Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikolášik.

Poslanec M. Mikolášik:

Ďakujem, pán predseda.

Chcem pripomenúť pánu Oberhauserovi jednu skutočnosť. V úvode svojho vystúpenia hovoril o Matici slovenskej, o tom, ako sa Slovenská demokratická koalícia a Strana maďarskej koalície nezúčastnili na rokovaní o programe národnej obnovy, o stole národnej dohody Matice slovenskej a tak podobne. Chcem povedať, že Matica slovenská sa v mojich očiach absolútne diskreditovala, keď v čase, keď dostala za symbolickú korunu tlačiareň v Martine, tlačila tam pornografický časopis najhrubšieho zrna a v mojich očiach táto inštitúcia s týmto vedením, ktoré tam zostalo, nemá žiadny morálny kredit, koho si pozývať na diskusiu o národnej a kresťanskej obrode, to po prvé.

A po druhé, chcem vám pripomenúť, pán Oberhauser, že vy ste pre mňa veľmi nedôveryhodný rečník, pretože som bol osobne prítomný na tohtoročných Hlinkových oslavách v Ružomberku, kde ste boli jedným zo slávnostných rečníkov a povedali ste lož, pretože ste označili Slovenskú demokratickú koalíciu za zoskupenie, ktoré pripravilo zákon o eutanázii. Vážený pán Oberhauser, klamali ste, aj toto vaše vystúpenie je pre mňa absolútne nedôveryhodné.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Muránsky.

Poslanec P. Muránsky:

Ďakujem, pán predseda.

Naozaj si cením vystúpenie pána poslanca Oberhausera, kde má naozaj starosť o kresťanské a národné hodnoty tohto národa. Keby to však nebolo v prípade Slovenskej národnej strany tak, že reči sú v rozpore so skutkami.

Vážený pán poslanec Oberhauser, vy a vaša strana sa často staviate do roly ochrancu národných a kresťanských záujmov. Skúsenosti však čoraz viac nám hovoria, že je to práve vtedy, keď vám to vyhovuje, keď je to pred kamerami médií, televízie, kde môžete mávať slovenskými zástavami, alebo na Hlinkových slávnostiach, kde pred kamerami kladiete vecne na hrob Andreja Hlinku. Keď ide však o konkrétne činy, ktoré majú toto podporiť, toto vaše deklarované zastupovanie kresťanských a národných záujmov, tak je to ináč. Však, pani poslankyňa Slavkovská?

Keď som včera podával návrh vo výbore pre školstvo a návrh uznesenia na zrovnoprávnenie financovania cirkevných a štátnych škôl, tak čuduj sa svete, jediný, kto proti tomuto uzneseniu hlasoval, bola pani poslankyňa Slavkovská, zástupkyňa Slovenskej národnej strany.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Chcel by som upozorniť pánov poslancov, že vo faktických poznámkach majú reagovať na rečníka z tribúny.

Pani poslankyňa Kadlečíková má faktickú poznámku.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem.

Pán predseda Národnej rady,

pán predseda vlády Slovenskej republiky,

panie poslankyne, páni poslanci,

členovia vlády Slovenskej republiky,

veľmi pozorne som si vypočula pána poslanca Oberhausera a chápem aj stanoviská, najmä to kresťanské a národné cítenie, ktoré tu prezentoval, pretože je veľmi dôležité sa držať toho domáceho, toho národného, tradícií. Ale chcem pritom poznamenať, že čo sa týka postavenia a jeho názoru uvedeného k programovému vyhláseniu vlády týkajúceho sa cirkví, naozaj nie je možné s ním súhlasiť, pretože podľa ústavy článku 24 sú vlastne všetky cirkvi, ktoré sú registrované a sú cirkvami povolenými, sú cirkvami rovnocennými. Chvalabohu, už pred piatimi storočiami sme mali situáciu, pravda, keď nie všetky cirkvi boli rovnocenné, ale dnes sa doba posunula ďalej.

Takže my dnes naozaj nemôžeme vystupovať tak, že jedny sú vyššie postavené a jedny sú menejcenné. Takže v tomto prípade tlieskam tomu návrhu vlády, kde sa hovorí o harmonickej spolupráci s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

No a vážim si pri pánovi poslancovi jeho návrh, vlastne byť slušný na rokovaniach Národnej rady a ukázať slovenskému národu, že my sa tu neodsudzujeme, že chápeme jeden druhého či sme opoziční, alebo či sme koaliční poslanci. Pán poslanec Oberhauser, takýto návrh vítam.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán poslanec Oberhauser, veľmi pozorne som počúval, keď ste v kontexte svojej reči citovali článok 15 ústavy, kde ste spomenuli odsek 1: "Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." Odsek 2: "Nikto nesmie byť pozbavený života." Odsek 3: "Trest smrti sa nepripúšťa." A pýtam sa, prečo ste necitovali aj článok 4, ktorý uzatvára tento článok. Odsek 4 - podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. Prečo ste necitovali tento článok? Ak dovolíte, rád by som vám pripomenul 1. september 1993, keď vaša strana za takéto znenie ústavy nielen hlasovala, ale ju aj večer niesla. A kedy my sme za takúto ústavu, a to hovorím v kontexte s tým, o čom ste vy rozprávali, nehlasovali. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

chcela by som doplniť pána poslanca Oberhausera, že ma veľmi mrzí a budem citovať z vládneho vyjadrenia, že vláda si je vedomá, že je vládou všetkých občanov Slovenskej republiky, nie iba voličov štyroch politických strán. Preto volá ku spolupráci a k účasti na spoločnom diele všetkých občanov Slovenskej republiky. V tomto kontexte aj v kontexte, keď citoval, že v zmysle ústavy vláda nepripustí žiadne formy rasovej či národnostnej neznášanlivosti a žiaden občan Slovenskej republiky nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine, že v tomto kontexte sa nespomenuli tie čistky, ktoré sa robia na všetkých ministerstvách, lebo potom asi vláda preto urobila najprv čistky a až potom dala programové vyhlásenie. Chcela by som spomenúť nielen vysoký rang úradníkov na ministerstvách, ale aj napríklad v Národnej rade úradníčky, ktoré tu odpracovali 27 rokov.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky rozpráva o základných právach a slobodách a práve v tejto druhej hlave článku 12 sa hovorí, že ľudské práva a ľudia sú rovní a rovnocenní vo všetkých prípadoch. Preto ma prekvapilo, keď pán poslanec Oberhauser sa raz obracia na základné ľudské práva a žiada, aby sa dodržiavali, a raz si z nich robí úsmev a vlastne tak nepriamo pošliapava práve tieto základné ľudské práva. Chcem ho upozorniť, aby sme nikdy my aj tu v parlamente, ale aj v spoločnosti nedopustili na konci 20. storočia, aby sa ľudia delili podľa percentuálneho vyjadrenia, že tí majú 90 %, tí majú 10 %, tí majú 5 %, aby tí, čo majú viac percent, boli viac rovnejší, a tí, ktorí majú menej percent, potom boli zasa menej rovnejší. Som rád, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o budovaní rovnocennej spoločnosti, kde všetci sme si rovní bez rozdielu na národnosť, vierovyznanie či politickú príslušnosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Oberhauser, vy ste nesedeli minulé štyri roky v parlamente so Slovenskou národnou stranou, a teda viem, že nechcete počúvať kritiku, ktorá sa tu veľakrát znesie na bývalú vládnu koalíciu. Len vy sám ste sa dobrovoľne rozhodli vstúpiť do SNS, a tým pádom musíte zniesť aj všetky kritiky za kroky, ktoré SNS v minulosti vykonávala. Sám ste opustili rady kresťanskej strany len preto, aby ste sa stali poslancom. Bohužiaľ, SNS celé štyri roky hlásala vo svojom programe kresťanské a národné princípy, ale to, čo presadzovala, zoberte si len posledne petíciu za trest smrti, vyjadrenia predsedu strany o malom dvore a dlhom biči pre rómske etnikum, určite nesvedčia o kresťanskom ani národnom princípe.

A ešte jednu poznámku. Kritizujete názov programového vyhlásenia vlády, že je to program národnej obrody Slovenska, ale je to určite správny názov, pretože uznávať princíp národa je aj správať sa v prospech národa, a to určite vaša neseriózna privatizácia, lepšie povedané lesného majetku vaším bratom v okrese Stropkov, viete veľmi dobre, nie je veľmi kresťanský postoj k národu ani k Slovensku.

A ešte jedna drobná poznámka. Hovoríte, že prístup vo výbore k programovému vyhláseniu voči opozícii bol korektný, pretože sme prijali vaše požiadavky adresované na ministra životného prostredia, a preto nevidím dôvod, aby ste sa takto striktne stavali proti celému programovému vyhláseniu, pretože túto príležitosť mali všetci vaši kolegovia vo všetkých ostatných výboroch - predniesť svoje požiadavky a konštruktívne pracovať na programovom vyhlásení vlády postupne celé štyri roky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Nadväzujem na vystúpenie pána Oberhausera, obsahovalo viaceré dobré názory a postrehy. Ako ste si všimli, bolo podané veľmi nekonfliktne a mrzí ma, že rozpútalo nie diskusiu o obsahu toho, čo hovoril, ale útoky, osobné invektívy, z ktorých mnohé boli založené na lži. Ale hovorí sa, že kde prestávajú argumenty, nastupuje žlč, zlosť a nenávisť. Chcela by som vás príslušníci vládnucej koalície upozorniť, že ste nám sľubovali demokraciu, toleranciu a dialóg. Ak je toto to, čo ste sľubovali, ak si takto predstavujete dialóg a toleranciu, tak potom je to hrozné. V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne spoza predsedníctva, prepáčte, že neuvediem meno, už začínam chápať, čo je vlastne tá občianska spoločnosť. Verím, že so mnou to začínajú chápať aj tí Slováci, ktorí teraz sedia pri televíznych obrazovkách a pozerajú sa, pretože tu odznelo z jej úst, že, chvalabohu, dnes sú už všetky cirkvi rovnocenné a že sa doba posunula ďalej. Toto, prosím vás, vážení kolegovia, odznieva pod dvojkrížom, pod ktorým sedíte. Hovorí sa, že je to symbol dvojitého utrpenia. Dnes som pochopila prečo. Je dvojité utrpenie vtedy, keď príslušníci vlastného národa špinia a pošliapavajú odkaz viery svojich predkov. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Chcem upozorniť panie poslankyne, pánov poslancov, že ak budete reagovať vo svojich faktických poznámkach na iné faktické poznámky, jednoducho vám zoberiem slovo. Vy viete dobre podľa rokovacieho poriadku, že máte reagovať na predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave.

Pán poslanec Malchárek, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

Poslanec J. Malchárek:

Ďakujem.

Pán predseda Národnej rady,

vážení členovia vlády,

vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

chcel by som zareagovať na predrečníka pána poslanca Oberhausera. Myslím si, že viem, kde smeroval v problematike nedobrovoľného prerušenia tehotenstva, respektíve interrupcie. Som za to, že by sa iniciovala verejná diskusia na túto tému, lebo vieme, že nielen Slovenská republika má tento problém, ale s týmto problémom sa zaoberajú aj okolité štáty, a nie veľmi úspešne. Je to problém celosvetový, ale rozhodne by som bol rád, keby sme sa vyvarovali vo svojich vystúpeniach strašeniu občanov pojmami, akože sa tu vraždia nenarodené deti v počte 22 tisíc. Myslím si, že sa urobilo niečo dobré v minulých rokoch, ale určite sa tu deti nevraždili. Nekazme si to meno, ktoré má Slovenská republika. V súčasnosti si myslím, že máme čo robiť, aby sme ho stále len vylepšovali.

Takže ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Slaný.

Poslanec J. Slaný:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Chcel by som reagovať na môjho predrečníka. S mnohými názormi, ktoré tu môj predrečník povedal, i môžem súhlasiť, ale s jedným jeho názorom nemôžem súhlasiť, čo sa týka ekonomickej oblasti. Tie názory, ktoré tu prezentoval, sú v ekonomike dávno prekonané a prakticky takéto názory si môžu dovoliť presadzovať krajiny, ktoré majú vysoké nerastné bohatstvo, a túto cestu si môže v Európe, žiaľbohu, dovoliť hlásať len Švajčiarsko a Nórsko. Slovensko je krajina exportu, ktorá sa nevyhnutne musí zapojiť do nadnárodných štruktúr, čo sa týka obchodných aj investičných. Slovensko dokiaľ nebudeme budovať ako štát na modernom trhovom princípe, žiaľbohu, bude to štát s nízkou životnou úrovňou.

Čo sa týka kresťanstva a národnej identity, náš názor je taký, že Slováci po vstupe do Európy sa nevzdajú kresťanstva ani svojej národnej identity. Slovenský národ je dostatočne silný na to, aby si svoje kresťanstvo a identitu zachoval i v zjednotenej Európe.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Rusnák - faktická poznámka.

Poslanec J. Rusnák:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán poslanec Oberhauser, skúsim urobiť kompromis. Vôbec mi neprekáža, že ste v opozícii a ja v koalícii. Chcem zdôrazniť, že som takisto Slovák. Spomenuli ste otázky východného Slovenska. Ako líder zelenej platformy vás ubezpečujem, že v tom nájdeme spoločnú reč. Vyzývam vás k tomu, aby sme spoločne riešili otázky regiónu, ktorý ste spomenuli. Vôbec mi to neprekáža, že to nie je v programovom vyhlásení vlády. Pokladám to za niečo prirodzené, čo budeme napĺňať. Programové vyhlásenie nemôže obsahovať všetky pripomienky, tie máme v sebe a budeme ich tlmočiť vláde, budeme ich tlmočiť i na rokovaniach. Takže programové vyhlásenie vlády podporujem, ale zároveň vás vyzývam k jasnej spolupráci v oblasti, ku ktorej ste sa sám vyjadrili.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec.

Dovoľte mi krátko uviesť stanovisko k zobrazovaniu mien na svetelnej tabuli, tak ako to požadoval pán poslanec Števček. Zariadenie firmy Philips nie je technicky spôsobilé zobrazovať diakritické znamienka v menách poslancov, poslankýň uvedených na svetelnej tabuli. To je po prvé.

Po druhé, používané zobrazovanie mien v poradí priezvisko, potom meno poslanca, poslankyne je podmienené technickými dôvodmi. Mená poslancov v systéme Philips sú zoradené v abecednom poradí podľa prvého znaku a na tento zoznam nadväzujú ďalšie programy v počítači. Na základe tohto zoradenia sú mená poslancov vypisované v abecednom poradí podľa priezviska vo výpise jednotlivých hlasovaní.

Pani poslankyňa, faktickú poznámku nemôžete mať.

Budeme pokračovať v rokovaní. Ako ďalší vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Danko a po ňom vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pán poslanec Danko, máte slovo.

Poslanec J. Danko:

Vážený pán predseda,

vážená vláda,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážení hostia,

v predkladanom programovom vyhlásení vlády vláda okrem iného načrtáva svoje predstavy o zabezpečovaní obrany štátu v nastávajúcom funkčnom období. Hlavný dôraz pritom kladie na procesy sledujúce integráciu Slovenskej republiky do systému kolektívnej bezpečnosti v rámci NATO. Je nesporné, že i v prípade prijatia Slovenskej republiky do NATO minimálne do tohto obdobia Slovenská republika musí byť schopná hájiť svoju zvrchovanosť a územnú integritu vlastnými prostriedkami. V tomto ohľade môže nová vláda nadväzovať na pozitívne trendy pri budovaní Armády Slovenskej republiky po jej vzniku rozdelením Armády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Môže nadväzovať jednak na prijaté koncepčné dokumenty, ako sú Základné ciele a zásady bezpečnosti Slovenskej republiky, Obranná doktrína Slovenskej republiky, Národná obrana a stratégia Slovenskej republiky a podobne, ako i na prakticky vybudovanú štruktúru jednotlivých druhov vojsk, veliteľsko-riadiacich pracovísk i materiálno-technickej základne. Možno preto len privítať zavŕšenie legislatívneho procesu snahou vlády o predloženie ústavných zákonov o bezpečnosti a obrane a iných zákonov, ktoré by určili činnosť štátnych orgánov pri obrane štátu. Zrejme pritom vláda chce nadviazať na doterajšie úsilie ministerstva obrany predošlej vlády i Generálneho štábu ohľadom zákona o Rade národnej bezpečnosti.

Nie je však dostatočne jasné, čo myslí vláda pod vyhlásením, že pripraví ucelenú bezpečnostnú a obrannú stratégiu a koncepciu rozvoja ozbrojených síl, keď v súčasnosti sú platné a do života sa uvádzajú už dva dokumenty, a to Koncepcia výstavby Armády Slovenskej republiky do roku 2000 a Dlhodobý plán rozvoja Armády Slovenskej republiky do roku 2010. Chce teda nová vláda tieto aktivity zastaviť a predložiť novú koncepciu, čím by bolo doterajšie úsilie v tomto smere premrhané, alebo chce pokračovať v kontinuite výstavby našej armády a koncepcie obrany štátu? Ak ide o novú koncepciu rozvoja armády, potom je namieste otázka, či po každých parlamentných voľbách budeme meniť koncepciu reformy armády. Ak áno, potom je úplne a celkom evidentné, že žiadnu skutočnú koncepciu budovania armády nikdy neuskutočníme.

Vláda ďalej vyhlasuje, že vytvorí pozemné a vzdušné sily. Na základe toho sa možno logicky domnievať, že Armáda Slovenskej republiky v súčasnosti disponuje asi iba námorníctvom. Veď predsa základnými druhmi vojsk Armády Slovenskej republiky sú pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana. A pozemné vojsko sa skladá z poľného vojska, vojska domobrany a síl rýchleho nasadenia. Ide teda novej vláde o vybudovanie alternatívnych paralelných štruktúr v armáde?

V ďalšej časti vláda deklaruje snahu znížiť početný stav Armády Slovenskej republiky s perspektívou rastu profesionalizácie a skrátenia základnej vojenskej služby na deväť mesiacov. Bezpečnostná situácia v Európe po skončení studenej vojny vo všetkých krajinách vedie k znižovaniu dĺžky povinnej základnej vojenskej služby. Tento trend je logickým vyústením zníženia bezpečnostných rizík, potrebou väčšej profesionalizácie armády v dôsledku modernizácie zbrojných systémov, ako aj znižovania stavu vojsk v dôsledku plnenia Viedenskej zmluvy o konvenčných ozbrojených silách z roku 1973, podľa ktorej Slovenská republika nesmie prekročiť stav 46 667 osôb. V súčasnosti je stav armády o viac než 10 tisíc príslušníkov nižší. Napriek tomu vláda deklaruje snahu o ďalšie znižovanie stavu armády. I keď nežijeme, samozrejme, v situácii bezprostredného ohrozenia štátu, predsa len je namieste otázka, či ďalšie znižovanie nebude na úkor jej bojaschopnosti, a teda, či nedôjde k priamemu ohrozeniu bezpečnostného záujmu krajiny.

Alebo ak chcete, postavím túto otázku ináč. Vedia naši odborníci stanoviť, koľko, aký má byť početný stav Armády NATO, aby bezpečnostné riziká boli eliminované? Zaiste nie je prirodzené, že značná časť brancov nemôže nastúpiť základnú vojenskú službu pre znížené stavy armády. Ďalšie znižovanie stavov armády za súčasného zvyšovania jej profesionalizácie tento problém však nerieši, ale len zintenzívni. Možné je zvažovať aj to, a prikláňam sa k tomu, čo sa vo výbore pre obranu a bezpečnosť povedalo, že treba sprísniť zdravotné kritériá pri odvode brancov.

Slovenská republika hneď po svojom vzniku sa intenzívne zapojila do mierových a humanitárnych operácií medzinárodného spoločenstva, v rámci ktorých jednotky Armády Slovenskej republiky dosiahli aj v medzinárodnom meradle pozoruhodné výsledky. Preto je len prirodzené, že v programovom vyhlásení vláda prejavuje úmysel v týchto aktivitách pokračovať, a to v rámci operácií OBSE, NATO, OSN a Západoeurópskej únie. Snahu vlády pokračovať v rozvoji multilaterálnych a bilaterálnych vzťahov s armádami demokratických štátov možno považovať za aktivitu v súlade so štátnobezpečnostným záujmom Slovenskej republiky vyplývajúcim z geostrategickej polohy, ekonomickej a vojenskej sily i bezpečnostných rizík nášho štátu.

Za pozitívnu možno označiť i snahu vlády prijať opatrenia na zvýšenie kvality a intenzity vojenského výcviku, zlepšenie života vojakov základnej vojenskej služby vrátane zlepšenia bytovej situácie profesionálnych vojakov, zdokonalenia systému finančného, zdravotného a sociálneho života vojakov a občianskych zamestnancov, a to všetko vláda spolu s modernizáciou a reformou ozbrojených síl i výstavbou jednotiek autonómneho nasadenia chce zabezpečiť medzirezortným nárastom výdavkom štátu na obranu o 0,1 % z hrubého domáceho produktu, čo nepredstavuje ani 1 miliardu korún, teda ani sumu, ktorá by predstavovala doterajšiu a očakávanú mieru inflácie v rozpočte Armády Slovenskej republiky.

Ak toto je praktickou ukážkou v programovom vyhlásení vlády avizovaného systému obranného plánovania, tak som úprimne presvedčený, že vojenskí experti pre obranné plánovanie z krajín NATO tu budú húfne chodiť na školenie na tému Ako bez nárastu finančných prostriedkov možno skvalitňovať armádu jej rekonštrukciou, modernizáciou, prezbrojovaním, zvýšenou profesionalizáciou a zintenzívnením výcviku. Už vopred sa do takéhoto kurzu hlásim. Ironický tón môjho prejavu vychádza z presvedčenia, že v takom závažnom dokumente, ako je programové vyhlásenie vlády, by sa logicky také nekonzistentné a nereálne tvrdenia nemali vyskytovať.

A teraz mi dovoľte, aby som - bola tu polemika o číslach. Myslím si, že čísla treba uvádzať, lebo tie sú presné. A ja túto svoju myšlienku chcem teraz demonštrovať na malom príklade. Mne sa páči a páčia ciele, ktoré vláda deklaruje v programovom vyhlásení vlády. Je nesporné, že stav nášho letectva je taký, aký je a zintenzívnenie výcviku je vhodné nielen pre letectvo, ale aj pre iné zložky vojsk. Je nesporné, že rekonštrukcia armády je potrebná a tak ďalej, všetko je potrebné. Ciele sú také, za ktoré môžem okamžite hlasovať. Lenže viete, vierohodnosť cieľov je obyčajne daná tým, aké prostriedky sú na tieto ciele vymedzené. A keď dovolíte, ja vám to presne teraz vypočítam. To je dôvod, prečo za toto programové vyhlásenie vlády v žiadnom prípade nemôžem hlasovať, pretože je to nereálne.

Splnenie len jedného deklarovaného cieľa, len jedného cieľa by si vyžadovalo oveľa viac prostriedkov, ako deklarujete, a nie všetkých naraz. Nepoznám armádu na svete, ktorá by to dokázala. Navyše, vy v podstate nezvyšujete výdavky na obranu, ale programovane cieľavedome v programovom vyhlásení vlády deklarujete ich zníženie. Prečo, hneď vám to uvediem. Ak sa mýlim, opravte ma. Hrubý domáci produkt okolo 700 miliárd korún, 0,1 % je 700 miliónov. Terajší rozpočet armády je okolo 13, 14, zvýhodním vás, povedzme 15 miliárd. Očakávaná inflácia 7 až 10 %, zase vás zvýhodním 7 %. To znamená, že bude okolo 1 miliardy. Čiže vy deklarujete zvýšenie o 700 miliónov, ale v podstate, keby ste kryli len nárast inflácie, by si to vyžadovalo ešte 1 miliardu navyše, čiže v podstate deklarujete, že za znižovania výdavkov na odzbrojenie budete modernizovať armádu, reštrukturalizovať, prezbrojovať, lepšie ju vycvičíte. Považujem to za veľmi nekorektné. (Potlesk.)

Považoval by som za korektné, keby ste povedali, chápem, že peňazí možno bude toľko, koľko bude, budem veľmi očakávať návrh štátneho rozpočtu za rezort obrany, a tam by som očakával, ak sa vymedzí, že toľko sú peniaze na armádu, tak potom by som očakával pri tom, čo vy navrhujete, aby ste uviedli, nie ako ju zmodernizujete, ale aby ste uviedli, na úkor čoho bude toto znižovanie nákladov na armádu. Vojaci budú menej jesť, budú menej cvičiť, budú menej strieľať? Áno, pretože jednoducho to je princíp obranného plánovania, o ktorom naši vojaci dobre vedia. Keď ma počúvajú profesionálni vojaci, veľmi dobre vedia, o čom rozprávam.

Napriek tomu prajem slovenskej vláde, aby sa jej v budúcnosti darilo predkladať kvalitnejšie pripravené materiály do Národnej rady Slovenskej republiky a úprimne jej želám, aby pokračovala v budovaní armády zabezpečujúcej brannobezpečnostné záujmy štátu a venovala Armáde Slovenskej republiky pozornosť, ktorá by bola hodná jej prestíže doma i v zahraničí.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Nedá mi, aby som nedoplnila stanovisko pána poslanca Danka, ktorý hovoril o rešpektovaní zákona. Lebo ak chceme rešpektovať zákon, tak by som mala pripomienku k odznenej technickej poznámke. Jednoducho my si tu nemôžeme dovoliť nerešpektovať zákon. Samozrejme, že ja rozumiem technikom, že dali takéto stanovisko, ale musíme urobiť všetko pre to, a preto vás vyzývam, pán predseda, aby sa skutočne v najkratšom možnom termíne zadosťučinilo zákonu, pretože potom sa nám môže stať, že vodič tiež nedodrží rýchlosť a povie, že jednoducho nemohol, lebo mal ťažké topánky.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani poslankyňa.

Verte, že Kancelária Národnej rady sa bude touto otázkou zaoberať.

Nech sa páči, faktická poznámka - pán Tuchyňa.

Poslanec J. Tuchyňa:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

pán poslanec Danko tu predložil mnohé pozitívne stanoviská, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Ja hovorím, že sú v značnej časti identické s vyhláseniami z hľadiska obrany minulej vlády. Skutočne tomu jednoducho tak je. Ale musíme si uvedomiť, že sme v inom období. Vláda si vytyčuje program na štyri roky. A keď hovoríme o strategickej koncepcii, keď si vláda dáva smelý cieľ vstúpiť do NATO, musí koncepciu obrany budovať alebo tvoriť na základe strategickej koncepcie NATO. Takže vláda si vytyčuje program na štyri roky.

Rád by som zaujal i stanoviská k číslam. Áno, je skutočne pekné, že si vláda dáva cieľ - medziročný nárast 0,1 % hrubého domáceho produktu, ale pri tých cieľoch, ktoré stanovovala aj minulá vláda, vážení, keď dovolíte, tak poviem konkrétne čísla. Pre rok 1995 vydelila 2,4 % hrubého domáceho produktu na rezort obrany, v roku 1996 2,3 % hrubého domáceho produktu, v roku 1997 2,1 % a v roku 1998 1,9 %. Takže táto vláda, keď bude stupňovať tento rozpočet, tak v roku 2002 sa vyrovná s rokom 1996.

To sú konkrétne čísla. Ale s číslami je to, vážené dámy a páni, všelijaké. Teraz si trošku zažartujem. Matematik presne povie, že dvakrát dva je štyri, politik...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda,

dámy a páni,

rád by som doplnil pána poslanca Danka o informáciu zo včerajška, keď pán Solana vyhlásil, že ani Česi, ani Maďarsko, ani Poľsko do NATO nepôjdu. Nepôjdu, nie tak ľahko, vôbec nepôjdu, že sa s takouto štruktúrou ani neuvažuje. Uvažuje sa s inou štruktúrou mocenských a vojenských zoskupení. Takže, vážení, trošku sledujte, čo sa deje v tom svete. Sem-tam sa pozrite nato, pozrite sa nato, čo hovorí pán, čo povedal pán Clinton v Japonsku. Počúvajte trošku aj pána Klausa, čo povedal, len sa nepredbiehajte, prosím vás pekne. Ešte medzitým bude tretia, štvrtá svetová vojna.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Tuchyňa.

Poslanec J. Tuchyňa:

... že to nepočúvali aj predtým, ale dokončím. Dvakrát dva je štyri, povie matematik, politik povie, že môže byť štyri, a vojak operátor povie, že dvakrát dva je tri až päť.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Dávam slovo pánu poslancovi Hofbauerovi. Ako ďalší bude vystupovať pán poslanec Mikloško.

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda vlády,

vážená vláda,

vážené dámy,

vážení páni,

štyridsaťjedenstranový elaborát nazývaný predkladateľom predsedom vlády ako Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nezodpovedá svojím obsahom svojmu názvu.

Vyhlásenie vlády k tomu, aby mohlo byť programovým vyhlásením, malo by obsahovať to podstatné, a tým je kvantifikácia zámerov vecná, časová, objemová, finančná a hlavne koncepčná. Nič z tohto v prerokúvanej tlači číslo 67 sa však nenachádza. Tento text sa preto pohybuje výlučne na úrovni literárneho žánru, a to buď eseje, alebo poviedky. Esej bez kvantifikácie je produktom úrovne sci-fi. Zatiaľ čo literárnemu produktu parametru poviedky chýba to, čo slovenský literárny klasik vo svojej nesmrteľnej poviedke obsiahol do osobnosti Báčika z Chochoľova, ktorého toľko očakávané umretie by malo byť východiskom pre túžobné želania utáraného zemianskeho leňocha. Tlač číslo 67 však neobsahuje žiadnu postavu chochoľovského umierajúceho domnelého mecéna pre fikcie bankrotárskeho zemana. Takže tento literárny produkt ostáva takrečeno bez koncovej pointy. Obsahuje totiž všetko a súčasne úplne nič.

Mojimi rukami za dobu môjho pôsobenia v parlamente prešli programové vyhlásenia spolu siedmich vlád. Vláda Jána Čarnogurského po zvrhnutí Mečiarovej vlády v apríli 1991 žiadny program nepredložila a možno tým iba deklarovala, že žiadny program okrem pročeských a protislovenských krokov ani nemá.

Prerokúvaný literárny žáner súčasnej vlády však úplne vybočuje z čohokoľvek, čo ktorákoľvek predchádzajúca vláda pri svojom nástupe vyhlásila za svoje koncepčné smerovanie.

Úvodnú časť tlače číslo 67, ktorá pozostáva z úvodu, základných cieľov a východiskových situácií, prednášajúci predseda vlády rozviedol do piatich strán prepísaného textu svojho vystúpenia. Ten, kto by si mal urobiť obraz iba z týchto informácií o Slovensku, o slovenskej spoločnosti, o Slovákoch a o slovenskej vláde, ktorá náš štát ustanovila, a o vláde, ktorá ho za funkčné obdobie rokov 1994 až 1998 úspešne viedla, musel by sa nevyhnutne zhroziť, pretože podľa tejto časti tlače číslo 67 z vystúpenia premiéra Dzurindu v porovnaní s údajným doterajším stavom Slovenska boli Mussolini, Horthy, Hitler, Stalin, Berija, Al Capone či Polpot iba politickí, hospodárski, spoločenskí a ľudskí nedoukovia.

Táto časť takzvaného programového vyhlásenia nasvedčuje, že je to rukopis tendenčného, lživého a nenávistného postoja tých, ktorí toto vypracúvali a ktorí sú ideológmi súčasného jedenásťhlavého zoskupenia spájaného nie koncepciou, ale spoločnou protimečiarovskou nenávisťou a odmietavosťou voči slovenským národným a štátnym záujmom. Táto časť vyhlásenia je primeraná úrovni, odpustite, splaškových žurnalistov a doslova pomyjových médií. Ak takúto úroveň do úvodu svojho programu si dáva vláda, je to skutočne svojrázna vizitka pre jej vlastnú úroveň a jej parametre.

Uvediem teda na reálnu a pravdivú mieru východiskovú situáciu Slovenskej republiky, na ktorú nadväzuje súčasná vláda.

1. Slovenská republika ako jediný z novoustanovených štátov v priebehu jediného roka po obnovení svojej štátnosti úplne dobudovala štruktúru svojej štátnosti vrátane plného začlenenia do svetových európskych inštitúcií, ktoré sú predpokladom zvrchovanej štátnosti.

2. Hospodárske smerovanie Slovenskej republiky napriek krajne nepriaznivej východiskovej situácii spôsobenej deštrukciou zbrojného a ťažkého priemyslu Václavom Havlom a federálnou vládou, rozbitím pôdohospodárstva Čarnogurského vládou v rokoch 1991 - 1992 a kupónovou privatizáciou presadenou pražskou vládou a ministrom Ivanom Miklošom za roky 1993 až 1998 Slovensko zaradilo do hospodárskeho čela jedenástich transformujúcich sa štátov strednej a východnej Európy. Toto je nesporný fakt a žiadne tendenčné vyhlásenia z tohto postu nie je možné akceptovať. Toto sú údaje, ktoré sú porovnateľné zo svetových a európskych štatistík.

3. Slovenská koruna sa v tomto období prepracovala na úroveň najstabilnejšej meny s najnižšou infláciou spomedzi týchto jedenástich štátov. To je takisto nesporný fakt.

4. Transformácia slovenského hospodárstva predovšetkým so zámerom vytvorenia vlastnej podnikateľskej vrstvy do roku 1998 obsiahla 81 % slovenského ekonomického potenciálu, a to pri štandarde rastu hrubého domáceho produktu 5 až 7 %.

5. Efektívnosť a správnosť tejto cesty boli východiskom pre spoločenskú stabilitu a sociálny zmier v rokoch 1993 až jar 1994 a december 1994 až 1998.

6. Takto realizovaný hospodársky rozvoj Slovenska bol východiskom na pravidelnú valorizáciu dôchodkov, na zvýšenie platu učiteľom a duchovným všetkých náboženstiev o 100 % a na rast minimálnej mzdy zamestnancom. V žiadnom inom transformujúcom sa štáte takéto kroky sa nestali pravidlom a realitou.

7. Ucelená koncepcia sociálnej sféry vytvorila predpoklady pre sociálnu solidaritu vo vzťahu k všetkým našim obyvateľom. Slovensko je jedným z mála štátov, ktorého ulice miest nie sú zapratané sociálnymi bedármi, žobrákmi a bezdomovcami. Nehovorím o asociáloch, ktorí sa vedome a dobrovoľne nechcú zaradiť do sociálnej sféry.

8. Slovensko disponuje ucelenou energetickou koncepciou. V rámci nej je zabezpečená stabilita uhoľného baníctva, bola vykonaná modernizácia s následným predĺžením životnosti Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice o ďalších približne desať rokov. Boli dobudované prvé dva bloky Jadrovej elektrárne Mochovce a prvý z nich bol uvedený do komerčnej prevádzky. Boli dobudované Hydroenergetické diela Gabčíkovo, Čunovo, Žilina, Selice, pripravená je výstavba prečerpávacích hydroelektrární Ipeľ a Ostrá Lúka.

9. Tempom dostavby diaľničnej siete do roku 2005 sa Slovensko zaradilo do čela európskych štátov budujúcich transeurópske koridory. Elektrifikácia, zvyšovanie rýchlosti a štandardu železníc a rozvoj kombinovanej dopravy železnica - cesta - voda zaradili Slovensko i v tejto oblasti do čela jedenástich transformujúcich sa štátov.

10. Po rokoch stagnácie bytovej výstavby bola vytvorená ucelená koncepcia jej rozvoja a rastu, ktorá úspešne naštartovala s cieľom výstavby 20 tisíc bytov ročne. Rozsahom výstavby vodárenských nádrží, vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a plynofikáciou obcí sa Slovensko jednoznačne zaradilo do čela transformujúcich sa štátov.

11. A konečne - zastavil sa rozpad pôdohospodárstva a Slovensko v základných potravinách dosiahlo stav sebestačnosti.

Takže toto je skutočný obraz východiskovej pozície slovenskej spoločnosti pre súčasnú vládu vrátane všetkých nedostatkov a problémov, o ktorých sme vedeli, vieme a ktoré sa nachádzajú v každej spoločnosti, ktorá sa buduje a vyvíja.

V uplynulom období sú však aj temné miesta. Prerastanie kriminality, organizovaného zločinu a politickej moci bolo odštartované čímsi iným, a to bezprecedentnými amnestiami predchádzajúceho prezidenta Michala Kováča vo veci kauzy Technopol, a to všetkým partnerom a celému okruhu osôb, ktoré sa čo len priblížili k tejto oblasti, a to vrátane svojho syna a svojej osoby.

Kriminálno-politický prepletenec cez Michalom Kováčom amnestované osoby eskaloval vo volebnej kampani do mediálnomarkízovskej konštrukcie lživej hystérie proti Mečiarovej vláde. A tento prepletenec bol korunovaný poslaneckými mandátmi kúpenými pre dámske partnerky riaditeľa Markízy a sponzora vtedajšej opozície súčasnej vlády. Dámy a páni, v Európe sa pre dámske partnerky zvyknú kupovať prstene, ale poslanecké mandáty nie. Ak teda chceme hľadať východiská v prerastaní sivého prostredia spoločnosti s jej politickou mocou, netreba chodiť až tak veľmi ďaleko. Stačí ostať tu v tejto miestnosti.

Programové vyhlásenie vlády je teda bez východiskovej a bez vecnej časovej, objemovej, finančnej a koncepčnej kvantifikácie. Nie je teda ani vecne ohraničené, ani vecne konštruktívne kontrolovateľné. To, čo mu chýba na vecnosti, to sa nahrádza verbálnym tárajstvom, keď každý odsek, ba bezmála každá veta sa začína slovom vláda. Spolu 285 ráz. Vari týmto sa chce zvýrazniť pracovitosť a koncepčnosť vlády?

Pozitívne kroky a zámery vlády, pokiaľ sú obsiahnuté, teda nie sú identifikovateľné. Toto sa však nedá povedať o negatívnych zámeroch, ktoré sú ukryté za čarovné slová "prehodnotiť" a slovo "liberalizovať". Preveďme to do reči jednoznačnej a zrozumiteľnej.

Vláda podľa vyhlásenia zredukuje výdavky do infraštruktúrnych projektov, to je strana 8. Teda zastaví sa modernizácia toho, čo je východiskom perspektívy hospodárskej prosperity štátu. Bez modernej infraštruktúry štátu nie je mysliteľný rozvoj priemyslu, obchodu ani cestovného ruchu. Toto všetko sa končí tam, kde sa končia diaľnice. A toto sa týka predovšetkým tých regiónov s najvyššou nezamestnanosťou a hlavne východného Slovenska, o ktorých tu všetci dobre vieme.

Dôvody pre takýto postup vlády sú možné dva.

Prvý z nich je možná neschopnosť vlády získať primerané a výhodné úverové zdroje, ktoré neboli problémom pre Mečiarovu vládu. Veď súčasná vláda nedisponuje pred finančnými domami ani dôveryhodnosťou, ani profesionalitou. Veď rozhodujúce osoby ekonomickej sféry vlády sú tribúnové osobnosti disponujúce predovšetkým bombastickou mítingovou rétorikou, akademickými teóriami a žiadnymi učňovskými rokmi v hospodárskej, priemyselnej či finančnej sfére štátu.

Druhý z možných variantov umŕtvenia výstavby diaľnic je úvaha, ktorú českej strane poskytla ešte Moravčíkova vláda, keď v tom čase pustila do Čiech stanovisko akceptujúce možný variant severojužnej transeurópskej magistrály z polohy Považia na trasu Znojmo, Zlín, Český Těšín, teda za európsky shengenský plot prvého okruhu rozširovania Európskej únie. Na takéto kupčenie so záujmami nášho štátu táto vláda mandát jednoducho nemá.

Úprava regulovaných cien a ich liberalizácia, zrozumiteľnejšie označovaná alebo premenovaná, je v podstate zvýšením a priebežným zvyšovaním. Zvyšovanie cien podľa programového vyhlásenia sa týka prakticky všetkého - strana 9 - zvyšovania cien dopravy a prepravy, zvyšovania cien poštových a telekomunikačných služieb, zvyšovania nájmov za byty a cien služieb spojených s bývaním, zvyšovanie cien tepla, zvyšovanie cien energie, z toho elektriny už od nového roku o 40 %. Zvýšenie cien energie a elektriny predstavujú okamžité premietnutia do zdraženia všetkých výrobkov a služieb približne o 50 %. Takto teda v praxi vyzerajú predvolebné sľuby súčasnej koalície premietnuté do konkrétnych krokov programu vlády. Aby slovenské výrobky za takýchto podmienok sa mohli umiestniť na náročnom svetovom trhu, slovenskú korunu bude však treba drasticky znížiť, zdevalvovať, čím vláda spúšťa špirálu a riziká nekontrolovateľnej inflácie. Avšak toto je presne to, čo by malo predchádzať vstupu tzv. strategických investorov do strategických odvetví hospodárstva. Veď zahraničie konečne za znehodnotenú korunu bude sa môcť zmocniť nášho ekonomického strategického priestoru.

Ďalej, vláda prehodnotí, čiže zastaví dobudovanie Jadrovej elektrárne Mochovce na plný projektovaný a rozostavaný výkon. Vláda prehodnotí, čiže zastaví prevádzku Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice - na strane 12. Tieto kroky rakúskej strane v predstihu konečne prisľúbil predseda vlády Mikuláš Dzurinda, čím Rakúsko a Nemecko získa trh na predaj svojich prebytkov energie a uhlia. Zo 41 strán textu vyhlásenia vlády k problematike dopravy a spojov zaberá problematika dopravy a spojov niečo viac ako jednu stranu textu, ktorý dokumentuje povrchnú znalosť tejto nesmierne vážnej problematiky. Je nezmyslom stavať diaľnice a železnice do konkurenčného rivalitného postavenia, tak ako to robí vyhlásenie vlády, a tvrdiť, že železnice predstavujú ekonomicky, ekologicky a energeticky prijateľnejšiu alternatívu, pričom odťaženie miest od dopravy sa má zabezpečiť kombinovanou dopravou a kontajnerovými terminálmi.

Pripomínam, že diaľnice sú najekologickejšími stavbami neprodukujúcimi žiadny hluk, žiadne vibrácie ani žiadne exhaláty. Opakujem, diaľnice sú najekologickejšími stavbami. Kto tomu neverí, nech sa presvedčí o druhej hodine v noci na Záhorí. Diaľnica neprodukuje ani hluk, ani exhaláty, ani vibrácie. To produkujú dopravné prostriedky, ktoré po nej jazdia, a pokiaľ diaľnice nebudú, tak tieto dopravné prostriedky sa budú pchať a strkať do uličiek, ulíc, dedín, mestečiek, miest, presne tam, kde nepatria.

Podobne odvolávanie sa na iný projekt výstavby diaľnic a autociest v súvislosti s finančnými možnosťami vlády dokumentuje zrejme neznalosť tvorcov programu vlády. Veď komunikačné stavby sa totiž nefinancujú z rozpočtu štátu, ale z ich mimorozpočtových zdrojov, ktoré však táto vláda bezpochyby nie je schopná získať. Vláda teda počíta so zmrazením investícií a investičných akcií. V prípade diaľničných tunelov a mostov však toto je možné iba za cenu ich faktickej deštrukcie, pretože tieto stavby jednoducho treba dokončiť a prevádzkovať a za cenu rozprášenia odborných tímov špičkových profesionálov na tieto práce. Predstavy, že špecialisti na razenie tunelov a na výstavbu mostov sa budú realizovať v oblasti bytovej výstavby, môžu vzniknúť skutočne iba v hlavách ľudí, ktorí o tejto profesijnej činnosti nevedia nič. Je to asi podobný nápad, ako keby špecialisti - oční lekári sa mali rekvalifikovať na chirurgov, ortopédov.

Hypotézy o vývoze stavebných kapacít do vyspelých európskych krajín pri obrovskej západoeurópskej nezamestnanosti, pri prebytku ich stavebných kapacít a pri recesii západoeurópskeho stavebníctva svedčia buď o neznalosti vlády v tejto problematike, alebo je to opäť iba klamanie verejnosti. Výroky, vyhlásenia vlády o tom, že vláda bude podporovať iba také investície v oblasti dopravy, pri ktorých sa preukáže ich ekonomická efektívnosť, dokumentuje zrejme neznalosť tejto problematiky. Líniové dopravné stavby totiž sú najtrvácnejšími stavbami ľudstva. Absolútne najtrvácnejšími. Ich prínosy sa rozpočtujú nie na život generácie ich staviteľov, ale na dlhšie časové obdobie, než pre stavby priemyselné či úžitkové, a to aj na rozmer viacerých generácií. A ich aktíva sú široké, celospoločenské. Líniové dopravné stavby sa preto hodnotia nie z pohľadu len ekonomickej návratnosti, ale z pohľadu sociálno-ekonomického. To je naprosto iný pojem. A s premietnutím splácania nákladov nie iba na generáciu ich budovateľov a nie iba formou návratnosti finančných investícií. Dávam do pozornosti systém financovania výstavby diaľnic v Rakúsku a Nemecku.

Predstavu o liberalizácii civilného letectva vláda už previedla odobraním licencie národnému leteckému prepravcovi Slovenské aerolínie. O vypratanie nášho vzdušného priestoru sa už raz postarala Čarnogurského vláda, keď Slovensko v apríli 1991 prišlo o podiel Československých aerolínií privatizovaných Českou republikou za úplného mlčania slovenskej strany. Stalo sa to týždeň po zvrhnutí Mečiarovej vlády. A následne nezmyselnou privatizáciou Slovairu uznesením vlády číslo 398 - dávam do pozornosti - 19. mája 1992, teda týždeň pred voľbami, v ktorých bolo evidentné, že Hnutie za demokratické Slovensko zvíťazí. Úsilie o vznik slovenského leteckého prepravcu je hatené súčasnou vládou zdá sa iba preto, že sa o to usilovala Mečiarova vláda. Slovenského leteckého prepravcu, som presvedčený, že treba podporiť, a nie hľadať cesty, ako po tretí raz slovenské letecké nebo vypratať pre letecké spoločnosti prvosledových kandidátov na Európsku úniu, a teda pre maďarský Malév, poľský LOT či české ČSA.

Za transformáciu telekomunikácií sa bezpochyby cudne ukrýva ich predaj americkým partnerom, ako to americkí partneri jednoznačne už formulovali v októbri 1992, v decembri 1993 a ako to koniec koncov už Moravčíkova vláda raz prisľúbila v apríli 1994 americkej strane.

Medzi najúdernejšie predvolebné sľuby súčasného vládneho koaličného zlepenca patrili sľuby bytov pre všetkých mladých ľudí rýchlo a za dostupné ceny. Tejto problematike vyhlásenie vlády venuje skromne pol strany, pričom za cieľový objem výstavby bytov uvádza dve tretiny zámerov výstavby bytov Mečiarovou vládou. Tých 20 tisíc bol, samozrejme, cieľový horizont, ktorý sa musel začínať z rekonštrukcie rozbitého priemyslu stavebných hmôt. Táto vláda štartuje z inej pozície. Priemer výstavby 14 tisíc bytov ročne v cieľovom období však nekryje ani prirodzený prírastok obyvateľov, ani náhradu za obnovu bytového fondu. Jeho finančné krytie vláda ani nešpecifikuje. Vláda pritom preberá oživený priemysel stavebných hmôt a funkčné tri mechanizmy financovania výstavby bytov, a to stavebné sporenie, Štátny fond rozvoja bývania a hypotekárne úverovanie.

Súčasne hodno upozorniť, že ťažisko výstavby bytov by nemalo byť na vláde. To bolo iba za socializmu. Ale predovšetkým ťažisko by malo byť na pozícii obcí a miest. A na to by mali byť vytvárané predpoklady. Vláda teda ani v tejto oblasti nič nové nevymyslela a neponúkla ani nič pozitívne, nové.

Nezaoberal som sa celým programovým vyhlásením, ale predovšetkým tým, čo spadalo do sféry rezortu ministerstva dopravy, spojov a výstavby a stavebníctva. A z pohľadov, s ktorými som sa zaoberal, programové vyhlásenie vlády je v celom rozsahu v rozpore s predvolebnými sľubmi všetkých koaličných strán vládnej koalície. Je výsmechom občanov voličov, ktorí týmto stranám vo voľbách naleteli a dali im hlas vo voľbách. Je popretím záujmov suverénneho štátu a je popretím záujmov o jeho hospodársku prosperitu, blahobyt jeho obyvateľov. Koniec koncov, nie je to nič prekvapujúce, veď správu vecí tohto štátu prevzali sily a osobnosti, ktoré našu zvrchovanú štátnosť nikdy ani nechceli. Takže s takýmto programovým vyhlásením vlády jednoducho súhlasiť nemožno.

Ďakujem za pozornosť.