Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má
slovo pán poslanec Kováč. Ešte raz vyzývam
kolegov, ktorí by chceli vystúpiť, aby sa prihlásili
do diskusie.
Poslanec SN Marián Kováč: Vážený
pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení
kolegovia! Chcem poprosiť, aby ste mi prepáčili
to, že budem diskutovať možno trocha obšírnejšie.
Ono zasa až tak veľa príležitostí
vystúpiť v tomto parlamente zrejme nebude a nerád
by som si nechal ujsť tú príležitosť,
ktorú dnes obsah tohto zákona poskytuje.
Dovoľte ale ešte na úvod vrátiť sa
s poznámkou k včerajšiemu priebehu rokovania,
teda k momentu, keď som predsedu, podpredsedu FZ ČSFR
a - netajím sa - môjho priateľa Jozefa Stanka
uvádzal do pomykova tým, že na displeji sa
pri hlasovaní neustále objavovalo priezvisko Kováč,
že teda ignorujem hlasovanie. Chcem upozorniť, že
skutočne neišlo o technickú poruchu hlasovacieho
zariadenia, že nezlyhal nikto z kolegov, mojich menovcov,
len som v tomto prípade využil svoje právo
nehlasovať a dávam tým najavo, že takto
budem postupovať zrejme celý čas pri rokovaní
tohto parlamentu. Prosím, aby ste to chápali ako
môj vnútorný a tichý protest proti
tomu, čo sa v tejto spoločnosti a v tomto parlamente
deje, a predovšetkým, akým spôsobom sa
to odohráva. Mám na mysli predovšetkým
skutočnosť, že tento parlament zdedil po predchádzajúcom
tú nedobrú prax, že k mnohým závažným
zákonom sa dostáva vo chvíli, keď tieto
zákony nie sú pripravené, keď na rokovanie
nie sú pripravení poslanci, keď nemajú
čas konzultovať navrhnuté zákony s expertmi,
poradiť sa s občanmi, ktorí sú našimi
voličmi a za ktorých nesieme úplnú
zodpovednosť, čo sa odohráva dnes a čo
bude v budúcnosti.
Nie, nejde tu o obhajovanie svojich vlastných pozícií.
To adresujem predovšetkým novinárom, alebo
istej skupine novinárov, ktorá s obľubou používa
znamienko, alebo vopred charakterizuje situáciu, že
nebude možné prijať vo Federálnom zhromaždení
zákony, ktoré súvisia so zánikom federácie,
pretože - a, konečne, potvrdil to aj pán kolega
poslanec Klaus - vraj sa poslanci boja prísť o svoje
dobré pozície. K tomu len poznámku. Minulý
týždeň, alebo asi pred dvoma týždňami
v mzdovej účtárni FZ som si nechal potvrdiť
žiadosť na byt. Na moje veľké prekvapenie
mi bol potvrdený čistý mesačný
príjem 5760 korún. Takže skutočne táto
veľká istota, ktorú mi poskytuje Federálne
zhromaždenie, je nedostačujúca na to, aby som
dokázal zapredať svoje svedomie a svoju poslaneckú
česť.
Dokreslením tohto môjho stanoviska je skutočnosť,
že sa vždy aktívne zapojím do diskusie
a práce, akonáhle pôjde o zákony, ktoré
môžu ovplyvniť túto situáciu...
Pán kolega, ak chcete niečo poznamenať, uvoľním
vám mikrofón, alebo počkám, kým
dohovoríte. Pán predsedajúci, žiadam,
aby ste toto počínanie uviedli na pravú mieru.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Pán poslanec, nikto vás neprerušil.
Máte právo vystupovať ďalej. Keby niekto
veľmi nahlas rušil váš prejav, podľa
Rokovacieho poriadku by som ho upozornil, ale zatiaľ sa to
nestalo a tiché komentáre nemám právo
podľa Rokovacieho poriadku prerušovať. Prosím,
aby ste pokračovali. Ešte vás chcem upozorniť,
že nemáte právo odstupovať od mikrofónu,
jedine ak by ste ukončili vystúpenie podľa
Rokovacieho poriadku a kolega poslanec sa musí prihlásiť
s faktickou poznámkou, alebo do diskusie.
Poslanec SN Marián Kováč: Ďakujem veľmi
pekne. Zákon o zrušení FBIS a vyrovnaní
majetkových a iných pomerov je zákonom, pri
ktorom nie je treba ignorovať situáciu, ale naopak,
veľmi presne sa vyjadriť. Budeme totiž rokovať
o inštitúcii, ktorá, aj keď len krátko,
existovala, zapísala sa do dejín našej znova
sa rodiacej demokracie výrazne a natrvalo. Bohužiaľ,
spôsobom, ktorý viac páli a bolí, než
by hrial a vlieval pocity pohody, lásky a pokoja medzi
ľuďmi.
Uvedomujem si, že je to tak trocha možno aj daň
za to, čo mnohí za predchádzajúce
roky prežili, ale predovšetkým, že také
dôležité konštituovanie tejto služby
je výsledkom práce - žiaľ, nie odborníkov,
ale predovšetkým politikov - a to za situácie,
keď sa v tomto Federálnom zhromaždení
prijala filozofia, že nie je dôležité,
čo hovorí, ale kto hovorí. Naša novodobá
tajná služba sa nerodila ľahko a bolo to zložité
obdobie. Spoločnosť, ktorá sa len krátko
predtým vymanila z kazajky politických neslobôd,
potrebovala stanoviť nové pravidlá pre demokraciu,
v ktorých sloboda jedných nesmela obmedzovať
slobodu druhých. Pri takto stanovených pravidlách
vo všetkých demokratických zriadeniach majú
svoje opodstatnenie aj tajné služby.
Aj v našom parlamente, a najčastejšie v branno-bezpečnostných
výboroch, sa objavoval jeden návrh na ich usporiadanie
za druhým. Ako tu bolo uvedené, koncepcia striedala
koncepciu a ich filozofia sa niekedy tak závratne menila,
že sa človek až nestačil čudovať,
rovnako ako pri niektorých vyhláseniach, ktoré
vznik tejto služby sprevádzali. Spomeniem len jedno,
ktoré tu zaznelo, výrok Ing. Jána Langoša,
ktorý vo Federálnom zhromaždení poznamenal:
"Po štyridsiatichtroch rokoch je snemovniam FZ predkladaný
návrh zákona o informačnej službe, ktorá
má sčasti nahradiť ŠtB."
Spoločnosť žila v nádeji, že sa zbavujeme
ministerstva strachu a tak sa ani niet čo diviť, že
sa v parlamente vtedy našla aj iná skupina poslancov,
ktorá si uvedomovala, že demokratická služba
je len taká, ktorá podlieha dostatočnej parlamentnej
kontrole. Len v silách tejto kontroly je záruka,
že ministerstvo strachu sa už neobjaví. Osobne
som preto dúfal, že pri konštituovaní
nielen tejto služby, ale služieb špeciálnych
všeobecne, dokážeme tvoriť koncepčne
tak, aby došlo aj na koordináciu ich činnosti.
Že pri tomto uvažovaní sme schopní vychádzať
z historickej skúsenosti bezpečnostného a
spravodajského systému prvej republiky. Vy, ktorí
sa venujete tejto oblasti - či profesionálne, alebo
ako koníčku - viete, že vtedy naše tajné
služby patrili medzi služby prvého rangu v európskom
meradle a - keď všeobecne platí, že dvakrát
do tej istej rieky nevstúpiš - že sme schopní
vychádzať aj z novelizovaných poznatkov, uvedených
v zákonoch vyspelých demokratických štátov.
Samozrejme, že sa pritom neuchýlime k doslovnému
opisovaniu - ako sa to prejavuje dnes na úrovni republík
pri konštituovaní týchto nových služieb
- toho, čo už raz kedysi ktosi vymyslel a robil, na
papier, ale že budeme pritom schopní prihliadať
k našim zvláštnym podmienkam.
Súčasne s tvorbou tohto zákona som preto
dúfal, že sa pokúsime navrhnúť
možné usporiadanie informačných bezpečnostných
a spravodajských služieb, vymedzenie ich pôsobnosti,
spôsobu koordinácie a kontroly ich činnosti
so zreteľom na efektívne a hospodárne využívanie
ich existencie a možností. To predpokladalo vymedziť
charakter jednotlivých služieb, ich úloh a
podriadenosti.
Ďalej stanoviť spôsob riadenia a koordinácie
spravodajskej bezpečnostnej politiky v štáte
a upraviť možnosť parlamentnej kontroly ich činnosti.
To sa nestalo napriek tomu, že úsilie v tomto smere
branno-bezpečnostné výbory vyvíjali.
Ako príklad v tomto smere si dovolím pripomenúť
uznesenie branno-bezpečnostných výborov Snemovne
ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia
č. 227 z 31. marca t.r. a poznamenať už len toľko,
že to nebolo jediné uznesenie, ktoré nenašlo
svojho adresáta a ktoré, bohužiaľ, zostalo
len na papieri. Zrejme účel svätí prostriedky.
Som presvedčený, že podcenenie týchto
skutočností je aj príčinou týchto
škandálov, ktoré sa na tomto širokom poli
v súvislosti s Československom začínajú
objavovať v týchto dňoch na medzinárodnej
scéne a myslím, že bude potrebné veľmi
dôrazne sa s touto otázkou vyporiadať. Je totiž
veľmi dôležité, ako sa k celej veci postavíme,
aj keď už len asi v samostatných republikách,
a teda aj v dvoch špeciálnych samostatných
službách. Či budeme len v tomto smere rúcať,
ako sme to za posledné dva roky robili, alebo budeme schopní
akceptovať tú situáciu, že skutočne
dochádza k prerozdeleniu sfér vplyvu v rámci
celosvetového politického a ekonomického
poriadku, ako aj tvorby nového usporiadania Európy,
pri ktorom o otrasy a zvraty v dôsledku nerovnomernosti
úrovní a lability neuspokojených mocenských
ambícií, ako politickej, ekonomickej, sociálnej,
kultúrnej a ekologickej, ale i náboženskej
a etickej oblasti, nebude núdza.
Preto ma tak trocha mrzí, vážení priatelia,
že dnes pri zákone o zániku FBIS tu rokujeme
len o zrušení, o vyporiadaní majetkových
a iných pomerov a nehovoríme, keď už nie
o možnej spolupráci, tak aspoň o možnostiach,
ktoré sa na tomto úseku za uplynulé obdobie
dosiahli. Aj zlé skúsenosti sú totiž
skúsenosti. Aj zlo nakoniec môže poslúžiť
dobru, ak sa z neho dokážeme poučiť, a
v tomto prípade to platí dvojnásobne. Federálna
bezpečnostná a informačná služba
tejto filozofii zostáva dlžná.
Zo zákona vyplýva, že FBIS podáva v
požadovanej lehote správy z odboru pôsobnosti
na požiadanie prezidenta ČSFR, jej vlády, ČNR
atď. Nebudem presne citovať zákon. V súvislosti
s tým chcem poznamenať, že je preto podľa
môjho názoru veľkou politickou chybou, ak Federálne
zhromaždenie najskôr neprerokovalo správu o
výsledku FBIS a o činnosti Zvláštneho
kontrolného orgánu. Mám takmer nutkanie podať
pozmeňovací návrh, aby sme sa skôr,
než budeme o tom rokovať, ešte vrátili k
týmto správam, ale zrejme by to bol hlas volajúceho
na púšti.
Myslím, že by bolo veľmi zaujímavé
vedieť, kto a ako často zadával úlohy
tej službe a aké sú predovšetkým
jej výsledky. O to viac, že správy, ktoré
boli predložené branným a bezpečnostným
výborom Federálneho zhromaždenia ako prvé
- a ukazuje sa zároveň, že aj ako posledné
- boli nekonkrétne, hmlisté, neuspokojivé.
Bohužiaľ,
Federálne zhromaždenie v tomto prípade nefigurovalo
ako zodpovedný politický orgán, ale len ako
štatistický úrad. Možno si poviete, vážení
kolegovia, čo ťa dnes môže trápiť
na Federálnej bezpečnostnej a informačnej
službe, veď patrí minulosti. Áno, máte
pravdu, patrí minulosti, ale ako občanovi, ktorý
bude žiť na jednom z území dvoch novovznikajúcich
samostatných štátov, občanovi, ktorý
mal možnosť pochopiť, o čo v týchto
otázkach ide, mi nemôže byť ľahostajné,
akú službu budem mať. Chcel by som totiž,
aby to bola služba, ktorá bude dbať o bezpečnosť
občana a nie ju ohrozovať.
Z doterajšej činnosti FBIS somtento pocit nenadobudol.
Môžem len zopakovať, že kolotoč tajnej
služby sa točí a nastúpiť do neho
je stále zložitejšie. Obávam sa, že
sa to podarí len vyvoleným, aj keď to ešte
nemusí znamenať, že najschopnejším.
Bohužiaľ, sú to len domnienky, aj keď z
môjho pohľadu opodstatnené. Skôr, než
začal kontrolný orgán pracovať, už
skončil. Najskôr nebol predseda, potom neboli smernice,
nevedelo sa, čo kontrolovať, potom zasa neboli členovia
Zvláštneho kontrolného orgánu a keď
už boli, nebol opäť predseda.
Nová federálna vláda sa vo svojom krátkodobom
programovom vyhlásení vlády prihlásila
k zaisťovaniu bezpečnosti a ochrany osobnej slobody
všetkých občanov. Ak by som mal podľa
tejto situácie posudzovať túto otázku,
zaznamenal by som veľké otázniky.
Dovoľte mi ešte záverom niekoľko poznámok.
V procese rokovania o návrhu tohto zákona sme sa
stretli s dvoma návrhmi. Objavujú sa v parlamentnej
tlači 106 a 130. Chcem poznamenať, že obidva
sú od seba kvalitatívne odlišné. Ten
druhý je podľa mňa na neporovnateľne vyššej
úrovni.
V procese prerokovávania návrhu som podvedome zaznamenal
výrazný moment, ktorý sa objavil aj dnes
na rokovaní tohto pléna, a je to moment - doslova
boj o informácie. Uvedomujem si, že tie v modernej
dobe majú veľkú hodnotu. Kto ich má
viac a skôr, ten víťazí. Vycítil
som ale čosi iné, ako keby úsilie so záverom
získať čo najviac informácií
práve na toho druhého.
Práve kvôli nedostatočnej parlamentnej kontrole
sa môžem právom domnievať, že politické
subjekty - ako na českej, tak na slovenskej strane - na
seba navzájom čosi nazbierali. Jano na Vlada, Vlado
na Jana atď. Dnes sú tieto informácie niekde
uložené a obávam sa, že mechanické
delenie týchto informácií by mohlo fungovať
ako politická rozbuška a zrejme by zostalo len otázkou
času, kedy tu budeme mať vojnu spravodajských
služieb a Watergate v českom a slovenskom vydaní.
Bohužiaľ, škodoradosť je zvláštna
radosť a ja sa ňou nikdy nechválim, ale nemôžem
si odpustiť nevrátiť sa poznámkou do obdobia,
keď sme schvaľovali tento návrh zákona.
Vtedy som navrhoval v pozmeňovacom návrhu, aby FBIS
nemohla sledovať ústavných činiteľov,
prezidenta atď. Myslím, že ak by sme vtedy prijali
tento návrh, že by sa následne nestalo to,
čo sa stalo a dnes by sme zrejme nemali horúce ruky
z toho, kde a komu sa tieto informácie dostanú.
Preto by podľa môjho názoru možno nebolo
od veci situáciu riešiť tak, aby sa tieto informácie
vzájomne zablokovali. Nechajme archívom zatvorené
ústa a konečne nastúpme cestu vzájomného
zmierenia. Obidve strany to budú veľmi potrebovať.
Nemyslím tým politické strany, ale stranu
českého a slovenského národa.
Preto chcem upozorniť v súvislosti s týmto
návrhom zákona, aby sme veľmi citlivo posudzovali
i sociálnu dimenziu tých, ktorých sa tento
zákon dotýka. Tí, ktorí boli diskriminovaní
po roku 1970, mi dávajú najavo, že nie je v
živote človeka horšia situácia, než
je sociálna neistota. Konajme preto tak, aby sme svojimi
rozhodnutiami do sociálnej neistoty už nikoho neprivádzali,
o to viac, aby sme do nej nedostávali odborníkov,
ktorí našim národom ešte môžu
poslúžiť. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Teraz sú
do diskusie prihlásení poslanci Grohmann, Bohunický,
Švec, Smolec. V tomto poradí budú poslanci
vystupovať. Prosím pána poslanca Grohmanna,
aby sa ujal slova. Ako posledný je do diskusie prihlásený
poslanec Stome.
Poslanec SL S. Grohmann: Vážený pán
predsedajúci, vážené Federálne
zhromaždenie! Vo svojej krátkej pripomienke by som
sa chcel vyjadriť k zneniu § 2, 3 a 4, v ktorých
sa charakterizuje kritérium pre rozdelenie nehmotného
a hmotného majetku a rozdelenie majetkových práv
a záväzkov.
Nesúhlasím s výlučným uplatnením
územného princípu vo vzťahu k nehmotnému
majetku, hmotnému majetku a majetkovým právam
a záväzkom. Naviac mi vadí tá skutočnosť,
že navrhovateľka pani Petrová sa pritom odvoláva
na návrh ústavného zákona o rozdelení
federálneho majetku, ktorý sme ako poslanci ešte
ani nevideli, ani sme ho neprerokovávali a ani sme tento
návrh ústavného zákona neschválili.
Aby si poslanci urobili konkrétnejšiu predstavu o
veľkosti uvedeného majetku, práv a záväzkov,
žiadam navrhovateľov, aby kvantifikovali jeho rozsah,
ako aj štruktúru tohto majetku, ktorý by sa
na základe schváleného predloženého
návrhu zákona mal rozdeliť a mal pripadnúť
Českej republike a Slovenskej republike.
Osobne sa domnievam, že je to dôležité
vzhľadom na povahu tejto inštitúcie. Preto navrhujem,
aby sa rozdelenie majetku FBIS riešilo komplexne na základe
ústavného zákona o rozdelení federálneho
majetku, ktorý ešte len budeme prerokovávať.
Postupné rozpúšťanie federálneho
majetku a jeho prideľovanie nástupníckym štátom
pred prijatím uvedeného ústavného
zákona nepokladám ani za šťastné,
ani za vhodné. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi
pán poslanec Bohunický. Po ňom pán
poslanec Švec, pán poslanec Smolec, pán poslanec
Stome. Prosím, aby ste sa v tomto poradí pripravili
na vystúpenie.
Poslanec SN P. Bohunický: Vážený pán
predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia,
milí hostia! Považujem za potrebné vystúpiť
v dnešnej rozprave, a to hlavne z toho dôvodu, že
sa ma osobne dotkli, a to veľmi citlivo, vyšetrovacie
metódy FBIS. Som preto veľmi rád, že dnes
táto hanebná organizácia končí
svoju činnosť. Len ma mrzí, že končí
takým spôsobom, že sa bude deliť a že
nekončí tak, že by mala ísť do
"múzea totality".
Mám s FBIS vlastné skúsenosti. Sú
v mnohom podobné so skúsenosťami pána
Devátého s ŠtB. Zastrašovanie mojej osoby,
šikanovanie.
Vyšetrovacie metódy veľmi jasne dokazovali, že
vlastne "vyšetrovatelia", ktorí to robili,
porušujú minimálne osobnú slobodu. Nehovorím
už o tom, že keď dozorný prokurátor
rozhodol o mojej nevine vo veci, dotýkajúcej sa
majetku strany, ktorý mal byť odovzdaný ľudu
tejto krajiny, tak výsledok tohto mi prišiel po pol
roku (rozhodnuté bolo 30. októbra 1991, prišlo
mi 14. mája 1992 s tým, že na príslušných
miestach nebolo dosť úradníkov, ktorí
by to mohli napísať...). Nie, bolo to účelové
a bolo to pripravené na termín a deň volieb,
kedy by mala podľa výsledkov buď kauza pokračovať
alebo byť definitívne zrušená. Nebudem
sa tu do podrobností zmieňovať o metódach
vyšetrovateľov, akým spôsobom postupovali.
Chcem len ukázať, žeaj v súčasnom
období zakladáme do budúcnosti niečo,
čo by mohlo fungovať medzi našimi národmi
obdobným spôsobom. Ako na brannom a bezpečnostnom
výbore, tak aj pri diskusiách s odborníkmi
aj sám riaditeľ FBIS sa vyjadril o minimálne
dvoch problematických záležitostiach, a to
o spôsobe delenia majetku, na ktorý už niektorí
poukazovali, predovšetkým o § 7, o informáciách
o občanoch a obyvateľstve.
Dovolím si povedať, že mnohé pozmeňovacie
návrhy, ktoré zazneli i tu, i na brannom a bezpečnostnom
výbore, boli veľmi tvrdo odmietnuté a osobne
si myslím, že boli správne pre filozofiu zakladania
v budúcnosti; jednoducho nie je dobré, aby sme takým
spôsobom postupovali, keď tieto veci ani nevypočujeme,
keď ich zhodíme zo stola s tým, že to
nie je legislatívne alebo iným spôsobom možné.
Prosím vás, keď zakladáme informačné
služby republík tak, že si už dopredu nedôverujeme
a uvažujeme o tom, ako využijeme informácie o
občanovi jednej republiky v záujme politických
a iných cieľov inej republiky, tak je to pre naše
budúce vzťahy veľmi zlé.
V tomto som v rozpore, či vôbec zodvihnúť
ruku za zrušenie tejto hanebnej organizácie. Ale,
ako som povedal v úvode, budem hlasovať za, aj keď
tuším, že informácie o mojej osobe zostanú
niekde v inej republike a myslím si, že niekedy, až
to bude potrebné, budú aj náležite použité
tou republikou. Je to škoda, pretože tá neistota
dáva do budúcnosti veľmi zlý obraz o
našich budúcich vzťahoch. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay:
Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi pán
poslanec Švec. Ešte technická poznámka
poslanca Devátého.
Poslanec SN S. Devátý: Chtěl bych jen krátce
reagovat na vystoupení mého předřečníka
v tom smyslu, že bych chtěl upozornit na to, že
FBIS neměla nikdy, a nemá, žádné
vyšetřovací pravomoce.
Jestliže tedy byl někdy můj kolega vyšetřován
některými příslušníky
FBIS, tak zcela nesporně se tito příslušníci
dopustili trestného činu zneužívání
pravomoci veřejného činitele, a měli
se pochopitelně stát předmětem vyšetřování
prokuratury. To jen na upřesnění.
Opakuji znova: FBIS nikdy neměla a nemá vyšetřovací
pravomoce.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Švec.
Poslanec SL P. Švec: Nebudem zdržiavať. Rád
by som uviedol pripomienky, ktoré som predniesol aj na
výbore, ktorý je v tomto prípade garančný
(takže branný a bezpečnostný). Pretože
boli zamietnuté, rád by som predniesol filozofiu
mojich úvah.
Podľa Rokovacieho poriadku branný a bezpečnostný
výbor, ako všetky výbory, sú len odporučovacie
orgány, prípadne garančné. Zákonodarným
zborom je tento parlament. Neviem, či týmto vystúpením
ovplyvním, keď vidím, že je tu málo
ľudí. Predniesol som tam jeden návrh, ktorý
by žiadal prerokovať, nechať na posúdenie,
pokiaľ neprejde návrh pána poslanca Melocíka.
O čo ide? Ako kompromis by sa dalo z hľadiska §
7 navrhnúť takéto znenie. Vychádzajúc
z odporučenia vlády ČSFR (dúfam, že
je to dosť závažný argument). Takže
si osvojujem pripomienku tejto vlády, a to, že do
§ 7 ods. 1 a 3 za posledné slová, "podľa
miesta vzniku informácie", doplniť "a sídla
objektu, ku ktorému sa informácia vzťahuje".
Ďalej doplniť ods. 4 v tomto § 7, ktorý
by mal znenie "v sporných prípadoch rozhoduje
kritérium delenia podľa miesta vzniku informácie".
Bolo to prekonzultované aj s právnou poradkyňou
pani Havlovou a s takým znením by sa dalo z hľadiska
legislatívneho súhlasiť.
Chcel som ešte vystúpiť k poznámke, ktorú
tu mal pán Kostya, ale chcel som za jeho prítomnosti
(keď tu nie je, dúfam, že to vypočuje
na chodbe). Ide o to delenie armády. Aj pri delení
armády bol výbor len odporučovacím
orgánom a otázka redislokácie, schválená
výborom, nemá zákonodarnú právomoc.
Ako plukovník vo výslužbe pozná dôležitosť
presného vyjadrovania operačných pojmov.
Federálne zhromaždenie neprijalo nijakú delimitáciu
majetku ani redislokáciu, ale prijalo realizačné
opatrenia k doktríne. A plán redislokácie
nemohol byť v rozpore s tým, inak je protizákonný.
Preto plán redislokácie armády bol protizákonný,
pretože bol v rozpore.
Ešte k tomuto. Musíme si priznať, že v tomto
štáte sa už niekoľko mesiacov koná
intenzívna informačná vojna medzi Českou
republikou a Slovenskou republikou. Prijatím mojich návrhov,
ktoré sú veľmi kompromisné z hľadiska
mojich názorov, by sme mohli dokázať, že
sme schopní hľadať mechanizmus zmierovania týchto
následkov vojny. Ďakujem.
Předsedající místopředseda
FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Smolec. Potom pán poslanec Stome. Prosím.
Poslanec SN J. Smolec: Vážený pán predseda,
vážené torzo Federálneho zhromaždenia!
Pôvodne som nechcel diskutovať, ale ako editor knihy
Ministerstvo strachu, v ktorej generál Lorenc popisoval
svoju činnosť hlavného eštébáka,
chcem povedať niekoľko slov k téme, o ktorej
sa hovorí.
Priznávam sa k vydávaniu tejto knihy najmä
preto, že sám som bol kedysi sedemkrát vyšetrovaný
Štátnou bezpečnosťou a, chvalabohu, odolal
som všetkým nástrahám a neobjavil som
sa na lustračných listinách. Bol som motivovaný
vydať túto knihu najmä preto, aby sa už
nikdy neobjavilo nijaké "ministerstvo strachu"
ani v jednej, ani v druhej republike. "Ministerstvo strachu"
bolo strašidelné, pretože monopolne vlastnilo
zákerné a veľmi nebezpečné informácie
a naviac informácie drahé. Ak je na majetku FBIS
niečo cenné, tak nie nejaká budova alebo
nejaký počítač, ale práve tieto
informácie. Tieto informácie sú stále
veľmi nebezpečné a veľmi zákerné.
Zásada delenia informácií podľa toho,
kde vznikali, je veľmi nepresvedčivá, lebo
napríklad na mieste vzniku ich možno práve
vytvárali Slováci, okrem iného napr. generál
Lorenc. Deliť informácie podľa miesta vzniku
- to na mňa nepôsobí presvedčivo a
rozhodne nie spravodlivo.
Ja som za to, aby sa kópie týchto informácií
skutočne vydali obom republikám, aby jedna republika
nebola v rukách republiky druhej. Tam je tá spravodlivosť,
tam je záruka toho, že nevznikne nijaké nové
"ministerstvo strachu". Som za vydanie kópií.
Nebojme sa ich vydať druhým republikám. Vzájomne
sa budeme kontrolovať a myslím, že vzájomne
dosiahneme toho, aby sa "ministerstvo strachu" neobjavilo.