Federální shromáždění ČSFR, 1992 – 1992 Společné schůze SL a SN

(Následovala informace, kde mohou zasedat kluby za předpokladu, že budou svými předsedy svolány.)

Řízení schůze převzal místopředseda FS R. Zelenay.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Vážené poslankyne a poslanci! Začíname odpoludňajšiu časť spoločnej schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov. Udeľujem záverečné slovo navrhovateľovi za vládu ČSFR, podpredsedovi federálnej vlády - akademikovi Milanovi Čičovi. Prosím, aby sa ujal slova.

Místopředseda vlády ČSFR M. Čič: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia! Nemienim odpovedať na každú otázku zvlášť a myslím, že sa to ani neočakáva.

Pokúsim sa problémy zhrnúť, ale predsa len tam, kde som bol vyzvaný pánom poslancom Jičínským a niektorými ďalšími poslancami, musím uviesť konkrétne odpovede.

Predpokladám, že môžem konštatovať, že bol vyjadrený všeobecný súhlas s návrhom, alebo presnejšie povedané, nezaznel taký návrh (okrem jedného), aby sa o tomto zákone nerokovalo, aby bolo prijaté uznesenie, ktoré by ho nepodporilo alebo ktoré by bolo proti tomuto návrhu ústavného zákona.

To neznamená, že neboli predložené niektoré návrhy na jeho skvalitnenie, na precizáciu a vyriešenie niektorých otázok. Najmä takých, ako je inkompatibilita funkcií, či činností ministerstva financií a kontroly. K tomu sa tiež vyjadrím.

Prvý vystúpil pán poslanec Hošek, ktorý mal predovšetkým návrh, aby tento ústavný zákon mal konkrétne dátum nadobudnutia účinnosti. Jeho samého, ale i niektorých ďalších poslancov, k tomu vedú dôvody, aby nevznikli pracovnoprávne problémy na ministerstvách, ktoré sa majú zrušiť. Neviem, k akému záveru potom dospeli na rokovaní poslanec Hošek s poslancom Cuperom, ale nevidím problém v takej polohe. Pretože, pokiaľ by bol tento ústavný zákon prijatý, je celkom evidentné, na prvý pohľad jasné, že nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, za ktorý sa považuje deň rozosielania príslušnej čiastky Zbierky zákonov. Nevidím v tom problém, eventuálne je možné sa dohodnúť i na konkrétnom dni účinnosti.

Pán poslanec Jičínský mal dve zásadné otázky.

Predovšetkým otázka, aby som sa pokúsil, asi tak to myslel, ak je reálny termín zániku ČSFR k 31. 12. 1992. Pán poslanec Zeman mi to nebude mať za zlé (práve medzi nás prichádza) keď poviem, že nie som prognostik, ale neviem, či by i on vedel na túto vážnu otázku odpovedať. Je to totiž závislé na množstve vecí, ktoré musíme vyriešiť - i v tomto Federálnom zhromaždení. Okrem iného to závisí i od prijatia alebo neprijatia ústavného zákona o spôsobe alebo spôsoboch zániku ČSFR.

Takže tá realita, lepšie povedané, či je to reálne alebo nie k 31. 12., závisí i na iných činiteľoch, faktoroch, závisí to i na spôsobe rokovania politických strán a hnutí, závisí to na politickej vôli a predovšetkým na ústavnom základe, ktorý by mal tento proces zavŕšiť ústavne, demokraticky a pokojne. Nič viac o tom povedať nemôžem. Som presvedčený, že pán poslanec Jičínský ani viac nemohol očakávať v tejto odpovedi.

Druhá otázka, ktorú položil pán profesor Jičínský, sa týka plánu legislatívnych úloh. On sám vie, pretože bol na rokovaní Predsedníctva FZ, ktoré uznesením vrátilo plán legislatívnych úloh vláde, už som to minule hovoril, s tým, aby sa vláda pokúsila o racionálny výber tých úloh, ktoré je skutočne nevyhnutné prijať, respektíve dať do legislatívneho procesu, aby to zodpovedalo aj celkovému trendu štátoprávneho usporiadania alebo riešenia štátoprávnych otázok.

Dnes vláda rokovala aj o novelizovanom pláne legislatívnych úloh, ktorý predloží pán predseda v najbližšej dobe Predsedníctvu FZ. Niektoré z týchto úloh sú i tu. Prijali sme zásadu, že ministri alebo členovia vlády, ktorí chcú predložiť niektoré zákony, obsiahnuté aj v pláne legislatívnych úloh, musia tak urobiť najneskôr do 20. októbra, ak to má mať zmysel, pokiaľ to má zachytiť vlnu legislatívneho procesu vo Federálnom zhromaždení. To sa vzťahuje i na tie otázky, o ktorých hovoril pán poslanec Jičínský. To znamená, že akonáhle bude tento zákon prijatý, schválený (alebo keď bude schválený) nebudeme samozrejme čakať na účinnosť tohto zákona, tak okamžite každý člen vlády musí predložiť, a túto inventarizáciu má každý člen urobenú, návrhy, respektíve oznámiť témy, názvy zákonov a okamžite ich dopracovať tak, aby do 20. októbra boli predložené vláde ČSFR, aby mohol prebehnúť riadny proces.

To sa týka aj otázok napríklad súdnictva, pretože pokiaľ by došlo k zániku ČSFR, je nevyhnutné vyriešiť problém existencie Najvyššieho súdu ČSFR a nielen problém existencie, ale predovšetkým jeho zániku a nielen zániku, ale i riešenie kompetencií a náväznosti na to i právne úpravy iných právnych predpisov, konkrétne Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku, zákona o organizácii súdov, zákona o prokuratúre Českej republiky, Slovenskej republiky, zákona o prokuratúre ČSFR ešte v tejto chvíli, takže o všetkých týchto otázkach sme hovorili. Pred tromi dňami som mal pracovnú koordinačnú poradu, na ktorej sme o týchto otázkach hovorili so všetkými ministrami spravodlivosti, s predsedami Najvyšších súdov, s Generálnymi prokurátormi s tým, že sa na týchto zákonoch začalo pracovať.

Takže myslím, že organizačne vláda urobila príslušné kroky, aby v prípade schválenia tohto ústavného zákona sa i zabezpečilo splnenie tých úloh, ktoré sú nevyhnuté, jednak pre ďalšie fungovanie federácie v tejto podobe, ale súčasne, aby sa zabezpečili úlohy aj na úrovni republík v tom zmysle, pokiaľ by došlo k zániku k 31. 12. 1992, aby nenastalo nejaké legislatívne vákuum, predovšetkým v tých otázkach alebo sférach, ktoré sa dotýkajú občianskych práv a slobôd občanov, predovšetkým pokiaľ ide o sféru trestného zákonodárstva a občianskeho práva. Toľko pán poslanec Jičínský.

Ja to teraz zovšeobecním, aby som eventuálne nezdržoval takými konkrétnymi odpoveďami, považoval som za potrebné to takto urobiť. Tu bola predovšetkým problematika, či budú existovať podľa tohto návrhu tri systémy v pracovnoprávnej, sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Áno, správne bola táto otázka postavená i pochopená s tým, že osobne tiež odporúčam, aby sa prijala dikcia, ktorú pán poslanec navrhol, aby totiž nevznikali žiadne pochybnosti v interpretácii. Ja som to vysvetľoval takto veľmi jednoznačne. Inú interpretáciu nepovažujem za správnu, ale tento návrh vlastne spresňuje dikciu, ktorá je navrhnutá a vylučuje akékoľvek pochybnosti.

Predovšetkým tu ale boli problémy okolo článku 21. Pán poslanec Čejka, ak sa nemýlim, asi takto kvalifikoval tento návrh, že ekológia je mimo záujem, respektíve človek, občan, tvor tejto prírody je mimo záujem i tohto ústavného zákona. Predovšetkým poviem, že si to nemyslím. Pretože, pokiaľ sa otázky ekológie, otázky životného prostredia z hľadiska ústavnoprávneho, kompetenčného presúvajú na úroveň republík, to neznamená, že sa republiky zbavujú tejto zásadnej povinnosti vo vzťahu k občanom, vo vzťahu k ľuďom, k ovzdušiu, k pôde a k iným činiteľom, či faktorom, komponentom životného prostredia. Takže nestojí otázka tak, že pokiaľ neexistovalo akési federálne ministerstvo alebo iný útvar, že životné prostredie je tým, povedal by som, mimo akýkoľvek interes.

Je možné azda súhlasiť s tým, že tu existujú medzinárodné technické normy, že tu existujú medzinárodné dohody, zmluvy. Áno, ale myslím si, a bude to tak, že tieto normy budú musieť republiky - Česká republika i Slovenská republika - i za tohto ústavného stavu, ktorý sa navrhuje, rešpektovať. Takže tento problém tu vôbec nevidím ako závažný, a to, čo povedal, že nesúhlasí, samozrejme, čo tu skôr bolo, ale že je potrebné niečo iné - začínalo to tak, pokiaľ sa nemýlim, že bol návrh, aby to bol 25 členný útvar, ktorý sa bude starať o životné prostredie. A nakoniec z toho vznikol jeden útvar, okolo 230 ľudí v ňom pracuje alebo pracovalo. Takže sa naň doslova ako na malú guľôčku snehu nabaľoval ďalší a ďalší obal, ktorý z toho vytvoril jeden veľký, doslova veľký úrad a ktorý pôsobil, povedal by som, ešte nie celkom na báze ústavnosti, pretože tam bol celý rad vážnych problémov, ktoré zostali nevyriešené, i keď poslanci i v minulom parlamente interpelovali a dokonca , ak sa nemýlim, podávali aj sťažnosti alebo podnety ku sťažnosti o porušení zákona.

Takže záver o tomto robím taký, že nie je dôvod, aby sme mali obavy, že republiky nebudú rešpektovať to, čo je všeobecne v európskom kontexte alebo v Európe uznané medzinárodnými dohodami, zmluvami, a zrejme bude i ďalej potvrdené a akceptované. Zostáva v kompetencii federácie zvlášť to, čo je spojené s atómovou energiou, s atómovými technológiami a jednoducho so všetkým, čo súvisí s využívaním (teraz hovorím zámerne s využívaním nie mierovým, pretože niektorí páni poslanci upozorňovali na to, aby tu nenastal výklad, že to, čo je mierové, patrí federácii a všetko ostatné, čo súvisí s atómovou energiou, bude patriť do kompetencie republík, napr. aj atómová energia, ktorá by mohla byť využitá na nemierové účely. Myslím, že sme si to vysvetlili a že v tom nevidíme základný rozpor alebo problém.

Zdá sa mi, že mimoriadne vážna otázka vyvstala pri koncepcii delimitácie niektorých orgánov, ústredných orgánov štátnej správy v rovine horizontálnej a konkrétnejšie, najmä pokiaľ ide o začlenenie problematiky činnosti ministerstva kontroly do Federálneho ministerstva financií. Ja tieto pripomienky prijímam s porozumením. Chcem ale povedať, že tu je niekoľko možností, ako riešiť túto otázku.

Po prvé: ponechať doterajšiu úpravu, to znamená Federálne ministerstvo kontroly a jeho pôsobnosť, najmä z hľadiska vyjadrenia tohto návrhu ústavného zákona zredukovanú alebo tejto pozornosti prispôsobiť štruktúru a prispôsobiť i personálne obsadenie zvlášť z hľadiska kvantity. To je jedna možnosť. Druhá možnosť je zrušiť Federálne ministerstvo kontroly a preniesť jeho pôsobnosť, práva a povinnosti na iné Federálne ministerstvo, než ministerstvo financií. Veľký výber tu nie je, pretože opäť môže vzniknúť otázka, či ministerstvo kontroly svojím charakterom, svojou pôsobnosťou, svojou činnosťou, svojimi úlohami je vôbec kompatibilné napríklad s ministerstvom hospodárstva? Tretia možnosť by mohla prísť do úvahy: to je zrušiť Federálne ministerstvo kontroly a zriadiť federálny ústredný orgán štátnej správy, v čele ktorého ale nestojí člen vlády. Nebol by tam člen vlády. A nakoniec štvrtá možnosť, ktorú vidím, ale ktorá nie je za tejto situácie, za tejto ústavnej koncepcie kompetencií prijateľná, že by bola prevedená pôsobnosť ministerstva kontroly na Úrad vlády. Poviem i jednoducho a krátko prečo. Preto, pretože Úrad vlády nie je ústredným orgánom štátnej správy, takže to neprichádza do úvahy. Nechávam teda túto otázku na posúdenie vám, pretože ja, ako zástupca predkladateľa, obhajujem koncepciu, respektíve vyjadrujem také stanovisko, aké je v návrhu ústavného zákona predložené. Ale považoval som za povinnosť poukázať na tieto možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a bude potom na poslancoch, ako sa s toutou otázkou vysporiadajú.

Pán poslanec Mikloško: Dotýkam sa len niektorých otázok, pretože pán Jedinák, ten tam mal skôr procedurálnu otázku a to je záležitosť pána predsedajúceho a pána predsedu Zelenaya, ako vyriešiť tento problém, či sa najprv bude hlasovať o návrhu ústavného zákona, ktorým sa má zmeniť ústavný zákon č. 143/1968 Zb., a potom o zániku federácie alebo opačne. Pán Mikloško mal dva návrhy, na jeden som mu osobne odpovedal, že neprichádza do úvahy jeho návrh, pokiaľ ide o ministerstvo kontroly a jeho preradenie do Úradu vlády z dôvodov, ktoré som uviedol.

Pokiaľ ide o ľudské práva a slobody, tak chcem poznamenať iba toľko, že existuje Listina základných práv a slobôd, ktorá je platná na celom území ČSFR a naviac v slovenskej Ústave, aby som tak povedal, doslova ešte ide nad rámec tejto listiny Ústava v príslušných článkoch. Takže nevidím žiadny dôvod a som presvedčený, že aj v návrhu alebo v Ústave Českej republiky bude situácia podobná, že sa zrejme bude recipovať táto listina do Ústavy alebo zostane samostatne vedľa Ústavy. To je otázka názoru a koncepcie, ako toto riešiť.

Pán Repaský hovoril o kontrole vojenskej sféry, obrany, respektíve ozbrojených síl. Tam som tomu dobre nerozumel, ospravedlňujem sa, či ide o účasť na rokovaní alebo o členstvo v Rade obrany. To, keby sme si ešte mohli upresniť, pretože to je podstatný rozdiel. Viete veľmi dobre, že na predchádzajúcom zasadaní, na predchádzajúcej schôdzi, bolo prijaté uznesenie Federálneho zhromaždenia, ktorým sa prakticky uložilo vláde, respektíve predsedovi alebo prezidentovi, aby pozýval na zasadnutia Rady obrany poslancov, mali sme na mysli predovšetkým poslancov z brannobezpečnostných výborov. Bude tu samozrejme potrebné vyriešiť otázku postavenia týchto poslancov v Rade obrany. Osobne to podporujem.

mpř. vl. Čič

Pokiaľ ide o ostatné vystúpenia: pána Štěpánka, Mihalika, Hrivíka, myslím, že na ne nie je potrebné reagovať, pretože neboli tam nejaké rozporné pripomienky, skôr išlo o návrhy, ku ktorým sa vyjadrím, keď budem mať príležitosť, keď sa bude rokovať respektíve hlasovať o jednotlivých návrhoch.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci! Ďakujem vám za konštruktívne návrhy, ktoré tu zazneli so zámerom, aby tento ústavný zákon bol kvalitný a vyriešil všetky otázky, ktoré riešiť chceme. Beriem do úvahy aj pripomienku pána poslanca Jičínského, že legislatívne to nie je také elegantné, dobre si to uvedomujem, ale za súčasnej situácie i časových faktorov sa nám táto neelegantnosť prepáči. Ide o to, aby sme to vecne zvládli tak, aby to slúžilo aj zatiaľ federácii aj republikám, aby mohli začať naplno v zásadných otázkach pracovať a to jednak v oblasti zákonodarnej a výkonu štátnej správy.

Ešte som zabudol na pána poslanca Hofbauera. Myslím, že jeho pripomienky boli určitým spôsobom honorované i v ústavnoprávnom výbore, najmä pokiaľ išlo o dopravu a spoje a pokiaľ ide o ďalšie, bude sa zrejme o nich hlasovať.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Ďakujem zástupcovi navrhovateľa. Pýtam sa spravodajcov, či by si priali vystúpiť.

Společný zpravodaj výborů SN J. Cuper: Spravodajcovia svoje stanoviská vyjadria pri schvaľovaní jednotlivých pripomienok, vzhľadom na obšírny výklad pána predkladateľa vzdávam sa záverečného slova.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Vypočuli sme si stanovisko spravodajcov. Pretože teraz sa budú pozmeňovacie návrhy spracovávať, hlasovanie je určené na zajtrajšok, zaradili sme teraz do programu to, čo sa prerušilo včera, to znamená, že budeme pokračovať v diskusii o zákone o spôsobe zániku federácie. Prosil by som spravodajcov, ktorí sú zodpovední za tento zákon, aby zaujali svoje miesta. Doterajším spravodajcom ďakujem.

Na faktickú poznámku udeľujem slovo pánovi poslancovi Jičínskému.

Zároveň by som upozornil, aby ste prípadné prihlášky do diskusie odovzdávali písomne a tiež všetky pozmeňovacie návrhy musia byť odovzdané písomne spravodajcom.

Poslanec SN Z. Jičínský: Vážené Federální shromáždění, nehodlal jsem požadovat na panu místopředsedovi, aby se změnil v prognostika. Šlo mi o jednu věc, kterou chápu, že nemůže teď zcela jednoznačně odpovědět. Jde mi ale o to, že vláda by se skutečně měla podle mého soudu zabývat tím, zda z hlediska těch nezbytných zákonných úprav, které bude třeba, aby připravila a Federální shromáždění je projednalo, zda z tohoto hlediska je termín 1. ledna reálný, má-li se zabezpečit ústavní cesta k ukončení československé federace. Osobně o tom pochybuji, ale chápu, že pan místopředseda v této souvislosti nemůže dát jinou odpověď, než dal.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Ďakujem pánovi poslancovi Jičínskému. Ešte je tu ďalšia faktická poznámka.

Hlas z pléna: Vznesl bych ještě další otázku. Pan místopředseda se vyslovil v tom směru, že ponechává, abyste se vyjádřil vy, pane předsedající, myslím k tomu procedurálnímu návrhu tak, aby se o obou kompetenčních zákonech hlasovalo před zákonem o způsobu zániku federace. Myslím, že v tento okamžik je to rozhodující věc. Prosil bych odpověď na to, jaké je vaše stanovisko.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Prepáčte, ale tým by sa musela otvoriť rozprava. Je mi ľúto, ale otázky v rámci faktickej poznámky nie sú možné. Máte právo dávať procedurálny návrh, o ktorom môžeme prípadne hlasovať s tým, že táto vec bola rozhodnutá, i o poradí hlasovania, ale nemôžem akceptovať v rámci faktickej poznámky otázku na navrhovateľa, člena vlády alebo niektorých ďalších poslancov. Je to proti Rokovaciemu poriadku.

Začíname diskusiu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Voleník ako poslanec a nie ako spravodajca, potom by mal vystúpiť pán poslanec Indruch, ďalej pán poslanec Věněk Šilhán, pán poslanec Lenský, pán poslanec Faldýn, pán poslanec Klanica a pán poslanec Švec. To sú zatiaľ všetci prihlásení do diskusie. Prosím, aby sa ujal slova pán poslanec Voleník.

Poslanec SL L. Voleník: Vážený pane předsedající, vážené kolegyně, vážení kolegové. Dovolím si navázat na svůj pozměňovací návrh, který jsem podal včera na konci naší hektické rozpravy. Omlouvám se, že došlo k malému nedopatření. Nedostatek, ke kterému došlo se pokusím nyní zhojit pozměňovacím návrhem k návrhu, který jsem podal. Týká se to partií mého pozměňovacího návrhu, jež modifikují stávající ústavní zákon č. 327/1991 Sb. o referendu. Tam je také nezbytné, aby došlo k úpravě článku 3 odst. 4, kde je stanovena lhůta pro vyhlášení referenda - tato lhůta je devadesátidenní.

Domnívám se, že doba, kterou prožíváme je skutečně i soubojem s časem. Časový faktor je naprosto rozhodující. Proto navrhuji, aby lhůta devádesáti dnů, ve světě platí obvykle lhůta šesti týdnů, pro vyhlášení referenda, se změnila na lhůtu padesátidenní.

Doplněk k mému pozměňovacímu návrhu bude znít, samozřejmě, že přihlížím k souhrnu pozměňovacích návrhů, jak jste jej obdrželi, takto:

Za prvé. V pozměňovacím návrhu, uvedeném pod pořadovým číslem 18 na straně 7 pozměňovacích návrhů se u varianty II bod 2 v navrženém článku II vkládá za bod 1 nový bod 1 a), který zní: "V článku III odst. 4 se číslovka 90 nahradí číslovkou 50."

Za druhé. V pozměňovacím návrhu uvedeném pod pořadovým číslem 18 se na straně 8 v souhrnu u varianty II bod 2 v navrženém článku 2 v textu uvedeném pod bodem 4 ruší tečka na konci poslední věty a za číslicí 4 se doplňuje text tohoto znění. Číslovka 90 se nahradí číslovkou 50.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Ďakujem pánovi poslancovi Voleníkovi. Prosím, aby tento návrh odovzdal písomne. Teraz by vystúpil pán poslanec Indruch.

Poslanec SL L. Indruch: Vážený pane předsedající, vážené kolegyně, vážení kolegové, po včerejší náročné diskusi a setrvání těch nejobětavějších poslanců až do posledního diskusního příspěvku a přerušení schůze, jsem si kladl dnes otázku, jestli má vůbec cenu dnes diskutovat. Zde mě kolega říká, že nemá. Já s ním souhlasím, ale přece jsem považoval za potřebné říci několik poznatků z projednávání tohoto zákona o způsobech rozpadu federace, v našem ústavně-právním výboru, jehož jsem členem.

Nejsem právním odborníkem, nejsem právníkem na ústavní právo, ale jestliže jsem při projednávání tohoto návrhu zákona v ústavně-právním výboru slyšel fundované názory a připomínky na obsah i nebezpečná úskalí tohoto zákona, tak jsem si kladl otázku, zda je pro mě jednoduché zvednout ruku za, anebo proti.

Při projednávání v ústavně-právním výboru přišel takový návrh, aby ten zákon byl dokonalý, aby odpovídal právu, tak byl návrh udělat komisi, malinkou komisi odborníků, kteří si na chvíli sednou - na chvíli se přeruší schůze - a pokusí se najít nějaké východisko. K tomuto návrhu se přidal i pan místopředseda federální vlády pan Čič. Samozřejmě bylo v pravomoci předsedů ústavně-právních výborů Sněmovny lidu a Sněmovny národů, aby nechali hlasovat o tom návrhu. Samozřejmě výsledek hlasování byl negativní, bylo zamítnuto vytvoření této operativní odborné komise, protože členové ústavně-právních výborů v té naprosté většině jsou poslanci, kterým jde o rychlost schválení těchto zákonů a postupují podle zásady: Lepší špatný zákon než žádný zákon.

Já si v této souvislosti kladu další otázky, jak to může všechno dopadnout. Je mi jasné, že tímto zákonem se někteří poslanci a politické síly snaží dát legitimitu, řekl bych ústavnost, řešení rozpadu federace. Ale domnívám se, že už jsme nastoupili neústavní cestu a že přijetím tohoto ústavního zákona v podstatě také asi moc nevyřešíme.

Byl jsem teď dva dny na Slovensku, protože mám rodinu na Slovensku a žasl jsem, když jsem slyšel také názor, ať se na mne pan Mečiar nezlobí nebo tady přátelé ze Slovenska, ale slyšel jsem názor, že pan Mečiar se zbláznil. Já se s tím osobně přímo neztotožňuji, ale ten názor jsem slyšel, a mohu k tomu říci, že se v podstatě i zbláznili někteří politici na české politické scéně a že si mnozí zjednodušeně řečeno nevidí na špičku nosu. Chci říci, že vše co se děje, je politicky účelové. Samozřejmě, že opozice nemá sílu na to, aby politickými prostředky v parlamentu zvrátila tento vývoj, ale ty politické síly, které takto konají a usilují o rozpad společného soužití Čechů a Slováků a ostatních národností na obou územích republik, si před historií berou velkou odpovědnost a historie to bude soudit.

Na závěr mi dovolte jen tak na okraj takovou malou poznámku, že dnes v popředí jsou slovenské národní zájmy. Já je akceptuji, myslím, že nikdo nepochybuje o mém kladném, a řekl bych i rodinném, vztahu ke Slovensku a ke slovenským občanům. Ale musím říci, že vedle slovenských národních zájmů zde vyjdou do popředí i ty české národní zájmy. A musíme počítat s tím, a bude to vcelku i logické, že na straně českých zájmů se postaví i současná opozice v českých zemích. A ptám se, kdo nás bude potom soudit, kdo bude rozhodovat, jestli to právo nebo jiné oprávnění pro konání je na straně České republiky nebo na straně Slovenské republiky. Když jen si vezmu to, co se dostává do našeho tisku, ty první rozkoly a rozpory mezi ODS a HZDS, mezi panem Mečiarem a panem Klausem, když si vezmu jižní Slovensko, vezmu si Gabčíkovo atd., tak nemohu být optimista, ale je třeba říci, že vývoj je takový, jaký je a jsem přesvědčen, že i konstituování české státnosti a České republiky bude představovat obhajování oprávněných zájmů občanů, žijících na území České republiky. Děkuji za pozornost.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Ďakujem pánovi poslancovi. Ako spravodajca má slovo pán poslanec Voleník.

Společný zpravodaj výborů SL L. Voleník: Jako zpravodaj Sněmovny lidu a člen ústavně-právních výborů si dovolím zareagovat na to, co zde řekl pan poslanec Indruch ohledně ustanovení té případné pracovní skupiny v ústavně-právních výborech.

Samozřejmě to byla otázka procedurální a rozhodli jsme, jak jsme rozhodli, ale samozřejmě, že já za sebe aspoň to mohu říci: Ani jeden z těch lidí, kteří jsme tam jednali z odborného hlediska o problémech, se navzájem neuzavíráme odborným názorům druhé strany. Myslím, že mi to může potvrdit pan doktor Benčík, jestli zde sedí, koneckonců i pan doktor Mečl a stejně tak i pan doktor Jičínský, že jsem já osobně a věřím, že i řada mých kolegů, vždy ochoten poskytnout sluch rozumným argumentům. To jenom na margo té věci, kterou zde přednesl pan kolega.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Ďakujem. Pán poslanec Šilhán má slovo, pripraví sa pán poslanec Lenský.

Poslanec SL V. Šilhán: Pane předsedající, dovolte, abych se svého slova vzdal po všem tom, co jsem včera a dnes slyšel.

Předsedající místopředseda FS R. Zelenay: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lenský, pripraví sa pán poslanec Faldýn.

Poslanec SN I. Lenský: Vážený pán predsedajúci, vážené Federálne zhromaždenie! Dovoľte, aby som sa iba pár slovami vyjadril k tomuto závažnému zákonu, ktorý prerokuvávame. Nie je žiadnym tajomstvom, že Strana demokratickej ľavice mala svoju predstavu o decentralizovanej federácii, o tzv. voľnej alebo voľne kooperujúcej federácii a že považovala takú formu spolužitia českého a slovenského národa, občanovi Českej republiky a Slovenskej republiky za najvýhodnejšiu. Faktom je i to, že v dnešnej situácii to vyzerá tak, že sme nenašli dostatok politických spojencov pre našu predstavu a hľadáme aspoň spôsob zachovať obsah spolužitia občanov Českej republiky a Slovenskej republiky v budúcnosti a nájsť takú formu transformácie ČSFR, ktorá bude vyhovovať národom a občanom týchto dvoch štátov.

Sme v situácii, kedy prerokúvame ústavný zákon o spôsobe zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a mali by sme k tomu pristupovať takým spôsobom, aby sme sa snažili takúto formu alebo také formy, ktoré by zodpovedali tejto požiadavke optimalizácie právnej úpravy tohto závažného rozhodnutia. A práve z tohto hľadiska mám určité výhrady voči tomu, ako je tento ústavný zákon formulovaný.