Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko. Prosím zástupcu Slovenského kresťansko-demokratického hnutia vzhľadom na to, že zástupca SDĽ nie je prítomný.

Poslanec P. Boroň:

Vážený pán predseda, vážená vláda, dámy a páni,

dovoľte mi, aby som v krátkosti zhodnotil uplynulé dvojročné funkčné obdobie Slovenskej národnej rady IX. volebného obdobia tak, ako sa javí poslancom Slovenskej národnej rady za klub poslancov Slovenského kresťansko-demokratického hnutia.

V prvom rade treba uviesť, že to bolo obdobie hľadania mechanizmov fungovania rodiacej sa parlamentnej demokracie, cesta tvorby trhovej ekonomiky a celého systému právneho štátu. Nebolo ľahké a jednoduché splniť všetky vytýčené ciele. Videli sme to pri odpočte výsledkov plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Mnohé z nich boli nad sily poslancov i členov vlády za uplynulé dvojročné obdobie. Nedali sa zrealizovať pre krátkosť času a dlhodobý charakter ich riešenia. Štyridsaťročný totalitný režim nám totiž poručil dedičstvo, s ktorým bude dosť práce i pre našich nástupcov, a to nielen v nadchádzajúcom štvorročnom volebnom období, ale aj ďalej.

Dámy a páni,

každá minca má však nielen svoje líce, ale aj svoj rub. Všetko to, čo sa nám nepodarilo a čo sme chceli dosiahnuť, nemôžeme zvaliť len na dedičstvo minulosti. Bolo mnoho chýb,

ktoré sa udiali na pôde tejto Slovenskej národnej rady a vo vláde Slovenskej republiky. Slovenská politická scéna je diverzifikovaná v náhľadoch na cesty, postupy i priority v riešení zásadných otázok budovania parlamentnej demokracie, trhovej ekonomiky i celého mechanizmu právneho štátu. Domnievame sa, že táto rozdielnosť vo svojej podstate nie je na škodu, ale naopak, na prospech celej našej spoločnosti. Len rozdielne názory v politike, ekonomike, kultúre a v iných oblastiach spoločenského života a ich vzájomné kríženie a polemika o nich vedú celú spoločnosť dopredu, spôsobujú jej progres a rozvoj.

Iná je však otázka politickej kultúry, otázka nastoľovania problémov, vecnej diskusie o nich, konštruktívnej kritiky o nich i schopnosť počúvať sa navzájom a viesť tým spoločnosť bez väčších politických a sociálnych otrasov, teda v praktickej rovine uskutočňovať výkon moci v pozitívnom zmysle slova, to je slúžiť našim občanom. Viackrát na pôde Slovenskej národnej rady vznikol dojem, že rôzni politici neuskutočňujú záujmy verejné, ale záujmy skôr sebe vlastné alebo úzkej skupiny ľudí.

Dámy a páni,

v chorvátskom historickom Dubrovníku je najvýznamnejšou budovou Kniežev dvor, obdoba benátskeho Dóžovho paláca. V paláci bolo sídlo kniežaťa a zasadal tu senát. Viete, že do roku 1806 bol Dubrovník republikou. Nad miestnosťou, v ktorej zasadala Veľká rada Dubrovníckej republiky, je nadpis "Obliti privatorum, publica curatae", t. j. zabudnite na vlastné záležitosti, starajte sa o verejné. Klub poslancov Slovenského kresťansko-demokratického hnutia týmto dáva na zváženie pánu predsedovi Slovenskej národnej rady, aby prostredníctvom Kancelárie Slovenskej národnej rady dal inštalovať tento múdry nápis v novej budove Slovenskej národnej rady nad vstupom do rokovacej sály, aby poslancom neustále

pripomínal ich poslanie, čo majú mať na pamäti, v akom duchu majú rokovať. Ešte demokratickejšie by snáď bolo, keby sme o tomto návrhu dali hlasovať v tejto našej snemovni ako o jednom z posledných, preto môžem aj navrhnúť, aby sme o tomto hlasovali po vystúpení zástupcov poslaneckých klubov.

Dámy a páni,

dovoľte mi, aby som tiež v krátkosti uviedol, ktoré z množstva zákonov prijatých na pôde Slovenskej národnej rady za uplynulé dvojročné obdobie považuje klub poslancov Slovenského kresťansko-demokratického hnutia za najvýznamnejšie. Rozdelil by som ich do viacerých oblastí. Pôvodne som mienil uviesť jednotlivé zákony, ale vzhľadom na to, že pán predseda ich tu vymenoval aj bližšie o nich hovoril, spomenul by som ich len stručne. V ústavnej oblasti je to najmä prijatie ústavného zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a zákona o konaní pred týmto ústavným súdom. V oblasti ekonomickej je to transformačný zákon prijatý na pôde Slovenskej národnej rady, zákony o Slovenskej priemyselnej a obchodnej komore, o poľnohospodárskej komore, o poisťovníctve a mnohé ďalšie. V kultúrnej oblasti je to najmä zákon o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, zákon o Matici Slovenskej, ako aj o zriadení Fondu kultúry Pro Slovakia.

Dámy a páni,

záverom mi dovoľte, aby som sa zmienil o najpodstatnejšej práci, ktorou sa Slovenská národná rada v IX. volebnom období mala zaoberať. Boli to otázky štátoprávneho procesu. S istou ľútosťou musím v mene poslaneckého klubu skonštatovať, že Slovenská národná rada nebola schopná prijať deklaráciu o štátnej suverenite Slovenskej republiky, pripraviť a prerokovať najdôležitejší a rozhodujúci dokument Slovenskej republiky, a to ústavu - základný zákon každého štátu.

Malo to viaceré príčiny. Za jednu z rozhodujúcich pokladáme stret dvoch protichodných koncepcií - koncepcie Ústavy Slovenskej republiky ako ústavy suverénneho štátu a naproti tomu koncepcia Ústavy Slovenskej republiky ako ústavy jednej z troch v sústave spoločného federálneho štátu. Domnievame sa však, že už blízka budúcnosť dá odpoveď na základnú, fundamentálnu otázku, to znamená, kam kráča v tejto oblasti Slovensko.

Dámy a páni,

klub poslancov Slovenského kresťansko-demokratického hnutia sa domnieva, že naše Slovensko napriek tomu, že je územne neveľké, je natoľko bohaté na prírodné danosti a predovšetkým na duchovný, intelektuálny potenciál našich ľudí, že netreba mat žiadne obavy o našu dozretosť, schopnosť, pripravenosť viesť si veci vo vlastných rukách a teda zavŕ- šiť proces dotvorenia slovenskej štátnosti v tomto čase, v tieto mesiace. Domnievame sa, že je nevyhnutné prekonať najmä naše vlastné pocity malosti a nesebestačnosti, pretože, podlá nášho názoru, ešte stále platia slová zo začiatku nášho 20. storočia "Pomni, ó Slovensko, že i mne svätým je onen večný zákon, dľa ktorého osud každého národa závisí v prvom rade od neho samotného. "

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Prosím zástupcu za Stranu demokratickej lavice, pripraví sa zástupca za hnutie Együttélés - Spolužitie.

Poslanec M. Ftáčnik:

Vážený pán predseda, vážená vláda, vážené dámy a páni,

zišli sme sa dnes, aby sme sa spoločne obzreli za tým, ako sa naplnili zámery a očakávania, s ktorými sme pred dvoma rokmi z poverenia občanov vstupovali do Slovenskej národnej rady. Prvým výsledkom IX. volebného obdobia je to, že vysoká dôvera, s ktorou občania hľadeli na parlament pred dvoma rokmi, sa postupne rozplynula, a parlamentu dnes dôveruje sotva štvrtina opýtaných občanov. Druhým výsledkom je to, že Slovensko je dnes rozdelené. Namiesto toho, aby sa naplnili slová predsedu Slovenskej národnej rady z ustanovujúcej schôdze - citujem: "slovenská krajina a jej dobro musí byt tým, čo nás musí nakoniec spájať", uskutočnil sa pravý opak. V krízových momentoch sa nešlo na politiku národnej zhody, ale presadila sa polarizácia až konfrontácia politických síl a dobro Slovenska zostalo niekde v úzadí.

Ako sa zhostil parlament svojej úlohy ako demokratický inštitút a ako prispel ku formovaniu politickej kultúry? V rozhodujúcej miere fungoval ako teleso na prijímanie zákonov. Tu sa postupne vytvoril mechanizmus, ktorý umožnil prijať úctyhodné množstvo zákonov, aj keď je pravda, že viaceré z nich sa museli a pravdepodobne budú musieť novelizovať. Efektívnosť činnosti parlamentu ovplyvnilo i to, že sme neboli schopní prijať nový rokovací poriadok. V podstatne menšej miere sa zhostil parlament svojej kontrolnej funkcie. Nedokázal nájsť účinný spôsob kontroly činnosti vo vzťahu k ministerstvám resp. ústredným orgánom štátnej správy, kontroly uznesení Slovenskej národnej rady a jej orgánov prijatých smerom k vláde a nedokázal vytvoriť systém práce s interpeláciami a otázkami poslancov. Dva roky sa tiež nepodarilo prerokovať hodnotenie organizátorskej práce a efek-

tívnosti činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady a efektívnosť fungovania Kancelárie Slovenskej národnej rady.

Môžeme konštatovať, že ako demokratický orgán sme sa učili robiť kroky v čase plurality a demokracie, ktoré boli, prirodzene, poznamenané našou neskúsenosťou. Niet však ospravedlnenia na to, ak sme občas z účelových dôvodov porušovali zákon, najčastejšie zákon o rokovacom poriadku, pretože demokraciu je možné upevňovať len vtedy, ak všetci rešpektujeme rovnaké pravidlá hry. Len postupne sa vytvárala i určitá miera politickej kultúry, aj keď rozhodne odmietame, aby do nej patrili osobné útoky namiesto argumentov, osočovanie a ponižovanie.

Pri tom všetkom bol aj klub Strany demokratickej lavice. Má svoj diel zodpovednosti, avšak do takej miery, do akej mohol ovplyvňovať a ovplyvňoval chod tohto parlamentu. Do Slovenskej národnej rady sme vstúpili s úmyslom byť konštruktívnou opozíciou. Naša aktivita podlá sociologických hodnotení bola mierne nadpriemerná voči ostatným klubom v interpeláciách, pozmeňovacích návrhoch a faktických poznámkach. Naše vystúpenia sme sústredili na otázky sociálne, na postup ekonomickej reformy a činnosť orgánov výkonnej moci, pričom boli väčšinou podložené fungovaním odborného zázemia pri klube poslancov.

Náš klub ako jediný opozičný klub mal vypracovaný alternatívny ekonomický program, ktorého myšlienky sme opakovane prezentovali v pléne Slovenskej národnej rady. Usilovali sme sa orientovať pozornosť Slovenskej národnej rady na také závažné otázky, ako je poľnohospodárstvo, fungovanie štátnej správy, samosprávy miest a obcí, ako aj otázkam privatizácie a jej sprievodných nedostatkov. Aktívne sme prispievali k činnosti výborov Slovenskej národnej rady, ako aj

komisie pre prípravu ústavy Slovenskej republiky a zmluvy s Českou republikou.

Klub Strany demokratickej ľavice sa počas celého volebného obdobia neuchyľoval k osobným útokom či výpadom. Naopak, vo zvýšenej miere bol ich terčom. Ako opozičnému klubu so 14 % mandátov nám bolo jasné, že na presadenie akéhokoľvek návrhu potrebujeme získať spojencov. Nešlo o nijaké strategické aliancie, ako to konštruovali niektorí senzáciechtiví novinári, ale o hľadanie zhody na prospech občanov, kvôli ktorým tu vlastne všetci sedíme. Išlo o formovanie väčšinového názoru na báze porozumenia problémov a hľadania cesty k sebe, nie iba na základe mechanického hlasovania.

Vážené dámy a páni,

končí sa volebné obdobie parlamentu zvoleného na prechodnú dobu dvoch rokov. Urobili sme prvé kroky na ceste k demokratickému právnemu štátu, kroky, ktorých pozitíva i negatíva vidíme jasnejšie dnes, keď sa obzeráme späť.

Dovoľte mi vysloviť želanie, aby nový poslanecký zbor, ktorý vzíde s nadchádzajúcich parlamentných volieb, dokázal nadviazať na pozitívne výhonky parlamentnej demokracie, ktoré vyklíčili v tomto volebnom období, a dúfať, že sa dokáže vyhnúť našim chybám a omylom.

Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Ďakujem. Prosím predstaviteľa hnutia Együttélés. Pripraví sa Maďarské kresťansko-demokratické hnutie.

Poslanec L. Doboš:

Vážená Slovenská národná rada,

uplynulé dva roky boli zrýchleným časom dejín, takmer historickým výbuchom. Vo svetle tohto výbuchu vidíme veľkú konzekvenciu desaťročí násilia. Čas, spoločnosť sú v neustálom pohybe aj vtedy, keď moc si myslí a hlása, že sama je večná. Svetlo tohto výbuchu osvetľuje novú realitu strednej a východnej Európy. V tomto regióne už nie sú prítomné ríše. Od rok 1526, od Moháčskej bitky, teda po takmer piatich desaťročiach tu prvýkrát nie je ríšska armáda a ríšsky vojak. Tento región mohol byt teraz vyplnený vôľou malých národov a rôznych národných menšín.

Po premenách v roku 1989 sa v strednej a východnej Európe objavil nový organizačný princíp, princíp sebaurčenia, a ľudským ideálom tohto princípu je autonómny občan. V strednej Európe sa vytvorili frontové línie proti sovietskemu ríšskemu násiliu, proti štátnemu centralizmu, proti väčšinovej presile. Ako vieme, na mnohých miestach sa bojuje so zbraňami. Špecifickou črtou československej situácie je, že po novembrových dňoch 1989 sa čoskoro začína tvorba práva, vytváranie právneho poriadku novej reality. Napätie uplynulých desaťročí násilia je objektivizované zväčša tvorbou práva. Parlamenty sú v tomto zmysle bojiskami bez zbraní.

Slovenská národná rada mala obstáť uprostred týchto premien, ktoré mali silu výbuchu. Každý sa môže opýtať seba samého, či sme boli pánmi situácie. Rozhodujúcim pozadím novej politickej reprezentácie parlamentnej tvorby práva je na Slovensku eufória premeny, city, vášne, občas historické extrémy. Táto eufória mala tri pramene - pocit slobody, slobodu vierovyznania, národné cítenie. Vlastne aj slovenský politický život sa organizoval okolo línie emócií. Všeobecne je charakterizujúce, že slovenská politika v uplynulých

dvoch rokoch má silné emotívne pozadie. Ako proces sa dá kvalifikovať takto: od liberalizmu k národnému cíteniu.

Zodpovedala parlamentná tvorba práva novej realite Slovenskej republiky? Nie celkom. Napriek veľkým úsiliam sme iba na polceste. Najväčším naším dlhom je ústava. Slovenská parlamentná reprezentácia na základe princípu sebaurčenia bojovala za dotváranie slovenskej štátnosti. My, poslanci národných menšín, vychádzajúc z princípu sebaurčenia, sme súbežne s tým zápasili za uplatnenie samosprávy. Aj tu sme iba pri monotónnom deklarovaní. Aj túto vetu sme iba začali, ale nevypovedali. Vytvorili sme mnoho zákonov, ale domnievam sa, že našu činnosť necharakterizuje iba počet zákonov, ale kroky, ktorými sme vykročili k demokracii. Domnievam sa, že sme nakreslili pôdorys parlamentnej demokracie. Podlá Američanov zákon je morálka. S touto myšlienkou sa aj my musíme vyrovnať.

Čo považujeme za výsledok uplynulých dvoch rokov my, poslanci národných menšín hnutia Együttélés? Existenciu samosprávy, možnosť politicky sa organizovať, vlastnú prítomnosť v parlamente, i keď sme tu prítomní ako opozícia, ako menšina, ale predsa ako parlamentní činitelia, že môžeme byť spolutvorcami politiky Slovenskej republiky. Domnievame sa, že napriek mnohým predsudkom, napriek nepodloženým obvineniam sme boli stabilizujúcou silou aj v kritických chvíľach parlamentu. Nezneužívali sme svoju občiansku a poslaneckú zodpovednosť.

A negatíva? Čo pociťujeme ako nedostatok, je nedôvera väčšiny slovenskej parlamentnej reprezentácie a slovenskej spoločnosti voči Maďarom. Je to stena okolo nás, ktorá je, žiaľ, aj politickým faktorom. Osobne sa hanbím za jazykový zákon, hanbím sa aj za to, že jednostranne proväčšinové dodržiavanie jazykového zákona kontrolovala parlamentná komisia. Hanbím sa aj za to, že demokratická vôľa odčiniť krivdy

chce nakresliť červenú líniu pravdy takým lustračným zákonom, ktorý rodí nové krivdy. Hanbím sa aj za to, že kolektívnu vinu z rokov 1945-1949, nositeľom ktorej som bol aj ako poslanec tohto parlamentu, musím nosiť aj naďalej.

Vážení kolegovia poslanci,

na základe skúseností hovorím, že determinujúce sily histórie sa v budúcnosti nedajú obísť. Nasledujúci parlament sa bude musieť vyrovnať s otázkou štátoprávneho usporiadania, ale aj s otázkou samosprávy národných menšín. Nemenej dôležitou bude odpoveď na otázku dôslednej hospodárskej reformy.

Vážení poslanci,

ďakujem každému kolegovi poslancovi za úctivé podanie ruky, za dobré slová, za pomoc v našich spoločných záležitostiach. Nakoniec chcem vysloviť svoju úctu Františkovi Mikloškovi, ktorého hlbokú ľudskosť, humanitu, si vysoko vážim, a považujem za šťastie vo svojom živote, že som s ním mohol dva roky spolupracovať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško;

Prosím predstaviteľa Maďarského kresťansko-demokratického hnutia. Pripraví sa Kresťansko-demokratické hnutie.

Poslanec P. Csáky:

Elnök úr, tisztelt kormánytagok, hölgyeim és uraim, vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni,

asi nie som jediný v tejto sále, ani v Slovenskej republike, kto má pocit, že v uplynulých dvoch rokoch dostal niečo iné, ako očakával. Nemožno sa tomu Čudovať, dokonca sa to dá do značnej miery považovať za vec prirodzenú, veď plány sa často nesplnia tak, ako boli vytýčené, realita vždy koriguje aj najkrajšie predsavzatia. Obdobie, ktoré máme za sebou, je typickým prechodným obdobím, tak charakteristickým pre východnú Európu po páde komunistických režimov. Alebo len po čiastočnom páde? Preto si tu dovolím hovoriť čiastočne v množnom páde, že v myslení a v konaní, aj vlastnom, často sme nútení konštatovať ťažko zničiteľnú existenciu totalistických prvkov. Áno, všetci sme prešli, boli sme nútení prejsť dlhou cestou plnou smrteľných, nebezpečných infekcií, a obávam sa, že ani jeden z nás nemôže tvrdiť, že po tých štyroch desaťročiach ostal absolútne imúnny. Nemôžeme sa potom ani diviť, že prostredie, ktoré sa utvorilo okolo nás, a ktoré sme čiastočne aj sami vytvárali, môžeme charakterizovať ako typické prechodné obdobie plné chýb a nedokonalosti takej doby.

Vedia nesporne silných kladných stránok prechodu k demokracii sa tu vyskytli azda všetky vážnejšie choroby postkomunistických období s niektorými znakmi aj národnej diktatúry. Možno preto, že nemáme s demokraciou skúsenosti, sme boli nútení s čiastočným sklamaním konštatovať, že starý pán Tocqueville asi má pravdu, keď hovorí, že demokracia je vládou priemernosti. Ak sa pozrieme na minulé dva roky slovenskej politiky, musíme mu dať za pravdu. Nemyslím si totiž,

že parlament Slovenskej republiky by bol hodný veľmi kladného hodnotenia najmä z hľadiska výskytu veľkých myšlienok, z hľadiska štátnickej veľkosti a múdrosti, z hľadiska tvorby konštruktívnych riešení pre problémy Slovenska. A aby bolo úplne jasné, o čom hovorím, napriek svojmu kritickému vystúpeniu k politike vlády minulý týždeň, teraz nehovorím predovšetkým o vládnej koalícii.

Práca parlamentu v minulom období bola poznamenaná niektorými schizofrénnymi črtami. Vládna koalícia bola málo účinná a nie veľmi presvedčivá, opozícia konštruktívne nefunkčná. Spod slovenskej politiky sa stratili skoro všetky pevné body a júnové voľby budú musieť dať odpoveď na základné otázky súčasnej spoločnosti. V tejto súvislosti si dovolím zacitovať Karia Poppera, známeho filozofa nášho storočia: "Demokraciu nevolíme z toho dôvodu, že by bola len plná výhod, ale najmä preto, aby sme sa pomocou nej mohli vyhnúť diktatúre. Voľme demokraciu tak, aby sme si boli vedomí jej nedostatkov, a hľadajme cesty, ako sa týmto dá vyhnúť. "

V minulom komplikovanom období aj poslanci nášho hnutia boli v tomto parlamente v neľahkej situácii. Bolo a je nám absolútne jasné, o čo išlo, o čo ide aj v súčasnosti v Slovenskej republike. Dúfam, že naším dvojročným pôsobením v tomto parlamente sme dali jednoznačne najavo naše stanovisko. Snažili sme sa a naďalej sa budeme usilovať o vlastné suverénne politizovanie napriek rôznym výhradám z rôznych strán. Ospravedlňujem sa, že o tom hovorím, ale po takých dvoch rokoch nemôžem to nespomenúť, keď na Slovensku existuje cez sto národne orientovaných strán a hnutí, ktoré majú trojbodové programy, a z nich hneď druhý bod je obmedzenie práv menšín. A keď už hovorím o tejto téme, musím s ľútosťou konštatovať, že podľa môjho názoru, okrem iného sme v uplynulom období premárnili aj šancu historického vyrovnania vzťahov medzi slovenským ľudom a maďarskou národnou menšinou žijúcou v Slovenskej republike. S veľkou ľútosťou konštatu-

jem tento fakt, ktorý signalizuje, že s demokraciou v tejto republike niečo nie je v poriadku.

Som oprávnený z tohto miesta opakovane predniesť slová, že sme za urýchlené a dôstojné uskutočnenie tohto kroku, zdôrazňujem, za zmierenie sa všetkých občanov v tejto republike. Je a bude to nesmierne potrebné pre našu spoločnú republiku. Z nášho hľadiska takýto akt spočíva na dvoch základných pilieroch. Po prvé - dôstojné vyrovanie sa s minulosťou, predovšetkým s obdobím 1945-1948, ktoré sme opakovane iniciovali aj v tomto parlamente bez adekvátnej reakcie z druhej strany. Druhým nosným bodom uskutočnenia takéhoto kroku z nášho hľadiska je uznanie a ústavné zakotvenie práv národných menšín a umožnenie nášho slobodného vývoja. Som presvedčený, že tomuto kroku sa nedá vyhnúť. Alternatíva dôkladne pestovaná inými silami v tejto spoločnosti, to znamená umelé vyvolávanie vášní, pestovanie starých, zahrdzavených komplexov, nie je skutočnou alternatívou, ale slepou uličkou, vhodnou možno pre politických trpaslíkov, nie však pre ozajstných štátnikov.

Domnievam sa, že dvojročné pôsobenie našich poslancov v tomto parlamente dáva každému dostatočné dôkazy, že máme eminentný záujem na zachovaní a vývoji demokracie v našej spoločnosti a že vo všetkých kritických chvíľach v politickom dianí sme pôsobili jednoznačne v prospech zachovania politickej, právnej a ekonomickej stability tejto spoločnosti.

Vážená Slovenská národná rada,

záverom mi dovoľte vyjadriť poďakovanie za to, že som za uplynulé dva roky mal možnosť poznať aj nemálo skutočne vzdelaných kolegov, skutočných demokratov a ľudí s európskym horizontom myslenia, ktorí sa snažili vyviesť túto republiku z krízy a všetkými silami napomáhali vývoj smerom k vyspelým krajinám. Bolo mne, aj mojim kolegom, cťou s nimi spolupra-

covať. A niektorým iným kolegom, ktorí nechcú chápať, o čom hovorím, si dovolím zacitovať pána kardinála Racingera, ktorý túto vetu vyslovil pred šiestimi týždňami práve tu, v Bratislave, a mám také tušenie, že práve na našu adresu: "Štát nemôže byt zdrojom ani pravdy, ani mravnosti. " K tomu nech mi je dovolené pridať slová pána Solženicyna trošku aj na adresu budúceho parlamentu: "Ak za zákonmi nestojí mravnosť a spravodlivosť, tá-ktorá spoločnosť je stratená. " Dúfam, že to nebude aktuálne pre našu republiku.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Predseda SNR F. Mikloško:

Prosím zástupcu Kresťansko-demokratického hnutia. Pripraví sa zástupca Občianskej demokratickej únie.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážení kolegovia poslanci, vážená vláda, milí hostia,

naša spoločnosť prešla za posledné dva roky hlbokými spoločenskými zmenami. Objektívne ich zhodnotiť, i zhodnotiť prínos jednotlivých politických subjektov do tohto dlhodobého procesu, bude patriť historikom a treba na to i určitý odstup času. Mne dovoľte na našej záverečnej 25. schôdzi doplniť mozaiku parlamentných strán o aktivity poslaneckého klubu Kresťansko-demokratického hnutia krátkou rekapituláciou a jeho hodnotením činnosti Slovenskej národnej rady v IX. volebnom období.

Kresťansko-demokratické hnutie získalo v prvých slobodných voľbách do Slovenskej národnej rady 31 mandátov. Naši poslanci boli zastúpení vo všetkých 11 výboroch Slovenskej národnej rady, 4 pracovali ako predsedovia výborov a spolu s 2 podpredsedami boli zároveň členmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Ako členovia vládnej koalície sme sa aktívne podieľali na vypracovaní vládnych návrhov zákonov a spolupracovali na desiatkach poslaneckých návrhov. Uprostred volebného obdobia, presnejšie v apríli roku 1991, keď sa víťazné hnutie VPN rozdelilo a jeho časť prešla do opozície, Kresťansko-demokratické hnutie prevzalo väčšiu mieru zodpovednosti v koaličnej vláde i v parlamente, nakoľko sme boli najpočetnejším poslaneckým klubom v Slovenskej národnej rade. Tým bola vyriešená vládna a odvrátená parlamentná kríza.

V procese štátoprávnych rokovaní boli naši poslanci iniciátormi základných ústavných dokumentov. Už v januári 1991 predložili návrh Ústavy Slovenskej republiky. Pretože od začiatku sme si boli vedomí, že prijatie ústavy je možné len spoločným postupom viacerých strán a pri všeobecnom konsenze, požiadali sme Predsedníctvo Slovenskej národnej rady

o zadržanie návrhu, pokiaľ nedôjde ku dohode o jej príprave

i s opozíciou. Rovnakú iniciatívu aj postup uplatnil náš klub i v súvislosti s návrhom zmluvy o štátoprávnom usporiadaní, ktorej návrh sme predložili už v marci roku 1991.

Tu sa chcem zmieniť i o rozdelení, ktorému sa neubránilo ani Kresťansko-demokratické hnutie, a ktoré postihlo i náš poslanecký klub, čím sa náš počet znížil na 20 poslancov. Toto oddelenie časti poslancov priamo súviselo s vyššie uvedenými rokovaniami i dokumentami k štátoprávnemu usporiadaniu. Čo však chcem zdôrazniť, je fakt, že sa to udialo prakticky až v závere volebného obdobia a neohrozilo to celkovú stabilitu vlády, parlamentu, ba ani spoločnosti.

Z množstva zákonodarných iniciatív a z množstva podnetov na úpravy vyhlášok a nariadení v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, v oblasti životného prostredia, reformy školského systému, kultúry a iných oblastí, chcem spomenúť iba špecifický návrh na novelizáciu zákona o rodine. Je to zásluha celej Slovenskej národnej rady, že tento návrh odsúhlasila trojpätinovou väčšinou. Osud návrhu sme sledovali i vo Federálnom zhromaždení. Vyvinuli sme značné úsilie, aby sa návrh novely dostal ešte na program poslednej schôdze Federálneho zhromaždenia. V apríli Federálne zhromaždenie schválilo novelu zákona, tým zrovnoprávnilo obidve formy uzatvárania manželstva a tým odstránilo ďalšiu z deformácií totalitnej minulosti.

Naši poslanci intenzívne spolupracovali pri zákonodarnej činnosti na ekonomickej reforme, ale i pri jej samotnej realizácii, najmä v procese privatizácie. Z účasti na riešení národohospodárskych problémov spomeniem z mnohých iba problematiku pokračovania výstavby vodného diela Gabčíkovo.

Pri hodnotení nášho dvojročného účinkovania v parlamente musím tiež konštatovať, že nie všetky naše zámery sa nám podarilo realizovať. Za svoj veľký úspech však považujeme, že sme výrazným podielom prispeli k zachovaniu politickej i ekonomickej stability našej spoločnosti, k dodržiavaniu ústavnosti pri riešení všetkých konfliktov, a že sa nám spoločne podarilo položiť základy parlamentnej demokracie - a verím, že pevné.

Dovoľte mi moju záverečnú rekapituláciu zakončiť menej vážne. Teší nás nielen to, že sme do nášho klubu nakoniec získali i predsedu, či dirigenta tohoto najvyššieho zákonodarného zboru Františka Miklošku, ale najmä to, že sme mnohokrát našli spoločnú reč, spoločný tón so všetkými stranami a hnutiami nielen pri schvaľovaní zákonov, čoho symbolom bo-