Federální shromáždění ČSFR, 1992 – 1992 Společné schůze SL a SN

Nepřítomní poslanci: Sněmovny lidu:

V. Filip, V. Klaus, J. Kostrhun, J. Kovář, J. Lux, K. Melocík, L. M. Mihályi, E. Mitrová, J. Moravčík, I. Němec, A. Pludek, M. Sládek, V. Šilhán

Sněmovny národů zvolení v České republice:

K. Dyba, I. Kočárník, J. Ruml

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:

P. Baco, Š. Bošnák, P. Delinga, M. Kučera, R. Zelenay

Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Dámy a pánové, dovolte, abych vás přivítal na jednání čtvrtého dne páté společné schůze Federálního shromáždění. Zvláště vítám členy federální vlády v čele s premiérem panem Stráským.

O slovo požádal předseda Federálního shromáždění pan poslanec Michal Kováč.

Předseda FS M. Kováč: Vážené dámy, vážení páni, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení hostia! Siedmeho novembra večer, krátko po deviatej hodine zomrel Alexander Dubček. Bol to náš kolega, pre mnohých z nás priateľ, pre väčšinu obyvateľov Česko-Slovenska, Čechov, Slovákov aj príslušníkov iných národností človek - politik, ktorý so svojimi postojmi, názormi a chovaním sa natrvalo zapísal do ľudských sŕdc a myslí predovšetkým v rokoch známych ako "pražská jar".

S jeho menom boli spojené aj nádeje mnohých obyvateľov Európy na lepšie a spravodlivejšie usporiadanie sveta. Bol to jednoducho človek, ktorý sa už za svojho života stal súčasťou dejín našich aj európskych. To, že to bol človek, ktorého tak veľa ľudí poznalo a malo rado nebolo preto, že bol na špičke hierarchie politickej moci tej doby, ale preto, že sa snažil o zmenu, predovšetkým o zmenu politických pomerov. Táto zmena spočívala v prostej myšlienke, v rehabilitácii občana ako jediného a pôvodného zdroja politickej moci. Od toho sa odvíja celá filozofia politických postupov a stanovísk Alexandra Dubčeka. To nebola vec prostého poznania. To bola predovšetkým vec jeho charakteru, jeho životných skúseností, jeho zmyslu pre zložitosť života obyčajného človeka.

To, čoho si budeme vždy vážiť pri vyslovení mena Alexander Dubček bude jeho osobnosť, jeho jasná a priama tvár, ktorá vzbudzovala dôveru a získavala sympatie už pri prvom stretnutí. Myslím si, že žiadny politik sa nemôže zapísať do myslí ľudí, tobôž do dejín len svojimi rozumovými vlastnosťami, ale musí vedieť získavať dôveru ostatných aj svojimi ľudskými vlastnosťami. Úprimnosť, poctivosť, umenie dodržať dané slovo, schopnosť povzniesť sa nad malichernosťou aj nevraživosťou, to sú tie vlastnosti, ktoré utvárajú ľudské srdcia. Myslím, že práve tieto dobré vlastnosti mal Alexander Dubček. Bez nich by nemohol obstáť so cťou v dejinných skúškach, ktorými ho osud, doba a okolnosti vystavovali a neboli to skúšky malé.

Je nesporné, že dejiny pre každého, kto v nich hrá nejakú rolu nájdu miesto a veci pomenujú pravým menom. Osobnosť Alexandra Dubčeka, jeho úlohu v našich dejinách vysoko ocenili všetci významní európski aj svetoví štátnici, svetová verejnosť aj predstavitelia vedy. Nie je vôbec náhodou, že jeho činnosť bola mnohými prestižnými univerzitami ocenená udelením čestného titulu doctor honoris causa. Mnohé európske ale aj mimoeurópske mestá sa uchádzali o česť udeliť mu čestné občianstvo. Mnohí z nás sa budú vracať k hodnoteniu osobnosti Alexandra Dubčeka a jeho odkazu. Čím môžeme mi naplniť odkaz tohto nášho veľkého súčasníka, ktorý patril rovnako tak Slovákom ako Čechom? Myslím, že je to predovšetkým ušľachtilosť ducha, ktorý ho viedol rovnako tak k hrdosti na svoj vlastný národ a súčasne k národnej znášanlivosti a tolerancii, k porozumeniu voči túžbam a snahám ostatných národov a národností. Bola mu cudzia nacionálna nenávisť a pohŕdanie. Bol tolerantným človekom, ktorý nevyvolával konflikty a ktorý pokiaľ vznikli, dokázal ich prekonať porozumením a láskavosťou. Preto sa výrazne zapísal do našich novodobých dejín a do sŕdc mnohých miliónov ľudí. Česť jeho pamiatke.

Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Děkuji předsedovi Federálního shromáždění. Prosím vás, vážené kolegyně a vážení kolegové, i vás, vážení hosté, abychom uctili památku pana Dubčeka povstáním a minutou ticha.

(Přítomní povstali a minutou ticha uctili památku Alexandra Dubčeka.)

Děkuji vám. Přistoupíme nyní k jednání čtvrtého dne páté společné schůze sněmoven Federálního shromáždění. Na začátku mi dovolte, abych vám sdělil ještě několik organizačních věcí.

Jak jste už byli včera informováni, poslední rozloučení s panem Alexandrem Dubčekem se bude konat v sobotu 14. listopadu v 11.00 hodin v Bratislavě v budově Slovenského národního divadla. Odjezd poslanců je zabezpečen autobusy, varianta s letadlem byla opuštěna vzhledem k tomu, že se často vyskytují mlhy, takže autobusy budou vypraveny v sobotu v 6.00 hodin ráno od budovy FS.

Upozorňuji všechny poslance, kteří ještě svoji účast nenahlásili, že u prezence je možné se přihlásit k účasti na pietním aktu. Zároveň je u prezence i nová listina, na které se zapisuje účast na zítřejší převoz ostatků pana Dubčeka z Ruzyně do Bratislavy. V Ruzyni se uskuteční krátké pietní rozloučení. Odjezd je opět zabezpečen od budovy FS autobusy v 7.30, návrat se předpokládá v 9.30, takže tomu přizpůsobíme samozřejmě i jednání našich sněmoven.

Nyní budeme pokračovat v jednání 5. společné schůze Federálního shromáždění. Jak mi včera oznámili předsedové sněmoven pan Benda a pan Zelenay na samostatné schůzi Sněmovny národů, dnes bude program společné schůze pokračovat takto:

Za prvé bychom zvolili členy dohodovacího výboru k návrhu zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 92/1991 Sb. o podmínkách převodu majetku státu na jiné osoby, tisk 116 a potom bychom zahájili rozpravu k vládnímu návrhu ústavního zákona o způsobu dělení majetku ČSFR mezi Českou a Slovenskou republiku a převod majetku, práv a závazků ČSFR mezi Českou republikou a Slovenskou republikou, jak je máme uvedeny v tisku 152 a 155.

Pokud by zbyl čas ještě dnes, zahájili bychom rozpravu k vládnímu návrhu ústavního zákona o zániku České a Slovenské Federativní Republiky. Pak bychom projednali zprávy dohodovacích výborů - jeden již byl k návrhu zákona o zrušení FBIS zvolen - a k tomu si zvolíme teď. Předpokládám, že tento program se nám dneska samozřejmě nepodaří dokončit, takže bychom pokračovali zítra. A také bychom měli o všech těchto návrzích zítra hlasovat.

Můžeme přistoupit k prvnímu bodu dnešní společné schůze, kterým je návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 92/1991 Sb. o převodu majetku státu na jiné osoby.

Bod programu 9 (pokračování): Návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 92/1991 Sb. o podmínkách převodu majetku státu na jiné osoby, ve znění zákona č. 92/1992 Sb. (tisk 116) a návrhy výborů ústavně-právních SL a SN (tisky 128 a 129)

Při hlasování o tomto návrhu byla přijata rozdílná usnesení sněmoven a návrh zákona schválila pouze Sněmovna lidu. Bylo navrženo a také schváleno sněmovnami, aby byl zřízen dohodovací výbor. Bylo navrženo toto složení - navrhli ho předsedové výborů hospodářských: ve Sněmovně lidu byli navrženi poslanci Kincl, Zán, Šedovič a Lacina. Ve Sněmovně národů poslanci Malina, Homola, Krivda a Fišera.

Zbývá nám nyní odhlasovat toto složení dohodovacího výboru. Budeme hlasovat o této věci společně s tím, že poslanci sněmovny hlasují o svých zástupcích do dohodovacího výboru. Prosím, jestli má někdo připomínky k navrženým kandidátům do tohoto výboru. Nevidím. Budeme hlasovat.

Kdo souhlasí se složením dohodovacího výboru tak, jak jsem ho přečetl, nechť zvedne ruku a stlačí tlačítko.

Hlasování: 9.23

(SN 98, SL 109)

Kdo je proti? (SN 0, SL 0)

Kdo se zdržel hlasování?

(SN 9, SL 4)

Děkuji. Ze sto jedenácti poslanců přítomných ve Sněmovně národů bylo devadesát osm pro, nikdo proti, devět se zdrželo a čtyři poslanci ignorovali. Ze sto patnácti poslanců Sněmovny lidu bylo sto devět pro, nikdo proti, čtyři se zdrželi a dva poslanci hlasování ignorovali.

Byl tedy zvolen výbor pro dohodovací řízení ve věci návrhu zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 92/1991 Sb. ve složení: Jiří Kincl, Ján Zán, Jozef Šedovič a Jiří Lacina za Sněmovnu lidu. Zdeněk Malina, Vladimír Homola, Petr Krivda a Ivan Fišera za Sněmovnu národů. Myslím, že by bylo vhodné, kdyby tento výbor zahájil činnost ještě během dnešního dopoledne, aby mohla být zpráva o výsledku jeho jednání zítra k dispozici. Poprosím nyní předsedu Federálního shromáždění, aby tento výbor svolal.

Poznámka redakce: usnesení FS č. 90, SL č. 119, SN č. 119

Zároveň prosím členy dohodovacího výboru k návrhu zákona o zrušení FBIS, aby se v 9.45 hodin sešli ke krátké poradě k dalšímu postupu. Děkuji.

Nyní můžeme přistoupit k projednávání dalšího bodu, kterým je vládní návrh ústavního zákona o dělení majetku ČSFR mezi Českou republiku a Slovenskou republiku a jeho přechodu na Českou republiku a Slovenskou republiku, který je ve vládním návrhu tisk 152 a návrh usnesení Sněmovny lidu a Sněmovny národů tisk 155, je to usnesení výborů finančních a rozpočtových.

Bod programu 15: Vládní návrh ústavního zákona o způsobu dělení majetku ČSFR mezi Českou republiku a Slovenskou republiku a přechodu majetku, práv a závazků ČSFR mezi Českou republiku a Slovenskou republiku

Protože návrh ústavního zákona předložila federální vláda, prosím pana místopředsedu federální vlády Rudolfa Filkuse, aby se ujal úvodního slova. Pane místopředsedo, prosím.

Místopředseda vlády ČSFR R. Filkus: Vážený pán predseda, vážený predsedajúci, vážení prítomní! Ja chcem vo svojom úvodnom vystúpení zamerať pozornosť len na niektoré vecné otázky, ktoré sa týkajú tohto predloženého ústavného zákona. Vychádzam totiž z toho, že všetci ho dokonale poznáte a máte ho preštudovaný.

Je treba povedať, že tento návrh vznikol v úzkej spolupráci všetkých troch vlád a jeho vecný obsah, legislatívne usporiadanie, jednoznačne nie je v rozpore. Myslím medzi federálnou vládou a vládami republík.

Názorové rozdiely, ktoré boli, sa postupne vyjasňovali a to prostredníctvom práce komisie, zložnej zo zástupcov všetkých troch vlád, aj zo zástupcov bankovej sféry, pretože tej sa tiež bezprostredne tento ústavný zákon dotýka, ale aj hlavne pri stretnutí pléna vlády Českej republiky a Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska, ako predkladateľ tohto návrhu za Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku súhlasím so všetkými týmito úpravami, ktoré sa stali predmetom záverov na stretnutí pléna vlád Českej republiky a Slovenskej republiky, pri posledných stretnutiach v Židlochoviciach.

Predkladaný návrh nadväzuje na vládny návrh ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vytvára ústavný rámec pre delenie majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku, v prípade zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, keď sa jednoznačne Česká republika a Slovenská republika stávajú nástupníckymi štátmi. Podľa neho prechádza majetok federácie na Českú republiku a Slovenskú republiku dňom rozdelenia majetku a pokiaľ k rozdeleniu do zániku federácie nedôjde dňom jej zániku. To sú dve časové alternatívy, ktorú sú v zákone expresis verbis uvedené.

K tomu by som chcel jednu poznámku ešte zdôrazniť, že uplatnenie procesov delenia majetku v právnych normách a súčasne snaha všetkých, ktorí sa zúčastnili formovania legislatívnej úpravy a vecných problémov tohto zákona a pokiaľ možno spravodlivé rozdelenie federácie medzi republiky, je základným zmyslom týchto pravidiel.

Majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre účely tohto zákona sa stávajú štyri druhy majetku: Ide o hnuteľný a nehnuteľný majetok, finančné aktíva a pasíva, menové aktíva a pasíva a rezervy a iné majetkové práva a záväzky ČSFR a štátnych organizácií.

Pokiaľ ide o delenie majetku, vychádza sa v zásade z dvoch princípov a tomuto by som chcel venovať trochu pozornosti hlavne z toho pohľadu, ako prebiehala diskusia a k akým záverom sa dospelo.

Ide v podstate o dva rozhodujúce princípy. Územný princíp, ktorý vždy platí pre nehnuteľnosti a pre tie veci hnuteľné, ktoré tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci. Pri ostatnom majetku, pri ktorom nie je možné použiť princíp územný sa navrhuje princíp podielu počtu obyvateľov Českej republiky a Slovenskej republiky, podľa ktorého prechádza majetok na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2:1. Ďalej v zákone existuje možnosť využitia faktorov, ako je faktor hospodárnosti, funkčnosti ale aj faktor finančného a iného majetkového vyrovnania.

V tejto súvislosti chcem povedať, že k možnosti uplatnenia historického princípu bola z časti frekventovaná diskusia z toho hľadiska, ako tento historický princíp uplatniť a ako ho legislatívne upravovať a ako ho dostať do tohto návrhu zákona. Nakoniec výsledkom bol záver obidvoch vlád na stretnutí v Židlochoviciach, podľa ktorého uplatneniu tohto princípu nie je treba venovať zvláštnu pozornosť, ale riešiť jeho prípadné zohľadnenie v rámci dohôd, ktoré sa budú uzatvárať v procese delenia federálneho majetku.

Predkladaný návrh ústavného zákona blokuje neriadený prechod majetku ČSFR na Českú republiku a Slovenskú republiku a naopak, umožňuje riadený prechod v presne vymedzených prípadoch ešte pred zánikom federácie.

V rámci návrhu ústavného zákona sa navrhujú dve časové alternatívy, o ktorých som už hovoril, to je deň rozdelenia tohto majetku alebo deň zániku ČSFR. Podmienkou prechodu majetku, podľa oboch týchto alternatív, je vyhotovenie súpisu odovzdávaného majetku, podmieneného inventarizáciou, ktorá vo svojom súhrne tvorí majetok federácie. V súvislosti s problematikou delenia majetku už boli začaté tieto práce inventarizačného charakteru a rýchlo pokračujú na federálnej aj republikovej úrovni aj prípravné práce smerujúce k rozdeleniu majetku, pri rešpektovaní vzájomnej ústretovosti a mapovanie špecifík jednotlivých druhov majetkov s cieľom, pokiaľ možno hladkého priebehu tohto mimoriadne zložitého procesu, spojeného so zánikom spoločného štátu.

Po dokončení vysporiadania záväzkov, vzniknutých rozdelením majetku, práv a záväzkov ČSFR sa navrhuje zriadiť týmto ústavným zákonom komisiu pre dokončenie vysporiadania majetku ČSFR. Táto komisia by mala byť zložená paritne z členov menovaných vládami Českej republiky a Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že komisia nebude vlastníkom či správcom bývalého federálneho majetku, ale že týmto subjektom budú v konečnej inštancii po zániku spoločného štátu Česká republika a Slovenská republika. Poslaním komisie je teda len dokončiť vysporiadanie nárokov, vzniknutých rozdelením majetku. Hlavne preto, že sa často ozývajú hlasy a názory, resp. nedorozumenia s konštituovaním tej komisie, ktorá sa vytvorila v rámci posledného stretnutia plén v Židlochoviciach chcem povedať, že v tomto prípade ide o inú komisiu, než je tá komisia, ktorá sa konštituovala v Židlochoviciach a ktorá má hlavne za cieľ vymedziť, resp. navrhnúť aj kvantifikovať (keď to bude možné) dohody, ktoré by mali byť predmetom ďalších návrhov pri delení majetku. Táto komisia, o ktorej hovorím ja a ktorá je zakotvená v zákone, má iný charakter: Má dokončovať vysporiadanie majetku ČSFR po dobu celého procesu delenia.

Chcem ešte povedať dve poznámky. Jedna sa dotýka toho (ja som o tom presvedčený, neviem či aj vy, to je už vec vášho rozhodnutia, vášho prístupu), návrh tohto zákona je formulovaný dostatočne ústretovo voči republikám, hlavne tým, že vytvára pomerne rozsiahly priestor pre dohodu obidvoch republík v niektorých špeciálnych okruhoch vecnej problematiky, ale myslím si, že aj v oblasti legislatívneho výkladu tohto ústavného zákona.

Nový spôsob vysporiadania vzájomných vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou sa nesmie stať dôsledkom iracionálnych tlakov a vášní. Predkladaný návrh tohto ústavného zákona vo svojej potenciálnej schopnosti, vo svojej štruktúre tak, ako ste ho dostali, myslím, že predstavuje významný krok pokojného, ústavného a civilizovaného formulovania nových foriem vzťahov medzi obidvomi republikami, ktoré musia byť založené na dobrom susedstve a priateľskej spolupráci. A myslím, aby to nevyznelo celkom formálne, že tá susedskosť a priateľská spolupráca medzi týmito dvomi národmi predpokladá zdokonalenie súžitia medzi Čechmi a Slovákmi. A myslím si, že si to je treba uvedomiť aj v súvislosti s predlohou tohto návrhu zákona. Predkladaný návrh ústavného zákona o delení majetku ČSFR je k tomuto nevyhnutným predpokladom.

Druhá poznámka - záverečná sa týka toho, že by som chcel poďakovať jednak tým poslancom, ktorí svojimi pripomienkami prispeli ku skvalitneniu legislatívnej, ale i vecnej stránky tohto vládneho návrhu ústavného zákona. To sme si mali, samozrejme, každý z členov vlády možnosť overiť pri diskusiách v jednotlivých výboroch a to nehovorím formálne, je to skutočne tak a za to ďakujem. Ale chcem oceniť tiež ústretový princíp jednotlivých parlamentných výborov v celku. To sú veci, hlavne tie prvé, o ktorých som hovoril, kde každý, vzhľadom na svoj intelekt, vzhľadom na svoj rozhľad, prispel k doformulovaniu návrhu ústavného zákona. Ale mne sa ukázalo a zdá sa mi to a preto to považujem za vhodné pripomenúť a poďakovať, že aj výbory ako celok sú už natoľko skonsolidované, že svoje návrhy, ktoré dávajú, majú svoje ratio a prispeli k tomu, že sa vylepšil tento návrh ústavného zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS F. Šedivý: Děkuji místopředsedovi vlády panu Rudolfu Filkusovi za úvodní slovo.

V souladu s jednacím řádem Federálního shromáždění FS byl návrh přikázán všem výborům obou sněmoven, kromě výborů mandátových a imunitních a výboru iniciativního a petičního. Předsedové sněmoven svými opatřeními pověřili shrnutím výsledků, přípravou stanoviska a návrhu usnesení výbory finanční a rozpočtové, které předkládají svým sněmovnám návrhy obsažené v tisku 155.

Prosím nyní zpravodaje za Sněmovnu lidu pana poslance Jančáryho a za Sněmovnu národů pana poslance Danka, aby zaujali svá místa a aby zdůvodnili tisk 155.

Který z vás, pánové, vystoupí jako první? Pan poslanec Danko, společný zpravodaj Sněmovny národů.