zavadzia. Prečo asi? ODÚ vždy presadzovala radikálnu ekonomickú reformu, aby mohla byt ekonomika produktívna, aby oživila rast tejto spoločnosti. Aj keď všetci hovoria o potrebe oživenia ekonomiky, my v ODÚ sme tí, čo túto cestu pripravili a vedia ju aj realizovať odborne a radikálne.
Ekonómovia ODÚ, či to boli pán Ondruš a Kučerák, alebo sú to dnes páni Hofman, Vavro, Mikloš, Dančo a ďalší, majú jasnú predstavu a koncepciu prechodu riadenej ekonomiky na ekonomiku trhu, jedinú záruku vytvorenia prosperity, teda úspešnosti. Wolekovej sociálna politika vytvorila podmienky pre občanov Slovenska tak, ako to v tomto štáte doteraz neurobila a nemala ani jedna z predchádzajúcich vlád. Dnes aj opozícia pochopila, že politika vládnej koalície bola úspešná a po dovŕšení prechodu a stabilizačnej fázy môžeme prejsť k ekonomike rastu. Preto je tu taká veľká snaha spochybniť všetko, čo vláda vykonala. Už minister Mikloš konštatoval, že keby bol v opozícii, mal by tiež strach z výsledkov, ktoré vláda dosiahla, pretože ideológia riadenej ekonomiky sa rozsypala ako domček z karát.
Zmena správania sa opozície za dva roky je najlepším potvrdením správnosti vládnej politiky. Uvediem len dva príklady. Prvým je kupónová privatizácia. Opozícia ju najprv odmietala, ale keď zistila jej úspech, začala ju kritizovať, kritizovať jej nedostatočnú legislatívnu prípravu a pomalosť. Pritom v podstate na zákonoch, na legislatívnom procese tiež participovala. Ale keby ju najprv sama nebola brzdila, mohli by sme byť už oveľa ďalej. Druhým príkladom je napríklad zákon o pôde. Opozícia najprv prišla s argumentom, že sa týmto zákonom začnú rozbíjať družstvá, zablokovala zákon, ktorý vytvára reálne predpoklady pre vznik družstiev skutočných vlastníkov a pre vznik súkromne hospodáriacich roľníkov o vyše pol roka. Všetka naša skúsenosť za posledné mesiace ukazuje, že ľudia začínajú chápať, čo dostávajú skutočne do rúk zákonom o pôde, ale aj iných zákonov, napriek
snahe opozície nahovoriť ľuďom, aké starosti im pribudnú, ak budú vlastniť majetok.
Preto osobne budem hlasovať za prijatie správy o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, pretože verím ministrom koaličnej vlády a ministrom ODÚ).
Ďakujem za slovo. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi Krajčovičovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Koptová a potom pán poslanec Ondruš.
Poslankyňa A. Koptová:
Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
uplynulé dva roky z pohíadu rómskej menšiny by sme mohli hodnotiť ako krok, ktorý sa doteraz v storočnej histórii Rómov neudial. Chcem zdôrazniť, že v apríli minulého roku prijala slovenská vláda dokument "Zásady vládnej politiky k Rómom" a v tomto dokumente priznala Rómom práva menšiny. V istom zmysle zrovnoprávnila rómskych občanov s ostatnými občanmi. V tomto dokumente vláda povedala ešte ďalšie pravdy, ktoré sa mali naplniť v jednotlivých ministerstvách, mali sa teda ekonomizovať. Viem, že cesta od teórie k praxi je nesmierne zdĺhavá zvlášť vtedy, keď nemáme prostriedky na realizáciu jednotlivých konkrétnych projektov. Chcela by som sa však vrátiť k tomu dokumentu.
Vláda Slovenskej republiky prijala dokument historickej ceny a historického významu a vo svete sa zviditeľnila veľmi
pozitívne. Predpokladám a domnievam sa, že tento dokument pootvoril Slovenskej republike a česko-slovenskej republike dvere do Európskej rady. Nakoniec veľmi dobre vieme, že Maďarsko pri plnení kritérií Európskej rady muselo prehodnotiť postavenie alebo svoje hodnotenie k maďarským rómskym občanom a až po splnení istých kritérií sa mohlo dostať do Európskej rady. Slovensko sa poučilo a tento dokument veľmi nekonfliktným spôsobom prijalo. To znamená, že voči svetu sa zviditeľnilo a emisári Európskej rady mohli pri študovaní týchto materiálov konštatovať, že práva národnostných menšín na Slovensku sú nadštandardné a že aj sa nadštandardné využívajú.
To je jedna strana mince, to je práve tá teória, alebo práve tá ilúzia, o ktorej diskutovali počas troch dni v Stupave rómski občania a odborníci. Druhá strana mince je predsa len trošku reálnejšia a prozaickejšia. Tento parlament schválil projekty rómskeho profesionálneho divadla, tento parlament odporučil vláde Slovenskej republiky, aby riešila veľmi kritickú situáciu v zásobovaní občanov pitnou vodou. Ani jeden projekt, ani druhý projekt sa ani len nezačal realizovať. Asi pred mesiacom som oslovila aj pána Tirpáka, aj pána Oberhausera, nakoniec aj predsedu vlády. Poskytli sme im správu o situácii alebo o stave pitnej vody v početných lokalitách východného Slovenska. Dnes som presvedčená, že tisíce ľudí na východnom Slovensku, tak v obciach ako v osadách, nemajú pitnú vodu alebo sú jednoducho nútení čerpať a piť vodu hygienicky závadnú, ktorá ohrozuje nielen samotné zdravie, ale aj životy týchto občanov.
Komentáre pána Tirpáka, aj pána predsedu vlády ma doslova šokovali. Pochopila som, že teraz, v tejto veľmi problematickej situácii, predovšetkým tesne pred voľbami nikomu nejde o záujmy alebo potreby občana, ale predovšetkým o udržanie si politickej moci alebo o potvrdenie si tejto politickej moci. A problémy jednoduchého občana Slovenska, ktorý
rozmýšľa o tom, kde ráno načerpať vodu, aby mohol dieťaťu prevariť mlieko, sa nedostanú na stôl vlády. A to je skutočnosť. Ilúzia bola v tých dokumentoch. Skutočnosť je v tom, že občan je odkázaný sám na seba. Napriek tomu, že moje konštatovanie je veľmi smutné, verím, že projekty rómskeho divadla a projekty strednej umeleckej školy, projekty prípravných ročníkov, ktoré sú v pláne, sa v tomto roku budú realizovať. Vzhľadom na veľmi blízku budúcnosť volieb verím, že sa to stane po nich.
Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pani poslankyni Koptovej. Slovo má pán poslanec Ondruš.
Poslanec M. Ondruš:
Vážená Slovenská národná rada,
vážená vláda,
vážený pán predsedajúci,
prepáčte, že vystupujem ešte raz, ale v súvislosti s vystúpeniami niektorých poslancov by som chcel navrhnúť konkrétny bod do uznesenia.
V súvislosti s vystúpeniami niektorých poslancov ohľadne dotácií neefektívnych výrob navrhujem do uznesenia zahrnúť odporučenie ministrovi financií navrhnúť zákon o dotačnej dani. Ak totiž vláda má dotovať akýkoľvek podnik, má v podstate dva možné zdroje. Prvým je možnosť odobrať prostriedky napríklad kultúre, školstvu, zdravotníctvu. Lenže v týchto rezortoch sú asi dva až trikrát nižšie platy, ako napríklad v ťažkom priemysle. Ak by sme týmto spôsobom zachránili 12 000 pracovných miest v priemysle, znamenalo by
to cca 30 000 nezamestnaných v kultúre, či v školstve. Čiže všetci, vrátane lavicovo orientovaných poslancov, musia vidieť nespôsobilosť tohoto zdroja a neschodnosť tejto cesty.
Druhým zdrojom je zvýšenie dani. Lenže nie je isté, nakoľko majú naši spoluobčania vyvinuté sociálne cítenie a či sú ochotní zo svojich dani prispievať na stratové podniky. Neprehľadnosť dnešnej daňovej sústavy zapríčiňuje neuvedomenie si tejto situácie občanmi. Podnik štrajkuje za štátnu dotáciu, teda o to, aby sa naň ostatní obyvatelia zložili, a s údivom vidíme, že štrajk má podporu verejnosti. Preto navrhujem zaviesť dotačnú daň vo výške 5 % príjmu obyvateľstva. Bude sa platiť prísne dobrovoľne, bude ju dobrovoľne platiť každý, koho sociálne cítenie je na takej úrovni, že je ochotný zložiť sa na neefektívnu výrobu len preto, aby jeho spoluobčania nestratili prácu. Zároveň v rozpočtových pravidlách by sa stanovilo, aby prostriedky na dotácie mohli byt poskytované iba z financií získaných touto daňou. A tak, ak by podnik nedostal dotácie, jeho zamestnanci nebudú môcť nadávať na vládu, ale budú môcť obviniť jedine ostatných svojich spoluobčanov, že nie sú ochotní im ďalej pomáhať. Naopak, ak podnik nedostane dotácie, ostatní obyvatelia, ani poslanci, nebudú môcť nadávať na vládu, ale si budú musieť vstúpiť sami do svedomia, že odmietli túto 5-percentnú daň zaplatiť. Preto dúfam, že môj návrh Slovenská národná rada podporí a táto dotačná daň bude zriadená.
Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi poslancovi. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Tirpákovi.
Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák;
Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,
nezvyknem takto reagovat, len sa ma trošičku dotklo, prečo moja odpoveď pani poslankyni bola taká katastrofálna. Túto odpoveď môžem povedať všetkým. Pre poskytovanie dotácii zo Štátneho fondu životného prostredia, lebo o tie ide, existujú určité pravidlá. Romskí obyvatelia žijú ako členovia jednotlivých obcí a miest, to znamená, že patria pod egidu príslušných starostov, príslušných mestských a obecných zastupiteľstiev, ktoré sú informované o tom, akým spôsobom treba podávať žiadosti. Nemáme vyčlenenú žiadnu čiastku finančných prostriedkov na to, z nijakého uznesenia nevyplýva, aby tieto prostriedky boli špeciálne určované prípadne do rómskych osád. Bolo by to aj nekorektné voči starostom týchto obcí, ktorí zodpovedajú za život celej obce.
Môžem parlament informovať, že na základe týchto žiadosti je požiadavka na Štátny fond životného prostredia za 11, 380 miliárd korún. K dispozícii na rozdelenie je 950 miliónov, štátny fond, slovenská komisia a rada fondu postupuje podlá určitých pravidiel. Tam, kde je situácia skutočne havarijná, kde ide o dostavbu rozostavaných stavieb, aby sme nezakladali ďalšiu rozostavanosť, ide predovšetkým táto čiastka, ktorá je limitovaná objemom, ktorý som spomenul. Čiže neviem, prečo moja odpoveď bola nejaká katastrofická.
Ďakujem.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Koptová, potom pán poslanec Hübel.
Poslankyňa A. Koptová:
Dovoľte ešte poznámku. Viem, že situácia v životnom prostredí je na Slovensku veľmi kritická, ale v niektorých lokalitách je ešte kritickejšia. Ak pán minister hovorí, že nemáme žiadne uznesenie, ani žiadny dokument, ktorý by ho usmernil, dovoľte, aby som prečítala uznesenie Slovenskej národnej rady z 20. decembra 1991 k vládnemu návrhu zákona Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1992. "Slovenská národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky z fondu životného prostredia zabezpečiť 50 miliónov korún na výstavbu vhodných vodných zdrojov v obciach a osadách bez verejného vodovodu, ako aj na rekonštrukciu všetkých hygienicky závadných zdrojov ohrozujúcich zdravie a život občanov. " Na základe tohto uznesenia som začala spolupracovať so Špeciálnym ústavom hygieny a epidemiológie v Košiciach, s ďalšími hygienickými ústavmi, s okresnými úradmi životného prostredia, so samotnými starostami a s občanmi miest, kde je situácia veľmi kritická. Na základe tejto spolupráci vznikol jeden materiál, ktorý sme poskytli vláde Slovenskej republiky. Nič iné sme v tomto materiáli nežiadali, len to, čo je zachytené v tomto uznesení.
Podpredseda SNR M. Zemko;
Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Hübel, potom pán minister.
Poslanec J. Hübel:
Plne chápem to, čo hovorí pani poslankyňa Koptová, že
skutočne situácia je v niektorých osadách veľmi zlá. Ako som mal možnosť včera nahliadnuť do materiálov, ktoré sme dostali zo Slovenskej komisie pre životné prostredie, niektoré projekty sú už zahrnuté v týchto materiáloch ako návrh pre radu fondu. Dúfam, že sa teda prelomia lady a že sa bude v tomto úspešne pokračovat. V tomto zmysle som nútený trošku aj korigovať svoje včerajšie vystúpenie, kde som hovoril o určitom rovnomernom plošnom rozdelení prostriedkov, pretože som sa teraz presvedčil, že v ohrozených oblastiach bolo prihliadnuté na tieto regióny a skutočne tak sa pristupuje. Samozrejme, pokiaľ ide o toto uznesenie, podporujem ho, pretože situácia v niektorých osadách je skutočne veľmi kritická a hrozí tam každú chvíľu epidemiologická nákaza.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem. Pán minister Tirpák.
Minister predseda Slovenskej komisie pre životné prostredie I. Tirpák:
Som veľmi rád, že pán poslanec vystúpil tak, ako vystúpil. Chcem ubezpečiť pani poslankyňu, že slovenská komisia pracuje s materiálmi bývalých hygienických staníc. Všetky údaje, nie iba za postihnuté oblasti, ktoré spomínala, ale za celé Slovensko máme k dispozícii. Fond a špecialisti rešpektujú tieto údaje a z tohoto hľadiska sú rozdeľované aj finančné prostriedky. Ak by pani poslankyňa mala záujem, môžem zariadiť, že so špecialistami, s vodármi si môže vyrátať, koľko miliónov prostriedkov je určených práve do týchto postihnutých oblastí.
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi ministrovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
/Nikto. /
Ak nie, uzatváram rozpravu. Pýtam sa prítomných členov vlády, či chcú ešte reagovať na príspevky resp. vystúpenia poslancov. Pán podpredseda vlády Porubjak a potom pán podpredseda vlády Vavro.
Prvý podpredseda vlády SR M. Porubjak:
Vážená Slovenská národná rada, dámy a páni,
chcel by som veľmi stručne prehovoriť k vzťahom koalície a opozície. Netreba tu hádam nikoho presviedčať o tom, a uznajú to iste aj poslanci Strany demokratickej lavice, že bývalý komunistický systém vytvoril u nás značne početnú privilegovanú vrstvu občanov, či už patrili do vedúcej politickej strany alebo patrili k nomenklatúre, čo bola vlastne totožná podmienka. Po novembri sa táto mocenská oligarchia istým spôsobom stiahla. Žili sme chvíľu v predstavách, že je možné vytvoriť systém, v ktorom privilégiá nebudú platiť, ale postupne sme svedkami toho, že sa predstavitelia starých poriadkov spamätúvajú, získavajú sebavedomie a chcú staré poriadky uchrániť. Nazdávam sa, že minister vnútra pán Pittner o tom hovoril veľmi presvedčivo. Sú to ľudia - nechcel by som to stranícky triediť, nerobil to ani on -, ktorí sú proti transformácii, proti privatizácii, proti systémovým zmenám. Proste chcú tie privilégiá, ktoré im staré poriadky umožňovali si uchrániť. Skutočne dochádza k perzekúcii ľudí, ktorí zmeny iniciovali a boli proti starým poriadkom.
Musím, žiaľ, koštatovať, že k tomuto zdvihnutiu hlavy predstaviteľov starých poriadkov prispela a prispieva svojím dielom aj opozícia, ktorá kritizuje a odmieta nie niektoré sprievodné zjavy premeny spoločenského systému, ale jej pod-
štátu. Niekedy sa niektorí predstavitelia opozície - a toho sme boli svedkami aj na tomto zasadaní - nestránia použitia demagógie, použitia neprávd, prípadne nepresných čísel.
Predseda Strany demokratickej lavice pán Weiss tu včera vystúpil s argumentom o zahraničných investíciách a ich rozsahu na Slovensku a uvádzal 4 %. Hovoril veľmi nekonkrétne o nejakých stámiliónoch dolárov v Českej republike a stomiliónov korún v Slovenskej republike, a jedinou konkrétnou číslovkou boli tie 4 %. K tomuto typu argumentácie sa v dojemnej zhode pripojil aj pán poslanec Andel. Potom sme boli svedkami toho, že vystúpil podpredseda vlády pán Vavro a veľmi precíznymi číslami dokázal nepravdu týchto tvrdení a čísel. Povedal, že v uplynulom roku v českej a Slovenskej Federatívnej Republike boli zahraničné investície vo výške 16 miliárd, z toho na Slovensku 5, 2 miliardy korún, že podiel Slovenskej republiky na celoštátnom príleve zahraničného kapitálu inou formou než úverovou bol 18 %, ale už sa nikto tohto nedotkol. Ak by som postupoval tak, ako v minulých dňoch postupovala Strana demokratickej lavice, vlastne by som mal žiadať, aby sa ospravedlnila pánovi Vavrovi za zavádzanie a za zrejme vedomé používanie nepresných čísel. Myslím si, že pán Vavro takisto predložil analýzu príčin dôsledkov a štruktúry nezamestnanosti v porovnaní Slovenskej republiky a Českej republiky. K tomu takisto opozícia nijaký postoj nezaujala.
Už som tu niekoľkokrát pripomínal, a nezostáva mi iné, ako na tomto poslednom zasadaní Slovenskej národnej rady pripomenúť argumenty, ktoré sa ocitli v správe o hospodárskych dôsledkoch rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na samostatnú Slovenskú a Českú republiku, ktoré tu zazneli v decembri minulého roku. Na tieto argumenty opozícia dodnes nepriniesla nijaké protiargumenty. Samozrejme, uznávam, že opozícia má byt akýmsi kritickým korektívom vlády. To je absolútne v poriadku a je to prirodzené. Ale toto
používanie nepresných čísel, prekrúcanie faktov, a najmä ilúzia, že je možný návrat do nejakého socialistického komunistického rovnostárstva, čo tu často zaznieva, je skutočne ilúziou, aj keď v nejakom prefarbenom vydaní.
Je logické, že tí, o ktorých som hovoril na začiatku, ktorých premena postihuje, sa bránia, že sa usilujú zachovať poriadky, ktoré im vyhovovali a ktoré im napokon aj vyhovujú. Tým sa neštítia použiť akékoľvek prostriedky, až po naháňanie strachu, o ktorom hovoril pán Pittner. Ak sa opozícia stotožňuje s týmito argumentami a s touto taktikou, tažko možno hovoriť o konštruktívnej opozícii. Osobne sa nazdávam - a v tom je aj postoj Občianskej demokratickej únie, strany, ktorú tu reprezentujem, že zmena systému je nevyhnutná. Ilúzia o možnom návrate k nejakej perestrojke toho systému, ktorý skrachoval, je ozaj planá.
Som presvedčený, že táto vláda sa usilovala, iste s mnohými chybami a iste nie vždy so stopercentným úspechom, ale v zásade veľmi cieľavedome nastoliť u nás to, čo je overené, čo je prosperujúce a čo je úspešné v civilizovanej Európe. Som presvedčený, že i pre vládu, ktorá príde na post terajšej slovenskej vlády, iná perspektíva v súčasnosti v kontexte vývoja v Európe a vo svete nie je možná. K tomu budúcej vláde by som želal veľa úspechov.
Ďakujem vám. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi podpredsedovi Porubjakovi. Slovo má pán podpredseda Vavro.
Podpredseda vlády SR A. Vavro:
Vážená Slovenská národná rada,
vo svojom včerajšom vystúpení som sa vyjadril k mnohým otázkam a pripomienkam, ktoré odzneli včera. Preto by som si teraz dovolil iba niekoľko súhrnných poznámok, o ktorých si myslím, že je nevyhnutné ich tu uviesť.
Prvou otázkou je klasická otázka, o ktorej sa už hovorilo na tomto fóre niekoľko razy. Je to otázka, čo sa v priebehu ekonomickej transformácie dosiahlo, či sú výsledky dobré alebo zlé. Tu si treba uvedomiť jeden zásadný rozdiel medzi hľadiskami a kritériami, ktoré sa pre toto hodnotenie používajú. Možno použit dve hľadiská. Jedno hľadisko je hľadisko čísel, kvantitatívne, teda hľadisko štatistické, ktoré berie klasické veličiny, ktoré sa vždy používajú pri hodnotení ekonomického vývoja - objem výroby, objem národného dôchodku, atď. Druhé hľadisko je hľadisko transformácie ekonomiky, ktoré hodnotí, aký krok sa urobil pri transformácii ekonomiky.
Ak vývoj hodnotíme podlá prvého hľadiská, pri takomto izolovanom hodnotení možno dospieť k záveru, že vývoj v ekonomike nie je dobrý. Samozrejme, to je nesmierne zjednodušujúce hľadisko, ktoré neberie do úvahy to, že nepracujeme s ekonomikou, ktorá sa plynulé vyvíja, ale pracujeme v ekonomike, ktorú treba revolučne premeniť, pretože to, čo sa tu deje, je skutočne revolučná premena ekonomiky, to je odpoveď na všetky revolučné kroky, ktoré sa urobili počnúc rokom 1948 až do roku 1989. Ak sa triezvo a bez emócii dívame na výsledky, ktoré sa dosiahli za uplynulé dva roky, možno právom konštatovať, že to, čo sa tu dokázalo urobiť, v mnohom možno pokladať za neobyčajný úspech na ceste transformácie ekonomiky. Tu sa urobili všetky nevyhnutné kroky, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa ekonomika ďalej rozvíjala cestou,
ktorou sa rozvíjajú výkonné a prosperujúce ekonomiky v západnej Európe. O nič iného sa nepokúšame. V tom je záruka úspechu, že chceme dosiahnuť ten istý štandard, tie isté cesty vývoja, ktoré sa uplatňujú a ktoré doviedli k úspechu západnú Európu. Práve to je veľmi zložité, ako prísť na túto cestu. Čiže treba rozlišovať medzi týmito dvoma hľadiskami - hľadiskom, ktoré hodnotí vývoj ekonomiky čisto podľa čísel merajúcich ekonomické veličiny a medzi druhým hľadiskom, ktoré je v prítomnosti určujúce a rozhodujúce, to je hľadisko transformácie ekonomiky.
Dovolil by som si uviesť niekoľko konkrétnych faktov, ktoré potvrdzujú, že sme na ceste transformácie ekonomiky skutočne dosiahli rad veľkých a povedal by som, že prenikavých úspechov na ceste k obratu ekonomiky od jej úpadku k ceste jej budúcej prosperity. Dokázali sme ekonomiku, ktorá bola hlboko nerovnovážna, premeniť na ekonomiku rovnovážnu. Dokázali sme, aj keď, samozrejme, zatiaľ nie na želateľnej a dynamickej úrovni, dosiahnuť prevahu dopytu nad ponukou, vytvorili sme nové inštitúcie, nový bankový systém, rozšírili sme počet bánk, utvorili sme legislatívne predpoklady pre vznik burzy, utvorili sa legislatívne predpoklady pre premenu vlastníckych foriem, dosiahli sme liberalizáciu v zahraničnom obchode, vnútornú vymeniteľnosť meny, atď. Každý, kto má čo i len rámcový obraz o tom, čo to všetko znamená a aký je to revolučný zvrat, musí všetky tieto zmeny oceniť.
Ďalej by som sa chcel ešte zmieniť o ďalšom hľadisku, podlá ktorého možno hodnotiť to, čo sa v ekonomike dosiahlo za uplynulé dva roky. Vývoj v ekonomike možno hodnotiť opäť podlá dvoch základných hľadísk. Výsledky, ktoré sa dosahujú v roku 1991, v roku 1992, sa veľmi často hodnotia oproti úrovni roku 1989. Samozrejme, toto hodnotenie je opodstatnené iba za predpokladu, že by vývoj, ktorý bol v roku 1989, tú istú materiálnu úroveň bola schopná ekonomika reproduko-
vať ďalej. Jednoznačná odpoveď na otázku, či by ju bola schopná reprodukovať ďalej, je nie. Skrátka, ekonomika socialistického typu sa dostala na okraj svojich možnosti. Čiže to nie je správna základňa pre hodnotenie.
Ak chceme robiť takéto hodnotenia, musíme porovnávať to, ako by bola ekonomika vyzerala, keby sa nebola transformovala, v akom stave by bolo česko-slovenské hospodárstvo v roku 1992 bez toho, že by bolo urobilo smelý krok po ceste ekonomickej transformácie. Čiže to je ďalšie hľadisko, ku ktorému treba ešte pripojiť to, že česko-slovenská ekonomika na konci roku 1989 a v roku 1990 sa dostala do stavu, že sa nebola schopná ďalej reprodukovať. Je na to rad dôkazov, ktoré hovoria o miere opotrebovania základných fondov a o nejestvujúcich zdrojoch vo fondoch amortizácie, pretože všetky sa utratili. V súčasnosti existuje rad dôkazov, že ekonomika nebola schopná sa reprodukovať. Je to napríklad proces oddĺženia, o ktorom sa tu niekto vyjadroval kriticky bez toho, že by si položil otázku, ako mohla táto nevyhnutnosť oddĺžovať podniky vzniknúť, ako mohli fungovať podniky, ktoré neboli schopné plniť svoje záväzky voči banke. To sú všetko dôkazy, že ekonomika nebola schopná sa ďalej reprodukovať. To je opäť ďalšie hľadisko, ktoré treba vziať do úvahy.
V stručnosti by som chcel poukázať na vývoj v tých socialistických štátoch, ktoré sa skôr či neskôr takisto boli nútené rozhodnúť pre transformáciu ekonomiky. Tieto štáty sú vo veľkej miere napokon prinútené alebo sa rozhodli akceptovať tie cesty transformácie ekonomiky, ktoré sa uplatňujú v Česko-Slovensku. Je všeobecná zhoda názorov v takých vážených inštitúciách, ako je Medzinárodný menový fond, Organizácia pre európsku spoluprácu a rozvoj, ktoré jednoznačne označujú Česko-Slovensko za najstabilizovanejšiu, najsolídnejšiu ekonomiku, ktorá má najväčšie predpoklady prekonať problémy a do konca tohto tisícročia sa stať členom Európ-
skeho spoločenstva. Toto sú všetko neodškriepiteľné fakty, ktoré by nemali uniknúť pozornosti Slovenskej národnej rady a všetkých, ktorí hovoria o práci, ktorá sa tu za uplynulé dva roky urobila.
Ďalej by som ešte rád poukázal na to, že aj táto diskusia mala vo veľkej miere rovnaký charakter, aký majú všetky diskusie, ktoré sa zaoberajú otázkami ekonomickej reformy. Je to veľmi silná a v mnohých prípadoch veľmi smelá kritika tých častí, ktoré keď sa vytrhnú z celku, sú hodné kritiky, pretože je nesporné, že je opodstatnené kritizovať vysokú mieru nezamestnanosti, je opodstatnené kritizovať to, že sa ceny zvýšili, je opodstatnené kritizovať rad iných vecí, ale samozrejme, celkom inak táto kritika vyzerá vtedy, keď sa veci nevytrhávajú zo vzájomných súvislostí, ale sa posudzujú v súvislostiach, a keď sa hodnotí celok. Táto diskusia, ktorá bola tu, bez toho, že by som si osoboval právo ju nejakým spôsobom hodnotiť a klasifikovať, ma presvedčila o tom, o čom ma presvedčili mnohé iné diskusie, že to je vždy kritika časti, za ktorou nenasleduje ucelená koncepcia ekonomickej transformácie, za ktorou nenasleduje recept, akým spôsobom to robiť inak. Samozrejme, kritika častí je jednoduchá a vytvorenie koncepcie je veľmi zložitá úloha.
Celkom na záver ešte pred konštatovaním, že sa urobil významný krok vpred po ceste transformácie ekonomiky, by som sa chcel zmieniť o jednej poznámke, ktorá bola obsiahnutá vo viacerých vystúpeniach - o poukazovaniach na to, aké sú postoje verejnosti, že postoje verejnosti sú také, že vláda Slovenskej republiky má malú dôveru u obyvateľstva. Včera som videl graf, ktorý hovorí, že vláde Slovenskej republiky nedôveruje 74 % slovenského obyvateľstva. Samozrejme, jednou z príčin pre takéto postoje verejnosti je aj to, ako sa hodnotí, ako sa vníma ekonomická reforma. Tu je namieste otázka, prečo a čo prispelo k takémuto hodnoteniu ekonomickej reformy u nášho obyvateľstva. Myslím si, že to má dve hlavné
príčiny. Jedna príčina je úplne ľahko pochopiteľná - to sú zážitky a skúsenosti každého občana. Keď ich hodnotí izolovane, bez súvislosti a bez toho, že by vedel tieto súvislosti vyhodnotiť a pochopiť, tieto skúsenosti nie sú dobré, pretože vzrástli ceny a mnohé sa zmenilo tak, že občan nemá dôvod pokladať to zo svojho osobného hľadiska za obrat k lepšiemu. Snáď takou najciteľnejšou oblasťou, na ktorej to možno najlepšie dokázať, je práve rast cien. Tieto osobná skúsenosti sú jedným prúdom, jedným prameňom.
Druhým, pri ktorom už nezáleží na osobných skúsenostiach občana, je prúd informácii a dezinformácii, ktorý sa k občanovi valí cez oznamovacie prostriedky a rôznymi inými formami. Možno, že to bude znieť trošku pateticky, ale namiesto toho, aby sme boli spokojní s výsledkami, ktoré sme dosiahli, aby sme boli hrdí na to, že sme sa dokázali vyhnúť takému rozvratu ekonomiky, aký nastal v Sovietskom zväze - už som z tohto miesta hovoril, že rozvrat v Sovietskom zväze nebol spôsobený inými klimatickými podmienkami alebo inou zemepisnou šírkou, bol spôsobený iba tým, že tam nechali zničujúci systém pôsobiť o niečo dlhšie, nás by pred ním nebolo zachránilo nič iné, nás pred tým zachraňuje to, že sme nastúpili cestu radikálnej transformácie ekonomiky - namiesto toho, aby sme sa s uspokojením dívali na výsledky, ktoré sa dosiahli, sami sa vzájomne otravujeme, otravujeme obyvateľstvo tým, že sa neustále dokazuje, že transformácia ekonomiky je omyl, že je to devastácia slovenskej ekonomiky, že je to jej silné ochudobňovali atď. Myslím si, že to nie je dobré. Všetci, ktorí to robia, by si mali uvedomiť, akú veľkú zodpovednosť majú voči tomuto obyvateľstvu.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /