Výbory Slovenskej národnej rady prerokovali vládny návrh zákona v dňoch 27. až 30. apríla 1992 a okrem Výboru Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu a Výboru Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva s ním vyslovili súhlas.

Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu nesúhlasí s návrhom zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991 vzhľadom na to, že nebol dosiahnutý potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva neprijal uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

K uvedenému vládnemu návrhu zákona vzniesli pripomienky Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady, Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady, Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady. Tieto pripomienky sú uvedené v spoločnej správe v bodoch 1-4.

Výbory Slovenskej národnej rady odporúčajú Slovenskej národnej rade schváliť vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o emisii štátnych dlhopisov Slovenskej republiky na krytie schodku štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 1991 s príslušnými návrhmi. Ako som hovoril, sú tam uvedené návrhy výborov v bodoch l - 4. Všetky návrhy sa týkajú vlastne § 2 vládneho návrhu zákona. Tento paragraf vládneho návrhu zákona vlastne určuje nominálnu hodnotu štátnych dlhopisov. Vláda navrhuje desaťmiliónovú hodnotu jedného dlhopisu, niektoré výbory navrhujú namiesto desaťmiliónovej hodnoty jednomiliónovú nominálnu hodnotu. Zahraničný výbor Slovenskej národnej rady navrhuje, aby bolo dané rozpätie, ale-

bo bola daná možnosť vláde, aby vydávala štátne dlhopisy v hodnote od desať po milión korún.

Aký to má význam? Národohospodársky a rozpočtový výbor tento návrh predložil preto, aby štátne dlhopisy mohli nakupovať nielen banky, ktoré disponujú desaťmiliónovými čiastkami, ale aby to mohli kúpiť aj právnické osoby, čiže aby sa tieto dlhopisy nekoncentrovali len na bankovú sféru.

Samozrejme, s tým súvisia aj ďalšie návrhy. V národohopodárskom a rozpočtovom výbore sme navrhli, že ich môžu nakupovať len právnické osoby, prednostne so sídlom v Slovenskej republike. Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport navrhuje taktiež znížiť nominálnu hodnotu emisií na milión korún a okrem právnických osôb navrhuje, aby tieto štátne dlhopisy mohli nakupovať aj fyzické osoby. Ako spoločný spravodajca výborov odporúčam Slovenskej národnej rade schváliť návrhy uvedené v bodoch 2 a 3.

Neviem, pán predsedajúci, či budeme hlasovať alebo mám prejsť k informácii o štátnom záverečnom účte a naraz otvoríme rozpravu.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Áno, k obidvom naraz. Hlasovanie spravíme podlá vášho návrhu najprv o vládnom návrhu zákona a potom o uznesení k štátnemu záverečnému účtu.

Poslanec Š. Harna:

Teda dovoľte, aby som prešiel k informácii o výsledkoch prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky vo výboroch Slovenskej národnej rady. Takisto návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991 pridelilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na preroko-

vanie všetkým výborom Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru. Ako posledný o ňom rokoval Národohospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady za účasti spravodajcov z ostatných výborov Slovenskej národnej rady.

Výbory Slovenskej národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, prerokovali návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991 v dňoch 27. až 30. apríla 1992. Päť výborov, a to národohospodársky a rozpočtový výbor, výbor pre obchod a služby, branno-bezpečnostný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a zahraničný výbor súhlasili s predloženým návrhom štátneho záverečného účtu, ako aj so spôsobom úhrady schodku podlá návrhu vlády Slovenskej republiky. Dva výbory, a to Výbor Slovenskej národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Slovenskej národnej rady pre sociálnu politiku, zdravotníctvo a sociálne vzťahy vzali predložené návrhy na vedomie. Tri výbory Slovenskej národnej rady predložený návrh štátneho záverečného účtu neodsúhlasili. Ústavnoprávny výbor Slovenskej národnej rady a Výbor Slovenskej národnej rady pre štátnu správu a územnú samosprávu neprijali platné uznesenie k návrhu štátneho záverečného účtu vzhľadom na to, že nebol dosiahnutý potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. Výbor Slovenskej národnej rady pre národnosti, etnické skupiny a pre ľudské práva neprijal uznesenie o výsledku prerokovania štátneho záverečného účtu, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

K finančnému hospodáreniu štátu vyjadrenému v štátnom záverečnom účte výbory Slovenskej národnej rady nemali osobitné vecné pripomienky. Kritické pripomienky vzniesol najmä Národohospodársky a rozpočtový výbor a Výbor Slovenskej národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Poukazovali najmä na niektoré vážne problémy a dopady vyplývajúce z poklesu ekonomiky na výsledok rozpočtového hospodárenia.

Výbory Slovenskej národnej rady odporúčajú resp. navrhujú Slovenskej národnej rade, aby návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 1992 schválila.

K predloženému návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady uplatnili výbory pripomienky. Podotýkam, že tieto pripomienky, ktoré výbory uplatnili, odporúča aj ministerstvo financii, aby boli v uznesení prijaté. V časti B uznesenia na druhej strane navrhujú vypustiť druhú zarážku. Pokiaľ to berieme v časti B, je to štvrtá zarážka. To je úhrada z prebytku štátneho rozpočtu federácie v nadväznosti na návrh zákona Federálneho zhromaždenia o použití prebytku štátneho rozpočtu federácie za rok 1991 v hodnote 400 miliónov korún.

o túto sumu navrhujú zvýšiť sumu uvedenú vo štvrtej zarážke, teda terajšiu sumu l 145 577 000 korún navrhujú zvýšiť na

1 545 577 000 korún.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Harnovi za uvedenie návrhu zákona i návrhu štátneho záverečného účtu. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa zatiaľ písomne prihlásil pán poslanec Zselenák a pán poslanec Marko. Dávam slovo prvému z prihlásených pánovi poslancovi Zselenákovi.

Poslanec J. Zselenák;

Vážený pán predsedajúci, vážené predsedníctvo, vážená vláda, dámy a páni,

vo svojom vystúpení by som chcel podporiť tie časti vystúpenia spoločného spravodajcu pána Harnu, ktoré sa týka-

li hodnotenia rozpočtovej politiky v minulom finančnom roku. Aj keď nie so všetkým súhlasím, čo povedal, najmä so záverom, že nič iné Slovenskej národnej rade neostáva, než návrh štátneho záverečného účtu schváliť, na rozdiel od neho sa domnievam, že aj v predchádzajúcom období Slovenská národná rada mala možnosť vplývať na vývoj plnenia zákona o štátnom rozpočte, ale bohužiaľ, túto možnosť Slovenská národná rada nevyužila. Prečo tomu bolo tak, zamyslite sa nad tým všetci. Od začiatku, od januára, februára minulého roka bolo jasné, že najmä príjmová základňa štátneho rozpočtu visí vo vzduchu a eufória, ktorá nastala v dôsledku relatívneho prebytku, ovplyvnila aj vzťah parlamentu k vláde, k plneniu zákonom stanovených úloh.

Osobne ma veľmi mrzí, že počas prerokúvania tohto závažného bodu programu rokovania Slovenskej národnej rady, či už v septembri minulého roku, alebo v decembri, keď sme hovorili aj o návrhu nového štátneho rozpočtu, chýbali tu najmä tí ministri vlády Slovenskej republiky, ktorí sú garantami jednotlivých kapitol, ktoré mali zabezpečiť aj príjmovú základňu rozpočtu Slovenskej republiky. Žiaľ, je tomu tak aj dnes.

Rovnako tomu bolo aj vtedy, keď poslanci Slovenskej národnej rady, a to nielen poslanci za opozičné politické strany, predkladali rôzne pozmeňujúce návrhy, akceptovanie ktorých by mohlo, podlá môjho názoru, výrazne ovplyvniť aj celkový výsledok nášho hospodárenia. Neraz sme tu konštatovali, a ja osobne tiež, že v priebehu I. a II. kvartálu sa dostavil výrazný prebytok rozpočtov tak republík, ako aj federácie, ktorého dôsledky však najviac pocítili občania, pretože bol dosiahnutý na ich úkor. V ďalšom sa to však už vyvíjalo k horšiemu. Kým v júli ešte platilo, že rozpočet aspoň naoko bol vyvážený, jasne sa ukázalo, že relatívny prebytok v niektorých položkách, ktorý bol iba javom dočasným, v žiadnom prípade nemohol vyvážiť výpadok príjmov

v ďalších položkách, pritom nesmierne závažných z hľadiska dlhodobej hospodárskej stratégie. Rozpočtová politika bola takto skôr hasením problémov, než serióznou orientáciou na rozvojové prvky a de facto iba okrajovo riešila pokles výroby a pokles výkonnosti ekonomiky.

Domnievam sa, že za to obdobie, ktoré bolo k dispozícii, sa dalo v tejto veci urobiť viac. A osobitne ma mrzí, že vláda Slovenskej republiky, ani jeden jej člen, nenašli v sebe ani toľko odvahy pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1992, aby aspoň zodpovedali a zaujali stanovisko k vzneseným pripomienkam, k pozmeňujúcim návrhom, či kritickým slovám na našom rokovaní v závere minulého roka v decembri.

Tak sa nakoniec stalo, že z očakávania prebytku štátneho rozpočtu sa dostavil dlh. A či tento dlh je už definitívny, konečný a záverečný, najmä čo sa týka jeho dopadu na rozpočtové hospodárenie v roku 1992, je ešte veľmi neisté. Pokiaľ hovoríme o schodku 10 miliárd, treba zvážiť aj ďalšie 4 miliardy, ktoré vznikli vydaním štátnych dlhopisov na dofinancovanie komplexnej bytovej výstavby, a sú ešte aj niektoré ďalšie prvky, ktoré môžu vážne ohroziť stabilitu na tomto úseku.

Z týchto dôvodov, i z mnohých ďalších, osobne nemôžem podporiť uznesenie k štátnemu záverečnému účtu. Domnievam sa, že sa tu prepásla príležitosť o týchto problémoch vecne a otvorene diskutovať ešte keď bol čas, a prijímať aj isté opatrenia smerujúce ku korekcii. Priznávam a uznávam, že tieto vznikli najmä z nedostatočnej analýzy východiskovej bázy a možného vývoja v minulom roku. Podotýkam len, že mnohí poslanci, a opäť nielen za opozíciu, aj na tento východiskový stav pred poldruha rokom, keď sa o tomto probléme rokovalo a hlasovalo, upozorňovali.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Zselenákovi. Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Marko.

Poslanec P. Marko;

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

v priebehu roku 1992 bol v Slovenskej národnej rade schválený zákon o vytvorení štátneho fondu zveľaďovania lesa, ktorý má zabezpečiť pozitívne stimulovanie majiteľov lesov v starostlivosti o lesy. Potrebu tohto fondu podčiarkuje aj stav našich lesov, ktoré sú poškodené priemyselnými exhalátmi a neekologickým hospodárením v minulom režime. Očakávanie vlastníkov lesov, ktorí po násilnom odňatí lesov majú úprimný záujem zlepšiť stav lesov, pri nízkej účinnosti tohto fondu bude veľkým sklamaním.

Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky úsporným hospodárením dosiahlo v minulom roku úsporu na dotáciách do lesného hospodárstva 273 miliónov korún s tým, že tieto budú prevedené do fondu zveľaďovania lesa a použité na ciele schválené zákonom Slovenskej národnej rady. K tomuto prevodu v minulom roku nedošlo. Preto, že iné odvetvia nenaplnili príjmy štátneho rozpočtu, podlá predloženej správy štátneho záverečného účtu budú znovu tak, ako v predošlom režime, potrestaní nevinní. V tomto prípade naše lesy a ich vlastníci. S takýmto postupom nemôžeme súhlasiť. Žiadam ministra financií, aby čiastka 273 miliónov korún bola poukázaná do štátneho fondu zveľaďovania lesa, a voči tým odvetviam, ktoré spôsobili deficit štátneho rozpočtu, boli

vyvodené príslušné dôsledky. Žiadam toto zapracovať aj do uznesenia o štátnom záverečnom účte.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Markovi. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri,

pán Zselenák možno právom, možno neprávom sa zmienil o tom, že Slovenská národná rada sa nedostatočne zaoberala reozpočtovou politikou vlády. Možno, že plénum áno, ale národohospodársky a rozpočtový výbor sa touto problematikou zaoberal často. Často bol informovaný, často dával návrhy. Som presvedčený o tom, že svoju úlohu si plnil. Pravidelne raz za štvrťrok sme informovali aj plénum o vývoji rozpočtovej politiky z hadiska nášho výboru, či už z hľadiska republikového, alebo aj z hľadiska federácie.

Čoho by som sa ešte chcel dotknúť pri tejto príležitosti, je schodok štátneho rozpočtu. Chcem sa len dotknúť problému, že prakticky tento schodok je podstatne vyšší, a potom si položiť otázku, či tento schodok bol využitý správne. Prečo hovorím, že je podstatne vyšší? Napríklad v I. polroku minulého roku sme dali do výdajovej časti 6 mld z prebytku, ktorý nám vznikol tak, ako nám vznikol. Potom tu pán poslanec Zselenák spomínal 4 mld obligácií na KBV, a tiež musíme, či chceme alebo nie, hovoriť aj o 9 miliardách, ktoré išli na oddĺženie podnikovej sféry. Teda mimo

rozpočtu plánovaného vtedy, keď sme robili zákon o rozpočte na rok 1991, sme prečerpali približne o 20 miliárd korún, nie o 1, 8, ale o 20 miliárd - po spočítaní ďalších položiek, ktoré som spomínal. A teraz je otázne, a myslím si, že by bolo dobré, keby sme na to aj dostali odpoveď, pokiaľ je možné, neviem, či pán minister, keďže je ministrom financií a nie ministrom ostatných rezortov, bude schopný nám odpovedať, ako sa týchto 20 miliárd, ktoré sa dostali do obehu mimo štátneho rozpočtu, prejavilo na oživení našej ekonomiky, na oddĺžení fabrík a vôbec na podpore rozvojových impulzov a s tým spojenej reštrukturalizácii. Len v krátkosti som sa chcel o tom zmieniť.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. Ako ďalší sa prihlásil pán poslanec Brestenský.

Poslanec R. Brestenský:

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni,

nebudem hovoriť dlho, mám len niekoľko poznámok. Prvá poznámka je k návrhu zákona o dlhopisoch. Dostali sme stanovisko Štátnej banky česko-slovenskej, ústredia pre Slovensko. Pokiaľ sa pamätám, a pre istotu som si to preštudoval, ústredie pre Slovenskú republiku Štátnej banky česko-slovenskej nemá právnu subjektivitu. Preto sa domnievam, že toto vyjadrenie malo byť od Štátnej banky česko-slovenskej, a keď aj od ústredia, tak podpísané štatutárom tohoto peňažného emisného ústavu.

Druhá vec, o ktorej som chcel hovoriť, je otázka celkového deficitu štátneho rozpočtu, ktorý má - a to podčiarkujem - dve časti, a to nenaplnené príjmy a na druhej strane prečerpané výdaje. Do určitej miery som ochotný pochopiť, že v hospodárskom chaose, ktorý tu nastal, otázka príjmov bola problematická a tažko naplniteľná aj napriek tomu, že niekto mal predstavy, že ak z precenenia sa získali určité peniaze do rozpočtu, precenenie pôjde donekonečna. V každom prípade sa domnievam, že tu bola urobená jedna vážna vec, a to v tom, že zákon o rozpočte a rozpočtové pravidlá síce stanovovali, že rozpočtovými opatreniami možno meniť položky jednotlivých kapitol, robiť presuny medzi kapitolami, ale zásadne stanovovali, že výdaje globálne sa musia rovnať predpokladaným príjmom, ktoré sú uvedené v zákone. Myslím si, že to je veľmi vážna vec, že o 1, 8 miliárd korún boli prečerpané výdaje v sume, ktorá bola stanovená upraveným zákonom o rozpočte. To je to najnepríjemnejšie, čo sa mi z tohto javí.

Na druhej strane si treba uvedomiť ešte jednu vec, že kompletná zadĺženosť štátu je podstatne vyššia, pretože, či sa nám to páči alebo nepáči, bohužiaľ, zatiaľ väčšina organizácií alebo firiem je štátnych. Tieto štátne firmy majú úvery od štátnych peňažných ústavov, a miestami sú problémy v tom, že tieto úvery sú vyššie, ako kmeňový majetok niektorých týchto firiem. A to je ďalší vážny problém. Časť sa už odzrkadlila vo fonde národného majetku, kde zadĺženosť štátneho fondu je vyše 5 miliárd. Je mnoho ďalších dlhov, ktoré zas majú štátne firmy, i keď nie s väzbou na rozpočet, nie je to dlh štátneho rozpočtu, ale stále je to dlh štátu. Pokial sa tento problém nevyrieši, môže sa stať, že majetok štátu, ktorý tu existoval, síce neprodukoval to, čo mal, sa stane majetkom insolventným, a miesto toho, aby si štát mohol pre ďalšie obdobie vytvárať z tohto majetku rezervy, naopak, bude musieť rekvírovať, aby zaplatil dlhy. Veľmi som zvedavý, ako sa z toho dostane. Naopak, už z tohto rozpočtu

a zo záverečného účtu je zrejmé, že rezervy sa momentálne nedajú vytvárať, čiže to sú všetko dlhy do budúcnosti.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi poslancovi Brestenskému. Hlási sa niekto z poslancov do diskusie? Pán poslanec Zoričák.

Poslanec A. Zoričák:

Vážené dámy, vážení páni, vážená vláda, pán predsedajúci,

nerád by som hovoril hlbšie čo sa týka čísiel, alebo vôbec z pohľadu ekonóma, pretože ním vôbec nie som, a bol by som nerád, aby to vyznelo ako nekompetentnosť a nekvalifikovanosť, ako tu už bolo zo strany ministrov viackrát spomínané. V každom prípade sa pripájam k vystúpeniu pána poslanca Marka, ktorý vystúpil v mene vlastníkov lesov, teda nových vlastníkov, ktorým boli vrátené veľké majetky, pomerne veľké pozemky, kde je akútna finančná potreba k odštartovaniu činnosti týchto organizácií urbárnikov alebo priamo súkromných vlastníkov. Skutočne, títo ľudia nemajú z čoho začať. A je už potrebné vkročiť do lesa, vstupovať tam a pokračovat v plnení lesných hospodárskych plánov, ktoré zatiaľ platia.

Trvám teda na tom, aby aspoň tá suma, množstvo peňazí, ktoré ministerstvo lesného a vodného hospodárstva ušetrilo, bola zachránená, aby z tejto sumy mohol byt doplnený fond na zveľaďovanie lesov. Žiadam pána spravodajcu, aby sám navrhol, alebo aby navrhol niektorý ekonóm z poslancov alebo z pánov ministrov, akým spôsobom túto otázku vyriešiť, či už

v podobe trebárs aj vydania ďalších dlhopisov, ale nejakým spôsobom to vyriešiť. Ťažko už teraz hľadať vinníka. Je pravda, že časť sa dá zdôvodniť objektívnymi príčinami, ale sčasti, žiaľbohu, je na vine vedenie jednotlivých ministerstiev.

Ďakujem pekne. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Zoričákovi. Ako ďalší sa prihlásil pán minister Oberhauser.

Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

chcel by som zaujať stanovisko k dvom otázkam, ktoré sa tu prerokovávali v súvislosti s naším ministerstvom. Je to otázka budovania Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, ktoré tu bolo spomínané. Prostriedky, ktoré boli poskytnuté zo slovenského rozpočtu, boli v súlade so schváleným štátnym rozpočtom, boli určené na práce, ktoré súvisia s projektovanou dostavbou tohto vodného diela. V minulom roku náhradné riešenie ešte nebolo začaté, takže komentáre, ktoré uvádzal pán spoločný spravodajca nie sú v súlade so skutočnosťou. Boli pripravované projekčné práce, hradené náklady na ekologické stavby, ktoré súvisia s touto oblasťou, čiže na veci, ktoré sú v súlade s plánovanými prácami, s pripravovanými projektovými prácami. Čiže štátny záverečný účet sa k tomuto mohol vyjadrovať len tak, ako sa vyjadroval.

K druhej otázke - k fondu zveľaďovania lesa. Je naozaj skutočnosťou, že sme urobili opatrenia, aby štátne podniky znížili náklady v rámci dotácií, ktoré mali poskytnuté zo

štátneho rozpočtu. Ušetrilo sa 273 miliónov korún. Pri tvorbe rozpočtu na rok 1992 sa práve táto ušetrená čiastka zohľadňovala, preto boli dotácie do lesného hospodárstva len na úrovni 180 miliónov korún s tým, že týchto 273 miliónov korún určitým spôsobom kompenzuje nedostatok finančných prostriedkov v roku 1992. A práve pri návrhu štátneho záverečného účtu fond zveľaďovania lesa nedostal ani túto ušetrenú čiastku. Tým je vo fonde v súčasnej dobe len 19 miliónov korún, čo vlastne umožní len platonické používanie fondu zveľaďovania lesa a nenaplní očakávanie vlastníkov, že tento fond im pomôže pri náprave škôd v lese, ktoré sú spôsobené, ako tu bolo správne povedané, aj zlým hospodárením v minulom režime, aj priemyselnými imisiami.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi Oberhauserovi. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy? S faktickou poznámkou pán poslanec Hübel.

Poslanec J. Hübel:

Keď hovoríme o tom, že výdajová stránka štátneho rozpočtu bola prečerpaná, rád by som len pripomenul, že sme sa o to pričinili aj sami, pretože vieme veľmi dobre, kto, akým spôsobom vystupoval, kto, akým spôsobom požadoval prostriedky, do ktorej oblasti, či už to bolo školstvo, kde sa v priebehu roku dali veľké prostriedky na investičnú výstavbu, či to bolo zdravotníctvo - pamätáte si, že pán poslanec Jakuš navrhol zvýšenie o 600 miliónov, ktoré sme tu odsúhlasili -, či to boli prostriedky, ktoré sa požadovali pre bezpečnosť na zníženie kriminality - pán minister Pittner by iste potreboval oveľa viac týchto prostriedkov, ktoré dostal na zvýšenie platov príslušníkov policajného zboru alebo na

vybavenie technikou. Alebo to boli ďalšie a ďalšie prostriedky. Pamätám sa veľmi dobre, ako pán poslanec Prokeš navrhoval pre sudcov dvojnásobok toho, čo sa navrhlo, a ďalšie a ďalšie. Takže pozrime sa aj sami, akým spôsobom sme pomohli výdavkovú stránku štátneho rozpočtu prečerpať.

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi Hübelovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Pán poslanec Hübel, nerád by som sa púšťal do polemiky, ale v tej oblasti, ktorú ste spomínali, si naozaj nemáme čo vytýkať. Ozval som sa, keď sme schvaľovali rozpočet, že tu si každý strieľa od pása, ako si zmysli. Aj si strieľal. A kto mal väčšinu v parlamente, ten si presadil svoje. Väčšina bola vždy jasná. Ale teraz aj tak nemôžem súhlasiť s tým, že Slovenská národná rada sa podieľala na prekročení výdavkovej časti, nakoľko, aj keď sa strieľalo od pásu, výdavková časť bola schválená tak, ako bola schválená, a táto schválená časť sa prekročila. Čiže tam je niekde hranica - to, čo sa schválilo, sa nemalo prekročiť, a nie strieľanie od pása, ktoré bolo tu v parlamente. To nemalo vplyv na míňanie.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi poslancovi Ľuptákovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brestenský.

Poslanec R. Brestenský:

Vážený pán predsedajúci, veľmi rád by som po vyjadrení pána ministra financií vo veci stanoviska Štátnej banky česko-slovenskej k zákonu o dlhopisoch zaujal k tomu stanovisko, lebo ma veľmi zaujíma, ako je to so záležitosťou vyplývajúcou zo zákona o dlhopisoch, kde by naozaj malo byť vyjadrenie Štátnej banky česko-slovenskej, nie hlavného

ústavu či pre Českú alebo Slovenskú republiku.

Ďakujem.

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z prítomných do rozpravy? /Nikto. /

Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť minister financií pán Dančo?

Minister financií SR J. Dančo:

Vážené predsedníctvo,

vážená Slovenská národná rada,

vážená vláda,

v rozprave odznelo niekoľko dôležitých poznámok, ku ktorým by som rád zaujal stanovisko.

Pán poslanec Zselenák vyslovil otázku, že schodok je neistý. Nie, schodok je definitívny a činí 10, 2 miliardy korún, a na ňom nemôže už nikto nič zmeniť. Súhlasím s tým, že na rozpočtové hospodárenie bolo treba vplývať, a spolupráca vlády a Slovenskej národnej rady by bola mohla v priebehu

druhého polroka v istom zmysle obrátiť pozornosť na účelnosť rozpočtového hospodárenia, ale teraz už je dosť neskoro na túto tému hovoriť.

Pán poslanec Marko a pán poslanec Zoričák predniesli požiadavku, ktorá je nesplniteľná pre tri príčiny. Predovšetkým treba vidieť, že ministerstvo lesného a vodného hospodárstva svoj vzťah k štátnemu rozpočtu má určený dotáciou

1 230 816 000 korún v štátnom rozpočte roku 1991. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva dosiahlo príjmy

2 361 259 000 korún, ale výdavky malo 3 592 075 000 korún. Vo svojom rozpočtovom hospodárení síce dosiahlo príjmy miliardu 649 a výdavky 3 miliardy 408, čím tento rezort zhoršil stanovený vzťah k štátnemu rozpočtu o 528 miliónov korún. Znamená to, že zhoršenie výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu nastalo neplnením príjmov o 712 miliónov korún a úsporou vzťahou o 183 miliónov korún. Preto suma, ktorá tu odznela, aby bola presunutá do štátneho fondu zveľaďovania lesa, je neprijateľná už len z toho dôvodu, že podlá zákona č. 592 o rozpočtových pravidlách rozpočtové prostriedky môžu byť použité iba do konca rozpočtového roka, a to len na tie účely, na ktoré boli schválené. Po druhé - podlá zákona č. 126 z roku 1991 o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií po skončení rozpočtového roka nevyčerpané rozpočtové prostriedky možno v takzvanom dodatkovom období previesť na účty osobitných fondov týchto organizácií. Fond zveľaďovania lesa nie je týmto osobitným fondom, ale patrí sem fond kultúrnych a sociálnych potrieb, fond odmien alebo fond rezerv. Po tretie - zákon Slovenskej národnej rady č. 131 z roku 1991 o Štátnom fonde zveľaďovania lesa Slovenskej republiky v § 3 písm. a/ určuje, že zdrojom tohto fondu sú dotácie zo štátneho rozpočtu, z čoho explicitne vyplýva, že jeho zdrojmi nie sú nevyčerpané prostriedky rozpočtu tejto kapitoly. Z týchto troch príčin nie je možné zmeniť zákon o štátnom záverečnom účte a nie je