Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy, páni,
stretávame sa a máme rozpravu k ďalšej novele zákona, ktorá je unáhlená, nepresná, kvôli ktorej sme takmer dve hodiny čakali, než to prerokuje ústavnoprávny výbor, potom výbor pre hospodárstvo, privatizáciu, a stále nevieme, na čom sme, ale pomaly stále zreteľnejšie sa črtá, že ide o ďalšiu nekompetentnú predlohu, kde nekompetenciu prejavila aj terajšia vláda Slovenskej republiky, ktorá ju odporučila do skráteného konania. A je tu zrejmé podozrenie z toho, že celý zákon alebo časti novely zákona sú neústavné. Ja by som pripomenul niektoré momenty tejto novely zákona.
Predovšetkým sa tu vo faktických poznámkach reagovalo na to, či je farizejstvom, alebo nie zaradenie Všeobecnej úverovej banky medzi strategické podniky. Naši poslanci za HZDS tento fakt sám osebe ani tak nenamietali a nenamietajú. Namietame predovšetkým to, že Všeobecná úverová banka sa má stať strategickým podnikom s ručením obmedzeným do 31. 12. 1999. Má sa ozdraviť jej úverové portfólio pred reštrukturalizáciou a potom, daj sa mi svete, má prestať byť strategickým podnikom. Veď vtedy bude, predpokladám, strategickým podnikom na druhú. Takže, prosím, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ teda budete premýšľať o tomto ustanovení a o zaradení Všeobecnej úverovej banky, tak prečo s ručením obmedzeným? Prečo s časovou podmienkou?
Ďalšia vec sa týka revitalizačného zákona. Viac diskutérov zo strany poslancov Hnutia za demokratické Slovensko hovorilo, podotýkam, v dobrej vôli, a hovorím to, chcem to hovoriť s láskavým prístupom na stranu poslancov súčasnej vládnej koalície, opäť zvážte, je to, samozrejme, vo vašich rukách, aký osud postihne revitalizačný zákon, ale jednoznačne tento zákon nebol postavený na potrebe reálnych peňazí, nie je nárokový a je postavený na odpise alebo na riešení nesplniteľných záväzkov podnikov. Mal smerovať a mohol smerovať zároveň k ozdraveniu podnikovej sféry, zároveň k ozdraveniu bánk, zároveň mohol vytvoriť predpoklady na to, aby podniky mohli plniť svoje záväzky voči verejnoprávnym fondom. Takže je to nástroj, ktorý sa dal efektívne využiť, a je škoda, že tá diskusia skĺzla zo strany vládnucej väčšiny nie do polohy vecného rozmýšľania, ale do polohy plnenia nejakých politických rozhodnutí alebo rozhodnutí plnenia rozhodnutí politických centrál.
Dovoľte mi, aby som reagoval na ďalší fakt, ktorý tento zákon prináša. Je v § 2 doplnením odseku 6. Otázka riešenia spôsobu rozhodovania valných zhromaždení navodzuje zrejmú netrpezlivosť novej vládnej garnitúry na obsadenie postov v príslušných akciových spoločnostiach. Môžem pripomenúť, že pani ministerka Schmögnerová v uplynulých dňoch už vyvinula osobný tlak na vedúceho predstaviteľa Slovenskej poisťovne, aby uvoľnil svoju funkciu, čo len dokladá zrejmý zámer tejto časti novely zákona o strategických podnikoch. Pokladám za absolútne nepochopiteľné spochybňovanie slovenských podnikov, tak ako to predvádzala už v minulých mesiacoch a ako to aj v ostatných dňoch predvádzali predstavitelia vládnucej garnitúry, pretože to ohrozuje nielen chod slovenských strategických podnikov, počnúc VSŽ cez Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel a ďalšie podniky, ale že to vlastne ohrozuje potenciál Slovenskej republiky a vlastnú ekonomickú základnú stabilitu Slovenskej republiky. Platí porekadlo Kto druhému jamu kope, sám do nej padne alebo Kto seje vietor, žne búrku. Zdá sa mi, že uvedomenie si týchto vzťahových väzieb v terajšej slovenskej vláde nie je celkom dostatočné.
Takže, vážené dámy, páni, čo sa týka vlastnej predlohy novely zákona, odporúčam predkladateľom, aby ju vôbec stiahli z rokovania Národnej rady alebo potom iné riešenie, ktoré predkladajú poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, to znamená povýšiť logiku veci nad tupú stranícku disciplínu a podporiť návrh poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a vypustiť najmä príslušné ustanovenie prerokúvanej novely, ktorou sa zrušuje článok I zákona o revitalizácii. Ale podotýkam, celá novela je nevyvážená, má protiústavné črty a ideálne, logické by bolo celú novelu z rokovania parlamentu stiahnuť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Kozlíkovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi skôr ako vystúpim s témou, o ktorej tu debatujete, aby som opätovne požiadala vedenie tejto Národnej rady Slovenskej republiky, aby konečne začala organizovať chod práce tohto parlamentu. Je predsa absolútne neprijateľné, aby prestávka, ktorá bola od 12.00 hodiny a avizované stretnutie o 14.00 hodine sa posúvalo po tridsiatich minútach tak, že sa vlastne blokujú poslanci a nedá sa im možnosť prípadne využiť efektívne tento čas. Je predsa nevyhnutné, aby sa spravil určitý predpoklad nutného času na riešenie úloh. Že je to možné, dokladuje práca Národnej rady Slovenskej republiky za prvé volebné obdobie. Preto verím, že organizácia práce tohto parlamentu bude predmetom pozornosti tých, ktorým to prislúcha riešiť.
Dovoľte mi, aby som pristúpila k problematike, ktorá je vlastne predmetom našej rozpravy. Doposiaľ niektorí moji predrečníci už upozornili na to, že novelizácia zákona sa netýka len revitalizácie, ale vlastne ide o opätovnú zmenu zákona, kde sa má dať právny podklad pre personálne zmeny. Opätovne tu ide o úpravu hlasovania pri odvolávaní členov predstavenstva a členov dozornej rady akciových spoločností. Myslím si, že aj tento moment si zaslúži pozornosť, pretože okrem predpisov, ktoré riešili problém komunálnych volieb, celé rokovanie tohto parlamentu a legislatívne zmeny sa zameriavajú na úpravu právnych predpisov, ktoré menia text právnych noriem s cieľom dať právny podklad pre rýchlu a účelovú zmenu personálneho obsadenia tých orgánov, ktorých sa právne predpisy týkajú. To je neodškriepiteľný fakt. Kto sleduje rokovanie tejto Národnej rady, vidí, že je tu séria predpisov zameraná práve na túto otázku.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k stanovisku pána predkladateľa, ktorý začal vlastne vôbec rozpravu o tejto novele. Uviedol, že novela odstraňuje alebo chce uviesť na pravú mieru protiústavnosť doterajšej právnej úpravy, čiže sa odstráni protiústavnosť.
Vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som vám jednoznačne povedala, že žiadna protiústavnosť v dosiaľ platnom právnom predpise neexistuje. Pokiaľ vy máte ten dojem, je to váš subjektívny dojem. A pokiaľ máte aj argumenty, nemôžeme sa obrátiť na Ústavný súd, ale Ústavný súd k platnému návrhu nevyriekol, teda k platnému predpisu nevyriekol ani nerokuje o tom, že by bol protiústavný. Totiž obvinenia o protiústavnosti sa stali permanentnou pracovnou metódou súčasnej vládnej koalície a predtým opozície, pretože sme boli permanentne obviňovaní z prijímania protiústavných zákonov. Verejnosť bola presviedčaná o hrôzostrašnom počte rozhodnutí nálezov Ústavného súdu, a keď sme sa pozreli na realitu v okolitých asociovaných krajinách a v krajinách Európskej únie, došli sme k záveru, že ústavnosť našich právnych predpisov je hlboko uspokojivá, pretože nemožno si myslieť, že existuje štát, kde niet rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý by mal iný názor, ako mal parlament. A ja som jasne dokumentovala, že asociované krajiny, ktoré napríklad sú v prvej vlne - Maďarsko, Poľsko, majú 60 - 90 nálezov, čo oproti našim 13 nálezom od vzniku Slovenskej republiky, teda hovorím za päťročné obdobie, týka sa to aj Maďarska, Poľska, je výsledok uspokojivý.
Ďalej by som chcela uviesť, že pán predkladateľ sa úplne zmýlil, keď uviedol, že platný zákon je v nesúlade s našimi medzinárodnými záväzkami. Bolo by veľmi vhodné, keby to pán predkladateľ konkretizoval. Pokiaľ mal na mysli Asociačnú dohodu, chcem ho ubezpečiť, že vôbec tento platný zákon nie je v rozpore s Asociačnou dohodou, pretože sme mali rokovania, a ja som osobne rokovala so zástupcami Európskej únie, kde sme im vysvetlili podstatu zákona, a tento zákon sa po vysvetlení prijal ako zákon, ktorý nie je v rozpore.
Pokiaľ sa spomínalo, že sa odstráni štátna dotácia - nielen pánom predkladateľom, ale aj inými poslancami -, chcem ich ubezpečiť, že revitalizačný zákon nie je stavaný na štátnej dotácii. Ten, kto to uvádzal, si zákon nepreštudoval a vôbec nepochopil filozofiu zákona. Podľa § 14 revitalizácia sa môže uskutočniť povolením odkladov odvodov, pokút, penále a podobne, povolením splátok daní, odvodov, pokút, penále alebo povolením úľav, penále, pokút a podobne, úrokov, alebo znížením výšky penále, ale vonkoncom tu nejde o štátne dotácie. Preto nemôže byť ani v rozpore s Asociačnou dohodou, kde sa to pripomínalo, že by tieto štátne dotácie boli neprípustné. Chcem povedať, že aj v Európskej únii sú štátne dotácie do podnikov za určitých podmienok, je to možné, áno. Sú na to príslušné orgány, ktoré to sledujú, či je to v každom štáte. U nás to bude v budúcnosti podľa doterajšieho návrhu ministerstvo financií, ale opätovne zdôrazňujem, že revitalizačný zákon nie je stavaný na štátnych dotáciách.
Ďalej chcem uviesť, že každý podnik, ktorý je revitalizovaný, je povinný predkladať ministerstvu informácie, ako postupuje, ako prosperuje a v prípade, že neplní tie dohody, ktoré boli dané, možno zrušiť revitalizáciu a stávajú sa splatné všetky záväzky, ktorých plnenie bolo modifikované v rámci revitalizácie. Prečo to takto uvádzam? Uvádzam to z toho dôvodu, že tu bol vyjadrený strach - obava z protekcionalizmu alebo niečoho obdobného.
Vážení páni poslanci vládnej koalície, všetky subjekty, ktoré majú podľa platného práva rozhodovanie v revitalizácii, máte už pod vašou kontrolou a pod vašou mocou. Vy sa obávate, že by vaši ľudia tento zákon zle aplikovali? Neveríte im? Alebo o čo tu ide? Boli tu uvádzané úvahy, že sa nerieši problematika poľnohospodárstva ako celku. Áno, my sme priznali, nerieši sa, pretože taký čarovný prútik sme neboli schopní ponúknuť. Ale ponúkli sme aspoň krok - systémový krok, ktorý zlepšenie situácie v našich nielen poľnohospodárkych podnikoch umožňuje. Súhlasila by som so zrušením revitalizačného zákona v prvej časti, ak by bola predložená koncepcia určitého celého plošného riešenia problémov poľnohospodárstva. Ale nikto z vás takýto projekt nepredložil. Tak nelikvidujme to, čo aj sčasti môže vylepšiť situáciu našich poľnohospodárov. Hovorím o poľnohospodároch z toho dôvodu, že predchádzajúca diskusia sa na nich zamerala. Alebo máte s tým určitý zámer? Je tu zámer zhoršiť situáciu v našom poľnohospodárstve?
Veľmi dobre si pamätám obdobie vlády Jána Čarnogurského, keď sa presadzovali filozofie, ktoré neprispeli nášmu poľnohospodárstvu, keď sa presadzovali filozofie rozbitia väčších poľnohospodárskych celkov. Hovorím to, čo tu bolo, veď to možno vybrať aj z tlače, aj zo stenografických správ - myšlienky o zmenení našich poľnohospodárskych častí na golfové ihriská a o dovoze potravín, pretože lacnejšie ich dovezieme. Ale, kde je otázka poľnohospodárskej bezpečnosti nášho štátu? My si nemôžeme dovoliť likvidovať naše poľnohospodárstvo. Poľnohospodárstvo aj v Európskej únii je dotované štátom, dotované oveľa bohatšie ako v Slovenskej republike, a každá krajina, pokiaľ len vie, si obhajuje svoju poľnohospodársku výrobu. Pokiaľ sa spoliehate na dovoz poľnohospodárskych výrobkov zo zahraničia, áno, dovezieme ich lacnejšie, ale je to cesta do pekla. Pretože, keď si zničíme našu poľnohospodársku výrobu, tak o niekoľko rokov budeme tieto výrobky dovážať oveľa drahšie a ceny nám budú diktované, pretože nebudeme konkurencieschopní.
Ďalej čo sa týka legislatívnej stránky veci, v článku II sa zrušuje zo zákona o revitalizácii jeho prvá časť. Ostáva mi tajomstvom, prečo ponechávate v platnosti článok II, ktorý systémovo nadväzuje na riešenie revitalizačného zákona, na Občiansky zákonník. Je to potrebné? Ďalej článok III, ktorý systémovo nadväzuje na pôsobenie revitalizačného zákona v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Ďalej článok III, ktorý systémovo nadväzuje na výkon súdnych exekútorov a podobne. Takýto prístup považujem za legislatívneho nedonosenca, ak nechcem povedať, že je legislatívny paškvil.
Ďalej by som chcela povedať k zneniu článku II ods. 2 novely, kde sa hovorí, že rozhodnutia o revitalizácii vydané do účinnosti tohto zákona sa nevykonajú alebo podľa zmien, ktoré sa navrhujú, že sa podľa týchto rozhodnutí nebude postupovať. Vážená snemovňa, chcem upozorniť, že v právnom štáte práva nadobudnuté dobromyseľne sa akceptujú, dokonca viaceré predpisy aj pri zrušení nezákonných rozhodnutí, či už zákon o správnom konaní, alebo ďalšie, majú výslovné ustanovenia, ak boli niektoré práva nadobudnuté dobromyseľne, tie zostávajú nedotknuté. A pokiaľ by ste takéto práva chceli zlikvidovať, tak skutočne sme na hrane ústavnosti a sme na hrane spätného pôsobenia tohto zákona, a myslím si, že by to nebol dobrý signál pri prijatí tohto zákona zo snemovne, pretože vy ste deklarovali, že budete dodržiavať ústavu a nebudete navrhovať ani podporovať zákony, ktoré sú na hrane ústavnosti alebo protiústavné.
Ak dovolíte, pripojila by som sa na záver k tým návrhom mojich predrečníkov, ktorí navrhli tento legislatívny návrh stiahnuť. Skutočne nie je kvalitný a vecne nie je správny. Viem, že počtom hlasov, ktoré máte v parlamente, môžete akýkoľvek zákon odsúhlasiť, ale myslím si, že tento zákon, keď odsúhlasíte, nebude v prospech našej spoločnosti, našej ekonomiky, pretože sme v prechodnom období a musíme revitalizovať naše podniky. A pokiaľ nemáme lepšie projekty, nelikvidujte to, čo má schopnosť prispieť a revitalizovať naše podniky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky k jej vystúpeniu, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Maňka.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, keď som uzatvoril rozpravu, pozeral som sa na tabuľu, neboli ste tam.
Pán poslanec Maňka, nech sa páči.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
pôjdem po jednotlivých bodoch. K tým prvým dvom budem stručnejší a k tomu tretiemu, kde je najviac rozporov, povieme si trošku viac.
V bode 1 k zaradeniu Všeobecnej úverovej banky, a. s., medzi strategické podniky vo všeobecnosti nie je rozpor. Niektorí kolegovia z opozície spochybňujú dátum 31. 12. 1999 v tom zmysle, že do tohto termínu nie je možné ukončiť ozdravný proces. Ukončiť tento proces nie, ale je možné po prvé zachrániť, po druhé naštartovať správnym smerom a po tretie stabilizovať. To je možné.
Druhý bod bol zaviesť rozhodovanie v taxatívne určených prípadoch na rokovaní valných zhromaždení akcionárov tzv. jednoduchou väčšinou prítomných akcionárov. Táto úprava rozhodovania na rokovaní valného zhromaždenia vedie k tomu, aby štát mohol účinne vykonávať svoje vlastnícke práva. Myslím si, že to je pochopiteľné.
Najviac rozporov a pripomienok bolo k časti 3 - zrušenie zákona o revitalizácii. Boli tu otázky, v čom je zákon protiústavný. Najprv zopakujem, že súčasný zákon porušuje princípy rovnosti, porušuje princíp vytvárania rovnakých podmienok pre všetky podnikateľské subjekty, a my predsa chceme ísť do Európy, chceme vstúpiť do Európskej únie, a keď si otvoríme Bielu knihu princípov vstupu do Európskej únie, tak tam je jednoznačne hlavný zákon v oblasti ekonomiky, hospodárstva a podnikania vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých ekonomických prevádzkovateľov, a toto je vlastne porušené.
Dlho by som mohol rozprávať, ale to nie je predmetom dnešného rokovania, o zákonoch, ktoré boli schválené za posledné tri alebo štyri roky a ktoré vlastne tieto princípy porušujú. My sa ešte k nim, vážení priatelia, budeme vracať v ďalších našich rokovaniach a budeme ich musieť, samozrejme, postupne upravovať, niektoré nie v skrátenom konaní a niektoré možno aj v skrátenom konaní.
Ďalej to, že nejde o prostriedky štátu. O aké prostriedky potom vlastne ide? Neodvedené dane, odpustené penále, to nie sú prostriedky štátu? Každý podnikateľ by bol rád, keby nemusel zaplatiť daň. Potom koho sú tie prostriedky? To sú prostriedky štátu. (Hlasy v sále.)
Po ďalšie, zákon nie je účinný, to sme už hovorili. Nie je účinný, vlastne nič sa doteraz nevykonalo v tejto oblasti. Pani Tóthová povedala, čo bráni, aby všetky poľnohospodárske podniky boli revitalizované. Tak by som povedal, čo tomu bráni.
Bráni tomu § 4 ods. 2 platného zákona číslo 201/1997 Z. z. o revitalizácii podnikov, ktorý hovorí, že formy revitalizácie podnikov možno použiť len na záväzky podniku vzniknuté pred 1. 1. 1997. To znamená, že bráni tým podnikom, ktoré nadobudli svoje záväzky po 1. 1. 1997. To je jedna kategória. Druhá je, že keby sme všetky podniky týmto spôsobom revitalizovali, tak to bude mať 2 milióny štátnych úradníkov a budeme to robiť takýmto spôsobom. Myslím si, že dokážeme pochopiť, že takýmto spôsobom nemôžeme túto ekonomiku revitalizovať a je potrebné prijať zákony, ktoré vytvoria jasné pravidlá hry. Nie, že tu budeme vytvárať kopu úradníkov, ktorí sa budú zaoberať všetkými podnikmi v Slovenskej republike.
Pán Delinga povedal, že firmy si požičali pred rokom 1997 za 6-percentný úver a teraz, keď je 33-percentný úrok, nie sú tieto firmy schopné splácať. Ale kto spôsobil zvýšenie úrokov do neúnosnej miery, vážení priatelia? Nad tým sa skúsme zamyslieť. Mali sme 6 %, dnes je to 33 %. Ale koho je to vina? Je to vina chybnej privatizácie, je to chyba zlého portfólia bánk, ktoré boli donútené privatizérom poskytnúť úvery, ktoré potom neboli schopné tieto úvery splácať a banky ich nedostali. To sú všetko príčiny, prečo sú také vysoké úvery. Čiže spôsobila ich minulá vládna koalícia svojou finančnou a podnikateľskou politikou v minulom období a zákon o revitalizácii to nevyrieši a ani demokraticky nerieši.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o chvíľočku pristúpime k hlasovaniu. Prosil by som vás o podporu zákona, ale v tom zmysle, že tu bude vystupovať pán spravodajca a navrhne vám, ako postupovať. Rokoval gestorský výbor, prijal správu, ktorú máte všetci v laviciach, ale po tomto gestorskom výbore rokovali aj ďalšie výbory. Rokoval ústavnoprávny výbor a zistili sa niektoré veci, ktoré je potrebné zohľadniť. Preto by som vás prosil, aby ste teraz dávali pozor. Poviem vám podľa spoločnej správy, ako ja ako navrhovateľ odporúčam, aby ste hlasovali, čiže môj návrh, ktorý bude možno trošku odlišný s pánom spravodajcom, ale je to môj návrh, ktorý je už v súlade s ďalšími rokovaniami a podľa úprav s našimi právnikmi z ústavnoprávneho výboru.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Maňka, treba sa vyjadriť k tým veciam, ktoré boli v rozprave.
Poslanec V. Maňka:
Vyjadril som sa, ale mal by som prijať alebo neprijať vlastne návrhy spoločnej správy. Chcel by som povedať, ktoré prijímam a ktoré neprijímam, ak mi to dovolíte. V časti IV bod číslo 1 názov zákona znie - tento bod neprijímam, neodporúčam ho schváliť a odporúčam ísť podľa môjho pôvodného návrhu. (Hlasy z pléna, potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Maňka.
Procedurálny návrh má pán poslanec Maxon.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za udelenie slova.
Vážený pán predsedajúci, § 49 ods. 2 rokovacieho poriadku ste s najväčšou pravdepodobnosťou využili ako predsedajúci schôdze Národnej rady z toho dôvodu, aby zasadol Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a vo väzbe na zasadnutie ústavnoprávneho výboru aby zasadol výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Žiadal by som, a je to môj procedurálny návrh, aby nás predsedovia výborov informovali o výsledkoch rokovania týchto výborov. Chcel by som ešte na dôvažok pripomenúť, že som sa zúčastnil na rokovaní výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a musel som konštatovať, že najmenej v štyroch bodoch sa počas rokovania výboru porušil zákon o rokovacom poriadku.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Maxona bez rozpravy. Je to procedurálny návrh, páni a dámy, takže musí sa hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie.
Nech sa páči, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Žiadam, aby sa ujal slova pán spravodajca.
Je tu procedurálny návrh pána poslanca Cabaja.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, chcem vás upozorniť na jednu vec. Je potom absolútne zbytočné, aby sa zvolávalo poslanecké grémium, keď nikto v tejto snemovni nepovedal, o čom poslanecké grémium rokovalo a poslanci takmer tri hodiny zbytočne čakali. Bývalo dobrým zvykom, ak už sa zvolalo grémium a hľadalo sa nejaké riešenie, východisko zo situácie, ktorá je vďaka takémuto návrhu, ktorý sa tu objavil, tak jednoducho bolo potrebné informovať. Ak predsedajúci požiadal, aby zasadol ústavnoprávny výbor, využil právo rokovacieho poriadku a príslušného paragrafu, tak potom by mala byť aj povinnosť, aby ten výbor, ktorý zasadal, minimálne informoval, ako ďalej pokračovať, ak to predsedajúci využil. A takisto, ak sa požiadalo o zasadnutie gestorského výboru, takisto tá informácia by tu mala zaznieť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, beriem toto vaše vyjadrenie. Požiadam pána poslanca Orosza, aby informoval, aký je záver ústavnoprávneho výboru.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz má slovo.
Poslanec L. Orosz:
Vážené dámy,
vážení páni,
môžem informovať len o priebehu rokovania ústavnoprávneho výboru, pretože ústavnoprávny výbor v čase, keď mal hlasovať o prijatí uznesenia, nebol uznášaniaschopný. V ústavnoprávnom výbore sme sa v zásade zhodli aj za prítomnosti poslanca opozície o tom, že nebudeme odporúčať poslancom, aby schválili spoločnú správu ako celok, ale aby o bodoch 1, 3 a 5 hlasovali v rozpore s odporúčaním gestorského výboru. K tomu smerovalo aj poslanecké grémium. Hovorilo sa o tom, pán poslanec Cabaj, v poslaneckom grémiu. Zrejme je chybou, že výsledky rokovania poslaneckého grémia neboli v snemovni oznámené, ale v podstate aj tam sme sa zhodli na tom, aby sme sa nemuseli vracať opätovne tam, kde sme začali, aby sme takýmto spôsobom prostredníctvom poslaneckých klubov odporúčali hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Stačí, pán poslanec Cabaj?
Pán poslanec Volf, prosím, aby ste informovali o výsledkoch rokovania gestorského výboru.
Poslanec J. Volf:
Chcem povedať, že som nebol požiadaný o zvolanie gestorského výboru, zvolali sme ho preto, že predtým zasadal ústavnoprávny výbor a mohlo dôjsť k nejakým zmenám. Mali sme pozvaného pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý nás informoval o rokovaní tohto výboru a informoval nás aj o tom, že sa neprijalo platné uznesenie. Vzhľadom na tento stav nebolo možné urobiť iný záver, ako prijať uznesenie, že berieme na vedomie ako výbor informáciu z rokovania tohto výboru, pretože rokovanie tohto výboru nebolo ukončené uznesením.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem. Myslím si, že sme urobili zadosť.
Pán poslanec Maxom - procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za udelenie slova.
Vzhľadom na to, že výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prijal platné uznesenie, žiadam, aby toto uznesenie bolo písomne doručené okamžite všetkým poslancom Národnej rady.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Je to procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať.
Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh neprešiel.
Prosím pána spravodajcu, aby sa ujal slova.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v priebehu rozpravy boli mimo návrhov k spoločnej správe prednesené aj dva návrhy, a to procedurálny návrh pána poslanca Maxona a pozmeňujúci návrh v zmysle § 82 ods. 2 pána Delingu. Navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu v poradí najskôr o procedurálnom návrhu, potom o návrhoch zo spoločnej správy a potom o pozmeňujúcom návrhu pána Delingu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, aby sme neprerokúvali ďalej predmetný bod.
Prosím, hlasovacie zariadenie je zapnuté, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďalej navrhujem hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy tak, ako som uviedol pri uvedení spoločnej správy. Navrhujem o bodoch 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci a poslankyne, predkladám procedurálny návrh, aby sme o každom bode tejto správy hlasovali osobitne.
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh bol schválený.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec P. Prokopovič:
Dávam hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu v rámci spoločnej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Odporúčam, aby sme návrhy nečítali vzhľadom na to, že materiál máme predložený.
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod bodom číslo 1.
Pripravte sa na hlasovanie, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 103 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh neprešiel.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďalej navrhujem hlasovať o bode číslo 2 spoločnej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh bol schválený.
Prosím, pán spravodajca.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďalej navrhujem hlasovať o návrhu číslo 3 zo spoločnej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o návrhu číslo 3 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 107 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Návrh neprešiel.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďalej navrhujem hlasovať o návrhu číslo 4 zo spoločnej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o návrhu číslo 4 zo spoločnej správy.
Prezentujte sa a hlasujte, páni poslanci a panie poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme schválili.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďalej navrhujem hlasovať o návrhu číslo 5 zo spoločnej správy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o návrhu číslo 5 zo spoločnej správy.
Prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 107 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme neschválili.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďalej navrhujem hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu tak, ako ste ho dostali predložený v dopoludňajších hodinách.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Delingu, ktorý máte písomne pred sebou.
Prezentujte sa a hlasujte, páni poslanci a poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Návrh sme neschválili.
Ďakujem, pán spravodajca.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, pristúpime k
tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnickú alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prosím, aby ste sa prezentovali. Prezentujte sa, páni poslanci, a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov.
Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
v mene štyroch poslaneckých klubov navrhujem doplniť do programu ako ďalší bod, ktorým otvoríme rokovanie teraz. Je to bod s názvom Odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Vzhľadom na to, že televízna rada rokovala o tomto bode a podľa mojich informácií prijala rozhodnutie, kde navrhla odvolať ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Igora Kubiša, navrhujem, aby sme sa týmto bodom zaoberali teraz. Súčasne vás žiadam, aby ste dali hlasovať o skrátení predpísanej 24-hodinovej lehoty.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Je to procedurálny návrh, o ktorom dám hlasovať bez rozpravy. Pán poslanec Roman Kováč podal v mene štyroch poslaneckých klubov návrh, aby do programu dnešnej schôdze Národnej rady bol zaradený bod, a to návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme vyslovili súhlas so zaradením tohto bodu do programu 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vyhlasujem teraz technickú 15-minútovú prestávku.
Pán poslanec Gašparovič sa hlási s procedurálnym návrhom.