom. Ale ja viem, pán minister, vy musíte obhajovať to, čo tu obhajujete, postavenie národnostnej menšiny, aby ste neskončili ako váš kolega pán Fico, ktorého, a to treba povedať občanom Slovenskej republiky, ktorého predstavitelia maďarských politických strán vetujú do akejkoľvek vyššej funkcie v tomto zákonodarnom zbore, ale aj vo vláde alebo v iných funkciách. Takže vy ste vlastne závislí dnes od maďarskej menšiny. Musíte nič iné len ju obhajovať, a to je, žiaľbohu, tragédia v tomto vlastnom štáte.
Na rozdiel od vás, pán minister, ja som vypracoval zákon o štátnom jazyku a som na to hrdý. Už ten prvý, za ktorý hladovalo toľko ľudí na námestí a vy ste sa podieľali iba na tom, aby dostali príslušníci národnostnej menšiny jeden zákon, ktorý by im vytvoril ústavné aj zákonné predpoklady na to, čomu sa hovorí autonómia na južnom Slovensku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Dovolím si štyri krátke poznámky k vystúpeniu pána ministra.
Na rozdiel od mojich kolegov ma neprekvapujú niektoré pasáže v programovom vyhlásení vlády preto, lebo keď sme sa dozvedeli napríklad v Lučenci, že kňaz, ktorý moderuje predvolebné šou SDK, sa preslávil vo svojom okolí tak, že odmietol krstiť slovenské deti s tým, že on Slovákov nekrstí, vôbec ma to neprekvapuje.
Ďalej chcem povedať, že nemusia mať európski komisári vždy pravdu. Bola som svedkyňou toho, ako pán Max van der Stoel tvrdil, že na Slovensku žije 18 % národnostných menšín. Museli sme ho presviedčať, že nemá pravdu. Nakoniec sme ho presvedčili jednoducho preto, lebo nemal pravdu. Takže niekedy treba mať viac odvahy na to, aby sa človek s európskymi komisármi porozprával o faktoch, a nie o dojmoch.
Ďalej by som chcela ešte v súvislosti s kvalitou slovenčiny v školách s maďarským vyučovacím jazykom. Naozaj je veľmi slabá, ale súvisí s kvalitou učiteľov v tých školách. Tu nepomôže zväčšovať počet škôl, ale jednoducho treba zlepšiť kvalitu učiteľov, lebo sa nemôže predsa stať, aby profesorka fyziky na Gymnáziu v Dunajskej Strede ledva povedala jednu súvislú slovenskú vetu, prosím. Možnože takéto veci by ste si mali všimnúť, pán minister.
A ešte jednu vec. Povedali ste, že 70 rokov tu boli vydávané vysvedčenia dvojjazyčne a nikomu to neprekážalo. Chcela by som pripomenúť, pán minister, že takmer 100 rokov na tomto území prebiehala krutá asimilácia Slovákov, krutá maďarizácia a tiež, zdá sa, nikomu to neprekážalo, až na hŕstku štúrovcov, ktorých vtedy zatvárali do žalárov. Takže na vašom mieste by som trošku opatrnejšie volila formulácie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister,
hovorili ste tu o maďarskom školstve. Budem tento raz veľmi konkrétny a praktický. Navštívil som s pani Helle Degn, ktorá je teraz predsedníčkou Parlamentného zhromaždenia OBSE, asi pred dvoma rokmi Šamorín, kde riaditeľ po dvoch, troch vetách po slovensky požiadal svojho maďarského učiteľa angličtiny, aby mu prekladal, lebo po slovensky nevedel dobre hovoriť. Bol som v tej istej škole neskôr. Bol som v tej istej škole zase s poslankyňou fínskeho parlamentu pani Isohookana z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde sa najprv veľmi čudovala, a čo je pozitívne, že 38 žiakov, to bolo pred koncom tohto školského roku, sa žiadalo na vysokú školu. Myslela si, že Slovensko je také kruté, že povolí občanom maďarskej národnosti jedného, dvoch, aby sa mohli hlásiť na vysokú školu. A bol tam aj takýto prípad, ktorý potvrdzuje, ako hlboko sa mýlite alebo ako hlboko nepoznáte realitu v školách s maďarským vyučovacím jazykom.
Prišli sme do triedy, kde boli štvrtáci, maturanti, a bola tam v maďarčine Hemingwayova veta. Neviem, ako presne znela. Človeka možno zlomiť, ale nie poraziť, alebo možno poraziť, ale nie zlomiť. No a ja som tam poprosil prítomných žiakov, aby mi túto vetu z maďarčiny preložili do slovenčiny. Až tretí žiak s pomocou svojich susedov túto vetu preložil do slovenčiny.
A chcem tu pripomenúť aj vášho kolegu z vlády, pána Csákyho, ktorý tvrdí vo svojej knihe, že 94 % obyvateľov maďarskej národnosti hovorí dobre po slovensky. Dá sa to asi chápať tak, je to trošku ironické, ale je to pravda, skutočne súhlasím s tým, že 94 % obyvateľov maďarskej národnosti vie povedať slovo "dobre". Ináč úroveň slovenčiny 60 - 65 % obyvateľov maďarskej národnosti je mizerná. Po slovensky hovorí tak 25 - 40 % občanov maďarskej národnosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem zagratulovať pánu ministrovi. Dobré vystúpenia väčšinou vyvolávajú veľa faktických poznámok, ale pridám sa k tej časti jeho vystúpenia, ktorá vyvolala tak trochu abstraktnú a zdanlivo nie príliš praktickú diskusiu o pravde. Odznelo tu, že pravda je relatívny pojem. Bola to reakcia na vystúpenie pána ministra. Chcem povedať, že pravda podľa môjho názoru nie je relatívny pojem, ale v minulosti jeden muž naozaj vyhlásil, že pravda je relatívny pojem. On to povedal inými slovami. Spýtal sa, čo je pravda. Bol to pontský Pilát, a potom si umyl ruky a nechal popraviť Nevinného.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som oceniť vystúpenie pána ministra Ftáčnika.
(Šum v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, nie je voľná diskusia. Vystupuje pán poslanec Weiss s faktickou poznámkou.
Poslanec P. Weiss:
Niet sa čo čudovať, že sú reakcie na jeho vystúpenie také, aké sú, pretože tieto vystúpenia sú vystúpeniami ľudí, ktorí celú svoju politiku založili na tom, že svojim voličom ukazujú nepriateľa. Potrebujú bojovať proti Maďarom, proti 10 percentám občanov Slovenskej republiky, aby mohli mobilizovať svojich voličov. Upierajú im práva, ktoré sú dané ústavou, za ktorú mnohí z nich hlasovali. Ja by som chcel oceniť úsilie vlády Slovenskej republiky, ktorá v tomto programovom vyhlásení chce naštartovať historické zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, a nie vyvolávať novú a novú vlnu nenávisti.
Myslím si, že je z historického hľadiska nesprávne pomstiť sa tu žijúcim Maďarom, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, za to, že pred 100 rokmi Slováci boli predmetom krutej maďarizácie. Myslím si, že tá vnútorná logika vašej argumentácie proti pánu ministrovi vyplýva práve z takejto politickej kalkulácie.
Chcel by som doplniť argumentáciu pána ministra Ftáčnika, že dvojjazyčné vysvedčenia boli aj za vojnového slovenského štátu, ktorého režim tak obhajujú predstavitelia Slovenskej národnej strany. Jednoducho, zákon o používaní jazyka národnostných menšín táto vláda chce presadiť nie preto, aby sme sa zapáčili pánu van der Stoelovi, ale preto, že to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú som aj ja hlasoval.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Predtým, ako udelím slovo na faktickú poznámku pánu Zlochovi, prosil by som, keby ďalší priebeh schôdze viedol podpredseda Hrušovský, pretože mám protokolárne povinnosti. Nech sa páči, pán podpredseda.
Pán poslanec Zlocha, máte faktickú poznámku.
Poslanec J. Zlocha:
Vážená Národná rada,
ja sa v žiadnom prípade nepokladám za znalca problematiky národnostných menšín, ale žil som 30 rokov v Rožňave a dovolím si tvrdiť, že mám určité skúsenosti, ktoré môžem povedať. A dovolím si tvrdiť, že pán minister Ftáčnik situáciu v školstve a v národnostnom školstve zrejme pozná trošku slabo. Chcel by som uviesť ako príklad dvoch škôl v Rožňave a odporúčal by som pánu Ftáčnikovi, aby si situáciu preveril. Prvá je Základná škola na Ulici zeleného stromu. Je to stará budova, ktorá sa síce hrdí tým, že tam vyštudovalo, viem určite, viac ako 10 národných buditeľov, ale žiaci, ktorí sa tam pripravovali, žiaci slovenskej školy, ktorí sa tam pripravovali, mali asi takéto podmienky: V triedach 30 až 38 žiakov bez telocvične, jedna dielňa, a keď chceli cvičiť, tak na chodbách alebo niekde inde.
Na sídlisku, kde sa väčšinou presťahovali obyvatelia zo severnej časti okresu, teda zo slovenských obcí, bola postavená nová škola. Samozrejme, tá sa stala školou s vyučovacím jazykom maďarským. V triedach tam mali do 20 žiakov, z toho 5 až 10 Rómov, ktorí sa získavali náborom, ale do školy vo väčšine prípadov nechodili. Tam si nerobili starosti, či budú mať jednu dielňu, alebo koľko. Tam mali až tri dielne.
Ďalej by som chcel upozorniť ešte aj na národnostný problém. Stálo by za to preveriť si, koľko detí si zmenilo národnosť v 6. - 7. triede, keď sa rozhodovali o tom, keď pôjdu na strednú školu. Keď zistili, že sa nedostanú na slovenskú strednú školu, jednoducho zmenili národnosť na maďarskú. Trojkári, štvorkári sa dostávali na stredné školy. To si môžete preveriť v Rožňave, dokonca v škole, kde učila moja manželka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šlachta - faktická poznámka.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Vystúpenie pani Slavkovskej aj celá debata sa točí viac-menej okolo národnostného školstva a vlastenectva. Vzdelanie a výchova je však trošku širší pojem. Ale napriek tomu k záujmom Slovenska. Je azda v záujme Slovenska 680-miliónový dlh, ktorý vznikol v roku 1997 na vysokých školách? Sú v záujme Slovenska duplicitné vysoké školy, ktoré stáli doteraz pol miliardy korún? Je v záujme Slovenska pokles výdavkov na prístrojové vybavenie škôl až o 90 %? Je v záujme Slovenska pokles výdavkov na jedného študenta o 62 %? V Európe sme z 24 hodnotených krajín na 22. mieste. Myslím si, že vlastenecký záujem si tu niektorí páni poslanci mýlia a nechápu celkom rozdiel medzi patriotizmom a nacionalizmom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi reagovať na túto diskusiu asi v tom zmysle, že systém prípravy inej národnosti, ako je slovenská, hlavne maďarských detí, v súčasnosti znevýhodňuje tieto deti preto, aby sa mohli riadne uplatniť v živote, pretože ich znalosť štátneho jazyka je veľmi zlá. Samozrejme, že je záujem, aby sa tieto deti mohli čo najlepšie uplatniť v ďalšom vzdelávaní, a preto si myslím, že v tejto oblasti je potrebné urobiť veľa. Na druhej strane chcem však povedať a chcem upozorniť na článok 34 ústavy ods. 3, kde sa hovorí, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručený v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
A tu sa chcem opýtať, či nie je diskrimináciou ostatného obyvateľstva, keď minimálne v 140 obciach južného Slovenska sa bohoslužby vykonávajú iba v maďarskom jazyku. Takže tu si treba povedať, že na úkor menšín netreba ochudobňovať štátotvorný národ.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prihlásil sa pán minister Ftáčnik.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
nechcem rozvíjať rozpravu, len zareagovať na dve poznámky. Som vám veľmi vďačný za všetky vaše poznatky - ak si myslíte, že ja nepoznám situáciu, že vy ju poznáte lepšie - o situácii v školách s vyučovacím jazykom maďarským, o podmienkach. Je pravda, že vláda vyjadrila v programovom vyhlásení vlády, a o tom tu teraz, prosím pekne, diskutujeme, záujem na zlepšenie vyučovania slovenčiny. Vy ste sa o to štyri roky usilovali, ale napríklad násilným zavádzaním alternatívneho školstva. To je dielo bývalej pani ministerky, ktoré sa jednoducho nepodarilo. To znamená, že tá cesta sa dá voliť aj inak. My to chceme robiť inak a dosiahnuť to, aby každý občan tejto krajiny ovládal slovenský jazyk a mohol sa patrične uplatniť. Je to aj náš záujem. Ak v tomto podporíte vládu, budeme veľmi spokojní, ale nerozvádzajte a nehovorte o veciach, ktoré za štyri roky ste mohli vyriešiť a riešili ste ich spôsobom a metódami, ktoré sa ukázali ako neúčinné. Vy ste si z toho naozaj urobili strašiaka, nepriateľa a jednoducho ten cieľ ste nedosiahli. My to veľmi pokojne deklarujeme, že chceme v tomto smere pracovať, pretože si myslíme, že je to na prospech fungovania celej krajiny, na prospech každého jej občana. To je k otázke slovenčiny.
K tej pravde. Ak som povedal, že nám chýba zákon alebo zákonná úprava, s ktorou počíta článok 6 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon, tak to nie je pravda preto, že to povedal Max van der Stoel, ale potvrdili ste to aj vy vážení kolegovia. Potvrdili ste to, pretože ste necitovali žiadny predpis, ktorý by takúto zákonnú úpravu predstavoval. Taký predpis na Slovensku neexistuje. Pani poslankyni Muškovej dúfam vysvetlíte, ako je to s uplatňovaním práv občana a ústavných práv. Nechcem jej to vysvetľovať z tejto tribúny ja. Ale takýto predpis na Slovensku nemáme. Ústava s ním počíta.
A jednu krátku poznámku, som rád, že prišiel pán poslanec Húska. On ako spolupredseda Spoločného parlamentného výboru Slovenskej republiky a Európskej únie navrhol záväzok, ktorým sa Slovenská republika zaviazala, že do novembra 1997 pripraví legislatívu upravujúcu používanie jazykov menšín v spolupráci s expertmi Európskej únie alebo bude hľadať zákonné riešenie. (Hlasy v sále.) Áno.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, prosím vás, nediskutujte s poslancami.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Ale chcem povedať, že sme sa zaviazali, že to urobíme. Za tento záväzok v duchu vyhlásení predsedu vlády, predsedu parlamentu, podpredsedníčky vlády pre legislatívu hlasovali všetci poslanci vtedajšej koalície. Hlasovali za to, to znamená, uznali, že tu treba hľadať nejaké riešenie. V tom zmysle je pravdivé, že treba nájsť zákonnú úpravu a pripraviť takú úpravu, pretože ju nemáme, ktorá naplní článok 6 ods. 2 ústavy. O tom som diskutoval. Môžete nesúhlasiť, ale prosím fakty, argumenty, nie citovanie článku 34, ako sa to tu pokúšal urobiť pán poslanec Gašparovič. Nezakrývajme pred občanmi ten problém. Ten problém a záväzok my berieme vážne. S takým zákonom predstúpime pred tento parlament a vy, samozrejme, rozhodnete, ako s tým zákonom naložíte, či bude prijatý a v akej podobe. Je to vecou parlamentu a poslancov, ale netvárme sa, že taký zákon existuje a už vôbec nechcem polemizovať s pánom Cuperom, že nám ho hádam netreba. Ústava Slovenskej republiky o ňom jasne hovorí. Za ústavu sme hlasovali, ústavu si ctíme, snažme sa teda zabezpečiť občanom tie práva, ktoré sme im schválením Ústavy Slovenskej republiky zaručili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Zareagovala by som na pána ministra.
Pán minister, žiadnemu ministrovi a obzvlášť nie ministrovi školstva neprináleží klamať. A ja musím povedať, že vy ste v tejto chvíli klamali. Ak mi dodáte adresu jednej, jedinej školy, kde sme zaviedli alternatívne vyučovanie aj v jazyku slovenskom násilne, tak sa vám ospravedlním. Ani na jednej škole sme ho nezaviedli násilne. Vy ste už úplne prebrali maďarskú terminológiu.
A čo sa týka tých medzinárodných dokumentov, mám ich veľmi preštudované a môžem vám povedať, že sa v nich hovorí toľko, že občania národnostných menšín majú právo vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku v primeranej miere. Skúste sa zamyslieť nad tým, čo to je. A druhý dokument hovorí o tom, že majú právo vzdelávať sa v materinskom jazyku, ale nesmie sa to diať na úkor výučby štátneho jazyka. Na úkor výučby štátneho jazyka sa vyučuje vo všetkých školách, kde sa slovenčina vyučuje iba ako cudzí jazyk.
A keď sa znovu vraciam k tomu, že ste teda odmietli zaviesť ako priority vlasteneckú a národnú výchovu. Viete, bola som na mítingu, na pracovnej porade s učiteľmi v Dunajskej Strede, boli tam aj niektorí poslanci, ktorí sú teraz možno aj vo vláde za maďarskú koalíciu, kde keď som sa snažila presviedčať učiteľov vyučujúcich po maďarsky, že treba vychovávať k vlastenectvu a že vlasťou je im Slovensko, tak sa celá sála začala smiať.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán minister, včera bol sviatok filozofov, lebo Svätá Katarína alexandrijská bola patrónkou filozofov, takže pán Šimko to oslávil vo svojom vystúpení dnes svojím dodatkom, ale pravda je buď objektivizovaná kategória, alebo podľa Einsteina aj relatívna. Ale vašou pracovnou metódou pravda zrejme nie, ale lož a demagógia áno. Vy sa tu snažíte presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že článok 6 ods. 2 hovorí o tom, že treba prijať pre príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny osobitný jazykový zákon. To nie je pravda. Aj tento výklad článku 6 ods. 2, aj článku 34 znie jasne, že stačí zákonná úprava. V každom civilizovanom štáte sa to tak chápe. Iba vy sa snažíte presvedčiť ako neprávnik právnikov, že tam, kde sa hovorí o vydávaní organických zákonov, že sa myslí jeden zákon. Nie, myslí sa zákonná úprava. To povedal jasne Ústavný súd. To je po prvé.
Po druhé, veľmi dobre si pamätám, pán Ftáčnik, že ani nie pán van der Stoel, ale americká maďarská loby si želá, aby taký zákon bol prijatý. Pretože tak ako vy aj ja som chodil do takzvanej Casovovej nadácie, kde sme sa snažili, ja som tam chodil, aby som bol informovaný, vy ste to brali veľmi vážne a pripravovali taký zákon na prianie pána Casova, aby bol pripravený pre príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny jeden jazykový zákon, kde by boli zhrnuté aj ostatné práva. Prečo nie? Veď Slováci majú ústavu, prečo by aj príslušníci maďarskej národnostnej menšiny nemali svoju vlastnú menšiu ústavu, ktorá by im bola základom pre budúcu autonómiu? A vy sa na tom podieľate.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som sa opýtať pána ministra, keď tvrdí o tom, že má vláda v záujme zlepšovanie výučby slovenčiny v školách s maďarským vyučovacím jazykom, či mieni použiť metódu dvoch maďarských pedagógov, ktorou tu už dávno šermujú predstavitelia maďarskej menšiny. To je prvá otázka.
Druhá otázka. Chcel by som vedieť, či pán minister je informovaný o tom, ja tu spresním niektoré čísla, že na južnom Slovensku je 1 005 obcí, kde žijú Maďari a Slováci. Z toho je 34 obcí čisto slovenských a 971 zmiešaných. Jedna maďarská tam ešte je, čisto maďarská. Z týchto 971 obcí len v 370, musím trošku popraviť aj svojho kolegu pána poslanca Krajčiho, v 370 sa nekonajú bohoslužby v slovenčine, v 370. Je to správne? A pán podpredseda vlády Csáky, ktorý teraz prišiel, vo svojej publikácii z vlaňajška na strane 17, aby nepovedal, že to ste si vymysleli, sa dožaduje maďarského biskupstva na Slovensku a žiada o spoluprácu aj Svätú stolicu. Je to správne? Je to tendencia, ktorú chcete vo svojej činnosti, lebo zodpovedáte aj za tieto cirkevné otázky, aj keď i váš kolega Kňažko to robí, ja viem, ale zodpovedáte za ne aj vy. Súhlasíte s takýmto riešením?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem len apelovať, pán predsedajúci, na pána ministra Ftáčnika, keď už používa mňa a moje meno, aby to robil v presných súvislostiach. My sme sa v spoločnom parlamentnom výbore aj na základe porady predstaviteľov Európskej únie dohodli na takej formulácii, ktorá nezaväzovala prijať zákon alebo prijať nejaké zákonné opatrenie. Tam sa vyslovene hovorilo, že "budeme hľadať zákonné riešenie". To je celkom iná formulácia. Táto formulácia predpokladá proces hľadania rozmanitosti riešenia. Nie jedno jediné riešenie v jednom zákone.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Neviem, pán minister, či toto vaše druhé vystúpenie, také zmierlivé vystúpenie a chvála slovenčiny bola vyprovokovaná aj pánom Weissom, keď vám niečo vzrušene šepkal do ucha, proste, aby ste ukázali možno aj trocha proslovenský postoj. Ale mne osobne to viac pripomína, toto vaše druhé vystúpenie, napríklad vystúpenie predchádzajúceho predsedu Demokratickej únie pána Moravčíka na tlačovke v novembri v roku 1995 po prijatí jazykového zákona, keď na otázku, že prečo Demokratická únia hlasovala za uvedený jazykový zákon, uviedol: Demokratická únia sa hlasovaním snažila vyraziť Mečiarovi z ruky nacionalistickú kartu. Nebude nám môcť pri nových voľbách vykrikovať, že sme za jazykový zákon nehlasovali. Čiže ja mám osobne vnútorne taký pocit, že vy podobne tiež ste takto vystúpili v tomto druhom vašom vystúpení, aby ste do istej miery revidovali to, čo ste povedali predtým.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel som pánu ministrovi osviežiť pamäť. Hneď po schválení zákona o štátnom jazyku som interpeloval vtedajšieho podpredsedu vlády Kalmana s otázkou, kedy vláda predloží zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Dostal som oficiálnu odpoveď, že to bude koncom roka 1996. Potom vláda zmenila tento svoj oficiálny postoj. To znamená, najprv tu bola vôľa prijať takýto zákon a potom z vnútropolitických dôvodov, kvôli spomínanej mobilizácii voličstva sa od takéhoto pragmatického prístupu ustúpilo. Taká je historická pravda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ospravedlňujem sa, že sa ozývam ešte raz, ale ak tu niekto eskaluje xenofóbiu a boj s vnútorným nepriateľom, tak ste to práve vy pán minister a kruhy, ktoré sú s vami spojené. Veď predsa vyťahovanie slovenského nacionalizmu je úplný nezmysel. Sadnite si do auta a prejdite si južným Slovenskom a pozrite si na hanlivé, urážlivé a sprosté maďarské nápisy urážajúce slovenský národ a Slovákov. To sú čo za prejavy, to sú prejavy kultúrne, civilizačné a vyspelej Európy? Ďalšia vec. Spomeňte jednu jedinú maďarskú školu, ktorá sa zrútila od zlého technického stavu a od nedostatku finančných prostriedkov. Ani jediná, prekvitajú. (Ruch v sále.) V Komárne to bola slovenská škola, slovenské gymnázium, tak neklamte tu verejnosť pred televíziou. Tam som takisto bol, bol zrútený strop, to bolo slovenské gymnázium.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Šimko. Pripraví sa pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslanec J. Šimko:
Vážený predsedajúci Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážená vláda Slovenskej republiky,
dámy a páni poslanci,
milí hostia,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vyslovil názor k jednému z najzávažnejších bodov rokovania Národnej rady v najbližších štyroch rokoch, keď sme si vypočuli ústne podanie predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu k predmetu rokovania - Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky - a súčasne sme aj dostali písomne spracovaný uvedený dokument. Týmto krokom bola vlastne otvorená diskusia na tému, či vláda Slovenskej republiky v ďalšom svojom období bude mať svoj usmerňujúci koncepčný materiál, ktorého naplnením vláda povedie Slovensko k prosperite, prostredníctvom ktorej sa Slovensko stane stabilným článkom v strednej Európe.
Tento cieľ je transformované želanie občanov, ktorí dali v ostatných voľbách mandát tomuto zoskupeniu poslancov parlamentu, a teda prostredníctvom nich aj tejto vláde. Cieľ - postaviť pred pojem Slovensko prívlastok stabilná krajina strednej Európy, je síce politický výrok, ale hlavne silný motív pre život nášho človeka, ktorý sa môže naplniť až vtedy, keď občania tejto krajiny budú žiť spokojne, zdraví, šťastne a nadobudnú súčasne presvedčenie, že aj bezpečne. Budú žiť s poznaním, že dostávajú od tohto spoločenstva nie menej, ako dostávajú ich zahraniční susedia, že v tomto štáte je už pevne zakotvený spoločenský systém, ktorý stabilne funguje na princípoch demokracie, pevne zakomponovanej do statiky právnych noriem, usmerňujúcich život v každom štáte.
Jednoducho povedané - je to cieľ, ktorého naplnením ľudia na Slovensku majú šancu žiť šťastný a plnohodnotný život. Myslím si, že sme sa, žiaľ, opäť dostali na začiatok cesty na naplnenie tohto cieľa. Poslanci Národnej rady sme dostali na posúdenie, či tento politický nástroj, programové vyhlásenie vlády, bude skutočne platným a najrozumnejším usmerňovateľom činnosti tejto vlády. Zastávam názor, že programové vyhlásenie, ku ktorému vedieme rozpravu, je nástrojom na postupný posun Slovenska k stabilite a prosperite.
Prerokúvané programové vyhlásenie jednoznačne aj odzrkadľuje skoro v celom rozsahu politické ciele našej strany, to jest Strany občianskeho porozumenia. Prívlastok, skoro v celom rozsahu, znamená, že tento materiál je materiál, ktorý v sebe má integrované nosné časti štyroch politických programov, štyroch politických strán, a teda cieľ bol síce rovnaký, ale cesta k nemu bola rôzna. Musela sa teda nájsť cesta schodná pre štyroch. Ako vidíme, podarilo sa to a je to dobrý signál pre svet o výsledkoch procesu demokratizácie v našej spoločnosti. Týmto svojím výrokom v prvej časti vlastne symbolicky vyslovujem dôveru v tento nástroj, a teda aj dôveru tomu, kto to na prerokovanie predložil, dôveru tejto vláde.
V druhej časti svojho vystúpenia by som chcel upozorniť a odporučiť vláde Slovenskej republiky, transformovane príslušné ministerstvá, aby sa zaoberali odporúčaniami, ktoré v ďalšom budú v mojom vystúpení vyslovené.
Kladne hodnotím aj pasáž programového vyhlásenia ohľadne zámeru dynamickejšie rozvíjať cestovný ruch na Slovensku ako podstatný článok v rozvoji hospodárstva tejto krajiny. Som hrdý, že môžem v tejto súvislosti vysloviť výrok, že táto krajina spĺňa kritériá pre najvhodnejšie podmienky na uskutočňovanie cestovného ruchu.
Slovensko má okrem iného obrovské prírodné bohatstvo, má prekrásne hory a iné prírodné aktivity, ktorých existencia práve podmieňuje uskutočňovanie cestovného ruchu. Vysoké a Nízke Tatry, ako aj ďalšie horské regióny určite týmito podmieňujúcimi prírodnými aktivitami pre cestovný ruch aj sú. Spokojne na tejto pôde vyslovujem, že Slovensko má pracovitých a múdrych ľudí, ktorí sú mimoriadne pohostinní a dobroprajní. Ak nebudeme vedieť toto bohatstvo aj ekonomicky zhodnotiť a využiť v cestovnom ruchu, potom nemáme miesto usmerňovať život v tomto štáte. Súčasný stav na úseku právnych noriem usmerňujúcich cestovný ruch v tejto krajine je skutočne až dramaticky nevyhovujúci. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky tento stav jasne zachytilo a určilo smer nápravy. Dúfam, že v čo najkratšom čase.
Najväčším krajinným celkom, na ktorom sa najdynamickejšie uskutočňuje cestovný ruch, je určite oblasť Vysokých Tatier. Je to krajinný celok, kde už od prvopočiatku jeho osídľovania sa uskutočňoval najtvrdší boj protikladných právnych noriem, zákonov, ktoré mali koordinovať rozvoj tohto nášho najväčšieho strediska cestovného ruchu. Bolo a je doposiaľ potrebné skĺbiť koexistenciu piatich v podstate protichodných funkcií Tatier.
Prvou je ochranárstvo, druhou klimatická liečba, treťou je realizovanie cestovného ruchu so svojimi hotelovými a inými ubytovacími aktivitami s doplnkovou infraštruktúrou, štvrtou je, samozrejme, bývanie občanov a piatou je šport. Sú to navonok protikladné aktivity, ale ich neexistencia privedie Tatrám smrteľný kŕč. Doposiaľ tieto koncepčné normy, žiaľ, aj obmedzujúco usmerňovali rozvoj Tatier. Predmetné zákony sú doposiaľ vždy samostatnými normami. Tieto samostatné právne normy mali riešiť vždy iba jednu z uvedených funkcií. Výsledkom bolo a je chaotické a divoké sporovanie sa vždy v neprospech života a rozvoja Tatier, a teda aj v neprospech tvorby zdrojov pre príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Naposledy sú platné tieto vzájomne neskoordinované zákony a nižšie právne normy: Je to všeobecný zákon číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon číslo 287/1995 Z. z. o ochrane prírody a treťou, síce nižšou právnou normou, ako je zákon, je štatút kúpeľného miesta ako uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 623/1998 Z. z. Výsledok prevahy pôsobenia každej z uvedených noriem v príslušnom čase bola vždy sila osobnosti, autority, ktorá stála na čele príslušnej inštitúcie, prípadne orgánu, ktorý dohliadal na uplatňovanie uvedených zákonov. Tak sa vlastne Vysoké Tatry vyvíjali možno v istom čase aj dynamicky, ale určite viac-menej chaoticky vďaka nezosúladeniu práva v Tatrách.
Posledné protichodné dianie sa uskutočňuje opäť v nadväznosti na prípravu Zimných olympijských hier Poprad - Tatry v roku 2006. A preto táto vláda dostáva v tomto čase práve jedinečnú šancu vzhľadom na výstupy programového vyhlásenia vlády v časti Cestovný ruch vyrovnať tento krízový a neprijateľný stav. Tým dôjde ku koordinovanému zdynamizovaniu najväčšej oblasti cestovného ruchu na Slovensku, v ktorej sa nachádza bezmálo 20 tisíc lôžok voľného a viazaného cestovného ruchu a okolo 10 tisíc stoličiek. Hovoríme v ekonomickom vyjadrení o aktivite v objeme tržieb od 4 do 10 miliárd korún, čo nie je nezanedbateľné v nadväznosti na také malé vstupy do tejto hospodárskej ľudskej činnosti na Slovensku.
Na záver odporúčam vláde Slovenskej republiky pripraviť a predložiť Národnej rade Slovenska návrh zákona o Vysokých Tatrách, čím dôjde k vytvoreniu skoordinovaného základu na rozvoj hospodárstva Vysokých Tatier, a teda parciálne aj pre celé Slovensko. Dôjde k posilneniu príjmov štátneho rozpočtu z cestovného ruchu, dôjde k posilneniu príjmov miestnej samosprávy, dôjde k podstatnému nárastu pracovných príležitostí, a tým k posilneniu sociálnej oblasti trvale žijúceho obyvateľstva, a dôjde k posilneniu tvorby devízových príjmov Slovenskej republiky. Podotýkam, že mal by to byť samostatný zákon alebo iná právna úprava práve pre krajinný celok Západných Tatier a Vysokých Tatier, pretože iba v tomto horskom regióne Slovenska sa uskutočňujú spolu všetky uvedené funkcie ochrany prírody, klimatickej liečby, cestovného ruchu, športu a bývania.
Ďakujem za pozornosť.