Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Chcem reagovať na pána poslanca, ktorý teraz skončil svoju rozpravu.
Pán poslanec, spomínali ste tu revitalizáciu poľnohospodárskych podnikov a firiem, ktoré dnes na Slovensku existujú. Tvrdíte, že nemáte žiadne príbuzenské vzťahy k jednotlivým poľnohospodárskym firmám, ktoré sú dané do revitalizácie. Chcem vám ozrejmiť a spýtať sa vás, v akom príbuzenskom vzťahu je majiteľ firmy Beskydia, spol. s r. o., Krajná Bystrá. Ide o poľnohospodársku firmu, ktorá privatizovala štátne majetky, privatizovala 1 500 ha pôdy. Podľa informácií, ktoré som dostal od občanov podduklianskeho regiónu, majiteľom tejto spoločnosti s ručením obmedzeným je údajne váš zať. To je jedna vec.
Druhá vec. Čo je to za revitalizácia uvedenej spoločnosti s ručením obmedzeným, keď táto spoločnosť s ručením obmedzeným má ročnú splátku za privatizáciu 300 000 Sk a čerpá dotácie od štátu na 1 500 ha pôdy okolo 5 miliónov korún. Pritom jej celoročná produkcia bola 80 kusov hovädzieho dobytka. Zvyšok hovädzieho dobytka, ktoré nakúpila v zahraničí, hynie v hojnom počte vo voľnom ustajnení, ktorý je celoročne vyhnaný vonku na poli. Pritom zamestnanosť v tejto spoločnosti s ručením obmedzeným je dnes 6 až 7 pracovníkov.
Zvážme, pani poslankyne, páni poslanci, aký má zmysel revitalizovať takúto spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je v súkromných rukách, ktorá prelieva peniaze do vlastného vrecka. To je úplná demagógia, ak chceme dnes tvrdiť, ak vy, pán poslanec, tvrdíte, že je potrebné revitalizovať a dať financie týmto podnikom, ktoré majú byť štandardné alebo ktoré majú strategicky riešiť nezamestnanosť v týchto regiónoch. Pýtam sa vás, aký má plán táto spoločnosť s ručením obmedzeným na zníženie nezamestnanosti v podduklianskom regióne, kde tým, že sa privatizovali štátne majetky, prišlo o prácu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej bude s faktickou poznámkou vystupovať pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Baco, mám dve krátke poznámky. Jedna je na margo vášho vystúpenia a obrátenia sa na pani ministerku, ktorá tu nie je.
Rozdiel je v tom, že keď pani ministerka reagovala na vaše vystúpenie v prvom čítaní, vy ste opustili rokovaciu sálu. Pani ministerka to povedala, ale reagovala aj tak na vaše vystúpenie v prvom čítaní. Čiže, ak máte aj isté výhrady voči práci pani ministerky za krátke obdobie, buďte taký láskavý jej to povedať v jej prítomnosti.
A druhá poznámka. Nerobte demagógiu na občanov, že sa tu porušuje zákon a rokovací poriadok. Vy ste prijímali skrátené legislatívne konania v čase, keď vám to vyhovovalo. My prijímame skrátené legislatívne konania v čase, keď je potrebné, aby jednak hospodárstvo, ale aj vôbec celá situácia sa rozbehla normálnym spôsobom, a nie vaším väčšinovým spôsobom, ako ste to robili štyri roky v parlamente a vy v rezortoch, na ministerstvách, ale takýmto systémom, ktorý je v prospech ľudí. Ľudia rozhodli, že ústavnú väčšinu v parlamente bude mať 93 poslancov tohto politického zoskupenia a oni budú zodpovedať za to, aké kroky vo vláde a v parlamente urobia.
Čiže nerobte demagógiu na občanov, že sa tu porušuje zákon. Nič sa neporušuje a rokujeme plne v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako môžem povedať, za štyri roky v parlamente sa málokedy rokovalo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pán exminister Baco, pán poslanec Baco ma nazval, že sme demagógovia a že strašíme verejnosť. Na demagógiu treba ísť konkrétne.
Pýtam sa a vymenujem niektoré podniky, o ktorých sa tu hovorilo, či tam nie je nejaký rodinný a príbuzenský pomer. Nebudem to hovoriť, pretože poľnohospodárska verejnosť veľmi dobre vie, kto je za tými podnikmi. Zo 14 projektov, ktoré boli schválené krajským pracoviskom ministerstva pôdohospodárstva v Trnavskom kraji, boli dva potravinárske, z toho jeden neprešiel. Z tých 14 podnikov dalo ministerstvo ďalej tieto podniky: Agrocukor Sládkovičovo, Dunajglóbus Dolný Klatov, opakujem, Dunajglóbus Dolný Klatov, PD Lehnice, Gazda Gabčíkovo, opakujem Gazda Gabčíkovo, Agromet Veľký Meder.
Prosím vás, nedostal sa tam podnik Poľnohospodárske družstvo Ostrov. Áno, tam by sme mali zlé úvery predtým, pretože vybudoval sušičku kukurice, ktorá bola svojím výkonom unikátna v strednej Európe a bola pripravená robiť veľké služby pre poľnohospodárov, ale tento podnik sa cez ministerstvo ďalej nedostal. Keď konkrétne, nech sa páči.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi.
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som doplniť vystúpenie pána poslanca Baca aj pre lepšiu informovanosť tu prítomných poslancov.
Precestovala som Slovensko za uplynulé obdobie dvoch mesiacov krížom-krážom aj vo volebnej kampani, aj neskôr od východu až po Senicu a Gajary. Chcem povedať len toľko, nie som odborníčka v poľnohospodárstve, skôr ma zaujíma tá druhá stránka, a to je zamestnanosť ľudí v týchto regiónoch.
Zostávala som v nemom úžase pri cestách po východnom Slovensku a je tu viacero poslancov z východného Slovenska, najmä v poľnohospodárskych oblastiach, kde som sa dozvedela a videla som to na vlastné oči, že poľnohospodári, ktorí tam pestovali najmä kŕmnu pšenicu, mali jej prebytok. Viete o rôznych protestných akciách poľnohospodárov, ktorí žiadali dokonca garanciu štátu, pevné ceny, tak ako za totality, za komunizmu to bolo. Zostávala som skutočne v nemom úžase, prečo pestujú túto pšenicu, keď tam bol celý rad voľných objektov, ktoré zívali prázdnotou. Prečo musíme dovážať, to pán poslanec Baco nepovedal, prečo musíme dovážať aj dnes za drahé peniaze, počnúc hovädzím mäsom cez bravčové mäso, dokonca mliečne výrobky, vajíčka, keď sú na to kapacity, je tam vysoké percento nezamestnanosti, je prebytok kŕmnej pšenice, prečo my toto všetko musíme dovážať. Viete, mne sa to všetko takto zdá, že vlastne týmto zákonom a tým, že tak veľmi horlíte za systém konkurzov a bankrotov poľnohospodárskych družstiev, nepriamo pripravujete cestu na otvorenie nášho trhu na ďalší dovoz potravín zo zahraničia a na zvyšovanie nezamestnanosti v týchto regiónoch.
Chcem vás len upozorniť na jedno heslo, najmä poslancov SDK, z vášho predvolebného programu, ktorý sa volal SDK spolu za lepšie Slovensko. Tu máte - prostredníctvom vhodného trhového prostredia chceme vytvárať také podmienky, aby sa znížila miera nezamestnanosti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, prosím.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
veľa sa tu pohovorilo o účele tohto zákona. Treba povedať, že zákon má splniť dva také základné ciele. Jednak má umožniť novej vládnej garnitúre zmocniť sa Slovenskej poisťovne a po druhé, má zmeniť systém poskytovania dotácií poľnohospodárskym podnikom, teda vyhovieť znovu tým, ktorí s vládnou novou garnitúrou vo voľbách súhlasili. Na tom by nebolo nič neobvyklého a nenormálneho, len to treba povedať priamo občanom tohto štátu a netreba to zahmlievať rôznymi prekáračkami, ktoré tu odznievajú.
Ja ale nie som poľnohospodár a ani finančník, a preto sa nebudem zaoberať týmito otázkami tejto novely. Zaujíma ma to, akým protiústavným a nezákonným spôsobom sa tohto cieľa chce teda nová vládna koalícia zmocniť alebo dosiahnuť tento cieľ. Podotýkam, že znovu, a opakujem, že pán Benčík ako bývalý predseda poslaneckého klubu SDĽ, právnik, nám vždy dôrazne pripomínal to, kedy novela zákona spĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie. Podotýkam, že tu nehrozia nijaké také vážne škody, ktoré by napĺňali podmienku dať túto novelu na skrátené legislatívne konanie, lebo celé toto potom viedlo k tomu, že sa navrhovatelia zákona dopustili aj ďalších nezákonných postupov a protiústavných postupov.
Sústredím sa na paragraf alebo druhú časť zákona, pretože tá prvá by spĺňala náležitosti, a to § 186, ktorým sa chce nepriamo novelizovať Obchodný zákonník. Použil sa tu protizákonný postup, pretože, keď si navrhovatelia uvedomili, že pôvodný návrh bol zjavne protizákonný a protiústavný, tak išli nad rámec § 96 ods. 2, pretože táto spoločná správa v časti 5 článok 2 je úplne iným, vecne úplne iným návrhom, ako bol pôvodný návrh predkladateľov, čím sa porušuje už po druhýkrát v tejto snemovni § 94 ods. 2. Podotýkam, že po prvýkrát sa porušil, myslím si, predvčerom, keď sa schvaľoval zákon o revitalizácii podnikov alebo o Eximbanke, pardon, keď pán predsedajúci Hrušovský zvolal mimoriadnu schôdzu ústavnoprávneho výboru, aby sme sa poradili o tom, či vecne návrh, ktorý bol predložený, je v súlade s § 94, alebo nie je.
Podotýkam, že aj jeden poslanec ústavnoprávneho výboru za opozíciu - Stranu občianskeho porozumenia - sa zdržal hlasovania. To znamená, že minimálne on bol na pochybách, že vecne bol návrh úplne odlišný, a to bol, podotýkam, prinajlepšom sporný prípad. Ale toto je zjavné a flagrantné porušenie § 94, pretože návrh v tejto časti v tlači 33a je úplne iným návrhom ako návrh, ako pôvodné znenie § 186. Toto nové znenie v spoločnej správe výboru, ktorú ste dostali ako tlač 33a, je vlastne svojím spôsobom aj alogické, pretože zákonodarca chce niečo dosiahnuť v legislatíve neobvyklým spôsobom vetou, ktorá je doložená za pôvodný § 186. Prečítam to z Obchodného zákonníka. § 186 Obchodného zákonníka znie: "Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento zákon," myslí sa teda Obchodný zákonník, "alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu." Navrhovatelia zo spoločnej správy chcú dodať ďalšiu vetu, teda zmeniť túto bodku na bodkočiarku a dodať "možnosť inej úpravy v stanovách môže osobitný zákon vylúčiť". Tým popierajú, vlastne touto druhou vetou tú prvú vetu.
Podotýkam, že aj z hľadiska princípov právneho štátu, keď teda má prednosť vždy právna úprava lex specialis pred lex generalis, to znamená, špeciálnejšou právnou úpravou vo vzťahu k dozornej rade a k valnému zhromaždeniu je vždy Obchodný zákonník, a nie všeobecná norma, ktorou je zákon o strategických podnikoch. Takže aj tu je zjavne porušený základný princíp právneho štátu. To znamená, že zákonodarca mohol dosiahnuť toto úplne inou cestou, novelizovať Obchodný zákonník alebo vypustiť slovíčko z § 186 v Obchodnom zákonníku "tento", aby sa dosiahol účel, ktorý chcel dosiahnuť touto krkolomnou formuláciou zákonodarca. Škoda, že tu nie je pán poslanec Fico, opýtal by som sa ho, či naozaj v legislatívno-právnej dielni právnych expertov SDĽ sa budú takéto postupy uplatňovať aj naďalej.
Čo sa týka tohto paragrafu a jeho teda navrhovaného znenia v spoločnej správe 33a, treba povedať, že je aj protiústavná, a to zjavne protiústavná, pretože Ústavný súd už v takom prípade rozhodol, že takáto dikcia by bola protiústavná, pretože článok 20 ústavy ods. 1 hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, to znamená, aj štátnych vlastníkov. A tento zákonný obsah tohto práva napĺňa práve Obchodný zákonník. A keď toto právo takýmto flagrantným spôsobom vyjmeme z Obchodného zákonníka a dáme ho do tej najvšeobecnejšej úpravy, ktorou je zákon o strategických podnikoch, tak mu dávame zjavne iný režim. Podotýkam, ja som vtedy na rokovaní ústavnoprávneho výboru bol, keď sa nám vytýkalo, bolo to rozhodovanie o Vojenských lesoch v Javorine, kde toto konštatovanie, že vlastnícke právo musí mať pre všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah, sa porušilo.
Takže, páni, netvárme sa, že táto novela je plne v súlade a v poriadku.
Ďalej, samozrejme, netvárme sa, že novela nie je retroaktívnou vo svojej poslednej časti. Je retroaktívnou, pretože ruší už skôr založené právne vzťahy a, samozrejme, ja sa pýtam, kto bude teda niesť alebo hradiť náklady tým, pre ktorých tieto právne vzťahy budú zrušené a vzniknú im z toho vážne škody, pretože na revitalizačné programy a ich spracovanie mali prinajlepšom výdavky, počítali s týmito peniazmi vo svojich podnikateľských zámeroch, a my im so spätnou účinnosťou niečo zrušíme, čo už tu bolo založené v predchádzajúcom období.
Navrhujem teda, aby časť 5 článok II spoločnej správy 33a bola vypustená, aby sa teda o nej nehlasovalo. O ostatných ustanoveniach tohto zákona, ktorý nie je najlepšou vizitkou predkladateľov, bude hovoriť pán Maxon a zrejme navrhne, aby sa nehlasovalo ani o ďalších bodoch spoločnej správy. Konštatujem, že ak si teda máme ctiť právny štát a zákony a ústavu tohto štátu, bolo by najlepšie pre predkladateľov, aby túto novelu z rokovania stiahli a zvolili štandardný postup, to znamená novelizovali Obchodný zákonník, ak chcú vymeniť alebo zmocniť sa Slovenskej poisťovne, aby teda zrušili tie retroaktívne ustanovenia, ktoré sa dotýkajú zákona o revitalizácii. Takto bude dané právu zadosť.
A podotýkam pánu predsedajúcemu, aby nezvolával schôdze ústavnoprávneho výboru na to, aby si vládna koalícia odobrovala postupy, ktoré nie sú v súlade s rokovacím poriadkom tohto parlamentu, pretože ak ide o zjavné porušenie § 94 rokovacieho poriadku ods. 2, nie je najlepším spôsobom, aby si vládna koalícia toto odobrila síce v menšom grémiu, to znamená v ústavnoprávnom výbore, pretože právne argumenty tam nehrajú veľmi vážnu rolu, lebo jediným právnym argumentom sú potom logické vývody člena ústavnoprávneho výboru - neprávnika Zajaca, a s tým teda nechceme mať nič spoločné. Na toto upozorňujem toto ctené plénum.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickou pripomienkou ako prvý vystúpi pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som vás, pán predsedajúci, v kontexte vystúpenia práve kolegu pána Cupera poprosiť, aby ste teda zvážili postup v zmysle § 94 rokovacieho poriadku. Myslím si, že sa môže stať dobrou tradíciou v tomto novom parlamente, ak v takýchto prípadoch skutočne nebudeme postupovať silou hlasov, ale silou argumentov. Myslím si, že pán podpredseda Hrušovský vlastne začal celú túto procedúru smerovať práve k tejto argumentačnej záležitosti. Čiže, aj keď máte právo rozhodnúť o tom, že nevyhoviete zneniu § 94 alebo teda, že dá sa hlasovať o nejakom inom postupe, myslím si, že tento prípad si žiada aj z hľadiska istého zovšeobecnenia v budúcnosti, aby skutočne zaujal k nemu ústavnoprávny výbor stanovisko, pretože pri minulom rokovaní ústavnoprávneho výboru sme vo všeobecnej rozprave k predchádzajúcemu bodu zákona o Eximbanke dospeli, možno povedať všeobecne, k takému záveru, že ak tamten problém bol, povedzme, taký "vachrlatý", že tento je možno komplikovanejší. Nechcem dopredu nejakým spôsobom hovoriť o tom, ako môže skončiť stanovisko ústavnoprávneho výboru, ale v každom prípade by sme sa týmto mali zaoberať, pretože aj o tomto je rokovací poriadok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej faktická pripomienka - pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem za slovo.
Chcem pripomenúť pánu poslancovi Cuperovi, že v článku I zákona číslo 211/1997 Z. Z. sa nehovorí o dotáciách do poľnohospodárstva, ale o revitalizácii podnikov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktická pripomienka - pán Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Chcem povedať právnemu expertovi pánu Cuperovi, poslancovi Cuperovi asi toto: Retroaktivita nevznikla, pretože mohla vzniknúť iba vtedy, ak by sa už podľa schválených projektov začali projekty realizovať. Doteraz nebol schválený ani jeden projekt, čiže nemohol byť ani realizovaný, čiže nemohla vzniknúť žiadna škoda. Čo sa týka vypracovania projektu, prosím vás, tie projekty stáli podľa náročnosti od 50 do 200 tisíc a tieto náklady si podnik môže vo vlastnom účtovníctve a vo vlastnej réžii odpísať, dať do nákladovej položky daní.
Čo sa týka ústavy, pán poslanec Cuper zabudol prečítať, že je tam aj článok, teda v článku 20 odsek 2, ktorý hovorí, že zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v článku 4 ústavy nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu. Takže aj o tom hovorí ústava.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážené dámy a páni,
chcem reagovať na námietku pána poslanca Cupera vo vzťahu k § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Ide o obdobný spor, aký vznikol pri prerokúvaní zákona o Exportno-importnej banke minulý týždeň. Obaja vystupujúci právnici z poslaneckého klubu HZDS to pripomenuli. Chcel by som prečítať stanovisko ústavnoprávneho výboru k výkladu § 94 ods. 2 a 3. Naplnenie § 94 ods. 2 a 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je potrebné posudzovať vždy z vecného hľadiska, a nie z jeho legislatívnotechnického vyjadrenia. Znenie spoločnej správy k tomuto zákonu je, prirodzene, iným legislatívnotechnickým riešením. Samozrejme, môže vzniknúť spor o tom, či presahuje vecný rámec pôvodného návrhu. O tom sa dá diskutovať, o tom môžeme dospieť k určitému konsenzu, ale ani nemusíme. Je to otázka, o ktorej môžeme diskutovať v kuloároch, môžeme diskutovať na úrovni ústavnoprávneho výboru, môžeme diskutovať na úrovni pléna.
K poznámke pána poslanca Cupera týkajúcej sa námietky protiústavnosti jedného konkrétneho ustanovenia, ktorým sa má novelizovať Obchodný zákonník, dávam rečnícku otázku: Je potom celý zákon o strategických podnikoch v súlade s ústavou?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
predmetom novely zákona sú, tak ako sa tu už niekoľkokrát povedalo, tri okruhy problémov, ktoré táto krátka novela chce riešiť. Na vnútorný rozpor tejto novely som poukázal už pri rozprave, keď sa rokovalo o skrátenom legislatívnom konaní. Dovoľte mi však na niektoré veci poukázať. Predtým však naozaj považujem za absolútne potrebné zdôrazniť, že predkladateľmi sú pán Vladimír Maňka, Robert Fico, Roman Kováč, Milan Ištván a Stanislav Bartoš. Prečo, prosím, vážené dámy, vážení páni, tieto mená čítam? Pretože v poradí druhý je pán poslanec Robert Fico, ktorý, bohužiaľ, je v tomto čase na zahraničnej pracovnej ceste a nemôže sa k tej diskusii, v ktorej tu budeme dnes ešte hovoriť, vyjadriť. Som totižto jednoznačne a hlboko presvedčený, že naozaj dochádza k zásadnému porušeniu rokovacieho poriadku. Podotýkam, k zásadnému porušeniu rokovacieho poriadku a v konečnom dôsledku táto novela je v kolízii aj s Ústavou Slovenskej republiky. Je naozaj pre mňa smutným konštatovaním, keď predseda ústavnoprávneho výboru konštatuje, čo sa týka § 94, že to môže byť predmetom diskusie v pléne alebo že to môže byť predmetom diskusie vo výboroch a že to môže byť predmetom diskusie prípadne teda aj v kuloároch.
Vážený pán predseda, som jednoznačne hlboko presvedčený, že je to absolútne explicitné a že to nemôže byť predmetom diskusie. Je to jasne definované v spoločnej správe 33a, to ustanovenie, o ktorom hovoríme, rozširuje rámec predloženej novely, a to nemôže byť predmetom diskusie. To je absolútne flagrantná a jasná vec.
Vážené dámy, vážení páni, ak by ste dovolili ešte niekoľko poznámok z hľadiska vecného riešenia, ktoré táto novela sleduje. Naozaj s veľkým obdivom a počudovaním vnímam vyjadrenia napríklad takéhoto charakteru: Všeobecná úverová banka sa zaraďuje medzi neprivatizovateľné podniky do 31. 12. 1999 preto, že to je termín, dokedy prebehne reštrukturalizácia tejto akciovej spoločnosti.
Vážený pán predkladateľ, predovšetkým by som vám chcel povedať, že ste mali pravdepodobne na mysli ozdravenie alebo revitalizáciu tohto podniku, a nie reštrukturalizáciu. Po druhé, ak do 31. 12. akýmikoľvek nástrojmi chcete úspešne tento proces uskutočniť, tak, vážené dámy, vážení páni, klobúk dolu. Klobúk dolu. Do 31. 12. realizovať ozdravný proces Všeobecnej úverovej banky, myslím si, je úloha veľmi náročná a budem veľmi rád, keď sa túto úlohu podarí naplniť. Nehovoriac o tom, že mohol by som tu predložiť niekoľko desiatok ekonomických porovnaní a ekonomických kritérií, že to jednoducho nie je možné.
Ale, vážené dámy a páni, do dnešného dňa som nedostal odpoveď na otázku, ktorú som niekoľkokrát položil, prečo teda táto novela, predmetom tejto novely má byť rozšírenie strategických podnikov neprivatizovateľných do 31. 12. 1999. Skutočne do dnešného dňa som odpoveď nedostal nehovoriac o tom, že je to v príkrom rozpore, ak sa nám vytýkali niektoré skutočnosti vo vzťahu k OECD. Musím povedať, že predovšetkým to bol zákon o strategických podnikoch a v rámci zákona o strategických podnikoch predovšetkým finančné inštitúcie. Včera sa tu hovorilo o približovaní, o liberalizácii mnohých oblastí, predovšetkým ekonomického života. Táto novela je dôkazom protichodného zámeru vlády, ako aj včera proklamovala.
A, vážené dámy a páni, proti komu chcete zabezpečiť, aby Všeobecná úverová banka nebola do 31. 12. 1999 privatizovaná? Máte parlamentnú väčšinu, máte exekutívu, máte Fond národného majetku. Aký dôvod na to je, aby ste tento podnik zaraďovali medzi neprivatizovateľné, ak sa vy slobodne a dobrovoľne nerozhodnete, že ten podnik budete privatizovať? Považujem za úplne normálne a vecné, ak ako opozícia ste navrhovali, aby tento podnik medzi neprivatizovateľnými bol, pretože vtedy ste ten proces reálne nevedeli ovplyvniť. Dnes ho máte absolútne v rukách. Mne vychádza jedno jediné. Vy sami pred sebou v rámci politických strán, ktoré tvoria súčasnú koalíciu, máte záujem dostať to do zákona, aby v rámci politických diskusií v rámci vašej koalície ste mali jednu diskusiu definitívne vyriešenú. Takže, vážené dámy a páni, je to farizejstvo súčasnej koalície, farizejstvo, ktoré prezentujete pred občanmi Slovenskej republiky v rámci svojich vnútorných problémov. Ja, prirodzene, rešpektujem aj vašu snahu a považujem ju nakoniec aj za objektívnu, už som sa k tomu priznal, že chcete upraviť výkon vlastníckych práv štátu v niektorých akciových spoločnostiach. Je to plne legitímne. Máte na to právo.
Ale, vážené dámy a páni, nemáte na to právo prostredníctvom porušenia zákona. Absolútne jednoznačne je potrebné sa zhodnúť na skutočnosti, že nie je možné takúto úpravu realizovať prostredníctvom novely zákona číslo 192. A každý právny expert s vysokým stupňom právneho vedomia, ktorý bude ochotný s vami o tom otvorene diskutovať, potvrdí, áno, máte, samozrejme, politicky aj legitímne právo na to, aby ste to zrealizovali, ale je to možné zrealizovať výhradne novelou Obchodného zákonníka, odvolávajúc sa na špeciálny zákon, ktorým je číslo 192. Opačný postup je v rozpore s platnou legislatívou, a ak to budete interpretovať inak, tak to interpretujete skutočne veľmi nesprávne.
Veľmi ma mrzí, že predkladacia správa, ktorú jeden z predkladateľov uviedol, sa obmedzila len na tie skutočnosti, ktoré predkladateľ uviedol. Vzhľadom na to, že ide o také vážne legislatívne zmeny, vzhľadom na to, že tam skutočne dochádza k porušeniu princípov legislatívneho procesu, tak ako sme si ho v zákone ustanovili, predkladaciu správu považujem za prinajmenej nedostatočnú.
Vážený pán predkladateľ, keď už vaša predkladacia správa bola taká veľmi stručná, prosím vás pekne, nech je aspoň pravdivá. Poukážte, prosím, na jednu medzinárodnú zmluvu, ktorá nás zaväzuje k tomu, aby sa v našom právnom poriadku neuplatňoval zákon číslo 211/1997 Z. z. Jednu medzinárodnú zmluvu mi ukážte. Ak ma o tom presvedčíte, nehovoriac o skutočnosti, ktorá súvisí so zákonom číslo 211/1997 Z. z. o revitalizácii, bolo by bývalo vhodnejšie uplatňovať trhové princípy a trhové spôsoby aj v predchádzajúcej diskusii. Aj o tom sme si už niečo povedali.
Ak bude fungovať štandardné trhové prostredie, ak budú všetky inštitúty, ktoré súvisia s rozvinutým trhovým prostredím fungovať, potom môžeme využívať štandardné metódy. Pokiaľ to tak nie je, tak aj táto metóda je istým prispením k zlepšeniu toho stavu, ktorý v poľnohospodárstve a predovšetkým v poľnohospodárskej prvovýrobe je. Prirodzene, nechcem diskutovať na tú tému, ktorá tu bola naznačená, že naozaj je najvyšší čas, aby sa jednak zákonodarný orgán Slovenskej republiky a jednak vláda Slovenskej republiky venovali myšlienke plošného oddlženia podnikov poľnohospodárskej prvovýroby.
Ak vytýkate selektívnosť, netransparentnosť a porušenie voľnej hospodárskej súťaže zákonu číslo 211/1997 Z. z. o revitalizácii, tak plošné oddlženie je desaťkrát transparentnejším zásahom, pretože plošne budeme oddlžovať aj tých, ktorí ekonomicky vlastne už neexistujú a ktorí nemajú ani reálnu šancu ekonomicky prežiť, nehovoriac o tom, že je to futurológia, pretože na plošné oddlženie poľnohospodárskej prvovýroby štátny rozpočet Slovenskej republiky niekoľko rokov nebude mať dostatok zdrojov.
K návrhu novely zákona číslo 192, o ktorej v tomto období diskutujeme, je priložené aj stanovisko ministerstva financií. Je to v súlade s legislatívnym procesom, tak ako to ukladajú legislatívne pravidlá a rokovací poriadok Národnej rady. Chcel by som ctených poslancov požiadať, predkladateľov, a je to moja prosba aj pre budúce obdobie, prosím, ja za stanovisko ministerstva financií považujem dokument, ktorý je podpísaný ministrom financií Slovenskej republiky, a nie riaditeľom odboru rozpočtu. Tým, prirodzene, nechcem spochybniť jeho profesionálne schopnosti, pretože mám veľmi pozitívne skúsenosti spolupráce s ním, ale za legitímne a oficiálne stanovisko ministerstva financií považujem dokument, ktorý je podpísaný štatutárnym predstaviteľom tohto ústredného orgánu štátnej správy, a tým je minister financií.
Vážené dámy, vážení páni, už v predchádzajúcej diskusii som poukázal, že táto novela je novelou na jeden a pol strany s niekoľkými vetami. V týchto niekoľkých vetách je toľko legislatívnych rozporov, toľko vecne nedoriešených problémov, že vám naozaj v dobrej vôli predkladám tento procedurálny návrh. Tento procedurálny návrh vám predkladám preto, aby ste sa vyhli tomu, aby ste zaplienili legislatívny proces tým, čo ste nám dlhé obdobie vytýkali. Môj procedurálny návrh znie, nie je to priznanie, pretože som už minule spomínal, že v takej krátkej novele sme sa v žiadnom prípade nedopustili toľkých rozporov s rokovacím poriadkom, a dokonca aj s možnou kolíziou s ústavou. O retroaktivite, samozrejme, sa nebudem vyjadrovať, o možných náhradách škody, pretože aj v tomto smere mám absolútne jasné, mám na to teda jasný názor. Je to ale skôr oblasť pre špecialistov ekonómov. Ale v súvislosti s tým, čo som povedal, vážené dámy, vážení páni, predkladám procedurálny návrh nepokračovať v prerokovaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov (tlač 33).
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Maxon, za vystúpenie v rozprave.
Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko vecí v tejto súvislosti. Napriek tomu, že tu boli rozporné vystúpenia pána poslanca Brňáka a zároveň pána poslanca Cupera, využívam právo predsedajúceho uplatniť § 146 rokovacieho poriadku a požiadať o stanovisko ústavnoprávny výbor. Preto žiadam o jeho zasadnutie. Zároveň prerušujem schôdzu Národnej rady do 14.30 hodiny.
Chcem sa ospravedlniť s tým, že by sme pokračovali faktickými poznámkami po prestávke, ktorá bude zároveň obedňajšou prestávkou, a žiadam, aby o 14.00 hodine boli prítomní členovia grémia v zasadačke pána predsedu Národnej rady tak, aby sme sa poradili o ďalšom postupe.
Prosím tých predsedov jednotlivých výborov, ktorí chcú dať oznam svojim členom. Pán poslanec Orosz, zrejme za ústavnoprávny výbor. Buďte takí dobrí, nech zostanú na tabuli len tí, ktorí chcú dať oznam pre členov výborov.
Takže pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Prosím členov ústavnoprávneho výboru, aby sa zišli na rokovanie ústavnoprávneho výboru o 12.15 hodine na desať minút.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kotian.
Poslanec M. Kotian:
Vážené poslankyne, poslanci,
zasadnutie Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov sa uskutoční o 13.30 hodine v rokovacej miestnosti číslo 183 na I. poschodí.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sa zúčastnili na krátkom rokovaní. Zasadnutie výboru bude o 13.30 hodine v miestnosti číslo 148.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kovačič.
Poslanec D. Kovačič:
Výbor pre verejnú správu - prosil by som členov, aby sa tiež o 13.30 hodine zišli v našej miestnosti na rokovaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pokračovanie rokovania parlamentu je o 14.30 hodine, politické grémium o 14.00 hodine.
Ešte pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 13.45 hodine v zasadačke výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
(O 14.45 hodine.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Zasadá politické grémium, do jeho skončenia predpokladám ešte 15 minút. Začneme o 15.00 hodine. Ďakujem za pochopenie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, pán Volf má slovo.
Poslanec J. Volf:
Vzhľadom na to, že k uvedenému bodu zasadal ústavnoprávny výbor a že prijal určité závery, ktoré nakoniec prebehli aj z hľadiska grémia, zvolávam členov výboru pre hospodárstvo a privatizáciu ihneď, aby sme mohli byť oboznámení s týmito výsledkami a mohli zaujať príslušné stanovisko. Prosím členov výboru do zasadačky číslo 30.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím o trpezlivosť do 15.30 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.
Vážené pani poslankyne, pani poslanci, budeme pokračovať ďalej v prerokúvaní predmetného bodu.
S faktickou pripomienkou vystúpi pán poslanec Gaľa vzhľadom na to, že nevidím v sále pána poslanca Cupera.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel som zareagovať na vystúpenie pána poslanca Maxona, ktorý vo svojom vystúpení vyčítal dôvodovej správe ten moment, že stanovisko odboru štátneho rozpočtu ministerstva financií je podpísané iba riaditeľom odboru štátneho rozpočtu, a nie ministrom financií. Chcem sa odvolať na legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré vydala Národná rada Slovenskej republiky, kde v článku 8 sa hovorí, že z hľadiska finančných dôsledkov návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí treba návrh zákona prerokovať vždy s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky sa uvedie v dôvodovej správe. Je tu odvolávka pod čiarou na § 51 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, kde sa podobne v § 51 pod číslom 2 hovorí, že navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.
Na základe uvedeného sa domnievam, že jeho výčitka voči dôvodovej správe nie je relevantná, pretože nie je nikde explicitne uvedené, že toto stanovisko ministerstva financií musí podpisovať minister.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi.
Faktická poznámka - pán poslanec Bohunický.
Prosím, reagujte na ostatné vystúpenie rečníka z rozpravy. Tým bol pán poslanec Maxon. Upozorňujem vás na to.
Poslanec P. Bohunický:
Chcem reagovať na pána poslanca Maxona. Stranu demokratickej ľavice, resp. celú koalíciu, nazval farizejskou tým, že teraz zaraďuje Všeobecnú úverovú banku medzi strategické podniky. Chcem pánu poslancovi Maxonovi povedať iba toľko, že plníme sľuby, ktoré sme dali našim voličom. Považovali sme i ako opozícia Všeobecnú úverovú banku za strategický podnik a za takú ju považujeme i ako koalícia. Preto ju ošetrujeme touto novelou zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickou pripomienkou vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
chcel som doplniť pána poslanca Maxona v tom, že zákon, spoločná správa 33a, tak ako bola predložená, nie je v rozpore s článkom 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale s článkom 20 ods. 1, pretože ten hovorí o rovnosti obsahu vlastníckych práv. Článok 20 ods. 2 je len vykonaním alebo rozšírením článku 4, ktorý hovorí, čo je štátne vlastníctvo explicitne a že štát môže povedať, že aj iné vlastníctvo môže byť len štátnym vlastníctvom. Ale tu práve sa dáva týmto podnikom, ktoré sa vynímajú a dávajú do štátneho vlastníctva zároveň v nesúlade s článkom 20 ods. 1, iný právny režim alebo obsah vlastníckeho práva v rozpore s Obchodným zákonníkom, alebo to, čo Obchodný zákonník v § 186 ods. 1 explicitne hovorí, že sa musí riadiť len Obchodným zákonníkom.
To je odpoveď na otázku, ktorú dal zároveň predseda ústavnoprávneho výboru.
A pánu Bohunickému, aby sa naučil čítať Ústavu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.