Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
považujem si viac-menej za povinnosť k tejto téme tiež vystúpiť, pretože v procese tvorby či už návrhu ústavy alebo návrhu zmluvy som sa podieľal na organizovaní prác a na pokusoch o spoluprácu všetkých politických strán, ktoré tu, na pôde Slovenskej národnej rady sedíme. Trochu ma mýli, a neviem, či je to zámer alebo či je to stále len nejaká politická zásada, že sa aj v tejto diskusii mnohí rečníci, ale aj v mene svojich vlastných politických strán, uchyľujú k polemizovaniu a k diskusii o obsahu celého problému - či má byť zvrchovanosť, či nemá byť zvrchovanosť, ako má byť a kedy má byť, atď. Domnievam sa, že tento problém tu nie je. Kto sa z vás, a teda aj z nás všetkých, skrýva za to, že teraz chce polemizovať o obsahu a nechce sa dotknúť podstaty veci, ako sme tento obsah zákonne tu, na pôde parlamentu riešili, ľutujem, ale nejde za cieľom a nejde za podstatou veci.
Toto je parlament, ktorý dáva zákony, a tento parlament si mal možnosť a má možnosť vydiskutovať filozofickú aj štátoprávnu podstatu zvrchovanosti, štátnosti, nadradenosti národa nad štátom, ale aj štátu nad stranami. Obávam sa, že mnohí tento fakt nejako prehliadame a stále chceme vyzdvihnúť jednotlivcov alebo svoje strany, aby sme sa priživili na probléme, ktorý je svätý a ktorý je základný. Dovolím si práve k tomuto procesu tvorenia slovenskej štátnosti a zvrchovanosti vysloviť pár poznámok tak, ako som ich za tú dobu videl.
Už v januári 1991 sme tu, na pôde Slovenskej národnej rady, mali prvý návrh Ústavy Slovenskej republiky. Vtedy nám, predkladateľom tohto návrhu bolo jasné, že tento návrh
nemôže prejsť, ani neprejde dovtedy, kým to bude návrh jednej strany. Túto skutočnosť si malo a muselo uvedomiť aj politické konzorcium ostatných strán, pretože ani dodnes nemôže prejsť ústava, ktorú by podlá svojich predstáv vypracovala SNS, HZDS alebo ktokoľvek. Môže prejsť iba taká ústava, ktorú odsúhlasí a prijme väčšina poslancov a väčšina reprezentantov slovenského národa. Povedzme si otvorene - urobili sme naozaj všetko pre to, aby takáto ústava vznikla? Dnes sa vyhovára jeden na druhého, jedna strana na druhú, jeden chce byt víťazom, že on to so štátnosťou a zvrchovanosťou myslel najlepšie, a len preto, že ti druhí to nepochopili, dnes nemáme ústavu. Čo nám bránilo, aby sme aj dnes na tomto rokovaní neodsúhlasili Ústavu Slovenskej republiky, trebárs aj prezidentský variant, s ktorým sme väčšinou súhlasili? Ale báli sa ho asi mnohí tí, ktorí videli v tom politické zámery a nie dosiahnutie zvrchovanosti a dosiahnutie slovenskej štátnosti. /Potlesk. /
Myslím si, že už by bolo načase, aby sme sa tu prestali prekárať, prestali si vyhadzovať na oči a invektívami riešili problém, ktorý je základným národným problémom, a ktorý - som presvedčený - nové zloženie Slovenskej národnej rady musí s konečnou platnosťou uzavrieť medzi svojimi prvými zákonnými opatreniami, medzi prvými zákonmi, ktoré vydá. Dnes tu počúvam, že rokovania s českou stranou chceli všetky strany, ale česká strana nesúhlasila. Vecí to nie je pravda. Vecí to nebolo 10 českých strán a 10 slovenských strán, ktoré by ako dvaja partneri chceli problém uzavrieť. To bolo 10 nezladených slovenských partnerov, z ktorých každý chcel presadzovať čosi iné. To si spytujme svedomie, či sme naozaj so spoločnou zodpovednosťou urobili všetko, aby sme takto celý problém naformulovali. Nemyslime si, že história vyzdvihne národniarov, ktorí dnes hovoria, že my sme chceli zvrchovanosť, my ju tu dnes deklarujeme, ale sme ju nedosiahli. História neudelí absolutórium celému tomuto parlamentu práve preto, že neurobil všetko, aby to dosiahol.
K samotnej zmluve, ktorá mala riešiť problémy vlády, problémy kompetencií, problémy riadenia štátu - opäť vtedy, keď sme sa po úporných rokovaniach, po veľmi presnom doslova dopilovávaní rôznych problémov, už dostali doslova pred ciel, keď bolo jasné, že aj česká strana si je toho vedomá tak, ako slovenská strana, a ten cieľ sa dal dosiahnuť, kto zavrel tie dvere? Nie česká strana. Zavreli ich naši vlastní poslanci a naši vlastní členovia. Tak si nenahovárajme, že sme urobili všetko, ale zase tí druhí, ktorí nás neustále držia v otroctve a ktorí z nás robia neviem akých rabov, tí nám neumožnili dosiahnuť slobodu. My sme ju nechceli, a neurobili sme všetko pre to, aby bola.
Myslím si, vážení páni poslanci a panie poslankyne, že je načase, aby sme z tejto základnej a svätej národnej témy prestali robiť politiku. Nechajme túto tému stranou od toho, ktorá politická strana si na nej vyslúži väčšie percento hlasov vo voľbách. Riešme tento problém zodpovedne a spoločne a potom nám v tom nezabráni nikto, nezabráni nám v tom ani Česká národná rada, ani český národ, ani nikto. Ale zvrchovanosť a štátnosť sa dá dosiahnuť bez toho, aby tu vznikli ďalšie rozbroje, ďalšie konflikty a ďalšie eventuálne nesváry medzi slovenským národom a českým národom, ale aj vnútri slovenského národa. Nenamýšľajme si, že slovenský národ je presne to, čo si tu každá jednotlivá strana predstavuje. Nie, slovenský národ je minimálne tak mnohotvárny, ako tu mnohotvárne sedia jeho poslanci.
Prosil by som vás, aby sme naozaj skončili polemiku k obsahu, ktorý nám je všetkým jasný a zrozumiteľný, a teda aby sme si uvedomili, že zvrchovanosť a štátnosť potrebujeme dotiahnuť ústavnou cestou. Máme k tomu možnosti. Ak sme ich nevyužili, verím, že ich využije ďalšia národná rada, ale tá to cieľavedome, ako jedno zo svojich prvých opatrení aj vykoná. Toľko som chcel povedať. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Prosím ministra Mikloša, potom ministra Pišúta.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš;
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci,
dovoľte mi tiež povedať pár slov na tému deklarácia o zvrchovanosti, na tému jej ústavnosti alebo neústavnosti a na tému niektorých súvislostí tohto procesu.
Diskutuje sa tu často o tom, či táto deklarácia o zvrchovanosti je ústavná alebo nie. Problém je v tom, že keď za ňou budú nasledovať ďalšie kroky, ktoré sú otvorene predkladané stranami, ktoré túto zvrchovanosť presadzujú, môže viest k neústavnému stavu. To je dostatočné nebezpečenstvo na to, aby sa o tomto nebezpečenstve hovorilo. Ak má byt podľa dnešného ústavného stavu, skutočne v dnešnej ústave je zvrchovanosť republík, ale je tam aj zvrchovanosť federácie. Tu sa už o tom hovorilo. Existuje delená zvrchovanosť, pretože ak by neexistovala, nemohla by existovať žiadna integrácia. Pán poslanec Prokeš hovoril o tom, že to nie je delená zvrchovanosť, ale je to zvrchovanosť delegovaná. Áno, je to zvrchovanosť delegovaná, ale každá integrácia potrebuje minimálnu nevyhnutnú mieru delegovanej alebo delenej právomoci, aby to zvrchovanosť vôbec bola. Preto, ak niekto hovorí, že chce spoločný štát, ale nechce mu poskytnúť minimálne nevyhnutné právomoci na to, aby mohol byť funkčný a fungoval, potom ho nechce, pretože taká integrácia nemôže existovať preto, že nemôže byť funkčná. Aj preto sa v súvislosti s európskou integráciou čoraz častejšie hovorí o federatívnej Európe a nie o Európe konfederatívnej.
Problém vidím v tom, že mnohé strany, ktoré presadzujú dnešnú deklaráciu o zvrchovanosti v tomto znení, sa netaja tým, že je to len prvý krok, za ktorým majú nasledovať ďalšie. Tieto ďalšie kroky by skutočne mohli znamenať neústavný stav so všetkými rizikami, ktoré to prináša. Netaja sa tým, že za tým by malo nasledovať prijatie Ústavy Slovenskej republiky a až potom referendum. To pokladám za obídenie občanov a za ich postavenie pred hotovú vec. Pripadá mi to podobne, ako keď niekoho hodíte do vody a potom sa ho spýtate, či sa chcel kúpať. Najprv musí byť referendum, v ktorom by sa vyslovila väčšina občanov za to, v akom štáte chce žiť. Takže nie je pravda, ak pán poslanec Moravčík hovorí, že my alebo niekto tvrdí, že jediným riešením je spoločný štát. Netvrdíme, že jediným riešením je spoločný štát, ale tvrdíme, že spoločný štát je najvhodnejším a najvýhodnejším riešením. Zároveň tvrdíme, že slovenský národ tak, ako každý, má právo aj na samostatnú štátnosť, ak to chce väčšina tohto obyvateľstva, ale to sa musí najprv ukázať práve referendom.
Ďalej by som chcel povedať pár slov o tom, čo hovoril pán Prokeš, že integrujúca Európa je vlastne Európou zjednocujúcich sa národných štátov. Ale to predsa tak nie je. Predsa v Európe existujú zložené štáty, ktoré sa integrujú v tejto podobe. Prednedávnom boli vo Veľkej Británii voľby. V týchto voľbách v Škótsku mala Škótska národná strana 26 % volebných preferencií, a je to strana, ktorá sa zasadzovala o samostatnosť Škótska. Táto strana získala vo voľbách 2 % hlasov. To je, myslím, dostatočný dôkaz toho, ktorým smerom ide skutočne vyspelá Európa. Je to smer integrácie a nie dezintegrácie.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Slovo má pán minister Pišút. Minister školstva, mládeže a športu SR J. Pišút:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
domnievam sa, že deklarácia o zvrchovanosti má skutočne zmysel len vtedy, ak je krokom k samostatnému štátu. Dovoľte mi, aby som nereagoval na žiadny z predchádzajúcich dnešných prejavov, ale vrátil sa k otázke, ktorá možno nie je tou najdôležitejšou, ale rozhodne by sa o nej tiež malo hovoriť. Nadviažem na správu o ekonomických dôsledkoch rozdelenia, o ktorej tu hovoril pred niekoľkými mesiacmi pán podpredseda Vavro.
Niektorí politici dnes núkajú voličovi samostatný slovenský štát ako uskutočnenie takého, či onakého prirodzeného smerovania. Myslím si, že táto ponuka je neúplná, lebo ak to môžem povedať trochu zjednodušene, nehovorí sa v nej o tom, aké to bude mat ekonomické dôsledky pre každého z nás, inak povedané, čo to bude každého z nás štát. Správa prednesená pánom podpredsedom Vavrom hovorí o ekonomických dôsledkoch rozdelenia. Minimálne negatívne dôsledky podlá tejto správy a podlá rozhovorov, ktoré som mal s ekonómami, hovoria o reálnom poklese príjmov do výšky 10 % v prípade, že rozchod bude pokojný a mierny. V prípade, že nebude, bude to viac.
Odporúčam, aby otázka, pred ktorú je postavený občan, bola postavená jasne. Neviem, či náš občan, povedzme s platom 4 000 korún je ochotný prispievať 10 %, to znamená 400 korún mesačne počas dlhšej doby na realizáciu samostatného slovenského štátu. Možno je, ale prinajmenšom by o týchto
ekonomických dôsledkoch mal jasne vedieť a potom by mal rozhodnút v referende.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Faktické poznámky majú pán poslanec Hrnko, pán poslanec Brestenský a pán poslanec Prokeš.
Poslanec A. Hrnko:
Chcel by som sa vyjadriť ešte k predchádzajúcim dvom vystúpeniam a zaujať stanovisko k pánovi Miklošovi.
Pán Čarnogurský skutočne dokázal, že vie kľučkovať lepšie, ako sú zakrivené paragrafy. Na potvrdenie môjho tvrdenia odporúčam pánovi Čarnogurskému, nech si precitá všetky svoje tvrdenia, všetky svoje vystúpenia, ktoré predniesol odvtedy, ako sa začalo o ústavách rozprávať a ako začala pracovať ústavná komisia. Jasne by dokázali, že to nebola opozícia, lebo tá nemala vplyv na to, čo sa bude prerokovávať v pléne, ale bola to koalícia, ktorá mala väčšinu v predsedníctve, bola to práve tá koalícia, ktorá nepripustila, aby sa tu o ústave rokovalo. A bol to pán Mikloško, ktorý hovoril, že vyhlásenie ústavy by bolo neústavné, hoci pán Čarnogurský predtým hovoril - no, keď sa nedohodneme, vyhlásime ústavu. Zamyslite sa nad tým, čo ste rozprávali. Pán podpredseda, ako stavbár a riaditeľ Hydrostavu by ste mali vedieť, že žiadna chalupa, ktorá sa začne stavať od strechy, sa nedá postaviť. Najskôr sa musia postaviť základy. A vy popierate slovenskému národu to, aby si najskôr postavil základy, fundament svojej existencie.
Pán Mikloš tiež všeličo hovoril, ale mal by sa radšej držať faktov a nehovoriť len tak do vetra, čo sa týka toho, čo povedal pán minister Pišút, hovorí - vážení páni, keď budete naďalej znášať jarmo, tých 300 000 nezamestnaných, atď., tá misa šošovice sa vám bude len pomaly uberať. Keby ste náhodou zobrali osudy do svojich rúk, jedna desatina z tej misy by vám ubudla.
Predseda SNR F. Mikloško;
Prvý podpredseda Čarnogurský. Prvý podpredseda SNR I. Čarnogurský:
Pán historik Hrnko, len faktickou poznámkou by som reagoval. Návrh ústavy, ani návrh zmluvy sa nerobil ani v predsedníctve, ani v pléne. To viete veľmi dobre, lebo zástupca vašej strany v tej komisii sedel. Obidva návrhy sa robili v pracovných komisiách, kde ste mali presne taký istý podiel, ako som mal ja. Bol som tam takisto len jedným za KDH, ako tam bol váš zástupca za SNS. Znovu opakujem, čo som povedal v mojom vystúpení, že teraz sa všetci od toho dištancujete. Čo urobil váš zástupca v tej komisii, keď sa hľadali konkrétne riešenia, konkrétne návrhy paragrafov? Povedal, mňa sa to netýka, my sme za slovenský štát, nebudeme do toho zasahovať. Teraz si spytujte svedomie, či ste urobili alebo neurobili niečo pre to, aby vznikla ústava alebo zmluva, ktorá by naozaj mala šancu a mala nádej, že bude prijatá tu, desiatimi stranami, a potom ďalšími partnermi na druhej strane. Takže nehovorme teraz, že kľučkujem medzi paragrafmi. Pracovne som ťahal celú túto záležitosť a dotiahli sme to do stavu, že dnes máme návrh zmluvy a máme návrh ústavy. Som presvedčený, že keby ktokoľvek, aj pán Hrnko, sedel tu za predsedníckym stolom v budúcej Slovenskej národnej rade, bude používať ako jeden z prvých materiálov práve tento, ktorý sme vypracovali, aby pomocou neho dotiahol novú Ústavu
Slovenskej republiky alebo aj zmluvu s českou republikou. O tom som presvedčený.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán minister Mikloš má faktickú poznámku.
Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš;
Pán poslanec Hrnko, ak jediná vecná výhrada, ktorú k môjmu vystúpeniu máte, je tá, že hovorím do vetra, zároveň moja je tá istá, ale univerzálna výhrada voči všetkým vašim vystúpeniam, ktoré tu odzneli. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Prokeš, pán poslanca Granec, potom pán poslanec Boroň sa hlásia s faktickými poznámkami. Pán poslanec Brestenský sa hlásil hneď po pánovi poslancovi Prokešovi.
Poslanec J. Prokeš;
Vážená Slovenská národná rada,
čo sme urobili, teda konkrétne Slovenská národná strana, pre dotvorenie ústavy. Pán podpredseda, predovšetkým sme vás vyzývali, aby ste konečne najprv postavili kostru, rozhodli o tom, ako má ústava v pracovnej komisii vyzerať a až potom začali formulovať jednotlivé paragrafy. To, čo táto komisia dotvorila, je zdrap papiera, ktorý môže skončiť akurát tak v koši, pretože kostra nie je jasná, a nájdete tam všetko, čo len chcete, od samostatného štátu až po unitárny.
Čo sa týka volieb v Škótsku, ktoré tu spomínal pán minister Mikloš, treba jednoznačne povedať, že systém volieb v Škótsku je trochu iný, ako u nás, že je to väčšinový systém. Keď budete mať 49 % v každom jednom okrese, voľby prehraté. To je ten vietor, o ktorom hovoril pán Hrnko. Navyše, je tam ešte ďalší vietor. Pán minister, zabudli ste povedať, aká je výhoda spoločného štátu, ktorý považujete za najvýhodnejší, ako chcete formulovať spoločnú ústavu, keď vlastne ani neviete, ako chcete deliť kompetencie, lebo neviete, v čom tá výhoda spoločného štátu spočíva.
Čo sa týka pán ministra Pišúta, čo nás bude stáť samostatnosť, pán minister zabudol povedať, čo nás stojí spoločný štát, aký je reálny pokles príjmov na Slovensku v spoločnom štáte. Zabudol aj na to, že odhad, ktorý bol tu predložený, bol pasívnym odhadom osamostatnenia, a vlastne len o jednu štvrtinu prekračoval stratu, ktorú mala v štátnom rozpočte táto republika v spoločnom štáte. Takže o čom vlastne tu rozprávame?
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Brestenský, potom pán poslanec Boroň.
Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi poznámku k veľmi pekne pripravenému a kompaktne spracovanému vystúpeniu podpredsedu vlády pána Porubjaka, predtým dramatika divadla Slovenského národného povstania v Martine.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, tiež sa nezaujímame o vaše bývalé zamestnanie.
Poslanec R. Brestenský:
Ale oceňujem krásne spracované vystúpenie. V jeho tvrdení a oddanosti Česko-Slovensku pripúšťam, že možno má teoreticky pravdu, ale praktická realizácia je možná asi tak, ako vízie komunizmu, ktoré nám roky predkladali. To je ten zásadný problém.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Boroň, pán poslanec Granec. Poslanec P. Boroň:
Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážená vláda, dámy a páni,
vzhľadom na to, že na pôde Slovenskej národnej rady som sa už viackrát vyjadril o zvrchovanosti, dovoľte mi reagovať len faktickou poznámkou na niektoré vystúpenia.
V prvom rade by som chcel reagovat na vystúpenie pána ministra Mikloša, ktorý uviedol, že za istých okolností by mohlo byt prijatie deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky protiústavným krokom. Môžem ubezpečiť pána ministra Mikloša, že prijatie deklarácie o politickej zvrchovanosti Slovenskej republiky tak, ako je predložená, nemôže byt za žiadnych okolností protiústavným krokom, pretože tento nemení súčasný ústavný stav, vytvára len určité politické predpoklady na jeho zmenu. Právne sa tento stav mení prijatím
Ústavy Slovenskej republiky, čo je nasledujúci krok. Pokiaľ má obavy, že prijatie Ústavy Slovenskej republiky by bolo fixovanie istého stavu, o ktorom nerozhodli občania Slovenskej republiky, navrhol som tu už viackrát, že je možné použiť tzv. ratifikačné referendum o prijatej Ústave Slovenskej republiky. Aký by bol význam takéhoto ratifikačného referenda? V prípade, že by sa občania vyslovili resp. schválili by takúto ústavu, tým by bola potvrdená legitimita najvyššou formou demokracie. V opačnom prípade by to znamenalo parlamentnú krízu, to znamená, že občania si neželajú prijatie takejto ústavy a bolo by nutné uskutočniť nové parlamentné voľby. Samozrejme, že táto ústava by nemohla byt účinná. To nevylučuje uskutočnenie referenda aj po prijatí takejto ústavy o nezávislosti Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa týka pána ministra Pišúta a ekonomických dôsledkov prípadného rozdelenia ČSFR, dovoľte mi, aby som uviedol, že veľmi by som sa divil, keby ministri vlády Slovenskej republiky z ODÚ zodpovední za makroekonomiku vypracovali nejaký variant, ktorý by hovoril o výhodnosti vzniku nezávislej Slovenskej republiky.
Pokiaľ sa týka vystúpenia pána ministra Pittnera, mrzelo ma len jedno, že vlastne vo svojom vystúpení neuviedol konkrétne, aké kroky slovenskej politickej reperezentácie v 19. alebo v 20. storočí považoval za liknavé a aké považoval za unáhlené. Dovoľte mi uviesť môj osobný názor, že pokiaľ by neboli napríklad prijaté Žiadosti slovenského národa v máji v roku 1948, tažko by bolo došlo k politickému zavŕ- šeniu alebo dokonštituovaniu slovenského národa, ako sa novodobé národy politicky konštituovali a završovali v 19. storočí. Neviem, čo je Memorandum slovenského národa z roku 1861, či je to niečo liknavé alebo unáhlené, neviem, aké je prijatie ústavného zákona o federácii, takže z toho vlastne nevyplynulo, aká je liknavosť alebo unáhlenosť v týchto prijatých dokumentoch.
Pokiaľ sa týka integrácie európskych národov, zatiaľ sú, samozrejme, národné štáty v Európe, s výnimkou Veľkej Británie, ale to je problém Veľkej Británie, ktorý si skôr či neskôr bude musieť vyriešiť. Ak to pre nich problém nie je, samozrejme, je to ich záležitosť.
Dnes je, domnievam sa, ešte veľmi vzdialené hovoriť o tom, do akej miery sa európske národy, ktoré majú vlastné štáty, dokážu v budúcej zjednotenej Európe vzdať svojej suverenity a v akom rozsahu, myslím v politickej rovine. Keby bola idea národných štátov nejakým spôsobom prekonaná, tažko by bolo možné hovoriť o zjednotení Nemecka, pretože asi by to nebolo potrebné, a iných procesov vo východnej Európe a vytváraní národných štátov. Len toľko som chcel uviesť.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Faktické poznámky - pán podpredseda vlády Porubjak, potom pán Cyril Ivan a pán Húska.
Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak: Vážená Slovenská národná rada,
ak pán poslanec Boroň tvrdí, že sa nečuduje, že členovia vlády za ODÚ nepredložili dôkaz o výhodnosti samostatného štátu, ale naopak, predložili dôkaz o nevýhodnosti rozdelenia a tým o výhodnosti spoločného štátu, urobil to pán podpredseda vlády v mene vlády a nie v mene svojom už v decembri minulého roku. Predstavitelia opozície, ktorí tu vystupujú za zvrchovanosť, za pol roka, ktoré odvtedy uplynuli, nepredložili nijaký zodpovedne pripravený ekonomický materiál, ktorý by dokázal opak, ktorý by dokázal výhodnosť
samostatného štátu a nevýhodnosť spoločného štátu, ktorý by vyvrátil argumenty rozsiahlej faktami, štatistikami a číslami doloženej správy, ktorú tu v decembri pán podpredseda vlády Vavro prečítal. Pýtam sa, prečo ste tak neurobili? Asi preto, že argumenty nemáte. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktická poznámka - pán poslanec Andel, potom pán Cyril Ivan, pán Húska.
Poslanec M. Andel:
Na margo pán Porubjaka - nevedeli sme, že máte o to záujem. Nechajte mi adresu, my vám to pošleme.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujeme. Pán poslanec Cyril Ivan. Poslanec C. Ivan:
Ak dovolíte, k vystúpeniu pána ministra Pittnera - nehnevajte, ale musím oponovať, zámery hurbanovských vojsk v meruôsmych rokoch nezmarila tak maďarská armáda, ako zrada rakúskej vlády a rakúskej armády. Napriek tejto zrade slovenský národ ostal, zachoval si svoju identitu, ostala mu reč. Na týchto faktoch budoval Štefánik aj Andrej Hlinka. Nebyť toho, nemali by na čom stavať.
K vystúpeniu pána podpredsedu Čarnogurského - hovoríte, že zvrchovanosť je posvätná vec. Už sme ju niekoľko mesiacov mohli mat na posvätnom mieste a nepokladať ju za nejakú handru, ktorou si utierame nohy a všetko možné. Dajme ju aj dnes naším hlasovaním na posvätné miesto, aby si to národ uvedomoval. To, čo sa stalo rakúskej vláde, ostane vždy han-
bou. História to bude potvrdzovať. Aj naše mená ostanú v histórii národa, či budeme hlasovať za svojbytnosť, za práva slovenského národa, alebo toto právo svojím podpisom alebo svojim hlasovaním podporíme.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Húska. Poslanec A. M. Húska:
Chcel by som mat pár poznámok k teórii integrácie. Existuje totiž teória integrácie a tá hovorí o niečom inom. Rád by som to zdôraznil. Nie, že musí existovať najprv niečo väčšie, teda nadpriestor, pretože ten nemôže vzniknúť. Integrácia je iba plošné pripájanie. Akonáhle hovoríme o inom postupe, hovoríme o fúzii, lebo takisto je vypracovaná teória fúzie. A táto fúzia, to je náš česko-slovenský prípad. Vznikla dirigisticky mocenským silnejším postupom Československá republika v podstate ako republika hegemóna, do ktorej fúzoval slovenský prvok bez toho, či sa mu to páčilo alebo nie.
Keď hovoríme napríklad o Európe, nie je pravda, že prebieha hlavný integračný proces. Prebieha aj integračný proces aj dezintegračný proces, ale nie preto, aby zanikli, ale aby opravili tie prípady, kedy dochádza miesto integrácie k fúzii. Fúzia totiž nivočí subjektivitu skladobných plôch. To je hlavný princíp. Preto by som bol radšej, keby sa takýmito argumentami nepracovalo.
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Hlásim sa ja. Po mne sa hlásil pán poslanec Sabo.
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
chcel by som sa aj ja veľmi stručne vyjadriť k tomuto problému, o ktorom budeme dnes hlasovať.
Po prvé chcem povedať, že tento parlament za dva roky prešiel takým rozkladom politických strán a hnutí, že dnes tažko môže niektorá strana alebo hnutie, snáď s výnimkou SNS, hovoriť, že predstavuje záujem, s ktorým išiel do volieb. V tomto zmysle považujem takýto krok mesiac pred voľbami - mám na mysli krok vyhlásenia zvrchovanosti - za krok vskutku hazardný. Chcem veľmi jednoducho, ale vážne povedať, že v tejto chvíli, keď musíme o tomto probléme rokovať, robím zodpovedným za tento krok a za tento hazard Slovenské kresťansko-demokratické hnutie. Chcem, aby to tu zaznelo a chcem, aby to zostalo zapísané.
Pokiaľ hovoríme o slovenskosti a o našej láske k tejto krajine, dovolím si povedať, že aj ja, aj pán predseda vlády sa komukoľvek pozrieme do očí. Keď bolo 70. výročie Černovej, vás som tam nevidel. Ani vás, pán Moravčík, ani vás, pán Húska. Keď zavreli Ivana Polanského za to, že tajne vydával spisy, tiež som vás tam nevidel, lebo bol súd na Najvyššom súde, ja som bol izolovaný na Štátnej bezpečnosti a pán Čarnogurský, ktorý sa predtým skryl, sa tam naťahoval so Štátnou bezpečnosťou. Keď bola trojjediná ústava, pokiaľ sa pamätám, pán Moravčík, boli ste docentom na právnickej fakulte, boli ste členom komunistickej strany, a nepamätám sa, že by právnická fakulta alebo vy ste vtedy boli protestovali proti tejto trojjedinej ústave. A takto by sme mohli ísť ďalej. Práve preto si myslím a so všetkou zodpovednosťou si dovolím tvrdiť, že takýto krok je hazardný, pretože si
myslím, že v časoch, keď to bolo omnoho ťažšie, som svoj postoj k Slovensku a slovenskému národu vyjadril.
Podlá mňa je cesta iná. Podlá mňa Slovensku dnes nič nebráni, aby sa rozhodlo pre akúkoľvek cestu napĺňania svojej štátnosti, či už je to samostatnosť alebo akákoľvek iná forma štátnosti alebo súštátia. To naznačilo už posledné uznesenie pléna, ktoré vyzvalo budúci parlament, aby rokoval s budúcim českým partnerom o všetkých možných formách spolunažívania. Ale takáto cesta mesiac pred voľbami, cesta, ktorá už nezodpovedá pôvodnému parlamentu, je cestou pokútnou a cestou hazardnou. Ten hazard je v tom, že výrazy "Slovenská republika je zvrchovaný štát" sú výrazy, ktoré si môže ktorákoľvek strana akokoľvek vysvetľovať a zodpovednosť za takýto dokument nesú tí, ktorí budú zaň hlasovať. Hovorím to nie výhražné, ale hovorím to preto, aby ste si toho boli všetci vedomí.
Ako posledný bod navrhujem ako tretí doplňujúci návrh - prvý odznel návrh poslanca Oberhausera, druhý bol pána poslanca Graneca, ktorý navrhuje deklaráciu stiahnuť -, aby Slovenská národná rada prijala takéto uznesenie:
"Slovenská národná rada odporúča budúcemu parlamentu:
1. zaoberať sa problémom zvrchovanosti Slovenskej republiky,
2. informovať a rokovať o tomto kroku a postupe s českým parlamentom,
3. začať rokovať s českou politickou scénou o všetkých možných možnostiach štátoprávneho usporiadania. "
Ďakujem. /Potlesk. /