li zborové vianočné koledy. Verím, že v tomto sme i vašim pričinením boli svetoví.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím zástupcu Občianskej demokratickej únie. Pripraví sa zástupca Strany zelených na Slovensku.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dámy a páni,
každý politický klub hodnotí volebné obdobie podlá toho, čo sa mu podarilo dosiahnuť. Takto hodnotí toto dvojročné obdobie aj poslanecký klub Občianskej demokratickej únie. Je len celkom samozrejmé, že opozícia hodnotí dvojročné obdobie negatívne. Napriek úpornej snahe sa jej nepodarilo zastaviť, procesy transformácie v našej krajine. Nepodarilo sa jej zastaviť ekonomickú reformu, privatizáciu, vrátenie pôdy vlastníkom a premenu družstiev. Nepodarilo sa jej rozložiť spoločný štát. Preto chcem hneď na začiatku povedať, že poslanecký klub Občianskej demokratickej únie hodnotí dvojročné výsledky práce Slovenskej národnej rady veľmi pozitívne.
Všetci vieme, že nemôžeme za dva roky dosiahnuť to, čo trvalo vyspelým demokratickým krajinám 40 rokov. Vieme o všetkých ťažkostiach a nedostatkoch tohto dvojročného obdobia. Ak z nášho pohľadu, z pohľadu poslancov politickej strany, ktorá prevzala na začiatku volebného obdobia hlavné
záruky za gigantickú transformáciu našej spoločnosti, aká v tomto storočí nemá práve svojím pozitívnym spôsobom obdoby, hodnotíme uplynulé dva roky pozitívne, máme na to dôvody. Vždy vtedy, keď hovoríme o nespokojnosti, musíme si totiž položiť otázku, o nespokojnosť s čím ide. Neboli sme to my, kto spochybňoval nádej na slušný život v demokratickej spoločnosti, ktorá sa rozžiarila v novembri 1989. Naša nespokojnosť vyplýva z toho, že sme mohli prijať viac a lepšie pripravených zákonov. Musíme však povedať, že mnohé boli výsledkom kompromisu práve medzi koalíciou a opozíciou a nemali vždy natoľko dôslednú povahu, ako by sme si želali.
Môžeme povedať, že sme aj v legislatívnej oblasti mohli byt podstatne ďalej, keby viaceré politické strany boli rozoznali, čo je vecne dôležité a čo je politická rétorika. Mohli by sme byť ďalej, keby opozícia bola skutočne konštruktívna, keby bola pristupovala k zákononom, ktoré v naprostej väčšine pripravovala vládna koalícia, aj to treba zdôrazniť, z pozície urýchľovania a nie spomaľovania či brzdenia celého procesu.
Občianska demokratická únia je konzervatívna strana predovšetkým v tom zmysle, že aj v našej spoločnosti chce nastoliť normálne pomery vyspelých demokratických krajín. Sú jej cudzie akékoľvek socialistické experimenty, ktoré história odsúdila na zánik. Občianska demokratická únia chcela a kráčala cestou, ktorá sa osvedčila vo vyspelých krajinách, a k tomu pripravovala aj zákonodarstvo. Nie sme spokojní so všetkými zákonmi. Na prvom mieste musím pripomenúť zákon o samospráve a štátnej správe, ktorý pripravovalo niekdajšie ministerstvo vnútra. Tento zákon nesie na sebe ešte stále stopy starého centralizmu a byrokratizmu. Nedokázali sme pripraviť taký zákon o ochrane ľudského života, ktorý by rešpektoval právo matky na rozhodnutie o ľudskom živote a skĺbil ho zároveň s modernými zdravotníckymi, osvetovými a etickými normami. Nedokázali sme pripraviť taký zákon
o navrátení cirkevných majetkov, ktorý by vychádzal zo skutočného poznania stavu, umožnil by cirkvám reálne existovať a zároveň by umožnil riešiť komplexne vzťah cirkvi k štátu.
Prijali sme však množstvo kľúčových zákonov, ktoré neumožnia pri demokratickom vývine na Slovensku a v Československu návrat do starých pomerov. Boli to najmä zákony ekonomické, ale aj zákony týkajúce sa základných ľudských práv. Pripomeniem len nie veľmi populárny jazykový zákon, prijatie ktorého nám však umožnilo prijať následne Listinu základných ľudských práv, ktorá ochraňuje predovšetkým občana pred štátom. Tento zákon nám umožnil stať sa členmi Európskej rady, Európskeho parlamentu a následne podpísať asociačnú dohodu s európskymi spoločenstvami, ktorá nám už teraz otvára západné trhy. Vyrovnali sme sa aspoň čiastočne s našou minulosťou, a to vo vzťahu k židovským spoluobčanom a karpatským Nemcom. Ostáva nám vysporiadať sa s obdobím posledných 40 rokov, ako aj uzavrieť kapitolu povojnových slovensko-maďarských vzťahov.
V politickej rovine sa nám podarilo, napriek veľkému odporu a pribúdajúcej opozícii aj z radov pôvodne koaličných poslancov, vytvoriť podmienky pre takú činnosť koaličnej vlády, aby mohla v sťažených podmienkach plniť vládny program. To pokladá náš poslanecký klub ODÚ za jeden z dvoch najvýznamnejších výsledkov svojej činnosti.
Poslanecký klub Občianskej demokratickej únie hodnotí aj výsledky zápasu o štátoprávne usporiadanie. Občianska demokratická únia bola od začiatku a ostala na pozícii spoločného štátu ako štátu dvoch rovnoprávnych republík. V časovej tiesni a v zmenenom zložení Slovenskej národnej rady sa nepodarilo dospieť k podpísaniu zmluvy medzi Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou. Nebolo to možné preto, že na slovenskej, ale aj českej politickej scéne vznikli veľmi odlišné predstavy o štátoprávnom usporiadaní. Na slovenskej
politickej scéne stáli proti sebe predstavy o samostatnom slovenskom štáte, o konfederácii a federácii. Na českej strane chýbala u niektorých politických subjektov väčšia pružnosť pri posudzovaní toho, čo je v prospech novovytváraného vyjadrenia štátopávneho usporiadania v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a čo skutočne smeruje k rozpadu štátu. Sme však presvedčení, že cesta, po ktorej sme sa vydali, je skutočne dobrou cestou pre všetkých, ktorí si želajú naozaj prosperujúci, spoločný federatívny štát, a že skôr či neskôr sa budú musieť jasne prejaviť aj tie sily, ktoré svoje kroky k utvoreniu samostatného štátu zakrývajú pod obrazné pomenovania medzinárodnej subjektivity, schválenia úplnej ústavy samostatnej Slovenskej republiky, či zániku federálnej ústavy.
To všetko sú kroky, ktoré po prijatí zvrchovanosti majú viesť nielen k tvorbe samostatného štátu, ale priamo ho uskutočnil. Skrývať to pred verejnosťou je a bude stále ťažšie. Musí si to uvedomiť rovnako HZDS ako SKDH tak, ako si aj SDĽ bude musieť uvedomiť, že nebude môcť donekonečna lavírovať medzi spoločným a samostatným štátom. My, poslanecký klub Občianskej demokratickej únie, sme presvedčení, že naša existencia v spoločnom štáte je pre nás, Slovákov, ale aj pre príslušníkov národnostných menšín, výhodná, a to ako ekonomicky, tak geopoliticky, že vytvára perspektívu nášho úspechu, ale aj úspechu celého stredoeurópskeho regiónu. Preto sa jasne a jednoznačne hlásime k myšlienke česko-slovenskej štátnosti a ku skutočnému federalizmu, a to nielen vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ale aj vo vzťahu medzi štátom a občanom, medzi centrom, regiónmi a obcami, kde ešte stále vidíme práve na Slovensku veľký tlak po byrokratickom centralizme a po uľpievaní na starých socialistických vzťahoch.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa na záver, keď Slovenská národná končí svoje IX. volebné obdobie, poďakoval poslancom Občianskej demokratickej únie za pevnú líniu, ktorou sledovali náš volebný program do poslednej chvíle. Dovoľte mi, aby som sa poďakoval koaličným poslancom za to, že statočne doviedli toto plénum k výsledku, pri ktorom si môžeme povedať, že sme svoju úlohu splnili. Dovoľte mi, aby som vyjadril porozumenie pre postoje opozície, aj keď boli často diametrálne odlišné od názoru poslancov nášho poslaneckého klubu ODÚ. Žili sme obdobie prvého slobodného parlamentu po vyše 50 rokoch. Verím, že k slobode pribudne v novom parlamente aj väčší zmysel pre druhú stranu mince, zvanej sloboda - pre zodpovednosť, pevnosť a stálosť postojov.
Dovoľte mi povedať, že tento parlament vykonal v konečnom dôsledku lepšiu prácu, akú si získal na verejnosti povesť. Budúci parlament bude musieť zreteľnejšie zvážiť, ako jasnejšie, konkrétnou prácou zvýšiť rešpekt verejnosti voči práci parlamentu ako základu demokracie. Konči sa dynamické a dramatické obdobie v dejinách našej vlasti. Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že sme pred históriou obstáli čestne. Demokracia, fungujúce trhové hospodárstvo a obnova etiky sa stali základom nádeje na slušný život v demokratickej spoločnosti, nádeje, že sa naplnia sny našich otcov. Ich naplnenie bude do veľkej miery záležať práve na roku 1992, kedy sa rozhodne, či zastaneme na polceste, alebo bude naplnená naša nádej žiť konečne v modernom demokratickom a tolerantnom štáte.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím zástupcu klubu Strany zelených na Slovensku, potom zástupcu Demokratickej strany.
Poslankyňa Z. Tóthová:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené poslankyne a poslanci,
vážené manželky a manželia mojich kolegov na balkóne,
náš parlament zvolený na dva roky končí svoje funkčné obdobie. Končí obdobie, ktoré aj nám, zeleným, umožnilo podieľať sa na zmenách v našej spoločnosti. Do Slovenskej národnej rady sme prišli ako najmenší poslanecký klub, plný entuziazmu, že urobíme všetko pre to, aby tu zaznel zelený hlas na ochranu nášho prostredia. Práve zelení dopĺňali uznesenia štátnych koncepcií k poľnohospodárstvu, k Národnému programu podpory zdravia, ku Gabčíkovu o ekologický rozmer, dali rozsiahle pripomienky k energetickej koncepcii Slovenska, iniciovali predloženie správy o stave a vývoji životného prostredia na pléne Slovenskej národnej rady. Upozorňovali sme na nedostatočný sociálny a ekologický akcent ekonomickej reformy, varovali sme proti bezduchému preberaniu západného životného štýlu. V afére Tatragate sme upozornili na nebezpečenstvo výpredaja národného bohatstva.
Popri mnohých pripomienkach, ktoré sa nám podarilo presadiť do zákonov, za veľké plus považujeme vytvorenie osobitnej štátnej správy v životnom prostredí a zakomponovanie zeleného oddielu do návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Sami by sme to, samozrejme, nedokázali, preto chcem poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhali v tomto parlamente presadzovať zelené myšlienky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
na ťažkú parlamentnú prácu nebola väčšina z nás pripravená. Zvlášť osvojenie si prvkov tradičnej parlamentnej demokracie a ťažkej práce s legislatívou sa nedalo naučiť zo dňa na deň. Hovorí sa a platí, že bez slobody slova nie je diskusia, a dodávam, že bez poriadku nie je žiadna. A poriadok a disciplína tu, v tomto parlamente, veľakrát chýbali. Neraz sa porušoval rokovací poriadok, neskoro a nesystematický sme dostávali návrhy zákonov, mementom zostáva prezentácia politickej kultúry, ktorá sa tak ochotne porušovala a predvádzala najmä pred televíznymi kamerami. Tá bežná mravčia práca vo výboroch pri diskusiách k zákonom, v komisiách, v poslaneckých prieskumoch, zostala takmer nepovšimnutá, málo sa prezentovala. Neinformovaný občan mal potom dojem, že práca poslancov je len to, čo vidí na zasadnutí pléna a častokrát poloprázdny parlament chápal ako prejav neúcty voči voličom.
Pred niekoľkými mesiacmi bola diskusia o dôležitých spoločenských a politických otázkach a zákonoch poznačená predvolebným bojom. Za iný názor sa často nálepkovalo a osočovalo, politickí protivníci sa napádali len preto, že sú z tej či onej strany. Stranícke záujmy často stáli nad obecnými, spoločenskými. Občania tým boli právom znechutení, a slobodne a demokraticky zvolený parlament a vláda tak postupne strácali úctu a dôveru ľudí. Pritom mnoho chýb vzniklo z neskúsenosti, snáď aj krátkosťou volebného obdobia. Keď sa začalo pracovať konštruktívne, už tu boli vo výhľade nové voľby a predvádzanie sa politických strán na úkor syntézy parlamentnej práce.
Napriek týmto problémom bol odvedený veľký kus práce, čo nakoniec vyplynulo aj zo správy pána predsedu Miklošku. Bola tu snaha všetkých začať budovať nový demokratický
a právny štát s prosperujúcou trhovou ekonomikou. Niektorí zdôrazňovali, aby bol aj sociálne spravodlivý, a zelení upozorňovali, aby sa nezabúdalo aj na aspekty ekologické. Ekologická obnova našej krajiny bude totiž zo všetkého asi najťažšia. Stojíme na križovatke. Storočie, ktoré sa blíži ku koncu, prinieslo mnoho ohromujúcich poznatkov, ale tiež krvavé vojny, vyhladzovacie tábory, spochybnenie kultúrnych hodnôt, rôzne diktatúry, ktorých sme nakoniec boli svedkami aj my, ale i riziko globálneho zničenia životného prostredia pre seba i pre našich vnukov. Dnes máme veľkú šancu to zmeniť. Preto musíme vytvárať takú spoločnosť, ktorá by dokázala spojiť zlepšovanie kvality ľudského života s uchovávaním rozmanitostí prírodných hodnôt.
Vážená Slovenská národná rada,
končia dva roky, ktoré boli pre nás ťažké a poučné. Verím, že tí, ktorí po nás budú pokračovať a sedieť v tomto parlamente, si uvedomia, že spoločnosť, ktorá chce ísť ďalej, sa nezaobíde bez foriem práce založených na kolegialite a úzkej spolupráci. Duch tolerancie a priateľstva by sa mal zachovávať spolu so schopnosťou vedieť sa postaviť tam, kde sme najpotrebnejší, bez ohľadu na vlastnícke záujmy a stranícku príslušnosť.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Prosím predstaviteľa Demokratickej strany. Pripraví sa zástupca Slovenskej národnej strany.
Poslanec I. Brndiar:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som za klub poslancov Demokratickej strany na záver IX. volebného obdobia zhodnotil prácu našich poslancov a taktiež krátko zhodnotil činnosť Slovenskej národnej rady videnej našimi očami.
Poslanci Demokratickej strany vytvorili jeden z menej početných klubov poslancov Slovenskej národnej rady. Početnosť klubu zodpovedala jednak výsledkom volieb, jednak procesu určitej diferenciácie vo vnútri každej zo strán. Tento proces bol podlá všetkého zákonitý. Nevyhla sa mu nijaká strana, pochopiteľne, ani naša. Tak sa stalo, že v priebehu dvojročného funkčného obdobia dvaja poslanci zvolení na kandidátke Demokratickej strany prešli do iných politických klubov a dvaja poslanci sa vzdali svojho mandátu. V súčasnosti klub tvorí päť poslancov, ktorí za celé funkčné obdobie zostali verní svojej strane a verní programu Demokratickej strany.
Demokratická strana sa zúčastňovala aktívnej práce na strane vládnej koalície. Táto pozícia zodpovedá skutočnosti, že program Demokratickej strany bol veľmi podobný ako program vlády, a to aj prvej, ktorá bola do apríla 1991, aj rekonštruovanej vlády, ktorá na tento program nadviazala. Práve vernosť programu predloženého Demokratickou stranou pred voľbami v roku 1990 - a zdôrazňujem programu a nie osobnostiam - určovali postoje poslancov našej strany v rozličných krízových situáciách, v ktorých sa slovenský parlament ocitol. Týchto krízových situácií nebolo málo. V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som sa dotkol problematiky vzťahu koalícia kontra opozícia.
K parlamentnej demokracii patrí pochopenie mechanizmu dobrého fungovania spoločnosti, t. j. vytvorenie vládnej koalície a k nej primeranej opozície. Toto fungovanie je v princípe takéto: strana alebo skupiny strán, za ktoré vo voľbách hlasuje väčšina voličov, zostaví vládu a vládne, riadi štát. Menšina vytvorí opozíciu. Úlohou opozície je overovať a kriticky hodnotiť všetko, čo koalícia zamýšľa a realizuje. Musí mat k tomu zabezpečené všetky predpoklady, najmä slobodu prejavu, všetky ďalšie slobody a práva k vykonávaniu svojej spoločenskej funkcie, t. j. kritickému postoju k spôsobu riadenia štátu. Bez takto vytvoreného mechanizmu nemôže spoločnosť dosť dobre fungovať. Myslím si, že najväčším naším výsledkom je, že tento mechanizmus sa podarilo vytvoriť a začal aj fungovať, je na to veľmi veľa dôkazov, ale bol aj narušovaný určitým nekonštrukčným postojom, určitým prelínaním a menením programu v priebehu volebného obdobia u daktorých poslancov.
Celý tento mechanizmus, aj keď je všeobecne známy, zdôrazňujem preto, aby som poukázal na skutočnosť, že za dosiahnuté výsledky zodpovedá jednak vládna koalícia, ale prinajmenšom v rovnakej miere aj opozícia. Preto nemá zmysel prisvojovanie si úspechov parlamentu ktoroukoľvek zo zúčastnených strán, ani zvaľovať vinu za neúspech na iných. Úspechy parlamentu sú úspechmi v podstate všetkých a neúspechy tiež idú na vrub všetkých.
Prácu parlamentu ako celku nemusím už podrobnejšie hodnotiť, urobil to pán predseda František Mikloško. Zdôrazním len množstvo zákonov, ktoré sme za dva roky prijali a ktoré asi znamenajú doterajší rekord za jedno funkčné obdobie. Predpokladám, že tento rekord veľmi dlho nebude prekonaný. Za neúspech považujem hlavne nedosiahnutie vytvorenia ústavného systému. Predpokladám, že nasledujúci parlament nadviaže na doteraz vytvorené dielo a úspešne ho dokončí.
Vrátim sa k činnosti klubu poslancov Demokratickej strany. Moji kolegovia boli aktívni vo všetkých orgánoch Slovenskej národnej rady, teda vo výboroch, v rôznych komisiách, v Predsedníctve Slovenskej národnej rady a podobne. Za ťažisko svojej práce sme nepovažovali rôzne deklarácie a vykrikovanie a hádky, ale najmä to, čo poslancom najviac prináleží - tvorbu dobrých zákonov. Preto nie je zanedbateľné, že naši poslanci sú podpísaní cca na 50 zákonoch ako navrhovatelia. Postoje poslancov za Demokratickú stranu pri rokovaniach Slovenskej národnej rady a jej orgánov vyplývali z nášho volebného programu, ktorý sme voličom predložili v roku 1990 a ktorému sme zostali verní. Postoje teda korešpondovali s našimi hlavnými programovými cieľmi, a to po prvé - budovanie česko-slovenskej federácie na základe rovnoprávneho postavenia Slovenskej republiky a českej republiky, po druhé - uplatňovanie radikálnej ekonomickej reformy ako základného predpokladu nutnej transformácie a budúceho prosperovania spoločnosti, po tretie - uplatňovanie ľudských práv a občianskych slobôd, dobrých vzťahov medzi národmi, národnosťami a etnickými skupinami, ktoré žijú v našej republike.
Na záver by som vás chcel upozorniť na určitú zvláštnosť nášho poslaneckého klubu Demokratickej strany. Väčšinu v ňom totiž stále vytvárali ženy a musím povedať, že sa to odrážalo na našej práci priaznivo, fungovalo to v klube dobre. Ďalej dovoľte, aby som za vykonanú prácu poďakoval kolegom Edovi Granecovi, Márii Olejníkovej, Božke Badálovej a najmä pani Hanke Zelinovej, ktorá dokázala múdrym slovom vždy povzbudiť a usmerniť. Dovoľte, aby som poďakoval vám všetkým za spoluprácu. Novému slovenskému parlamentu prajem veľa úspechov. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Prosím zástupcu Slovenskej národnej strany. Ako posledný sa pripraví zástupca Maďarskej občianskej strany.
Poslanec M. Andel:
Vážené dámy, vážení páni,
pokúsim sa krátko zbilancovať naše spoločné dvojročné úsilie z pohľadu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. Hneď na úvod musím povedať, že odchádzame tak, ako sme sem prišli poverení vôlou polmilióna voličov. Nezmenili sme názov, nerozpadli sme sa a nerozišli sme sa na viac politických subjektov. Odišlo iba zopár jedincov, ktorým sa nedostalo miesto na našej kandidátskej listine. Slovenská národná strana nezmenila názor na myšlienku zvrchovanosti, suverenity a medzinárodno-právnej subjektivity Slovenskej republiky. Teší nás, že napriek odporu ostatných sa nám myšlienku zvrchovanosti, originálnej suverenity Slovenskej republiky podarilo postupne zaštepiť i do iných politických strán a hnutí. Úprimne nás to teší, lebo nikdy sme netvrdili, že iba my zastupujeme slovenský ľud. Ak nám to niekedy niekto vkladal do úst, robil to zámerne. Nechcem v týchto chvíľach rekriminovať, lebo k našej povahe patrí i odpúšťať. Odpustiť ale neznamená zabudnúť. /Smiech v sále. /
Nezabúdame, a už len pre poučenie seba a tých po nás, ktorí sem prídu, že myšlienka slovenského národného záujmu sa v tejto snemovni rodila ťažko. Skôr, než sa narodila, dostala úder pri prijímaní tzv. jazykového zákona. Vtedy išlo o viac, ako len o to, či zvíťazí matičný alebo koaličný návrh. Vtedy mohol zvíťaziť národný záujem. Nestalo sa tak, lebo koalícia opojená ešte čerstvou mocou a myšlienkou, že
v parlamente má vždy pravdu, i keď to pravda nebola, dohnala veci na ostrie noža. Možno si vtedy nikto z nás neuvedomil, že kľačiaci ľudia pred budovou Slovenskej národnej rady, ľudia zaujímajúci sa o veci verejné, to je naša najväčšia spoločná devíza. Reforma spoločnosti sa nedá robiť, keď sa občania nezaujímajú o dianie okolo nich.
Jazykovým zákonom sa v našej slovenskej spoločnosti začal proces apatie, nezáujmu o veci verejné. Jazykovým zákonom sme postavili mimo ochranu časť vlastného národa, čo zrejme nemá obdobu v histórii iných parlamentov. Tento skazonosný proces zavŕšil náš parlament nepremysleným zákonom o komunálnych voľbách. Poslanci Slovenskej národnej strany majú v oboch prípadoch čisté svedomie. Varovali pred stavom, ktorý nastane. Čas nám dal, bohužiaľ, za pravdu. Rovnako naše návrhy a argumentácia boli odmietnuté pri návrhoch deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky, zmeny zástavy Slovenskej republiky, pri návrhu štátneho sviatku a pri návrhu ústavného zákona Slovenskej národnej rady o referende. Naše dva riadne podané návrhy Ústavy Slovenskej republiky sa nikdy nedostali na rokovanie. Návrhom zákona o referende sme chceli vyvrátiť vedome živený mýtus, že na Slovensku sú sily, ktoré chcú čosi slovenskému ľudu nadiktovať.
Nechám histórii zhodnotenie tých dvoch rokov, ale dovolím si predpovedať, že nie práve najčestnejšie miesto zaujmú v histórii tí, ktorí po dva roky brzdili prirodzený proces emancipácie slovenského národa. Brzdili ho všemožným spôsobom, ale všetky snahy sú márne. Myšlienku zvrchovanosti si dnes od nás osvojili i druhé strany a hnutia. Dnes už nestojíme pred týmto problémom sami. Dovolím si tvrdiť, že deklarácia zvrchovanosti nebude o pár týždňov pre Slovenskú národnú radu horúcim zemiakom, ale že to bude uzatvorená kapitola. Viem, že pre našich poslancov v Slovenskej národnej rade vyvstane ďalší problém postupne nakloniť ostatných na myšlienku štátnej suverenity.
Dámy a páni,
vstupovali sme do tohto parlamentu s myšlienkou demokracie a humanizmu. Už prvé zasadnutie nás však vyviedlo z omylu. Nepomerne zastúpenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, proti ktorému sme tak dlho bojovali, sa ukázalo ako balvan ťažiaci prácu Slovenskej národnej rady v jej vnútornom živote, ale i navonok. Nepomernosti zastúpenia v Predsedníctve Slovenskej národnej rady kladiem na vinu i časť neúspechu pri tvorbe Ústavy Slovenskej republiky. Ústava, to mala byť hlavná úloha tohto parlamentu. Z tejto úlohy Slovenská národná rada prepadla. Nepomôžu nám žiadne obhajujúce sa vety. Ústava je základom, od ktorého sa má odvinúť právny systém ako základ novorodiacej sa demokracie. Sami dobre viete, ako prirýchlo sme niektoré zákony museli novelizovať.
Často sa nám vytklo, že opozícia je málo konštruktívna resp. že je deštruktívna, ale čo urobila koalícia pre korektnosť vo vzťahoch medzi opozíciou a koalíciou? Nepomerne zloženie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, praktiky pri vedení schôdzi, zaraďovanie alebo nezaraďovanie návrhov, kauza odvolanie vlády a pána Mečiara, to všetko sú slabé chvíle našej spoločnej stavby za tieto dva roky. Pri troche veľkorysosti k opozícii, pri nepodozrievaní opozície zo zlých úmyslov, sa tomu dalo, samozrejme, predísť, dalo sa ukázať voličom, že politické strany vedia čosi viac, ako sa hašteriť, že nielen ten má pravdu, kto ovláda predsednícky mikrofón, ale ten, koho argumenty presvedčia. Z tohto pohľadu sú tie dva roky nevyužitou príležitosťou postaviť Slovensko na pevné piliere demokracie. Voliči už zvážia, ktorá strana a hnutie, ktorí politici sa ako správali a určite sa rozhodnú i podlá tohto kritéria.
Záverom mi dovoľte povedať, že poslanci Slovenskej národnej strany odchádzajú z tohto parlamentu so vztýčenou hlavou. Ani raz ich nevítal alebo nevyprevádzal piskot občanov zhromaždených pred budovou Slovenskej národnej rady. /Šum v sále. / V kritických chvíľach sa zachovali podľa vôle svojich voličov, a napriek tomu, že zvrchovanosť a Ústavu Slovenskej republiky tento parlament neprijal, odchádzajú spokojní. Veď tento parlament mohol s prirodzeným právom národa naložiť ešte aj horšie. A tomu sme zabránili.
Ďakujeme za dôveru občanom, ktorí nás sem zvolili, ktorí náš návrh ústavy vo verejnej diskusii podporili na 60 % došlých hlasov. Nesklameme ich ani v budúcnosti. Vám všetkým ďakujem, že sme si niekedy, samozrejme, vymenili i ostrejšie slová, ale boli myslené v dobrom v zápale vzájomného parlamentného boja. Všetkým nám želám spoločne viac tolerancie a znášanlivosti, podstatne viac, ako iba jej deklarovanie.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím zástupcu Maďarskej občianskej strany. Poslanec L. Pirovits:
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážení hostia, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi v tejto slávnostnej chvíli z príležitosti ukončenia našej poslaneckej činnosti v IX. volebnom období predniesť v mene poslancov Maďarskej občianskej strany nie-