Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predseda,
využívam možnosť vyjadriť sa k ratingu. Mám na mysli, že takisto ako v Českej republike aj na Slovensku prebiehali voľby. Máte dobré informácie, že takisto bol znížený rating Českej republiky, ako aj Slovenska. Je to rok neistoty. Druhá vec je, že ak sa bude pokračovať v týchto katastrofických vyjadreniach, tak môžeme očakávať ďalšie znižovanie ratingu Slovenska v zahraničí.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani ministerka Schmögnerová.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
odpoviem len krátko, aby som nezdržovala.
Pán poslanec Binder, predpokladám, že ani z mojich úst, ani z úst členov vlády, ani koaličných poslancov ste nikdy nepočuli, že by sme boli proti výstavbe Vodného diela Gabčíkovo, ani dokonca proti jeho dokončeniu. To, o čom sme hovorili, je o spôsobe, o nezodpovednom prístupe k jeho financovaniu.
Druhá poznámka. Pán poslanec Hofbauer, vaše informácie sú asi také hodnoverné, ako keď ste dokonca v Slovenskej republike citovali môj údajný rozhovor, ktorý zaznel na pôde ambasády Švajčiarska, keď som podľa vás pripravovala memorandum USA vláde Slovenskej republiky, ktoré bolo doručené, myslím, ešte v roku 1994 či 1995. Rovnako hodnoverne zaznelo aj to, čo ste teraz uviedli.
Dovoľte mi, aby som prečítala prvý odsek zo záverečného hodnotenia Medzinárodného menového fondu, ktoré, pokiaľ bude schválené Radou riaditeľov, bude aj zverejnené. Dovtedy ho zverejniť v celom rozsahu nechceme, na rozdiel od vás, vážení. Keby ste boli otvorene postupovali voči vašim voličom a boli by ste výsledky napríklad hodnotenia Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, OECD zverejňovali, neboli by zrejme dnes mnohí veľmi nepriaznivo prekvapení. To, čo ste robili štyri roky, to bola iba propagácia úspechov. Výsledkom propagácie úspechov sú fabriky na Horehroní, ktoré sa zatvárajú, to je tá vysoká miera nezamestnanosti v niektorých okresoch, ktorá dokonca v Rimavskej Sobote prekročila 30 %, to je priemerná mzda - mohla by som povedať, že okolo 50 % ľudí -, ktorá je pod 6 000 Sk. Vážení poslanci, ktorí poberáte plat asi 39 tisíc spolu aj so všetkými požitkami, pozrite sa do očí týchto jednoduchých ľudí a povedzte im, ako majú z toho vyžiť.
Citujem: "Nová vláda Slovenskej republiky zdedila obrovskú hospodársku nerovnováhu, ktorú treba naliehavo riešiť. Teraz po nedávnych voľbách je jedinečná príležitosť vykonať silné a veľmi potrebné makroekonomické a štruktúrne opravné opatrenia. Oddialenie riešenia týchto naliehavých hospodárskych ťažkostí by ohrozilo hospodársku stabilitu Slovenska a oddialilo by jeho vyhliadky na integráciu do západnej Európy." To je len prvý odsek. Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo treba konečne ľuďom povedať pravdu do očí. Vy ste na to nemali odvahu, my to budeme musieť urobiť. Pretože, ak chceme, aby sme sa z tohto krízového stavu dostali, budeme musieť robiť opatrenia, ktoré nám určite v prvej fáze neprinesú potlesk. Ale podstatné je iné, že bez tohto by nebola možná náprava. A táto náprava, čo chceme garantovať, príde.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Chcel by som apelovať na poslancov, aby sa faktické poznámky využívali racionálne, lebo táto schôdza vyzerá tak, že sa neskončí do Vianoc, pretože máme 73 poslancov prihlásených písomne, potom asi budú ústne prihlášky. Skúsme to veľmi racionálne využívať.
Nech sa páči, pani Tóthová, máte faktickú poznámku.
Poslankyňa K. Tóthová:
Aká bola skutočná situácia v ekonomike, ukázal moment, keď sa zariadil plávajúci kurz a po krátkom poklese koruna zase išla hore. Pani ministerka, keby to bolo tak, ako ste hovorili, tak koruna pôjde rapídne dole. Ale asi pri vašom lamentovaní sa tak v budúcnosti stane. A ja mám, žiaľ, jednu veľkú obavu, skutočne veľkú a veľmi ma trápi, či tieto vaše katastrofické scenáre nesmerujú k jednému, presvedčiť slovenský národ, že jediným riešením tejto situácie bude predaj strategických podnikov do zahraničia, čo vy v kútiku duše asi máte v pláne a potrebujete na to aj zdôvodnenie a potrebujete to zrealizovať. Takže, hlodá ma táto obava a myslím si, že aj viacerých občanov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.
Poslankyňa O. Keltošová:
Dovoľte mi, aby som zareagovala, vážený pán predseda, na vystúpenie pani ministerky.
Pani ministerka, viem, že vašim voličom a možno ďalším ľavicovým stranám a ich voličom sa dobre počúva, čo rozprávate o poklese reálnych miezd. Spomenuli ste v tejto súvislosti strojársky priemysel. Nechcem sa vracať do minulosti, ale v roku 1991 to bola vláda Čarnogurského, s ktorou ste potom vy v roku 1994 išli do spoločnej koalície, ktorá zapríčinila úpadok nielen v strojárstve, aj v poľnohospodárstve a v ďalších oblastiach. Ale to je už za nami. Chcem vás len upozorniť, že pokiaľ ide o vývoj reálnych miezd, od roku 1992 platí zákon o kolektívnom vyjednávaní, kde si odbory dohadujú spolu so svojimi zamestnávateľmi výšku, prírastky. Tak, prosím, nerozprávajme tu o tom. A, mimochodom, vy ste tu zrejme neboli, keď som to tu už citovala zo Štatistického úradu, za päť rokov Mečiarovej vlády reálna mzda vzrástla o 17,9 %. Nie je to všetko také katastrofické, ako to tu opisujete. A bola by som rada - vy ste ekonómka -, keby ste sa viac pridržali skutočnosti a faktov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
dovoľte mi, aby som reagoval na pani ministerku. Zabudla, že vyšla z tohto parlamentu, ale to sa občas niektorým ľuďom stáva. Pôsobila tu s nami štyri roky. Vieme, akým spôsobom nás poučovala, bedákala, lamentovala. Len v tej lamentácii mi už chýbala jedna vec - mala lamentovať nad tým, že plat ministra je jeden-dvojnásobok, resp. 1,2 platu poslanca.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem pripomenúť, že pani ministerka sa naozaj zúčastňovala štyri roky na trvalom vykresľovaní katastrofickej situácie Slovenska. Po celé štyri roky to bolo charakterizovanie, ktoré nebolo primerané.
Po ďalšie, pripomínam, prečo sme sa neporadili s rôznymi orgánmi ako Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou. Keď tieto inštitúcie prišli v roku 1993 a predkladali svoje návrhy, tak uvádzali, že ak nebudú prijaté - myslím si, že bolo uvádzaných 6 bodov -, tak nastane katastrofa na Slovensku do 6 až 18 mesiacov, ba zrútenie hospodárstva a celého štátneho systému. Priatelia, keby sme sa boli riadili ich radami, boli by sme rozpútali inflačné špirály, ktoré sa potom veľmi ťažko tlmia.
A ešte jedna malá poznámka. Keď členovia tejto delegácie diskutovali, tak som sa ich pýtal, či nemajú dojem, že tie body znejú ako kapitulačná podmienka. A jeden z členov delegácie povedal: A čo si myslíte, že ste neboli členom porazeného bloku?
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pani ministerka financií je skutočným majstrom demagógie. Veľmi dobre sa pamätám na jej štvorročné pôsobenie v tomto parlamente. Prišla na zasadanie, ak sa prerokúval nejaký ekonomický zákon, nadiktovala 40 alebo 50 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých ani ona sama nemyslela, že sa môžu zobrať vážne, a potom zobrala aktovku a zmizla. Kde, to nevedno. Asi zrejme šíriť demagógiu do zahraničia a šíriť katastrofické vízie o slovenskej ekonomike.
Keď bola teraz postavená na taký zodpovedný rezort, ktorý si naozaj žiada zodpovedného človeka - a som prekvapený, že práve jej to zverila Strana demokratickej ľavice -, a kde naozaj treba pracovať, tak sa znovu pani ministerka uchyľuje k šíreniu demagógie a katastrofických scenárov. Pani ministerka, nechajte našich voličov na pokoji. Bolo ich milión. Ak pripočítame Stranu demokratickej ľavice, bolo ich takmer o ďalších 380 tisíc viac. Vy ste mali len 2 milióny dohromady. Pán ministerský predseda vládne a preferenčnými hlasmi si ho želalo len asi 7 % voličov. Uplatnil sa model odosobnenia vlády od občanov, o čom hovoril pán Šimko. Vládnite a ukážte občanom, že naozaj ste schopní vládnuť.
Pánu predsedovi parlamentu chcem povedať: Pán predseda, sú dve teórie o pôvode slova parlament. Jedna z nich hovorí, že jeho pôvod je od francúzskeho slova hovoriť. Už o tom bola diskusia v predchádzajúcom parlamente. V nemeckom parlamente sa diala rozprava o programovom vyhlásení týždeň. V iných parlamentoch sa deje možno ešte dlhšie. Tak nechajte, nech sa ľudia porozprávujú o tom, ako mienite vládnuť štyri roky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ja som len apeloval, aby sme racionálne využívali faktické poznámky. Nič som neobmedzoval.
Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Myslím si, vážená pani poslankyňa, že tieto zaostávajúce regióny sú bumerangom, ktorý sa vám vráti. Veď vy a niektorí ďalší členovia vlády ste sa 40 rokov podieľali na budovaní priemyslu v rámci socialistickej industrializácie v regiónoch, kde neviedli ani poriadne cesty. A teraz tam skúste doviesť nejakého podnikateľa, zaviesť tam nejakú výrobu, ktorá bude efektívna, o ktorú vôbec bude mať niekto záujem. Samozrejme, aj naša vláda sa venovala týmto problémom. Hľadali sa riešenia. Ale nájsť prácu pre 1 %, to je v rámci Slovenska 3 500 až 4 000 ľudí. Takéto zázraky nevedel urobiť ani Mečiar, ani Mečiarova vláda. Som zvedavý, či to urobí pán Dzurinda a jeho vláda. Síce možno, lebo vy ste sľubovali stopercentné zvýšenie platov a čo ja viem ešte čo. Možno budete vedieť robiť zázraky. No vážne o tom pochybujem, pretože do týchto regiónov, kde nevedú ani poriadne cesty, asi ťažko dovediete priemysel a ťažko tam budete riešiť nezamestnanosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Husár - faktická poznámka.
Poslanec S. Husár:
Pani ministerka, nič proti tomu, že ste zverejnili platy poslancov. Možno to bude inšpirovať ďalších alebo iných čestných a rozumných ľudí, aby v budúcnosti vážnejšie zvažovali svoju prípadnú kandidatúru do parlamentu. Ale práve v tejto súvislosti by bolo možno veľmi dobré, keby ste zverejnili občanom aj svoj plat a pozerali sa im do očí. Možno to bude inšpirovať ďalších múdrych a čestných občanov pri zvažovaní svojej budúcej kandidatúry na vládne posty.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Veľmi rýchlo tri vety.
Energetika sa privatizovať nebude, pani poslankyňa, nemusíte mať strach, nemusia mať strach ani tí, ktorých ste strašili, že by tým došlo k zvyšovaniu cien. Bohužiaľ, ak dôjde k zvyšovaniu cien, nedôjde k nemu pre to.
Čistý príjem ministra, verte mi alebo neverte, je nižší ako čistý príjem radového poslanca. Pravdepodobne ste asi, pani poslankyňa, nikdy neministrovali, ale ja by som chcela povedať, že asi je to preto, lebo pre bývalú vládu bola mzda iba vreckovým. Pre nás je to jediný príjem. Môžem vám ukázať aj svoj dekrét a myslím si, že to, čo je najdôležitejšie, je, že vždy sa držím faktov.
Uvádzala som čísla, ktoré demonštrovali situáciu v roku 1995 a situáciu v roku 1998. Žiaden z pánov poslancov ani jedno z týchto čísel, ktoré charakterizovali vývoj predchádzajúcich štyroch rokov, nespochybnil. Viac nemám čo dodať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
po ministrovaní som nikdy netúžila ani netúžim. Tejto práci sa snažím venovať čo najlepšie, ale v živote, za celý svoj život som nikomu plat nezávidela a žiadne platy som nikdy nezverejňovala. A je smutné, že ste sedeli štyri roky v parlamente - teraz sa bavíte s premiérom, čo je tiež nedôstojné, keď niekto na vás reaguje, že si to ani nevšímate -, ale je smutné, keď ste štyri roky sedeli v parlamente a neprečítali ste si zákon číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, kde sa jasne hovorí, že plat ministra je trojnásobok platu poslanca. Pardon, 1,5-násobok, ospravedlňujem sa, mýliť sa môže každý. Ale netvrdila by som také nezmysly ako pani ministerka. Takže vypočítajte si, koľko to je. Je nedôstojné, že tu hovoríte takéto veci, pretože väčšina z nás žije iba z tých platov. Odovzdávame predsa výboru pre nezlučiteľnosť funkcií svoje platové dekréty a zverejňujeme, kto má aký ďalší príjem. Je od vás absolútne neseriózne, že vyťahujete takéto veci. Mňa nezaujíma, koľko zarábate. Ja vám to doprajem, ale to, čo ste urobili, je absolútne neseriózne, pretože plat poslanca sa skladá z dvoch zložiek, aj plat ministra sa skladá z viacerých zložiek, ale zverejňovať to nebudem. Doprajem vám to, ak budete pracovať tak, ako ste sľubovali v predvolebnej kampani a ešte vám aj zatlieskam. Ale zatiaľ tak nepracujete.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer sa hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec R. Hofbauer:
Pani ministerka, porovnávali ste dva roky, ktoré neznesú porovnanie - rok 1995 a rok 1998. Rok 1995 bol účtovne uzavretý. Rok 1998 je hypotéza a navyše druhý polrok 1998 je ovplyvnený, dovoľte mi pripomenúť, vašou koalíciou, ktorá bola v prvom polroku v opozícii a v druhom polroku vo vláde. Tak neprišívajte nám do vienka to, čo nie ste schopní zabezpečiť. To je prvá vec.
Druhá vec. Zoberte na porovnanie rok 1997. Sú k dispozícii štatistické ročenky a porovnanie rokov 1995 a 1997 je oveľa, oveľa zaujímavejšie. Myslím si, že by to bolo vhodné na inej úrovni a nezaťažovať teraz plénum. Ale porovnanie rokov 1995 a 1997 by nebolo také, ako sa vám hodí, ako uvádzate, katastrofické voči Mečiarovej vláde.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prihlásil sa podpredseda vlády pán Fogaš.
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
myslím si, že táto debata sa skutočne dostala celkom na vedľajšiu koľaj. Chcel by som verejne povedať, že platy poslancov a platy ministrov sú známe, takže nikto tu nič nezverejnil, a prosím, aby ste ani voči pani ministerke financií jednoducho z tohto pohľadu nevystupovali, pretože je to nekorektné. Rovnako je nekorektné povedať, že pani ministerka financií ako poslankyňa nepracovala, že do parlamentu sem-tam prišla. To nie je jednoducho pravda. Keby sme spočítali efektívne využitý čas každého z nás, tak si myslím, že patrila medzi poslancov, ktorí pracovali aktívne.
(Hlasy z pléna.)
Myslím si, že tu nedošlo k žiadnemu porušeniu, pán poslanec Tkáč. Zákon jednoducho hovorí, aké sú platy a myslím si, že sú verejnosti dostatočne známe. Myslím si, že je nekorektné aj to, keď ma teraz prerušuješ. Jednoducho sa treba správať slušne a normálne si odpovedať. Zákon číslo 120/1993 Z. z. to presne stanovuje a výsledky sa dajú každému vypočítať. Myslím si, že treba postupovať tak, ako je korektné. Veľmi pekne by som prosil, aby sme sa vrátili k programovému vyhláseniu vlády. Tu sme pripravení odpovedať na čokoľvek a korektne o tom hovoriť. Len prosím, porovnávajme porovnateľné.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.
(Hlasy z pléna.)
Prosil by som poslancov uspokojiť sa.
Poslanec J. Cuper:
Pán podpredseda vlády, pokladám rovnako za nekorektné obhajovať nekorektný postup pani ministerky financií. Nešlo tu o zverejňovanie platov. Išlo o to, že pani ministerka financií obvinila nás, poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že pre nás boli platy iba vreckovým. Môžem ju ubezpečiť, tak ako pani poslankyňa Aibeková a ďalší, že nijaké iné platy nemáme okrem týchto. Žijeme takisto ako ona za poslanecký plat a platili sme si z neho poslanecké výdavky, ako si ich budem platiť aj naďalej, napríklad aj na míting do Vranova cestu vlastným autom. Takže z toho sa minie na poslanecké výdavky. To je jedna vec, na ktorú netreba zabúdať.
A keď už jej chcem pripomenúť, tak, pani poslankyňa, pardon, pani ministerka financií, aj niektorí poslanci a dnešní členovia vlády za Stranu demokratickej ľavice majú plat ako vreckové. Poniektorých rodičia sú niekoľkonásobní milionári a vydávajú sa tu neustále za robotníckych vodcov. Takže nechajme tento dialóg a netvárme sa, že hovoríme korektne, pán podpredseda vlády.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, napriek tomu, že sme na grémiu hovorili, že sa pokúsime, aby faktických poznámok bolo čo najmenej, chcem len poprosiť pána Fogaša. Keď spokojne sedí, tak vyzerá celkom dôstojne. Ale prečo obhajuje pani Schmögnerovú, ktorá uletela? Už keď začala takú diskusiu, tak veľmi ťažko je potom na niečo nereagovať.
Takže, pán podpredseda, chcem len poprosiť. Bude priestor, aby sme diskutovali aj o iných veciach. Ale lepšie ti to pristane, keď tam ticho sedíš.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skutočne sa ospravedlňujem, nechcela som vstúpiť do tejto debaty, ale prosím vás ako predsedajúceho, aby ste zasiahli, keď sa tu začína rozvíjať diskusia, ktorá mi pripomína trh. Veľmi pekne vás prosím, aby sme hovorili o programovom vyhlásení vlády. Pani ministerka nám možno ponúkne zvýšenie platov, pretože mne sa veľmi páčili slogany, že budeme mať raz také platy. Chcela by som upriamiť pozornosť aj kolegov z SDĽ, keď si tak vzájomne podávajú ruku a pomáhajú, na jednu vec. Nech sa pozrú teraz do svojich lavíc, a teraz sa ja pýtam: Ako robíte, páni poslanci, za tie platy?
Predseda NR SR J. Migaš:
Ako ďalší sa do diskusie písomne prihlásil pán poslanec Oberhauser. Pripraví sa pán poslanec Danko.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem.
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán neprítomný predseda vlády,
vážení páni ministri,
vážená Národná rada,
vážení hostia,
som veľmi rád, že sa môžeme vrátiť k meritu veci a že prestala táto konfrontácia, ktorá naozaj je nepatričná a nemala by byť v programe tohto parlamentu. Chcem veriť, že príbeh pána poslanca Šimka, ako aj jeho ďalšie konštrukcie boli myslené veľmi úprimne a len ľutujem, prečo nebol konštruktérom programového vyhlásenia, ktoré nám bolo predložené. Lebo, žiaľ, treba povedať, že programové vyhlásenie vlády nie je v tom duchu, ako bolo vystúpenie pána poslanca Šimka. Základom každého dobrého programu je dobre poznať aj východiskový stav a náležite ho popísať. Keď sa pozrieme na programové vyhlásenie, tak je jasné, že vláda nepopísala náležite východiskový stav. Jednoducho je to všetko čierne, nie je tam skonštatované nič pozitívne, nie sú rozanalyzované jednotlivé oblasti ľudského života, ktorým by sa povedalo, toto sme dosiahli, toto je dobré, toto je zlé a tie zlé veci ideme naprávať.
Úvodné kapitoly teda jednoznačne tomu nenasvedčujú a potom je ťažké robiť závery, keď je len čiernobiele videnie. Hneď v úvode je rozporuplná úvaha o tom, načo dali vláde mandát voliči. Chcú od nej zmeniť spoločenské pomery alebo chcú nový začiatok? Pán poslanec Šimko hovoril o novom začiatku, ale v programovom vyhlásení nie je rozhovor o novom začiatku. Tam je rozhovor o tom, že je plno zlých vecí a treba ich naprávať. Čiže skôr ide o akési zmeny, ktoré chce nová vláda nastoliť alebo ktoré chce dosiahnuť. A nakoniec, myslím si, že ani takéto sľuby o novom začiatku vo volebných programoch neboli. Asi dnes nenastúpil nový rok 1989, veď je to hlboký omyl, keby niekto s takýmto niečím operoval. Na reklamných tabuliach ani v predložených programoch teda takéto slová nezazneli, tak načo potom tieto silné slová, ktoré sú nereálne.
Vláda v úvode charakterizuje svoj program ako program národnej obnovy Slovenska. Zvlášť pre Slovenskú národnú stranu je veľmi atraktívne takéto charakterizovanie a veľmi úporne sme hľadali, lebo by sme chceli tento program, samozrejme, podporiť, že v čom je vlastne programom národnej obnovy. Vzhľadom na to, že slovenský národ v novodobej histórii po prvýkrát slobodne môže rozhodovať o svojom osude, práve takýto program by bol mimoriadne potrebný. Jeho obsahom by malo byť zrejme všestranné zveľadenie národného bytia, rozvoj všetkých národných inštitúcií, vybudovanie silného národného hospodárstva, výchova mladej generácie k vlastenectvu a k hrdosti na svoj národ, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva rozvoj všetkých kresťanských inštitúcií na zabezpečenie duchovnej obnovy národa.
Žiaľ, ale ďalší text predloženého vládneho programu nenapĺňa charakteristiku takéhoto programu národnej obnovy. V pondelok Matica slovenská iniciovala stretnutie parlamentných strán, Asociácie zamestnávateľských zväzov a Konfederácie odborových zväzov pri stole národnej dohody, aby sa otvorila diskusia o prioritných národnoštátnych záujmoch, ktoré by mali byť zabezpečené predkladaným vládnym programom a, samozrejme, aj činnosti ostatných inštitúcií, ktoré sa tu stretli, aby ich naplnili. Predsa nie je možné si myslieť, že vláda bude izolovane pracovať od všetkých inštitúcií Slovenska, ako sú Asociácia zamestnávateľských zväzov, Konfederácia odborových zväzov a ďalšie.
Treba konštatovať, aspoň tlač to tak uviedla, že Strana demokratickej koalície stretnutie ignorovala a Strana maďarskej koalície pozvanie odmietla. Tak aspoň to bolo uvedené v dennej tlači. Dvaja zo štyroch členov vládnej koalície teda nemajú záujem o diskusiu o národných veciach. V prípade Strany maďarskej koalície ide dokonca o prísne odmietnutie takéhoto dialógu. V minulosti zástupcovia Strany maďarskej koalície prijímali pozvania Matice slovenskej k takzvaným stolom národnej dohody, toto bol už siedmy. Čiže dnešný odmietavý postoj je nový. Vyplýva hádam z toho, aké majú dnes postavenie vo vláde, a z toho, aké si vydobyli pozície? Prečo Strana maďarskej koalície vo vládnom programe neodmietla charakteristiku predloženého materiálu ako programu národnej obnovy? Ide o nedôslednosť, nepozornosť alebo o zavádzanie, prípadne o zakrytie pravého obsahu, ktorý nemá nič spoločné s programom, ktorý bol takto charakterizovaný.
Vláda vo svojom programe ako prvý a zrejme hlavný cieľ si dala, ak si to dobre všimnete, vnášať do života celej spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu a ďalšie kategórie, ktoré majú morálny rozmer. V ďalších častiach sa často vracia k hodnoteniu súčasnej situácie, k vypočítavaniu negatív, ktoré zreteľne vyplývajú z absencie morálky a presadzovania kresťanských hodnôt do života spoločnosti. Toto by bolo všetko na prvý pohľad v poriadku. Ale paradoxne v celom programe ani raz nie je spomenuté cyrilo-metodské duchovné dedičstvo, nie je v celom programe ani raz spomenuté kresťanstvo.
Vzťah vlády k cirkvám sa objavuje iba na štvrtej strane, a to v takom všeobecnom vyjadrení, ako aj na strane 32. V obidvoch citátoch stavia vláda na jednu úroveň všetkých 15 registrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev vrátane Svedkov Jehovových. To, že katolícka, evanjelická a pravoslávna cirkev sú u nás dominantné, a tieto rozhodujú o dianí v spoločenskom živote a majú absolútne rozhodujúci vplyv a tie ostatné sú iba okrajové a minimálne ovplyvňujú spoločenský vývoj, to z toho absolútne nevidno. Podmienečné vyjadrenia k financovaniu cirkevného školstva, k vybudovaniu katolíckej univerzity iba dotvárajú obraz vzťahu súčasnej vlády ku kresťanským cirkvám. Nezáujem o zmluvu s Vatikánom, o rozvoj duchovnej služby v armáde, kde je každoročne 25 tisíc mladých ľudí a dnes tam pôsobí iba 14 kňazov v duchovnej službe. Mladí ľudia sa v armáde stále obmieňajú, sú vystavení rôznym problémom a dnes nie je zabezpečená dôsledne starostlivosť o ich duchovný rozmer. Žiadne slová k pripravovanému zavedeniu duchovnej služby v rámci ministerstva vnútra, žiadne slová o spolupráci s kresťanskými cirkvami pri ochrane mládeže pred psychickým a duševným úpadkom, v boji proti drogám, v sociálnej starostlivosti, v rozvoji etickej hodnoty kultúry, ako aj nezáujem zastaviť vraždenie nenarodených detí, čo je zjavne v rozpore s Listinou ľudských práv a slobôd, ako sú uvedené v článku 15 Ústavy Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že táto vláda nemá nič spoločné so záujmom presadzovať kresťanské hodnoty, ku ktorým sa hlási väčšina slovenského národa.
Myslím si, že z tohto dôvodu nemôže žiaden kresťan podporiť prijatie predloženého programového vyhlásenia a vysloviť takémuto dôveru. Je to paradoxné, lebo vládne strany získavali hlasy pred voľbami, ak to môžem tak obrazne nazvať, v kresťanských vodách, a vládny program svojím obsahom ukazuje, že dôjde k určitému zavádzaniu nielen Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach, ale aj kresťanov, ktorí dali dôveru v úprimnej snahe zlepšiť stav spoločnosti. Zrejme, keď vládne strany získali pomocou ich hlasov pozície, moc, už nemajú záujem o kresťanské cirkvi a záujem celé tieto spoločenstvá zapojiť do aktívnej účasti na spoločenskom dianí. Už aj doteraz vo viacerých rozhovoroch to znelo tak, že kresťania patria so svojimi otázkami do kostolov a do duchovných vysielaní v televízii a v rozhlase. Čiže nie je to najšťastnejšie na formovanie naozaj toho morálneho rozmeru spoločnosti a na zapojenie všetkých tých, ktorí majú záujem o obrodu spoločnosti, ak sa vynechajú z aktivít, ktoré bude podporovať vláda Slovenskej republiky.
Keď sme teda konštatovali, že obsahom vládneho programu nemôže byť program národnej obnovy, čo je teda vlastne týmto programom? Ako by sme ho mohli bližšie charakterizovať? Pokúsil by som sa, samozrejme, nerobím si patent na rozum, povedať asi to, čo z toho textu vychádza ako program, ktorý možno povedať, že je to, čo by vláda chcela presadiť. Jeden z prvých cieľov je zrejme odstránenie neduhov rodiacej sa demokracie. Počul som pred chvíľou toto pingpongovanie, ktoré tu prebehlo. Je naozaj plno problémov, s ktorými zápasíme a ktoré treba odstrániť - korupcia, klientelizmus, prázdna štátna pokladnica, vysoké úroky, tunelovanie atď. Ale priatelia, otvorte si televízne vysielanie v Čechách, otvorte si v Poľsku, Maďarsku a počujete presne ten istý obsah. Pán predseda vlády v Českej republike presne hovoril o prázdnej kase, o klientelizme, presne to isté. Mám vážne obavy, že ak terajšia vládna koalícia si zjednoduší celý problém, že tomu je na vine minulá vládna moc, HZDS, SNS, ZRS, tak o štyri roky, keď sa stretneme, budeme počuť tú istú analýzu, len iných vinníkov, zrejme tých, čo teraz nastupujú do vládnych pozícií. Treba sa naozaj hlbšie pozrieť, v čom sú príčiny, že tieto veci v spoločnosti vznikli vo všetkých postkomunistických krajinách, a hľadať úprimne príčiny a spôsoby riešenia, ako ich odstrániť. Ak nepôjdeme touto cestou, budeme sa večne len hašteriť a neprídeme k reálnemu výsledku.
Druhým skutočným programovým cieľom, ktorý vychádza pri analýze predloženého dokumentu, je budovanie liberálnej občianskej spoločnosti. Podľa môjho názoru iste môžu byť názory aj iné. Tento cieľ je falošný a v podstate aj väčšia časť vládnej koalície podľa môjho názoru nemôže byť s ním vnútorne stotožnená. A keď ho niektorí podporujú, možno ho podporujú len preto, lebo si myslia, že v mútnych vodách takéhoto scestného programu vyťažia pre svoje záujmy viac. Ale myslím si, že veľmi skoro sa zobudia a zistia, že je to veľmi zlá cesta.
Slovensko nie je také, ako nám chce niekto vsugerovať. Nie je to krajina mnohonárodnostná, nie je mnohojazyková a nie je ani mnohonáboženská, aj keď je registrovaných 15 cirkví a náboženských spoločenstiev, 90 % obyvateľstva Slovenskej republiky sú Slováci, kresťania a hovoria slovenským jazykom. Preto, ak by sme si dali za cieľ spoločnosť, ktorá má byť nejaká multirozmerová, je to veľmi scestné. Skôr by stálo za to zabojovať a vynaložiť všetko úsilie, aby sme dosiahli cieľ vo všestrannom rozvoji slovenskej spoločnosti, v kresťanskom hodnotovom systéme a, samozrejme, aj všestranný rozvoj národnostných menšín tak, aby boli integrálnou súčasťou Slovenska. Teda nič nie na úkor menšín, ale v rámci desiatich percent programu zodpovedajúci ich rozmeru, a tam je naozaj čo riešiť najmä vo vzťahu k rómskej menšine, ale aj ďalším. Čiže dať si scestný cieľ môže viesť len do slepej uličky, a preto by bolo potrebné, aby naozaj vláda zvážila stanovenie skutočne reálneho cieľa aj v tejto oblasti.
Tretím skutočným programovým cieľom je otvorenie Slovenska okoliu. S týmto cieľom by sa dalo tiež súhlasiť, a iste by našiel podporu v parlamente vo všetkých poslaneckých kluboch, ale iba za dvoch podmienok. Po prvé, ak by na takúto situáciu bolo Slovensko pripravené, a po druhé, ak by otvorenie bolo obojstranné. Situácia totiž nestojí tak, ako to chcú vsugerovať niektorí politici súčasnej vládnej garnitúry obyvateľstvu, že v parlamente zápasia medzi sebou dve skupiny, z ktorých jedna chce zapojenie Slovenska do medzinárodnej spolupráce a tá opozičná chce Slovensko dostať do medzinárodnej izolácie. To je absolútny nezmysel. Tu je len súperenie, v ktorom spolupracovať chceme všetci, ale naša predstava je, že za podmienok rovného s rovným, a o tom je diskusia, ktorú vedieme pri zapojení Slovenska do medzinárodných štruktúr aj do medzinárodnej spolupráce.
Skúsenosti po roku 1991 pri otvorení medzinárodnému obchodu ukazujú, že môžeme na Slovensko doviezť všetko a každý, kto sa trochu pohybuje v hospodárskych kruhoch, vie, že dnes je nekonečný prebytok všetkých tovarov. Ale keď ich dovezieme na Slovensko, čo budú naši ľudia robiť? Z čoho budú žiť? O tom je táto diskusia.
Podobne je to aj s predajom podnikov zahraničným investorom. Kto je taký naivný, aby si myslel, že niekto si kúpi krachujúci podnik? Každý chce len to najlepšie - elektrárne, plynovody, banky. O tieto veci je záujem pri zahraničných investoroch. Čiže nerobme si ilúzie. Len čo dôjde k takýmto krokom, zahraniční investori sa nepriženú, aby sa dostali do privatizácie alebo aby obhospodarovali nejaké problémové podniky, ktoré by skutočne, keby lepšie fungovali, pomohli slovenskej ekonomike. Naším cieľom by skôr malo byť získať zahraničných investorov, aby stavali nové fabriky, aby budovali diaľnice, aby budovali ďalšie vetvy plynovodov, aby sa podieľali na rozvoji elektrární novými modernými druhmi energií. Prebehla tu pred chvíľou diskusia o tom, ako to vlastne je s Vodným dielom Gabčíkovo a vôbec s financovaním vodných diel. V rokoch 1990 - 1992 sme presadzovali, aby sa vodné elektrárne stali súčasťou tohto systému, čím by bolo zabezpečené aj financovanie výstavby vodných diel. Počuli ste o tom, že síce došlo k zmene podniku Slovenské energetické závody na akciovú spoločnosť, ktorá prekazila to, čo vzniklo za vlády pána Moravčíka, a z toho sú problémy, ktoré vlastne spôsobujú, že dodnes nie je doriešené financovanie vodných diel z výroby elektrickej energie. Tieto poučenia by nás naozaj mali viesť k racionálnym riešeniam do budúcna.
K tým cieľom, ktoré si vláda dala do programu, mi stále chýbajú minimálne dva vážne ciele, a to je zastaviť zlý demografický vývoj, po slovensky povedané, vymieranie Slovákov a ostatných obyvateľov Slovenska, ako aj vraždenie nenarodených detí, ktorých za rok 1997 bolo 22 tisíc, a to starostlivosťou o mladých ľudí a výchovou k rodičovstvu. V tejto súvislosti opätovne poukazujem na článok 15 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením a nikto nesmie byť pozbavený života". Čiže dodržme to, čo sme si dali do ústavy a dajme si to ako cieľ v tomto volebnom období, aby sme túto vec vyriešili.
Druhým vážnym cieľom, bez ktorého sa nepohneme v riešení bezpečnosti na našom území, je zabezpečiť dôslednú ochranu štátnej hranice Slovenska ako prvoradý predpoklad ochrany občanov pred organizovaným zločinom a rozvojom tieňovej ekonomiky.
Vážené dámy a páni, pri jednotlivých kapitolách programu, tak ako je ďalej charakterizovaný, budem oveľa stručnejší. Východisková situácia, ako som už povedal, nie je charakterizovaná objektívne. Je to len výpočet záporných vecí, zlých vecí, aj to ešte nesystémovo zoradených, čiže ťažko z nej vyjsť na vypracovanie reálneho riešenia. Preto je potom logické, že celý vládny program je vo veľmi všeobecnej rovine, bez konkrétnych úloh a bez jednoznačne definovaných termínových splnení. Takto sú postavené všetky kapitoly vládneho programu, a preto túto skutočnosť nebudem ďalej opakovať.
V kapitole Demokratický právny štát - s ňou sa dá vo všeobecnej rovine súhlasiť, ale v časti, kde sa konštatuje, že "žiadny občan Slovenskej republiky nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine", sa žiada doplniť vrátane Slovákov žijúcich v národnostne zmiešaných oblastiach, lebo takáto je pravda o súčasnej situácii a zákon o komunálnych voľbách, na čo sme upozorňovali, zavádza ďalej porušenie toho, k čomu sa hlási vládny program, a to v tom, že nezabezpečuje, aby žiadny občan nemohol mať nevýhody pre svoju príslušnosť k národnosti.
V druhej časti Hospodárska politika, ktorá je zo všetkých najrozsiahlejšia, sa s mnohými návrhmi určite dá súhlasiť, ale v mnohých častiach je náčrt hospodárskej politiky protirečivý, a tým aj nerealizovateľný.
Zo svojej strany môžem povedať, že budem podporovať všetky vládne kroky, ktoré zabezpečia rozvoj domácich výrobcov, najmä postavených na spracovaní, zhodnotení domácich surovín, rozvoj služieb, najmä v cestovnom ruchu, ale si aj myslím, že je naozaj potrebné udržať tempo rozvoja infraštruktúry, najmä železničnej, diaľničnej, ako aj inžinierskych sietí na zabezpečenie bytovej výstavby a rozvoja obcí a miest. Škoda, že sme nezačali diaľnice stavať v roku 1990. Dnes by boli mnohé hotové. Škoda, že sme nezmodernizovali infraštruktúru oveľa skôr. Dnes by sme boli oveľa ďalej. A získať na to finančné zdroje je naozaj nutnosťou, existenčnou nutnosťou slovenského hospodárstva.
Keďže v Slovenskej národnej strane týmito ďalšími kapitolami, najmä v oblasti hospodárstva, sa budú zaoberať ďalší, nebudem ich podrobne analyzovať. Dotknem sa najmä tej časti, ku ktorej ako člen výboru pre životné prostredie by som chcel zaujať stanovisko, a iste aj niektorých nadväzujúcich kapitol týkajúcich sa najmä pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja.
Rozhodne treba privítať vypracovanie národnej stratégie trvale udržateľného rozvoja a vytvorenia Rady vlády Slovenskej republiky pre trvale udržateľný rozvoj. Ale treba dať k tomu konkrétne termíny a povedať, čo bude dokedy hotové, aby sme naozaj mohli v tejto veci účinne spolupracovať. Vzhľadom na to, že útvary životného prostredia aj v minulosti pracovali na programoch regionálneho rozvoja, mal by mať tento rezort gesciu nad tvorbou takýchto programových dokumentov a mal by tam byť spracovaný pohľad z hľadiska využívania prírodných zdrojov Slovenska. Zároveň by bolo potrebné, aby vláda zabezpečila tiež spracovanie surovinovej stratégie využívania domácich surovinových zdrojov. Vo vzťahu k poľnohospodárstvu, lesnému a vodnému hospodárstvu sú napríklad dlhodobo problémové a neriešené náhrady strát majiteľom z titulu obmedzenia možnosti hospodárenia pri vyhlásených chránených územiach. Žiada sa, aby vláda zabezpečila koordináciu všetkých fondov, ktoré síce patria do kompetencie viacerých rezortov, ale ich poslanie je zamerané najmä na zveľaďovanie životného prostredia.
Z určitých téz, ktoré sú zverejnené, sa ukazuje, že najmä v lesnom hospodárstve vláda bude ďalej preferovať štátom riadené podniky, čo si myslím, že nie je najlepší trend vzhľadom na hospodárske výsledky, ktoré tieto podniky dosahujú. Ukázali sa, že sú podstatne neefektívnejšie ako tie, ktoré sú v obhospodarovaní súkromných subjektov. Vzhľadom na zmenu klimatických pomerov zvlášť sa treba venovať koncepcii ochrany krajiny pred povodňami a v tomto smere vypracovať novú koncepciu vzhľadom na zmenu klimatických pomerov. Keď sa ešte vrátim k súkromným alebo neštátnym vlastníkom lesov, bolo by potrebné, aby vláda podporila iniciatívu vo vytvorení komory neštátnych vlastníkov lesov, ktorí by mohli podobne ako poľnohospodárska a potravinárska komora účinne spolupracovať na zvyšovaní úrovne fungovania tohto sektora.
V životnom prostredí by bolo ďalej treba, aby ministerstvo alebo vôbec vláda zaujala jednoznačné stanovisko k výstavbe vodnej nádrže Tichý potok a k riešeniu problémov, ktoré spôsobujú povodne v tejto oblasti, ako aj nedostatok pitnej vody pre túto oblasť. Nie je uvádzané, ako sa vyrieši najmä zabezpečenie pitnou vodou v smrteľnom trojuholníku na východnom Slovensku, ako aj v oblastiach, kde často dochádza k povodniam, a tým k znehodnoteniu zdrojov. Podrobne v oblasti životného prostredia sme sa vo výbore dohodli, že predložíme naozaj v záujme konštruktívneho prístupu tieto návrhy ministerstvu, pánu ministrovi, aby ich mohol zapracovať do dokumentu, preto nebudem tieto veci ďalej podrobne rozoberať. Berieme to ako ústretový krok, ktorý naozaj vítame, a treba ho rešpektovať.
Regionálny rozvoj Slovenska nie je na zelenej lúke, nerobí sa iba od tejto vlády a, žiaľ, je škoda, že sa vláda k tomu takto nepostavila. Funguje tu predsa Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, v ktorom boli spracované základné dokumenty vysoko hodnotené expertmi Európskej únie, a zaznievajúce tendencie zrušiť túto inštitúciu by boli veľmi nežiaduce. V regionálnom rozvoji má Európska únia naozaj fondy, ktoré by stálo za to využiť, a preto sa dobre pripraviť na pôsobenie v tomto smere, mať vypracované projekty a programy, to by mal byť jeden z prednostných cieľov nastávajúcej vlády.
V oblasti vnútornej bezpečnosti a obrany štátu treba konštatovať, že vnútorná bezpečnosť a verejná správa sú skôr charakterizované v teoretickej rovine a vo všeobecných frázach. Chýbajú špecificky rozpracované úlohy, opatrenia, termíny, ktoré by jasne vypovedali, čo bude vláda v tejto oblasti zabezpečovať, akým spôsobom to bude realizovať, kto a dokedy jednotlivé opatrenia vykoná. Občan sa v predloženom vládnom programe nedočíta, ako sa zlepší situácia zabezpečenia verejného poriadku, ako bude chránený pred organizovaným zločinom, proti teroru, drogám, štruktúram podsvetia, ako sa podarí vyrovnať sa s vypaľovaním, vymáhaním, dokedy sa bude na našich uliciach a vo verejných priestoroch šíriť prostitúcia, pornografia, ako sa vyrovná s úžerou a úžerníctvom, ako sa sprísnia prevádzky hracích automatov a hracích hier vôbec, ako zabezpečiť komplexný systém ochrany pred trestnou činnosťou, najmä pred recidivistami, akými opatreniami obmedziť čiernu ekonomiku. Žiaľ, chýba dlhodobá koncepcia a treba povedať, že čo nový minister, to nová koncepcia a mnohí pracovníci z ministerstva a vôbec z týchto štruktúr odchádzajú, čím je ťažko možné očakávať, že bude pokračovať určitá kontinuita v boji s negatívnymi javmi spoločnosti, na ktorých už boli veci rozpracované.
Čo sa týka vstupu do štruktúr NATO, Európskej únie, tak možno konštatovať, že v programovom vyhlásení v tejto súvislosti sú nedostatočne navrhnuté opatrenia na zabezpečenie takzvaných schengenských dohôd, lebo vlastne Slovensko by tvorilo hranice, a k tomuto sú v programovom vyhlásení venované iba tri vety.
Chrániť cezhraničné priechody, kadiaľ prúdi množstvo čierneho tovaru - pozrite sa na burzy, kde sa pácha trestná činnosť -, chrániť zelenú hranicu - vidíte to v prevodoch ľudí, zbrane a tak ďalej -, to je nutnosť, ktorej sa treba venovať veľmi dôsledne, a preto treba vypracovať celkovú koncepciu ochrany.
V oblasti súdnictva treba povedať, že v slovenskej justícii nedošlo k veľkým zmenám oproti iným postkomunistickým krajinám a že je mnoho nomenklatúrnych kádrov, ktoré presadzovali donedávna vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa. Problémy súdnictva sa nedajú zjednodušene riešiť a nepomohol ani nárast sudcov. Z celkového počtu, ktorí boli doteraz prijatí a treba vidieť najmä problémy, ktoré vznikli s nárastom určitých kapitol, ktoré v súdnictve nemajú dostatočne zastúpenie odborníkmi. Združenie sudcov Slovenska, nezávislosť sudcov sú zadefinované v programe, ale pojem nezávislosti sa často zneužíva aj na ospravedlňovanie častokrát nečinnosti sudcov a neplnenia ich povinnosti. Preto aj v tomto smere si treba vyjasniť, ako postupovať ďalej. Nikto nevysvetlil, čo si myslí pod pojmom zákonný sudca a či tí ostatní sú protizákonní a nezákonní. Ako riešiť, že o veciach rozhodujú často úradníčky, vedúce kancelárie, lebo tie priraďujú spory, a mali by skôr o tom rozhodovať predsedovia súdov. Takisto so samosprávami sú skúsenosti so zahraničím a rozhodne by sa v tomto smere malo postupovať opatrne.
Zo zahraničnej politiky by som chcel upozorniť len na jednu vec. V programovom vyhlásení vlády, hoci sa hovorí, že Slovákov žije mimo územia Slovenska viac ako tri milióny, sa tejto oblasti venuje jedna veta: "Vláda bude podporovať krajanskú komunitu v zahraničí a rozvíjať s ňou vzťahy na všetkých úrovniach." Týmto postojom vlády sme sa dostali vo vzťahoch k Slovákom žijúcim mimo územia do takého veľmi úzkeho ponímania, ktoré nie je optimistické. Nie sú doriešené problémy občianstva, možnosti vrátiť sa na Slovensko ako plnohodnotní občania, riešenie ich majetkových krívd, nie je vyjasnené, aká by mala byť spolupráca, aby naozaj boli účinne zapojení do medzinárodnej politiky a lobovali v prospech slovenských záujmov.
Na záver, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, už prítomný, vážené dámy a páni, dovoľte mi povedať, že predložený vládny program má také hlboké nedostatky, že by bolo najlepšie, keby mohol byť na základe tejto diskusie stiahnutý a mohol byť doplnený ozaj o podnety, ak to naozaj každý myslí vážne, ktoré vychádzajú z našej diskusie. Robil som v oblasti spracovania komplexných rozvojových materiálov a viem, že takáto vec nikdy nie je na škodu, a to cibrenie je len na prospech dokonalosti a kvality takýchto dokumentov.
Vy môžete 93 hlasmi, samozrejme, program schváliť a poslať nás, aby sme zase išli o tom diskutovať niekde inde, ale to vec a obsah tohto programu nezmení. Myslím si, že je charakteristické, že aj jeden člen vlády hlasoval proti prijatiu tohto dokumentu, a zdôrazňujem, že sa nezdržal hlasovania, ale hlasoval proti, čo je signifikantné, že naozaj nie je niečo v poriadku s týmto dokumentom. Myslím si, že naozaj by bolo treba vyzliecť straníčke tričká, prestať s pingpongom a hovoriť o vážnych problémoch, ktoré slovenská spoločnosť má, a o ich riešeniach úprimne, a tak ich aj zapracovať do navrhnutého dokumentu. Preto z mojej strany, naozaj ako vysoko konštruktívny prístup je, aby sa takéto vyhlásenie radšej stiahlo z rokovania a aby sme aj o tomto hlasovali, dám to ako podnet do uznesenia. Ak, samozrejme, ale vaším pričinením dôjde k tomu, že vládne programové vyhlásenie bude schválené, rozhodne musím povedať, že v takomto obsahu nemôžem hlasovať za jeho prijatie a že v tom prípade si naozaj myslím, že každý, kto to myslí úprimne, bude hlasovať proti.
Vážené dámy a páni, hoci moje vystúpenie bolo trochu dlhšie, snažil som sa hovoriť konštruktívne, k obsahu, a nie k osobným diskusiám o jednotlivých osobách. Pripájam sa k tomu, čo povedal aj pán poslanec Šimko, z mojich úst určite nikdy nebudete počuť osobné invektívy na ktorúkoľvek osobu, ktorá pracuje v tomto parlamente, aj keby, samozrejme, na mňa útočili akokoľvek.
Ďakujem vám za pozornosť.