Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán kolega Hofbauer, nechcem sa s vami baviť o vašich politologických víziách, chcem tu ale poukázať, že zdroje a čísla, s ktorými často operujete, sú buď nepresné, alebo skreslené. Neviem, aký zdroj totiž používate. Čo sa týka výstavby bytov, môžem vám tu prečítať, čo konštatoval Štatistický úrad Slovenskej republiky. Keď sme hovorili, koľko bytov sa kedy odovzdávalo a že ste odovzdávali 20 tisíc bytov ročne, tak naposledy sa v roku 1991 odovzdalo 20 816 bytov, v roku 1992 16 372, v roku 1993 14 024 bytov a, čuduj sa svete, v roku 1994 len 6 709, v roku 1995 6 157, v roku 1996 síce 8 500, ale skolaudovaných bolo len 6 257. Čiže ten zvyšok boli byty, ktoré sa nedali užívať. Tak si myslím, že tu je tá pravda a do tých 20 tisíc chýbajú minimálne dve tretiny bytov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som doplniť pána Hofbauera o jeho vlastné čísla. Podľa štátnej bytovej politiky sa do roku 2000 malo postaviť 98 tisíc bytov. Tento zámer neskôr znížila vláda na 65 tisíc a do konca roka 1998 je odhad, že bude 25 tisíc. Takže táto nová vláda si dáva - to je konkrétne číslo - 14 tisíc ročne a táto nová vláda má postaviť za HZDS 40 tisíc, ktoré ona nestihla. Takže to je to dedičstvo, ktoré máme po tejto vláde.
Chcem ďalej doplniť pána Hofbauera, lebo straší obyvateľov zdražovaním. Rozhodnutím ministerstva financií sa v polovici roku 1996 zvýšili ceny elektrickej energie pre podnikateľský sektor o 5 % a domácnosti o 10 %. Ďalej od 1. 4. 1997 ministerstvo financií zvýšilo ceny poštových výkonov vo vnútroštátnej prevádzke o 20 %. Ďalej od 1. 1. 1998 daň z pridanej hodnoty vzrástla zo 6 % na 23 % za telekomunikačné služby, služby v peňažníctve, poisťovníctve, právne služby a služby daňového poradenstva. Ďalej v júli 1998 sa zvýšili ceny chleba o 0,50 až 1 korunu za kilogram. Mohol by som pokračovať, ale ešte jednu poznámku, pretože už je málo času. Dobre si pamätám, keď som bol chvíľku vo Federálnom zhromaždení a pán Hofbauer bol vtedy ministrom dopravy, slovenským ministrom dopravy, že politická reprezentácia vrátane strán, ktoré tam boli, ostro protestovali za jeho nečinnosť pri delení majetku, hlavne Československých aerolínií, ktoré on mal v referáte a mohol tam zasiahnuť, a námornej plavby. Mal by si spytovať svedomie on.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Do diskusie sa prihlásil pán minister Palacka.
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera, pretože hovoril najmä o rezorte, za ktorý zodpovedám. Hovoril o diaľničnom programe. Pán poslanec pravdepodobne žije a žil niekde na nejakej inej planéte alebo v inej krajine, pretože vôbec nepozná realitu, aká v skutočnosti v diaľničnom programe na Slovensku je.
Po prvé, treba povedať, že všetky tieto stavby sa stavali za uplynulé roky tak, že dnes máme z nich jednoducho štátny dlh. Z tých asi 23 miliárd korún, ktoré sa preinvestovali, 19 miliárd korún nesie dlh Štátneho fondu cestného hospodárstva a 4 mld. sú v kapitole Štátneho dlhu vo verejnom rozpočte. Hovoril o tom, že stavby diaľnic sa stavajú na generácie. To je pravda, s tým súhlasím. Bohužiaľ, minulá vláda si to neuvedomovala zo strany financovania, pretože to chcela financovať z ročných dlhopisov, z trojročných dlhopisov. V roku 1998 sa na diaľnice preinvestovalo, prestavalo 10 miliárd korún, ale od augusta štátny fond alebo Slovenská správa ciest neplatili. Sú neuhradené faktúry. Časť týchto neuhradených faktúr bude uhradená z pôžičky, ktorá v týchto dňoch je na ceste. Napriek tomu ešte zostáva 1,6 miliardy, ktoré nie sú ani len rozrokované. Stavby, ktoré sa vlastne vykonávajú teraz v týchto dňoch, nie sú vôbec finančne pokryté. A pokiaľ ide o efektívnosť, pán poslanec si zrejme neuvedomuje, že efektívnosť aj diaľnic sa dá vypočítať. Samozrejme, nikto nechce, aby sa diaľnica zaplatila za rok, pretože to nemôže sama na seba vyprodukovať, ale efektívnosť sa exaktnými metódami dá spočítať aj na desať rokov, aj na pätnásť rokov, aj na dvadsať rokov. Bohužiaľ, s týmto sa minulá vláda vôbec nezaoberala.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Faktická poznámka - pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
K pánu predrečníkovi Hofbauerovi. Zrejme, pán poslanec, ten diskusný príspevok vám niekto písal, kto mal na očiach ružové okuliare alebo bol písaný priamo tu v Bratislave a regionálnu situáciu vôbec nepozná. Pretože keby ste žili v regióne mimo Bratislavy, tá situácia vyzerá úplne ináč. Bol tu dnes názov, že táto vláda je vláda národnej obnovy. Som rád, že takýto názov je, pretože predchádzajúca vláda bola vláda národného rozdelenia. Prečo? Predchádzajúca vláda si dala za cieľ rozdeliť slovenských občanov na dve vrstvy, vrstvy rýchlozbohatlíkov a vrstvu chudobných. Vám sa to úplne podarilo. Vytvorili ste na Slovensku časť ľudí, privatizérov, ktorí nekalou privatizáciou získali milióny. Žiaľ, za výsledok vašej práce dnes budú platiť všetci občania aj tí, ktorí vás volili. A verím, že o štyri roky povedia, že pred štyrmi alebo ôsmimi rokmi sa zmýlili, pretože nedali dôveru správnym ľuďom. Ináč by sa asi nedalo nazvať to, čo je výsledkom vašej práce.
Vláda za štyri roky dvakrát zasadala k regionálnym problémom. Konkrétne k regiónu Prešov. Dvakrát prijala uznesenie na riešenie problémov, pretože tento kraj spolu s Košickým je na čele v počte nezamestnaných. Áno, "pýši sa" prvenstvom. Pýši sa tým, že sú tam najnižšie mzdy. Žiaľ, výsledky vášho uznesenia vlády sú nulové. Napriek tomu ste nedokázali vyriešiť nezamestnanosť, ale tá je dnes opäť vyššia, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Ale vaše kroky viedli k tomu, že týmito uzneseniami ste nahnali milióny a milióny korún do vreciek vašich straníckych prisluhovačov bez toho, aby ste kontrolovali, aký účel míňanie týchto financií v jednotlivých regiónoch bude mať. Verím, že táto nová vláda, ktorá tu dala svoj návrh na vyslovenie dôvery, má úplne inú koncepciu, čo predkladal aj pán minister výstavby včera na našom sedení. Verím, že to budú úspešné kroky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.
(Hlasy v sále.)
Poslanec R. Hofbauer:
Môžem reagovať na ministra.
Predseda NR SR J. Migaš:
Môže reagovať na pána ministra Palacku. Pán Hofbauer má slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán minister, o výpočte ekonomickej efektívnosti a sociálno-ekonomickej efektívnosti, navrhoval by som, aby sme tu medzi sebou my dvaja nedebatovali, lebo by to mohlo vyvolať nanajvýš rozveselenie. Ale niečo iné. Ten nepokoj z nezamestnanosti, ten viaznúci rozvoj priemyslu, ten rozvoj tých oblastí, ktoré sú postihnuté vysokou nezamestnanosťou, to sú presne tie oblasti, kde nevedie efektívna kapacitná, spoľahlivá a bezpečná diaľničná sieť, a vy idete zmraziť investičné činnosti práve v tejto oblasti infraštruktúry. Vy odsudzujete obyvateľov týchto oblastí do sociálnej siete a do kategórie sociálne druhotriednych ľudí. Na to jednoducho táto vláda právo nemá.
A nad tým, s akými dlžobami diaľničná výstavba vstupuje, dovoľte mi, aby som sa zasmial. Pozrite sa na to, akým spôsobom je financovaná diaľničná sieť a diaľničná výstavba v Rakúsku. Tam sa to ráta na bilióny šilingov, ktoré sa revolvingovými systémami presúvajú ďalej. Vy to zrejme neviete dosiahnuť. Tak sa teraz nesťažujte, že ste zdedili dlžoby. No, samozrejme, že ste ich zdedili. To by zdedila každá vláda, ktorá by nastúpila, ale pokračovala by týmto revolvingovým systémom ďalej. Vy to neviete.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benčat - faktická poznámka.
Poslanec J. Benčat:
Chcel by som reagovať takisto na pána ministra. Pokiaľ mám správne informácie, tak tých 19 miliárd boli dlhodobé pôžičky z EIB banky a z IBJ banky z Japonska. Tá prvá je Európska investičná banka. To sú pôžičky v rozsahu asi 10 až 15 rokov. V roku 1995, myslím si, že slovenská vláda poskytla 1,7 miliardy priamo preklenovaciu pôžičku. Ide jednoznačne o dlhodobé pôžičky, ktoré sú pod úrovňou, pod hladinou našej inflačnej miery. Dokonca by som mohol povedať, tá japonská pôžička je okolo 2,2 %. Takže myslím si, že na doplnenie pána Hofbauera by to v túto chvíľu stačilo.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán predseda, chcem reagovať na vystúpenie pána ministra Palacku.
Snaha vysvetľovať nerozumné rozhodnutie o zmenšenom tempe diaľničnej siete je prinajmenšom amatérskym pokusom. V podstate to, čo urobila Mečiarova vláda, bol pokus práve prelomiť izoláciu, ktorá sa voči Slovensku pripravovala v oblasti tranzitu. V roku 1990 sa pripravovalo vo federálnej vláde 18 km výstavby do roku 2000 na Slovensku. Mečiarova vláda, keď sa rozhodla na forsírovanú výstavbu diaľnic, tak sa rozhodla nie tým smerom, ako bola charakterizovaná vtedajšou opozíciou, že sa chce izolovať od Európy, ale naopak, robila to preto, aby sa vyhla izolácii Slovenska. Cestou forsírovanej výstavby diaľnic sa to dá dosiahnuť. A tým, že teraz avizujete spomalenie výstavby, tak už rokovanie českého a poľského ministra na túto tému naznačuje, že hľadajú riešenie spojenia Východ - Západ cez severnú Moravu na Poľsko. Upozorňujem, touto cestou nechoďte, to je práve cesta izolovania Slovenska.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister Palacka, nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Ospravedlňujem sa, ale nemôžem nereagovať.
Pán poslanec Benčat, máte zlé informácie, z EBRD nie je ani koruna v tých úveroch, ani z japonskej banky. Je to len v štádiu úvah a výhľadov, že niečo z tej japonskej banky bude, ale zatiaľ nie je z toho tiež ani koruna. Sú to v prevažnej miere takmer všetko krátkodobé alebo strednodobé zdroje do štyroch rokov.
Pokiaľ ide o tú izoláciu, pán poslanec Húska, stačí sa pozrieť na súčasný stav. Stačí sa pozrieť na to, ako sa končí diaľnica v Rusovciach, kde diaľnica z našej strany nepokračuje, pretože minulá vláda nebola schopná zabezpečiť jej pokračovanie, a rovnako na poľskej strane. Veľkolepo sa pripravuje hraničný priechod a diaľnica z našej strany a z poľskej strany sú tam pomaly poľné cesty a napojenie nie je. To je izolácia Slovenska.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.
Môžete reagovať na pána ministra.
Poslanec R. Hofbauer:
Samozrejme, že budem reagovať.
A čo sa dohodlo na bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach s rakúskou stranou už za terajšej vašej vlády? Rakúska vláda nie je ochotná uskutočniť dobudovanie chýbajúcej strany diaľnice na rakúskej strane. Tak kde je tá ústretovosť zo strany Európskej únie? Kde je tá ústretovosť zo strany Poľska? Čo ste dohodli? Však chodíte do zahraničia ako na klavír. Nie je ani jediný bod potvrdený a zmluvne zabezpečený, a dokonca ani verbálne prisľúbený. A to, čo tu spomínal pán poslanec Húska, to je smrteľne vážne nebezpečenstvo. My sme tomu zabránili v roku 1993, a to prijatím slovenskej koncepcie v Nordwijku na konferencii ministrov dopravy a ďalej na Kréte v roku 1994, keď transeurópske magistrály boli definitívne schválené a situované cez Slovensko, severojužná i východozápadná. Ale vyhrá ten, kto tieto trasy vybuduje prvý. Táto vláda, keď zmrazí výstavbu týchto magistrál, tak pôjdu územím Moravy smerom na sever, na Balt a územím Těšína cez Poľsko smerom na východ. Tak toto je vaše skutočné zapájanie Slovenska do európskej štruktúry vyspelých krajín.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.
Môžete reagovať na pána ministra.
Poslanec V. Maňka:
Áno, chcel by som doplniť pána ministra.
Investovali sme v minulom období do verejných investícií a nemali sme na to zdroje. Keď sme na to nemali zdroje, tak sme si požičiavali. Požičiavali sme si tak, že vláda vydávala štátne pokladničné poukážky. Tieto pokladničné poukážky kupovali komerčné banky a mali z toho síce veľký zisk bez rizika, ale na úkor štátu. Štát platil vysoké úroky a mal ešte menej peňazí. Banky nepožičiavali podnikom peniaze, lebo ich mali nedostatok. Banky boli donútené vládnou mocou požičiavať zdroje na zlé projekty privatizovaných podnikov. Aké sú dôsledky? Ekonomika je podkapitalizovaná. Môžeme hovoriť o kritickom nedostatku finančných prostriedkov. Cena peňazí dosiahla neúnosnú hranicu. Čoraz širšia skupina podnikov vedie boj o prežitie, rastie daňové zaťaženie, rastie zadlženosť a platobná neschopnosť podnikov a štátu.
Nikto nehovorí, že budeme zastavovať verejné investície. Budeme redukovať kapitálové výdavky do infraštruktúrnych projektov. Nikto nehovorí o tom, že nedokončíme investície, ktorých nedokončenie by bolo mrhaním.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej bol písomne prihlásený pán poslanec Mikloško.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda parlamentu,
kolegyne, kolegovia,
vážený pán predseda vlády,
panie ministerky a ministri,
niektorí moji predrečníci poslanci hovorili dlhšie, ako bolo celé programové vyhlásenie vlády. Pokúsim sa byť v tomto smere korektnejší. Vo svojom vystúpení v programovom vyhlásení vlády sa sústredím na tri problémy, ktoré sa týkajú vzťahu štátu a cirkví na Slovensku, a problémy, ktoré v posledných dňoch dosť rozvírili hladinu v médiách a vo verejnosti.
Ako prvé spomeniem problém financovania škôl. Na strane 27 programového vyhlásenia vlády sa hovorí: "Vláda zabezpečí, aby úroveň financovania súkromných, cirkevných a štátnych škôl bola porovnateľná." Na Slovensku je v súčasnosti vyše 3 600 základných škôl a vyše 1 400 štátnych gymnázií. Cirkevných škôl je od roku 1990 dohromady vyše 130, mám na mysli cirkevných škôl všetkých náboženských vyznaní. Je jasné, že počet cirkevných škôl oproti štátnym je smiešny zlomok, a teda otázka financovania cirkevných škôl nie je otázkou pre štát z hľadiska financovania relevantnou. Problém teda spočíva v prístupe alebo vo filozofii prístupu k existencii cirkevných a súkromných škôl.
Argumenty, že cirkev dostala naspäť majetky, a teda nech si cirkevné školy financuje, neobstoja z dvoch dôvodov.
1. Majetky, ktoré cirkev, respektíve cirkvi dostali späť, boli ich. Cirkvi nikoho neokradli, a keď sa im vrátili, tak sa im vrátili rovnako ako všetkým, ktorým sa majetok vrátil v reštitúcii. Navyše majetok, ktorý dostali cirkvi späť, bol v takom zdevastovanom stave, že dodnes prakticky neprináša významnejší finančný úžitok. A nehovoriac už o tom, že cirkvi majú z tohto úžitku financovať rovnako charitu, udržiavanie svojich budov a podobne.
2. Treba si dobre uvedomiť, že rodičia detí, ktoré chcú navštevovať cirkevné školy, sú rovnakí ľudia s rovnakými povinnosťami, ale i právami pred štátom. Platia rovnako dane ako tí rodičia, ktorí dávajú deti do štátnych škôl. Prečo neznie znenie niektorého z daňových alebo iných zákonov napríklad tak, že daňové povinnosti veriacich ľudí, respektíve ľudí, ktorí chcú dať deti do cirkevnej školy, voči štátu sú porovnateľné s daňovými povinnosťami ostatných občanov? Prečo v daňových povinnostiach občanov voči štátu platí rovnosť a v právach týchto občanov iba porovnateľnosť?
Celá táto prax sa zaviedla po novembri 1989 a jedna vláda ju preberala za druhou. Je to síce vec obyčajného zákona, ale zdroj tohto napätia sa nachádza v Ústave Slovenskej republiky, kde v článku 42 ods. 3 sa píše: "Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom. V takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu." Odtiaľto sa potom odvádza filozofia všetkých zákonov. V konkrétnej situácii to potom znamená, že jednotlivé biskupské úrady, respektíve priamo vedenie cirkví musí sa stále prosiť a dožadovať sa tých financií, ktoré sú pre štátne školy samozrejmosťou. A tak predstavitelia cirkví môžu len porovnávať, respektíve spomínať, že za toho a toho ministra to bolo lepšie ako za tohto, respektíve za toho a toho krajského, okresného prednostu, že sa nemuseli toľko prosiť a dožadovať ako za tohto a tak ďalej.
Je mi trochu ľúto, že v tomto programovom vyhlásení vlády je riešenie problematiky cirkevného školstva na takej istej úrovni ako za minulých vlád, a možno len dúfať, že jednotliví ministri a prednostovia budú lepší ako predchádzajúci. Ale to, o čom tu hovorím, má ešte jednu svoju ďalšiu stránku. Všetci dobre vieme, aká katastrofálna finančná situácia je v školstve. Učitelia učia za také malé platy, že sú asi jednou z najhoršie platených vrstiev spoločnosti. A k tomu treba ešte prirátať katastrofálnu finančnú situáciu v štáte, ktorú zdedila táto vláda po predchádzajúcej. Predstavme si, že z takéhoto malého platu by mal mať učiteľ v cirkevnej škole ešte menší plat alebo menšie odmeny. Už nehovoriac o materiálnom vybavení cirkevných škôl. V takom prípade sa učitelia v cirkevných školách už dostanú pod existenčné minimum a zrejme si budú musieť začať hľadať inú prácu. A to teda znamená, že v takom prípade by cirkevné školy boli vystavené tlaku prirodzeného úpadku alebo dokonca až zániku. Ubezpečujem preto každého, že ako kresťan a demokrat by som na takomto niečom odmietol niesť politickú i mravnú spoluzodpovednosť.
Druhý bod, ktorý bol kontroverzný, sa týkal katolíckej univerzity. Na strane 29 je v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky: "Vláda posúdi možnosť zriadenia katolíckej univerzity v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska." V programovom vyhlásení minulej vlády bolo, že vláda zriadi katolícku, respektíve kresťanskú univerzitu, ale pripomínam, že bez spolupráce s Konferenciou biskupov Slovenska. Ako si všetci dobre pamätáme, vznikla potom paradoxná situácia, že predchádzajúca vláda chcela za každú cenu zriadiť katolícku univerzitu a biskupi ponuku vlády odmietli, pretože vláda, respektíve jej premiér odmietol každý iný názor ako svoj. Pri takomto prístupe, s ktorým biskupi Slovenska mali svoje skúsenosti za posledných 40 rokov, odmietli potom spolupracovať s vládou na ďalších krokoch pri zriadení Katolíckej univerzity v Trnave. Z jednoduchého dôvodu. Ak si zapnete prvý gombík, hoci na novom kabáte, zle, ostatné gombíky budú takisto zapnuté zle. A výsledok bude skôr na smiech. A to už, samozrejme, nechcem tu rozvádzať, že niektorí členovia vládneho hnutia v minulom období si vedome alebo podvedome chceli vybaviť svoje účty s Trnavskou univerzitou, ktorá vydržala politický tlak na svoju likvidáciu po voľbách v roku 1992.
Dnes v programovom vyhlásení vlády je veľmi jasne veta o spolupráci s Biskupskou konferenciou pri zriadení katolíckej univerzity, čo je oproti minulému priepastný rozdiel, ale výsledok takejto spolupráce sa vláda zaväzuje len posúdiť, čo medzi nami nie je až tak veľa. Viem si predstaviť, že opatrnosť vlády je motivovaná veľmi zlou finančnou situáciou, ale vyzývam terajšiu vládu, aby začala v tomto smere vážne s Biskupskou konferenciou rokovať a verím, že pri rešpektovaní cirkevnej autonómie zo strany vlády sa výsledok môže veľmi rýchlo dostaviť.
Posledná vec, o ktorej tu chcem hovoriť, je vec, ktorá sa v programovom vyhlásení vlády nespomína. Je to vec zmlúv vlády Slovenskej republiky s Vatikánom a vec zmluvy vlády Slovenskej republiky s ostatnými cirkvami. Ak som spomenul zmluvu vlády Slovenskej republiky s evanjelickou cirkvou a ďalšími menšími cirkvami a náboženskými spoločenstvami, tak to myslím veľmi vážne. Katolícka cirkev má svoje hierarchické ústredie vo Vatikáne, iné cirkvi ho majú tu na Slovensku.
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa nehovorí o žiadnych bilaterálnych zmluvách, a preto je zrejmé, že sa v ňom nespomína ani zmluva s Vatikánom. Napriek tomu sa tejto téme asi nebudeme môcť celkom vyhnúť, keď nie pre iné, tak preto, že o tejto téme sa za predošlej vlády posledné dva roky intenzívne vo verejnosti i v médiách diskutovalo. Nehovoriac o tom, že znenie zmluvy s Vatikánom je už na vysokom stupni rozpracovania. A to bol len politický, a teda málo významný moment, ktorý by nás mal viesť k uzatvoreniu týchto zmlúv s Vatikánom a ďalšími cirkvami. Ten hlavný dôvod vidím v tom, že za posledných 40 rokov, to znamená za roky 1948 až 1989 alebo možno až za roky 1945 až 1989 bola katolícka, evanjelická a ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti vystavené takému prenasledovaniu, aké v slovenských dejinách nemalo obdobu.
Ak sa odvolávam na celé slovenské dejiny, tak len ako malý príklad spomeniem, že keď v roku 1950 štátna moc likvidovala kláštory a rehole, tak zostal známy výrok predstaveného františkánov na Slovensku, ktorý vtedy povedal, že toto nám ani Turci neurobili. A to už nespomínam také veci ako likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi, tisíce rokov vo väzení a tak ďalej a tak ďalej. Odporúčam prečítať si moju knihu.
Hovorím to preto, že ak po novembri 1989 ktorákoľvek vláda na Slovensku, kde žije 60 % katolíkov, 6 % evanjelikov a ďalšie malé cikrvi a náboženské spoločnosti, teda ktorákoľvek vláda chce dokázať, že novembrom 1989 došlo principiálne k zmene politickej klímy, tak to okrem iného musí ukázať zásadným spôsobom, a nie iba čiastkovým postojom k týmto cirkvám. Vyjadrením takéhoto zásadného postoja je práve zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom a zmluva medzi Slovenskou republikou a cirkvami, ktoré tu žijú. V tomto zmysle sa táto vláda nebude môcť vyhnúť asi tomuto problému a verím, že ho zvládne naprosto dobre.
Dámy a páni, v čase, keď sa Slovensko dostalo do obrovských ekonomických problémov, a táto vláda ich chce poctivo riešiť, v čase, keď zdravotníctvo a školstvo sú v ťažkom finančnom rozpoložení, keď treba zásadne riešiť problém nezamestnanosti, organizovaného zločinu, čudnej privatizácie, keď takmer niet oblasti, kde by neboli vážne problémy, ja som sa vo svojom vystúpení sústredil na výsek života, ktorý predstavuje vzťah štátu a cirkví, a to len niektoré jeho stránky.
Bohužiaľ, vzťah štátu, respektíve štátov a cirkví, respektíve náboženstva tvorí centrálnu os v dávnych, v nedávnych alebo v dnešných súčasných dejinách. Po novembri 1989 nastala v našej krajine zásadná zmena v týchto vzťahoch medzi štátom a náboženstvom. Samozrejme, zmena k lepšiemu, ale to neznamená, že sme tento vzťah vyriešili. Vzťah štátu a cirkví, týchto dvoch autonómnych spoločností, a to, chvalabohu, musím podčiarknuť, vzťah štátu a cirkví, týchto dvoch autonómnych spoločností treba riešiť a zlepšovať stále. Inak sa ani naša spoločnosť nevyhne problému a napätia. A prosím, aby môj príspevok bol prijatý vládou i parlamentom len v tomto duchu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
dá sa súhlasiť s pánom poslancom Mikloškom takmer vo všetkom. Áno, ako učiteľ a vysokoškolský pedagóg viem, že tie platy nie sú najvyššie, a myslím si, že tie riešenia, ktoré on navrhuje, môže práve vyriešiť iba zásadná zmluva o vzťahoch štátu a cirkví, a tej musí predchádzať zmluva, samozrejme, s Vatikánom. V tom sa s ním dá súhlasiť aj v otázkach školstva, ale zásadne s ním nesúhlasím v tom, že Mečiarova vláda nemohla riešiť problém katolíckej univerzity, lebo to bolo iba chcenie pána Čarnogurského, aby sa to nepodarilo vyriešiť vláde Vladimíra Mečiara. Iné riešenie nebude ani za tejto vlády, pán Mikloško. Rozhodne nie. Univerzitu treba zriadiť zákonom, ale vy a pán Čarnogurský ste to predvídavo zrejme asi zariadili, aby taká univerzita bola zriadená až za jeho účasti v novej vláde. Ale môžem vás ubezpečiť, pán Mikloško, že v každom prípade, ak niektoré doplňujúce návrhy k programovému vyhláseniu vlády podporíme, tak tie tri, ktoré pán Čarnogurský navrhol a ktoré vo vláde neprešli, tie tri určite podporíme. Hovorím to za celý náš poslanecký klub.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktická pripomienka - pani Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikloško, chcela by som sa vyjadriť k tej otázke cirkevných škôl. Samozrejme, nechcem sa vyjadrovať k tomu, či budú financované rovnocenne so štátnymi školami, pretože to je záležitosť vášho vládneho programu a vašej vlády. Chcela by som vás len trošičku poopraviť v tom zmysle, že áno, platy učiteľov sú nízke, ale sú rovnaké bez ohľadu na to, či učiteľ učí v štátnej škole, alebo v cirkevnej. V cirkevných školách nie sú tie platy menšie. Čo sa týka financovania, tam treba totiž zvážiť jednu vec.
Do všetkých škôl, teda aj štátnych, aj cirkevných, aj súkromných, idú tri druhy financií. Sú to mzdové financie, ktoré, ako som už povedala, idú rovnako do všetkých škôl, sú to bežné výdavky, ktoré do štátnych škôl by mali ísť v stopercentnej výške, žiaľbohu, nejdú, pretože niet tých peňazí, a do cirkevných a súkromných škôl podľa nariadenia ministerstva školstva, ktoré bolo rozoslané aj na okresné a krajské úrady, na bežné výdavky by mali ísť vo výške 80 %. Potom existujú ešte kapitálové výdavky, ktoré idú do štátnych škôl, v malej miere, ale idú, ale do cirkevných škôl kapitálové výdavky nejdú vôbec, ani do súkromných, ani do cirkevných. Čiže v tom je ten rozdiel. Totiž zo zákona kapitálové výdavky napríklad na stavbu budov nemôžu ísť do škôl, ktoré sú vlastnené iným subjektom. Štát môže dávať kapitálové výdavky zo zákona - to by sa musel zmeniť zákon - iba na svoj vlastný majetok. Takže to iba na vysvetlenie.
No a čo sa týka tej vety vo vládnom programe, že vláda posúdi možnosť zriadenia katolíckej univerzity v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska, myslím si, že tá veta je tam úplne namieste. Vláda predsa nemôže dopredu sľubovať, keď nevie podmienky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem poďakovať pánu poslancovi Mikloškovi za jeho návrhy a dúfam, že na jeho osobu nebudú osobné útoky, takže má moju plnú podporu, ak by náhodou niekto chcel na neho útočiť a osočovať ho. Dúfam, že podporíte stiahnutie návrhu vládneho programu, nakoľko som hlboko presvedčený, že keď vláda nechce prijať slovné záväzky, a zaviazať ju nechce k tomu ani tento parlament, tak mám veľké obavy, že zriadenie katolíckej univerzity aj podpísanie zmluvy s Vatikánom je len zbožným želaním. Preto som požadoval, aby vládne programové vyhlásenie bolo v tomto smere dopracované a dúfam, že teraz aj po podpore pána poslanca Mikloška sa nájde k tomu ochota.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prihlásil sa pán minister Ftáčnik.
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
vážené poslankyne a poslanci,
rád by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Mikloška a ubezpečil ho, že vláda v najlepšom úmysle vložila do programového vyhlásenia tie formulácie, ktoré tam sú. A že nakoniec pri vecnom posúdení problémov, o ktorých pán poslanec hovoril, prídeme možno aj k celkom vecným riešeniam, ktoré budú akceptovateľné aj z pohľadu jeho vystúpenia, ktoré pred chvíľou odznelo.
Začal by som katolíckou univerzitou. Ak sme povedali, že chceme konať v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska, to znamená, že pôjde o dialóg v prvom kole ministerstva školstva a Konferencie biskupov, neskôr predpokladám vlády a v konečnom dôsledku aj tohto parlamentu.
Zriadiť vysokú školu je možné len rozhodnutím parlamentu. To znamená vy, vážené poslankyne a poslanci, v konečnom dôsledku rozhodnete. Čo treba vlastne posudzovať. Spor, ktorý tu vznikol za predchádzajúcej vlády, sa viedol o tom, či škola má byť štátna, alebo nejaká iná, pretože cirkev namieta, že škola sa má spravovať v prvom rade cirkevným právom, teda bez zásahov štátu sa majú vymenovať jej predstavitelia. Ak to má byť štátna škola podľa zákona o vysokých školách, tak jej rektora na návrh senátu vymenuje prezident Slovenskej republiky. Taký je zákon. Takto to prijali naši predchodcovia alebo vaši predchodcovia, takto to v tejto chvíli platí.
Ak by to mala byť neštátna vysoká škola, tam to právo vymenovať funkcionára vysokej školy by sa mohlo riadiť tým, čo presadzuje cirkev, prirodzene v súlade s cirkevným právom. To znamená, treba si zodpovedať na otázku, či taká škola je potrebná, kde by mala byť lokalizovaná, aká to má byť škola, to znamená, či štátna, alebo neštátna. Ak by to mala byť neštátna vysoká škola, akou mierou sa bude cirkev alebo štát podieľať na jej financovaní, pretože na financovaní neštátnej školy sa môže, ale nemusí podieľať štát. Čiže je tu množstvo vecných otázok, ktoré vláda chce posúdiť spoločne s Konferenciou biskupov a výsledok tohto posúdenia pravdepodobne vo forme príslušného návrhu alebo aspoň informácie predloží aj tomuto parlamentu.
Čiže my sa tou úlohou chceme a budeme zaoberať a vy budete o nej prostredníctvom gestorského výboru alebo celej tejto Národnej rady informovaní. Upozorňujem na to, že sú tu vecné otázky, na ktoré sme nevedeli odpovedať, aj keď sme chceli a hovorili sme o formulácii, že vláda to podporí. Ak podporí, mala by vedieť, čo chce podporiť, či štátnu, alebo neštátnu školu, akým spôsobom tá škola má fungovať. To v tejto chvíli nevieme, ale sme pripravení veľmi otvorene o tom diskutovať.
Čo sa týka financovania štátnych, cirkevných a súkromných škôl, je to citlivý problém, ktorý sme podľa môjho názoru takisto pomenovali veľmi vecne. Prosil by som všetkých, ktorí sa budú k tomuto problému vyjadrovať, aby v takom duchu ako pani poslankyňa Slavkovská a v takom duchu, ako my chceme k tomu pristúpiť, predkladali do diskusie čísla a fakty. Dnes som zhodou okolností v inej veci rozprával s pracovníčkou Krajského úradu v Žiline, ktorý financuje základné a stredné školy v pôsobnosti tohto krajského úradu. Tá pracovníčka pracovala a pracuje na finančnom odbore a ubezpečila ma, že v Žilinskom kraji cirkevné školy dostávajú aj viac prostriedkov na zabezpečenie prevádzky ako štátne školy. Taká je realita. To je jej pohľad, ktorý sa opieral o čísla, o fakty.
Prosil by som, aby diskusia vo vzťahu k zabezpečeniu mzdových potrieb, prevádzkových potrieb, cirkevných, súkromných a štátnych škôl sa odohrávala skutočne vo vecnom tóne. A o to má vláda záujem. 10. decembra sa stretnem ako minister školstva s predstaviteľmi školskej komisie Konferencie biskupov Slovenska, aby sme hovorili o fungovaní 132 katolíckych škôl, ktoré na Slovensku máme. Pre vašu informáciu, ďalších 13 škôl je síce cirkevných, ale nezriadila ich katolícka cirkev, to znamená, celkove máme 145 cirkevných škôl. A naším záujmom je vecne tieto otázky posúdiť, aby žiadne dieťa vo svojich nárokoch na zabezpečenie vyučovania, na to, čo mu má byť poskytnuté, aby mohlo zvládnuť povinnú školskú dochádzku a aj strednú školu, nebolo ukrátené.
Chcem vás presvedčiť o tom, že formulácie, ktoré sme dali do programového vyhlásenia vlády, na to vytvárajú tie najlepšie predpoklady a z našej strany je záujem naplniť aj uznesenie, ktoré včera prijal gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, že má záujem na tom, aby financovanie štátnych, cirkevných a súkromných škôl bolo rovnocenné. Diskutujme o tom, hľadajme vecné odpovede. A chcem vás ubezpečiť, že opäť sa ten problém dostane na pôdu tohto parlamentu v podobe zákona o financovaní školstva. Chceli by sme stanoviť presné koeficienty, ktorými sa budú rozdeľovať finančné prostriedky na jedného žiaka štátnej školy, ale aj podľa náročnosti odboru, to znamená gymnázia, strednej odbornej školy, takej alebo onakej a, samozrejme, aj cirkevných škôl. Tam bude priestor na diskusiu, nakoľko tie zámery, ktoré vláda alebo aj parlament vkladal do programového vyhlásenia, sa naplnia v tej praktickej politike zabezpečenia škôl.
Celkove je situácia v školstve zlá. Veľmi pekne by som prosil aj pána poslanca Mikloška a ďalších, aby sa rovnako zaujímali o situáciu štátneho školstva. Realita je naozaj zlá, ja možno budem ešte niekoľkokrát vystupovať v tomto parlamente, aby som vás presvedčil o tom, že je potrebné v rámci priorít posúdiť fungovanie školstva ako takého a v jeho rámci, samozrejme, aj fungovanie cirkevných škôl. To znamená, ak dostávate, vážené poslankyne a poslanci, signály, že školy sú málo zabezpečené prostriedkami, je to problém, ktorý nemá povahu, že by to boli len cirkevné školy alebo len súkromné školy. Súkromné školy sú na osobitnú diskusiu, tú sme tiež z úrovne ministerstva začali s Asociáciou súkromných škôl Slovenska, ale tá situácia je celkove zlá z hľadiska školstva ako takého, z hľadiska najmä jeho prevádzkového zabezpečenia, ale aj platov, o ktorých tu hovoril pán poslanec.
Čiže programové vyhlásenie nezakladá a v žiadnom prípade nebude zakladať to, že by sme niekomu chceli odoberať prostriedky. Opakujem ešte raz, programové vyhlásenie zakladá priestor pre vecnú diskusiu o tom, ako financovať štátne, cirkevné a súkromné školy tak, aby sa naplnila téza, ktorá je v ňom uvedená. To znamená, aby sme mohli povedať, že sme nikoho neukrátili.
Ďakujem za vašu láskavú pozornosť aj podporu programového vyhlásenia v oblasti školstva a výchovy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Faktická poznámka - pán poslanec Mikolášik.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážený pán minister,
chcem len krátko reagovať na vaše sympatické vystúpenie. Myslím si, že vo vašej osobe nájdeme vždy toho, ktorý bude na vecnej rovine posudzovať otázky či už základných štátnych, alebo základných cirkevných škôl.
Chcem len v takej všeobecnej rovine pripomenúť nám všetkým, a možno aj občanom, ktorí si tu našu debatu všímajú, že občania, ktorí sa rozhodli podľa svojho najvlastnejšieho práva zaradiť svoje dieťa do cirkevnej školy, aby bolo vzdelávané v základnom školstve, tak nie je dôvod, sú to platitelia daní ako každý iný. Tak si myslím, že takéto staromilské rozlišovanie na ľudí, ktorí majú vzťah skôr k cirkevnému školstvu, a tých, ktorí sa rozhodli dať svoje dieťa do štátnej školy, že už nemá také opodstatnenie. Treba zabezpečiť, vláda je tu od toho, aby bolo rovnaké a rovné zabezpečenie všetkých typov škôl, najmä tých základných.
Z mojej poslaneckej činnosti, pretože ste spomínali práve Žilinský kraj, musím povedať, že tam mám celkom konkrétne poznatky o tom, ako práve, bohužiaľ, teda cirkevné školstvo malo ťažkosti v nedofinancovaní voči štátnym základným školám. Môžem to doložiť na konkrétnych príkladoch. Mám materiál, ktorý napríklad hovorí o problémoch v oblasti dodávky tepla Základnej cirkevnej školy Andreja Radlinského v Dolnom Kubíne. Takže to nie je nejaká len dojmová záležitosť, sú určite aj vecné podklady, takže skutočne môžeme diskutovať, čisto na...
(Zaznel zvuk časomiery.)