Tretí deň rokovania
4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
26. novembra 1998
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci: pán poslanec László Hóka, pán poslanec Cagala, pán poslanec Kalman, pán poslanec Bartoš, pán poslanec Kresák, pán poslanec Švec, pán poslanec Jarjabek. Na zahraničnej služobnej ceste je Ladislav Ambróš.
Ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy k programovému vyhláseniu vlády a k vysloveniu dôvery vláde je pán poslanec Pavol Kačic.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vláda tu nie je,
panie poslankyne, páni poslanci,
programové vyhlásenie vlády, ktoré predložila minulý týždeň vláda Slovenskej republiky Národnej rade, obsahuje veľmi málo konkrétnych údajov a čísel, ako aj spôsobov, ktorými chce vládna koalícia dosiahnuť stanovené ciele. V programovom vyhlásení vlády je množstvo rôznych všeobecných viet bez skutočného obsahu, čím predložené programové vyhlásenie veľmi pripomína samotný slovný prejav súčasného premiéra. Uvravenosťou zrejme trpia aj ostatní členovia vládneho kabinetu, keď bezobsažné programové vyhlásenie vlády má až 41 strán a skladá sa z nekonkrétnych predstáv o tom, ako chcú jednotliví členovia vlády svoje rezorty riadiť.
Sľuby a prázdne slová svedčia o tom, že nová vláda sama nevie, ako a čím naplniť štvorročné funkčné obdobie a že vo vnútri koalície nie sú iba ideové, ale často v nej prevládajú aj personálne nezhody. Napríklad personálne riešenie obsadenia Krajského úradu v Nitre, kde sa dodnes vládna koalícia nedohodla na človeku. Ak chceme akceptovať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a vysloviť jej dôveru v nastávajúcom funkčnom období, vychádzame z vymedzenia strategických záujmov Slovenskej republiky a občanov v nej žijúcich a hlavne z programov jednotlivých politických strán vládnej koalície, ktoré v predvolebnom období sľubovali občanom voličom čosi iné, ako je teraz uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Preto Hnutie za demokratické Slovensko ako najsilnejšia politická strana v Národnej rade Slovenskej republiky upozorňuje vládnu koalíciu na to, že ide realizovať celkom inú politiku, ako sľubovala občanom voličom vo voľbách. Aj z toho dôvodu chcem poukázať na konštandardnú úroveň programového vyhlásenia vlády a predkladáme podmienky, ktoré by toto programové vyhlásenie povyšovali na štandard krajín vo svete podobných, ako je Slovenská republika, pretože si to občania Slovenskej republiky zaslúžia.
Jeden z najčastejších sľubov občanov bolo dvojnásobné zvýšenie miezd. Žiaľ, v programovom vyhlásení o tom niet ani zmienky. Navrhujem zakotviť do Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky minimálne 15-percentný rast miezd. Trvám na doterajšom tempe budovania diaľnic, rozvoja železníc a leteckej dopravy. Inak si neviem predstaviť, ako sa chce Slovenská republika dostať do Európskej únie. Ak by sa realizoval vlastnícky prevod neidentifikovateľnej pôdy zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí, najmä v južných oblastiach Slovenska, hrozí riziko, že takto sa obídu Benešove dekréty a dôsledky si vie predstaviť každý z nás.
Dovoľte mi, aby som sa pár slovami vyjadril k problematike verejnej správy. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je uvedenej problematike venovaná veľmi malá pozornosť, najmä pokiaľ ide o štátnu správu a samosprávu. Taktiež pokiaľ ide o decentralizáciu kompetencií štátu na nižšie zložky verejnej správy, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky niet ani zmienky o rozsahu a časovom intervale realizácie úloh s týmto súvisiacich. Vláda Slovenskej republiky chce ratifikovať Európsku chartu miestnej samosprávy, hoci sama ešte nevie, v akom rozsahu a ako to bude finančne náročné. Odporúčam najprv sa pozrieť, koľko a ktoré krajiny v Európe plne ratifikovali predmetnú chartu a koľko a ktoré krajiny ju ratifikovali čiastočne. Bez zohľadnenia uvedených skutočností považujem zakomponovanie ustanovení o ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy do Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky za predčasné a trochu silné.
Ďalej, v programovom vyhlásení vlády niet ani zmienky o takzvanej definitíve v štátnej správe a ani o vytvorení vyšších územných správnych celkov. Hádam nechceme prejsť na maďarské župy. Pri prenose kompetencie zo štátnej správy na miestnu samosprávu sa nehovorí o odbornej spôsobilosti primátorov a starostov, respektíve ostatných úradníkov a o ich takzvanom celoživotnom školení, aby boli odborne spôsobilí na vykonanie týchto funkcií. Vychádzajúc z uvedeného hodnotím celú časť programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky venovanú problematike verejnej správy ako nedostatočnú.
V závere mi dovoľte, aby som odporučil vláde Slovenskej republiky, aby zakomponovala stanovisko Hnutia za demokratické Slovensko do svojho programu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vrátim sa len krátkou poznámkou k jednej časti vystúpenia predrečníka. Chcel by som ho vyviesť z omylu, že táto vláda presne vie, čo znamená podpísanie Európskej charty miestnej samosprávy. Veľakrát sme o tom diskutovali aj spolu a už za čias, keď bol predrečník štátnym tajomníkom ministerstva vnútra, bola bývalá vláda pripravená podpísať túto chartu a pristúpiť k nej s výhradami. Pokojne sa to mohlo ratifikovať v parlamente aj s výhradami, tak ako to robili niektoré európske krajiny. Takže ako jeden zo signatárov akcie starostov a primátorov, aby sa podpísala takáto charta v minulom období, bol by som rád, keby nás neupozorňoval na veci, ktoré mal v rezorte ako štátny tajomník zvládnuť sám.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som vás poprosiť, a vlastne uviedol to už pán poslanec Kačic, že by bolo žiaduce a bolo by vhodné, aby toto rokovanie prebiehalo za účasti členov vlády. Sú tu zatiaľ dvaja členovia vlády, pričom rokujeme o materiáli, ktorý je v podstate fundamentom ďalšej činnosti tejto vlády počas celého funkčného obdobia, o ktorom, podotýkam, sa hlasuje v súvislosti aj s dôverou vlády, čiže je to nielen neúcta vo vzťahu k parlamentu, ale je to aj neúcta k vlastnému programovému vyhláseniu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Členovia vlády boli včera prítomní, keď som povedal, že sa schôdza začne o 9.00 hodine, čiže aj členovia vlády majú prísť na 9.00 hodinu na rokovanie Národnej rady. Povedal som, že nebudem prijímať žiadny procedurálny návrh, pokiaľ ide o začiatok schôdze, ale v praxi ho treba napĺňať. Trikrát, štyrikrát som zazvonil a začal som v súlade s oznámením rokovanie schôdze. Chcel by som, aby aj členovia vlády, aj poslanci boli načas v rokovacej miestnosti.
Budeme pokračovať v rokovaní.
Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predseda,
vážený poslanecký zbor,
programové vyhlásenie vlády je rukolapným dôkazom toho, že ľahko sa sľubuje nezáväzne po mítingoch, ale ťažšie sa sľuby plnia. Celý program je bez záväzných čísel a konkrétnych ukazovateľov. Na mítingoch sa sľubovalo 100-percentné zvýšenie platov, 150 tisíc pracovných miest, v prvých 100 dňoch vlády zníženie daní a podobne. V programe, samozrejme, už nič konkrétne nie je. Pretože ak napríklad v časti Výchova a vzdelanie sa hovorí o tom, že sa budú zvyšovať tarifné platy učiteľov, je to nič nehovoriaca veta. O koľko sa budú zvyšovať? Ak sa zvýšia iba o pol percenta, aj tak už vláda bude môcť tvrdiť, že svoj sľub splnila, nehľadiac na to, samozrejme, že učitelia pri 6-percentnej inflácii by s platom išli dolu. A čuduj sa svete, keď Mečiarova vláda zvyšovala tarifné platy učiteľov o 10 %, tak odbory protestovali, pretože sa im to zdalo málo. Dnes na zasadaní výboru, keď sme o tom hovorili, a ja osobne som to kritizovala, tak zástupcovia odborov s takouto definíciou vo vládnom vyhlásení boli spokojní.
Veľmi zaujímavé sú i tie pasáže v časti Výchova a vzdelávanie, kde sa hovorí o tom, čo všetko vláda ponúka. Ponúka zabezpečiť možnosť získať stredoškolské vzdelanie pre všetkých absolventov základných škôl. Zaujímavá ponuka. A vláda bude mať veľa starostí, aby ju naplnila, pretože tá ponuka je už dnes dávno naplnená. Zo základných škôl na stredné školy nám ide 98 % populácie. Tie dve percentá - to sú deti, ktoré sú nevzdelateľné. Vláda ponúka cenovo prístupné stravovanie a ubytovanie, bezplatné vzdelávanie. Taktiež veľmi odvážny sľub, pretože aj to tu už máme. Vláda sa zaväzuje začať s racionalizáciou stredných odborných škôl, učebných a študijných odborov. Podčiarkujem, začať. Musím poznamenať, že na ministerstve školstva existuje racionalizačná komisia, ktorá tieto úlohy už dávno plní a jej práca sa chýli ku koncu. A takýchto pasáží je v časti Výchova a vzdelávanie viacej. Je to neserióznosť a zavádzanie občanov, pretože netreba ponúkať to, čo už máme.
Obdobne je to aj s legislatívnymi úlohami. Ministerstvo školstva sa zaväzuje alebo vláda sa zaväzuje vypracovať školský zákon, zákon o verejnej službe, mimochodom, tento zákon ministerstvu školstva neprináleží, zákon o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov, zákon o financovaní škôl, zákon o vede a technike, zákon o Slovenskej akadémii vied, zákon na zriadenie nezávislej nadrezortnej grantovej agentúry na financovanie vedy a techniky, program starostlivosti o talentovanú a nadanú mládež. Je to osem zákonov, ktoré sú už vypracované. Samozrejme, že pripúšťam, že dnešná vláda môže chcieť v týchto jednotlivých zákonoch niečo pozmeniť. To je úplne pochopiteľné. Ale potom treba v programovom vyhlásení povedať, že uvedené zákony sa prepracujú alebo dopracujú, ale nie vypracujú. Určite nemusím nikoho presviedčať, že vypracovať nový zákon od gruntu je porovnateľne ťažšia úloha, ako hotový zákon oprášiť, a možnože už ani to nebude treba.
Vo výchovno-vzdelávacom procese si vláda kladie za prioritu výchovu k mravným hodnotám, sociálnemu cíteniu a demokracii. Tieto hodnoty sú skutočne veľmi dôležité a ja ich vôbec nespochybňujem. Kladiem si však otázku. Stačí to? Sme mladý štát. Potrebujeme vštepovať hlavne mladým ľuďom lásku k vlasti a národné cítenie. A práve toto v programe školstva chýba. Pán minister na zasadaní výboru mi povedal, že toto bola priorita Slovenskej národnej strany a že oni majú iné priority. Myslím si, že takáto priorita by mala byť vlastná pre každú vládu Slovenskej republiky. Áno, my sme tento proces naštartovali. Ale ako môže vláda, ktorá sa hrdo nazvala vládou národnej obrody, zmiesť práve takéto hodnoty zo stola? Viem, možno že je to vláda svetoobčanov a Európanov, a nie národniarov, takže tieto veci sú jej ľahostajné. Ale v žiadnom prípade by to nemalo byť ľahostajné vedúcim predstaviteľom školstva.
Aj krajiny s omnoho väčšími národmi, s omnoho dlhšou samostatnosťou, akú máme my, neustále vychovávajú svoju mladú generáciu k láske k vlasti a k láske k vlastnému národu. Keď už si tak neustále berieme za príklad iné krajiny, veľmi rada by som podotkla, že také Spojené štáty americké, o ktorých demokracii určite ani naša vláda nemôže pochybovať, majú zavedené v školách v ročníkoch 1 až 6 to, že každé ráno pred vyučovaním všetci žiaci skladajú sľub vernosti Spojeným štátom americkým. Ja vám ten sľub prečítam: "Sľubujem vernosť zástave Spojených štátov amerických a republike, ktorá pred Bohom reprezentuje jeden národ. Národ nedeliteľný so slobodou a právom." Tento sľub vernosti prejavujú všetky deti. Neviem, keď už si berieme príklady, či by sme si nemohli zobrať aj takýto príklad. Nech vláda urobí čokoľvek dobré pre občanov Slovenskej republiky, a ja jej prajem, aby skutočne urobila veľa dobrého, ak zanedbá tieto aspekty vo výchove, dejiny ju odsúdia. Stane sa vládou národnej zrady, pretože takéto zanedbávanie národnoštátnych princípov môže viesť k zániku štátnej identity.
V časti Vzdelanie je neprijateľné aj to, že z celého materiálu dýcha vazalská závislosť od západnej Európy. Stále sa zdôrazňuje nutnosť kompatibility, preberanie jej metód, štandardov. Naši študenti majú v zahraničí vysoký kredit, tak prečo sa neustále podceňujeme? Vláda sa napríklad zaväzuje vytvárať podmienky na zaistenie rovnocennosti, podčiarkujem rovnocennosti kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania s vyspelými európskymi krajinami. Pripomína mi to heslo Sovietsky zväz, náš vzor. Stačí si tam iba doplniť Európska únia, náš vzor. V mnohom však môžeme byť tejto Európe vo vzdelávaní príkladom napríklad v materských škôlkach. Každá zahraničná delegácia, ktorá prichádza na Slovensko, obdivuje systém našich predškolských zariadení, pretože u nich takýto systém neexistuje. Tak ak si chceme vo vzdelávaní brať vzor a chceme zaistiť rovnocennosť kvality, dajme pozor na to, aby sme napríklad v tejto oblasti neklesli.
Samozrejme, že vláda chce do vzdelávania zaviesť aj určité novinky. Tak napríklad chce garantovať zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov národnostných menšín na úroveň celoštátneho priemeru. Skutočne by bolo zaujímavé vedieť, akými prostriedkami to chce dosiahnuť. Je totiž zrejmý fakt, že veľmi malý počet stredoškolákov, napríklad maďarskej menšiny k počte celej menšiny, chodí na vysoké školy. Je to však vďaka tomu, že majú rečové problémy a ťažko sa im zvládajú prijímacie testy. Vieme, že na niektorých vysokých školách sa už dožadovali príslušníci maďarskej menšiny robiť prijímacie pohovory v maďarčine. Je tiež všeobecne známe, že v období komunizmu boli na vysokých školách stanovené presné percentá na prijímanie študentov maďarskej národnostnej menšiny.
Takže ak vláda chce zvýšiť vzdelanostnú úroveň príslušníkov maďarskej menšiny, môže použiť iba tieto dva spôsoby. Buď povinné percentá, alebo prijímacie pohovory v maďarskom jazyku, alebo ešte môže začať vytvárať samostatné vysoké školy s maďarským vyučovacím jazykom. Veľmi zaujímavá a pre mňa poburujúca pasáž je táto: "Vláda bude riešiť prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov v jazykoch menšín utvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne v rámci existujúcich univerzít." Povedzme si priamo, že tu ide iba o maďarskú národnostnú menšinu, pretože ostatné národnostné menšiny sa na spôsob vzdelávania na Slovensku nesťažujú. Ako chce vláda naplniť tento sľub? To sa napríklad na bohosloveckej fakulte bude vytvárať katedra maďarčiny alebo samostatná fakulta pre maďarských bohoslovcov? Alebo sa na terajšej fakulte zavedie dvojjazyčné vyučovanie? Stupídne na tejto garancii vlády je najmä to, že na juhu Slovenska v zmiešaných slovensko-maďarských obciach sa slúžia bohoslužby výlučne v maďarskom jazyku a slovenskí obyvatelia ich musia navštevovať. Ale to zrejme našu vládu nezaujíma.
Znepokojujúci je i záväzok vlády podporovať zriaďovanie pobočiek zahraničných univerzít na Slovensku. Zarážajúce je to najmä v tom kontexte, že keď vo výbore vystúpil poslanec Kandráč s tým, aby sme v prvom rade uprednostňovali zriaďovanie neštátnych vysokých škôl, o ktoré požiadajú naše slovenské subjekty, pretože odbočky zahraničných univerzít môžu byť iba neštátne školy, tak výbor túto jeho žiadosť zamietol. Prvé pobočky teda, ktoré sa teraz určite tešia na legalizovanie, sú pobočky budapeštianskej univerzity v Komárne a v Kráľovskom Chlmci, ktoré zatiaľ pracujú protizákonne.
A ešte jednu veľmi dôležitú úlohu si ministerstvo školstva dalo - obnoviť vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, ako aj dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie. Vedeniu ministerstva školstva vôbec neprekáža, že máme zákon o štátnom jazyku, kde sa jednoznačne stanovuje, že úradné dokumenty, a vysvedčenie je úradný dokument, sa vedú v štátnom jazyku. Zrejme je ministerstvu školstva ľahostajné aj to, že maďarskí poslanci dali zákon o štátnom jazyku aj na Ústavný súd, ktorý jednoznačne stanovil, že zákon je v súlade s ústavou. Takže vlastne v tejto časti je programové vyhlásenie vlády protizákonné a protiústavné. Myslím si, že aj to je európska rarita.
Bolo by namieste položiť si otázku, čo môže viesť ministra vlády Slovenskej republiky, aby porušoval alebo obchádzal taký bytostne dôležitý zákon pre náš štát, na prijatie ktorého ľudia kľačali na námestí pre starou Národnou radou. Odpoveď je hádam aj v nasledujúcej vete programového vyhlásenia: "Vláda vypracuje dlhodobú koncepciu" - rozumej v školstve - "so zohľadnením stanovísk rozhodujúcich politických strán." Nie je hádam potrebné zdôrazňovať v tejto súvislosti, ktorú som hore uviedla, ktorá politická strana získava na ministerstve školstva vrch.
Najnegatívnejšou časťou v programovom vyhlásení vlády v časti Výchova a vzdelanie je presun predškolských zariadení a základných škôl pod samosprávu miest a obcí. To spôsobí, že na národnostne zmiešanom území nám zaniknú malotriedne školy s vyučovacím jazykom slovenským v prospech škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Vieme predsa, kto má na južnom území Slovenska prevahu v samosprávach. Slováci nebudú mať vplyv na to, aby sa ich vlastné dieťa vzdelávalo vo svojom materinskom jazyku v obci, v ktorej býva. Presne tak, ako je to aj doteraz. Programové vyhlásenie vlády takto stavia príslušníkov vlastného národa do úlohy cudzincov.
A čo povedať na záver. Na základe takto predloženého celého programového vyhlásenia vlády a osobitne časti Výchova a vzdelávanie bude celý juh Slovenska pôsobiť ako štát v štáte. Je smutné, že sa o to zaslúžia poslanci slovenského parlamentu vládnej koalície. Je smutné, ak ide Slovák proti Slovákovi, ale ešte smutnejšie je, ak sa Slovák spája s niekým iným proti záujmom Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani Dolníková.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.
Hoci som si predsavzala, že sa nedám vyprovokovať takýmito vystúpeniami ako moja predrečníčka, nedá mi, aby som predsa len nereagovala na niektoré jej pripomienky.
Mrzí ma, že musím o tom hovoriť hlavne z toho dôvodu, lebo s pani bývalou ministerkou sme viackrát hovorili na tie témy, ktoré spomenula vo svojom vystúpení. Nebudem, samozrejme, reagovať na všetky, ale aspoň na dve, tri.
Čo sa týka vysokých škôl, nespočetnekrát sme jej už spomínali a vysvetľovali aj na iných miestach, že ani Strana maďarskej koalície, ani maďarskí rodičia nežiadajú, aby na všetkých vysokých školách, na všetkých univerzitách existovali maďarské fakulty. Ale je predsa nemysliteľné, aby učitelia, ktorí majú učiť v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nemohli byť pripravovaní práve vo svojej materinskej reči alebo v reči školy, kde budú učiť.
Čo sa týka bohoslužieb, nerada používam slovo nepravda a nechcem nikoho urážať, ale nie je to pravda, že sa konajú výlučne v slovenskom jazyku, pretože rovnako by som mohla spomenúť množstvo takých dedín, kde je viac obyvateľov maďarskej národnosti a sú tam bohoslužby iba v slovenskom jazyku. Ale my o tom zvyčajne nehovoríme.
Čo sa týka vysvedčení, pán minister viackrát pripomenul, že nechce porušovať zákon, dvojjazyčné vysvedčenia chce zabezpečiť v rámci zákona.
A čo sa týka ovládania slovenského jazyka, práve to je dôležité, že programové vyhlásenie vlády podporuje progresívne metódy vyučovania slovenského jazyka, nie násilné zavedenie dvojjazyčného vyučovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktická poznámka - pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Som rád, že pani Slavkovská vo svojom vystúpení ocenila prepracovaný výchovný a školský systém a politiku, ktorej začiatky vedú pred rok 1989. Ak si dobre pamätáme, bol to teda socialistický školský systém. Len neviem, prečo po roku 1989 rôzne odborné, pritom politické kruhy tento systém úplne zničili a začali budovať úplne nový.
A keď tu hovoríme o sľuboch detí, ktoré v Amerike sľubujú lásku k vlasti, pani Slavkovskej, ktorá bola určite aj výchovná pracovníčka Iskier a Pionierov, prečítam sľub, ktorý si pamätám zo svojich detských rokov, kde Iskry skladali nasledovný sľub.
"Domovina moja krásna, sľubujem ti v tento deň, že ja tvoja Iskra jasná na slávu ti vyrastiem."
Takže my sme už toto mali, že sme sľúbili vlasti, že vyrastieme na jej slávu. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem za slovo.
Ak dovolíte, naozaj by som chcela vyjadriť svoje poďakovanie bývalej ministerke školstva pani Slavkovskej - poviem to tak, za otvorenosť a odvahu, s akou vystúpila v dnešnej rozprave, lebo naozaj nazvala veci pravým menom. Mnohým sa to iste nepáči, a ako som počula pred chvíľou istého pána poslanca, tak zdá sa, že ten sľub Iskry si naozaj "veľmi bral k srdcu", lebo z neho vyrástol Slovák, na ktorého je určite "pyšná" naša krajina.
Ale rada by som zdôraznila ešte ďalšiu vec. Na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej tu odznievajú reakcie, v ktorých sa používa slovo nepravda a lož. Ja by som si naozaj rada vypočula, v ktorej obci, kde je prevaha obyvateľov maďarskej národnosti, sa vykonávajú bohoslužby výlučne v slovenčine. Skutočne by som rada do tej obce zašla a bola by som veľmi rada, keby mi pani poslankyňa Dolníková povedala, ktorá je to obec, lebo analýzy, ktoré sa robili aj na ministerstve kultúry, a sú to analýzy, ktoré sa robia opakovane, to znamená, že majú možnosť aj prierezovo zachytiť, ako sa vyvíja situácia na jazykovo zmiešanom území, nasvedčujú skôr o opaku. Trend je taký, že stále ubúda počet obcí, kde sa vykonávajú bohoslužby aj v slovenčine, aj v maďarčine. Naopak, pribúda, veľmi rapídne pribúda počet obcí, kde sa vykonávajú bohoslužby výlučne v maďarskom jazyku.
A ešte jednu vec mi dovoľte, pani Dolníková, povedať, aj vaše meno, "typicky maďarské meno", je takým skvelým príkladom toho, ako sa vlastne a kto sa vlastne asimiluje na južnom území Slovenska.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Do rozpravy sa prihlásil pán minister Ftáčnik.
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi zareagovať na niektoré myšlienky z vystúpenia pani poslankyne Slavkovskej. Ospravedlňujem sa, že som ho nepočul celé, ale pani poslankyňa veľmi obsiahlo vystúpila v gestorskom výbore, kde tlmočila viaceré z tých otázok, o ktorých hovorila aj v dnešnej parlamentnej rozprave.
Začnem tými bohoslužbami a tým, čo tu bolo spomínané. Chcel by som povedať, že toto štát veľmi nemôže ovplyvniť a je vecou cirkví aj v duchu Ústavy Slovenskej republiky, že tieto si svoje záležitosti spravujú samy a nezávisle od štátnych orgánov, že je to skôr vec veriacich, aby tento problém nastolili a hľadali jeho riešenie.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení hovorí to, že bude garantovať zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov patriacich k národnostným menšinám na úroveň celoštátneho priemeru a bude riešiť prípravu pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom menšín - teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov v jazyku menšín utvorením vhodnej inštitucionálnej úrovne alebo základne v rámci existujúcich univerzít. Toto vzbudzuje neprimerané obavy a možno si zaslúži krátke vysvetlenie.
Realita je taká, že práve juh Slovenska z hľadiska napríklad počtu vysokoškolsky vzdelaných občanov je pod celoštátnym priemerom. Vláda hovorí, že má záujem na tom, aby sa to zmenilo. Ale zmeniť sa to nedá žiadnymi kvótami ani ničím iným, ale jednoducho takou prípravou študentov, aby sa uplatňovali na vysokých školách a aby sme túto otázku zvládli. To znamená, je to naším záujmom toto dosiahnuť, to znamená pripraviť našich stredoškolákov tak, aby získali možnosť lepšieho štúdia na vysokých školách, s čím iste súvisí napríklad aj otázka, o ktorej sa tu otvorene hovorí, a to je zlepšenie vyučovania slovenského jazyka.
Ak hovoríme o príprave pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom menšín a ďalších, hovoríme o tom, že nám chýbajú pedagógovia celkove. Špecificky je to problém škôl s iným vyučovacím jazykom než slovenským, ale celkove, vážené poslankyne a poslanci, je situácia taká, že máme nedostatok mladých začínajúcich pedagógov, ktorí by nahradili svojich starších a skúsenejších kolegov.
Bol som v mnohých základných školách, kde vlastne pedagogický proces zabezpečujú najmä dôchodkyne. Všetka česť paniam učiteľkám, ktoré odovzdávajú svoje vedomosti najmä začínajúcej generácii, ale raz príde čas, keď jednoducho už nebudú vládať, a to dielo za nich by mali prevziať mladí absolventi pedagogických fakúlt. Nedeje sa to v dostatočnej miere. Čísla, ktoré zhromaždilo ešte predchádzajúce ministerstvo školstva, svedčia o tom, že učiteľská generácia alebo teda učiteľský stav starne, ale neobnovuje sa v dostatočnom množstve z hľadiska začínajúcich pedagógov.
Toto sa týka aj pedagógov v školách s vyučovacím jazykom menšín, čiže ten problém treba riešiť celoslovensky, ale aj špecificky pre túto skupinu, pretože tam sa vyučuje v konkrétnom vyučovacom jazyku a študent, respektíve budúci učiteľ sa musí pripravovať tak, aby mohol a mal prípravu na pôsobenie práve v takejto škole.
Čo to znamená inštitucionálna základňa. Zoberme si, že dnes sa títo pedagógovia pripravujú napríklad na Univerzite Konštantína Filozofa. Boli tam určité inštitucionálne riešenia v rámci oddelení, sekcií, v rámci existujúcich fakúlt. Toto má vláda na mysli, že tam, kde sa pripravujú títo pedagógovia, aby to malo určitú inštitucionálnu bázu. Budeme o tom hovoriť s príslušnými rektormi, aby takýto priestor na prípravu pedagógov, respektíve tých ďalších pracovníkov jednoducho na vysokých školách vytvorili.
Čiže nevidím tu dôvod na nejaké obavy. Ide o prirodzenú obnovu tých, ktorí pôsobia dnes napríklad v školách a namiesto nich máme záujem, myslím si, že všetci, aby tam prišli ďalší, ktorí dokážu kontinuálne nahradiť z hľadiska kvalifikačného zloženia tých učiteľov, ktorí jednoducho prirodzene odídu do dôchodku.
Ak pani poslankyňa robí hrôzu z toho, že vláda chce vydávať dvojjazyčné vysvedčenia, celkom sa priznám, že jej nerozumiem. Sedemdesiat rokov sa na tomto území vydávali dvojjazyčné vysvedčenia a nikomu to neprekážalo. Ani predchodkyni Slovenskej národnej strany, ktorá sa tak hrdí svojou historickou tradíciou. A to, že vláda tu chce porušovať zákon, pani poslankyňa, vy ste možno neporozumeli, aký je účel programového vyhlásenia. Ale to sú zámery, ktoré chce vláda naplniť vo svojej praktickej politike, okrem iného aj zmenou právneho stavu, ktorý tu máme. O ňom, samozrejme, budete rozhodovať vy poslanci a poslankyne, pretože tak je to usporiadané v zmysle deľby moci. To znamená, ak hovoríme o vydávaní dvojjazyčných vysvedčení, máme na mysli len tú skutočnosť, že vláda má zámer predložiť vám zákon, ktorý to umožní. A nijakým spôsobom nechceme znesvätiť zákon o štátnom jazyku.
Ale spomeňte si, prosím, na rok 1995, keď v tomto parlamente bol prijatý zákon o štátnom jazyku a vtedajšia vláda, jej predseda, predseda parlamentu, podpredsedníčka vlády pre legislatívu prisľúbili, že čoskoro bude prijatý zákon o používaní jazykov menšín. Nie preto, že si to želá Európska únia alebo Európska komisia, alebo európski poslanci, ale preto, že s tým počíta Ústava Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon. Je to článok 6, vy to veľmi dobre viete, a v duchu tohto ustanovenia ústavy bolo prisľúbené, že... (Hlas v sále.) Prosím? Podľa tohto, áno, tam je v článku 6 napísané, že štátnym jazykom je jazyk slovenský a používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon. Takýto zákon na Slovensku nemáme napriek tomu, že sa vládna koalícia dušovala o 34 predpisoch, ale úradný styk upravený zákonom nie je. (Hlas v sále.) Pán poslanec Cuper sa môže rozčuľovať, koľko chce, táto legislatívna diera za dva roky odstránená nebola. To znamená, tento zákon, keby bol prijatý, mohol vyriešiť aj problém, ktorý sa týka dvojjazyčných vysvedčení bez toho, že by sa dotkol postavenia štátneho jazyka v zmysle článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže toto má vláda na mysli, že príde s právnou úpravou, ktorá takéto niečo umožní ako symbolická predzvesť toho, že bude nasledovať aj zákon o používaní jazykov menšín najmä v úradnom styku, pretože tento problém jednoducho právne upravený nie je.
Ak pán poslanec Gašparovič bude namietať, vidím, že sa hlási s faktickou poznámkou, že máme napríklad upravené právne, teda súdne konanie, áno, je to pravda. Ale úradný styk je styk občana s úradom, to znamená s okresným a krajským úradom, a tam žiadne právne pravidlá upravené nemáme. Pán poslanec, vy to veľmi dobre viete, dva roky ste rozprávali Európskej únii a ďalším, ktorí sa o to zaujímali, že ten problém je vyriešený, ale právna analýza ministerstva kultúry, pán poslanec Hudec by to mohol potvrdiť, veľmi dobre vie a veľmi dobre registruje, že tento problém, úradný styk v tom klasickom slova zmysle styku občana s úradom jednoducho právne vyriešený nie je z hľadiska článku 6 ods. 2 ústavy. To nie je môj názor, to je pravda. Tak to je, to povedal vysoký komisár Max van der Stoel v januári 1996. (Potlesk.)
Priatelia, vaša veselosť mi je sympatická, ale, prosím, keby ste vo svojich faktických poznámkach citovali normu, ktorá umožňuje občanovi obrátiť sa na úrad v inom jazyku ako slovenskom. Buďte takí dobrí, zacitujte takúto normu, pretože o nej hovorí článok 6 ods. 2 ústavy, že používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon. Takáto norma na Slovensku neexistuje, ak ju zacitujete, osobne vám zatlieskam, lebo máte taký veselý pocit z toho, že všetko je v poriadku, ale celkom nie je, a vy to veľmi dobre viete.
Malotriedne školy. Malotriedne školy, pani poslankyňa, nie je dôvod na obavy. Sieť škôl, a vy to veľmi dobre viete, má v rukách ministerstvo školstva. Ak vláda v programovom vyhlásení hovorí o presune predškolských zariadení a základných škôl pod samosprávu, máme na mysli deľbu medzi zodpovednosťou štátu a zodpovednosťou samosprávy za chod školstva. Škola je podľa môjho názoru prirodzenou súčasťou obce a mesta. Vytvára isté kultúrne zázemie, preto obce prirodzene očakávajú, že sa školy stanú súčasťou toho samosprávneho života, že budú mať na ich chod určitý vplyv. Ale štát je tu od toho, aby garantoval kvalitu vzdelávania, aby garantoval výstup, ktorý tie školy poskytujú, a takisto by mal garantovať sieť škôl. To znamená, vaše obavy nepovažujem za odôvodnené, pretože o tomto bude rozhodovať štát.
Čo sa týka koncepcie školstva, myslím si, že je načase, aby sme takúto koncepciu pripravili. A na vašu otázku z výboru, ktoré sú to tie rozhodujúce politické strany, odpoviem rovnako, ako som odpovedal vtedy. Na Slovensku je registrovaných 87 politických strán alebo niečo blízko toho čísla. Nemáme záujem diskutovať to so všetkými. Za rozhodujúce politické strany považujem minimálne všetky tie, ktoré sú prítomné v slovenskom parlamente, to znamená, že s nimi chceme diskutovať o koncepcii, ktorá by mala presiahnuť horizont tejto vlády. O koncepcii, ktorá by sa nemala každé štyri roky meniť po prirodzenom striedaní vlád, o ktorom rozhodnú voliči v parlamentných voľbách. Čiže preto hovoríme, že by tú koncepciu mali posúdiť napríklad všetci poslanci tohto parlamentu a v rámci diskusie k nej uplatniť svoje pripomienky, aby sa koncepcia mohla stať základom rozvoja školstva, ktorý nebude mať v prvom rade politický charakter. Pretože práve školstvo, výchova a vzdelávanie je podľa môjho názoru tou oblasťou, kde politika by mala zostať kdesi bokom, kde by sme všetci mali hľadať zhodu z hľadiska cieľov, ktoré chceme zabezpečiť, z hľadiska vzdelania, ktoré chceme poskytnúť našim deťom a perspektívy, ktorú týmto môže získať krajina ako celok.
Som presvedčený, že sa nám to podarí a že aj na pôde tohto parlamentu budeme veľmi vecne o takejto koncepcii diskutovať, ktorá prežije štyri roky a bude skutočne základom dlhodobejšieho rozvoja školstva. Rozhodujúce politické strany sa, predpokladám, k nej aktívne vyjadria.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
milé dámy,
vážení páni,
nedivím sa, že pán minister odchovaný proletárskym internacionalizmom nám tu urobil proletársky internacionalizmus alebo predviedol proletársky internacionalizmus v praxi. Pán minister, ale ja som na rozdiel od vás navštívil slovenské školy v Komárne a v iných mestách južného Slovenska, kde sa deti vyučujú v náhradných priestoroch, kde tieto školy nemajú elementárne základné potreby. Na rozdiel od toho sa maďarské školy topia v blahobyte a nemajú nijaké, absolútne nijaké problémy. A vy tu idete obhajovať ešte problémy maďarského školstva na južnom Slovensku, ale nevšimnete si to, čo by vám malo byť vlastné a bytostné ako ministrovi slovenskej vlády, že ako sa vyučujú Slováci alebo deti Slovákov na južnom Slovensku. To mi je naozaj záhadou, že takto chcete presadzovať školskú politiku.
Pokiaľ ide o používanie zákona alebo o jeden zákon, teda zákon o používaní jazyka národnostných menšín, stretol som sa už včera o polnoci s pánom Šebejom v televízii, keď klamal občanov tohto štátu, že ústava hovorí o jednom zákone. Nie, pán Ftáčnik. Ústava hovorí o zákonnej úprave. To konštatoval aj Ústavný súd, keď som obhajoval jazykový zákon na Ústavnom súde a Ústavný súd povedal, že je v poriadku. Takisto povedal, že je v poriadku rokovací poriadok v otázke používania jazyka. Na Slovensku a v každom civilizovanom štáte sa občania obracajú na štátne orgány len v štátnom jazyku. Nie sme takou bohatou krajinou, aby sme si tu mohli dovoliť úradovať najmenej v štyridsiatich jazykoch len preto, že si to niekto želá.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer, faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán minister, názor, ktorý ste vyslovili, nedávajte za názor vlády a za názor obyvateľov tohto štátu. To je váš osobný názor, váš osobný postoj v zmysle proletárskeho internacionalizmu komunistickej strany z roku 1989 a súčasného postoja SDĽ. Takže to tu nevydávajte za normu platnú celoštátne, celoeurópsky a možno celogalaxiovo. To je prvá vec.
Druhá vec - uviedli ste celú sériu neprávd o vydávaní dvojjazyčných vysvedčení na našom území, kontinuálne od roku 1918. To nie je pravda. A ja vám môžem zdokumentovať celý rad vysvedčení, ktoré boli vydané na našom území a boli vydávané výlučne v maďarčine a pre deti slovenskej národnosti. Mám ich v origináli z rokov 1920, 1921, 1940, 1941, 1942, 1943, 1944, to bolo naše územie, boli vydávané len v maďarčine. Takže ani v tom nemáte pravdu. Výučba slovenčiny v školách a na vysokých školách. Ak na vysoké školy, slovenské vysoké školy, prichádzajú absolventi stredných škôl, ktorí sa nevedia dohovoriť v štátnom jazyku, tak to je hrubá chyba základného školstva, ktoré nedokáže zabezpečiť osvojenie štátneho jazyka na území štátu, v ktorom žijú. Ale to sa nevyrieši zakladaním maďarských škôl alebo čínskych, alebo hindustanských, alebo pakistanských škôl na našom území, ale tým, že tieto deti na našom území sa budú učiť štátny jazyk tohto štátu.
A čo sa týka stanoviska Maxa van der Stoela, prosím vás, s tým sa tu neoháňajte ako s nejakou normotvornou štandardnou metódou. To je skôr demagogická forma, ktorú Max van der Stoel tlmočí, touto formou tlmočí názory tých, ktorí chodia k nemu žalostiť. A pokiaľ sa vám to nepozdáva, tak sa spýtajte na spoločné výjazdy na inštitúty Európskej únie a Rady Európy, akým spôsobom tam vystupovali slovenskí poslanci maďarskej národnosti, a odtiaľ vietor fúka.