Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán minister,

to, čo ste povedali v súvislosti s tou pracovníčkou na žilinskom krajskom úrade, asi nebude celkom presné, pretože rozpočtové pravidlá pre krajské úrady a najmä financovanie škôl je presne vypočítané. Takže či to nebude len taká útecha pre vás. Chcela by som vám dať ale zároveň aj do pozornosti, že v súvislosti s cirkevným školstvom by sme nemali zabúdať aj na niektoré zariadenia sociálneho charakteru. Konkrétne hovorím o detských domovoch, ktoré sú pod gesciou cirkví, máme aj také. Ich financovanie ide znova cez krajské úrady, tak ako aj financovanie školstva ide cez krajské úrady, a máme aj domovy dôchodcov pre kňazov znova financované cez krajské úrady. Takže dávam to do pozornosti, aby ste si tie informácie overili, pretože vy ste hovorili o pracovníčke z krajského úradu, ktorá vás presviedčala, že cirkevné školstvo dostáva viac ako štátne školstvo, ja o tom hlboko pochybujem a bola by som rada, keby ste ako do svojej pozornosti zahrnuli aj tieto zariadenia. Ja viem, to nepatrí pánu ministrovi Magvašimu, to patrí dokonca pánu ministrovi Pittnerovi, lebo to ide cez krajské úrady. Takže aj financovanie detských domovov, ktoré majú cirkvi, a aj financovanie domovov dôchodcov pre kňazov, ktoré takisto zatiaľ nie sú doriešené. Ja by som potom mohla aj podrobnejšie podať informácie.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda,

chcem znovu zopakovať pre občanov Slovenskej republiky, pretože tu ani minister školstva nevysvetlil ten základný problém a myslím si, že najbližšie k nemu bola bývalá ministerka školstva pani Slavkovská. Cirkevné školy teda dostávajú od štátu toľko, koľko môžu dostávať, to znamená na platy učiteľov. Ale väčšina cirkevných škôl vrátane teda fakulty a ich rektorských učilíšť, ktoré sú aj trebárs na Spišskej kapitule, sídlia v budovách, ktoré patria cirkvi. A to je problém, ktorý sme riešili, ešte keď som bol kedysi v akademickom senáte univerzity. Ja som navrhol jediné riešenie, ktoré vtedy bolo možné, že študenti sú štátni a budovy sú biskupove. To znamená, že sa uzatvárali zmluvy o prenájme priestorov na vyučovanie a takto si mohli údržbu robiť tieto cirkevné školy. Žiaľ, zato sa mi dostalo akurát nevďaku od učiteľov tohto učilišťa zo Spišskej kapituly, ktoré riešenie som navrhol vtedy ešte v akademickom senáte, a aj sa realizovalo.

Takže znovu opakujem, ak sa má vyriešiť tento vecný problém, lebo nie je to problém, ktorý sa dotýka platov učiteľov, ale udržiavania budov, ktoré nie sú štátne, treba uzavrieť zmluvu medzi štátom a cirkvou. To je prvým predpokladom, ako som povedal, ďalším predpokladom je uzavretie zmluvy vôbec s Vatikánom. To je zásadný problém, pán minister, a ja sa divím, že ste podporili programové vyhlásenie vlády ako celok, ale nepodporili ste pána poslanca, teda člena vlády Čarnogurského. A ja sa pýtam pána Mikloška, kde boli aj ďalší členovia vlády za KDH, ktorí tiež nepodporili tieto dobré myšlienky pána Čarnogurského o uzavretí zmluvy. Alebo znovu hráte...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo na dnešnom rokovaní Národnej rady požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam mu slovo.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážený pán predseda vlády,

vážení členovia vlády,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

prerokúvanie programového vyhlásenia vlády je v živote demokratického štátu významnou udalosťou, dovoľte mi preto zaujať k nej vlastné stanovisko aj v kontexte toho, čo sa tu už dnes povedalo. Nebudem reagovať na všetky vecné problémy, vecné pripomienky, nebudem hovoriť v cifrách, pretože treba povedať jednoducho aj zmysel, duch a zámer programového vyhlásenia novej vlády.

Vláda tento svoj dokument označuje za program národnej obnovy Slovenska. Deklaruje odhodlanie nielen k zmenám politiky, aká sa tu donedávna praktizovala, ale ju chce rozvíjať do nových kvalít. Mysliac na našu verejnosť chcem prispieť k objasneniu tohto nového smerovania súčasnej vládnej moci.

Pred voľbami sa bývalá vládna garnitúra riadila sloganom "cudzie nechceme, naše si nedáme". Nehľadela na to, že etapu sebazahľadenia do seba každý moderný európsky národ prešiel už dávno, jeden rýchlejšie, druhý pomalšie, viac alebo menej bolestivo. Som presvedčený, že aj slovenský národ v tieto dni završuje takúto etapu a činmi novej vlády sa snaží zaradiť k tým európskym krajinám, ktoré sa hlásia ku kurzu otvorenej spoločnosti, obsah ktorej možno vyjadriť parafrazovaným heslom "cudziemu sa nebránime, svoje ponúkame". Keď vravíme, že cudziemu sa nebránime, znamená to, že dávame šancu svojmu národu vymaniť sa zo zápecníctva, prijať všetky pozitívne impulzy svetovej civilizácie. Sme povinní roztvoriť náruč všetkému novému, pričom to neznamená vystaviť rizikám svoj národný záujem, svoju suverenitu vo väčšej miere, ako to robia ostatné európske národy. Svoje ponúkame, to znamená svoje vedomosti. Svoje kultúrne a duchovné hodnoty, našu poctivosť a pracovitosť. Zdôrazňujem, nie svoje územie, nie svoje duše a nie osud svojej krajiny. Zbytočne sa nestrašme takýmto prístupom, že o toto ide novej vláde.

Ďalej ponúkame svoju vlastnú historickú osobitosť, to, že sme nikdy na nikoho neútočili, že sme siali a žali na svojom. Integrálnou súčasťou tejto osobitosti je naše originálne vnímanie udalostí a premien tohto kontinentu.

Ako súčasť kresťanskej Európy dobre chápeme národy Západu. Máme spoločnú civilizáciu a základné kultúrne a náboženské hodnoty. Sme však aj súčasťou rodiny slovanských európskych národov, preto chápeme a duševne prežívame všetku zložitosť vývoja vo vnútri slovanského sveta, ktorý je veľmi rôznorodý či z hľadiska náboženského, kultúrno-historickeho, alebo demokratického. Nehanbíme sa za naše slovanstvo, tak ako sa Nemci, Dáni, Švédi nehanbia za svoje germánstvo, Francúzi, Taliani, Španieli za svoj románsky koreň. Len otvorením sa európskej a svetovej civilizácii sa život na Slovensku môže obnoviť, lebo nám nemôže ísť o návrat do dreveníc, ba ani o návrat k starým sporom.

I terajšia vláda, v ktorej má zastúpenie Strana maďarskej koalície, je pokusom o zbavenie sa tradičnej fóbie Slovákov, fóbie historicky podmienenej, a pevne verím, že aj prekonanej fóbie z veľkomaďarstva. Predložené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky netreba chápať iba ako jednoduchý návrat pred rok alebo k roku 1994, ale ako tvorivé rozvíjanie demokratických zmien, ktoré vyústili v etablovaní samostatnej štátnosti. Preto obnova verejného života na Slovensku má byť aj faktickým upevňovaním a zároveň aj návratom k humanizmu a obrodením nášho európskeho povedomia. Vzhľadom na to, že v našom národe nie je zakorenená nenávisť voči Západu ani Východu, Slovensko môže zohrať dôstojnú úlohu v integračných procesoch, najväčšiu váhu, ktorá sa prenáša do strednej a východnej Európy.

Obnova Slovenska nie je len zlepšovaním životnej úrovne a nevyčerpáva sa len požiadavkou stavať viac bytov a nových úsekov diaľnic. Je to predovšetkým hodnotová obnova nášho verejného života, našej štátnej politiky a predstavy o budúcnosti krajiny. Pri koaličných rokovaniach sme sa zhodli v tom, že naša cesta do budúcnosti bude vyasfaltovaná patentmi, vynálezmi, umeleckými dielami, novým duchovným rozmerom opierajúcim sa o morálku, ktorý náš národ ani v najťažších dobách nestratil. Sme staromladý národ s dlhými historickými koreňmi a mladou byľou päťročnej štátnosti. Byľ bude časom rásť a hlavné je, aby na byli narastal krásny kvet, kvet vzdelanosti, múdrosti a duchovnosti. Uzavretím sa do seba to nemožno dosiahnuť.

Na sklonku druhého tisícročia je svet i naša spoločnosť tehotná zmenami. Musíme vyliečiť priemysel, strojárstvo, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo i verejnú správu. To všetko je nutné. Ale najviac je nutné investovať do budúcnosti, do vzdelania a do mladej generácie. Je dobré, že sa budovali diaľnice, ale našou cestou do budúcnosti sú diaľnice s obojsmernou prevádzkou, a najmä informačné diaľnice. Práve nimi predovšetkým naša mládež môže získať obrovskú masu vedomostí, nových zručností a možnosti osvojiť si civilizačné výdobytky.

Taká výzva znamená nebáť sa cudzích jazykov, cudzích vplyvov, hodnôt ostatného sveta. Som presvedčený, že morálne hodnoty nášho národa sú zárukou, že si každý z nás dokáže v interaktívnom prostredí vybrať to svoje, že dokážeme ponuky sveta pretaviť cez naše duše do nových hodnôt a tieto predložiť obohatené svetu ako dôkaz toho, že aj malý národ môže byť veľký duchom. Takto vnímam program národnej obnovy na Slovensku dnes i pre najbližšie roky. O tom je a k tomu má prispieť aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

Vyzývam všetky zložky štátnej moci, súkromný sektor, ale i celú verejnosť, aby participovali na diele národnej obnovy, ktorý predložila vláda na posúdenie. Mám presvedčenie, že táto politická idea otvára pre väčšinu spoločnosti priestor na realizáciu svojich predstáv o modernizácii života v našej krajine. Cieľavedomá a húževnatá realizácia tohto programu prinesie naplnenie ambícií štátu, aby sa Slovensko na prelome druhého a tretieho tisícročia zaradilo medzi vyspelé a moderné európske krajiny.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu predsedovi Národnej rady za jeho vystúpenie v rozprave.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

hovorili ste o etape národov zahľadených do seba. Každý národ túto etapu ukončuje inokedy, jeden skôr, jeden neskôr. Ja si myslím, že táto myšlienka nie je celkom správna. Totiž každý národ a každý štát v prvom rade myslí sám na seba. A čím je ten národ väčší, žiaľbohu, my nie sme veľký národ, čím je ten národ väčší, tak tým väčšmi myslí na seba a je expanzívnejší voči iným národom. O tom je vlastne aj celé trhové hospodárstvo.

Ale chcela by som skôr hovoriť o tom vašom hesle "cudziemu sa nebránime, svoje ponúkame". Ešte šťastie, že ste povedali, že sa to netýka nášho územia, ale dosť zlé je aj to, že ste povedali, že ponúkame svoje vedomosti. Ktorý národ, prosím vás pekne, ponúka vedomosti iným národom? Veď za vedomosti sa tvrdo platí. A cudziemu sa nebránime, to znamená čo? Že nás môžu tie cudzie národy zaplaviť alebo cudzie štáty zaplaviť svojimi tovarmi? Ja len dúfam, že je to len vaše heslo a že nebude to aj heslo vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem vám, pani poslankyňa.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán predseda, predstavu veľkého Uhorska ste nazvali fóbiou Slovákov. Myslím si, že touto fóbiou trpí úplne iný národ, u nás národnosť, a presviedča nás o tom práve programové vyhlásenie vlády v časti školstvo, kde vláda chce vytvoriť katedry v maďarskom jazyku, poviem to rovno, na terajších univerzitách. Ja len toľko, zatiaľ.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem pekne.

Chcel by som tiež reagovať na vystúpenie pána predsedu Národnej rady. Treba skutočne zobrať na vedomie, že celý pohyb vo svete je pohyb k trhovému priestoru a v trhovom priestore žiadne veľké gestá a ponuky nejakého bezplatného postupu nie sú účinné, a dokonca podľa mňa sú aj nebezpečné. Takže nerobme v tejto oblasti nijaké ekonomické gestá voči krajinám, ktoré samy veľmi tvrdo obhajujú svoje záujmy. To nie je preto, aby sme vzájomne k sebe ukazovali nejakú nevľúdnu tvár, ale preto, aby existovala rovnováha ako základný princíp vo vyrovnanom trhovom prostredí. Je ním ekvivalencia vzájomných vzťahov. Vo svete problém ekvivalencie je veľmi veľký a ani samotné trhové hospodárstvo nezabezpečuje vzájomne vyrovnanú výmenu, pretože sa využívajú monopolné silové pozície. Pozorujme seba aj iných. Chcel by som tiež povedať, že zároveň treba neopúšťať sebazahľadenie, pretože ono je veľmi dôležitou súčasťou sebareflexie a sebapoznania. Bez toho sa totiž stávame vykorenení a odcudzení.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec za vaše vystúpenie.

Konštatujem, že žiadne ďalšie faktické poznámky nie sú. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, pripraví sa pán poslanec Kačic.

Zároveň odovzdávam vedenie schôdze predsedovi parlamentu.

Poslanec M. Hort:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážený pán predseda vlády,

vážení členovia vlády,

milé kolegyne,

vážení kolegovia,

vláda Slovenskej republiky predložila programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala optimálne usporiadať správu vecí verejných tak, aby táto zabezpečovala základné potreby občanov. Kto ste ho dôsledne celé prečítali, určite ste zistili, že bude presadzovať decentralizáciu kompetencií štátu na nižšie zložky verejnej správy pri rešpektovaní princípu subsidiarity, že sa ratifikáciou Európskej charty prihlási k pravidlám samosprávnej demokracie krajín Európskej únie, že chce posilniť ekonomickú nezávislosť samosprávy, stabilizovať podmienky jej financovania a chce obmedziť dotačný systém, ktorý je jedným z príčin vysokej miery korupcie na Slovensku.

Vláda chce podporovať ďalej cezhraničnú spoluprácu miest a obcí, posúdi potrebu zmien v súčasnom územnom a správnom členení krajiny. V jednotlivých častiach programového vyhlásenia sa vláda zaväzuje k decentralizácii financií, podpore samosprávnosti v školstve, zdravotníctve, kultúre. Chce zvýšiť právomoci regiónov, a tým podporiť aj rozvoj vidieka. Mnohí si môžu povedať, že to tu už raz bolo. Áno, bolo, ale na papieri a občania tejto krajiny na vlastnej koži pocítili dôsledky úplne opačného postupu, ktorý znamenal sústreďovanie moci a vytesňovanie občanov z možnosti rozhodovať o svojom živote.

Inými slovami, programové vyhlásenie reaguje na požiadavky občanov tejto krajiny, ktorí chcú, aby sa napravili škody z minulého obdobia. Aj minulá vláda hovorila o decentralizácii, no urobila pravý opak. Podarilo sa jej to len preto, že jej to poslanci tejto Národnej rady v minulom období umožnili. Možno ani netušili, že koncentrácia moci sa stane tou hlavnou príčinou ekonomického a sociálneho úpadku Slovenska a vylúči ho z prvej skupiny krajín usilujúcich sa o vstup do skupiny civilizovaných krajín Európskej únie a NATO. To, že ste, vážení kolegovia z dnešnej opozície, nežiadali svoju vládu, aby plnila svoje programové vyhlásenie, zapríčinilo, že ostali nevyužité schopnosti a kvalita obyvateľov Slovenska, kultúrne a prírodné bohatstvo našej krajiny. To je trestuhodné premrhanie uplynulých štyroch rokov. Tým, že ste netrvali na tom, aby sa plnilo programové vyhlásenie vašej vlády, umožnili ste páchanie škôd v tejto krajine rovnako ako za čias socializmu. Neumožnili ste, aby sa občania, spolky, združenia, obce a mestá a samosprávne regióny mohli podieľať na rozvoji tejto krajiny a aby niesli aj zodpovednosť za kvalitu života občanov.

Nemusíme sa spoločne presviedčať, čo z toho minima peňazí dokázali vytvoriť miestne samosprávy a koľko peňazí, ktoré vám dali k dispozícii daňoví poplatníci zo Slovenska, ale aj z Európskej únie, bolo premrhaných len preto, že ich mali v rukách inštitúcie, ktoré neboli kontrolované občanmi. Všade v krajinách Európy, kde zamestnaný obyvateľ potrebuje na chlieb, na zemiaky, na tehlu či na benzín robiť podstatne menej ako pracujúci na Slovensku, je zodpovednosť za plnenie verejných úloh rozložená medzi obec, región a štát. Nenájdete medzi nimi krajinu, kde by miestna samospráva mohla rozhodovať iba o piatich percentách objemu daní vybraných v štáte. Decentralizácia, partnerstvo a solidarita - to sú zároveň heslá podporných programov Európskej únie.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak táto vláda predstúpila pred nás s programovým vyhlásením, v ktorom deklaruje to, čo všetky strany dnešnej vládnej koalície sľúbili v rámci volebnej kampane v oblasti reformy verejnej správy, je potrebné ju podporiť. Predložila nám predstavu Slovenskej republiky ako štátu demokratického, decentralizovaného s výraznou zodpovednosťou územnej a záujmovej samosprávy za jeho budúcnosť.

Je preto na nás, aby sme v mene našich voličov neurobili chyby minulého parlamentu. Musíme preto nielen túto vládu podporiť, ale aj od nej žiadať, aby čo najrýchlejšie predložila ucelenú predstavu pokračovania reformy verejnej správy na Slovensku v zmysle svojho vládneho programu, tej reformy, ktorá bola mečiarizmom tak drasticky prerušená a ku ktorej nás zaviazali aj voliči vo voľbách v roku 1998. Hovorím to preto, lebo som presvedčený, že bez napravenia chýb minulosti a bez zásadných zmien v správe vecí verejných nie je možné vyriešiť problémy školstva, zdravotníctva, kultúry, verejnej dopravy, vidieka nahromadené za posledné desaťročia a prehĺbené počas ostatnej štvorročnej devastácie Slovenska.

Zároveň vás chcem informovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prijal v rámci rokovania o programovom vyhlásení vlády aj uznesenie, v ktorom odporúča vláde Slovenskej republiky zriadiť odborné pracovisko nadrezortného typu, ktoré do 30. 6. 1999 pripraví na diskusiu reformu verejnej správy, v ktorej by sme mali konečne nájsť odvahu prejaviť dôveru ľuďom žijúcim aj inde ako v Bratislave. Verím, že nebudeme v tomto smere osamotení.

Vážení páni poslanci, ak chceme naozaj, aby Slovensko bolo prosperujúcou krajinou, je potrebné, aby sa do jeho rozvoja zapojilo a prevzalo na seba zodpovednosť čo najviac obyvateľov. Programové vyhlásenie vlády hovorí o zámere vrátiť právo mestám, obciam a regiónom, riešiť si svoje záležitosti i rozhodovať o daniach, ktoré sa na ich území vyprodukujú v oveľa väčšej miere, ako tomu bolo doposiaľ. Pritom sa v žiadnom prípade nevzdáva centrálna vláda zodpovednosti za korigovanie extrémnych rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Podpora vyššej zodpovednosti miest, obcí a regiónov za rozvoj krajiny taktiež neznamená, ako určite mnohým napadne, narušenie integrity Slovenska. Ba práve naopak, umožní každému občanovi Slovenska viac a efektívnejšie zapojiť sa do rozvoja svojej obce, mesta či regiónu.

Predpokladom úspešnej politickej a ekonomickej transformácie je racionálne usporiadanie a efektívne fungovanie verejnej správy. Záväzky vo vládnom programe sú dobrým východiskom na dosiahnutie tohto cieľa, a preto si myslím, že je potrebné podporiť ho, ale zároveň vyvíjať neustály tlak na plnenie týchto zámerov zo strany Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, ešte reagovať na podmienky akceptácie programového vyhlásenia vlády, ktoré predniesol pán poslanec Kozlík, a to špeciálne na bod 14, v ktorom sa z ich strany ako podmienka na podporu tohto programového vyhlásenia hovorí: Zabezpečiť, že pri súčasných prioritách verejných rozpočtov budú tvoriť miestne rozpočty a rozpočty regionálnej samosprávy spolu 35 % z rozpočtov verejnej správy.

Vážený pán poslanec a pán expodpredseda vlády, chcel by som sa spýtať, prečo za štyri roky vášho vládnutia boli obce a mestá na takej úrovni financovania, že to v mnohých prípadoch hraničilo s neprežitím. Starostovia, primátori a komunálni politici, ktorí sú ešte dnes vo funkciách, sú vnútorne všetci presvedčení, aj tí, ktorí sú z vašej strany, že to, čo sa udialo vo vzťahu k samosprávam za posledné obdobie, bol jeden frontálny útok na samosprávy. Cez legislatívu, verbálne, cez kompetencie, ale hlavne cez financie. Ja verím, že sa nám podarí zmeniť tento stav. Určite to nebude 35 % verejných financií, lebo tomu zodpovedá aj kompetenčný zákon a všetko, čo s tým súvisí.

Chcel by som si ešte dovoliť reagovať, bohužiaľ, nie je tu pán poslanec Oberhauser, ale hovorí sa tu o slabom zastúpení slovo kresťanské v programovom vyhlásení vlády.

Vážený pán poslanec Oberhauser, vaše takzvané presadzovanie kresťanských hodnôt do života spoločnosti sledujem od vášho vstupu do politiky. Dovolím si konštatovať, že je reprezentované rozbíjaním kresťanských strán, respektíve ich rušením za 30 strieborných alebo za misu šošovice, ak sa to tak dá nazvať. Je reprezentované tiež bezhraničnou podporou rozkrádania a drancovania Slovenska a ožobračovania tých najchudobnejších na úkor úzkej skupiny bohatých, čo je v priamom rozpore so sociálnym učením cirkvi. Štyri roky ste k tomuto mlčali. Je reprezentované tiež rozdeľovaním a podporovaním nejednoty biskupov a kňazov na Slovensku, a to je realita. Je tiež reprezentované priamou podporou tých, ktorí organizovali znevažovanie biskupov a ktorí z nich robili obyčajných zlodejov - pozri kauza banskobystrického biskupa. Ani vtedy ste sa neozvali na jeho obhajobu. A k tomu všetkému to strašné rozdeľovanie obyvateľov Slovenska, aj kresťanov Slovenska, na dobrých a zlých Slovákov, pritom nie je podľa hodnotového systému, na ktorý sa tak radi odvolávate, ale iba na základe dosiahnutého stupňa servilnosti ku včerajším mocným. To je podľa ktorej kapitoly evanjelia?

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán Hort sa tu zahral na jediného spravodlivého. Samozrejme, každé tvrdenie má svoj rub aj líc. Ja som v prvom rade čakal, že keď už tak ohnivo bojoval za právomoci a financovanie samospráv, tak mohol podporiť bod 14 podmienok Hnutia za demokratické Slovensko. Bolo by to náležité, pán poslanec. Čo sa týka financovania samospráv, tak by som rád pripomenul a osvetlil, že každoročne v rámci participácie samospráv na daňovom systéme a z hľadiska tvorby zdrojov sa poskytovalo zhruba o 4 % viac zdrojov, než mal k dispozícii štátny rozpočet ako taký, takže celé funkčné obdobie vlády Vladimíra Mečiara a môjho pôsobenia ako ministra financií sme sa snažili a zabezpečovali sme reálne predstihový vývoj v oblasti financií vo vzťahu k miestnym samosprávam. To, či to bolo dosť, je, samozrejme, otázne. Aj štátny rozpočet bojoval so svojimi problémami a peňazí nikdy nebolo, a podotýkam ani nikdy nebude dosť.

A keby si pán Hort poriadne preštudoval volebné programy, tak by ten záväzok našiel práve vo volebných programoch SDK, SDĽ a SOP, tých 35 a niekde to bolo aj viac v horizonte ďalších rokov. To znamená, že ten bod 14 sa viaže na konkrétne volebné prísľuby bývalých opozičných, dnes vládnych politických strán.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Verím, že sú to posledné dve faktické poznámky. Stihli by sme to presne do 19.00 hodiny, aby som nemusel dávať hlasovať o pokračovaní schôdze po 19.00 hodine. Dnes by sme schôdzu o 19.00 hodine skončili a zajtra pokračovali ráno o 9.00 hodine. Takže dve posledné faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Krajči a potom pán poslanec Oberhauser.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán predseda.

Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Horta. Chcel by som ho len upozorniť, že vláda Vladimíra Mečiara mala v programovom vyhlásení aj reformu verejnej správy. Táto reforma verejnej správy bola rozdelená na dva kroky. Prvá bola reforma štátnej správy, ktorá bola uskutočnená a bola uskutočnená zákonom o územnom a správnom členení Slovenskej republiky.

Táto reforma pokračovala ďalšími krokmi, ktoré boli pripravené a ktoré zrejme budete realizovať aj vy, pretože iná šanca tu nie je, a to je práve reforma samosprávy, to znamená presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Prvým krokom tejto reformy bolo prijatie zákona o vyšších územných samosprávnych celkoch, ktorý tento parlament neschválil a ktorý zákon sa nestretol s porozumením. Samozrejme, tak ako vy dnes hovoríte, že je potrebné urobiť nielen reformu, ale aj financovať samosprávu, všetko záleží na tom, ako bude vychádzať ekonomika tejto krajiny.

Chcem však upozorniť, že v programovom vyhlásení, ktoré predkladáte, problematike verejnej správy sa venuje dvadsať riadkov, čiže ťažko je z toho vydedukovať, akými nástrojmi chcete dosiahnuť tie ciele, ktoré ste aj vy sám definovali, to znamená, aby samospráva bola zvrchovanou, mala dostatok finančných prostriedkov a aby kompetencie zo štátnej správy na túto samosprávu prešli. Ja len prajem, aby sa vám to podarilo čím skôr.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predseda,

dovoľte mi reagovať na vystúpenie pána poslanca Horta.

Chcel by som upozorniť na také základné skutočnosti, ktoré odzneli veľmi nesprávne z jeho vystúpenia. V prvom rade odmietam osobné osočovanie a ja sa neponížim na takú úroveň ako niektorí poslanci, ktorí to používajú, doslova zneužívajú svoj mandát na beztrestné osočovanie druhých ľudí. Na takúto úroveň nikdy neklesnem. Kresťanstvo nie je politická ideológia, odporúčam mu, aby si preštudoval základné dokumenty, preto je normálne, keď sú kresťania, ktorí sú za samostatnosť Slovenskej republiky, ktorí uznávajú federatívne riešenie s iným národom ako riešenie výhodné, čiže na základe toho sa jednoducho kresťania nehodnotia. My sme vždy boli proti tomu či už ako SKDH, alebo Kresťanská sociálna únia, aby sa vťahovali duchovní do súperenia politických strán. A na tomto trváme aj do budúcna. Myslím si, že obhajovať dôsledne záujmy duchovnej obrody Slovenska, ktoré musí vyjsť z kresťanských tradícií, lebo tento národ na takýchto vznikol, je to etnogenéza, proste ten zrod národa súvisel so vznikom kresťanstva na tomto území, je prirodzené pre ľudí, ktorí to myslia úprimne. A kto sa dá na cestu osočovania, ten jedine môže každého zarmútiť, ktorý takto koná.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Zopakujem, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

Chcem oznámiť tých prihlásených do rozpravy, ktorí sú prví piati v poradí: pán poslanec Pavol Kačic, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Ján Šimko, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Gaľa, pán poslanec Michal Drobný.

Ďakujem. Dovidenia.