ďalší pokles výroby, prehlásil Jegor Gajdar. Ďalej zdôraznil, že vláda má len jeden variant ako stabilizovať situáciu - prudko zabrzdiť tempo rastu obeživa a čeliť vlne narastajúcej hyperinflácie veľmi tvrdou finančnou a peňažnou politikou zameranou na zníženie rozpočtového deficitu. To sa predovšetkým týka výdavkov na obranu. V prvom štvrťroku treba maximálne obmedziť centralizované investície kapitálu, úvery a bezplatnú pomoc zahraničným štátom. "

Ďalej si dovolím ešte odcitovať niektoré z odpovedí Jegora Gajdara na interviev, ktoré mu bolo položené v tej situácii. Citujem: "Prvá postkomunistická vláda vždy odchádza. Tak to je. Na tom nie je nič hrozného. Za oslobodenie ekonomiky sa musí zaplatiť politickou cenou. Naša úloha, tak sa to proste zbehlo, je však zložitejšia. V porovnaní s ostatnými, ktorí reformovali ekonomiku v podobnej situácii, my si nemôžeme dovoliť prepych proste odmraziť ceny, nezastaviť infláciu a odísť. Potom by druhá postkomunistická vláda v Rusku asi sotva bola demokratická. Uvolnenie cien je prvý kritický bod. Ak sa po 2. januári neudržíme, za priaznivých okolnosti však aj preto zostane nádej, že druhá vláda bude vládou odborníkov. Aby sme dosiahli finančnú stabilitu, bude musieť byť dostatočne prísna a na dostatočnej úrovni.

Názorová pestrosť je prirodzená aj vo vnútri vlády, pokiaľ rozdiely majú dielčí, nie principiálny charakter. Tým skôr je namieste, ak vzniká medzi rôznymi mocenskými štruktúrami - medzi prezidentom, parlamentom a výkonnými orgánmi. Nebezpečné je, keď rozdielne názory prerastú do konfliktu. Kritika zo strany Ruckého? Jeho alternatívna reforma je zo sféry rozprávok. Pravda je, že by všetko bolo možné previesť bezbolestne, pokiaľ by v našej krajine všetko podliehalo nariadeniam, regulácii a kontrole. Reforma by išla ako na drôte. Najskôr by sme rýchlo uskutočnili privatizáciu, potom rovnakým chmatom demonopolizáciu a potom by sme liberalizovali ceny. Odkiaľ to je? Z rozprávok bratov Grimmovcov, ale-

bo Andersena? Veď ceny už od leta vláda nekontroluje, inflácia dosahuje 15 % za mesiac. Prehlásenia typu podpredsedu poskytujú politický kapitál, ale v skutočnosti sú naivné a odtrhnuté od života. A divím sa, že vedci vo vláde musia túto prax vysvetľovať. "

Citoval som z Týždenníka aktualít, z čísla 5 z 30. januára 1992. Týždenník Aktualít kedysi vydávala Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu. Kto je dnes vydávateľom alebo majiteíom, neviem. Určite však nepatri do súčasnej slovenskej vládnej koalície. Mimochodom, Týždenník Aktualít zvlášť po roku 1985 ponúkal našim čitateľom celkom zaujímavé čítanie, až také zaujímavé, že sa znepáčil ÚV KSČ.

Dovolím si ešte zacitovať z jedných novín, z denníka Smena. Citujem: "Prvým doslova bonbónikom na 6. zjazde ľudo-, vých poslancov Ruska sa stalo kratučké vystúpenie postaršieho poslanca z Ivanovskej oblasti. Spýtal sa, kam sa podela symbolika, na ktorú si za desaťročia všetci zvykli. Leninova socha je totiž dnes schovaná za sivým plátnom, na ktorom je ruská zástava. A kedže Lenin je stále na zjazde, dobrá polovica by chcela, aby sa pri jeho znovuobjavení vrátili aj staré časy. Práve tieto sily si nakoniec vymohli, že hlavnú správu predniesol Boris Jeľcin. Vicepremiér Jegor Gajdar sa vo vystúpení obmedzil len na otázky okolo reformy. Po vystúpení sa dozvedel, že neovláda politickú ekonómiu socializmu. Nemyslím, že by toto obvinenie vyplývalo z toho, že by sa bol Jegor Gajdar zle učil v škole, skôr z toho, že jeho reformy naozaj nemajú obnoviť socializmus. Skôr naopak. Takže Jegor Gajdar do školy predsa len chodil. " Koniec citácie.

Necitoval som tieto pasáže preto, že by Rusko alebo vývin v bývalom Sovietskom zväze boli pre mňa vzorom. Skôr naopak, inšpiráciu hľadám inde a najmä ďalej na západ. Ale aj tu v sále, a možno aj v našej spoločnosti je nemálo ľudí, ktorí sa vývinom smerom na východ od nás radi inšpirujú.

Dámy a páni, vážení prítomní, ako absolvent právnickej / fakulty, teda humánnej sféry, som medziiným študoval aj základy ekonomiky kapitalizmu, politickej ekonómie socializmu a národohospodárskeho plánovania. Okrem Marxa, Engelsa, Lenina a inej odbornej a povinnej literatúry som si prečítal aj inú, nepovinnú či neodporúčanú literatúru. Prax podnikového právnika ma nútila občas sa zaoberať aj ekonomikou, problémami v hospodárstve. Za posledné dva roky som sa dostal aj k nedávno neuznávanej až zakázanej literatúre. Spomeniem napríklad Hájeka. Nepovažujem sa však za experta v tejto oblasti a nikdy som to ani o sebe netvrdil. Jedno však viem určite, a to, že sú len dve možnosti. Po prvé reforma či obnova socialistického ekonomického sociálneho modelu, založeného na filozofii paternalistického štátu, na podnikaní štátu, kde základ tvoria štátne podniky, na koncepcii múdreho štátneho plánovania a prerozdeľovania na istých rovnostárskych a spravodlivých kritériách. Skrátka, na nejakom návrate napríklad do roku 1968, alebo na socialistickom modele, do ktorého pod dohľadom štátu a múdrych plánovačov vpašujeme niektoré prvky trhu a konkurencie. Alebo druhá možnosť - moderný kapitalizmus, kde je ekonomika založená na slobode, liberalizácii a konkurencii na volnom trhu. Iné modely, alternatívy či cesty neexistujú, aspoň ja o nich neviem. Preto sa treba rozhodnúť.

Osobne odmietam reformovať socializmus alebo komunizmus, odmietam perestrojku niečoho, čo je choré v samej podstate. Odmietam vieru v múdry štát, kde múdry plánovači všetko riadia a zvládnu, štát, ktorý bude aj dobre a efektívne podnikať a zároveň bude aj sociálnym a zaopatrovacím ústavom. Taký totiž neexistuje. Prax presvedčila nás, aj ľudí okolo nás v iných krajinách, že štát, presnejšie štátni úradníci, byrokrati, konajú v súlade s prísloviami "Z cudzieho krv netečie" a "Štátne je ničie", takže tento štát nie je dobrý gazda ani správca. Realita okolo nás je toho,

dúfam, dostatočným dôkazom. Ale konkrétni jednotlivci a zodpovední vlastníci, podnikatelia, hospodári, sú schopní majetok zveľaďovať, tým verím. A takýmto úspešným podnikateľom môže zase štát formou daní a odvodov odoberať peniaze a používať ich na sociálnu politiku. Preto som za dôsledné odštátnenie, za rozsiahlu privatizáciu a slobodu podnikania. Verím, že keď na západ od našich hraníc tento model funguje, môže fungovať a prosperovať aj u nás.

Tento model má aj svoje chyby. Má permanentnú istú mieru nezamestnanosti, sú tam aj niektoré sociálne problémy, kriminalita a podobne, ale je to model, ktorý sa rokmi odskúšal a ktorý funguje. Preto som za podporu vlády a jej vládneho programu, lebo to je cesta k takej spoločnosti a takému osvedčenému sociálno-ekonomickému modelu, v akom by som ja, a myslím, že aj väčšina našich spoluobčanov chcela žiť. Názory, že táto ekonomická politika je "neslovenská", či "protislovenská", že je to unitárna reforma a podobne, sú nepochopením. Reči, že VPN a teraz aj ODÚ kopíruje pražskú politiku, že slovenská vláda sa podriadila politike jedného federálneho ministra Občianskeho fóra, sú demagógiou. Naráža sa asi na pána Klausa. Hovorí sa, že je to Klausova reforma. Pán minister Klaus, predseda ODS, je síce určitým symbolom tejto reformy, ale nie je to jediný predstaviteľ tejto reformy a nie je jej jediný tvorca. Dovoľte mi konštatovať, že aj VPN sa podieľalo a spolupodieľa na tvorbe ekonomickej koncepcie, a že to, čo sa dnes realizuje, je teamové dielo schválené Federálnym zhromaždením, kde máme aj my svojich poslancov, kde sú aj poslanci iných strán zo Slovenska.

Čo sa týka programu politického subjektu, ktorého som členom, nebol som síce ten, kto "tvoril Šancu pre Slovensko", presnejšie jeho ekonomický pilier, ani na programe ODÚ týkajúcom sa ekonomiky a sociálnej politiky som neparticipoval, ale na to máme iných a schopnejších ľudí. Jedno však môžem prehlásiť, že program ODÚ nie je kopírovanie nejakej

federálnej či pražskej koncepcie alebo imitácia programu ODS. Program ODÚ má síce v oblasti ekonomiky nemálo spoločného s programom ODS, ale to preto, lebo vychádzajú z podobných, ak nie z totožných zdrojov, a to z odskúšanej a fungujúcej ekonomiky moderného kapitalizmu založeného na tradičných hodnotách, na liberalizme trhu v konkurencii. Netajíme sa, že naše vzory sú napríklad politika pána Belda vo Švédsku, politika konzervatívnej strany v Anglicku a podobne orientované politické a ekonomické modely. Poučiť sa nie je hanbou, inšpirovať sa fungujúcimi a prosperujúcimi štátmi by sa mal každý rozumne uvažujúci človek.

Rád by som, a iste nie som jediný, keby naši vážení oponenti oboznámili odbornú i laickú verejnosť, Slovensko i celý svet, z čoho oni čerpajú svoje ekonomické a sociálne modely, svoje teórie, kde to podlá ich teórie a koncepcii vo svete funguje, a to v prospech väčšiny ľudí, lebo ak to má byt premiéra u nás, ak je to opäť nejaký experiment, potom si dovolím povedať: Ďakujem, nie, neprosím. Neprosím si už nijaký ďalší experiment, a už vôbec nie na ľuďoch.

A čo sa týka kritiky, ktorej tu bolo hojne, ak kritika neponúka zároveň aj riešenia, ale podotýkam, realistické a splniteľné, je to potom účelová záležitosť, je to súčasť politického správania sa. Odporúčanie napríklad pána Weissa, aby sme sa dohodli a zjednotili, obávam sa, že je nemožné. Ak by som napríklad chcel žiť v kapitalizme, a iní, aby som sa nedotkol tu nikoho v sále, spomeniem napríklad pána Biľaka, Štepána, Jánošovského, ak títo chcú komunizmus, tak sa nemôžeme dohodnúť. Rovnako aj v štátoprávnom usporiadaní. Ak ja ako federalista, a naši spoluobčania, ktorí sú za spoločný štát, máme určitú koncepciu, nikdy sa nemôžeme zjednotiť a dohodnúť so zástancami Slovenského štátu. Tu treba potom použit osvedčené inštitúty klasickej demokracie - voľby alebo referendum. Názoru väčšiny by sa mal každý podriadiť a mal by to akceptovať. Za seba hovorím, že to budem akcep-

tovať a prípadne využijem inú možnosť, napríklad možnosť emigrácie.

Dovolím si ešte zareagovať na slová kolegu poslanca Ftáčnika o minulosti v nás, o prežívaní bolševizmu v každom jednotlivcovi. Súhlasím s ním. Aj ja napriek relatívne mladému veku som dosť "zdeformovaný", cítim svoje nedostaky a plody minulého systému, ale s minulosťou sa vyrovnáme len tak, ak si priznáme aká bola, pomenujeme jej klady a nedostatky, a až z tejto realisticky môžeme vychádzať ďalej. A povedzme si úprimne - to sme tu doteraz neurobili. Stále si nahovárame, akí sme dobrí, svetoví. Dokiaľ nepriala konkurencia zvonka, presnejšie z vyspelých kapitalistických krajín, dalo sa tomu veriť. Život však dokázal, ako sme na tom naozaj, a náš plač tomu nepomôže. To chce len zaťať zuby a popasovať sa so životom. Napríklad naši hokejisti dokázali poraziť Kanadu, tak neviem, prečo by sme nemohli poraziť niektorý ekonomicky vyspelý systém.

Milé dámy, kolegovia,

prepáčte, že som vystúpil k tejto téme a takto politicky, ale nemá zmysel hovoriť tu o odborných veciach, lebo obávam sa, že v tak krátkom časovom priestore pred voľbami a v tomto zložení parlamentu kopa ľudí odmieta odborný dialóg. Veľmi rád by som diskutoval napríklad na tému justícia a bezpečnosť, ale obávam sa, že by to tu nenašlo porozumenie. Takisto koncepcia štátu do vnútra, ktorú sme strašne zanedbali, a je to naša chyba. Pochvaľovali sme také zákony, že máme tak prebujnelo administratívu na Slovensku, taký rezortizmus, že to treba riešiť, ale problém je v tom, že na toto riešenie treba ľudí, ktorí na to idú racionálne a bez politických úmyslov. Obávam sa, že to teraz, pred voľbami, nezvládneme.

Preto končím a poviem jednu vec. Akceptujem to, čo vláda urobila. Dalo by sa jej veľa vytýkať, ale dúfam, že po voľbách budeme môcť niečo, čo sme tu pokazili, napraviť, a to za jednej podmienky, že si zachováme pravidlá parlamentnej demokracie, aby nezvíťazil ani nacionalizmus ani bolševizmus.

Ďakujem za slovo. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Galandovi. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jakuš.

Poslanec J. Jakuš:

Pán poslanec Galanda, zmrazili ma vaše slová o tom, že sa nechcete dohodnúť s vašimi - nechcem povedať - protivníkmi. Myslím si, že Slovensku prospeje jedine dohoda a vzájomná spolupráca v hľadaní myšlienok, na ktorých sa môžeme dohodnúť. A že chcete emigrovať, prosím vás, tí, ktorí sa nemohli dohodnúc, už emigrovali.

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Rózsa. Pripraví sa pán poslanec Chmelo.

Poslanec E. Rózsa:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

pán premiér v úvode svojho vystúpenia hovoril o vláde

národnej obete a včera vo svojom čiastočnom závere sa snažil vysvetliť spôsob činnosti vlády. Formuloval ako podstatnú otázku dialóg, teda viest rozhovor s každým, aj s opozíciou tak, aby vláda mohla dosiahnuť svoje ciele. V podstate môžem s jeho konštatovaním súhlasiť vzhľadom na zložitosť prechodného obdobia, v ktorom žijeme, ale to nič nemení na skutočnosti, že sme dosiahli určitý stav, a to aj vplyvom a činnosťou vlády republiky. Nemôžem sa preto stotožniť s bilancovaním práce a výsledkov, ako to hodnotí písomná správa o plnení programového vyhlásenia vlády. Prečo? Písomne predložená správa, celý materiál, schematicky rozoberá cca 20 okruhových otázok, zhruba podľa jednotlivých ministerstiev. Podlá môjho súdu dospieva k nesprávnym záverom.

Za povšimnutie stoja najmä otázky, kde správa predložená vládou hodnotí tieto výsledky pozitívne. Je zaujímavé, že do týchto okruhov otázok patri najmä legislatívna činnosť, vnútorná situácia, dvojstranné vzťahy medzi štátmi, regionálne otázky, mnohostranná medzinárodná spolupráca a štart do hospodárskej reformy. Ak si povšimneme celú správu súhrnne, je vidieť, že vláda takmer negatívne hodnotí celú finančnú politiku, priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo a životné prostredie. Vyplýva to z toho, že tie odvetvia, tie úseky činnosti, ktoré sú objektívne merateľné, nie len podlá subjektívneho hodnotenia, vláda hodnotí záporne. Dovoíte mi preto niekoľko poznámok.

Pokiaľ ide o legislatívnu činnosť, je pravdou, že zákonodarné zbory prijali mnoho zákonov, avšak nesmieme zabúdať na skutočnosť, že podstatnú otázku, podstatný problém sme nezvládli. Nie je prijatá federálna ústava, ani Ústava Slovenskej republiky. Na tom má svoj podiel aj vláda. Prečo? Vláda namiesto toho, aby plne využívala zákonodarnú iniciatívu, vyčkávala, ponechala vec základného zákona tohto štátu politickému súpereniu politických strán, a výsledok je taký, aký je.

Pokiaľ ide o písomnú správu, na strane 21 medziiným je uvedené toto: "Hlavným cieľom národnostnej politiky vlády je zabezpečenie harmonického spolunažívania Slovákov, Maďarov, Rusínov, Ukrajincov, Rómov a ďalších národnosti žijúcich na území Slovenskej republiky, a to na základe právnej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej rovnoprávnosti. Dovoľte mi vysloviť záver, že tento vznešený ciel ostal iba cieľom, že táto myšlienka zostala iba deklaráciou, bez konkrétnych činov vlády, lebo ak hodnotíme a posudzujeme činnosť vlády za uplynulé obdobie, došlo nie k vytvoreniu rovnoprávnosti, ale skôr naopak, k prehlbovaniu nerovnoprávnosť. Prečo to tvrdím? Dokazujú to niektoré právne normy, najmä však ich aplikácia. Ide o uplatňovanie základnej Listiny ľudských práv a slobôd v praxi. Ide o uplatňovanie rehabilitačných zákonov, vrátane zákona č. 403 o zmiernení následkov krívd, o zákon č. 119 pokiaľ ide o súdnu rehabilitáciu, o zákon č. 87 pokiaľ ide o mimosúdnu rehabilitáciu, nehovoriac o zákone č. 229 o pôde a č. 330 pokiaľ ide o pozemkové úpravy. Ďalej to dokazuje uplatňovanie zákona o orgánoch miestnej štátnej správy a ich činnost, o ktorom hovorili už aj ostatní poslanci. Ďalej to dokazuje uplatňovanie jazykového zákona a nemenej obštrukcie okolo volebných zákonov do parlamentných volieb v tomto roku. Spomenul som len niekoľko otázok na tomto úseku.

Pokiaľ ide o spôsob, metódu a činnost vlády, treba povedať, že v uplynulom období vláda Slovenskej republiky takmer ani v jednom prípade neurobila kroky na zastavenie vytvárania protinárodnostnej psychózy, najmä protimaďarskej psychózy, a tvárila sa, ako keby tento problém tu nebol a ako keby sme tu ani neexistovali. Pritom sa vláda odvolávala na nezávislosť tlače, na nezávislosť hromadných informačných prostriedkov. Preto pri všetkej dobrej vôli a snahe prispieť k stabilizácii pomerov v našej republike nemôžem prijať správu, ktorú vláda predložila. Napriek tomu, že tie-

to negatívne javy tu sú, dovoľte mi vyjadriť úprimné presvedčenie, že skôr či neskôr dôjde k vzájomnému pochopeniu, k vzájomnej úcte, že dôjde k slovensko-maďarskému vyrovnaniu, a to skutočne na základe právnej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej rovnosti.

Ďakujem vám. Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi poslancovi Rózsovi. Slovo má pán poslanec Chmelo. Pripraví sa pán poslanec Gašpar.

Poslanec J. Chmelo;

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, milé dámy, vážení páni,

to, čo chcem povedať, už tu bolo niekoľkokrát povedané, napríklad z úst premiéra pána Čarnogurského a ďalších poslancov z koalície, počul som to v mnohých komentároch v masmédiách, či už v rozhlase, televízii alebo v novinách. Napriek tomu dovoľte to konštatovať aj mne. V úvode správy o činnosti vlády Slovenskej republiky je pripomienka, že sa hodnotí činnosť prvej, po 42 rokoch v demokratických voľbách slobodne zvolenej vlády, ktorá stála pred neľahkou úlohou pripraviť podmienky pre zvrátenie katastrofického vývoja našej spoločnosti devastovanej štyri desaťročia komunistickými bludmi a chimérami. Dotkol sa toho napríklad pán poslanec Kliman. Povedal, že sa stále odvolávame na minulé roky. Použil príklad stavby domu, kde sa základ a ostatné múry stavajú na nie geologicky preskúmanej pôde. Práve preto, že táto pôda bola dlho, a musí byt ešte dlho skúmaná a rôznymi

betonážnyni injekciami podporená a stvrdená, je to také ťažké, preto je práca koaličnej vlády neľahká.

Počas uplynulých rokov socialistickej ekonomiky sa stavali mnohé fabriky, niektoré ako katedrály socializmu, ktoré vyrábali len na sklad alebo neatraktívny tovar. V podnikoch boli zamestnávaní aj takí pracovníci, ktorí nemali žiadnu prácu, štát ich zamestnával len preto, aby sa mohlo tvrdiť, že v socializme je plná zamestnanosť. Súčasťou ekonomickej reformy, sociálneho programu vlády, bola jednak zmena celého systému odmeňovania a jednak zabezpečenie všetkých občanov, ktorí by sa mohli dostať do ekonomicky obtiažnej situácie.

Dôležitou podmienkou úspešných zmien v hospodárstve, ale i v celom živote, je zmena vlastníckych vzťahov, aby vlastníkmi, majiteľmi pôdy, budov, bytov, strojov, boli predovšetkým občania, nie štátny aparát. Zmenou vlastníckych vzťahov sa skončí prestavba nekonečného bezodného štátneho vlastníctva, skončí sa aj prax, v ktorej štátny aparát určoval mzdy, ceny, počty pracovníkov a v ktorej rozhodoval o osudoch jednotlivých podnikov. Po zmene vlastníckych vzťahov bude už naozaj platiť pricíp, že naša životná úroveň bude závisieť od úsilia a schopnosti občanov, podnikateľov, pracovníkov v podnikoch.

Po dvoch rokoch sme dosiahli základný obrat v našej ekonomike. Kupónová privatizácia nám pomohla prekonať začarovaný kruh v štátom riadenej ekonomike. Po nevyhnutnom poklese výroby sme sa dnes vďaka vládnej polike dostali temer na koniec prvej etapy na ceste k ekonomickej prosperite. Pred nami je dovŕšenie ekonomickej transformácie. Už dnes vieme povedať, že ak budeme pokračovat na nastúpenej ceste, dosiahneme v období budúcich 4 rokov stabilitu našej ekonomiky a jej postupný prechod do etapy oživenia a rastu. Opozícia nám doteraz neverila, teraz preberá naše argumenty a hovorí o tom, že treba prejsť k oživeniu ekonomiky. Áno,

boli sme vždy presvedčení, že cesta, ktorú sme nastúpili, povedie po etape dočasného poklesu k oživeniu ekonomiky a k jej rastu v prospech každého občana. Dnes sme napriek spochybňovaniu a neviere opozície dosiahli bod obratu. Aj dnes však hovoríme, že ekonomické oživenie a rast je možný len vtedy, ak budeme dôsledne pokračovať na ceste, na ktorú sme nastúpili. Ostať na polceste, vybočiť z nastúpenej cesty, by v konečnom dôsledku znamenalo hazard s občanmi a cestu k ekonomickému pádu. Dovolím si podčiarknuť, že Občianska demokratická únia a jej členovia vlády boli garantom ekonomickej transformácie na Slovensku a je presvedčená, že sme na ceste k úspechu.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Chmelovi. Slovo má pán poslanec Gašpar. Pán poslanec Gašpar nie je prítomný, stráca poradie. Slovo má pán poslanec Tirinda. Pripraví sa pán poslanec Krajčovič.

Poslanec P. Tirinda:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, vážená vláda Slovenskej republiky,

poslanci klubov Maďarského kresťansko-demokratického hnutia a Spolužitia už niekoľkokrát zdôraznili, že problematiku vodného diela Gabčíkovo je potrebné riešiť predovšetkým v rovine vecnej a čo najmenej v rovine politickej. Vedený touto zásadou som dňa 31. januára 1992 navrhol určitú časť znenia bodu d/ uznesenia Slovenskej národnej rady ô. 246, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky najneskôr do 30. marca 1992 má podať písomnú správu Slovenskej národnej rade

o finančnej a technickej pripravenosti investora na splnenie 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie uvedených v liste zo dňa 25. januára 1991. Na začiatku tejto 24. schôdze Slovenskej národnej rady poslanci obdržali stručnú správu vlády Slovenskej republiky zo dňa 31. marca vypracovanú na základe uznesenia Slovenskej národnej rady č. 246. Ak by som mal charakterizovať túto správu, osobne som toho názoru, že správa nesvedči o tom, že vláda Slovenskej republiky robí všetko pre to, aby riešila problematiku vodného diela Gabčíkovo, resp. riešenie problému vodného diela Gabčíkovo dostala do roviny vecnej, t. j. do roviny technickej a finančnej.

Podlá odborných stanovísk, ktoré mám k dispozícii, prioritným problémom je riziko ohrozenia kvality aj kvantity podzemných vôd. Z 19 podmienok Slovenskej komisie pre životné prostredie touto problematikou sa zaoberá okrem iného podmienka pod poradovým číslom 10 nasledujúceho znenia: "Zabezpečiť deponovanie vyťažených sedimentov zo zdrže do priestorov mimo chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov, do riadených skládok vybavených kontrolným systémom a spĺňajúcich požiadavky vyhlášky ministerstva lesného a vodného hospodárstva o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd. " Napriek mimoriadnemu významu táto problematika v správe vlády Slovenskej republiky zo dňa 30. marca však nie je riešená, ale aj ďalšie podmienky sú zhodnotené veľmi stručne a globálne, a predovšetkým nejasne.

Napriek tejto skutočnosti vláda Slovenskej republiky v správe o plnení programového vyhlásenia na strane 13 len stručne konštatuje, že rozhodla o pokračovaní prác na uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešením. Ostáva však nedoriešená dôležitá podmienka Slovenskej komisie pre životné prostredie. Odporúčam preto a súčasne prosím vás, poslancov Slovenskej národnej rady, o podporu v tom, aby sa táto skutočnosť odrazila v uznesení Slovenskej národ-

nej rady k tomuto programovému bodu v konštatačnej časti. Navrhujem alebo predkladám nasledujúce znenie: "Vláda Slovenskej republiky rozhodla o pokračovaní prác na uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dočasným riešenia bez podrobnej analýzy finančnej a technickej pripravenosti investora na splnenie 19 podmienok uvedených v liste Slovenskej komisie pre životné prostredie zo dňa 21. januára 1991 pod Číslom 354/1991-OSŠ II.

Ďakujem vám za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Tirindovi. slovo má pán poslanec Krajčovič. Pán poslanec Krajčovič nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Jakuš. Pripraví sa pán poslanec Filipp.

Poslanec J. Jakuš:

Vážená Slovenská národná rada, vážení členovia vlády,

vystúpenia k programovému vyhláseniu vlády najmä zo strany koaličných poslancov sa mi zdajú byt také platonické, ktoré sú podložené skôr takými ideologickými vetami, ako faktami. Dovoľte mi povedať niekoľko faktov, ktoré snáď budú ilustrovať programové vyhlásenie vlády.

Na strane 6 sa konštatuje, že výsledky hospodárskeho rozvoja spôsobili prudký rast nezamestnanosti, ktorý je spôsobený aj stratou trhov štátov bývalej RVHP. Citujem doslova: "Treba zdôrazniť, že zatiaľ nesúvisel s reštrukturalizáciou ekonomiky, racionalizáciou či zatváraním neefektívnych výrob, jednoducho bol spôsobený znížením odbytu našich výrobkov. " Koniec citátu. Keby som akceptoval túto filozo-

fiu, znamená to, že terajšia vysoká miera nezamestnanosti v Slovenskej republike - viac ako 12 %, trikrát vyššia, ako v českej republike, je len začiatkom, ktorý bude mať vzostupný trend. Vzostup nezamestnanosti bude pokračovat, keď nastúpia všetky zmeny, ktoré predpokladajú úspešnosť transformácie ekonomiky na trhový systém. Pritom vláda podlá predloženej správy presadzovala aktívnu politiku zamestnanosti. Ale aké sú jej výsledky?

Výdavky na aktívnu politiku zamestnanosti predstavovali 522 miliónov korún. Ide o rok 1991. Pritom plánovaný rozpočet len na rekvalifikácie bol 1 400 miliónov korún. Vyčerpalo sa z neho len 183 636 000 korún. Znamená to, že zbytok peňazí sa presunul na pasívnu politiku zamestnanosti alebo, lepšie povedané, na podpory v nezamestnanosti, ktoré stáli našu spoločnosť v uplynulom roku 2 933 miliónov korún.

o tom, že prakticky neexistuje a neexistovala politika aktívnej zamestnanosti, svedči i konštatovanie v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1991 na strane 20 - citujem: "Vzhľadom na vývoj nezamestnanosti najmä v druhej polovici roku 1991 a s ním spojené čerpanie rozpočtových prostriedkov bolo potrebné riešiť posilnenie zložky pasívnej politiky zamestnanosti prostriedkami vyčlenenými na rekvalifikáciu. O tom, že náklady na pasívnu politiku zamestnanosti rastú a nikto nevie povedať, kde sa zastavia, už čvirikajú vrabce na streche.

Veľa sa hovorilo začiatkom roka o prílišnej štedrosti štátu pri vyplácaní podpory v nezamestnanosti. Došlo ku kráteniu vyplácania na pol roka a k ďalším reštriktívnym opatreniam, ktoré mali eliminovať ľudí, ktorí nemali chuť do práce, ale o podporu záujem mali. Myslím si, že tieto opatrenia boli potrebné, ale 1. 1. 1992 na Slovensku stratilo podporu v nezamestnanosti 102 000 ľudí, že ju poberali dlhšie ako pol roka. Tí, ktorí zostali naďalej bez práce, ale

i bez prostriedkov na živobytie, mohli sa uchádzať o sociál-