Poslanec M. Sečánsky: Dámy a páni,
pred chvíľou sme prijali zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Tam v jednej položke, ktorú navrhoval pán Kerti, som hlasoval za jeho návrh, za kilogram týchto znečisťujúcich látok, a doteraz neviem, či som hlasoval správne. Myslím si, že navrhovateľ by si takýto rozpor mal vyjasniť predtým, než sa to dá na hlasovanie. Nie je predsa jedno, či hlasujeme za sadzbu za tonu alebo sadzbu za kilogram. To je, podlá mňa, v podstate nie právna otázka. Ale nie k tomu chcem hovoriť, to je len úvod.
Rád by som sa spýtal pána ministra, či sa táto vyhláška týka aj poplatkov za skládku v Jaslovských Bohuniciach za jadrový odpad? Ak áno, čo s jadrovým odpadom? Niekto tu utrúsil poznámku, že odpad z Čiech na Slovensko sa nepreváza. Máme také poznatky, že jadrový odpad z Dukovan sa skládkuje v Jaslovských Bohuniciach. Pýtam sa: Je to pravda? A ak je to pravda, čo s týmto odpadom?
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Sečánskemu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy?
/Nikto. /
Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Tirpák?
Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:
Vážený pán predsedajúci,
najprv k bodu 7 a 8, k prílohám č. l a 2, ktorú navrhoval upraviť pán poslanec Hamerlík. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi oddelený zber domového a ostatného odpadu je tažko realizovateľný a zvýšil by náklady na odvoz a ukladanie odpadu, neodporúčame rozčleniť komunálny odpad na dve časti. Odvoz by sa v podstate musel uskutočňovať dvakrát, čo by okrem zvýšenia nákladov prinášalo aj ďalšie znečisťovanie ovzdušia v obci, vrátane zvýšenia hlučnosti. Súčasne by som chcel povedať, že tým, že základný poplatok plynie do rozpočtu obce, na území ktorej sa skládka nachádza, sa vytvára významný zdroj na financovanie tvorby a ochrany životného prostredia a, prirodzene, aj na zakladanie organizovaných skládok. Súčasne sa vytvára aj možnosť z rozpočtu obce kryť náklady spojené s odvozom odpadu, ale to je záležitosť, ktorú si musí rozhodnúť príslušná samospráva. Výsledný efekt z tejto činnosti je potom niekoľkonásobne vyšší.
Pán poslanec Tirinda hovoril k § 3. Neodporúčame znížiť množstvo prímesí iného druhu odpadov relevantných na preradenie do inej uplatňovanej kategórie z 50 % na 30 % z toho dôvodu, že vo väčšine prípadov toto množstvo je zisťované len odborným odhadom. Tam sa javí vhodnejšie rozlišovanie 50-percentného množstva, teda polovičky obsahu, ako 30 %. Uvedená hranica 50 % sa, prirodzene, nedotýka nebezpečných odpadov, kde na preradenie do sadzby kategórie nebezpečných odpadov postačuje akékoľvek malé množstvo prímesí nebezpečného odpadu.
Pán poslanec Pirovits mal len poznámku resp. pripomienku k vystúpeniu pána poslanca Hubu. K tomuto problému by som sa chcel vrátiť. Celý tento problém vyplynul z toho, že sa
často hovorí o možnostiach nejakého frontálneho ukladania odpadov z Českej republiky na Slovensko z toho dôvodu, že náš zákon je mäkší. Náš zákon nie je mäkší, ale jeho konštrukcia je iná, teda konštrukcia príslušných sadzieb je iná, ako v Čechách, keďže sa skladá z určitej základnej sadzby, z prirážky a v našej konštrukcii ide ešte aj o zarátanie daní z príjmu. V prvej kategórii vychádza rozdiel -2, v druhej -14, v tretej +102, vo štvrtej -24 a v piatej kategórii -450. Čiže nie sú to také rozdiely, aké by sa na prvý pohľad javili. Tento zákon o poplatkoch totiž zavádza poplatkový mechanizmus spoločne s administratívnymi nástrojmi, to si treba uvedomiť, teda konkrétnymi zákazmi, príkazmi, povoleniami, pokutami. Preto nejaký záver o nebezpečenstve, že bude k nám prúdiť odpad z Čiech, by bolo možné urobiť iba porovnaním všetkých spomínaných faktorov.
Tento náš zavádzaný systém považujeme za lepší z tých dôvodov, že poplatky platia priamo producenti odpadu a nie prevádzkovatelia skládok. Myslím si, že už tento fakt pôsobí motivačne. O poplatkoch sa nerozhoduje v administratívnom konaní, teda náš systém nezvyšuje administratívu a je v tomto smere lacnejší. Platí sa za každý uložený odpad a nie zálohovo, teda vylučuje sa riziko nepresnosti spôsobované odhadom a umožňuje sa prostredníctvom odkladu platenia pozitívne motivovať nielen prevádzkovateľa, ale aj pôvodcu. Rozdiely v sadzbách spočívajú vo vytvorení dlhšieho nábehového obdobia, čo je sčasti odôvodnené časovým posunom prijímania zákona a sčasti existujúcim stavom v odpadovom hospodárstve. Stačí azda povedať, že 90 % skládok je nevyhovujúcich. Preto možno predpokladať, že reálne ročné zaťaženie fyzických i právnických osôb Slovenska predstavuje viac ako 6, 5 miliardy korún. Pokiaľ ide o podnikateľskú sféru, treba ešte uvažovať s tým, že do základu dane z príjmu sa započítava celá prirážka k základnému poplatku za uloženie odpadov, čo predstavuje asi 2, 5 miliardy korún. To je vlastne dôvod pre stanovenie sadzieb, ktoré sú v našom zákone uvedené, ale na
základe toho nie je možné urobiť záver, že ide o mäkší alebo dokonca výrazne mäkší zákon.
Ten možný dovoz z Českej republiky je viac-menej problémom pohraničným a nakoniec sa týka obidvoch republík. Ten, kto automaticky urobí záver, že dôjde k takémuto presunu odpadu na úkor Slovenska, vlastne celkom vylúčil aj pôsobenie dopadu na disponibilný zisk podnikateľa, ktorý pri zohľadnení výšky poplatkov a rozdielnej konštrukcie zákona zvýhodňuje ukladanie odpadov v podstate slovenských pôvodcov v Českej republike. To znamená, že v prípade, že by český pôvodca ukladal odpad na Slovensku, vzťahuje sa naňho zákon Slovenskej národnej rady, a musí kalkulovať so zvýšením základu dane z príjmu. Naopak, keď slovenský pôvodca ukladá odpad v Českej republike, nebude platiť prirážku, ale sadzbu II, teda základ dane z príjmu sa mu nezvyšuje, čo je preňho priaznivejšie. Navyše treba povedať, že tieto otázky možno regulovať aj administratívne. Napokon, pokiaľ viem, tento problém bol prediskutovaný pri prerokúvaní tohto problému vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody, a moji pracovníci, ktorí ma informovali, mali dojem, že náš výklad pochopil aj pán námestník Šremer, teda podpredseda Federálneho výboru pre životné prostredie. Dozvedel som sa, že aj pán minister Vavroušek sa o tom v tomto zmysle vyjadril v Rádiožurnáli. Takže to nie je celkom pravda.
Pán poslanec Hofbauer má pravdu, ale v tomto prípade § 4 obsahuje určitú spätnú väzbu a je potom na občanoch a na poslancoch obce, aby sa tak nestalo, a aby boli prijaté určité opatrenia na pôde obce alebo mesta.
Je tu ešte otázka pána poslanca Sečánskeho. Pokiaľ viem, jadrový odpad sa z Bohuníc - teraz presne neviem, či už sa nevozí, ale uvažovalo sa a boli urobené určité kontrakty do istého času ako prechodné ukladisko, kým nebude vybudované skladisko v Dukovanoch. Viem, že tam došlo k ur-
problémom, jednak k nespokojnosti obyvateľov, ale aj pri kalkulácii možnosti ukladania jadrového odpadu v Jaslovských Bohuniciach pri narušení kontinuity odvozu odpadu do bývalého Sovietskeho zväzu by vzniklo nebezpečenstvo, že ani dočasné umiestnenie jadrového odpadu, ktoré produkujú Jaslovské Bohunice, by nebolo možné ukladať. Viem tak, že nateraz sa neukladá jadrový odpad v Jaslovských Bohuniciach.
Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi ministrovi. Ešte má faktickú poznámku pán poslanec Hamerlik.
Poslanec R. Hamerlik:
Pán minister povedal niekoľko informácii. Povedal, že ak by sme rozdelili odpad podlá bodu 7 a 8 spoločnej správy na dve časti, teda na domový a iný komunálny odpad, tým by bolo treba robiť triedenie v obciach, že by sa zvýšila hlučnosť. Potom povedal aj takú dôležitú informáciu, že 90 % skládok je nevyhovujúcich. Podlá návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod bodmi 7 a 8, by občan zaplatil za odpad zhruba 50 korún za rok. Ak sa to nerozdelí, zaplatí 1050 korún podlá príkladu, ktorý som uviedol. Pán minister ešte povedal, že tie peniaze sú príjmom rozpočtu obce. Poviem vám, že nie. Podľa § 4 ods. 5 základný poplatok je príjmom obce. A ten základný poplatok v prípade, ako sme to spočítali, je 70 korún. To je príjmom obce. Tých ďalších 980 korún podlá odseku 6, teda prirážka, je príjmom štátneho fondu životného prostredia. Teda, ako to bude obec riešiť? Občania to budú musieť zaplatiť, a nie obec bude platiť za komunálny odpad. Z čoho zaplatí? Spočítajte, taká priemerná obec má 100 domácností. Každý má zaplatiť vyše 1000 korún, to je 100 000 korún. Kde tá obec zoberie prostriedky, aby
zaplatila tých 100 000 korún štátnemu fondu životného prostredia? Takto sa treba na veci dívať. Preto odporúčam prijať body 7 a 8.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
S ďalšou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Huba. Poslanec M. Huba;
Nechcem príliš predlžovať túto polemiku, ale predsa si len dovolím porovnať tie dva zákony, konkrétne tú sadzbu I. V sadzbe I, čiže za riadenú skládku, za uloženie odpadu na riadenú skládku v jednotlivých kategóriách v Českej republike v kategórii II za "ostatné odpady" zaplatí ten, kto odpad ukladá, 10 korún, na Slovensku 2 koruny. Tuhý komunálny odpad v Českej republike 20 korún, na Slovensku 4. Zvláštne odpady, okrem nebezpečných, v českej republike 40, u nás 8. Nebezpečný odpad 250, u nás 50. Samozrejme, je tam koeficient za neriadenú skládku a predpoklad, že po istom čase tie skládky by mali byt všetky riadené. Takže, len toľko na vysvetlenie. Fakt, pri porovnávaní odlišná metodika komplikuje život, ale snažím sa vás priviesť na to, že skutočne v základných sadzbách je ten rozdiel značný.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Ďakujem. Dajme slovo pánovi spoločnému spravodajcovi. Poslanec J. Plesník;
Vážené kolegyne, kolegovia,
podlá § 74 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady úlohou spravodajcu je podať Slovenskej národnej rade správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a odô-
vodniť prípadné navrhované zmeny. Chápte preto moje slová vyslovené k jednotlivým častiam rozpravy i k spoločnej správe ako odôvodnenie podaných návrhov a nie ako zavádzanie poslancov k hlasovaniu. Opätovne si musím dovoliť povedať v plnej miere, že s vystúpením navrhovateľa, predsedu Slovenskej komisie pre životné prostredie k odporúčaniu tak, ako boli predložené jednotlivé body spoločnej spravodajskej správy, a tak, ako komentoval vystúpenia jednotlivých poslancov, sa stotožňujem a súhlasím. Dovolím si niektoré spresnenia z pohľadu konštrukcie zákona o odpadoch, federálneho zákona. Dúfam, páni poslanci, že zatiaľ nie sme pri poslednom bode rokovania tejto 24. schôdze, pri vyhlasovaní zvrchovanosti, a musíme rešpektovať záväznosť federálneho predpisu, ktorý vymedzuje, kto je pôvodcom odpadov, aké sú povinnosti pôvodcu odpadu, aké sú jeho práva, a zároveň klasifikuje jednotlivé kategórie odpadov, v tomto prípade klasifikuje i pôvodcu odpadu na území obce ako pôvodcu komunálneho odpadu.
Ku kolegovi poslancovi Hubovi treba povedať áno, sadzby sú rozdielne v Českej republike a Slovenskej republike, ale rozdielna je metodika výpočtu v Českej republike a v Slovenskej republike. Preto nemôžeme zrovnávať len tabuľky sadzieb, ale musíme zrovnávať i celkový sumár výpočtu a na základe tohoto sledu dôjdeme k tomu, že celkový výpočet poplatkov pre producenta odpadov na území Slovenskej republiky vôbec nie je výhodnejší, než na území Českej republiky, a to i napriek rozdielnej strmosti nábehovej krivky.
Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Hamerlika, načrtol len jednu stránku veci, tých, ktorí produkujú odpad zo spaľovania a vykurovania svojich obydlí vo zvýšenej miere. Tu podotýkam, že i novela zákona o ovzduší reagovala na skutočnosť nekvality spaľovaných surovín a ukladá predajcovi palív zabezpečiť požadovanú kvalitu vo vzťahu k ochrane ovzdušia, teda aj k zníženiu množstva odpadu. Na druhej strane fede-
rálny zákon č. 248 neklasifikuje komunálny odpad ako domový a ostatný. Neviem, akým spôsobom by sme dokázali ďalej rozlišovať domový a ostatný odpad z tejto vašej klasifikácie, nehladiac na samotnú ekonomiku rozdielneho odvozu domového a ostatného odpadu, teda priemetu do ekonomiky toho, kto by likvidáciu odpadu robil. Z tohto dôvodu neodporúčam ani v tomto prípade body 7a 8 prijať a zostávam pri pôvodnom odporúčaní.
K vystúpeniu pána poslanca Tirindu sa len pripájam tak, ako to odôvodnil navrhovateľ. Skutočne, vzhľadom na mieru odhadu je rozumnejšie ponechať 50 %.
K vystúpeniu pána poslanca Hofbauera treba povedať, že v tomto prípade konštrukcia zákona zároveň počíta i so skutočnosťou, že poplatky sú odvádzané tomu, komu sa životné prostredie znečisťuje. A platí ho ten, kto ho znečisťuje. V tomto prípade sú to všetci tí, ktorí ho na skládku dávajú. Z pohľadu konštrukcie zákona teda prostriedky, ktoré obec vynakladá na nakladanie s komunálnym odpadom, sa vlastne tejto obci ponechávajú a poplatok, ktorý občan platí, je len ekonomickým vyjadrením nákladov spojených s komunálnym odpadom. V úvode som spomenul, že konštrukcia tohto zákona počíta i s pozitívnymi nástrojmi, a to v smere zníženia sadzieb producentovi odpadu na poplatkoch v prípade, že zavádza opatrenia na zníženie množstva odpadu. Pre pána kolegu poslanca Hamerlíka dávam do pozornosti § 5 a § 7, ktoré dávajú v otázkach príplatkov pozitívne uplatnenie ekonomických ná- ' strojov, odpustenie časti príplatku pre toho, kto uvádza skládku do požadovaného technického stavu. Čiže v tomto prípade pozitívny ekonomický nástroj, ktorý je tu uvedený, má práve za úlohu nie vyberať vyššie poplatky a vyššie príplatky, ale urýchlene priviesť správcu skládky do súladu so zákonom.
K pánovi poslancovi Sečánskemu treba uviesť len jednu poznámku. Nakladanie s jadrovým odpadom je predmetom úplne iného zákona, než je zákon č. 248/1991 Zb. o odpadoch.
Na základe tohoto odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
S faktickou poznámkou sa hlási ešte pán poslanec Hamerlík.
Poslanec R. Hamerlík:
Pán poslanec Plesník citoval z § 74 ods. 2 rokovacieho poriadku. Prečítam ho: "Úlohou spravodajcu je podať Slovenskej národnej rade správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a odôvodniť prípadné navrhované zmeny. " Teda podáva správu z výborov a nekomentuje, nemá komentáre k tým, ktorí za týmto pultom čosi predniesli.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Myslím, že po dvoch rokoch si už nebudeme vysvetľovať rokovací poriadok. Hlási sa pán poslanec Sabo.
Poslanec P. Sabo:
Dovolím si reagovať na pána poslanca Hamerlíka. Myslím si, že pán poslanec Plesník vôbec neprekročil mieru ako ostatní spravodajcovia, a jeho komentár bol veľmi vecný, a myslím si, že veľmi dôležitý. /Potlesk. /
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím, zaujmite miesto v rokovacej sieni. Skúsime kontrolnú prezentáciu.
/Prezentovalo sa 73 poslancov. /
Myslím, že je tu už dostatočný počet poslancov. Pán spoločný spravodajca, pristúpme k hlasovaniu.
Poslanec J. Plesník:
Body l a 2 spoločnej správy odporúčam an blok neprijať. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 80 poslancov. /
Hlasujeme o bodoch 1 a 2 spoločnej spravodajskej správy. Kto súhlasí s týmito bodmi?
/Za návrh hlasovalo 16 poslancov. / Kto je proti ich prijatiu? /Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov. /
Konštatujem, že body 1 a 2 spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec J. Plesník:
Body 4, 5 a 6 spoločnej správy odporúčam an blok prijať. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 84 poslancov/.
Hlasujeme o bodoch 4, 5 a 6 spoločnej správy. Kto je za ich prijatie?
/Za návrh hlasovalo 82 poslancov. /
Kto je proti?
/Nikto. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržali 2 poslanci/.
Konštatujem, že body 4, 5 a 6 spoločnej správy sme prijali.
Poslanec J. Plesník:
Z rozpravy vyplynuli pripomienky k bodom 3, 7 a 8, ktoré boli vyňaté z hlasovania an blok. Bod 3 odporúčam neprijať. Pán Tirinda mal k nemu pozmeňujúci návrh.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Hlasujeme o bode 3 spoločnej správy. Kto je za jeho prijatie?
/Za návrh hlasovalo 20 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov. /
Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme neprijali. Poslanec J. Plesník:
Body 7 a 8 spoločnej správy odporúčal pán kolega Hamerlík. Odporúčam neprijať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu. /Prezentovalo sa 82 poslancov. /
Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy. Kto je za jeho prijatie?
/Za návrh hlasovalo 29 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov. /
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Hamerlíka sme neprijali. Hlasovali sme o bode 7 spoločnej správy.
Poslanec J. Plesník:
Takisto k bodu 8 vystúpil pán kolega Hamerlík. Odporúčam tento bod neprijať. Pán kolega Hamerlik odporúčal prijať.
Podpredseda SNR J. Klepáč:
Prosím prezentáciu.
/Prezentovalo sa 84 poslancov. /
Hlasujeme o bode 8 spoločnej správy. Kto je za?
/Za návrh hlasovalo 34 poslancov. /
Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov. /
Kto sa zdržal hlasovania?
/Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov. /
Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy sme neprijali.
Poslanec J. Plesník:
V rozprave ako prvý vystúpil pán poslanec Huba. Navrhol zmeniť sadzby v prílohe l na strane 8. Jeho návrh odporúčam neprijať v zmysle navrhovateľa.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
Prezentácia.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Hlasujeme o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hubu. Kto je za jeho prijatie?
/Za návrh hlasovalo 28 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov. /
Konštatujem, že pozmeňovací návrh pána poslanca Hubu sme neprijali.
Poslanec J. Plesník;
Ukončili sme tým hlasovanie o všetkých pripomienkach z rozpravy. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku.
Podpredseda SNR J. Klepáč;
V súlade s § 26 odsek l rokovacieho poriadku Slovenskej národnej rady pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Prosím najskôr prezentáciu.
/Prezentovalo sa 85 poslancov. /
Kto je za návrh zákona v znení schválených pripomienok?
/Za návrh hlasovalo 75 poslancov. / Kto je proti?
/Proti návrhu hlasovali 2 poslanci. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov. /
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Slovenské i národnej rady o poplatkoch za uloženie odpadov. /Potlesk. /
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Devätnástym bodom nášho programu je
Návrh Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva a skupiny poslancov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii.
Materiál ste dostali ako tlač č. 303 a spoločnú správu ako tlač č. 303a. Za skupinu poslancov návrh odôvodní poslanec Jozef Pokorný. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Poslanec J. Pokorný:
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,
dovoľte mi, aby som pred uvedením predloženého návrhu skupiny poslancov uviedol krátku chronológiu ako sme dospeli k tlači 303. Zhodou okolností, čo sa ešte nestalo za dva roky nášho pôsobenia, dve skupiny poslancov nezávisle od seba predložili novelu toho istého zákona - zákona č. 319/1991
Zb. Prvá skupina - Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva plus poslanci Rezsö Szabó, Edita Bauerova, Pál Csáky a Ján Varjú predložili novelu, ktorá v tlači 303 je ako bod l a druhá skupina poslancov - Milan Zemko, Jozef Pokorný, František Javorský, Gabriela Kaliská, Peter Haťapka, Ján Chmelo a Pavol Boroň predložili novelu spomínaného zákona č. 319/1991 a v tlači 303 je to bod č. 2, 3 a 4. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporučilo, aby tieto dva návrhy iniciatívnych skupín poslancov boli predložené ako jeden návrh na novelu spomínaného zákona. Preto mi dovoľte, aby som uviedol tlač 303 v dvoch častiach.
K bodu 1: Slovenská národná rada 11. júla 1991 schválila zákon č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií. Týmto zákonom sa Slovenská národná rada rozhodla zmierniť krivdy tých ľudí, ktorí boli odvlečení do pracovných a koncentračných táborov na území Zväzu sovietskych socialistických republík.
Prijatie zákonnej úpravy zmiernenia krívd ľudí, ktorí boli násilne odvlečení a strávili často dlhé roky alebo mesiace v pracovných a koncentračných táboroch v Sovietskom zväze, boli založené na existujúcich poznatkoch o tejto málo známej časti histórie a tragických ľudských osudov. Listy a petície občanov upozornili na to, že k násilnému odvlečeniu civilných osôb došlo i mimo zákonom stanoveného časového úseku, t. j. i po roku 1946 až do roku 1953. Československí občania neboli odvlečení len jednotkami Ministerstva vnútra ZSSR, ale boli odovzdaní ŠtB do rúk NKVD.
Ukázalo sa, že sovietske tábory boli zriadené aj mimo územia Zväzu sovietskych socialistických republík, na čo by som zvlášť poukázal, najmä na území Rumunska, Poľska a ďal-
ších štátov. Rozšírenie pôsobnosti zákona i na tieto tábory umožňuje zmierniť krivdy tých, ktorí boli väznení, resp. zomreli v týchto táboroch.
K bodom 2, 3 a 4 predloženého návrhu: Podľa § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. nemožno v plnom rozsahu napraviť krivdy, ku ktorým došlo násilným vysťahovaním osôb z vlastných domov alebo bytov, ktoré užívali. Od roku 1948 Úradovňa Národnej bezpečnosti pri Národnom výbore mesta Bratislavy v rámci akcie "Očista mesta" rušila občanom vyhláseným výnosom povereníctva vnútra za neprijateľných zmluvy o užívaní bytu. Vydané výmery určovali týmto osobám opustiť vo verejnom záujme Bratislavu, vysťahovať sa na prikázané miesto a hlásiť sa na pridelenú prácu. Tieto rozhodnutia spolu s neskorším systematickým riešením bytovej otázky akciou "B" boli vlastne uplatnením protiprávneho modelu trestu pre svojvoľne určené nepriateľské kategórie občanov.
Takto nezákonne získané byty sa prednostne rozdeľovali pracovníkom sekretariátov Ústredného výboru KSS, krajských výborov, mestských výborov KSS, ŠtB, armáde a sovietskym poradcom. Protiprávne, porušujúc občianske a ľudské slobody Predsedníctvo ÚV KSS na mimoriadnych zasadnutiach zoznamy schvaľovalo a ústredný národný výbor vydával rozhodnutia o vysťahovaní. Zo súhrnnej správy II. odboru Povereníctva vnútra vyplýva, že z Bratislavy bolo vysťahovaných 678 rodín, a po zastavení akcie "B" ešte ďalších 8, zo Žiliny 67, z Martina 136, z Komárna 160. Údaje o Nitre, Trnave, Košiciach nie sú spoľahlivé, možno však odhadnúť, že spolu išlo asi o l 500 rodín.
Novela § 3 preto zahŕňa zmienku o protiprávnosti rozhodnutia zrušiť užívateľské právo, no predovšetkým formy odškodnenia primeranej postihu, jednak odškodnenie za stratu bytu a osobného majetku v dôsledku protiprávneho rozhodnutia o nútenom pobyte a tiež odškodnenie za nútenú manuálnu prá-
cu. To rieši § 3 ods. 2 písm. b/, c/, d/. Veľká väčšina obetí výnosov povereníctva vnútra a akcie "B" totiž nebola vysťahovaná z bytov v ich vlastníctve, ale - čo chcem zdôrazniť - zo štátnych bytov, a to zákon č. 319 nerieši. Na tých, ktorí v dôsledku vysťahovania stratili vlastné byty alebo domy, pamätá ods. 2 písm. a/ spomínaného § 3.
Predloženú novelu prijalo na rokovaní 7 výborov Slovenskej národnej rady a odporučilo ju prijať. Preto vás prosím, aby ste aj vy zaujali k tomu pozitívne stanovisko.
Záverom by som rád poďakoval pani doktorke Mariane Oravcovej zo Slovenského helsinského výboru, ktorá strávila veľa času v archívoch a iniciovala a motivovala skupinu poslancov, aby predložili novelu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:
Ďakujem pánovi poslancovi Pokornému. Prosím zároveň kolegyne poslankyne a kolegov poslancov, aby neodchádzali. Ide o veľmi významný zákon, ktorý predkladajú naši kolegovia poslanci, preto by bolo dobré, aby sme mohli ešte dnes o ňom hlasovať. Prosím teraz spoločného spravodajcu výborov pána Petra Paulického, aby predniesol správu o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Slovenskej národnej rady.
Poslanec P. Paulický:
Vážená Slovenská národná rada,
mojou úlohou ako spoločného spravodajcu je podlá § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady podať správu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a odôvodniť odporúčané zmeny.
Návrh zákona prerokovali výbory Slovenskej národnej rady, okrem Ústavnoprávneho výboru Slovenskej národnej rady, s výsledkom, ako ho máte uvedený v spoločnej správe - tlač Slovenskej národnej rady 303a. Navrhovanú právnu úpravu výbory posudzovali najmä v nadväznosti na § 32 zákona č. 87 z roku 1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v tom zmysle, či nevybočuje z rámca tohto zákona.
Slovenská národná rada môže podlá tohto splnomocňovacieho ustanovenia upraviť svojím zákonom len zmiernenie niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov alebo na základe iných dôvodov, len na území Slovenskej republiky. V súlade s týmto ustanovením a pri rešpektovaní zákona o mimosúdnych rehabilitáciách Slovenská národná rada schválila zákon č. 319 z roku 1991 Zb., ktorý sa má novelizovať a ktorého návrh práve prerokúvame.
Pri posudzovaní súladu navrhovaného zákona Slovenskej národnej rady so zákonom o mimosúdnych rehabilitáciách sa vo viacerých výboroch konštatovalo, že s ním celkom v súlade nie je, v dôsledku čoho odporučili Slovenskej národnej rade vykonať v ňom príslušné úpravy. Týka sa to § 2 ods. 2 písm. b/, v ktorom odporúčajú vypustiť spojku "alebo" - ide o bod 4 spoločnej správy -, ktorá by v prípade jej ponechania umožnila výklad, aby sa za oprávnenú osobu považovala aj osoba, ktorá síce pochádza z terajšieho územia Slovenskej republiky, ale nie je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nemá na jej území trvalý pobyt, čo zákon o mimosúdnych rehabilitáciách neumožňuje. Rovnako zákon o mimosúdnych rehabilitáciách neumožňuje, aby sa za oprávnenú osobu považovala osoba, ktorá bola protiprávne odvlečená z územia susedných krajín, ako to odporúča Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport - bod l spoločnej správy - alebo z územia iných štá-