Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. V zmysle § 19 požiadal o slovo pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

nedá mi, aby som sa nevyjdril k včerajšiemu prejavu predsedu vlády pána Čarnogurského. K tomuto brilantnému prejavu by som snáď mal toľko, že ako občana tejto republiky ma mrzí, že bol prednesený predsedom vlády, že bol prednesený v tomto parlamente, nie na nejakom mítingu v Hornej Dolnej. Pán premiér spomenul spreneverenie programu časti VPN, ktorá sa premenila na HZDS. Práve preto sme odišli z vládnej koalície, že časť VPN, ktorá zostala vo vláde, sa spreneverila programu. To bol vlastne dôvod na to, aby sme z tejto vlády odišli.

Veľmi zaujímavý argument včera použil pán premiér, keď povedal, že vládna koalícia mala kupónovú privatizáciu v predvolebnom programe. Páni, prosím vás, hovorilo sa pred voľbami o kupónovej privatizácii? Mal niekto tušenie, čo je to vlastne kupónová privatizácia? /Šum v sále. / Nie. Až v novom volebnom období, keď sa začala formovať. Páni, pozrite si svoj vlastný program, odporúčam to. Dialóg s opozíciou, konfrontačná politika - včera to bolo veľmi často spomínané. Stále tvrdíme, že dialóg s opozíciou nebol. Ba práve, vládna koalícia stále tlačila opozíciu do konfrontačnej politiky. Pán premiér tiež spomenul zaujímavú myšlienku, že konfrontačná politika alebo vzťah s opozíciou nutne vedie k sociálnym nepokojom. Na druhej strane povedal, že u nás žiadne sociálne nepokoje neboli. Tak bola opozícia konfrontačná alebo nebola, keď na jednej strane sa tvrdí, že konfrontačná politika opozície toto prostredie vytvára a na

druhej strane sa tvrdí, že neboli. Dovolím si tvrdiť, že opozícia sa snažila byť konformná do tej miery, aby sa dosiahli pozitívne výsledky.

Veľmi zaujímavá myšlienka z prejavu pána premiéra bola, čo sa týka politiky terajšej vládnej koalície voči federácii. Pán premiér povedal, že budeme akceptovať to, čo nám vyhovuje, a to, čo nám nebude vyhovovať, nebudeme akceptovať. Vytvoril nejakú filozofiu alebo koncepciu vyberania hrozienok z koláča. Lenže som zvedavý, dokedy česká strana bude ochotná akceptovať politiku vyberania týchto hrozienok. Som si istý, že česká strana veľmi rýchle bude na túto politiku reagovať, a bude reagovať správne, ak bude, že sa vlastne terajší protagonisti tejto "hrozienkovej" politiky dostanú do toho istého vzťahu, ako napríklad hnutie HZDS, ktoré chce mať rovnocennú politiku s českou stranou - dvoch suverénnych republík a nie nejakej "hrozienkovej" politiky.

Veľmi zaujímavá pasáž bola o nadväzovaní zahraničných stykov a o vzťahoch najmä KDH so zahraničím. Áno, KDH má jednu veľkú výhodu, lebo kresťansko-demokratické strany vo svete existujú, a je logické, že sú prijímaní. Teraz síce bude zaujímavé, či to bude SKDH alebo KDH, ale to snáď ukáže čas. Pán premiér spomenul aj to, že tieto styky sa podarilo nadviazať nielen ad personam, ale aj vďaka členstva vo vláde. Myslím si, že už vzhľadom na členstvo vo vláde mohli byť podstatne efektívnejšie, ale pána premiéra zrejme mrzí - konkrétne spomenul pána Mečiara -, že novinári písali, že ako je možné, že pán Mečiar sa mohol zúčastniť nejakej konferencie Socialistickej internacionály. Vidíte, niekto na to potrebuje byť vo vláde, aby bol prijímaný, a niekto je prijímaný, aj keď nie je vo vláde.

Teraz sa spomínala transformácia ako taká.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Vážení kolegovia, nechajte dohovoriť pána rečníka, môžete sa vyjadriť ešte popoludní.

Poslanec I. Ľupták;

Oni iba tak z lavice, viac nie, každý má na niečo iné.

Čo sa týka transformácie, teraz sa toho dotkol aj pán podpredsedu Porubjak. Hovoril síce o vzťahu SDĽ k transformácii, ale chcel by som hovoriť o vzťahu HZDS k transformácii ako takej. Transformácia - výrobné prostriedky musia prejsť zo štátneho do konkrétnych rúk. O tom nikto nepochybuje, lenže aká transformácia, čo chceme vytvoriť? Chceme vytvoriť trhové hospodárstvo 19. storočia alebo moderné trhové hospodárstvo? Zatiaľ to, čo sa u nás deje, skôr má náznaky trhového hospodárstva 19. storočia, kde sa vyrábajú bohatí ľudia a strašne veľa veľmi chudobných ľudí. /Šum v sále. / Lenže, trhového hospodárstvo 19. storočia, či ho presadzujú kresťanskí demokrati, či ho presadzujú liberálne strany alebo akékoľvek moderné strany západu, sleduje jedno - vytvárať čo najviac bohatých ľudí. Likvidovať, jednoznačne odstrániť vrstvu chudobných - pokiaľ sa budeme uberať týmto smerom, zrejme sa budeme uberať správne. Politika HZDS, čo sa týka prechodu na trhovú ekonomiku, je presne takáto.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem. K rozprave sa chce vyjadriť pán minister Oberhauser.

Minister lesného a vodného hospodárstva SR V. Oberhauser:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

chcel by som sa vyjadriť iba k jednej poznámke, ktorá sa týkala Gabčíkova, výstavby vodného diela. Vo výbore pre životné prostredie sme totiž podrobne prerokovávali všetky otázky súvisiace s činnosťou ministerstva lesného a vodného hospodárstva, ako aj pôsobenia v oblasti drevospracujúceho priemyslu, takže k týmto otázkam sa prijali aj závery. Tam sa podrobne diskutovalo, ale mnohí nepočuli tieto otázky, takže vyvstali nejaké nejasnosti.

V súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo by som chcel povedať len toľko, že v tomto volebnom období výstavba bola zastavená. Ďalšie pokračovanie jeho výstavby sa prehodnotilo v nezávislých komisiách, ktoré boli vytvorené za účasti mnohých odborníkov aj protichodných názorov. Bolo to posúdené aj zahraničnými expertami. Viete, že Hydro Quebec International vypracoval štúdiu o projekcii a spôsobe realizácie tohto vodného diela. Bol vypracovaný návrh programu PHARE. Tento sa aj v súčasnom období realizuje za účasti konkurzne vybraných zahraničných firiem, ktoré hodnotia a riešia problematiku podzemných vôd a ochrany podzemných vôd na vodnom diele. Dnes sme už tak ďaleko, že sú pripravené reálne riešenia, že ochrana podzemných vôd bude zabezpečená pri dostavbe vodného diela tak, ako sa pripravuje v svojom uskutočňovaní.

Pri projektovaní sa zohľadňujú podmienky, ktoré boli stanovené Slovenskou komisiou pre životné prostredie. Riešilo sa celé odpadové hospodárstvo, čistiarne odpadových vôd. Aj vlastná čistiareň odpadových vôd v Petržalke bude uvedená

do prevádzky skôr, ako dôjde k dostavbe vodného diela. Tieto stavby boli zahrnuté do celkového zoznamu stavieb Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

Otázka financovania, myslím, že bola riešená čestne. Štátny rozpočet Slovenskej republiky pre tento rok bol schválený v Slovenskej národnej rade, kde sa schválil aj spôsob financovania vodného diela. Pre prvý polrok je financovanie zabezpečené pomocou ministerstva financií, v druhom polroku, myslím, že sme zachovali čestný postoj tým, že novej vláde vytvárame možnosť sa rozhodnút. Pripravujeme ponuky zahraničných firiem, ktoré by mali záujem zúčastniť sa aj financovania dostavby vodného diela. Zatiaľ sme žiadne rozhodnutia v tomto smere neprijali, čiže táto informácia bola nepresná. Takéto riešenie bude znovu prerokované vo vláde a Slovenská národná rada o ňom bude informovaná.

Z toho všetkého vidíte, že sme otvorení všetkým zlepšeniam pri dokončovaní Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, nikdy sme sa pred nimi neuzatvárali, chceme ich riešiť naozaj v zmysle všetkých ustanovení ako vlády Slovenskej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, tak aj zákonodarných zborov.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Oberhauserovi. Hlásil sa ešte pán minister Mikloš, potom pán minister Snopko a potom opäť pán podpredseda Porubjak.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

dovolím si povedať pár krátkych poznámok k rozprave, ktorá tu odznela na činnost vlády, najmä z ekonomickej oblasti. Najprv by som chcel pripomenúť pánovi poslancovi Ľuptákovi, že kupónová privatizácia bola v pôvodnom programe pôvodnej VPN. Ak tomu neverí, nech sa opýta podpredsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Húsku, ktorý ju vtedy osobne presadzoval.

Chcel by som povedať pár slov k diskusii, ktorá tu odznela na tému ekonomická reforma. Som ekonómom a neodvážil by som sa diskutovať o problematike jadrovej fyziky, konštrukcie budov alebo iných technických problémov. Žiaľbohu, často som svedkom toho, že sa tu diskutuje veľmi nekompetentne. Napríklad pán poslanec Ľupták včera jedným dychom kritizoval devalváciu česko-slovenskej koruny na úroveň 28 korún za jeden dolár a jedným dychom kritizoval vysokú nezamestnanosť. Každý ekonóm musí vidieť, že tieto dve veci spolu veľmi úzko súvisia. Ak by nebola koruna devalvovaná, resp. ak by sme dnes korunu revalvovali, nezamestnanosť by musela byť oveľa vyššia, ak by sme zároveň chceli presadzovať liberalizáciu dovozu, ktorá je nevyhnutná na zrušenie monopolného postavenia našich výrobcov a vôbec na pokračovanie ekonomickej reformy. Príkladov by sa dalo uvádzať strašne veľa, ale napríklad revalvovaná koruna na úroveň 20 korún za dolár by znamenala, že televízory, ktoré sa k nám dovážajú zo zahraničia, by boli o tretinu lacnejšie ako sú dnes, tým by televízory vyrábané Teslou Orava boli neschopné konkurencie a Tešia Orava by sa musela zavrieť. A nejde len o Teslu Orava.

Tieto veci sú jednoznačne takto dané, tieto súvislosti v ekonomike jednoznačne existujú. Keď ich niekto nevidí, žiaľbohu, musím hovoriť o tom, že to nevidí zámerne, alebo že také názory sú nekompetentné. To možno veľmi ľahko dokázať aj na vývoji v bývalom východnom Nemecku, kde práve revalvácia bývalej východonemeckej marky je hlavným dôvodom obrovskej, až 40-percentnej nezamestnanosti v bývalom východnom Nemecku. Takže skutočne platí, že nemôžeme si vyberať jednotlivé čiastky a kritizovať parciálne čiastky, pretože ekonomická reforma, ktorú realizujeme, je uceleným systémom, žiadny iný alternatívny, konkurencieschopný ucelený systém nebol navrhnutý. Aj kritika, ktorá sa objavuje, je kritikou parciálnou, ktorá naozaj profituje iba na nevyhnutných nepriaznivých sprievodných javoch a neponúka žiadnu inú alternatívu.

Problém je totiž v tom, že naozaj dnes došlo k ekonomickému a sociálnemu poklesu, ale každé zmäkčenie alebo narušenie ekonomickej reformy by viedlo k oveľa hlbšiemu a bezvýchodiskovému ekonomickému a sociálnemu poklesu. Vážení, v tom je problém. Ekonomickou reformou tak, ako išla a funguje, sa vytvorili nevyhnutné vecné a systémové predpoklady na to, aby sme boli normálne fungujúcou trhovou ekonomikou, aby sa ekonomická aj sociálna situácia začala čo najskôr zlepšovať.

Čoho sa osobne najviac bojím, to nie je hodnotenie činnosti vlády opozíciou, ale to, že táto cesta sa preruší, že sa reforma zmäkčí, spomalí a že sa znehodnotí všetok kapitál, ktorý dnes máme aj v súvislosti s tým, ako nás hodnotí zahraničie, aj v súvislosti s tým, že naozaj sme vytvorili a vytvárame vecné a systémové predpoklady na to, aby reforma prebehla úspešne. Takže opak je pravdou. Práve zmäkčovanie a spomaľovanie reformy bude viest k oveľa väčšiemu ekonomickému a sociálnemu poklesu, ktorý bude bezvýchodiskový.

Všimnite si, prosím, reformy, ktoré sa udiali v zabehnutých trhových ekonomikách, napríklad reformu Reaganovej vlády alebo reformu vlády pani Thatcherovej, ktoré boli podobné reformám, ktoré robíme my, teda od relatívne socialistickej ekonomiky, od paternalistickej, prístup k liberálnejšiemu ponímaniu. Tieto reformy boli robené v oveľa lepších podmienkach, v podmienkach fungujúcej trhovej ekonomiky, a napriek tomu aj v týchto ekonomikách znamenali ekonomický a sociálny pokles, konkrétne výsledky napríklad aj v Spojených štátoch aj vo Veľkej Británii sa objavili až po dvoch - troch rokoch. U nás sa ekonomika devastovala 40 rokov a výsledky by mnohí chceli vidieť okamžite. Žiaľbohu, to naozaj nejde. Spomínalo sa tu včera aj Fínsko. To je takisto dôkazom toho, že ekonomika je nekompromisná a tam sa nedá nič oklamať. Ak sa v ekonomike deformovali normálne trhové vzťahy, ekonomický a sociálny dopad musí prísť. Otázka je tiež, či budeme ďalej tieto vzťahy deformovať alebo s tým prestaneme a spravíme skutočné zmeny.

Pár slov by som chcel povedať aj o nezamestnanosti. Veľa sa tu hovorilo o nezamestnanosti a z rôznych strán. Nezamestnanosť je, samozrejme, veľký problém, ktorý ťaží každú trhovú ekonomiku, ale myslím, že máme dosť aj konkrétnych dôkazov, že v netrhovej ekonomike sa tento problém absolútne nerieši, že naopak, tento problém sa len kamufluje a ešte prehlbuje. Často počúvame názory, odzneli aj tu, že treba stimulovať dopyt, že treba dať ľuďom prácu, že je plytvaním prostriedkov, keď ľudia nerobia a poberajú podporu v nezamenstnanosti. Tu si však treba uvedomiť, že oveľa väčším plytvaním prostriedkov a oveľa väčším vynakladaním štátnych prostriedkov, ktoré štát nevytvára, ktoré len odoberá občanom, je, ak človek pracuje a vyrába nekonkurencieschopný tovar, pretože vtedy nielenže poberá plat, ale často vlastne ničí výsledky práce ľudí pred nim, a keď nakoniec produkt, ktorý vznikne, je nekonkurencieschopný, keď sa nepredá, keď

sa len skladuje, straty z výroby, z nepredajných výrobkov sú mnohonásobne vyššie, ako sú výdavky na podporu v nezamestnanosti. Pritom je však dôležité, aby nezamestnanosť bola čo najkratšia, aby sa vytvárali nové pracovné príležitosti. Na to nevyhnutne potrebujeme politickú a ekonomickú stabilitu a pokračovanie ekonomickej reformy, teda to, čo vláda dosiahla a zabezpečila plnením svojho programu.

Ešte by som chcel povedať pár slov ku kritike, ktorá tu odznela, že privatizácia nebola spojená s demonopolizáciou. Bola. Dôkazom toho je napríklad to, že podnikov, ktoré idú na kupónovú privatizáciu, je 427 a vzniká z nich 493 nových subjektov, teda dochádza k rozčleňovaniu mnohých podnikov, a už pred privatizáciou dochádzalo k veľkým delimitáciám.

Ďalej sa tu často objavoval názor, že reštrukcia dopytu je nejakou univerzálnou príčinou našich tažkosti. Rád by som počul od tých poslancov, ktorí tu operovali s reštrikciou dopytu, v čom bola hospodárska politika reštriktívna, keď napríklad úverový rámec, ktorý bol daný, sa nevyčerpal, čiže nebol absolútny nedostatok zdrojov, bol nedostatok konkurencieschopných a dobrých projektov. To takisto platí napríklad aj o zdrojoch Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Čo sa týka reštrikcie miezd, bol určený rámec na rast miezd 32 % a len málo podnikov, najčastejšie v hutníctve, telekomunikáciách a v bankovníctve si mohli dovoliť vyčerpať tento limit, a boli teda ovplyvnené reštrikciou, že bez sankcii nemohli túto hranicu prekročiť. Išlo však väčšinou o podniky, ktoré tieto nadmerné zisky získali svojim monopolným postavením. Absolútna väčšina podnikov nebola schopná zo svojich hospodárskych výsledkov ani využiť rámec, ktorý bol daný na rast miezd, takže mzdová rešktrikcia bola len veľmi relatívna.

Rozpočtová reštrikcia neexistovala, pretože sa dosiahol schodok súhrnu rozpočtov. Toto sa často používa ako argumentácia neúspešnosti úspornej politiky, keďže sa dosiahol schodok, ale môžem vám garantovať, že ak by nebola robená taká prísna úsporná politika, aká sa robila, schodok súhrnu všetkých rozpočtov by nebol 18 miliárd, ale bol by 180 miliárd. Tlak bol obrovský. Takže, som presvedčený o tom, že politika kontrolovaných výdajov bola úspešná a úsporná, ale v konečnom dôsledku nemožno vôbec hovoriť, že by išlo i reštriktívnu politiku. Na záver mám len poznámku, že ak hovoríme o kapitalizme 19. storočia a o trhovej ekonomike 19. storočia, mali by sme najskôr vedieť, čo vlastne je trhová ekonomika. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč;

Ďakujem pánovi ministrovi Miklošovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ľupták.

Poslanec I. Ľupták;

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

mám tu program šanca pre Slovensko. Pán minister Mikloš povedal, že tu je napísané niečo o kupónovej privatizácii, že sme to mali v programe. Pán poslanec Mikloš, ešte stále trváte na tom? Myslím si, že každý, kto tu vystúpi, by mal mat overené fakty, a najmä, keď je to minister.

Podpredseda SNR J. Klepáč; Pán minister Mikloš.

Minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR I. Mikloš:

Vážený pán poslanec, netvrdil som, že je to napísané v dokumente Program VPN. Tvrdil som, že v širšom ponímaní programu VPN to bolo, čo možno veľmi lanko dokázať na tom, že na mnohých, napríklad verejných vystúpeniach, ale aj na pracovných rokovaniach ešte pred voľbami v roku 1990, aj po voľbách, vtedajší minister privatizácie a terajší podpredseda Hnutia za demokratické Slovensko osobne túto metódu propagoval a rozpracovával. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ako ďalší vystúpi pán minister Snopko. Minister kultúry SR L. Snopko:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

mám len niekoľko poznámok k tým témam, ktoré tu odzneli a dotýkali sa kultúry a umenia na Slovensku. Jednou z hlavných tém, ktorá sa preberala, je téma dotýkajúca sa nezávislosti kultúry, téma dotýkajúca sa kultúry pre každého občana. Jednoznačne musím zdôrazniť, že ministerstvo kultúry za ten čas cez dva roky, ktorý som ho viedol a vediem, urobilo všetky základné opatrenia k tomu, aby bolo nezávislé na politických zmenách, pokiaľ to nebudú zmeny smerom k totalite, aby bolo nezávislé na rozličnom spektre názorov a aby mohlo každý z týchto názorov absorbovať a prezentovať občanom Slovenska.

Celkove bol reštrukturalizovaný systém inštitúcii, mám na mysli múzeá, galérie, divadlá, knižnice, zobrali sme jednotlivé inštitúcie dokonca z bázy regiónov a miest, a tým

sme umožnili prežiť miestnej a regionálnej kultúre do budúcnosti, kedy budú tieto inštitúcie vrátené nazad. Ďalšou dôležitou častou koncepcie, ktorú sme už realizovali, bola zmena fungovania umeleckých združení. Fungujú na báze samosprávnych systémov nominovaných svojimi zástupcami zdola, nerozhoduje o nich nikto iný, žiadne ministerstvo, žiadna komisia, žiadny orgán, ktorý by bol mimo umeleckého diania na Slovensku. Najdôležitejším prínosom je príprava a založenie fondu Pro Slovakia, ktorý v súčasnosti už patrí k najvýznamnejším fondom a získava aj svoju medzinárodnú reputáciu. Myslím si, že tu je jednoznačne evidentné, že kultúra na Slovensku je nominovaná tak, ako má byt nominovaná každá kultúra, teda zdola, podlá vôle a záujmu občanov a podlá snahy a tvorivých ambícii jednotlivých umelcov.

Ďalej je potrebné hovoriť o tom, že pripravujeme návrh na oddelenie cirkvi od štátu. S tým súvisia aj jednotlivé reštitučné zákony, ktoré pripravujeme a s tým súvisí aj finančné zabezpečenie cirkví.

Čo sa týka národností a národnostných združení a inštitúcii, systém, ktorý je systémom finančného zabezpečenia týchto inštitúcii a združení, je rovnako ako všetky ostatné nominovaný zdola. O peniazoch na svoje projekty si národnostné združenia, národnostné vydavateľstvá a tlačové orgány rozhodujú samy. Ministerstvo kultúry ako orgán, ako aparát, nemá žiadne právo do toho zasahovať. Z toho vyplýva aj situácia v kultúre na Slovensku, ktorá je kľudná, vyrovnaná. Vo výbore pre vzdelanie, kultúru a šport sme práve konštatovali, že aj ohlasov z vidieka, z regiónov, ktoré sú volaním o pomoc, už ubudlo, temer nie sú. Je to všetko podmienené tým, že sa začína dvíhať aj úroveň jednotlivých mestských samospráv, ktoré sa začínajú poväčšine starať o svoju kultúru.

Okrem toho pripravujeme nové usporiadanie pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Chcel by som pánovi poslancovi Hubovi povedať, že nový zákon o pamiatkovej starostlivosti je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní a bude prijatý budúcim parlamentom. Pripravujeme ďalšie zákony o múzeách a galériách a knižničný zákon, a jednoznačne je už teraz evidentná potreba prípravy strešného zákona o kultúrnom dedičstve. Ten však vzíde z týchto parciálnych zákonov.

Čo sa týka masmédií, podarilo sa nám postaviť orgán štátnej správy pri ministerstve. Aj vďaka spolupráci ministerstva kultúry sa Slovenský rozhlas a Slovenská televízia stali prvými verejno-právnymi inštitúciami v krajinách bývalej socialistickej Európy. Pripravili sme a do života uviedli nový zákon o Matici slovenskej aj Štatút Matice slovenskej.

Čo sa týka pripomienok pána poslanca Hofbauera, je mi veľmi ľúto, ale myslím si, že poslanci by mali uvádzať zdroj informácii tak, aby bolo možné posúdiť hodnovernosť toho, čo vravia. Pán poslanec Hofbauer to nerobí a tak sa jeho vystúpenia stávajú nepodloženou znôškou klebiet. Zarmucuje ma, že po uvedení skutočných faktov, ktoré sú, samozrejme, iné, ako jeho tvrdenia, sa ešte ani raz neospravedlnil. Chcel by som pánovi poslancovi oznámiť, že nechodím na turistické cesty, ako si to on mysli. Asi by ma neprijal prezident Mitterrand, ani by ma neprijal prezident Kosiga, či minister zahraničných vecí Talianska De Mikelis, asi by som nerokoval s generálnou sekretárkou Európskej rady pani Lalumierovou, asi by som s maďarským prezidentom Gönczöm nedohodol medzinárodný team, ktorý pracuje na spolupráci a uverejňovaní našich archívnych pamiatok v maďarských múzeách a archívoch.

Chcem len uviesť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je hlavným koordinátorom kultúry, školstva a spolupráce na báze mládeže krajín Hexagonály, terajších krajín

stredoeurópskej iniciatívy. Napriek tomu, že to je funkcia, ktorá sa má každý rok meniť, sme v nej už tretí rok. Je to preto, že pracujeme dobre, kvalitne, a susedia sú s nami spokojní. Takže jednoznačne môžeme povedať, vidíte to sami, po Bratislave sú nádherné plagáty Roku stredoeurópskeho baroka, ktorý koordinuje slovenské ministerstvo kultúry a generálny komisár pochádza od nás. Čo sa týka zviditeľnenia Slovenska, podarilo sa nám veľmi veľa a myslím si, že tým spôsobom, ktorý je primárnym spôsobom kultúry a umenia, spôsobom ich prezentácie.

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /

Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Sládek.

Poslanec V. Sládek; Dámy a páni,

je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Ľupták odišiel, lebo mám k nemu faktickú poznámku. Už raz sa zmienil o kupónovej privatizácii. Hlásil som sa, potom som si však uvedomil, že po argumentoch, ktoré ďalej vŕšil, je nedôstojné vôbec vystupovať, ale mal som tak urobiť, pretože by nemal príčinu vystúpiť aj druhý raz o kupónovej privatizácii. Osobne si myslím, že najväčším problémom slovenskej spoločnosti je návrat pamäti, aby sa pre krátkodobé politické ciele nezabúdalo na to, čo sa udialo pred stáročiami alebo pred niekoľkými rokmi, či mesiacmi. Nemal som tú česť byť kooptovaným členom Slovenskej národnej rady, ale ti kolegovia, ktorí v tomto zbore pôsobili, si zrejme pamätajú na rozpravy o kupónovej privatizácii, keď sa o jej filozofii hovorilo v tej-

to sále na začiatku roku 1990, ale nám jednu osobnú skúsenosť, keď som už vo februári roku 1990, teda 4 mesiace pred voľbami, chodil medzi ľudí a vysvetľoval im túto filozofiu, že boli veľmi prekvapení a bolo im to tažké aj vysvetliť, 60 vlastne chceme urobiť. Robil som to ako člen Verejnosti proti násiliu vo februári roku 1990. Dúfam, že ma pán poslanec Ľupták počul.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč;

Prosím podpredsedu vlády pána Zászlósa. Podpredseda vlády SR G. Zászlós;

Vážená Slovenská národná rada, vážené predsedníctvo,

chcem sa krátkou poznámkou vrátiť k problematike Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros už len vzhľadom k tomu, že pán kolega poslanec, pán minister Oberhauser k tomu tiež hovoril. Hovoril o tom presvedčujúcim spôsobom, aké seriózne opatrenia a koľko takýchto opatrení, skutočne serióznych, s racionálnym jadrom, vláda Slovenskej republiky a príslušný rezort prijíma. Chcem sa vecne zastaviť pri problematike eventuálneho zhoršenia kvality pitnej vody. Pán kolega tu uvádzal, že sú také a také seriózne analýzy a hodnotenia expertov z jednej i druhej strany. Žiaľ, mám za to, že zatiaľ všetky tieto analýzy expertov sú v podmieňovacom spôsobe. Pokiaľ by som totiž položil základnú otázku, či dôjde k zhoršeniu kvality pitnej vody, odpoveď nie je jednoznačná, ale sa hovorí, že by sa to nemalo stať, keď sa dodrží to a to a to. Na súčasnom stupni poznania zatiaľ niet expertov ani z našej, ale zrejme ani z druhej strany, ktorí by mohli vylúčiť zhoršenie kvality pitnej vody.

Tento problém, ako vieme, je značne spolitizovaný. Podlá môjho posúdenia je to problém vedecko-technický a ako k takému by sme mali k jeho riešeniu pristupovať. To k vecnej stránke.

Čo sa týka pôvodnej zmluvy z roku 1977, treba vidieť, že táto zmluva, ktorá je svojim koncipovaním, svojou konštrukciou zmluva sui generis, neobsahuje klauzulu o možnosti výpovede alebo požiadania tretej strany v pripade sporu ohľadne predmetu zmluvy, neumožňuje nič iné, len dohodu. Táto základná zmluva má klauzulu o tom, že k tejto zmluve patri dohoda, ktorá vlastne obsahuje technický harmonogram vykonávania prác - zrejme vzájomne. Každá zmluva zakladá, a táto zmluva tiež, práva a povinnosti pre zúčastnené strany zmluvy. Táto zmluva je evidentne dvojstranným záväzkovým aktom a ako taká má byt dodržiavaná s tým, že jej súčasťou je spomínaná dohoda, ktorá predpokladala isté technické konanie z jednej i druhej strany. To si treba jasne uvedomiť. Akýkoívek iný variant, ktorý nie je zakotvený v tejto zmluve, je zároveň jej porušením.

Ďakujem. Podpredseda SNR J. Klepáč:

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Ako ďalší vystúpi pán minister Holčík.

Minister priemyslu SR J. Holčík:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

chcel by som ešte v tejto krátkej rozprave reagovat na niektoré skutočnosti, ktoré tu odzneli včera. Nakoľko som ministrom priemyslu, nedá mi, aby som nereagoval na tzv.