Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Baco bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Prosil by som pánov poslancov, ktorí sú na svetelnej tabuli, aby tí, ktorí chcú vystúpiť s faktickou poznámkou, sa vypli, aby ostali len tí, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy. Takže, pán poslanec Maxon do rozpravy, pán poslanec Slaný a pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Slaný - faktická poznámka.
Zapnite pána poslanca Slaného.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem.
Chcel by som faktickou poznámkou vystúpiť na môjho predrečníka. Môj predrečník obhajuje revitalizáciu ako štandardný trhový nástroj na oživenie stratových podnikov, ktoré prakticky nemajú šancu, aby v trhovo-konformnej ekonomike prežili. Revitalizácia iba predĺži agóniu podnikov, ktoré už aj tak skôr či neskôr skrachujú. Podľa môjho názoru som presvedčený o tom, že trhová ekonomika pozná štandardné trhové nástroje, ktoré riešia ekonomiku stratových podnikov a zabezpečia, aby poľnohospodárstvo na Slovensku malo oveľa lepšiu ekonomiku, ako má doteraz.
Keď si uvedomíme, aké má revitalizácia dosahy na štátny rozpočet a jej nevýhodou je to, že preferuje stratové podniky na úkor ziskových, dospejeme k názoru, že revitalizácia je pre slovenskú ekonomiku neprijateľná. To znamená, že keby sme išli touto cestou, ktorú tu predniesol môj predrečník, Slovensko skôr či neskôr by stratilo svoju ekonomickú suverenitu, lebo stratovosť podnikov by stále stúpala, zvyšovala by sa platobná neschopnosť, ktorá už je i teraz vo výške 350 miliárd neudržateľná, a Slovensko by bolo stále viac závislé od vonkajších zdrojov. Preto, ak chceme Slovensko budovať ako zvrchovaný a suverénny štát, musíme použiť také nástroje, ktoré slovenské podniky ekonomicky pozdvihnú a postavia ich na takú úroveň, aby boli konformné a konkurencieschopné v európskom konkurenčnom prostredí. Z toho dôvodu nesúhlasím s mojím predrečníkom a navrhujem, aby sa tento zákon prerokoval v skrátenom konaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová.
Zapnite pani poslankyňu Tóthovú.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážená snemovňa,
chcem podporiť vystúpenie pána poslanca Baca, a to v tej časti, kde jednoznačne povedal, že z právneho hľadiska navrhnutý legislatívny zámer je neprijateľný v štáte, ktorý sa má a chce stať demokratickým a právnym štátom. Nie je možné, aby práva nadobudnuté podľa doposiaľ platného práva boli zákonom zrušené. Boli nadobudnuté v súlade s platným právom. Ak by sme to spätne rušili, je to retroaktivita. Môže byť názor na revitalizáciu akýkoľvek, môžu byť názory na ďalšiu cestu rôzne, ale spôsob, ktorý sa navrhuje v tomto legislatívnom návrhu, je absolútne, ale absolútne neprijateľný v štáte, ktorý je právny štát. Nemôžeme rušiť, a to zákonom, rozhodnutia, ktoré boli prijaté v súlade s doposiaľ platným zákonom. Občania nadobudli práva dobromyseľne alebo organizácie dobromyseľne a v súlade s platným právom. Inak je to prípad pre Ústavný súd.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Chcem hovoriť k pánu predrečníkovi, ktorý tu spomínal niekoľko firiem, ohľadne revitalizácie. Medzi týmito firmami zaznela aj Beskydy, spol. s r. o., Krajná Bystrá. Pán poslanec, aká revitalizácia pre túto firmu? Táto firma sprivatizovala štátne majetky, dnes berie niekoľko miliónov ročne dotáciu na mŕtvu pôdu, ktorá zarastá burinou, a z niekoľko desiatok pracovných miest, ktoré mali štátne majetky, dnes nemá ani desať. Načo potom takúto revitalizáciu? Povedzme si otvorene, o čo tam ide. Ide o to, nahnať ešte peniaze do vreciek blízkych rodinných príslušníkov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Pán predsedajúci, chcem doplniť stanovisko pána poslanca Baca.
Totiž ide o jednu skutočnosť. Tu sa vytvára umelá predstava, že jediná forma, akou sa dá ozdraviť hospodárstvo, je používanie pohrebnej služby. Pretože revitalizačné kroky sú ale súčasť klasickej aj ortodoxnej metódy riadenia, netreba ich obmedziť len na konkurz. Vezmime si, koľko napríklad americká vláda vložila dvakrát jednak do General Motors a do Fordu na to, aby zachránila veľký podnik, ktorý mal určité kritické podmienky prežitia. Dokonca teraz Greenspan, vedúci federálneho rezervného fondu v USA zmobilizoval obrovské sumy, miliardové sumy na záchranu v podstate špekulatívnej firmy Long Therm Capital Management. Práve toto nepovažujem za prednosť, toto považujem naozaj za chybu, lebo sa nerevitalizovala hodnototvorná firma, ale špekulatívna firma. Máme množstvo metód z Nemecka, z Francúzska, z Anglicka, pri ktorých štát naozaj podporuje záchranu oživenia krízových firiem, ktoré sú hodnototvorné. Revitalizačné alebo ak tak chcete resuscitačné postupy sú legitímne postupy tam, kde nejde už o nekrózne hospodárske tkanivo. Hovoriť, že jediné riešenie je len rýchle zlikvidovanie podnikov, priatelia, to je teória pohrebného ústavu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.
Poslanec P. Kresák:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
mám vlastne iba jednu takú právnu otázku na kolegu predrečníka. Nielen od neho, ale aj od iných som začul niekoľkokrát slovo retroaktivita a niečo, čo bolo údajne, teda, čo je zakázané, čo je v rozpore s ústavou. Chcel by som sa opýtať, ktorý článok ústavy mali tí, ktorí spomínali zákaz retroaktivity v tejto súvislosti, na mysli, v čom by bol návrh v rozpore, keď sa hovorí o retroaktivite, pretože pokiaľ viem, Ústava Slovenskej republiky zakazuje retroaktivitu iba v súvislosti s trestným právom. A myslím si, že tomuto váženému zboru nemusím hovoriť o tom, že teória práva delí retroaktivitu na pravú a nepravú a že vo viacerých prípadoch s ňou, samozrejme, právne poriadky musia počítať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Do rozpravy sa ústne prihlásil pán poslanec Maxon.
Keďže nemám ďalšie ústne prihlášky do rozpravy, uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, a samotný návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorý som už citoval, z hľadiska obsahovej časti a aj z hľadiska už potom vecného riešenia má prakticky štyri strany. Sám som nebol vždy spokojný s legislatívnym priebehom počas obdobia, keď som pôsobil v parlamente, bol som toho názoru, a niekoľkokrát som to aj v tejto snemovni prezentoval, že je možné, aby sme riešili niektoré veci legislatívne jasnejšie a predovšetkým legislatívne zreteľnejšie a čistejšie. Uviedol som už, že samotný návrh na skrátené legislatívne konanie aj samotná predloha novely má štyri strany. Nemal som tú príležitosť, odkedy pracujem v oblasti legislatívy, aby som držal v rukách štyri strany, v ktorých je toľko rozporu. Nakoniec musím konštatovať, že zásadné rozpory boli aj v úvodnom slove pani ministerky.
Ctené dámy, vážení páni, na jednej strane nám OECD vytýka čiastočne formu a rozsah zadefinovaných strategických podnikov, my sme sa z toho nepoučili, a rozsah, teda počet týchto podnikov rozširujeme. Nevyjadrujem sa teraz k vecnej správnosti, skôr si myslím, že je to vecne správne, ale to je prvý rozpor, na ktorý upozorňujem a ktorý skutočne bol predstaviteľmi OECD interpretovaný. Ja som sa s najvyšším predstaviteľom OECD v Paríži stretol a po tomto stretnutí s najvyšším predstaviteľom som mal ešte ďalších päť rokovaní. Na druhej strane musím veľmi jasne a zreteľne konštatovať, že keď som predstaviteľom OECD vysvetlil zásady a princípy zákona o revitalizácii, tak vecné námietky k tomuto postupu už neboli. Ospravedlňujem sa, že pravdepodobne teda už potom nevystúpim v ďalšej časti, ale vzhľadom na to, aby som sa snažil vás presvedčiť, aby tento zákon nebol odsúhlasený do skráteného legislatívneho konania, tak sa naozaj musím vyjadriť aj k vecným zámerom tejto novely.
Na jednej strane aj o revitalizácii, a o tom sa ešte zmienim, hovoríme o voľnej hospodárskej súťaži, respektíve o princípe narušenia voľnej hospodárskej súťaže. Na strane druhej v novele číslo 192 upravujeme rozhodovacie procesy v strategických podnikoch diametrálne inak ako v bežných podnikateľských subjektoch a obchodných spoločnostiach. Akým spôsobom potom môže byť dodržaný princíp voľnej hospodárskej súťaže? Okrem toho, a to je moja principiálna pripomienka k tomuto návrhu zákona, dámy a páni, naozaj by som prosil, aby sa legislatívci zamysleli nad týmto návrhom. Som totiž hlboko presvedčený, že to, čo sa chce touto novelou dosiahnuť, sa skutočne nemôže riešiť novelou číslo 192, ale sa musí riešiť novelou Obchodného zákonníka. Samozrejme, rešpektujem dôvody, prečo sa to robilo v zákone 192. Jednoducho sa to robilo preto, že sa to zdá jednoduchšie, pretože v Obchodnom zákonníku by sme sa takýmto spôsobom museli dotknúť aj mnohých obchodných spoločností so zahraničnou majetkovou účasťou, ale potom opäť dávam otázku, ako zabezpečíme princíp voľnej hospodárskej súťaže po schválení tejto novely.
Opakujem teda, vo vzťahu k OECD sú dva rozpory. Jeden rozpor, že sa rozširuje počet, aj keď hovorím, že po istých diskusiách a v odborných kruhoch by bolo možno prospešné, keby sa tak stalo, ale je to rozpor a nemožno ho zakrývať, na strane druhej ešte raz prezentujem, že po konzultácii s predstaviteľmi OECD a po vysvetlení zámeru tohto zákona sme došli k zhode v tom smere, že nezasahuje do voľnej hospodárskej súťaže. Prirodzene, ak máme hovoriť o retroaktivite, rešpektujem to, čo povedal odborník na ústavné právo, pán doktor Kresák, na strane druhej však prosím, mám odvahu na pôde Národnej rady povedať, že to, čo sa získalo na základe platného práva, sa v žiadnom prípade a v civilizovanej spoločnosti novým zákonom neodníma.
Súhlasím s tým, že hľadajme nové alternatívy. Pokiaľ ale nemáme novú alternatívu, tak nerušme to, čo je zákonom dané, a ak by sa tak malo stať, tak jednoducho nerušme aspoň to, kde prišlo k legitímnemu rozhodnutiu, aby sa tento proces uskutočnil. Prepáčte, že je pokročilý čas, ale považujem to za taký vážny problém, že musíme o tom diskutovať. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme na pôde Národnej rady, prípadne vo výboroch začali diskutovať o tom, čo je v poľnohospodárskej prvovýrobe voľná hospodárska súťaž. Ak by sme jasne vedeli zadefinovať, čo to je, tak potom by sme mohli pokračovať ďalej. Či sa vám to páči, alebo nepáči, poľnohospodárska prvovýroba má aj významné krajinotvorné prvky. Ako toto poslanie poľnohospodárskej prvovýroby zakomponujeme do voľnej hospodárskej súťaže? Už nechcem hovoriť o sociálnom poslaní podnikov v poľnohospodárskej prvovýrobe.
Myslím si, že niektorí, ktorí sa vyjadrili k zákonu číslo 211/1997 Z. z. o revitalizácii, nepoznajú celkom ani jeho dikciu. Na jedno veľmi dôležité ako predseda revitalizačnej komisie musím upozorniť, že rozhodnutie revitalizačnej komisie je výsledkom dobrovoľnej dohody zúčastnených s využitím tohto zákona. Nikto, kto nechcel pristúpiť k tomuto procesu, či už to bol dlžník, alebo veriteľ, rozhodnutím revitalizačnej komisie nemohol byť zaviazaný, pretože mu na to jednoducho zákon nedal puvoár. (Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, nereagujte z pléna.
Poslanec M. Maxon:
Pán poslanec, naozaj vám v tomto prípade neverím, pretože zákon poznám dobre, poznám všetky rozhodnutia revitalizačnej komisie. Ani v jednom rozhodnutí revitalizačnej komisie nie je dohoda so Sociálnou poisťovňou, ani v jednom rozhodnutí revitalizačnej komisie nie je Sociálna poisťovňa zaviazaná k žiadnej účasti na procese revitalizácie. Ak si podnikateľské subjekty spravili splátkové kalendáre zo Sociálnej poisťovne, je to ich vec a je to absolútne mimo procesu revitalizácie.
Aby som sa teda ešte vrátil k prvej časti zákona, pokiaľ sa teda rieši rozhodovanie v orgánoch spoločnosti, som naozaj hlboko presvedčený o tom, že je to parketa Obchodného zákonníka, že nie je to možné riešiť novelou číslo 192.
Ak dovolíte teda ešte čiastočne k tomu záveru, kde sa navrhuje v článku II zrušiť zákon číslo 211 o revitalizácii. Ctené dámy, vážení páni, ak v tejto snemovni niekto vystúpi a uvažuje a vyčísluje negatívny dosah na štátny rozpočet v súvislosti s rozhodnutím o revitalizácii, musím, bohužiaľ, konštatovať, že je to vysoký stupeň nekvalifikovanosti a vysoký stupeň neznalosti problematiky.
Vážené dámy a páni, efekt je absolútne opačný. Dnes sa štátny rozpočet na procese revitalizácie nepodieľa ani korunou. V procese revitalizácie nie sú zahrnuté nedoplatky voči daňovým úradom atď. Ak sa podnik efektívne zrevitalizuje, tak je perspektívnym prínosom pre štátny rozpočet z hľadiska jeho budúcich finančných odvodov. Myslím si, že stratu 350 miliárd ste, pán poslanec, nemysleli vážne. Okrem toho ešte raz opakujem, ak nájdeme vhodnejší spôsob, ako tieto problémy vyriešiť, tak sa, samozrejme, k nim pridám, ale povedať dnes v tejto situácii, že treba využívať štandardné metódy používané v rozvinutých trhových ekonomikách, to opäť považujem za hlbokú neznalosť problematiky, pretože štandardné metódy je možné využívať len v štandardných podmienkach. Ak je niekto dnes schopný tvrdiť a dokázať, že poľnohospodárska prvovýroba sa nachádza v štandardných podmienkach, je to hlboká demagógia.
A to, čo proces revitalizácie riešil, sú dosahy predovšetkým pred rok 1990. Veď je to obrovské zaťaženie úvermi, ktoré sú dnes evidované ako úvery na trvale obracajúce sa zásoby v Konsolidačnej banke. Poviem aj túto myšlienku, pretože ju považujem tiež za dôležitú. Veľmi zreteľne v tom procese, tak ako sme hľadali spôsoby dospieť k rozhodnutiu o revitalizácii, sa nám jasne tieto myšlienky jednoducho formovali, a ony naozaj aj reálne v tej podnikateľskej praxi fungujú. Dnes, keď sa nám naozaj nepodarí ozdraviť tých, ktorí sú ozdravenia schopní, hovorím za poľnohospodársku prvovýrobu, lebo tie ekonomické parametre poznám veľmi dôverne, stiahne to ďalšiu masu perspektívnych, ktorí dnes do procesu revitalizácie jednoducho ísť nemusia, pretože tie úvery, ktorými sú zaťažené tieto podnikateľské subjekty, to je istina, tie úroky, ktorými sú zaťažené, jednoducho sú zakalkulované do ceny úverov tých podnikateľských subjektov, ktoré dnes plynule a efektívne hospodária.
Dnes som sa stretol s niekoľkými predstaviteľmi podnikov poľnohospodárskej prvovýroby, mal som to šťastie, že sú to tie perspektívne, ktoré naozaj idú veľmi dobre, a tým, že je taký veľký objem klasifikovaných úverov, ktoré sme sa snažili v procese revitalizácie poľnohospodárskej prvovýroby riešiť, musia tieto klasifikované úvery jednoducho zaplatiť tí dobrí. A uznáte sami, prirodzene, že má to aj iné dosahy, má to aj dosahy, ktoré sme v oblasti fiškálnej politiky mohli efektívnejšie ovplyvniť, má to aj tie dosahy, ktoré sme mohli v prípade, že by sa efektívnejšie naštartoval program ozdravenia bánk, ovplyvniť, chcem ale podotknúť, že tento proces, ktorý je navrhovaný, a tak aj bol rozhodnutím revitalizačnej komisie schválený, je aj príspevkom k programu ozdravenia komerčných bánk.
Pretože skutočne dochádza k dvom riešeniam, aj poľnohospodárska prvovýroba, aj komerčné banky týmto spôsobom jednoducho významným spôsobom ozdravujú svoju ekonomiku. Naozaj veľmi pekne prosím túto snemovňu, aby sme naozaj veľmi dôrazne zvážili toto rozhodnutie. Naozaj som trošku nadobudol také presvedčenie, že táto snemovňa k tomuto rozhodnutiu by mala dospieť jednoducho preto, že bolo politicky vyhlásené, že proces revitalizácie uplatnením zákona číslo 211/1997 Z. z. nie je tým správnym riešením.
Vážené dámy, vážení páni, ako predseda revitalizačnej komisie vám naozaj zodpovedne môžem povedať, že nás to stálo veľmi veľa námahy, kým sme efektívne a bez... Pán poslanec, veľmi ľahko sa vám kýve hlavou, keď sa tak kvalifikovane vyjadrujete v tejto snemovni, ako ste sa pred niekoľkými minútami vyjadrili, kedykoľvek si to s vami rozdám v oblasti ekonomických kategórií v poľnohospodárskej prvovýrobe a kedykoľvek si to s vami rozdám aj v oblasti stratégie poľnohospodárskej prvovýroby v ďalšom období. Možnože to bude diskusia prospešná pre obe strany, nakoniec nie je to dôležité, aby som tu v snemovni rozprával, že koľko sme na tom robili, kým sme dospeli k tomuto riešeniu. Myslím si, že štátni úradníci sú na to, aby efektívne pracovali a my sme sa v tomto smere snažili efektívne pracovať. Bolo by mi veľmi ľúto, keby sa takýmto riešením odobrala šanca - bolo schválených 34 podnikateľských subjektov, boli schválené subjekty, ktoré naozaj majú reálnu šancu, aby po procese revitalizácie efektívne fungovali.
Myslím si, že by to bola škoda, keby sa tento proces prerušil a skončil sa vtedy, keď ešte nemáme iné efektívnejšie riešenie. Nehovoriac o tom, že som naozaj presvedčený, a zopakujem to ešte raz, že to, čo sa na základe platného práva získalo, tak sa v žiadnej civilizovanej spoločnosti na základe nového zákona neodníma, nehovoriac o tom, že som presvedčený, že v tomto prípade sa rozbehla perspektívna a efektívna vec. Ak sa v súčasnej vláde tento proces podarí zdokonaliť a podarí sa jej nájsť inú metódu a iný spôsob, budem veľmi rád, a pokiaľ bude záujem, tak veľmi rád aj moje skúsenosti, ktoré som mal v tomto smere, tým, ktorí sa s týmto problémom budú chcieť popasovať, odovzdám.
Pre túto chvíľu by som naozaj chcel celú snemovňu požiadať, aby veľmi dôkladne zvážila návrh na skrátené legislatívne konanie a vzhľadom na to, že už vecne k tej navrhovanej novele s najväčšou pravdepodobnosťou nevystúpim, aj vecný obsah navrhovanej novely číslo 192. Nehovoriac o tom, že v tejto snemovni sa veľa ráz kritizovalo a ja som bol jeden z tých, ktorý som si tú kritiku naozaj bral k srdcu, a častokrát ma to mrzelo, a hneď v úvode tohto volebného obdobia sa to stáva pravidlom, mám na mysli to pravidlo, že zákonnou úpravou alebo akoukoľvek novelou rušíme iný zákon. A to nie je štandardný spôsob a štandardná metóda v procese legislatívy, ktorú by sme mali prirodzeným spôsobom spoločne zdokonaľovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážená pani ministerka,
po prvýkrát vystupujem ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a vystupujem práve k otázke, ktorú tu nastolil predrečník. A chcem zdôrazniť, že si vysoko vážim jeho úsilie, úprimnú snahu pomôcť poľnohospodárskym podnikom, a najmä slová o tom, že poľnohospodárstvo sa nenachádza v štandardných podmienkach.
Chcem však zdôrazniť, že to, čo doteraz bolo legislatívne spravené v rámci revitalizácie pre poľnohospodárske podniky, nie je práve tou najefektívnejšou metódou, a to z toho dôvodu, že ide o 873 miliónov, ktoré sú určené pre 34 podnikov, z ktorých 19 je sprivatizovaných. Čiže neviem, či sú to práve tie podniky, ktoré tak veľmi potrebujú tieto finančné prostriedky, viem si predstaviť aj oveľa efektívnejšie využitie týchto prostriedkov, ktoré by bolo viac celoplošné.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem reagovať na vystúpenie pána Maxona. Uznávam, pán Maxon, že ste veľký odborník a skúsený finančník v oblasti poľnohospodárstva. Ale vy tu stále vystupujete ako veľký odborník a neomylný finančný expert. Výsledkom vašej práce a práce vášho predchodcu pána Kozlíka je stav na ministerstve financií, a ten je katastrofálny.
Prečo vám to, pán Maxon, pripomínam? Preto, že ste sa dopoludnia veľmi nelichotivo vyjadrili o našom kolegovi Jozefovi Migašovi, poslancovi a predsedovi Národnej rady. Chcem vám, pán Maxon, povedať, že ste tiež boli ministrom financií Slovenskej republiky, pozamýšľajte sa, či ste dorástli na funkciu, ktorú ste zastávali. Jediné kritérium, ktoré ste spĺňali, bola politická účelovosť. Potrebovali ste zachrániť rozpadajúcu sa koalíciu a v tomto prípade bolo treba vás dať do funkcie, aby Nová agrárna strana zabrala. Veľmi mi je ľúto, že to musím konštatovať, ale chcem vás poprosiť, aby ste rovnako zvažovali slová, ak hodnotíte iných kolegov v tomto parlamente.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
chcel by som zareagovať na posledného diskutujúceho. K replike, kde hovorí pán Maxon, odpovedá pánu poslancovi Kováčovi, čo poisťovne, chcem povedať, že práve tie firmy, ktoré sú v beznádejnom stave, neplatia poisťovniam, a pokiaľ sa zrevitalizujú, logika je len v tom, že tým poisťovniam zaplatia. Takže si myslím, že to je postavené na hlavu, toho sa netreba obávať, naopak, ten, kto bude...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.
Poslanec P. Baco:
Takže, prepáčte, teda to je k tomu moje stanovisko.
Ďalej si myslím, že by sme tu naozaj nemali kšeftáriť s politickými tričkami, ide o veľmi vážnu vec. Vážim si aj pána Rakúsa, aj pána Kresáka, ich odborné znalosti, chcem však povedať, páni, že s konkurenciou v poľnohospodárstve je to tak, že ja predsa nemôžem preniesť lúku z Liptovskej Tepličky do Dunajskej Stredy, keď mám dobrého podnikateľa v Dunajskej Strede a nemám dobrého podnikateľa v Liptovskej Tepličke. Jednoducho to je dané prírodou a musíme hľadať riešenie, aby sme tú pôdu a to prostredie, tú prírodu kultivovali tam, kde je. A jednoducho chcem povedať, že vo väčšine firiem, ktoré sa dostali do tejto situácie, ide naozaj o ich dlhy spred roku 1990. V dobrej viere si títo ľudia si zobrali úver na maštaľ alebo čo ja viem na čo, alebo na závlahy, za 5 % alebo 2 %, alebo za 6 %, a teraz, v roku 1991 na tento 6-percentný úver im naskočilo 20 %, potom 25 %. Jednoducho neboli schopní sa nijakým spôsobom z týchto dlhov dostať. Som veľmi sklamaný, že pani predsedníčka pôdohospodárskeho výboru sa takýmto lakonickým spôsobom k tomu stavia, pretože nemáme iné riešenie. Ak bude iné riešenie, nech sa toto zruší.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon, nemôžem vám udeliť slovo na faktickú poznámku, pretože nemôžete ňou reagovať sám na seba. Preto dávam slovo pánu poslancovi Húskovi.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem upozorniť na to, že podporenie poľnohospodárskej revitalizácie je veľmi dôležité aj z tých dôvodov, že už máme konfrontačné skúsenosti aj z iných ekonomík, kde sa napríklad rozhodli úplne opustiť veľkoprodukčné metódy v poľnohospodárstve. Vezmite si príklad reformy v Bulharsku. Lanský rok táto mohutná exportná krajina, exportná v poľnohospodárstve, - lebo v minulosti naozaj exportovala vyše 60 % svojej poľnohospodárskej produkcie, a poznali sme to aj podľa množstva kamiónov, ktoré kedysi putovali cez nás do západného Nemecka - musela táto krajina 37 % svojej potreby obilia nakupovať. Ak naozaj neochránime veľkoprodukčné organizácie v poľnohospodárstve, tak sme vystavení jednak zničeniu toho priestoru, a jednak veľmi ťažkému spätnému návratu, lebo prienik poľnohospodárskych prebytkov z vonkajšieho trhu je potom doslova zničujúci.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh? Pokiaľ nebudete mať procedurálny návrh, odoberiem vám slovo.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
zabudol som jasne formulovať môj návrh, ktorý vlastne mal odznieť v závere môjho vystúpenia. Dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, aby nebolo uplatnené skrátené legislatívne konanie. Veľmi pekne, pán predsedajúci, vás prosím, aby ste ma v tejto chvíli nevypli.
Pán poslanec Sopko, sám som bol veľmi nepríjemne prekvapený, ako moja pripomienka v predpoludňajších hodinách vyznela.
Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som sa vám verejne ospravedlnil. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
vrátim sa k poznámke, ktorá odznela vo vystúpení pána poslanca Maxona o Sociálnej poisťovni. Áno, aj pán poslanec Maxon hovoril o tom, že poisťovne budú mať peniaze potom, keď budú podniky revitalizované, ale hovoril súčasne o tom, že účastníci konania sa dobrovoľne dohodli, títo účastníci konania, a bez ich dobrovoľného súhlasu nebolo možné takéto konanie urobiť. Problém je v tom, že zákon práve Sociálnu poisťovňu postihuje tak, že Sociálna poisťovňa nie je účastníkom konania. V mene Sociálnej poisťovne rozhodovala práve revitalizačná komisia podľa zákona.
Túto skutočnosť sme namietali aj pri prijímaní zákona a Sociálna poisťovňa dovtedy mala právo si urobiť svoj vlastný splátkový kalendár po dohode s firmou, a teda ísť vlastne cestou, ktorú predpokladá zákon, ale z vlastného uváženia s tými podnikmi, s ktorými takýto dohovor mohla urobiť. Ale nikto ju nemohol k tomu nútiť. Preto si myslím, že je dobre, že sa vrátime k pôvodnému režimu, že Sociálna poisťovňa bude určovať, s ktorým podnikom uzavrie iný splátkový kalendár na dlžoby, ktoré podnik voči Sociálnej poisťovni má, a tak udržíme Sociálnu poisťovňu v solventnom stave tak, aby neboli postihnutí revitalizáciami ostatní občania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážené dámy,
vážení páni,
toto, čo tu prezentuje pán poslanec Kováč, je totálna demagógia...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Baco, môžete vystupovať jedine...
Poslanec P. Baco:
Áno, chcem vystúpiť k pánu Maxonovi v tom smere, že ani jeden z účastníkov, ani Sociálna poisťovňa, ani iná žiadna nie je viazaná týmto zákonom k povinnosti zúčastňovať sa na revitalizácii. Naopak, ozdravujú sa jej klienti. Keď sa ozdravia na základe dobrovoľnosti účastníkov, tak Sociálna poisťovňa môže získavať.
Vymenoval som, vážení páni, ktorí ste mali pripomienky, všetky firmy, ktoré sú tam, aby ste nemuseli vy pán Minárik, Jancura a iní z médií, ktorí ste tu predviedli vaše predstavy o mediálnej politike, nemuseli podplácať, korumpovať mojich úradníkov, aby vám dodávali ďalšie podklady, pretože nehanbím sa ani za jeden z týchto podnikov, že som mu pomohol, aby sa mohol revitalizovať, takisto ako sa nehanbím ani za ďalšie firmy, ktoré fungujú a ktorým som akýmkoľvek spôsobom pomohol, pretože všetkým som pomohol. Ak mám všade príbuzných, tak mi je to jednoducho ku cti, myslím si, že som taký vitálny a potentný.
Ešte raz, pani predsedníčka výboru, budete banovať toto rozhodnutie, to vám sľubujem, ale som rád, že ste prezentovali svoje politické tričko na úkor poľnohospodárov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce k rozprave vyjadriť. Áno, nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
je už pokročilý čas...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, páni poslanci.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
... Škoda, že pán poslanec Baco odišiel, dúfam, že ma napriek tomu bude vonku počuť.
Chcem upozorniť, že som predložila vládny návrh na skrátenie legislatívneho konania. Som preto trošku prekvapená vývojom tejto diskusie, pretože sa diskutovalo k obsahu zákona. Predpokladám, že takto zameraná rozprava mala byť k predloženému poslaneckému návrhu zákona, nie k návrhu skráteného legislatívneho konania. Ale, keďže sa rozprava takýmto smerom uberala, dovoľte mi, aby som sa predsa k niektorým kľúčovým otázkam tejto rozpravy vyjadrila.
Po prvé, zdá sa, že ste viacerí prehliadli, ktorí ste k meritu zákona diskutovali, čo je hlavný zámer tohto zákona. Je to novelizácia zákona o zabezpečení záujmov štátu v strategických akciových spoločnostiach a v strategických štátnych podnikoch. Pripomeňme si trošku históriu tohto zákona. Keď sa predložil tento zákon do Národnej rady, bola tu, myslím si, že veľmi živá debata k nemu. Poukazovali sme na jeho nedostatky, poukazovali sme na to, že tento zákon sa pripravil tak, že vlastne nikto nevedel, čo to strategický podnik je, že strategické podniky ste vlastne vy, predkladatelia, dnešní predstavitelia opozície, nedefinovali. Čo horšie, nezabezpečili ste ani to, aby v tých prípadoch, kde skutočne mohlo ísť o strategický podnik, sa záujmy štátu naozaj zabezpečili tak, ako je to v názve tohto zákona.
Pripomeňme si už len dnes všeobecne známy prípad VSŽ, keď jeden deň vtedajší pán minister zdôvodňoval, prečo VSŽ musia byť medzi strategickými podnikmi. S tým súhlasím, že tam mali byť. Okrem iného hovoril žartovne, že každý plot je vyrobený z plechu alebo z drôtu, ktorý má pôvod vo VSŽ. Drôt sa vyrába síce v drôtovni, ale nech. Asi o dva-tri dni na to sa VSŽ stali stopercentou súkromnou spoločnosťou a štát stratil akékoľvek možnosti v tomto naozaj významnom strategickom podniku presadzovať svoje záujmy. Dnes je situácia vo VSŽ katastrofálna, myslím si, že to nikomu už nie je tajomstvom.
Tento zákon bol novelizovaný niekoľkokrát, jedna novela sa dotýkala práve toho, aby sa medzi strategické podniky zaradili aj významné finančné inštitúcie. Nebudem to rekapitulovať detailne, lebo by to dlho trvalo. Ale určite viacerí poslanci, ktorí ste boli poslancami aj v minulom volebnom období, si spomínate, aká diskusia, debata sa zvádzala okolo týchto finančných inštitúcií a ako potom pričinením vtedajšieho pána podpredsedu Národnej rady, predstaviteľa Združenie robotníkov Slovenska, sa vlastne do tohto zákona nedostali dve významné finančné inštitúcie, Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka. Medzitým uplynul nejaký poldruha rok a kde je Investičná a rozvojová banka? Chcela by som sa opýtať, či chceme, aby rovnaký osud postihol aj Všeobecnú úverovú banku, ktorá je skutočne z hľadiska podielu na trhu úverov najvýznamnejšou a z hľadiska bilančných súm druhou najvýznamnejšou.
Ak dovolíte, pokračovala by som. Poukázali ste totiž na určitý rozpor, ktorý bol v mojom vyjadrení, pán poslanec Maxon. Ide o čisto formálny rozpor. Formálny v tom smere, že sa rozširuje počet strategických podnikov a v tom prípade by som aj ja bola radšej, keby sa zužoval, ale na druhej strane ide tu o významný podnik, o významnú strategickú finančnú inštitúciu. Myslím si, že by väčšina z nás, ktorí máme záujem o rozvoj, o udržanie aspoň dnešného stavu a o ďalší rozvoj bankového sektora, mala súhlasiť s tým, že Všeobecná úverová banka naozaj takouto strategickou inštitúciou je. Pripomínam, že zákon navrhuje, aby bola medzi strategické podniky v § 2 zaradená iba do konca roku 1999. Prečo? Preto, že sme presvedčení, že dovtedy sa nám podarí uskutočniť zásadný reštrukturalizačný projekt vo vnútri Všeobecnej úverovej banky a dúfam, že nielen v nej.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k ďalšiemu návrhu pána poslanca Maxona, ktorý smeroval k tomu, že ak sme chceli zabezpečiť väčšinový záujem štátu v niektorých strategických spoločnostiach, ktoré ošetruje tento zákon, že sme to radšej mali urobiť zmenou Obchodného zákonníka. Nie, pretože Obchodný zákonník upravuje situáciu v podnikovej sfére bez ohľadu na to, či ide o strategické podniky, ktoré patria pod osobitný zákon, alebo nie. Ak by som to zopakovala, upravujeme situáciu vo veľmi úzkom okruhu podnikov, a preto sme volili túto cestu. Môžem povedať, že sme starostlivo zvažovali prístup spolu s poslancami. Vzájomne sme sa radili a myslím si, že návrh, ktorý vzišiel z poslaneckých lavíc, je v tomto prípade správny. Ja nie som odborník na právo, ale myslím si, že právnici by to dokázali lepšie vysvetliť, prečo je vhodnejší takýto postup.
Ďalej, ak dovolíte, rada by som sa vyjadrila - nie je tu, a škoda, že tu nie je pán poslanec Baco. Povedal totiž jednu veľkú pravdu, tvrdú pravdu. Povedal, že situácia na vidieku - všimnite si, že použil výraz vidiek - na vidieku je zlá a hrozivá. Rozhodujúcu rolu v tom, ako vyzerá situácia na vidieku, zohráva predsa poľnohospodárstvo. Ak teda povedal, že situácia je zlá, hrozivá, je to výsledok agrárnej politiky, za ktorú pán predchádzajúci minister nesie v plnom rozsahu zodpovednosť. (Potlesk.)
Nie som poľnohospodárka, nie som odborníčka na poľnohospodárstvo, ale, samozrejme, život v hospodárskej sfére a aj na poslaneckom poste ma nútil k tomu, aby som sa predsa len aspoň trošku otázkou poľnohospodárstva zaoberala. Nie som teda zďaleka taká odborníčka ako pán poslanec Maxon, ktorý teraz opustil túto miestnosť. Som však presvedčená, že za obdobie štyroch rokov - bolo to po prvýkrát dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa mohla realizovať ucelená agrárna politika - sa dalo v poľnohospodárstve urobiť podstatne viacej. Dotačná politika zostala v zásade taká istá, ako bola predchádzajúce roky. Pozrite sa na cenovú politiku v poľnohospodárstve. Pozrite sa, akú úlohu zohráva Štátny fond trhovej regulácie. Myslím si, že ak niekto by mu zatlieskal, tak len ten, ktorý z neho ťažil a ťažil na úkor poľnohospodárov. Pozrime sa na to, aká privatizačná politika sa robila v poľnohospodárstve. Prečo poľnohospodárom, mám na mysli poľnohospodárskym podnikom družstevného typu, ale aj iným, sa neumožnilo, aby sa podieľali na privatizačnom procese v nadväzujúcich stupňoch spracovateľského priemyslu - mäso- priemysel, mliekarenstvo, poľnonákupy atď. atď. (Hlasy z pléna.)
Budem reagovať: Nebolo všetko sprivatizované. Okrem toho, pokiaľ viem, aj v predchádzajúcej druhej Mečiarovej vláde sedel ten istý pán minister pôdohospodárstva. Takže, keďže vo vláde sedel, mohol protestovať proti tej forme privatizácie, ktorá sa urobila. Nesie preto jednoznačnú zodpovednosť.
Takže všetci si uvedomujeme a som rada, že to povedal pán bývalý minister pôdohospodárstva, že situácia v poľnohospodárstve je naozaj kritická. Uvedomujeme si to a s plnou vážnosťou a zodpovednosťou hovoríme, že je naším zámerom urobiť všetko pre to, aby sme túto situáciu riešili. Ja by som chcela poďakovať aj pánu poslancovi Maxonovi, ktorý povedal, že je ochotný poskytnúť svoje dobré rady. Ďakujem za to. (Potlesk.)
Na druhej strane revitalizácia - dostávam sa teda k ďalšej časti toho zákona, v ktorom sa má rušiť zákon o revitalizácii -, bola riešením, ktoré bolo skutočne riešením účelovým. Znovu pripomeniem rozpravu, ktorá bola pri predložení návrhu zákona o revitalizácii v Národnej rade. Upozorňovali sme, a upozorňovali sme ešte predtým, kým sa otvorila táto diskusia, aké negatívne dôsledky bude mať zákon na finančnú disciplínu podnikov. Ukázalo sa to. Ukázalo sa to dokonca ešte prv, ako bol zákon schválený. A myslím si, že dokonca by sme vedeli aj vyčísliť straty, ktoré tým boli spôsobené. Myslím si, že je preto oprávnená požiadavka, aby vláda navrhla iný spôsob riešenia. Ja vás ubezpečujem, že tento iný spôsob riešenia je takmer hotový. Bude to ale spôsob riešenia, ktorý bude riešiť obidve stránky spojených nádob - reštrukturalizáciu bánk i finančnú reštrukturalizáciu podnikov.
Skutočne musím povedať, že ste udreli klinček po hlavičke, keď ste poukázali na to, že bolo potrebné rýchlo, okamžite v roku 1994, keď ste prevzali moc, nadväzovať na to, čo bolo pripravené, a uskutočniť projekt reštrukturalizácie úverového portfólia bánk. To je jedna stránka spojených nádob. Na druhej strane bolo treba pripraviť komplexný projekt opatrení na finančnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry. Toto je náš zámer, toto chceme robiť veľmi rýchlo. Takže, prosím, aby sme nestrašili podniky, ktoré dokonca, ako ste aj uviedli, je to možné, že vynaložili možno nejaké prostriedky, aby pripravili revitalizačné projekty, že to bude pre nich nevyhnutne musieť znamenať, keď tento zákon platiť nebude, zánik. Rozhodne to znamenať nebude. Dokonca trúfnem si povedať, že ak projekty boli skutočne dobre urobené, môžu ich použiť v negociačnom procese, ktorý bude prebiehať na decentralizovanej úrovni, to znamená medzi bankovou sférou, možno aj Sociálnou poisťovňou, možno aj ďalšími poisťovňami a podnikmi. Tento zámer tu je a budeme sa snažiť čo najrýchlejšie ho aj uviesť do života.
Na záver by som chcela povedať, že aj my si uvedomujeme, že je potrebné si uvedomiť, že poľnohospodárske podniky majú aj iné poslanie, ako len produkovať poľnohospodársku produkciu, že majú nepochybne aj krajinotvornú funkciu, že plnia aj určité sociálne poslanie. Uvedomujeme si to aj my, ale tu je potrebné hľadať také riešenia, ktoré by zabezpečovali všetky tieto funkcie v celom komplexe, a na druhej strane, aby to bolo efektívnejšie riešenie. Nie mojou vinou sme zdedili hospodárstvo, ktoré je skutočne v predkrízovej situácii, vo veľmi komplikovanej finančnej situácii. Pán poslanec Maxon ako bývalý minister financií by mi to nepochybne potvrdil. A preto musíme hľadať riešenia, ktoré sú racionálnejšie a ktoré budú spĺňať zámery a ciele, ktoré možno boli pri predkladaní revitalizačného zákona. Myslím si, že viacerí poslanci poukazovali veľmi správne na to, že práve v selektívnom prístupe, ktorý stál a padal na revitalizačnej komisii, vlastne boli zabudované nepochybne prvky subjektivizmu, či ste to vedome, alebo nevedome chceli.
Na záver by som chcela ešte uviesť - škoda, že tu nie je pán poslanec, ale, prosím, veď nejde o to. Je pre mňa prekvapením, keď pán poslanec Baco hovorí o tom, že by som azda niesla nejaký podiel na zmene kurzovej politiky, že som podporila devalvačné očakávania. Možno len pre pánov poslancov uvediem, bola som nielen ostrým kritikom všetkých vyjadrení, častokrát nezodpovedných, častokrát nedostatočne kvalifikovaných, ktoré tvrdili, že jediný spôsob riešenia narastajúceho deficitu bežného účtu je zmena kurzovej politiky. Ale myslím si, že aj som bola tá, ktorá som sa odvážila kritizovať rozhodnutie Národnej banky Slovenska o prechode z fixného kurzu na plávajúci kurz, a to preto, že nebol sprevádzaný zároveň aj určitými opatreniami vlády. Takže každé takéto vyjadrenie je nekorektné. Myslím si, že buď nie je pán poslanec Baco informovaný, alebo to robí zámerne. V jednom i v druhom prípade by sa asi mal pokúsiť korigovať.
Na druhej strane som veľmi rada, že prvé signály, ktoré boli vyslané tým, že bola ustanovená koaličná vláda, s prvými signálmi o tom, aké priority hospodárskej politiky budú v nadchádzajúcom období, prispeli k tomu, že slovenská koruna sa stabilizovala a že sa dnes naozaj pohybuje pod 10-percentnou devalváciou. (Hlasy v sále.) Prosím? Áno, ku dnešnému dňu o percento oslabila, ale je to ešte stále pod 10 %. Myslím si, že bude potrebné, aby sme urýchlene zámery hospodárskej politiky aj realizovali, aby sa slovenská koruna v priebehu nasledujúcich mesiacov dostala podľa možnosti na tú východiskovú hranicu, pri ktorej došlo k zmene kurzovej politiky.
Ďakujem vám veľmi pekne, vážení páni poslanci, a prosím vás o podporu návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie tohto zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)