tak, ako ich videl on, zamyslieť, prečo potom má u nás kriminalita iný obraz.

Pokiaľ ide o porovnanie Slovenska s ostatnými krajinami, ale zostaňme na chvíľočku na pôde Slovenska a českej republiky, čiže Česko-Slovenskej republiky. Mám tu porovnanie za rok 1991. Na stotisíc obyvateľov v roku 1991 v Slovenskej republike bola celková kriminalita 1676, 6 prípadov, v Českej republike 2745, 9 prípadov. V násilnej kriminalite bolo na Slovensku na stotisíc obyvateľov 166, 6 prípadov, v Českej republike 181, 6 prípadov. Pokiaľ ide o lúpeže, na Slovensku bolo 25, 5 prípadov na stotisíc obyvateľov, v českej republike 40, 2 počtu prípadov. Majetková kriminalita na Slovensku 1218, 3, v českej republike 2245. Krádeže vlámaním na Slovensku 546, 7, v Českej republike 1037, 7. Krádeže vlámaním do bytov na Slovensku 71, 9, v Českej republike 169, 1.

Samozrejme, v každej demokratickej krajine, kde sa môže proti páchateľom postupovať len zákonnými prostriedkami, je obvyklý výskyt, nápad kriminálnej trestnej činnosti oveľa vyšší, ako v totalitných režimoch. Vidíte to okolo seba, z čoho všetkého to vyplýva. Dnes usvedčiť páchateľa znamená úplne vieryhodným spôsobom, bez akéhokoľvek násilia pri výsluchu, s využívaním práv obhajoby, ako je to v demokracii samozrejmé, dokázať mu takýto trestný čin. A jeho právo je, aby sa obhajoval, kým naopak, v bývalom režime platilo Vyšinského právo, kde obvinený musel dokazovať svoju nevinu. A to je veľký rozdiel, páni.

Pokiaľ ide o také Dánsko, krajinu, ktorú všetci máme zafixovanú ako krajinu, kde neboli už dlho žiadne vojny, neboli tam ani politické lapsusy, zmeny. Máme ju zafixovanú ako usporiadanú krajinu. Dánsko má 5, 1 miliónov obyvateľov, Slovensko 5, 268 tisíc obyvateľov. Celková kriminalita v Dánsku za rok 1991 bolo 494 848 prípadov, na Slovensku 88 157 prípadov, lúpeže v Dánsku 2 254 prípadov, na Slovensku

l 347 prípadov, znásilnenia v Dánsku 458 prípadov, na Slovensku 271 prípadov, krádeže vlámaním v Dánsku 118 132 prípadov, na Slovensku 28 848 prípadov. Nehovorí nám to niečo? Domnievam sa, že odpovedať je asi v tom, že nárast kriminality, ktorý tu nastal, a ktorý v roku 1991 oproti roku 1990 bol na Slovensku vyšší o 27 %, je na jednej strane alarmujúcim, ale na druhej strane je teda tým dôsledkom, o ktorom som hovoril, pri prechode z totality do demokracie. Zároveň však z absolútnych cifier vyplýva, že určitá morálka, určité povedomie pre spravodlivosť tu zohráva svoju rolu. Samozrejme, že sociologické výskumy by mohli odhaliť toho viac. Náš pohľad je ten, ako o ňom teraz hovorím. Teda všetky dramatické volania a úpenia nad tým, ako to tu vyzerá, aké je to tu zlé, ako je polícia bezmocná a nečinná, sú nevecné.

Je pre mňa dosť prekvapujúce, že po viacerých našich vzájomných stretnutiach, kde ste si mohli ozrejmiť postoje ministerstva vnútra jednak cezo mňa, jednak cez radových policajtov, môžu tu padať ešte takéto výroky. Nedávno tu bola veľká aféra o konaní polície v istom prípade. Z aféry zostala bublina, pretože keď sa veci vyšetrili, ukázalo sa, že to bolo všetko úplne inak. Takisto veľká bublina je, pokiaľ ide o záležitosti odchodného eštebákov, pokiaľ ide o tých a oných. Na jednej strane tu bola určitá námietka zo strany pána poslanca z KDH, ktorý v snahe vyriešiť rýchly odchod policajtov, ktorí boli predtým v ŠtB, navrhoval, aby takéto odchodné dostali tí, ktorí odídu, a nedostali ti, ktorí budú čakať a neodídu. Na druhej strane v Novom čase sa objavil bombastický titulok "Pittnerove ministerstvo vnútra prešustrovalo milióny na odchodnom" - približne citujem tento nadpis. Vážení, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pokiaľ ide o eštebákov, radové sa dá počítať v desiatkach prípadoch.

V roku 1990, keď boli prepúšťaní eštebáci z Federálneho ministerstva vnútra, lebo tam bola ich kmeňová príslušnosť,

spočiatku v tej revolučnej horlivosti sa im nevyplatilo odchodné, a potom so spätnou platnosťou sa im vyplatilo odchodné v plnej výške podľa príslušného zákona. Pochopme jedno. Štátna bezpečnosť, a ak chcete, ani komunistická strana bývalého režimu, neboli vyhlásené za teroristické alebo zločinecké organizácie. Čiže možno tam postupovať len podlá zákona a podlá individuálneho zavinenia. Z tohto hľadiska teda piati aj na tých príslušníkov ŠtB, ktorí boli u Federálneho ministerstva vnútra, uplatnenie, ktoré platilo podlá zákona č. 100. U nás takisto platí zákon, ktorý ste schválili vy, a dobre ste ho schválili, pretože zase treba otvorene povedať, že ak nechceme mať políciu, ktorá bude za bakšiš robiť službu kriminálnikom, potom musia byť títo príslušníci polície, ak už nie dobre platení, aspoň musia mať určitú sociálnu istotu. Tak je to všade vo svete. Teda pokiaľ neporuší prísahu a odíde z polície z iných dôvodov, má nárok na odchodné. Tak je to vo všetkých demokratických krajinách. Každé také "rýchlokvasené revolucionárostvo" - prepáčte mi ten výraz - pokladám za prejav zlého svedomia z minulého režimu.

Ešte by som chcel povedať niekoľko poznámok, pokiaľ sa tu objavili poznámky dotýkajúce sa národnostnej problematiky, pokiaľ ju ministerstvo vnútra má v tých záležitostiach, kde predkladá návrhy, či už ide o zmenu názvov obcí alebo nápisy na uliciach, námestiach a podobne. Jazykový zákon bol v tejto snemovni prijatý s vedomím, že nie je dokonalý. Domnievam sa, že rozumný človek to nebude vyčítať, pretože tieto zákony boli poplatné aj nášmu ešte len začínajúcemu demokratickému spôsobu života, kde sa všeličo muselo v čase overiť. Dnes nikto z nás netvrdí, že tento zákon je dobrý. Tento zákon si vyžaduje novelizáciu, pretože na jednej strane napríklad maďarská menšina - tam to najviac je cítiť - sa oprávnene domáha toho, aby vo svojom prostredí mohla pestovať svoju kultúru, svoj jazyk. Na druhej strane slovenský národ má výhrady voči tomu, že sa slovenčina pre nich stáva

jazykom, s ktorým sa nevedia dohovoriť ani v úradoch, čiže určitá novela sa v tomto smere určite bude žiadať. To je môj osobný názor. Ale prosím vás, i jedna i druhá strana, ak by chcela tieto veci riešiť radikálnym spôsobom, pohorší svojej veci. Domnievam sa, že nikto z vás ma nepokladá za človeka, ktorý by to, čo hovorím, hovoril z nejakých tendenčných dôvodov. Hovorím to vyslovene z objektívnych dôvodov, lebo i na jednej i na druhej strane sú krajnosti, ktoré zákon nerieši. Hľadali sme cesty dohôd i na úrovni predsedu Slovenskej národnej rady za účasti predstaviteľov tak maďarských strán, ako aj Slovenskej národnej strany. Našli sme určitý spôsob, ktorým chceme túto situáciu dotiahnuť dovtedy, dokiaľ nebude možnosť v novom parlamente aj tento zákon podrobiť určitej novele.

Záverom by som chcel povedať, že všetky príliš krajno extrémne kritické hlasy, pokiaľ idú od opozície, z jedného hľadiska viem pochopiť, pretože väčšinou opozícia by bola sama proti sebe, ak by koaličnú vládu chválila. Na druhej strane tu je tejto vláde čo vytknúť, ale vytýkajme jej potom to, čo jej je hodné vytknúť, čo je hodné vecnej výtky, a neuchyľujme sa demagogicky k tvrdeniam, ktoré na efekt vyzerajú veľmi bohorovné, ale v skutočnosti za nimi nie je žiadny vecný obsah.

Ďakujem pekne. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili najskôr pán poslanec Poliak, potom pán poslanec Filipp.

Poslanec M. Poliak;

Vážená Slovenská národná rada,

vzhľadom na to, že od vystúpenia pána poslanca Filippa už uplynulo dosť veľa času, svoj príspevok poviem už iba súhrnne, krátko a pokojne. Pán poslanec Filipp pospomínal všetku možnú biedu a zlé veci, na ktoré si len dokázal spomenúť. To, na čo zabudol a čo nespomenul, bolo snáď už iba otroctvo, ak by tu bol dlhšie, iste by sa k nemu prepracoval, ale potom by sme počúvali o otroctve v budúcom volebnom období. Inými slovami, som proti tomu, aby pán poslanec Filipp čítal vlastné volebné programy, aby tu vôbec poslanci čítali volebné programy.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Filipp. Poslanec J. Filipp:

Prosím vás, vo vystúpení pána ministra ma trošku zarazilo, keď tvrdí, že sme schválili alebo neprijali nejaké zákony, podľa ktorých by mali byť riešení dotyční - výraz "eštebáci" sa mi už bridí - títo bývalí pracovníci polície za zverstvá, ktoré na ľuďoch v tejto našej spoločnosti spáchali. Prosím vás, kto predkladá návrhy týchto zákonov? Ako obrat jednoduchých ľudí o tú žobračenku, na to zákony ste vedeli predložiť - či jedno ministerstvo, či druhé. Tvrdím, že týmto ľuďom, či komunistickým funkcionárom, napríklad Goňkovi a ďalším, sa zámerne poskytovali v nezamestnanosti obrovské príspevky, a dnešným ľuďom už nie sme schopní dať ani toľko, aby mohli prežiť od jedného príspevku k druhému.

Tieto návrhy zákonov predkladala vláda, takže tu je nejaký zámer.

Ďakujem vám. Podpredseda SNR M. Zemko;

V zmysle § 19 bude replikovať pán minister Pittner. Potom vystúpi pán minister Kršek.

Minister vnútra SR L. Pittner;

Prosím vás, dovoľte mi reagovat stručne. Neviem, ako inak sa vyjadriť, ale zopakujem, pokiaľ niekto páchal zverstvá, nedostáva žiadne odchodné, ale naopak, je voči nemu začaté trestné konanie. Takýchto trestných konaní je veľmi málo. Sú začaté z rôznych dôvodov, a prečo je ich málo, o tom by sa zase dalo veľa hovoriť. Treba si uvedomiť, že väčšina týchto ľudí je už dnes mŕtva, pretože zverstvá v tom veľkom slova zmysle sa konali najmä v pätdesiatych rokoch. Záleží na vás, vážení páni poslanci, a na nás všetkých, aby sme vo svojom okolí vyhľadávali svedkov, ktorí dokážu naozaj presvedčivými argumentami usvedčiť z nezákonnosti. Vidíte, ako sa vlečie proces voči trom predstaviteľom ministerstva vnútra, pretože mnohí občania nie sú ochotní vypovedať.

Ďalej chcem povedať, že každý, kto páchal zverstvá, každý kto sa previnil voči zákonu, automaticky podlieha trestnému konaniu a nemá nárok na odchodné. Tento nárok, mimochodom krátený o tretinu podlá zákona, majú len tí, ktorí sú prepustení z iných dôvodov, napríklad podlá lustračného zákona za to, že patrili do kategórie ŠtB, ktorá sa podieľala na sledovaní vnútorného nepriateľa. A keď som u ŠtB, chcem znovu zopakovať, že Štátna bezpečnosť mala celý rad odborov, celý rad sekcií. V zákone postupujeme len proti tej sekcii, ktorá pracovala na vnútornom nepriateľovi. Všimnite

si, ako túto vec riešia Maďari, ako ju riešia Poliaci, ako ju riešia Nemci. Nechcime byť zasa revolučnejší od revolucionárov. Dôvody by som vám mohol vypovedať, ale jednak zo služobného tajomstva a jednak z iných dôvodov o nich nemôžem hovoriť, pretože nežijeme vo vzduchoprázdne, ale dúfam, že sa rozumieme.

Ďakujem vám. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi ministrovi Pittnerovi. Slovo má v zmysle § 19 rokovacieho poriadku pán minister Kršek. Potom nasledujú faktické poznámky pánov poslancov Komára, Krajčoviča a Sládeka.

Minister poľnohospodárstva a výživy SR J. Kršek:

Vážení prítomní, chcel by som byt veľmi stručný. Pán poslanec hovoril o tom, že dovážame drahé maslo. Nie je to pravda. Nedovážame maslo, ani ho nepotrebujeme, lebo máme problémy s tým, že máme prebytok masla. Vlani bol prebytok masla celý rok, teda ani jeden deň v roku sme sa nedostali do problému, že by sme mali nedostatok. Vždy boli prebytky masla, takisto sú prebytky mliečnych výrobkov, hovädzieho mäsa. Teda informácia, že musíme dovážať maslo, nie je pravdou.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. V zmysle § 19 má slovo pán poslanec Sládek. Poslanec V. Sládek:

Dámy a páni, preto som sa tak domáhal slova, lebo chcem reagovat na slová pána poslanca Filippa. Nechcem hovoriť

o nejakých veľkých témach, v nejakých emotívne nabitých vetách, ale povedal, že vláda predkladá zákony. Pripomeniem mu dve drobnosti. Myslím si, že tento zákonodarný zbor je veľmi zodpovedný za celkového ducha a konkrétnu náplň zákonov. Pán poslanec Filipp, to bola vaša iniciatíva a tvrdo ste na nej trvali, čo sa týka vymenovania prednostov okresných a obvodných úradov. To, čo ste tam dali, dovolím si povedať svoj osobný názor, je nezmyslom. Išlo to na poslednú chvíľu, plénum to odhlasovalo, nebolo to premyslené, a je veľmi tažko ustanovovať prednostov okresných a obvodných úradov. To bola vaša osobná iniciatíva, nie iniciatíva vlády.

Druhý, tiež drobný detail a pripomienka, ako sme sa správali. Nespomínam si na meno pána poslanca, ktorý to urobil, ale pamätáte sa na to, keď sme mali ustanoviť inšpektorov verejného poriadku pre obce, na základe pozmeňovacieho návrhu poslancov sme vlastne vyrobili ďalšiu ozbrojenú zložku mestských policajtov, ktorí chodia s obuškami a so zbraňou aj veľmi veľkej ráže po mestách a robia kde-čo. Toto táto vláda naozaj nechcela. Za tieto dve veci napríklad nesú plnú zodpovednosť poslanci Slovenskej národnej rady.

Ďakujem za slovo. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Nasleduje faktická poznámka pána poslanca Komára, potom pána poslanca Krajčoviča.

Poslanec V. Komár:

Okolo eštebákov sa skutočne narobilo veľa bublín, ale keďže aj správa branno-bezpečnostného výboru sa hmýri eštebákmi, chcem sa opýtať pána ministra, či považuje správu branno-bezpečnostného výboru za bublinu.

Podpredseda SNR M. Zemko;

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Bárány. Poslanec E. Bárány:

Vážené dámy, vážení páni,

rád by som sa dotkol dvoch otázok. Pán minister Pittner hovoril o reálnom probléme strachu na vidieku. Koniec-koncov to, o čom hovoril, je vlastne strach o zamestnanie. Som rád, že sa pritom, ako je už u neho dobrou tradíciou, vyhol čierno-bielemu straníckemu videniu. Chcel by som však pripomenúť, že riešenie tohto problému bolo, podľa môjho názoru, predovšetkým v rukách poslancov Federálneho zhromaždenia vo chvíli, keď sa prijímal Zákonník práce, keď sa prijímali novely pracovnoprávnych predpisov. V tomto smere nie je možné sa spoliehať na dobrých alebo zlých riaditeľov, ale predovšetkým na pracovno-právne predpisy a na súčinnosť odborov pri prepúšťaní. Tam je skutočná bariéra v tomto smere.

Druhá poznámka. Myslím, že výsledky Policajného zboru Slovenskej republiky, predovšetkým pokiaľ ide o základný ukazovateľ, aspoň podľa mňa základný, a tým je objasnenosť trestnej činnosti, znesú porovnanie s Európou, ba možno povedať v mnohom ju aj prevyšujú. A myslím, že tomu je tak preto, lebo našťastie na Policajnom zbore Slovenskej republiky na rozdiel od ostatných bezpečnostných zborov sa postupovalo relatívne uvážlivo pri riešení kádrových otázok, že tu neprišlo až k takej miere čistiek, ako sa to stalo v iných bezpečnostných zboroch.

Pokiaľ ide o nárast kriminality, to je otázka vývoja spoločnosti, stavu spoločnosti. Ministerstvo vnútra a polícia kriminálnikov chytajú, ale nevyrábajú. Títo sú produktom

spoločnosti v danom štádiu vývoja, a možno sú aj nevyhnutnou cenou za niektoré iné pozitíva alebo blahá, ktoré spoločnosť v danom štádiu vývoja sa snaží dosiahnuť.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pristúpime k ďalšiemu rokovaniu. Prihlásený bol pán poslanec Markotán, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Badálová.

Poslanec P. Markotán:

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

zákonom Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. bola konštituovaná sústava najvyšších orgánov výkonnej moci. Konkrétne v § 1 sú kreované jednotlivé ministerstvá, na čele ktorých stojí minister, člen vlády Slovenskej republiky. Celkove má slovenská vláda 18 ministerstiev. Novelizáciou tohoto zákona bolo zrušené jedno ministerstvo a zároveň bolo vytvorené ministerstvo dopravy a spojov, čiže celkový počet ministerstiev ostal nezmenený, ale stále neúnosne vysoký. Aj samotný vládny program obsahoval koncepciu, v rámci ktorej bola myšlienka redukcie a optimalizácie vlády Slovenskej republiky ako takej, i celoštátneho aparátu riadeného centrálnymi orgánmi. Domnievam sa, že počet vysokých štátnych úradníkov je neúnosný a zbytočne zaťažuje daňových poplatníkov na Slovensku. Množstvo riadiacich pracovníkov nie je ešte zárukou efektívnosti práce a dobrých výsledkov. Preto navrhujem nasledovné uznesenie Slovenskej národnej rady:

a/ Slovenská národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, aby vypracovala návrh zákona o novej organizácii ministerstiev a ostatných orgánov ústrednej štátnej správy.

b/ Odporúčame Slovenskej národnej rade zvolenej vo voľbách v júni 1992, aby sa nedopustila rovnakej chyby, ako tento parlament, a nezverila moc nad občanmi Slovenska do rúk štátnych byrokratov.

Ako prílohu tohto uznesenia prikladám návrh na možný optimálny model zloženia vlády Slovenskej republiky, ktorý redukuje počet ministerstiev na 12, a to na ministerstvo financií, ministerstvo vnútra a verejnej správy, ministerstvo pre ekonomiku a hospodárstvo, ministerstvo pôdneho, lesného a vodného hospodárstva, ministerstvo práce a sociálnych veci, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo dopravy a spojov, ministerstvo medzinárodných vzťahov, ministerstvo kontroly, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo životného prostredia a ministerstvo školstva a kultúry. Ministerstvo hospodárstva by malo vzniknúc z doterajších ekonomických rezortov, t. j. z ministerstva hospodárstva, priemyslu, obchodu, stavebníctva a privatizácie.

Do ministerstva pre životné prostredie sa prenesú určité kompetencie ministerstva stavebníctva a výstavby. Ostatné ministerstvá už svojím názvom naznačujú obsahovú náplň ich činností v intenciách doterajšieho kompetenčného stavu.

Ministerstvo vnútra sa rozšíri o úsek verejnej správy a bezpečnostné zložky doteraz podliehajúce ministerstvu vnútra prejdú pod priame riadenie jedného z podpredsedov vlády.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Markotánovi. Slovo má pani poslankyňa Badálová.

Poslankyňa B. Badálová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

táto vláda vzišla z prvých slobodných a demokratických volieb uskutočnených po viac ako štyridsiatich rokoch. Občania Slovenska prejavili v nich pred celým svetom veľký záujem o veci verejné a vysokú politickú kultúru. Postoj občanov vyjadrený vo výsledkoch volieb je pre nás najvyšším morálnym záväzkom. Programové vyhlásenie vlády je predovšetkým orientované v súlade s našim mandátom dvojročného obdobia, ale i tak vás chcem ubezpečiť, že naše pôsobenie, každý náš krok, i naše rozhodnutie vo všetkých oblastiach spoločenského života, majú cielený, dlhodobý charakter.

Zložité úlohy nás čakajú v oblasti ekonomiky. Zatiaľ sme prijali len prvé zákonné úpravy prechodného charakteru. Treba však zásadne zmeniť filozofiu a prax riadenia ekonomiky. Dožívajúci systém založený na anonymnom spoločenskom vlastníctve a direktívnom ústrednom plánovaní sa ukázal ako historicky chybný. Nezostáva nám nič iné, len čo najskôr prejsť na tú cestu, po ktorej sa uberajú všetky vyspelé štáty. V nich je spojená vysoká efektívnosť ekonomík s primeranou úrovňou sociálnych istôt. Príkladov pozitívneho riešenia ekonomických a sociálnych problémov v zahraničí je nemálo. Bolo by nezodpovedné, keby sme na našich občanoch znovu skúšali neoverené, špekulatívne modely ekonomickej a sociálnej sféry.

Úlohou vlády je vytváranie rámcových podmienok na to, aby občania sami mohli rozhodovať o cieľoch i obsahu svojho života. Medzi takého základné rámce patria predovšetkým overené a historický opodstatnené trhové vzťahy. Treba otvorene povedať, že prechod k trhovým vzťahom nie je, ani nebude ľahký. Nevyhneme sa obetiam vo forme dočasného hmotného uskromnenia, vo forme dočasnej nezamestnanosti niektorých skupín pracovníkov. Popri rozvinutom systéme sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia bude treba vybudovať nevyhnutné inštitúcie trhu práce. V prechode na trhovú ekonomiku sa musíme vysporiadať aj s ďalšími problémami. Po desiatkach rokov jednostranného pôsobenia na vedomie ľudí klesla úroveň ekonomického myslenia. Vo vedomí ľudí sa zakorenili prvky falošných sociálnych istôt.

V duchu novembrovej revolúcie chceme rozvíjať ekonomiku, ktorá slúži slobodným občanom s najširším okruhom hmotných, duchovných a ekologických potrieb, ekonomiku, ktorá umožňuje do okruhu základných potrieb zahrňovať čoraz viac potreby vzdelania, slobodného a dôstojného cestovania do zahraničia, slobodu vyznania, slobodu prijímania a šírenia informácií.

Cesta k trhovej ekonomike je obtiažna a náročná. Desiatky rokov sa totiž vytvárala u nás štruktúra výroby i štruktúra pracovných síl, vzdelanostná základňa, inštitúcie, úrady a ministerstvá nie na základe skutočných potrieb, ale najmä podlá subjektivistických rozhodnutí riadiacich štruktúr. Všetko to má a ešte bude mať dlhodobé negatívne účinky.

Vlády národného porozumenia vypracovali celý súbor materiálov o zámeroch, koncepcii a realizácii reformných krokov a predbežný časový harmonogram ich postupného uplatňovania. Popri tom doterajšia slovenská vláda vypracovala prvú verziu ekonomického rozvoja Slovenskej republiky, základné

princípy ekonomickej reformy, postup jej realizácie, ďalej prvú verziu stabilizačného programu na roky 1991-1992 a koncepciu politiky v oblasti štrukturálnych zmien.

Naša vláda v zásade preberá výsledky týchto prác. Vláda si položila za ciel uskutočniť rozhodujúce reformné opatrenia v maximálne krátkom období. Sme si vedomí, že takého radikálne zásahy nemožno robiť bez sociálne konfliktých situácii. Je to však nevyhnutné, ak sa má ekonomika rýchlo zotaviť a začať sa rozvíjať. Pritom vláda bude jednotlivé kroky tejto reformy konzultovať aj s verejnosťou.

Za kľúčový problém považujeme zmenu vlastníckych foriem, privatizáciu a súkromné podnikanie. Spoločensko-hospodárske reformy musia smerovať k posilneniu postavenia, ale aj zodpovednosti republík v rámci federácie. Vláda bude vychádzať z princípu suverenity národných orgánov nad národným bohatstvom a hospodárstvom na území republiky, na čom sa dohodli už obe republikové vlády. Vidíme v tom silný nástroj na zvyšovanie efektívnosti slovenskej ekonomiky a posilňovanie integrity oboch rovnoprávnych ekonomík nášho federálneho štátu. Prenesie právomoci z federálnej vlády na národné nebude výmenou federálneho centralizmu za republikový resp. pražský a bratislavský.

Ešte by som mohla citovať viac týchto výrokov, ktoré sme ako poslanci Slovenskej národnej rady počuli pri prednese programového vyhlásenia vlády, ktorý predniesol pán expremiér Mečiar, ktorému sme tlieskali a svojim potleskom dali najavo dôveru vláde s tým, aby táto vláda počas dvoch ťažkých rokov aspoň sčasti vyviedla Slovenskú republiku zo 42 ročného komunistického marazmu, budovania socializmu. Toto som si dovolila prečítať na vystúpenie niektorých pánov

poslancov, pretože zabudli asi to, čo sne 26. júna 1990 schvalovali.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pani poslankyni Badálovej. Slovo má pán poslanec Tarnóczy.

Poslanec Š. Tarnóczy:

Vážený pán predsedajúci,

vážené predsedníctvo,

vážená vláda,

dámy a páni,

Slováci s Maďarmi nikdy v priebehu dejín neboli nepriatelmi, a to ani napriek tomu, že sa to vštepuje do povedomia Slovákov už od detstva viac než 70 rokov. Pozoruhodným momentom tohto javu je, že ani meniaca sa politická konštelácia na obraze nepriateľa nič nemení, ba naopak, pôsobí v povedomí Slovákov, aspoň vo väčšej časti, dodnes. Popravde rečeno, nečudujem sa. Kedy a kde sme sa mohli učiť demokracii? Keď sa tak pozriem okolo, všetci, čo tu sedíme, sme nejak poznamenaní totalitou. Tí starší, moji rovesníci, ešte šúchali školské lavice v školách prvého Slovenského štátu, a tí mladší za nedávno zašlej totality. Jedni, tí prví, hlásali jeden národ, jeden vodca, jedna reč, ti druhí - na večné časy so Sovietskym zväzom. Avšak spoločným menovateľom týchto naoko vzdialených totalít medziiným bol vždy obraz tisícročného maďarského útlaku. Časy totalít, dá Boh, sú navždy preč, len jedno ma zarmacuje - obraz nepriateľstva s Maďarmi sa naďalej drží časti Slovákov a má ho v programe viacero politických útvarov.

Nástojčivosť a krátka pamäť nie je a nikdy nebola dobrým radcom. Jednostranná interpretácia dejín, bohužiaľ, je dosť častý zjav, ale škodí najmä tomu, kto ich takto predkladá a najmä v dôverčivej väčšine, ktorá slepo verí tlačenému slovu, lebo ju podvádza a manipuluje. Vieme, že fakty sa dajú poprieť, no vyvrátiť nie, faktami vždy ostávajú. Tiež šírenie nenávisti môže byt politickým programom, avšak podpaľovať je vždy ľahšie ako hasiť.

Ešte jedno slovo k právam maďarských menšín na Slovensku. Pochybujem, že vo vyspelých demokratických štátoch existuje zákon, ktorý uprednostňuje väčšinu nad menšinou. Odmietam a protestujem proti všetkým formám nátlaku, nech je to štátotvorná, národná či jazyková. Z celkového počtu Slovákov pripadá na každého štvrtého jeden menšinový občan, ktorý je vylúčený zo štátotvorného diania. Za 70 rokov existencie tohto štátu menšinám, ale najmä najväčšej - maďarskej bola pridelená úloha fackovacieho panáka. Čakáme, akú rolu nám prisúdi novo sa tvoriace Slovensko. Že by to bola úloha rukojemníkov? Verím, že sa to tak nestane, no predsa som sklamaný najmä preto, lebo táto slovenská demokratická reprezentácia, výkvet slovenskej politickej scény, premárnila historickú príležitosť, ktorá sa jej naskytla po 50-ročnom temne totalitných systémov na urovnanie sa s Maďarmi a menšinami. Škoda. Slovensko sa mohlo zapísať do dejín veľkých európskych národov, veľkých nie počtom a rozlohou, ale veľkodušnosťou a toleranciou.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánu poslancovi Tarnóczymu. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vraciame sa k druhému kolu. Najskôr sa hlásil pán poslanec Gašpar, ktorý však stále nie je prítomný, potom pán poslanec Krajčovič.

Poslanec M. Krajčovič;

Vážená vláda,

vážená Slovenská národná rada,

kolegyne, kolegovia,

už niekoľko hodín tu rozoberáme a hodnotíme dva roky činnosti vlády. Je veľmi prirodzené, že na úspešnosť máme rozdielne názory - koalícia proti opozícii. Vyplýva to aj z rozpravy, ktorá tu doposiaľ odznela. Opozícia tvrdí, že tieto dva roky sú, slušne povedané, neúspechom, ale zazneli tu aj výrazy ako "totálny krach", "úpadok" a podobne. Dovoľte mi však trochu bližšie sa pozrieť na taktiku opozície, ktorú v tomto parlamente volila po dva roky. Spočiatku tvrdila, že bude konštruktívnou opozíciou, pritom však s výhražným prstom a bez priamej zodpovednosti varovala pred všetkými opatreniami, ktoré koaličná vláda robila. Neskôr, keď zistila, že aj napriek reštruktívnemu prístupu vlády začínajú jednotlivé kroky nachádzať u ľudí podporu, pretože smerovali v ich prospech, zmenila taktiku a začala tvrdiť, že je a vždy bola za transformáciu, čiže premenu našej spoločnosti. Opozícia začala kritizovať vládu za pomalé uskutočňovanie všetkých premien. Vyčítala jej nedôslednosť, a vláda bola opäť zlá. Nuž čo, taká je už politika.

Aj keď nie som prognostík či jasnovidec, predpokladám, že o pár mesiacov bude celkom možné, že opozícia začne tvrdiť a občanovi nahovárať, že jedine ona uskutočňovala všetky tieto kroky pre blaho národa, robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie. A je celkom možné, že z členov súčasnej koalície sa stane nový triedny a vnútorný nepriateľ. Možno sa pri týchto slovách pousmejete, alebo vám snáď stúpne hladina adrenalínu, ale pýtam sa, aké argumenty opozícia používala pri odvolávaní ministra Mikloša? Miklošova privatizácia má v Európe aj vo svete veľmi dobrý zvuk, iba doma nám akosi