ry treba rozseknúť. Dúfam že to nespraví nejaký nový Alexander Macedónsky, ale ľud Slovenska 5. a 6. júna.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem pánovi poslancovi Csákymu. V zmysle § 19 udeľujem slovo pánovi ministrovi Dančovi.

Minister financií SR J. Dančo:

Vážená Slovenská národná rada, vážená vláda,

dosť často sa priesečník potrieb a možnosti stretáva práve na úseku štátnych financií, a preto aj štátne financie boli predmetom kritiky. Pán poslanec Weiss vo svojom programe, akým vyvedie toto hospodárstvo zo súčasného nežiadúceho stavu, naznačuje niekoľko veľmi nebezpečných ciest, ktorými by sme sa mohli uberať. Veľmi nebezpečnou cestou v tomto zmysle je rozpočtový deficit a deficitné financovanie. On to síce spresnil tým, že tento rozpočtový deficit sa použije na niečo, čo má v hospodárstve svoj efekt a zmysel, ale nikto nevie zaručiť, že rozpočtové alebo iné štátom platené organizácie dokážu efektívne hospodáriť tak, aby štát svoj dlh, ktorý si rozpočtovým deficitom vyrobí, dokázal rýchle, bezbolestne a efektívne splatiť. Teórie deficitného financovania, ktoré sa u nás veľmi široko a veľmi populárne rozmnožili, naznačujú, že Slovensko by sme mohli doviesť do kliatby dlhu, do obrovského dlhu, a nevyriešili by sme jeho hospodárske problémy. Ďalej naznačil, že vláda neposkytovala dostatok daňových úľav, že daňovými úľavami by sme dokázali oživiť hospodárstvo. Áno, oživiť vtedy, ak by hospodárstvo nepotrebovalo výdavky, aké potrebuje. Potreba výdavkov je

tak veľká, že otázka daňových úľav, otázka daňového inkasa a potrieb sa nedá zladiť len tým, že na jednej strane budeme uľavovať, na druhej strane potreby nebudeme môcť zabezpečiť. Naznačil, že Česko-Slovensko má najvyššie colné zaťaženie v Európe. Neviem, odkiaľ tento údaj pochádza. Nazdávam sa však, že ak by sme znížili colné sadzby, ešte viac by sme hospodárstvo zhoršili, otvorili by sme ho dovozu tovarov a výrobkov, ktoré sú nežiadúce a nepotrebné. Preto vláda prostredníctvom cla sa pokúša ochraňovať domácu výrobu a nie ju ničiť.

Jeden z posledných návrhov, ktorý predniesol a ktorého sa chcem dotknúť, bola jeho predstava obmedzovania obchodného rozpätia tak, aby medzi výrobou a finálnym výrobkom, finálnou cenou, bolo obchodné rozpätie, ak tomu dobre rozumiem, iba postačujúce alebo rozumné. Tiež neviem, akým spôsobom sa to chce dosiahnuť, keď cena je vlastne produktom, ktorý si súkromný obchod vytvára sám a náš štát, vláda a žiaden orgán nemá oprávnenie obchodné rozpätie stanovovať. Bolo by to možné len vtedy, keď by sme sa vrátili k plánovaniu cien, určovaniu cien administratívnou cestou, a v rámci tohto administratívneho určovania socialistického typu by sme zaviedli aj plánovanie obchodného rozpätia v jeho percentuálnej výške.

Pani poslankyňa Oravcová vláde vytýka, že populárne opatrenia chce uplatniť práve teraz, pred voľbami, a tie nepopulárne ponecháva niekomu, kto bude nasledovať v budúcej vláde. Neviem, odkiaľ si vybrala práve takúto klasifikáciu, ale myslím si, že zvýšenie nájomného bolo ohlásené veľmi dávno, a občania v štátnych bytoch vedia, že zvýšenie nájomného bude od 1. júla, vedia to už skoro trištvrte roka, vedia, že zvýšenie platov učiteľov bolo ohlásené dávno, a táto vláda z nedostatkov prostriedkov ho odsúvala nie preto, aby sme ho uplatnili práve teraz, ale odsúvala ho zo začiatku roka alebo z minulého roka nateraz, lebo neboli pros-

triedky na jeho realizovanie. To isté sa týka platov štátnych zamestnancov alebo platov v štátnej správe. Platy v štátnej správe boli odsúvané práve preto, že neboli prostriedky a nie sú prostriedky na to, aby sa boli upravili skôr. Takže nejde tu o žiaden predvolebný trik vlády, ale o racionálnu kalkuláciu možnosti štátneho rozpočtu a potrieb.

Napokon sa pán poslanec Dobrovolný zaoberal otázkami uhoľného baníctva na Slovensku. To je téma živá, vďačná na populistické prednesy, ale veľmi nevďačná na riešenie. Nevďačná preto, že táto vláda nie je schopná bez účinného zasiahnutia do súčasných rozpočtových kapitol školstva, zdravotníctva, kultúry alebo sociálneho zabezpečenia riešiť problém tak, ako ho nastolujú funkcionári Slovenských uholných bani. Hovorím úmyselne funkcionári Slovenských uholných baní, pretože nie všetci baníci zdieľajú ten istý názor, že do slovenského baníctva sú potrebné toľké prostriedky, ktoré sa požadujú. Vláda nestojí na pozíciách, že chce zlikvidovať slovenské uholné baníctvo, ale chce vedieť, či prostriedky, ktoré sa do tohoto podniku vkladajú, sú vložené správne, vhodne, či nie sú tam rezervy, ktoré sa dajú využiť na to, aby tento rozsah požadovaných prostriedkov bol nižší. Hospodárska rada viackrát prerokúvala materiály, ktoré boli predložené. Ten posledný odmietla.

Bol som jedným z iniciátorov odmietnutia tohoto materiálu preto, že nedokázal nikomu z členov hospodárskej rady presvedčivo ukázať, že výdavky, ktoré Slovenské uholné bane majú, sú nevyhnutné, že schodok treba kryť v takom rozsahu, ako sa požadovalo. 800 miliónov, presnejšie viac ako 800 miliónov korún nie sú malé prostriedky. Musia sa niekomu vziať. A na túto skutočnosť aj pán podpredseda Vavro ukázal. Nejde o upchatú injekciu, ktorá sa náhodne alebo účelové uvolni a sľúbené peniaze prídu, ako to pán poslanec Dobrovolný hovoril. Tie sľúbené peniaze nemajú odkiaľ prísť. Slo-

venský štátny rozpočet nemá volné prostriedky na to, ani rezervy, aby jednorazovo uvoľnil prostriedky pre Slovenské uholné bane.

Pravda, treba vidieť, že v hospodárení uholných bani je rad nedostatkov. Členom hospodárskej rady a mne osobne bolo veľmi divné, keď materiál "Analýza hospodárskych výsledkov" konštatuje, že jednotlivé závody uholných bani sú ziskové a celý podnik je stratový. Pán poslanec Dobrovolný tu hovoril, že treba použit metódu, aká sa použila v českej republike, pokiaľ ide o rozdeľovanie banskej renty. Práve slovenskí odborníci na samostatnosť Slovenska v minulom roku navrhli, aby Slovensko nepristúpilo na federálny princíp rozdeľovania banskej renty, ale aby sme si stanovili vecne regulovanú cenu, vhodnú pre Slovenské uholné bane. Stalo sa tak. Teraz nariekame nad tým, že nemáme ten istý systém delenia banskej renty, aký mala federácia a aký sa používa v Českej republike. Naproti tomu sa v rámci Slovenských uholných baní vo vnútri podniku takéto rozdeľovanie "banskej renty" deje. Musí sa diať, keď jednotlivé závody sú ziskové a celý podnik je stratový.

Nezaoberám sa otázkami expozičnej doby alebo zaradenia baníkov do jednotlivých kategórii pre dôchodkové zabezpečenie, zaoberám sa ekonomickou stránkou. Pán poslanec Dobrovolný namieta, že tých 207 miliónov korún, ktoré vláda dočasne požičala ako výpomoc podniku, je málo, a dožaduje sa ďalších peňazí. Dožadovali sa pôvodne viac ako 800 miliónov. Analýza ministerstva financií, ktorá bola ukončená v ostatných dňoch, ukázala, že tieto prostriedky Slovenské uholné bane v požadovanej výške nepotrebujú. Slovenské uholné bane dramaticky vyzdvihli, že nemajú na výplaty miezd v apríli a v máji. Majú. Majú vyše 116 miliónov korún, z ktorých môžu uhradiť mzdy až do mesiaca júna. Okrem toho analýza ministerstva financií preukázala, že nie je potrebných 840, ale maximálne ešte niečo cez 200 miliónov, plus tých 207 milió-

nov, ktoré už boli poskytnuté. To by bolo maximum, aké treba dať uhoľným baniam, ale za predpokladu, že sa splnia predpoklady a požiadavky útlmu ťažby výroby. Táto výroba nemôže bežať v plnom rozsahu, tak ako doteraz, keď nie je zabezpečený odbyt na uhlie. Z toho dôvodu som presvedčený, že otázka uholných bani sa vyrieši, ale treba vidieť, že ani slovenská vláda, ani ministerstvo financií nevidí zdroj, odkiaľ tieto prostriedky v takomto rozsahu zobrať.

Ďakujem. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi ministrovi Dančovi. S faktickými poznámkami sa hlási najskôr pán poslanec Dobrovolný, potom pán poslanec Weiss.

Poslanec J. Dobrovolný;

Vážená slovenská vláda, vážení kolegovia a kolegyne,

chcel by som pánovi ministrovi Dančovi povedať, že som tu od začiatku tohto parlamentu, teda dva roky, a myslím si, že povedať mi, že je to populistická téma, je úplne zbytočné, pretože od začiatku, či to bola vláda pána Mečiara alebo pána Čarnogurského, vystupujem ohľadne baní. Dozvedel som sa, že na poslednom rokovaní hospodárskej rady vlády, ako som uviedol, pán Šimon Kobini z ministerstva financií predkladal dodatok návrhu riešenia hospodárskeho systému Slovenských uholných baní v roku 1992 a pre nasledujúce obdobie. V tomto materiáli bolo povedané, že Slovenské uholné bane dostanú 470 miliónov korún, aj s tými 207 miliónmi korún, ktoré ste spomínali v "Mladej fronte dnes", že sa asi budú vymáhať od Slovenských uholných bani, lebo neboli podložené

materiálni. Ďalej sa hovorí, že 400 miliónov korún pôjde na sociálne účely, že l 700 miliónov v tomto projekte je na náhradné výrobné programy. Položil som otázku, na ktoré sa to bude používať a ako je to viazané.

Ďakujem za pozornosť. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Pán poslanec Weiss. Poslanec P. Weiss:

Chcel by som oceniť vecný a normálny diskusný tón, aký zvolil pán minister Dančo v odpovedi na moje vystúpenie, ale zároveň som si nemohol nevšimnúť selektívnosť jeho reagencie na problémy, ktoré som nadniesol. Možno je to dané časovými možnosťami. Kým by som sa pár poznámkami vrátil k jeho vystúpeniu, chcel by som zdôrazniť, že som použil formuláciu, že v colnej politike ide o občasnú ochranu domácej produkcie, že by niekde mohla byť ešte vyššia, ale pripúšťam, že som mohol zvoliť formuláciu, ktorá nebola celkom jednoznačne pochopená.

Myslím si, že ak sa hovorí o návrhu, že je prípustný do určitej miery schodkový rozpočet, ak bude investované do rozvojových možnosti našej ekonomiky, možno to, samozrejme, spochybňovať. Ale vidíme niečo iné. Vidíme to, že bol - ak ma pamäť neklame - desaťmiliardový rozpočtový schodok a neboli naplnené programové zámery vlády, napríklad čo sa týka programu rozvojových impulzov. Treba sa pýtať, ako je možné, aj keď viem, že to nie je kompetencia slovenskej vlády ako takej, ale je to aj záležitosť slovenskej federálnej politiky, že sa ponechali, neviem či zámerne alebo či to je úmysel, to druhé by bolo horšie, také legislatívne diery, že došlo a dochádza k miliardovým daňovým únikom, že dochádza

k praniu špinavých peňazí, k mafiánskym praktikám v malej privatizácii, tam tiež dochádzalo k úniku zdrojov, a že došlo aj k tomu, že štátna správa - nedávna beseda v televízii to jasne ukázala - je v ťažkom podozrení z opakovanej korupcie. Nechcem to generalizovať, viem, že to je problém zložitejší a nemožno ho vyriešiť za jeden mesiac, ale myslím si, že v tomto smere aj vláda Slovenskej republiky, aj vládnuca slovenská politická reprezentácia na slovenskej federálnej úrovni urobila veľmi málo. Škoda, že som sa viac nedozvedel o tom, prečo, lebo som túto otázku kládol už viackrát. Vidíme takú slabosť slovenskej federálnej politiky. O jednej príčine som už hovoril. Bola to skutočnosť, že ešte pôvodná Verejnosť proti násiliu a Kresťansko-demokratické hnutie jednoducho odovzdali riadenie celého transformačného procesu ministrom Občianskeho fóra. Myslím, že by bol čas, aby sa viac hovorilo o tom, a tiež na pôde Slovenskej národnej rady o tom už zmienky boli, ako je to s obsahom asociačných dohôd z hľadiska národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky. A napokon, keďže hovoríme o programovom vyhlásení vlády, rád by som sa viac dozvedel o osude tých programov, ktoré vláda Slovenskej republiky už schválila.

Ďakujem. Podpredseda SNR M. Zemko:

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, do rozpravy je ešte prihlásených 6 poslancov. Pýtam sa teda, či pokračujeme v rozprave alebo ju prerušíme a budeme pokračovať zajtra o 9. 00 hodine? Dávam návrh na prerušenie s tým, že ak sa dohodneme na prerušení, ešte predtým prehovorí pán predseda vlády. Pán predseda vlády sa totiž na zajtra ospravedlňuje, lebo je v Prahe. Hlasujeme teda o tom, že prerušujeme dnešnú schôdzu po vystúpení pána predsedu vlády.

Prosím, prezentujme sa. /Prezentovalo sa 77 poslancov. /

Kto je za prerušenie rokovania po vystúpení pána predsedu vlády?

/Za návrh hlasovalo 43 poslancov. / Kto je proti?

/Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov. / Kto sa zdržal hlasovania? /Hlasovania sa zdržal l poslanec. /

Zisťujem, že návrh na prerušenie našej schôdze po vystúpení pána predsedu vlády sme prijali.

Slovo má pán predseda vlády. Predseda vlády SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada,

ak aj nie celkom na záver, ale predsa len ku koncu debaty k správe o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky by som sa chcel zmieniť o celkovom politickom rámci, v ktorom vláda plnila svoje programové vyhlásenie. Tento celkový politický rámec činnosti vlády a plnenia jej programového vyhlásenia nech sa považuje aj za celkovú odpoved na podnety alebo na diskusné príspevky, ktoré tu v priebehu dnešnej debaty odzneli.

Najskôr by som chcel povedať, že program, ktorý vláda uskutočňovala, bol jediný legitímny program, ktorý vláda mohla uskutočňovať. Jediný legitímny v tom zmysle, že to bol program, ktorý sa opieral o výsledky parlamentných volieb z roku 1990. Tento vládny program bol prijatý v júli 1990 a potom novelizovaný v máji 1991, ale v júli 1990, aj v máji 1991 to bol program, ktorý vychádzal z volebných výsledkov

v tom zmysle, že vychádzal z volebných programov strán a hnutí zúčastnených na vládnej koalícii. Z tohoto hľadiska plnenie programového vyhlásenia vlády možno a treba považovať za plnenie sľubu, plnenie volebných programov, s ktorými tieto strany a hnutia išli do volieb v júni 1990. A pokiaľ v priebehu volebného obdobia došlo k rozčleneniu strán, zániku strán, odchodu časti pôvodnej vládnej koalície do opozície, zostávajúca vládna koalícia a zostávajúca vláda plnila naďalej program alebo, lepšie povedané, programy, ktoré voliči odsúhlasili v posledných parlamentných voľbách. A naopak, tí poslanci alebo aj pôvodne členovia vlády, ktorí v priebehu tohoto volebného obdobia odišli z vládnej koalície prakticky do opozície, sa vlastne spreneverili pôvodnému volebnému programu, s ktorým vystupovali vo voľbách.

K volebnému programu prakticky všetkých strán a hnutí prinajmenšom zúčastnených na koalícii patrila napríklad privatizácia, aj keď v jednotlivých detailoch potom bola schválená aj neskôr, až po voľbách, ale základný scenár privatizácie bol súčasťou volebných programov. Preto, keď napríklad HZDS po svojom konštituovaní sa, či ako celok alebo ústami jednotlivých svojich predstaviteľov sa vyjadrovalo v istej dobe napríklad proti kupónovej privatizácii, v tomto zmysle sa spreneverilo pôvodnému volebnému programu, s ktorým ešte v rámci VPN jej neskorší a terajší predstavitelia vystupovali vo voľbách.

Druhý moment, ktorý by som chcel podčiarknuť, je, že vláda uskutočňovala svoj program nekonfrontačne, nevyvolávala konflikty pri jeho uskutočňovaní, ba práve naopak, viedla dialóg prakticky s každým, kto sa o tento dialóg prihlásil. Vláda a jednotliví predstavitelia vlády uskutočňovali mnohé rokovania s odborármi, pokiaľ si spomínam, prakticky so zástupcami všetkých odborových zväzov. Viedli sme dialóg napríklad s odporcami vodného diela Gabčíkovo, viedli sme dialóg so zástupcami učiteľov, viedli a vedieme dialóg s pred-

staviteľmi a zástupcami cirkvi. Jednoducho, metóda dialógu bola trvalou metódou, ktorú používala vláda pri uskutočňovaní svojho vládneho programu. Z tohoto hľadiska nech mi je dovolené poukázať na to, že napríklad po rekonštrukcii vlády, ale aj neskôr, prakticky v priebehu jari a leta minulého roku, tlač aj viacerí predstavitelia opozície hovorili o nadchádzajúcej horúcej jeseni, dokonca o krvavej jeseni, ktorá mala byt minulý rok. Nič také sa nedialo okrem iného aj vďaka tejto metóde, ktorú vláda používala pri uskutočňovaní svojho vládneho programu, metódy dialógu a hľadania spoločného a najlepšieho riešenia, ktoré vláda bola schopná rozpoznať, pomenovať a uskutočniť aj za pomoci svojich oponentov.

Malá odbočka bokom. Pán poslanec Csáky, na tlačovej konferencii vo Viedni som sa vyjadril presne, teda že národnú myšlienku považujem za pozitívny jav. Teraz sa nechcem púšťať do špekulácii, či pojem "národná myšlienka" možno stotožniť s nacionalizmom. Fakt je, že v publicistike sa nacionalizmu prikladá skôr negatívny význam, ale opakujem, nechcem sa púšťať do takýchto slovných rozborov. Myslím si, že národnú myšlienku považuje aj Maďarské KDH za pozitívny jav, keď sa konštituovalo ako Maďarské KDH, hoci pôvodne vlastne vznikalo ako jedno KDH, a v rámci KDH aj maďarskí spoluobčania mali ponuku, aby pôsobili zároveň ako Maďari. Nazdávam sa, že vaša kritika tohoto môjho vyjadrenia na tlačovej konferencii vo Viedni je buď nedorozumením, alebo potom platí aj na vás.

Taktiež pri zdôrazňovaní toho, že vláda pri plnení svojho programového vyhlásenia postupovala metódou dialógu a konsenzu, nech mi je dovolené, vážení poslanci, vyzvať vás, aby ste s touto metódou vlády porovnali vyjadrenia opozície, a to nielen v tomto parlamente, ale aj na verejných zhromaždeniach, v opozičnej alebo nie iba opozičnej tlači a podobne. Nazdávam sa, že keď porovnáme vyjadrenia a prácu

a metódu práce vlády s vyjadreniami zástupcov opozičných strán, s vyjadreniami, ktoré boli veľmi konfrontačné a ktoré, ak by sa mali uskutočniť, naozaj by viedli k sociálnym a prípadne aj k národnostným konfliktom. Nuž nazdávam sa, že z tohoto hľadiska činnosť, vyjadrenia a metóda činnosti vlády boli jednoznačne lepšie.

Vláda vo svojej politike využívaľa a chce využívať výhody spoločného štátu a zároveň právomoci a kompetencie jednotlivých republík. Je to, samozrejme, aj teoreticky odôvodniteľné, ale presviedčali sme sa v praktickej politike, aké skutočné a konkrétne výhody prináša práve táto kombinácia na jednej strane republikových právomoci a na druhej strane existencia spoločného štátu, a samozrejme, aj príslušných právomocí spoločného štátu. Nie je to iba väčší trh, kombinácia možností trhu Slovenskej republiky a Českej republiky. Je to aj možnosť kombinácie a cieľového nasadzovania finančných zdrojov, nehovoriac o výhodách, ktoré plynú z medzinárodno-právnej zabezpečenosti spoločného štátu a z legitimity, ktorú aj od tohto spoločného štátu a za pomoci spoločného štátu uplatňujú aj republiky.

Na druhej strane tam, kde vláda považovala za potrebné v záujme Slovenskej republiky nesúhlasiť s návrhmi z federálnej úrovne, či federálnej vlády alebo skupín poslancov z Federálneho zhromaždenia, s takýmito návrhmi nesúhlasila, dávala k nim nesúhlasné vyjadrenia a tieto návrhy sa neuskutočnili. Napadá ma z posledných dni, že vláda dala nesúhlasné stanovisko k návrhu zákona o organizácii železničnej dopravy, nebudem teraz opakovať konkrétne dôvody, ktoré sme do svojho nesúhlasného stanoviska dali, pretože považujeme iný model organizácie železničnej dopravy za lepší než model, ktorý navrhla federálna vláda alebo potom aj skupina poslancov Federálneho zhromaždenia. Touto metódou taktiež chceme pokračovať. To znamená metódou racionálneho, vecného, pragmatického vyhodnocovania výhod a nevýhod jednotlivých kro-

kov, jednotlivých riešení. Výhodné riešenia budeme prijímať a nevýhodné riešenia budeme odmietať. Nazdávame sa, že takto Slovenská republika aj ako celok môže bezpečne a bez zbytočných konfliktov postupovať vpred a hľadať a dosiahnuť pre seba najvýhodnejšie riešenia.

V tejto súvislosti nech mi je dovolené opäť trochu odbočiť k problematike slovenského baníctva. Áno, problematika slovenského baníctva a výšky jeho dotácii je komplikovaným problémom, pretože tu musíme zvažovať rôzne vplyvy, jednak výšku dotácií, počet pracovníkov, ktorí tam pracujú, záujmy slovenského hospodárstva ako celku a, samozrejme, možnosti prípadného nákupu uhlia alebo iného energetického zdroja. V tejto súvislosti nech mi je opäť dovolené pripomenúť, že napríklad predseda HZDS pán Mečiar niekedy na jeseň roku 1990 sľuboval baníkom v Prievidzi, že slovenský rozpočet ich bude dotovať, ale potom už v návrhu rozpočtu na rok 1991, čiže v tom návrhu rozpočtu, ktorý sa spracúval, pripravoval a schvaľoval koncom roku 1990, žiadne dotácie pre slovenské baníctvo neboli zahrnuté a nepočítalo sa s nimi. Preto už aj v priebehu minulého roku vláda musela vlastne v istom zmysle improvizovať tak, aby mohla dotovať slovenské baníctvo. Robíme a chceme to robiť aj v tomto roku. Počuli ste od pána podpredsedu Vavru, že sa počíta nie s malými dotáciami pre slovenské baníctvo, ale vzhľadom na to, že tieto peniaze musíme buď zobrať iným, alebo ich nemôžeme vynaložiť na iné účely, musíme, pochopiteľne, veľmi starostlivo zvažovať množstvo dotácii do slovenského baníctva. Tieto dotácie budú poskytnuté v takej výške, ako je to podlá racionálneho, vecného a odborného prepočtu optimálne zo všetkých hľadísk.

Na záver by som sa chcel zmieniť o ďalšom aspekte, a to je medzinárodný kontext politiky vlády a návrhov kritikov vlády v tomto parlamente.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, nech mi je dovolené tvrdiť, že vláda vytvorila optimálny medzinárodný kontext nielen pre svoju politiku, ale vôbec pre postavenie a rozvoj Slovenska. Z tohoto hľadiska jednak môžem poukázať na medzinárodné kontakty na vládnej úrovni, a to nielen po rekonštrukcii vlády, ale aj pred rekonštrukciou vlády v apríli minulého roku, ale samozrejme, v období pred rekonštrukciou vlády musíme mať na pamäti, že išlo o vládu, ktorá uskutočňovala pôvodný program potvrdený voľbami. Ale nejde len o tieto vládne, pripadne nie iba vládne medzinárodné kontakty. Pod "nie iba vládnymi" mám na mysli, že ja alebo iní členovia vlády sa zúčastňovali rôznych medzinárodných podujatí, pozvaní, takpovediac ad personam, ale, samozrejme, moment účasti vo vláde tam taktiež hral svoju úlohu.

No ide tu o zásadnejší moment, že ideologická a praktická koncepcia strán a hnutí, členov vládnej koalície a členov opozície, hovorí veľmi jasne, kto má vôbec šance v súčasnom medzinárodnom prostredí byt prijatý, byt akceptovaný, mat medzinárodné kontakty, a kto nemá. Nech mi je dovolené opäť poukázať na to, že z opozičných strán a hnutí jediný medzinárodný kontakt, ktorý vlastne vôbec stál za zmienku tlače, bolo prijatie predsedu Slovenskej národnej strany pána Prokeša u bývalého prezidenta Spojených štátov Ronalda Reagana, ale za úplatu 4 000 a niečo dolárov. Keď bol predseda HZDS pán Mečiar na návšteve v Nemecku niekedy vo februári tohoto roku, nebol prijatý žiadnym vládnym činiteľom. Keď sa opäť predseda HZDS pán Mečiar zúčastnil zasadnutia Socialistickej internacionály vo Viedni v marci tohoto roku, jednak nevedno, na aké pozvanie sa tam dostal, ale potom som čítal v rakúskej tlači kritiku Socialistickej internacionály, že mu umožnila účasť. Nech mi je dovolené poukázať na to, že napríklad Strana demokratickej lavice sa nemôže dostať do Socialistickej internacionály, čo by, dajme tomu, malo svoju určitú logiku, a čo by, dajme tomu, že vytváralo aspoň akú-takú platformu pre získavanie medzinárodného

uznania a medzinárodných kontaktov cez tieto stranícke kontakty neskôr aj pre Slovenskú republiku.

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

myslím si, že je úplne jednoznačné, že strany vládnej koalície v tomto smere vedú na body úplne neporovnateľne. /Potlesk. / Cez účasť v medzinárodných organizáciách, napríklad KDH je v Európskej demokratickej únii, ODÚ sa uchádza o členstvo, Demokratická strana sa uchádza o členstvo v Liberálnej internacionále - nie je potrebné sa na tom smiať, pretože ide o určité termíny, ktoré nemožno preskočiť. To znamená, že práve prostredníctvom tejto účasti v európskych a svetových organizáciách sa už sprostredkúva medzinárodná akceptácia a medzinárodné porozumenie potom aj pre politiku vykonávanú týmito stranami a hnutiami v rámci slovenskej vlády, ako aj konkrétne medzinárodné kontakty, napríklad osobné a oficiálne, aj vládne. Toto všetko je jednoznačným dôkazom toho, že vláda je schopná a bola schopná zabezpečiť medzinárodné prijatie Slovenskej republiky. A to sa aj vláde darilo.

Záverom by som chcel povedať, že podmienky, v ktorých vláda vykonávala svoju politiku, boli tažké, ale zároveň to boli podmienky, ktoré bolo jedine možné vytvoriť vôbec pre napredovanie Slovenskej republiky, aspoň také napredovanie, aké Slovenská republika absolvovala v uplynulom období, a že to bola politika, ktorá jediná bola schopná zabezpečiť záujmy Slovenska. Toľko som chcel uviesť ako istý medzisúčet doterajšej diskusie k správe o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Ďakujem vám. /Potlesk. /

Podpredseda SNR M. Zemko;

Ďakujem pánovi predsedovi vlády.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento bod neukončujeme, iba ho prerušujeme. Odporúčam, aby sme si nechali všetky komentáre a ďalšie príspevky na zajtra ráno. Začíname o 9. 00 hodine.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA

27., 28., 29., 30. apríla, 4., 5., 6. a 7. mája 1992

STENOGRAFICKÁ SPRAVA

O 24, SCHÔDZI SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY

III. časť

IX. volebné obdobie

Šiesty deň rokovania 24. schôdze Slovenskej národnej rady

5. mája 1992

Podpredseda SNR M. Zemko;

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

v rokovaní 24. schôdze Slovenskej národnej rady pokračujeme rozpravou k Správe o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení títo poslanci: pán Galanda, pán Rózsa, pán Chmelo, pán Gašpar, pán Tirinda, pán Krajčovič, pán Jakuš a pán Filipp. Slovo má pán poslanec Galanda. Pripraví sa pán poslanec Rózsa.

Poslanec M. Galanda;

Vážený pán predsedajúci,

milé kolegyne poslankyne, páni poslanci,

vážení členovia vlády,

nemienil som pôvodne vystúpiť k tomuto bodu, a už vôbec nie k problematike transformácie ekonomiky. Vyprovokovali ma ale vystúpenia niektorých kolegov poslancov, poslancov opozície, najmä isté pasáže z vystúpenia pánov Andela a Weissa.

Na úvod mi dovoľte, aby som zacitoval z jedného článku. Článok má názov "Vláda má len jednu alternatívu". Citujem: "Rozhodnutie liberalizovať ceny bolo jediné možné a zodpovedné, prehlásil námestník predsedu vlády Ruskej federácie Jegor Gajdar na zasadnutí ruského parlamentu venovanom rozpočtu. Hlavným rizikom liberalizácie cien pri zachovaní veľkých finančných disproporcií je podľa jeho názoru možnosť rýchleho rozvoja hyperinflácie, v tomto prípade nás neminie