pomienky mali aj organizovaný charakter, preto je podpisov viac. Z uvedeného celkového počtu sa pre:
1. ústavu suverénnej a samostatnej Slovenskej republiky vyslovilo l 074 pripomienok, čo predstavuje 65 % zo všetkých pripomienok s 12 357 podpismi, čo predstavuje 90 % celkom doručených podpisov v tejto problematike;
2. pre federálnu ústavu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa vyslovilo 537 pripomienok, čo predstavuje 32 % celkom doručených pripomienok s l 306 podpismi, čo predstavuje 9, 5 % všetkých došlých podpisov;
3. pre ústavu konfederácie Slovenskej republiky a Českej republiky sa vyslovilo 37 pripomienok, čo predstavuje 2, 2 % z celkom doručených pripomienok s 39 podpismi, čo predstavuje 0, 3 % zo všetkých došlých podpisov;
4. pre ústavu unitarného Česko-slovenského štátu sa vyslovili traja pripomienkujúci, čo predstavuje 0, 2 %.
Nepriamo sa osobitne k forme štátoprávneho usporiadania vyslovilo aj 788 pripomienkujúcich s 9 394 podpismi. Tieto pripomienky sa vyjadrovali k tomu, či na čele Slovenskej republiky má stáť prezident Slovenskej republiky alebo nie. Z uvedeného celkového počtu sa za funkciu prezidenta Slovenskej republiky zakotvenú v Ústave Slovenskej republiky, či už ako samostatný alebo zložený štát, vyslovilo 711 pripomienok, čo predstavuje 90, 2 % z celkom došlých pripomienok s 9 283 podpismi, čo predstavuje 98, 9 % z celkom došlých podpisov. Proti tomu, aby prezident Slovenskej republiky bol hlavou Slovenskej republiky, sa vyslovilo 77 pripomienok, čo predstavuje 9, 8 % z celkom došlých pripomienok s 111 podpismi, čo predstavuje 1, 1 % z celkom došlých podpisov.
Vychádzajúc z uvedených čísel je každému nadmieru jasné a zrozumiteľné, akú väčšinovú vôľu prejavili občania Slovenskej republiky v rámci uskutočnenej všeľudovej diskusie. Je to vôľa po ústave suverénnej Slovenskej republiky, suverénnej so všetkým, čo k tomu patri. Vox populi - vox dei. Tento parlament je však už dlhšiu dobu hluchý a slepý mimo múrov tejto budovy. Osobne som presvedčený o tom, že v novom parlamente budú politické strany vystupujúce a priamo hatiace národný pohyb na Slovensku, zastúpené len v symbolickom počte. Potom nebude problém rešpektovať vôľu občanov Slovenskej republiky, vyjadrenú vo všeľudovej diskusii.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem poslancovi Brňákovi za informáciu o verejnej diskusii k ústave.
Tridsiatymprvým bodom programu je Návrh vyhlásenia o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Pýtam sa poslanca Oberhausera, či trvá na svojom návrhu. Chcem informovať plénum, že pokiaľ by malo dôjsť k hlasovaniu, zvolám politické grémium, aby ste si vo svojich vystúpeniach boli toho vedomí.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
na minulom rokovaní 23. schôdze Slovenskej národnej ra-
dy bolo prednesené vyhlásenie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, voči ktorému boli námietky, že nebol čas na jeho prerokovanie a rozdiskutovanie. Myslím si, že teraz bol už dostatočný čas, ale pre istotu toto vyhlásenie ešte raz precitám.
Vyhlásenie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
My, poslanci Slovenskej národnej rady vzišlej zo slobodných volieb, zaviazaní vôľou ľudu Slovenska, ktorý nám dal poverenie položiť základy demokratického štátu spôsobilého zabezpečiť naplnenie jeho prirodzených politických, hospodárskych a sociálnych práv a vytvoriť podmienky na jeho prosperitu, slávnostne vyhlasujeme:
Slovenská republika je zvrchovaným štátom svojbytného slovenského národa, ktorý zabezpečuje všetkým svojim občanom rovnaké práva a slobody, bez rozdielu národnosti, etnickej príslušnosti, rasy, vierovyznania a svetonázoru. Súčasne vyhlasujeme, že i naďalej budeme rešpektovať platný ústavný stav a ďalšie kroky budeme uskutočňovať v súlade s ním.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
dnes opätovne predkladáme návrh na vyhlásenie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorým by súčasná politická reprezentácia demokraticky zvolená v parlamentných voľbách v roku 1990 vyjadrila podporu samourčovacím právam slovenského národa. Toto vyjadrenie považujeme za potrebné prijať z viacerých dôvodov.
1. Dnes zakotvená suverenita Slovenskej republiky v Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je ustanovená nedemokraticky zvoleným parlamentom, a preto nemožno ho-
voriť o prejave samourčovacieho práva národa pri jej schvaľovaní.
2. V priebehu rokovaní o štátoprávnom postavení Slovenskej republiky došlo zo strany niektorých českých politikov k spochybňovaniu suverenity Slovenskej republiky. Neochota českej strany pri rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky definovať Slovenskú republiku a Českú republiku ako subjekty medzi sebou uzatvárajúce štátnu zmluvu, je toho jasným dôkazom.
3. Napriek tomu, že Česká a Slovenská Federatívna Republika je od roku 1968 federatívnym štátom, Slovenská republika dodnes nemá vlastnú ústavu. Prejavom demokratických zmien v našej krajine po novembri 1989 malo byt v prvom rade usporiadanie ústavných pomerov v rámci komplexne riešenej právnej normy, čiže Ústavy Slovenskej republiky. Prvý návrh Ústavy Slovenskej republiky ako zvrchovaného štátu predložil klub poslancov Kresťansko-demokratického hnutia, ktorého sme v tom čase boli členmi, vo februári 1991, pričom Ústava Slovenskej republiky nebola predložená na rokovanie Slovenskej národnej rady dodnes. Pripravená ústava mala právne zakotviť zvrchovanosť Slovenskej republiky, a v tom prípade by bolo prijatie politickej deklarácie o zvrchovanosti nadbytočné.
4. V ponovembrovom vývoji sme mnohokrát zakúsili, že federálne inštitúcie, zmyslom existencie ktorých by malo byť slúžiť republikám, a tým aj Slovenskej republike, nerešpektovali rozhodnutia zákonodarných a vládnych orgánov Slovenskej republiky, a tým v reálnom živote potvrdzovali, že nepovažujú Slovenskú republiku za zvrchovanú. Za mnohé príklady môžeme uviesť rozhodnutia súvisiace s Transpetrolom, Transgasom, pri schvaľovaní mnohých zákonov vo Federálnom zhromaždení, ktorých obsah je vo vážnych otázkach odchylný od návrhov schválených vo vláde Slovenskej republiky a v Slovenskej národnej rade.
5. Programové vyhlásenia vlády Slovenskej republiky i vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tieto vlády zaviazali zabezpečiť, aby v spoločenstve európskych národov mohli Česi a Slováci vystupovať ako svojbytné a rovnoprávne subjekty.
Na mnohých miestach Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa vychádzalo z toho, že jednoznačné definovanie zvrchovanosti Slovenskej republiky bude v tomto volebnom období zavŕšené. Napríklad na strane 8 sa hovorí: "Nový model vzťahov medzi štátnym rozpočtom federácie, rozpočtami republík a obcí zodpovedá územnému princípu. Nadväzne na nové rozpočtové pravidlá a prijaté zákony o rozpočtovom určení výnosov, odvodov a daní sa zabezpečia podmienky zvrchovanosti Slovenskej republiky nad zdrojmi vytvorenými na vlastnom území, a tým i princíp suverenity Slovenskej republiky. " Na strane 82 sa ďalej hovorí: "Prezentovanie Slovenskej republiky ako rovnocenného a plnohodnotného člena veľkej rodiny národov Európy bude základným a trvalým rysom politiky vlády Slovenskej republiky. "
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ma prekvapilo vystúpenie pána premiéra Čarnogurského na 23. schôdzi Slovenskej národnej rady, ktorý ako predseda Kresťansko-demokratického hnutia je plne zodpovedný za návrh Ústavy Slovenskej republiky predložený hnutím vo februári 1991, prijatím ktorej by právne bola už dnes zakotvená zvrchovanosť Slovenskej republiky. Nakoniec, verejná diskusia k návrhu ústavy ukázala, že drvivá väčšina tých, ktorí sa k nej vyjadrili, sa na rozdiel od svojho premiéra zvrchovanosti Slovenskej republiky neboja. Je to logické, že naši občania sa takto vyjadrujú. Veď by bola predsa úbohosť národa, keby sa dobrovoľne vzdával práv rozhodovať sám o sebe a zbavoval sa zodpovednosti na vytváraní vlastného osudu.
Chcel by som sa vyjadriť ešte k jednému prirovnaniu, ktoré vo svojom vystúpení pán premiér použil. Je to prirovnanie o hlavnom vchode do paláca európskych národov a o bočnom pre služobníctvo. Myslím, že je to veľmi výstižné. Ti, ktorí bojujú proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, pripravujú pre slovenský národ bočný vchod pre služobníctvo, chcú, aby sme v budúcnosti boli služobníkom a nie svojprávnym národom Európy.
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,
predložený návrh vyhlásenia o zvrchovanosti Slovenskej republiky je prejavením politickej vôle a nemení sa ním súčasný ústavný ani právny stav. Ďalšie kroky budú nasledovať po parlamentných voľbách, po ktorých veríme, že Slovenská národná rada prijme Ústavu Slovenskej republiky a budú nasledovať ďalšie rokovania o štátoprávnom postavení Slovenskej republiky a Českej republiky, a keď bude potrebné aj referendum, v ktorom všetci občania Slovenskej republiky vyjadria svoj názor na štátoprávne postavenie Slovenskej republiky.
Verím, že podporíte prijatie predloženého vyhlásenia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, a tým pomôžete dôstojne zavŕšiť naše pôsobenie v tomto parlamente v končiacom sa volebnom období.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Ďakujem. Hlási sa poslanec Granec, potom poslanec Kusý.
Poslanec E. Granec:
Vážené predsedníctvo,
vážená vláda,
vážené poslankyne a poslanci,
jednou poznámkou sa vrátim k tohtoročným spomienkam na tragickú smrť nášho bohatiera Milana Rastislava Štefánika. Na Brezovej pod Bradlom a Košariskách sa zišli zástupy ľudí a predstaviteľov zákonodarných a vládnych zborov. Prejavy rečníkov na jednej strane zdôrazňovali zásluhy Štefánika na vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a na druhej strane odmietnutie tých, ktorí sa usilujú o zničenie toho, čo Štefánik budoval a zanechal ako svoj odkaz.
V posledných mesiacoch tu, na pôde parlamentu, bola viackrát nastolená otázka deklarácie o zvrchovanosti Slovenska. Dnes, v deň nášho posledného pracovného zasadnutia, sme znova dospeli k tejto otázke. Nechcem hovoriť o potrebách a zákonnom význame i názoroch ľudí k tejto otázke. Viem, že predkladatelia hovorili o tom, že deklarácia nemá právny dosah, nemá žiadne záväzné následné kroky.
Klub poslancov Demokratickej strany, a chcem podčiarknuť, že i sám osobne, nevidím žiadne pozitíva vo vyhlásení deklarácie o zvrchovanosti, a to najmä dnes, mesiac pred parlamentnými voľbami. Je naozaj zbytočné tento návrh dnes plénu predkladať, lebo z neho zostáva len akési gesto poslancov niektorých strán. Myslím si ale, že určitý význam predloženie návrhu deklarácie predsa len má. Zvýši napätie medzi občanmi Slovenskej republiky, ale i Českej republiky, a to nie je v dnešnej spoločensko-politickej atmosfére nášho štátu zanedbateľné.
Vážené kolegyne a kolegovia,
nemasírujme city a nervy občanov Slovenska. Ukážme ľuďom Slovenska, že si ich vážime a ctíme. Slobodne sa budú vo voľbách sami môcť rozhodnúť a preukázať stanoviská o svojej budúcnosti, a to i v štátoprávnom usporiadaní. Nič nemôže byt autentickejšie a spravodlivejšie. Nechcime im ako parlament vnucovať žiadne štartovacie pole. Ukážme, že sme k ľuďom tejto krásnej krajiny zodpovední, že dokážeme byt i skromnejší a pokornejší, že zanecháme gestá a ponecháme rozhodnutie vo voľbách na nich. Zvolený parlament bude mat predsa možnosť ich vôľu realizovať v ústave. Nebude treba veľkých peňazí na organizovanie referenda, odpadnú úvahy a tažkosti so štylizovaním otázky pre referendum. Stačí, keď každá strana a hnutie predloží spoluobčanovi jasný, zreteľný a korektný program.
Verím v múdrosť, rozvahu a záujem ľudí o budúcnosť svoju a svojich potomkov. Neznehodnocujme v očiach verejnosti to veľké množstvo práce, ktoré tento parlament vykonal. Ukončime dôstojne dnešné zasadnutie i celú dvojročnú prácu parlamentu. Preto navrhujem stiahnuť bod o deklarácii zvrchovanosti Slovenska z programu dnešného rokovania.
A na záver mi dovoľte ešte krátku poznámku k svojim kolegom, ktorí sa hlásia ku kresťanským tradíciám a ku kresťanstvu vôbec. V intenciách "miluj blížneho ako seba samého" by mali hľadať trpezlivú cestu k dorozumeniu, k spolupráci, k spolunažívaniu a nie ku konfrontačnej nevraživosti.
Ďakujem za pozornosť. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Faktická poznámka - poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Rád by som upozornil pána predsedu klubu Demokratickej strany, že cez víkend bola v Ivanke slávnosť pri mohyle generála Štefánika, a tam vystúpil, podľa môjho názoru, najoprávnenejší, najkompetentnejší človek, synovec Štefánika, ktorý celkom jednoznačne ukázal, že to, čo chcel budovať Štefánik, bolo niečo iné, ako to, čo sa nám teraz tu predsúva. A ešte by som chcel zdôrazniť, že celkom jasne povedal, že zodpovednosť za likvidáciu generála Štefánika nesie vtedajší prezident a minister zahraničných vecí. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Faktická poznámka - pán poslanec Brestenský. Poslanec R. Brestenský:
Vážené dámy, vážení páni,
prepáčte, ale je faktom, že Strana slovenskej obrody, ktorá zmenila názov, mala z minulosti dobré skúsenosti s masírovaním, vedomím a citom ľudí. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Porubec - faktická poznámka. Poslanec L. Porubec:
Najskôr by som chcel zareagovať na prednes pána poslanca Graneca. Pápežské encykliky hovoria jasne, že národ stojí nad štátom, takže v tejto veci niet o čom diskutovať.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec, ktoré, lebo ich tak trochu poznám. Poslanec L. Porubec:
A ďalej, Slováci už po celé... /ruch v sále/. Prosím, aby som nebol vyrušovaný. Slováci už po celé stáročia hľadajú naplnenie svojej štátnosti a teraz je tá najvyššia chvíla, aby sa tak stalo. A akýkoľvek odpor proti tomuto je prosto amorálny. Každý národ má plné právo, ba dokonca svoju povinnosť prispievať k celosvetovej klenotnici kultúry. Slováci túto možnosť vlastne nikdy nemali. Je to krivda, ktorú treba napraviť a tento parlament by to mal urobiť. Je to dokonca jeho morálna povinnosť. Je jeho povinnosťou vrátiť tomuto národu dôstojnosť a sebavedomie. Je povinnosťou tohto parlamentu, aby zamedzil tomu, aby našu slovenskú históriu písali iní, aby rozhodovali o scestnom rozvoji alebo nerozvoji nášho hospodárstva, aby ničili našu kultúru a skrývali nás pred svetom.
Mal som iba tri minúty. Ďakujem za pozornosť, to je všetko. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktické poznámky - pán prvý podpredseda vlády, potom pán poslanec Huba.
Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak: Vážená Slovenská národná rada,
rád by som reagoval na poznámky, ktoré sa tu vyslovili v súvislosti s oslavami na Bradle. Vystúpil som tam tiež a prečítal som zopár slov, ktoré Štefánik napísal v roku
1909 z Paríža Vavrovi Šrobárovi. Citujem Štefánika: "Zahostila sa u nás demagógia a všetky necnosti, ktorými oplýva náš protivník. Žijeme príliš jednostranne v politike. A keď by aspoň v politike. Budíme národ nie k ľudskému povedomiu, ale vháňame ho do úzkoprsého národnostného delíria. Z jazyka slovenského činíme modlu, zo zdravého demokratizmu oslavu roztrhaných gatí, miesto poctivej výchovy náboženskej a filozofickej nesvedomitý oportunizmus. "
Toľko Štefánik. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktické poznámky v poradí pán Huba, pán Kusý, pán Hrnko.
Poslanec M. Huba:
Vážené dámy, vážení páni,
chcel by som sa pána poslanca Húsku opýtať v súvislosti s tou mohylou, ktorú spomínal, na mieste skonu generála Štefánika. Koľkí z tých, ktorí sa teraz politicky priživujú na odkaze Štefánika, sa zúčastnili brigádnických opráv tejto mohyly v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď z toho naozaj nekynuli žiadne politické výhody, skôr naopak? Keby to vedel vyčísliť.
Ďakujem. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško: Pán poslanec Kusý.
Poslanec M. Kusý:
Vážená Slovenská národná rada,
nechcem diskutovať k meritu veci. Na poslednej plenárnej schôdzi, kde sa táto otázka nastolila, som upozorňoval na určité protirečenia vo formulácii, ktoré predložil poslanec Oberhauser. Poslanec Oberhauser vtedy zmenil túto formuláciu tak, ako ju dnes čítal. To bolo zmenené a pri tejto zmenenej formulácii zostal. Lenže tá je rovnako konfliktná, kontradiktorická, ako predchádzajúca. Tiež bola šitá horúcou ihlou. Napriek tomu, že od minulej schôdze bol dostatok času, aby sa táto formulácia vylepšila, nestalo sa tak. Upozorním len na dve veci v tom krátkom, jednovetovom texte, ktoré sú vnútorne rozporné. Tento text hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaným štátom svojbytného slovenského národa. Je štátom slovenského národa, to znamená, že nie je štátom všetkých obyvateľov Slovenska, všetkých občanov žijúcich na území Slovenskej republiky, je iba štátom slovenského národa. Zapamätajte si. Tí ostatní už nie sú občania, rozhodne nie sú občania plne rovnocenní s občanmi, ktorí sú slovenského pôvodu, pretože je to republika, ktorá je štátom svojbytného slovenského národa - a dosť. Druhá časť tejto vety hovorí, že je štátom slovenského národa, ktorý zabezpečuje pre ostatné národy, národnosti a etnické skupiny ich určité práva. Pýtam sa, ako môže slovenský národ, akými spôsobmi môže tento národ zabezpečovať? To predsa nie je úloha národa. Má národ na to prostriedky, aby to zabezpečil? Zdá sa mi to absurdné. V tomto jednovetovom texte sú dve hlboké protirečenia, ktoré ho robia naprosto konfúznym. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Vyjadril by som sa k viacerým predrečníkom. Ako historik, keď to už môžem znova takto povedať /smiech v sále/, v histórii môžeme nájsť hocičo a keď vytrhneme citáty zo súvislosti, tak v nej dokážeme hocičo. Takisto dokážeme, že Štefánik bol čechoslovakista, takisto dokážeme, že v závere roku 1918 sa s Benešom definitívne rozišiel. Existuje o tom list, ktorý napísal vtedajšiemu americkému prezidentovi, v ktorom v podstate vysvetlil dôvody. List je k dispozícii, môžu si to páni poslanci prečítať, prečo sa s Benešom rozišiel. Existuje korešpondencia medzi Benešom a pánom Markovičom, ktorý bol vtedy významný sociálny demokrat, tesne spred obdobia, kedy Štefánik padol, tragicky zahynul. Ako historik nemôžem povedať, že bol zostrelený alebo že to bola náhoda, pretože nedá sa to jednoznačne dokázať. Ale existuje list Beneša Markovičovi, ktorý je tiež k dispozícii, v ktorom Beneš zdôrazňuje, prečo sa pohádal so Štefánikom a prečo ho už nechce vidieť. Existuje odpoveď pána Markoviča po tragickej udalosti, že mu je to ľúto, ale vyriešilo nám to mnohé problémy - to, čo sa stalo 4. mája. Pánovi Hubovi by som chcel povedať, že on tam určite bol, ale pán Čalfa tam určite nebol. A čo sa týka názoru pána Kusého, áno, každý národ má právo na svoj vlastný štát, na sebaurčenie. Keby to nebola pravda, nebolo by to v medzinárodných paktoch. A tým nástrojom, ktorým národ zabezpečuje práva občanov, je predsa štát. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Faktická poznámka - pán poslanec Húska, potom Brňák. Poslanec A. M. Húska:
Pretože mi bola položená otázka, tak patrí sa odpovedať. Je to taká otázka, ako keby som sa teraz opýtal, či pán
Huba bol - dajme tomu - na Kysuciach, v tej a v tej dedine a robil to a to. A ak nie, tak je veľmi zle. No to je teda pod úroveň, pán Huba. Zase len dokazujete, že určitá vzostupná línia vo vás rastie. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Tu si chcem dovoliť faktickú poznámku. Pokiaľ som správne porozumel poznámke pána Hubu, myslím, že tým dal najavo, že v časoch minulých nebolo také samozrejmé opravovať mohylu Štefánika a bolo to spojené aj s istým nebezpečenstvom. Aspoň som to tak pochopil.
Pán poslanec Brňák. Poslanec P. Brňák;
Pán poslanec Kusý, osobne mi je ľúto, že zavádzate verejnosť a dôsledným spôsobom nerozlišujete národný princíp a občiansky princíp - národný princíp ako princíp štátotvorný a občiansky princíp ako princíp vnútroštátny.
Predseda SNR F. Mikloško;
Pán poslanec Ivan Cyril - faktická poznámka. Poslanec C. Ivan;
Vážená Slovenská národná rada,
máj je mesiac maturitných skúšok. Tento národ už dávno zmaturoval. Každý maturant, ktorý zmaturuje, má právo na vysvedčenie. My upierame vysvedčenie tomuto národu, ktorý už pred 50 rokmi zmaturoval?
Predseda SNR F. Mikloško:
Hlási sa poslanec Galanda s riadnym príspevkom. Poslanec M. Galanda:
Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážené poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní členovia vlády,
na úvod si dovolím povedať, že pán Brňák tu vyslovil krásnu myšlienku vox populi - vox dei. Áno, s tým absolútne súhlasím. Hlas ľudu je hlas boží, je to hlas rozhodujúci. Tak mu doprajme sluchu a doprajme mu referendum o štátoprávnom usporiadaní, a tým i o zvrchovanosti. Súhlasím s tým, že prijať ústavu Slovenska by bolo veľmi potrebné. Otázka, a to kľúčová, však znie, aká to má byt ústava. Sám pán Brňák to pomenoval, že sú minimálne štyri možnosti - ústava samostatného Slovenského štátu alebo Ústava Slovenskej republiky, ktorá tvorí súčasť spoločného štátu Slovenskej republiky a Českej republiky, teda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, alebo je to možnosť unitarného štátu alebo možnosť konfederácie. Bez odpovede na túto otázku nie je možné prijať nijakú ústavu. A hodnoverná odpoveď na túto otázku je možná len na základe referenda. Ja osobne, a myslím, že nijaký zodpovedný politik a poslanec by bez takejto verifikovanej odpovede, bez názoru väčšiny našich spoluobčanov, nemal rozhodovať.
Čo sa týka samotnej deklarácie alebo návrhu o zvrchovanosti, musím konštatovať, že dodnes som oficiálne nejaký takýto materiál ako poslanec nedostal. Neviem, ako vy, vážení kolegovia. Opäť sa tu dostávame do jedného problému, a to je problém terminológie a samotného výkladu zmyslu zvrchovanosť. Termíny ako zvrchovanosť, suverenita, svojbytnosť, samostatnosť, atď., tu lietali. Osobne by som bol velmi rád,
keby sme sa naučili hovoriť si pravdu a povedať si, či zvrchovanosť, suverenita sa rovná aj samostatnosti. Osobne si myslím, že by sa mohla rovnať. Ale prosím.
K samotnému problému ako takému. V súčasnosti platná Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, podobne ako ústavy všetkých ostatných zložených štátov, pozná a rešpektuje tzv. delenú suverenitu. Tá zaručuje, že suverénom v dohodnutých oblastiach je federácia alebo spoločný štát, v ostatných, na základe tzv. kompetenčných zákonov sú to republiky. Zjednodušene povedané federácia môže len to, čo dovoľuje alebo splnomocňuje zákon, ústavný zákon, ústava. Všetko ostatné je na republikách. Všetky rokovania o štátoprávnom usporiadaní stáli pred dvoma principiálne odlišnými možnosťami - alebo prijať princíp delenej suverenity a zachovať naďalej spoločný štát, Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, teda pohybovať sa v rámci tohto modelu, alebo sa vydať na cestu inú, neústavnú alebo mimoústavnú, v rámci ktorej vyhlásenie zvrchovanosti úplnej suverenity a plnej alebo čistej ústavy je jedna podmienka.
V celom priebehu rokovaní sa o vyhlásení samostatného slovenského štátu ako takého nerokovalo, a predsa sa zároveň aj rokovalo. Časť slovenskej reprezentácie, ktorú, podľa mňa, už v súčasnosti možno celkom zreteľne identifikovať, a bol by som rád, keby sa tým netajila, v podstate pod zámienkou neprijateľnosti, nevýhodnosti rozdelenia kompetencii hrala, dovolím si povedať, nie úplne najčistejšiu hru. Chcela sa nedohodnúť. Nešlo jej o dohodu, ale o nedohodu, otvorenie možnosti pre jednostranné kroky s poukazom na nemožnosť dohodnúť sa s českou stranou ako takou. Týmto jednostranným a mimoústavným krokom je aj vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nemožno prijať tvrdenie, že toto vyhlásenie je plne v súlade s ústavou. Ak by nešlo o neústavný krok, muselo by v ňom zaznieť aj konštatovanie, že Slovenská republika uznáva delenú zvrchovanosť a rešpektuje
zároveň aj existenciu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Takáto deklarácia zvrchovanosti však už v súčasnej ústave existuje. Je to súčasný ústavný a platný právny stav. Ak v navrhovanej deklarácii takéto konštatovanie nebude, možno ju chápať ako hazardné a nezodpovedné počínanie, ktoré môže byt v rozpore so želaním väčšiny občanov Slovenska. Môže to byť krok k rozdeleniu alebo rozbitiu Česko-Slovenska. A takémuto kroku by malo predchádzať referendum.
Ani doplnok poslancov SDĽ explicitne nevyjadril, že napriek tomu, že zachováme ústavnosť a ústavné kroky, rešpektujeme to, že existuje Česko-Slovensko a že ho niektorí chceme zachovať. Keďže tento doplnok tu nie je, umožňuje dvojitý alebo rôzny výklad, a tým pádom riziko dvojitého výkladu alebo neprávneho výkladu, či bohvie akého výkladu.
Dovolím si ešte nakoniec položiť základnú otázku: Čo je vlastne účel tejto deklarácie? Človek, teda homo sapiens, robí veci účelovo, z rozumu a za nejakým cieľom. Politik by, podlá mňa, takisto mal byť človek, ktorý je mysliaci. Hovorí sa, že táto deklarácia má iba politický charakter, nie je to vraj právny akt. Dúfam, že to nie je neprávny akt. Aký má cieľ, aký má zmysel? Ak chceme vyhlásiť vlastnú štátnosť, teda sa nehanbime a nebojme sa to povedať nahlas. Ak nechceme, pýtam sa, aký to má zmysel? Zvrchovanosť z hľadiska právneho ešte má zaujímavú nuansu. Ak zvrchovanosť vyhlásime, pýtam sa z hľadiska právneho, aký tu bude právny stav? Ak som dobre zachytil názor pána Mečiara, predsedu HZDS, povedal, že vyhlásením zvrchovanosti a plnej slovenskej čistej ústavy s prezidentom zanikne iba federálna ústava, ale že niektoré federálne zákony tu budú dočasne platiť. Hneď si musím položiť otázku ako právnik a ako aj občan. Po prvé: Čo je to dočasne? Po druhé: Ktoré zákony budú a ktoré nebudú platiť? Kto bude ten orgán, ktorý rozhodne alebo nerozhodne?