Pán poslanec Húska chce zrejme reagovať. Zrejme bol v roku 1987 v Černovej.
Poslanec A. M. Húska:
Nie, nebol som. Každý chodíme niekde inde, priatelia. Ale chcem povedať čosi inšie. /Smiech sále. / Teraz je to trápne, ako keby sme sa nadsadzovali. Naozaj som nebol v disente, nedostal som z fondu Charty ani dolár, napríklad v roku 1951 som bol vyhodený zo školy, dostal som sa na 28 mesiacov do bane, som vyučený baník. Neviem, čo vám ešte povedať. Myslím si, že celý život som mal postoje, že som nebol zhrbený. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Hrnko. Poslanec A. Hrnko:
Volala mi jedna pani, ktorá sa predstavila ako Krajačičová a povedala mi, aby som pripomenul pánovi podpredsedovi Čarnogurskému, pretože tento prenos ide cez rádio, že v septembri roku 1991 sľúbil na nejakom zhromaždení v Dúbravke, že do konca roku 1991 bude vyhlásená zvrchovanosť aj prijatá čistá ústava. Takže by si mal štát za svojimi slovami - to mu táto pani odkázala. Iba toľko som chcel povedať. Dúfam, pán predseda, že uznáte aspoň mne, že som od roku 1988 proti trojjedinej ústave vystupoval aj verejne.
Predseda SNR F. Mikloško;
Neviem o tom, ale uznávam vám to. /Smiech v sále. / Pán poslanec Marko.
Poslanec P. Marko:
Vážený pán predseda,
už na minulej schôdzi, keď väčšina poslancov odišla, som upozornil na jedno. Deklarácia je prvým bodom. Ďalším bodom, ktorý mal nasledovať po deklarácii, je prijatie čistej slovenskej ústavy. Deklarácia, ktorá je tu predložená, je len politickou deklaráciou. Ústava, ktorú tu predložilo KDH, s ktorou takisto plne súhlasím, mala riešiť tieto veci v rovine ústavnej aj v rovine právnej. Vy ste sa vlastne ako leader KDH stotožnili s touto ústavou a nazvete deklaráciu politickým hazardom. Čo potom podlá vášho názoru, a takisto podlá názoru pána premiéra, je takto predložená ústava KDH v tomto parlamente, ktorú nikto dodnes ani nestiahol, ani už za ňu nebojuje? Mňa by zaujímal váš názor, ako aj názor pána premiéra, či vlastne ešte trvá na tej ústave.
Ďakujem pekne. Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Miroslav Ondruš, potom pán poslanec Sabo, ospravedlňujem sa mu.
Poslanec M. Ondruš;
Vážená Slovenská národná rada, vážený pán predsedajúci, vážená vláda,
ani neviem po koľkýkrát sa už vyjadrujem v tomto parlamentu na tému deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Oproti mojim oponentom mám jednu veľkú výhodu, že som proti tejto deklarácii. Na strane spoločného štátu je totiž veľa argumentov, a tak vždy môžem z niečoho vychádzať a ne-
musím sa opakovať. Vám, páni z opozície, argumenty chýbajú, preto stále opakujete tie isté frázy, síce vždy ináč zaobalené, ale v podstate totožné. Napríklad správu o ekonomických dôsledkoch rozdelenia štátu ste dodnes nedokázali vyvrátiť a táto obsahovala celú hŕbu argumentov za spoločný štát. Ďalších argumentov z oblasti kultúrnej, sociálnej, historickej, geopolitickej, bude tiež minimálne toľko.
Niektoré z vašich fráz sú známe. Napríklad - nedosiahli sme dohodu s českou stranou, treba niečo urobiť. Nuž, bolo treba niečo urobiť - vypísať referendum. Na nedohodu sme totiž nedostali mandát. Ak ste už znemožnili zmenu nášho mandátu referendom, dnes nám ho môžu zmeniť iba voliči vo voľbách. Tí naši spoluobčania, ktorí nechcú žiť v spoločnom štáte s Českou republikou, budú voliť strany a hnutia podporujúce deklaráciu a následnú plnú ústavu slovenského štátu. Iní, ktorí sú za zachovanie spoločného štátu, budú voliť opačne. V tomto referende, vo voľbách, už musíte občanom dovoliť, aby sa vyjadrili. Otázka ale je, či nie práve preto sa tak ponáhľate. Myslíte si snáď, že ľudia vo voľbách nebudú voliť politických dobrodruhov, že si vyberú strany s reálnym ekonomickým, sociálnym a politickým programom schopné doviesť Slovensko do rodiny vyspelých národov Európy? Váš strach je oprávnený. Myslím si to tiež.
Často spomínate právo národov na sebaurčenie. Toto právo je skutočné a nikto, ja a strana, ktorej som členom, tobôž, ho našim občanom nemieni upierať. Ale ak mám právo niečo urobiť, ešte to nemusím urobiť. Môže to byt bolestivé a následky môžu trvať celý život. Ekonomický úpadok, politická destabilizácia a najmä hlboký sociálny prepad našich občanov by boli bolestivé ešte viac, a následky by asi trvali dlhšie ako jednu generáciu. Právo národa na sebaurčenie teda nie je povinnosťou vytvoriť si vlastný štát. Právo národa na sebaurčenie znamená právo národa vybrať si najlepší spôsob vlastnej sebarealizácie. A najlepší spôsob sebareali-
žacie obyvateľov Slovenska je jednotné Česko-Slovensko smerujúce do jednotnej Európy. Je paradoxné, že práve Hnutie za demokratické Slovensko snáď najčastejšie pri preberaní plnenia programového vyhlásenia vlády často prehnane a demagogicky artikulujúce sociálne problémy súčasnosti stojí, spolu s pánom Mečiarom, v čele snáh vohnať Slovensko do tejto nevypočítateľnej avantúry, obete ktorej môžu byť nedozierne. Keď prvý podpredseda vlády pán Porubjak z tohoto miesta ostatný raz upozorňoval na možnosť juhoslovanskej cesty našej krajiny, poslanec Slovenskej národnej strany Balážik sediaci za mnou vykríkol: "Ale sú slobodní!" Nuž, ďakujem pekne za takú slobodu, keď sa človek večer bojí ísť na ulicu.
Štát nie je cieľom dejinných snažení ľudstva. Štát má ľuďom slúžiť, ale ak si zo samostatného štátu vytvoríte modlu, dopadnete ako všetci modloslužobníci. Túžite modle prinášať obete, trebárs i také, ako národy Juhoslávie a bývalého Sovietskeho zväzu. Otázkou však je, či tieto obete je ochotná prinášať i väčšina obyvateľov Slovenska. Nevyhnutné, opakujem nevyhnutné sociálne dopady ekonomickej transformácie viete omieľať x-krát denne. Sociálne dopady vášho dopredu na neúspech odsúdeného experimentu vás už zrejme nechávajú ľahostajným, nehovoriac už o tom, že ak zídeme z nastúpenej cesty, všetky doterajšie obete našich spoluobčanov sa stanú zbytočnými. Ak však na tejto ceste vydržíme, nutné odriekanie prinesie reálne výsledky v podobe zvýšenej životnej úrovne.
Je až dojímavé pozorovať vašu snahu, ktorá sa vám stále nedarí. Človek by čakal, že sa konečne začnete venovať reálnym problémom našej spoločnosti. To by ste ovšem vaše programy nemohli mat totálne jednobodové. Ak Klement Gottwald z tribúny parlamentu kedysi burácal: "Najskôr socializmus a potom všetko pôjde ako po masle", vy dnes máte iné heslo: "Najskôr zvrchovanosť, samostatnosť a potom vyriešime všetky problémy". Nevyriešime, iba si narobíme nové. Pritom rieše-
nie existujúcich problémov vás vôbec nezaujíma. Aby som to dokumentoval, urobil som si malú štatistiku. Predvčerom sme tu celý deň prijímali zákony, stále boli problémy s hlasovaním. Vybral som si 29 hlasovaní o zákonoch a urobil som priemerný počet poslancov jednotlivých strán na týchto hlasovaniach. Opakujem o zákonoch. ODÚ 70, 5 %, KDH 65 %, SDĽ 56, 7 %, SKDH 55 %, HZDS 53, 5 %, - SNS 31, 3 %. Iné strany som nerobil preto, lebo majú značne rozdielny počet poslancov, čo by skreslilo výsledky. Tieto strany majú približne rovnaký počet. /Šum v sále/. Prijímať zákony, na ktoré čaká tento národ, je zrejme vecou značne nudnou. Koniec-koncov napríklad notorická neúčasť poslancov Federálneho zhromaždenia Mečiara či Kňažku na zasadaniach parlamentu je vecou všeobecne známou. Má to s tým spoločné to, že zákony prijímať vás nebaví, baví vás tu iba vyvolávať škandály. /Potlesk/. A tak, zatiaľ čo časť tohoto parlamentu sa počas volebného obdobia snažila prijímať zákony, ktoré kvalitatívne zmenia život našej spoločnosti, druhá časť tohoto parlamentu v tom v podstate iba zdržovala a bránila. Možno to robili zo zlomyselnosti, možno preto, že iné ani robiť nevedia.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
S faktickou poznámkou sa hlásil pán Prokeš, potom pán poslanec Sabo s riadnym príspevkom.
Poslanec J. Prokeš:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
zase niekto počúva za dverami. Škoda, že pán poslanec Ondruš neurobil štatistiku hlasovania o jednotlivých záko-
noch nielen tento týždeň, ale počas celého roka. Bol by prišiel na to, na čo sme prišli my, že 90 % zákonov podržala opozícia a rozbíjala ich poslanecká koalícia. /Potlesk. / Myslím si, že na tému zvrchovanosť rozmýšľal už každý poslanec v tejto sále, preto je načase ukončiť diskusiu a pristúpiť k hlasovaniu. Dávam návrh na ukončenie diskusie a žiadam, aby sa o ňom hlasovalo.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško;
Budeme hlasovať o vašom návrhu, ale predtým sa ešte hlásil predseda vlády.
Predseda vlády SR J. Čarnogurský;
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
pán poslanec Prokeš vo svojom predchádzajúcom príspevku alebo faktickej poznámke položil rečnícku otázku: Aké sú výhody spoločného štátu? Chcel by som mu odpovedať na túto otázku. Výhodou spoločného štátu pre Slovensko je, že tento spoločný štát nám poskytuje bezpečný rámec pre našu vlastnú prácu. A Slovensko chceme a budeme budovať vždy iba svojou vlastnou prácou. Spoločný štát nám umožňuje spájať sa s Čechmi a spoločne niesť bremená alebo povinnosti, ktoré sú pre jedného príliš ťažké - spoločnou diplomatickou službou počínajúc a spoločnou obranou končiac.
Samozrejme, možno hovoriť o novom rozdelení práv a povinností z tohto spolku, možno hovoriť aj o pridaní sa k ďalším alebo možno hovoriť o pribraní ďalších. O tom sme hovorili, hovoríme, aj budeme hovoriť, budeme sa o to snažiť a budeme hľadať vždy najlepšie riešenie, najlepšie rozdele-
nie práv a povinnosti. No, a predovšetkým možno budovať Slovensko vlastnou prácou už teraz. O to sa snaží vláda, o to sa snažia politické strany a hnutia, ktoré sú vo vládnej koalícii. A k tomu prizývame všetkých obyvateľov Slovenska. Prizývame ich k budovaniu Slovenska našou vlastnou prácou.
Musíme si uvedomiť, že Česi sú v súčasnej geopolitickej
*
situácii našimi jedinými spojencami. Nech urobíte akúkoľvek analýzu súčasnej politickej situácie, vždy, a to všetci, ale najmä predkladatelia deklarácie, musíte dôjsť k záveru, že Česi sú našimi jedinými spojencami. Nikto z vás nie je schopný menovať ktoréhokoľvek iného spojenca tak blízkeho a tak spoľahlivého, ako sú Česi pre Slovákov. /Potlesk. / Deklarácia sa tvári tak, že je spôsobilá zbaviť nás tohto jediného spojenca, a to práve teraz, v tomto kritickom období, keď nie veľmi ďaleko od našich hraníc zúri vojna, keď starý poriadok padá, padol a nový poriadok sa iba rodí. Ale kto chce kam, pomôžme mu tam. Keď predkladatelia deklarácie na nej trvajú, majú na to právo a bude sa o tom hlasovať. Ale chcem, aby si uvedomili, že svojím konaním nesú zodpovednosť za to, že spúšťajú mechanizmus, ktorý je schopný ohroziť vnútorný mier na Slovensku, a to do tej miery, že ústavné orgány nebudú mať silu tento vnútorný mier zachovať. A to nie iba tieto ústavné orgány - vláda a vy, ale pripadne aj ústavné orgány, ktoré vzídu z najbližších volieb. Ďalej, musia si byť vedomí, že spúšťajú mechanizmus, ktorý je schopný ohroziť medzinárodné vzťahy Slovenskej republiky. Chcem, aby si predkladatelia deklarácie boli vedomí tejto svojej zodpovednosti za spustenie takého mechanizmu, pretože možno, niekedy v budúcnosti vám bude táto vaša zodpovednosť pripomenutá.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Vážená Slovenská národná rada, navrhujem takýto postup, kým budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Prokeša. Chcem dať právo vystúpiť ešte predstaviteľom politických klubov. V tomto zmysle chápem vystúpenie pána poslanca Sabu, hlási sa pán poslanec Ftáčnik, pán poslanec Pirovits, pán poslanec Brocka. S faktickou poznámkou pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
plne sa stotožňujem so slovami, ktoré povedal pán premiér, ale spolupráca s Českou republikou musí byť na princípe rovného s rovným, a to znamená spoluprácu zvrchovaných republík. Nami predložený návrh na vyhlásenie zvrchovanosti je plne ústavný a nie je preto dôvodom, prečo by mal priniest rozpory medzi našimi zvrchovanými republikami. Keď poznáme hrozbu, treba ju konkrétne pomenovať.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosil by som pána v zelenej bunde, aby opustil miestnost, pretože tu nemá čo robiť a navyše, nemá tu čo tlieskat. Ak sú tu fotoreportéri, prosím, ale zúčastňovať sa na práci pléna nemá právo. Dúfam, že o tom nikto nepochybuje.
Faktická poznámka - pán Strýko.
Poslanec M. Strýko:
Vážená Slovenská národná rada,
poviem iba tri vety. Pôvodne som vystúpiť nechcel, ale po tomto vystúpení predsa len. Návrh deklarácie podal poslanec za Slovenské kresťansko-demokratické hnutie, teda hnutie aspoň podlá názvu kresťanské. Sám som kresťan, a iste sa spolu zhodneme, že základom kresťanstva je pravda. V texte sa objavujú slová "rešpektujúc vôľu ľudu" a podobne. Všetci vieme, že vôľa ľudu vo veľkej väčšine nie je taká, aby sa vykonal tento prvý krok k slovenskému štátu, ako to chce SKDH celkom jasne a programovo. Ak ho prijmeme, tento text bude aj za spolupôsobenia kresťanov lživým textom. A na to ako kresťania nemáme právo. Každý národ má právo na sebaurčenie. Všade v civilizovanom svete takémuto vyhláseniu v parlamente predchádza referendum. Neupierajme ho nášmu národu ani my, kresťania. Nechcime oklamať svoj národ za jeho chrbtom. Je to nekresťanské. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím poslanca Sabu, potom poslanca Ftáčnika. Poslanec P. Sabo:
Vážený pán predsedajúci,
mal som pripravené vystúpenie, v ktorom som chcel podať jeden návrh. Nie je to vystúpenie za poslanecký klub, tak neviem, či mám vystúpiť, či mi udelíte slovo. Chcem povedať, že hovorím za seba, pretože niekedy treba povedať názor, ktorý nie je okliešťovaný straníckym svedomím.
Myslím, že veľa vecí bolo povedané, podstatne zredukujem svoj príspevok. Nemienim opakovať veci, ktoré boli pove-
dané. Chcem vyjsť z toho, že tak ako nikto nemôže uprieť neodňateľné právo každého národa na sebaurčenie, nemožno ho uprieť ani slovenskému národu. Preto patrím k tým, ktorí podporujú princíp zvrchovanosti, ale pre mňa rozhodne neznamená krok k rozdeleniu Česko-Slovenska. Chápem ho ako krok, ktorý môže slúžiť k prebudovaniu spoločného Česko-Slovenska na demokratickom a spravodlivom základe, pretože umožňuje vychádzať zo zmluvného princípu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
Osobne sa domnievam, napriek tomu, že tento princíp podporujem, že ho Slovenská národná rada tým, že prijala zmluvný princíp, a dokonca princíp štátnej zmluvy bol odhlasovaný, zahrnula do svojho programu. Napriek tomu sa domnievam, že prijímanie tohto kroku 4 týždne pred voľbami nie je vôbec optimálne, nie je vhodné. Môže viest k interpretácii ako snaha obísť voličov, ktorí takisto ako národ majú nezadateľné právo rozhodnút svojimi hlasmi o programe jednotlivých politických strán, teda aj o type štátnoprávneho usporiadania. Naviac, môže viest k radikalizovaniu českej politickej scény a z hľadiska budúceho spolužitia negatívne ovplyvniť výsledky volieb.
Druhý aspekt - myslím si, že prijatie deklarácie rozdielom jedného alebo dvoch hlasov, prijatie takým systémom ad hoc, kto z koho, ako sa to niekedy stáva pri prijímaní zákonov, rozhodne neprispeje k vážnosti tohto aktu, ani k vážnosti Slovenska v Európe, a už vôbec nie k vážnosti slovenského parlamentu. Domnievam sa, že taký akt môže prebehnúť jedine na princípe všeobecného súhlasu v atmosfére dôstojnosti, aby to nebola výhra ani prehra žiadnej z politických strán, ktoré sú v ňom zaangažované, ale ako akt, ktorým Slovenská republika vstupuje do nových rovnoprávnych vzťahov tak s Českou republikou, ako aj s celou Európou. Verím, že v tomto prípade a za takých podmienok by to nikto nepovažoval ako krok k rozdeleniu Česko-Slovenska, pretože by na ňom
bola zaangažovaná tak koalícia ako aj opozícia. Naviac, nová politická reprezentácia, ktorá by vzišla po voľbách, by mala dostatok času na rokovania o budúcej podobe spoločného štátoprávneho usporiadania na kvalitatívne novom stupni, na zmluvnom princípe, ktorý Slovenská národná rada odsúhlasila.
Mnohé už dnes bolo povedané. Dovolím si predložiť návrh. Z hľadiska tejto atmosféry, ktorá tu je, vidím dva možné spôsoby riešenia. Obe majú niečo spoločné s demokraciou, pretože ňou sa oháňa tak koalícia ako aj opozícia. Domnievam sa, že prijatie tak závažného textu by malo prebiehať na princípe súhlasu, malo by sa zísť politické grémium, ktoré by tento text prerokovalo, snažilo sa ho prispôsobiť tak, aby vyhovoval všetkým zúčastneným stranám. Domnievam sa, že tak závažný text by mal byt rozhodne prijatý trojpätinou väčšinou hlasov v slovenskom parlamente. Naviac, mal by byt potvrdený ratifikačným referendom počas nasledujúcich volieb. To je jeden návrh.
Pokiaľ tento návrh nebude prijatý, zrejme ostáva už len druhý návrh, druhá alternatíva, a to je prijatie uznesenia, podobne ako navrhol predseda parlamentu, ktoré by konštatovalo nevyhnutnosť, aby sa Slovensko týmto krokom zaoberalo. V tom prípade navrhujem, aby táto otázka bola predložená ako jedna z otázok počas volieb, to znamená, aby súbežne s voľbami sa konalo referendum o budúcej podobe štátnoprávneho usporiadania. O čo ide? Strany síce majú svoje programy, a hovorí sa, že voliči môžu rozhodnút o budúcej podobe štátoprávneho usporiadania na základe programov politických strán. Vieme však, aká je politická prax, ako niekedy môže dôjsť aj k nejasným interpretáciám, ako môže dôjsť k zmäteniu mnohých pojmov, ktoré budú pred voličov predkladané. Takže domnievam sa, že toto je seriózne a demokratické riešenie. Považujte to za dva návrhy do diskusie.
Ďakujem.
Predseda SNR F. Mikloško;
Prosím poslanca Ftáčnika. Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda, vážená slovenská vláda, vážené kolegyne a kolegovia,
neodpustím si na úvod poznámku - a budem trochu osobný - na adresu pána predsedu Slovenskej národnej rady. Je smutné, ak sa predseda parlamentu namiesto vecných argumentov uchyľuje k ponižovaniu svojich kolegov. Je smutné, že takýmto vystúpením udal tón diskusie o štátnoprávnom usporiadaní na 23. schôdzi, a mám pocit, že dnes bol jediný, kto sa k takémuto kroku uchýlil. Prepáčte, pán predseda, ale musel som to povedať.
Vážené kolegyne a kolegovia,
doterajšia diskusia zasadila otázku zvrchovanosti do celej šírky štátoprávneho usporiadania v rámci všetkých rozmerov, ale bod, o ktorom máme rozhodovať, je návrh deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Sústredím sa preto v tomto vystúpení na to, čo súvisí s prijatím deklarácie.
Zodpovedný politik si musí položiť otázku, čo bude znamenať prijatie deklarácie dnes, aký bude jej ohlas na Slovensku, aký v Českej republike a celkove vo svete, a aké ďalšie kroky potom budú nasledovať. Väčšina hovorí, že nasledujúcim krokom má byt prijatie Ústavy Slovenskej republiky a potom referendum, v ktorom sa vyslovia občania Slovenska. Znamená to teda, že naše dnešné rozhodovanie určite
poznamená to, čo bude nasledovať po voľbách, keď politické zloženie Slovenskej národnej rady bude nepochybne iné.
Smerom navonok chceme deklaráciou vyslovil, že Slovensko sa hlási o svoje práva. Slovensko obývané slovenským národom a príslušníkmi národnostných menšín. Očakávame to, že svet túto našu výzvu zoberie vážne. Smerom k Českej republike chceme vyjadriť, že rokovania o budúcom spolužití, ktoré by sa mali po voľbách uskutočnil, chceme viesť ako rovný s rovným, ako zvrchovaný so zvrchovaným, že chceme rokovania viest tak, aby slúžili záujmom a napĺňali predstavy oboch strán. Sme si súčasne vedomí, že deklarácia nemá prekročiť ústavný rámec, že v nej hovoríme toto všetko a súčasne rešpektujeme ohraničenie našej zvrchovanosti súčasnou ústavou.
Strana demokratickej lavice a klub, za ktorý vystupujem, sa k otázke deklarovania zvrchovanosti Slovenskej republiky staval a stavia pozitívne, pričom vychádza zo svojho volebného programu. V súlade s nim vyhlásenie zvrchovanosti a myšlienku spoločného štátu pokladá za zlučiteľnú. Deklarácia skôr či neskôr bude prijatá. Keďže návrh nie je v rozpore s ústavou a ústavným zákonom o československej federácii, budeme o ňom hlasovať. Pritom sme presvedčení, že prijatie tohoto návrhu mohlo už dávnejšie slovenskú politickú scénu upokojiť a dať rámec slovenskej politickej reprezentácii pri rokovaniach s Českou národnou radou.
Rozhodne sa diskusia na túto tému na pôde Slovenskej národnej rady mala uskutočniť skôr. Preto sme viackrát podporovali zaradenie tohto bodu do programu schôdze Slovenskej národnej rady. Náš klub pri rokovaní o návrh poslanca Oberhausera na 23. schôdzi neopustil rokovanie. Predpokladali sme, že koalícia, ktorá si svojím neslávnym odchodom vlastne vynútila odklad tejto veci, konkrétne vedenie Slovenskej národnej rady a vláda Slovenskej republiky, budú mať záujem
uskutočniť rokovania so slovenskými politickými predstavitelmi, ale i s predstaviteľmi Českej republiky, a že sa dnes dozvieme výsledky týchto rokovaní. Žiaľ, od minulej schôdze vládna koalícia urobila pramálo pre zblíženie slovenských stanovísk, nebola pripravená o tejto veci konštruktívne rokovať a vytvoriť pri deklarovaní zvrchovanosti širokú parlamentnú väčšinu. Pripomínam, že nie sme jedinou stranou, ktorá si kladie otázky a ktorá tvrdí, že treba uvažovať o tom, čo bude po voľbách, kedy možno aj text navrhovanej deklarácie bude iný.
Ak teda chceme, aby deklarácia naplnila ciele, ktoré do nej vkladáme, aby bola braná s plnou vážnosťou a bola začiatkom krokov, o ktorých sa všeobecne hovorí, a takto ju berieme, myslím si, že by sme mali prijať návrh, ktorý predniesol pán kolega Sabo a ktorý si dovolím spresniť, aby sme v zmysle § 3 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodli o tom, že o deklarácii budeme hlasovať trojpätinovou väčšinou. Vyjadrilo by to dôsledne vážnosť, ktorú prikladáme tejto deklarácii. Vyjadrovalo by to, že sme si vedomí, že toto má byť začiatok ústavného procesu, ktorý treba zavŕšiť hlasovaním o ústave, na ktorú tiež treba tri pätiny. Vyjadrilo by to potrebu širšej dohody politických síl nad touto deklaráciou. /Ruch v sále. / Ja počkám, kolegovia.
Pripomeniem vám ešte, že Slovenská národná rada navrhovala, aby sa aj o štátnej zmluve s Českou republikou hlasovalo v Slovenskej národnej rade trojpätinovou väčšinou, pričom zmluva tiež mala mať svoju vážnosť, mala sa stať základom nového ústavného stavu.
Vážení kolegovia a kolegyne, dúfam, že naše rozhodovanie o tejto veci bude zodpovedné.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Brocka za klub KDH. Poslanec J. Brocka:
Vážení kolegovia poslanci,
nemyslím si, ako pán Ftáčnik, že pán predseda Slovenskej národnej rady znižoval úroveň tohto rokovania. Pán predseda povedal pravdu, kým ostatní politikárčili. Teraz sa pýtam pána Prokeša: Toto je tá atmosféra, v ktorej máme hlasovať o deklarácii? Toto je tá slávnostná chvíľa, keď má tento parlament deklarovať svoju zvrchovanosť? Pre mňa, ak dovolíte, je otázka deklarácie o zvrchovanosti veľmi dôležitá vec. Spôsob, akým sa však dostáva i dnes na program, považujem za nedôstojný nielen tohto parlamentu, ale i slovenského národa, na ktorý sa toľko odvolávate. Prečo? Sme necelých tridsať dní pred voľbami. Tento parlament už dávno nezodpovedá rozloženiu síl v spoločnosti, ale ani opozícia. Je tak roztrieštený, že nedokáže dôstojne riešiť už žiaden politický problém. Neuzavreli sme zmluvu s Českou republikou, neprijali sme Ústavu Slovenskej republiky, a tak, ako sme prenechali tieto úlohy budúcemu parlamentu, patrí mu i táto úloha.
Ak dovolíte k navrhovateľovi: V meno koho vystupujete, pán Oberhauser? Po vašom odchode z KDH ste tu vlastne načierno. Vy ste stratili mandát svojich voličov. Na vaše miesto patrí iný poslanec Kresťansko-demokratického hnutia, a vy sa môžete so svojimi názormi a svojím novým programom uchádzať o priazeň voličov v blížiacich sa voľbách. Svojím zotrvávaním vo vláde, napriek opozičnej politike, ste deformovali obraz skutočnej parlamentnej demokracie a princípov koaličnej vlády v kultúrnom svete. /Potlesk. / Preto vás opätovne vyzývam, aby ste odstúpili z funkcie člena vlády Slo-
venskej republiky. Osobne považujem v tejto situácii návrh ministra Oberhausera za politické vydieranie. Stotožňujem sa s návrhom, aby sme o tejto deklarácii dnes nehlasovali a prenechali túto vec parlamentu, ktorý vzíde z blížiacich sa volieb.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktická poznámka poslanca Oberhausera, potom je hlasovanie o návrhu pána Prokeša.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
chcel by som upozorniť pána poslanca Brocku na uznesenie rady KDH, v ktorej je konštatované, že Slovenské kresťansko-demokratické hnutie vzniklo oddelením. Program, ktorý Slovenské kresťansko-demokratické hnutie presadzuje, je v súlade s tým, čo presadzujeme aj dnes.
Ďakujem. Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 134 poslancov. /
Hlasujeme o návrhu pána Prokeša na ukončenie rozpravy.
Kto je za to, aby sme ukončili rozpravu o tomto bode?
/Za návrh hlasovalo 108 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov. /
Konštatujem, že sme ukončili rozpravu.
Základný návrh deklarácie podal pán poslanec a minister Oberahuser. Prvý pozmeňujúci návrh bol návrh pána poslanca Graneca stiahnuť z rokovania tento bod programu. Prosím, formulujte presne svoj pozmeňujúci návrh.
Poslanec E. Granec;
Klub Demokratickej strany navrhuje stiahnuť predložený návrh deklarácie o zvrchovanosti Slovenska z programu 24. schôdze Slovenskej národnej rady.
Predseda SNR F. Mikloško:
Návrh poslanca Graneca a celého klubu Demokratickej strany je stiahnuť tento bod z programu tejto schôdze.
Prosím, prezentujme sa.
/Prezentovalo sa 135 poslancov. /
Kto je za tento návrh?
/Za návrh hlasovalo 60 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov. /
Konštatujem, že tento návrh neprešiel.
Druhý bol môj pozmeňujúci návrh. Navrhujem, aby Slovenská národná rada prijala takéto uznesenie:
"Slovenská národná rada odporúča budúcemu Slovenskému parlamentu:
1. zaoberať sa problémom zvrchovanosti Slovenskej republiky,
2. informovať a rokovať o tomto kroku a postupe s českým parlamentom,
3. začať rokovať s českou politickou scénou o všetkých možnostiach štátoprávneho usporiadania.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 136 poslancov. / Kto je za návrh tohto uznesenia? /Za návrh hlasovalo 52 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov. /
Konštatujem, že tento návrh neprešiel.
Prosím poslanca Sabu, keby zosúladil svoj návrh s pánom poslancom Ftáčnikom a predniesol ho.
Poslanec P. Sabo:
So zreteľom na závažnosť tejto otázky navrhujem, aby parlament o nej hlasoval tak, ako o ústavnom zákone s využitím § 3 ods. 2 rokovacieho poriadku trojpätinovou väčšinou hlasov.