zákona č. 428/1990 Zb. pri vysielaní obecného rozhlasu, ktoré bolo iba v maďarskom jazyku.
2. Porušuje sa § 3 odseku 1 v obci Pohranice - zistené pri poslaneckom prieskume. Je to príloha č. 3 tejto správy.
3. § 3 odsek 2 - verejné listiny sa vydávajú v úradnom jazyku. Školské vysvedčenia sú jednoznačne úradné listiny a Ministerstvo školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky ich vydáva dvojjazyčne. Príloha č. 5.
4. § 3 odsek 4 - názvy obci a miest sú v úradnom jazyku. Obec Buč, okres Komárno, je označená Bucs a Bratislava ako Pozsony. Príloha č. 4. Označenie obcí a miest v maďarskej tlači na Slovensku je len v maďarskom pomenovaní, čo je v rozpore aj s § 5 zákona 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky.
5. Okrem porušovania citovaných zákonov boli zistené skutočnosti, ktoré ťažko kvalifikovať ako porušovanie zákona, zjavne však poukazujú na diskrimináciu Slovákov, ktorí žijú v južných oblastiach Slovenskej republiky v menšine. Ako príklad uvádzame vysluhovanie bohoslužieb. Sú to prílohy č. 3, 7 a 8 tejto správy.
Rovnako poukazujeme na Spravodajcu - Híradó, ktorý vydáva "Len pre vnútornú potrebu" Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, zo dňa 15. 8. 1991 - do tlače pripravil dr. László Pukay, kde na strane 6 sa píše - citujem: "Treba pochopiť, že slovenský jazyk sa na školách s vyučovacím jazykom maďarským vyučuje ako jazyk cudzí a stupeň jeho ovládania je individuálnou záležitosťou každého jedinca. " Koniec citátu. Príloha č. 4.
K týmto výrokom poznamenávame, že v 4 zákona č. 428/1990 Zb. sa hovorí: "Štát je povinný v školskom a vzde-
lávacom systéme utvárať podmienky na to, aby si občania Slovenskej republiky osvojili slovenský jazyk v miere žiadúcej na používanie v úradnom a bežnom styku. " Koniec citátu. V tej istej tlači na strane 4 sa však hovorí: "Uvedomte si, že nariadenie na vyučovanie niektorých predmetov v slovenskom jazyku s vyučovacím jazykom maďarským /po dvoch neúspešných pokusoch/ chcete opäť administratívne realizovať napriek tomu, že ho spoločnosť, rodičovská a pedagogická verejnosť odmieta. " Je to príloha číslo 4.
Záverečná správa o činnosti komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorú vypracoval predseda komisie poslanec Ivan Brndiar, príloha č. 9, a záverečná správa o činnosti komisie Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorú vypracoval pán poslanec Ján Kmeťo, príloha č. 10, je súčasťou tejto správy aj napriek tomu, že prvá nebola prijatá komisiou z dôvodu, že nevystihovala zistené skutočnosti a druhá nebola prijatá Predsedníctvom Slovenskej národnej rady z dôvodu, že neobsahovala doklady o veciach uvedených v správe. Uznesenie pléna Slovenskej národnej rady č. 920 z 22. 4. 1992 je v prílohe č. 11.
Vážené poslankyne, vážení poslanci,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ukončilo činnosť komisie uznesením č. 920 z 22. 4. 1992. Aj napriek tomu, že sa v uznesení o urobenej práci komisie nič nehovorí, hoci to bola práca zodpovedná a náročná. Bola to práca naviac, ale dôležitá pre rozšírenie obzoru slovenského parlamentu a našej verejnosti. Komisii však prichodí dať aj návrh plénu Slovenskej národnej rady na prijatie uznesenia, ktoré by zúročilo jej prácu. Takýto návrh uznesenia vám predkladajú podpísaní poslanci. Bude to naplnenie uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 181 z 10. 12. 1990, ktorým komisia na tento dohľad bola ustanovená.
Túto správu podpísali poslanci: Vojtech Balážik, František Balún, Marián Buday, Ivan Dianiška, Karol Dubjel, Jozef Hübel, Cyril Ivan, Anton Kerti, Vladimír Komár, Kveta Kondášová, Štefan Kružliak, Ján Ľupták a Ladislav Porubec.
Ďakujem za vašu pozornosť. Teraz by som prosil pána kolegu, aby predniesol návrh na uznesenie, ktoré komisia pripravila.
Predseda SNR F. Mikloško:
Moment, ešte cítim potrebu niečo poznamenať. Po prvé - vysvetlenie k tomu, čo ste vy, pán poslanec, nazvali manipuláciou schôdze. Vo chvíli, keď som otvoril bod programu správa o činnosti predsedníctva, nemal som na stole položené žiadne písomné prihlášky. Pán podpredseda je svedkom. Dal som hlasovať, hlasovanie prešlo. Potom som dostal vaše tri prihlášky.
Chcem povedať nasledovné: Nebudem už opakovať všetko, čo sa týka práce komisie a toho, ako sa všetko vyvíjalo, pretože som to urobil na minulej schôdzi. Preto, že predchádzalo uzneseniu predsedníctva, grémium Slovenskej národnej rady odporučilo predsedníctvu takýto postup. Tým, že grémium ako predstaviteľ všetkých politických strán a hnutí odporučilo predsedníctvu takýto postup, a predsedníctvo ho prijalo ako svoje uznesenie, skončila aj činnosť komisie. Svedčí to aj o tom, že dnes správa predsedníctva bola schválená. Preto vám musím povedať, pán poslanec, že návrh vášho uznesenia už nemôže byť uznesením komisie, ktorá neexistuje. Navyše, celá záležitosť s jazykovým zákonom je v zmysle uznesenia uzatvorená, väčšinou hlasov ste to schválili. Preto toto nie je osobitný bod. Vystúpili ste, ale už nemôžete vystúpiť s návrhom na uznesenie. Tento bod už neexistuje.
Prosím, pán poslanec Kružliak. Poslanec Š. Kružliak:
Pán predseda, myslím si a som presvedčený, že práca komisie bola ukončená, ale plénum o práci komisie nebolo informované. Preto som predniesol teraz správu o činnosti komisie s návrhom uznesenia. Žiadame, aby to uznesenie bolo tu zverejnené, a je otázkou pléna, ako sa k uzneseniu postaví.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, pokiaľ sa dobre pamätáte, na poslednej schôdzi som navrhol na návrh grémia, aby diskusia o tomto bode bola stiahnutá. Plénum to odsúhlasilo. O čom chcete dnes diskutovať? Komisia bola vytvorená pri predsedníctve a nie pri pléne. Plénum splnomocnilo predsedníctvo, aby uzavrelo komisiu tým, čím jej činnosť uzavrelo. Uznesenie v tejto chvíli nie je namieste. To nie je bod rokovania. Ten bol odsúhlasením pléna na minulom pléne stiahnutý.
Prosím, pán poslanec. Poslanec Š. Kružliak:
Dávam preto návrh, aby sa hlasovalo, či tento bod - uznesenie sa má prečítať alebo nie. Ak nie, nech o tom rozhodne plénum.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, nie je o čom hlasovať, pretože na poslednom pléne sme to uzavreli. /Prejavy nespokojnosti v sále. / V prvom rade, nekričte na mňa, lebo zatiaľ som stále predsedom, aj predsedajúcim. Na poslednej schôdzi som vystúpil na
začiatku schôdze a dal som návrh, aby diskusia bola stiahnutá. Všetci ste to odsúhlasili. Chcete to znovu dávať na prerokovanie? Vecí to bolo na začiatku schôdze, kedy som dal návrh na stiahnutie tejto diskusie a odsúhlasili ste to. Potom o čom máme diskutovať?
Ďalší do diskusie sa hlási poslanec Baláž. Faktickú poznámku má pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda, žiadam vás, aby ste dodržiavali aspoň na tejto poslednej schôdzi zákon o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, pretože to, čo teraz dokumentujete, je jeho evidentné porušovanie. Poslanec, keď predkladá návrh, tento návrh je oprávnený predložiť, schôdza je oprávnená sa k nemu vyjadrovať. To je predsa v zákone zakotvené. Tu sa nič nepredkladá, čo by bolo v rozpore zo zákonom. A to, čo sa uzatváralo na schôdzi predtým, to bolo na 23 schôdzi. Teraz máme 24. schôdzu. Pán poslanec vystúpil v súlade a platnými zákonmi, tak sa ich držme. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem za váš potlesk, ale rád by som vám pripomenul, že pred týždňom ste tlieskali niečomu celkom inému.
Pani poslankyňa Kondášová.
Poslankyňa K. Kondášová:
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia,
musím konštatovať, že to, čo čítal pán poslanec Kružliak,
som precitala, mala som o tom vedomosť, ale nie som pod tým podpísaná a čítal ma tiež.
Predseda SNR F. Mikloško:
Môžete sa k tomu vyjadriť, pán poslanec Kružliak? Poslanec S. Kružliak:
Môžem sa k tomu vyjadriť. Dal som jej to, lebo je členkou komisie. Ona mi to vrátila, ale nepovedala, že sa nepodpísala, nekontroloval som to, tak sa jej ospravedlňujem. /Smiech v sále. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pre oživenie pamäti dávam na vedomie, že dňa 27. 4. 1992 bola z programu 23. schôdze stiahnutá Správa o činnosti komisie o uplatňovaní zákona Slovenskej národnej rady o úradnom jazyku. Hlasujúcich bolo 136, za hlasovalo 75, proti 52, hlasovania sa zdržalo 9 poslancov. Ak chcete, môžeme skontroloval vtedajšie aj terajšie hlasovanie. Riadny program schôdze sme uzatvorili hlasovaním. Hlasovali sme aj o programe 24. schôdze.
Pán Oberhauser. Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
návrh, ktorý predložil pán poslanec Kružliak, je k tejto Správe o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie 1. do 27. 4. 1992, strana 12, bod 9.
Predseda SNR F. Mikloško;
Vecí ten sme uzavreli hlasovaním, pokiaľ sa pamätáte.
Pán poslanec Januš. Poslanec M. Januš:
Pán predseda, ak dovolíte, to nie je chyba pána poslanca, že písomná prihláška, ktorú dal do diskusie, nebola doručená predsedovi. To je chyba kancelárie. A túto chybu treba napraviť. Čiže pán poslanec má právo aj povinnosť, pokiaľ to cíti, aby predniesol takúto správu a vy ju musíte rešpektovať podľa rokovacieho poriadku.
Predseda SNR F. Mikloško:
V tom prípade prerušujem schôdzu a zvolávam politické grémium, pretože názor politického grémia bol celkom iný. Toto môžem chápať ako individuálnu akciu pána poslanca Kružliaka. Politické grémium reprezentuje všetky kluby v parlamente.
Pán poslanec Asványi, potom pán poslanec Brňák. Poslanec L. Asványi:
Vážený pán predseda,
vážená Slovenská národná rada,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
nehnevajte sa na mňa, že začínam svoj príhovor tak, že slovenskí poslanci sa hádate medzi sebou o tom, čo je vecou predovšetkým nás, maďarských občanov žijúcich v Slovenskej republike. Nebudem hovoriť k obsahu správy, ktorú prečítal pán poslanec Kružliak. Má skutočne právo vystúpiť a hovoriť
čo chce, pretože mu toto právo dáva zákon o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, ale pýtam sa, načo sa napísala a tu už odznela táto tendenčná správa? Je faktom, že v našej Slovenskej republike žije približne 600 000 maďarských spoluobčanov, včítane mňa. Tu, v Slovenskej republike. Týmto občanom naša ústava zabezpečuje určité práva. Tieto sú potvrdené aj v európskych dokumentoch. Pýtam sa, prosím vás, táto správa, ktorú čítal pán Kružliak, alebo rozhodovanie o tejto správe vyrieši problém, že tu 600 000 Maďarov žije spolu so Slovákmi? V tých oblastiach, kde sú Maďari spolu so Slovákmi, a žijú tak už mnoho storočí, takýto problém nie je. Pýtam sa aj pána Kružliaka a tých ostatných, odkiaľ zobrali tieto problémy? Mne nevadí, že môj sused je Slovák, a tomu Slovákovi nevadí, že som Maďar. Tak prečo ideme robiť také problémy z toho, že tu storočia žijeme v svornosti, spolupracujeme? Vydávam si dcéru za Slováka a Maďar berie Slovenku za ženu. Prečo ideme robiť z tohoto problém? Ten jazykový zákon - či je dobrý alebo nie je? Nie je dobrý, ale nie predovšetkým z vášho hľadiska, z nášho hľadiska nie je dobrý. Mal byť prijatý zákon, ktorý by obhajoval maďarský jazyk a nie slovenský. /Prejav nesúhlasu v sále a piskot. /
Predseda SNR F. Mikloško;
Prosím poslancov, keby pískať išli von. Poslanec L. Ásványi;
Prosím vás, na záver ešte mám jednu vec. Čo má byt toto? Toto má byt dôstojné ukončenie našej dvojročnej kvázi spolupráce? Nás ste nemohli z tohto parlamentu vyhnať. Nás volili maďarskí občania, ale aj slovenskí občania. Ukážem vám, že toľko krúžkov som nemohol dostať len od maďarských občanov, mňa volili aj slovenskí občania. Sme tu ako poslanci, žili sme spolu a chceli sme tvoriť dôstojné a dobré zákony. Takáto správa má byt ukončením? Alebo má to byt úvod
úvod pre nový parlament, ktorý sa tu zíde? A vykopať vojnovú sekeru a začať balkánsku vojnu alebo nedorozumenie medzi národmi? Vážení, toto nemá byť zakončením dvojročnej práce tohoto parlamentu. /Potlesk. /
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec Kružliak, ak chcete, aby sa rokovalo o vašom návrhu na uznesenie, musíte presne špecifikovať nový bod programu a bude sa o ňom hlasovať, či sa zaradí na program, ale program schôdze bol odsúhlasený na začiatku schôdze. Presne povedzte, ako sa má volať tento bod programu, potom môžeme rokovať o uznesení.
Poslanec Š. Kružliak:
Pán predseda, najprv chcem povedať pánovi kolegovi Ásványimu, že to, čo som prečítal, môže si pozrieť. Ak tam nájde jednu bodku, ktorá nie je pravdivá, môže mi to vytknúť. Nenájde ju. To je jedna vec. Druhá vec je - pán predseda, pred dvoma dňami som s tebou hovoril osobne a žiadal som ta, aby si túto vec prerokoval v predsedníctve, aby sa to tu neprerokúvalo. Nechcel si o tom hovoriť. Predtým, ako sme sa dohodli na spoločnej schôdzi komisie, si nám to sľúbil a potom si to nesplnil. Povedal si, že tento bod sa môže prerokovat len v bode o práci predsedníctva. Do tohoto bodu som sa prihlásil písomne, viac k tomu nemám čo dodať. Predpokladal som, že som konal správne.
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím, aby si presne definoval bod programu, o ktorom máme hlasovať. Nie uznesenie, ale bod programu.
Poslanec Š. Kružliak:
Bod programu som prečítal - správa o činnosti komisie. Predseda SNR F. Mikloško:
Činnosť bola uzatvorená a takýto samostatný bod nebol. Poslanec Š. Kružliak:
Nebol uzatvorený plénom ani komisiou. Myslím si, že je čas na to, aby sme ho uzatvorili. Na uzatvorenie tohto bodu žiadam kolegu, aby prečítal návrh na uznesenie. Budem spokojný s tým, ako sa rozhodne plénum.
Predseda SNR F. Mikloško:
Prosím, aby niekto presne formuloval, ako sa má volať nový bod programu, o ktorom máme hlasovať. Prosím, pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Uvedený návrh sa predsa dotýka správy o činnosti Predsedníctva, nie je potrebné formulovať nový bod programu.
Predseda SNR F. Mikloško:
Pán poslanec, boli ste pri hlasovaní, keď plénum prijalo správu predsedníctva, čím bol tento bod uzatvorený.
Poslanec P. Brňák:
Predsedníctvo áno, ale plénum je predsa najvyšší orgán, nie predsedníctvo.
Predseda SNR F. Mikloško;
Ale plénum odsúhlasilo správu predsedníctva. Asi ste tu neboli.
Poslanec P. Brňák:
Ale stalo sa to nedopatrením kvôli tomu, že pán Kružliak nemohol vystúpiť.
Predseda SNR F. Mikloško:
Bohužiaľ, za toto nedopatrenie nenesiem zodpovednosť. Už sme o tom hovorili. Dávam hlasovať o osobitnom bode programu, ktorý navrhol pán poslanec Kružliak - prerokovanie správy o jazykovom zákone.
Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 108 poslancov. /
Kto je za to, aby tento bod programu bol teraz prerokúvaný?
/Za návrh hlasovalo 49 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov. /
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý ako bod programu.
V tom prípade dávam možnosť vystúpiť pánovi Gašparovi a pánovi Balážovi k tomu, čo chceli povedať k danej problematike.
Poslanec F. Baláž:
Vzdávam sa vystúpenia. Predseda SNR F. Mikloško:
Ďakujem. Pán poslanec Gašpar. Poslanec J. Gašpar:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená slovenská vláda,
jeden z najväčších darov, ktoré slovenský národ v celej svojej histórii dostal, má dátum 30. december 1977 - pápežská konštitúcia, vyhlásenie Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu. Význam tejto udalosti je len tažko doceniteľný. Pokladám za veľmi zvláštne, že doklad takéhoto fundamentálneho významu nebol zaradený medzi základné listiny Slovenskej republiky. Očakávam od Predsedníctva Slovenskej národnej rady vysvetlenie svojho stanoviska k tomuto problému. Veď z istého hľadiska môžeme symbolicky označiť tento dokument za rodný list aj občiansky preukaz nášho národa. Domnievam sa, že nielen tomuto dokumentu, ale aj dátumu jeho vzniku treba dať náležitú úctu. Odporúčam poslancom budúceho parlamentu vyhlásiť 30. december aspoň za významný alebo pamätný deň Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti ešte jedno odporúčanie. Bude treba prijať zákon o najvyššom vyznamenaní Slovenskej republiky. Ako najvhodnejšie sa mi javí nazvať ho Radom strieborného dvojkríža. Posledné slovo bude patriť budúcemu parlametu.
Vážené poslankyne a poslanci, dovoľte mi odcitovať informáciu, ktorá sa objavila v tlači a vzbudila osobitnú po-
zornosť a záujem verejnosti. V Bratislave znovu založili slobodomurársku lóžu Synovia zmluvy na Slovensku, ktorá si zvolila názov Tolerancia. Lóžu prišiel inštalovať prezident európskeho dištriktu Mauric Honigbaum z Francúzska s riadite lom dištriktu profesorom Erlichom, zástupcovia kontinentálneho dištriktu Veľkej Británie, prezidenti z Viedne, Budapešti, desiatky priateľov a hosti. Za slovenskú verejnosť prišiel zhromaždenie pozdraviť predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško a takmer celá vláda na čele s premiérom Jánom Čarnogurským, primátor Bratislavy, diplomatický zbor, mnohí verejní činitelia, pozdravy poslali biskupy. Prejavy predniesli Honigbaum, Erlich, Mikloško, prezident bratislavského spoločenstva docent Traubner. Potom sa v tlači objavilo dementi, že nejde o slobodomurársku lóžu, ale o humanitárnu organizáciu.
Dovoľte položiť v tejto súvislosti predsedovi Slovenskej národnej rady pánovi Mikloškovi niekoľko otázok, aby sme zastavili šírenie rôznych dohadov a fám. Prečo bola celá udalosť utajená a široká verejnosť sa o nej nemohla dozvedieť včas, ale len zhodou okolností a so značným časovým odstupom? Prečo všetci zúčastnení o celej veci mlčia dodnes? Aký program a ciele má organizácia Synovia zmluvy vo svete a na Slovensku? Má táto organizácia vo svete charakter slobodomurárskej lóže alebo humanitárnej organizácie? Aký prínos pre Slovensko sa dá od činnosti tejto organizácie očakávať? Ďakujem vopred za odpoveď.
Ešte k jazykovému zákonu. Stiahnutie bodu o dodržiavaní jazykového zákona z programu posledného pléna príznačným spôsobom zavŕšilo celkový postoj parlamentu k tomuto problému. Postoj, ktorý k problematike zaujali isté parlamentné strany a hnutia, vyústil nie do zlepšenia, ale naopak, do zhoršenia situácie. Spomeniem len dve veci vzhľadom na to, čo už bolo povedané predrečníkom. Ulice a námestia sú premenovávané, miznú mená najvýznamnejších slovenských osobností
a na ich mieste sa objavujú mená iných osobnosti známych arogantným a znevažujúcim postojom k Slovákom a ich právam. Pritom v zákone Slovenskej národnej rady č. 517 v § 8 ods. 2 sa hovorí, že sú neprípustné názvy urážajúce národnostné cítenie. To sa týka aj Slovákov. Toto sa však na južnom Slovensku deje vo veľkom štýle. Spomeniem ešte aspoň výroky hovoriace o južnom Slovensku ako o maďarskej zemi. Dôsledky celej situácie na vedomie Slovákov na južnom Slovensku názorne vidieť na prípade obce s 800 obyvateľmi v okrese Dunajská Streda, v ktorej je polovica Slovákov, ale prihlásiť sa verejne k svojej slovenskosti vstupom do Matice Slovenskej našli odvahu z týchto 400 len traja. Prezentovanie národnej príslušnosti dnes na južnom Slovensku je otázkou osobnej statočnosti. Súčasný slovenský parlament a slovenská vláda sa dostanú do histórie tým, že svojou ústupčivosťou a nedôslednosťou stratili autoritu a vplyv na jednej tretine svojho územia a povzbudili tým sily doma aj v zahraničí, ktorí spochybňujú územnú integritu Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. Predseda SNR F. Mikloško:
Vážené poslankyne, vážení poslanci, traja poslanci, ktorí sa písomne prihlásili, dostali možnosť vystúpiť. Týmto považujem bod rokovania za skončený.
Tridsiatym bodom programu je
Informácia o výsledku verejnej diskusie k návrhu Ústavy Slovenskej republiky.
Prosím poslanca Brňáka, aby informáciu predniesol.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
požiadavka na prijatie Ústavy Slovenskej republiky nebola daná len do vienka súčasnému parlamentu. Nie tak dávno, pred 17. novembrom 1989, vystúpil aj v tomto parlamente vtedajší činovník súdruh Čalfa, ktorý zdôvodňoval potrebu prijatia trojjedinej ústavy federácie a republík. Ďalšiu snahu na poli zavŕšenia ústavnoprávneho procesu v Slovenskej republike prejavil minulý, teda kooptovaný parlament, a pokiaľ si spomínam, v tejto súvislosti mal byt návrh Ústavy Slovenskej republiky predložený na všeľudovú diskusiu niekedy v mesiaci marci roku 1990. Po zvolení terajšieho parlamentu bola všeobecne známou skutočnosť, že základnou úlohou parlamentu počas svojho dvojročného trvania je jeho ústavodarná činnosť, čím vlastne tento parlament nadobudol charakter najmä ústavodarného zhromaždenia. V tom čase, myslím si, len málokto pochyboval o tom, že by Slovenská národná rada Ústavu Slovenskej republiky za dva roky neprijala. Bohužiaľ, skutočnosť je taká, že v tomto volebnom období sa asi naposledy bude plénum Slovenskej národnej rady viac-menej nepriamo zaoberať problémom Ústavy Slovenskej republiky v rámci tohto bodu rokovania Slovenskej národnej rady.
K samotnému priebehu rokovania parlamentu o tvorbe Ústavy Slovenskej republiky si dovolím ešte jednu poznámku. Zhruba v čase predkladania jednotlivých návrhov Ústavy Slovenskej republiky na pôde parlamentu tu prevládal názor, že prijatie Ústavy Slovenskej republiky, či už spolu so zmluvou s Českou republikou alebo bez nej, je prioritným ústavnoprávnym dokumentom. Postupom času sa ťažisko záujmu najmä Predsedníctvom Slovenskej národnej rady posunulo na riešenie problému zmluvy s Českou republikou, od ktorého momentu sa
návrhy Ústavy Slovenskej republiky fakticky dostali na slepú koľajnicu, a vlastne odvtedy sa začal hľadať formálny dôvod, na základe ktorého by bola zdôvodnená neschopnosť parlamentu prijať Ústavu Slovenskej republiky.
Do tohto novovytvoreného scenára plne zapadol aj inštitút všeľudovej diskusie, ktorého hlavný zmysel sa ukázal v ťahaní času nad konečným záverom parlamentu konštatovaním v uznesení Slovenskej národnej rady č. 295 z 1. 4. 1991, v ktorom sa okrem iného hovorí, že Slovenská národná rada považuje proces prípravy Ústavy Slovenskej republiky v tomto volebnom období za skončený. Ešte predtým, ako zhodnotím samotný priebeh a výsledky všeľudovej diskusie k predloženému textu návrhu Ústavy Slovenskej republiky, vyslovím osobný názor na samotnú charakteristiku všeľudovej diskusie.
Inštitút všeľudovej diskusie tak, ako napríklad všeľudového vlastníctva, všeľudovej demokracie, sudcov z ľudu, je pozostatok predchádzajúcej socialistickej éry, ktorý mal budiť zdanie demokracie. Zdanie demokracie preto, že obyvatelia sa síce mohli respektíve môžu vyjadrovať k najzávažnejším zákonom, ale toto ich vyjadrenie nie je záväzné pre zákonodarný orgán. Svetlým príkladom tejto charakteristiky je tiež všeľudová diskusia k návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Jediným skutočným prostriedkom na realizáciu priamej demokracie je inštitút referenda, ľudového hlasovania, ktorý doteraz, až na federálnu výnimku, nemáme zákonne upravený. Bez ohľadu na tento všeobecný názor sme však povinní rešpektovať vôľu parlamentu vyjadrenú vo vyhlásení všeľudovej diskusie k predloženému textu návrhu Ústavy Slovenskej republiky a rešpektovať vôľu tých, ktorí sa všeľudovej diskusie zúčastnili.
Určite sa medzi nami nájdu takí, ktorí budú spochybňovať zistené výsledky všeľudovej diskusie skutočnosťou, že na všeľudovej diskusii sa nezúčastnila kvantitatívne reprezen-
tatívna vzorka obyvateľstva Slovenskej republiky. K takémuto názoru je potrebné uviesť, že Slovenská národná rada vyhlásením všeľudovej diskusie dala možnosť vyjadriť vôľu o budúcej ústave Slovenskej republiky všetkým občanom Slovenskej republiky. Ak túto možnosť nevyužilo výrazné percento obyvateľov Slovenska, nemožno v princípe spochybniť názor tých, ktorí svoje názory prejavili. V opačnom prípade by bolo možné spochybniť aj vôľu, povedzme 60 % voličov vo voľbách, resp. 60-percentnú vôľu občanov Slovenskej republiky vo vypísanom referende.
Vážená Slovenská národná rada,
dovoľte, aby som vás teraz oboznámil so samotnými výsledkami všeľudovej diskusie k návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Prameňom uvedených údajov je správa o výsledku verejnej diskusie k návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prerokovaná v Predsedníctve Slovenskej národnej rady. Do predloženia tejto správy Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, teda do dátumu 10. 3. 1992, bolo zaevidovaných 2 706 podaní, z ktorých časť predstavujú petície. Petíciami sa bude musieť zaoberať v súlade so zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve ešte Kancelária Slovenskej národnej rady. Okrem individuálnych pripomienok a stanovísk sa vyskytli aj stanoviská inštitúcií, politických strán, kultúrnych organizácií, napríklad Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Právnická fakulta Univezity Komenského, Matica slovenská, Csemadok, Maďarské kresťansko-demokratické hnutie, Slovenská národná strana, Kresťansko-demokratické hnutie, Svetový kongres Slovákov, obce a podobne.
Všetkými týmito podaniami sa podrobne zaoberala skupina expertov na spracovanie výsledkov verejnej diskusie k návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola zriadená podlá uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 700 zo 7. 1. 1992. Viaceré pripomienky a stanoviská k Ústave Slo-
venskej republiky boli nevykryštalizované, obsahovo nesúrodé, čoho príčinou - podľa správy - bolo samotné znenie návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je takisto nevykryštalizovaný, obsahovo nejednoliaty a značne komplikovaný.
Samotná správa pozostáva zo všeobecnej časti a jednotlivých ucelených časti a článkov návrhu Ústavy Slovenskej republiky v znení doručených pripomienok. Nie je zmyslom teraz podávanej správy oboznámiť plénum Slovenskej národnej rady s konkrétnymi pripomienkami k jednotlivým článkom, pretože fakticky ide o nové znenie návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Pripomienky a navrhované zmeny k jednotlivým článkom zásadným spôsobom nemenia pôvodný text návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bol predložený na všeľudovú diskusiu, a sú mimo akúkoľvek diskusiu sekundárnej dôležitosti k pripomienkam, ktoré reagujú na jadro problému, t. j. želanú formu štátoprávneho usporiadania Slovenskej republiky.
Z jednotlivých pripomienok, vychádzajúc z rôznych alternatív štátoprávneho usporiadania, v samotnom návrhu Ústavy Slovenskej republiky sa vykryštalizovali štyri formy štátoprávneho usporiadania Slovenskej republiky, a to:
1. suverénny štát, samostatný štát,
2. spoločný štát, teda federácia, resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika,
3. konfederácia Slovenskej republiky s Českou republikou,
4. unitárny Česko-slovenský štát.
V rámci týchto alternatív bolo Slovenskej národnej rade doručených celkom l 651 pripomienok s 13 702 podpismi. Pri-